Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. apríl 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/5/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010943

Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1118010943.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov
senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Denisy Mészárosovej, v trestnej veci obžalovaného K. A. pre
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1písm. a) Trestného zákona, o odvolaní

obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 4T/37/2018 zo dňa 16.04.2019, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 14.04.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

K. A., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom I. XX, D.,

u k l a d á

podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l),§ 37 písm. m) Trestného
zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 4T/37/2018 zo dňa 16.04.2019 bol obžalovaný K. A.
uznaný vinným zo spáchania prečinu

marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že

bez závažného dôvodu nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon väzby
a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave na Chorvátskej ulici číslo 5 v stanovenej
lehote do 26.06.2018, pričom výzvu na nastúpenie do výkonu tohto trestu odňatia slobody si prevzal

29.05.2018, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V pod spisovou
značkou 0T/114/2018 z 29.05.2018, právoplatným 29.05.2018,za čo mu bol podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 36 písm. l),§ 37 písm. m Trestného
zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2
písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 30.04.2019 obžalovaný odvolanie, ktoré odôvodnil
tým, že sa k trestnému činu priznal, jeho spáchanie oľutoval a chce viesť riadny život. Žiada preto
odvolací súd, aby mu uložil alternatívny trest alebo.

Prokurátor nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu obžalovaného, ktoré mu bolo v súlade s § 314
Trestného poriadku doručené.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného navrhol v plnom rozsahu vyhovieť
odvolaniu a uložiť obžalovanému alternatívny trest alebo trest miernejší.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry považovala napadnutý rozsudok za zákonný a správny vo všetkých
jeho výrokoch, a preto navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný požiadal odvolací súd, aby rozhodol v jeho prospech.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací

súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3, Trestného poriadku, veta prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku

správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval, že odvolanie je prípustné, bolo podané
v zákonnej lehote oprávnenou osobou a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd konštatuje
absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa §

317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Odvolací súd z pripojeného spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I
podal dňa 28.12.2018 obžalobu na K. A.a pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348

ods. 1písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.04.2019 obžalovaný K. A. učinil vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný, a následne kladne odpovedal na otázky uvedené v § 333ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku. Súd prvého stupňa podľa §
257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu
priznania nevykonal, vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste.

Okresný súd na základe vyhlásenia o vine uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu marenia
výkon úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe
uvedomvobžalobe.Kuznaniuvinynaskutkovomaprávnomzákladepodľaobžalobydošlopovyhlásení
viny a postupe podľa § 257 Trestného poriadku, preto výrok o vine nemôže byť predmetom revízie

odvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť a ani nebola odvolaním napadnutá.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný mal v čase hlavného
pojednávania 8 záznamov v registri trestov prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, v troch prípadoch
sa naňho hľadí, akoby nebol odsúdený. Opakovane vykonal uložené nepodmienečné tresty odňatia
slobody, uložený podmienečný trest bol premenený, a pri ďalšom podmienečnom odsúdení skúšobná

doba ešte neuplynula.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že konanie predchádzajúce napadnutému výroku
rozsudku netrpí žiadnymi závažnými procesnými vadami, ktoré by mali za následok porušenie práva na
obhajobu alebo nezákonnosť vykonaných dôkazov v zmysle dovolacích dôvodov. Súd prvého

stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku.

Odvolací súd konštatuje, že správne postupoval súd prvého stupňa, keď v súlade s § 38 ods. 2
Trestného zákona ustálil pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a zistil, že

u obžalovaného je daná poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa k
trestnému činu priznal a jeho spáchanie oľutoval, a priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného
zákona spočívajúca v predchádzajúcich odsúdeniach.

