Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2019

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 6T/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218010001
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2019:7218010001.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Lokšu, prísediacich Oľgy Béresovej

a Margity Tragalovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.12.2019 v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
D. K., nar. XX.X.XXXX v M.,
trvale bytom M., M. XX;
t.č. na neznámom mieste;

j e v i n n ý , ž e

dňa 21.11.2011 v čase okolo 15.30 hod. bez oprávnenia otvoril neuzamknuté vchodové dvere do
trojizbového bytu č. XX na 7. poschodí na ul. D. X v M., v ktorom sa v tom čase nachádzal len
maloletý U. G., pričom napriek slovným výzvam maloletého, nech odíde, rukou vrazil do pootvorených
vchodových dverí, ktoré sa maloletý snažil zatvoriť a vošiel do bytu, kde po opakovaných slovných
výzvach maloletého U.a G.a, aby opustil byt, vytiahol nožík, ktorým mu pohrozil, aby bol ticho, lebo

ho zabije a následne v obývačke z bielej škatuľky, ktorá sa nachádzala v hornom šuflíku skrinky pri
prechodových dverách medzi obývačkou a kuchyňou odcudzil X zlatú retiazku v hodnote X00,- Eur, X
zlatú obrúčku v hodnote 200,- Eur a X pár zlatých náušníc v hodnote X00,- Eur, čím takto svojím konaním
spôsobil P. G.ovi škodu v celkovej výške 400,- Eur

t e d a

- neoprávnene vnikol do obydlia iného, čin spáchal voči chránenej osobe,

- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čin spáchal na chránenej osobe;

t ý m s p á c h a l

- zločin porušovania domovej slobody podľa § X94 ods. X, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v
jednočinnom súbehu so zločinom lúpeže podľa § X88 ods.X, ods. 2 písm. d) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § X88 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 42 ods. X Trestného
zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre účely výkonu trestu súd zaraďuje obžalovaného do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený
rozsudkom Okresného súdu M. II sp. zn. 5T 69/20X7 zo dňa 22.9.20X7, ktorým mu bol podľa § X94 ods.X Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov nepodmienečne so zaradením
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal na obžalovaného D. K. obžalobu pre zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona spáchaného v jednočinnom súbehu so
zločinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Hlavné
pojednávanie a predchádzajúce verejné zasadnutie sa vykonalo v konaní proti ušlému D. K. podľa §
358 a nasl. Trestného poriadku.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie prečítaním zápisnice o výpovedi obvineného D.
K. z prípravného konania, výsluchom poškodených U. G. a P. G., oboznámením zápisnice o rekognícii
obvineného z prípravného konania a fotodokumentácie, prečítaním listinných dôkazov, odborných
vyjadrení, správ, na podklade ktorých súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Obžalovaný v prípravnom konaní využil svoje právo nevypovedať.
Ako páchateľ predmetného skutku bol jednoznačne stotožnený obžalovaný D. K. pri rekognícii v
prípravnom konaní, kde ho bez akýchkoľvek pochybností spoznal poškodený U. G.. Vyplýva to zo
zápisnice, ktorej súčasťou je aj vyhotovená fotodokumentácia.
Poškodený U. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že inkriminovaného dňa bol sám doma, vtedy mal

12 rokov. Čakal na staršieho brata, ktorý mal prísť každú chvíľu. Zaregistroval, že sa otvorili dvere na
chodbe. Dvere zvonku mali kľučku a zamknuté neboli. Keďže sa dlhšie nič nedialo, išiel sa pozrieť k
dverám. Pred nimi stál mladý Róm, ktorý mohol mať okolo 20 rokov. Tento Róm sa ho spýtal, či je mamka
domaažebychcelnejakévecinaoblečenie.Odpovedalmu,žemamaniejedomaachceldverezatvoriť.
Róm bol však fyzicky zdatnejší, jeho odpor prekonal, dvere pretlačil a vošiel do bytu. Keď poškodený na

neho zvýšil hlas a žiadal ho, aby odišiel, Róm začal byť agresívnejší. Vybral z vrecka vreckový nôž, ktorý
otvoril a hrozil mu, aby bol ticho. Poškodený sa ho zľakol, ostal stáť, kým on prehľadával byt. Otvoril si
šuflíky, v ktorých mali uložené cennosti, tieto povyberal a odišiel. Poškodený bol z toho ešte chvíľu v
šoku. Až neskôr telefonoval mame, ktorej povedal, čo sa stalo. Keď prišiel otec, povedal to aj jemu, po
čom otec odišiel na políciu. Následne k ním prišli policajti, ktorým povedal, čo sa mu prihodilo. Ukázali mu

fotografie predpokladaných páchateľov, pričom poškodený bezpečne spoznal osobu, ktorá sa toho činu
dopustila. Poškodený dodal, že obžalovaný mu iným spôsobom neublížil. Voči obžalovanému sa bránil
tým, že sa snažil pred nim zatvoriť vchodové dvere, na ktorých sa preťahovali. Keď sa obžalovanému
podarilo poškodeného pretlačiť, vošiel do bytu a vytiahol nôž. Poškodený usúdil, že nemá zmysel, aby
obžalovanému odporoval. Mal z neho strach. Iné osoby na chodbe nevidel, obžalovaný bol sám.