Pri úvahách o druhu trestu aj odvolací súd dospel k záveru, že osoba obžalovaného, ktorý je

všeobecným recidivistom, neumožňuje uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Obžalovaný sa dopustil trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a po opakovanom
výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody. Z jeho registra trestov vyplývajú evidentné sklony
obžalovaného k páchaniu rôznej, najmä majetkovej trestnej činnosti. Od spáchania žalovaného
trestného činuobžalovanéhoneodradilaniopakovanývýkonnepodmienečnýchtrestovodňatiaslobody,

ktoré sa minuli svojim účinkom. Z tohto dôvodu nemožno predpokladať, že ochranu spoločnosti pred
ďalšou trestnou činnosťou zo strany obžalovaného možno docieliť miernejším trestom nespojeným s
odňatím slobody.

K žiadosti obžalovaného o uloženie alternatívneho trestu odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 49

ods. 2 Trestného zákona, ktoré vylučuje uloženie podmienečného trestu odňatia slobody za trestný čin
spáchaný v skúšobnej dobe, priamo nezakazuje uloženie miernejšieho než podmienečného trestu za
takýto trestný čin. Odvolací súd konštatuje, že úmyslom zákonodarcu vyjadreným v tomto ustanovení
bolo skôr ukladanie prísnejšieho - nepodmienečného trestu za recidívu ako trestu miernejšieho. Súdna
prax sa však ustálila tak, že uloženie alternatívneho trestu za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe

je podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona možné, ak uloženie takéhoto trestu lepšie naplní účel trestu
deklarovaný v § 34 ods. 1 Trestného zákona (viď rozhodnutie sp.zn. 2Tdo/11/2015 publikované v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 7/2015). Pri rozhodovaní o treste je však okrem
zákonom stanovených podmienok pre ukladanie jednotlivých druhov trestov nevyhnutné rešpektovať
aj ustanovenia § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona upravujúce účel trestu a materiálne kritériá

pre jeho ukladanie. Prihliadajúc na osobu obžalovaného, ktorého od spáchania prejednávaného
úmyselného trestného činu neodradila ani konkrétna reálne existujúca hrozba trestu vo výmere 4
mesiace (0T/226/2018), a na ktorého nemali výchovný vplyv ani opakovane vykonané nepodmienečné
tresty, odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné dosiahnuť výchovný účinok ani morálnu funkciu
trestu uložením iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody. Naopak, je potrebné klásť dôraz

na ochrannú funkciu trestu vo vzťahu k ostatným členom spoločnosti.

Na základe týchto skutočností je uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému
súdom prvého stupňa plne opodstatnené a odráža nielen možnosti jeho nápravy a morálne odsúdeniepáchateľa,aleajpožiadavkygenerálnejprevencie.Uloženietakéhotodruhutrestuzodpovedázákonným
kritériám uvedeným v § 34 ods. 1 Trestného zákona.

Pri výmere trestu však súd prvého stupňa postupoval príliš prísne a bez toho, aby dostatočne zohľadnil
nižšiu závažnosť trestného činu, za ktorý bol obžalovaný postavený pred súd. Obžalovaný učinil istú
sebareflexiu tým, že na hlavnom pojednávaní vyhlásil vinu, a že svoje konanie oľutoval. Z jeho
registra trestov možno vyvodiť jeho sklony najmä k majetkovej trestnej činnosti, prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia sa dopustil prvý raz, a preto by trest za tento trestný čin mal byť skôr primeranou

sankciu, ktorá by pre prípad ďalšieho odsúdenia obžalovaného tohto motivovala k riadnemu a včasnému
nástupu výkonu trestu. Popri uvedenom sa trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý bol
obžalovanému uložený súdom prvého stupňa, javí ako neprimerane prísny, pretože účel tohto trestu
možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Odvolací súd preto podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného
poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo
výmere 3 mesiace, ktorý lepšie zodpovedá požiadavkám individuálnej prevencie. Uloženie trestu pri

spodnej hranici trestnej sadzby uvedenej v § 348 ods. 1 Trestného zákona, ktorá je 0 mesiacov až 2
roky, korešponduje s citovanými ustanoveniami zákona.

Výrok napadnutého rozsudku o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia bol v súlade so záklonom, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich

rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, a preto ho odvolací súd v nezmenenej
podobe prevzal do svojho rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.