Poškodený sa vyjadril aj k osobe páchateľa, ktorého popísal policajtom. Pamätal si, že páchateľ mal
sploštený nos. Napokon poškodený spoznal obžalovaného podľa fotografie aj na hlavnom pojednávaní
pred tým, že by mu najprv bola oboznámená zápisnica o rekognícii vyhotovená pred 8 rokmi.
V prípravnom konaní (22.11.2011) však nevypovedal, že by sa ho obžalovaný najprv pýtal, či je mama
doma a že hľadá nejaké oblečenie, ani o tom, ako obžalovaného popísal. Poškodený U. G. obhajobou

namietané rozpory logicky vysvetlil. Uviedol, že v čase, keď bol vypočúvaný políciou, bol malé dieťa.
Nepovažoval túto skutočnosť za dôležitú. Pre neho bolo dôležité povedať, že páchateľ mal nôž, ktorým
mu hrozil a že im zobral cennosti. Prežitú situáciu si zapamätal prelo, lebo išlo o mimoriadnu udalosť,
ktorú by neprial zažiť nikomu. Trval na tom, že páchateľa niekoľkokrát popísal policajtovi, ktorý to
vyšetroval, avšak pre neho z neznámych dôvodov to vyšetrovateľ nezaprotokoloval. Obsah zápisnice

poškodený ovplyvniť nevedel.
Poškodený P. G. vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že o prejedávanom skutku má iba
sprostredkované informácie, ktoré sa dozvedel od svojho syna. K prejednávanému prípadu sa vyjadril
zhodne, ako jeho syn U.. Vypovedal, že keď jeho syn bol sám doma, páchateľ otvoril dvere do bytu, ktoré
neboli zamknuté. Vytiahol nožík a pohrozil mu, aby bol ticho. Prehľadával byt a zo skrinky, v ktorej mali

uložené šperky odcudzil dve retiazky, obrúčku a náušnice, potom odišiel. V ten istý deň bol so synom na
polícii, kde opísal skutok, ktorý sa stal. Policajti boli u nich za účelom ohliadky. Trvalé následky a nejakú
traumu z tejto udalosti jeho syn nemal. Nárok na náhradu škody si P. G. neuplatnil.
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a z vyhotovenej fotodokumentácie je zrejmé miesto, kde ku
spáchaniu skutku došlo.

Hodnotu odcudzených vecí mal súd za preukázanú z odborného vyjadrenia.Po vykonaní navrhovaných dôkazov prokurátor v záverečnej reči navrhol, uznať skutok aj vinu v zmysle
podanejobžaloby,pričompoukázalnajmänavýpoveďpoškodenéhoanavykonanúrekogníciu,naktorej
bol obžalovaný poškodeným jednoznačne opoznaný. Vzhľadom na osobu páchateľa navrhol mu uložiť

úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.
Obhajoba namietala právnu kvalifikáciu skutku. Podľa jej názoru v čase spáchania skutku obžalovaný
nemohol vedieť, že sa v byte nachádza chránená osoba (maloleté dieťa). Z uvedeného dôvodu navrhla,
aby súd kvalifikoval zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a trestný čin porušovania

domovej slobody podľa miernejšieho ustanovenia § 194 Trestného zákona. S prihliadnutím na dlhší čas,
ktorý uplynul od spáchania skutku, obhajoba navrhla, aby bol obžalovanému uložený podmienečný trest
odňatia slobody s odkladom na primeranú skúšobnú dobu.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a jeho
páchateľom bol obžalovaný D. K.. Obžalovaný z hľadiska objektívnej stránky naplnil pojmové znaky
skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona tým, že hrozbou

bezprostredného násilia sa zmocnil cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe, ako aj pojmové znaky
zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona tým, že
neoprávnene vnikol do obydlia iného, a taký čin spáchal voči chránenej osobe.
Poškodený je chránenou osobou - dieťaťom, ako sa vyžaduje v ustanovení § 139 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona. Podľa § 127 ods. 1 Trestného zákona sa za dieťa považuje osoba mladšia ako 18

rokov. Toto ustanovenie vysvetľuje pojem dieťa ako obeť trestného činu, aj ako predmetu útoku.
Zavinenie obžalovaného bolo preukázané vo forme priameho úmyslu.
Uplatnenú obhajobu obžalovaného súd považuje za právne irelevantnú. Hoci pred spáchaním skutku
obžalovaný nemusel vedieť, kto sa v byte nachádza, je rozhodujúce, že v páchaní trestnej činnosti
pokračoval po zistení, že sa v byte nachádza iba maloleté dieťa. V čase, keď k spáchaniu skutku

došlo, poškodený mal 12 rokov a jeho výzor tomuto veku zodpovedal. Obžalovaný preto výraznejší
vzdor poškodeného nepredpokladal a vzhľadom na fyzickú prevahu mal vyššiu pravdepodobnosť
úspešného dokonania trestného činu. Obžalovaný po prekonaní odporu poškodeného, vošiel do bytu
a pod hrozbou použitia vreckového noža poškodeného donútil, aby bol ticho, aby mu neodporoval.
Pre obavu z uskutočnenia hrozieb obžalovaného poškodený strpel, kým obžalovaný prehľadával byt, v

ktorom sa zmocnil cenností jeho rodičov.
Podľa názoru súdu uplatnená obhajoba bola vyvrátená najmä výpoveďou poškodeného U. G., ktorý
konanie obžalovaného popísal. Hrozba násilia zo strany obžalovaného bez akýchkoľvek pochybností
bola spôsobilá u poškodeného vzbudiť obavu, že mu obžalovaný ublíži, keď ho neposlúchne, čím jeho
odpor prekonal.

Skutok spáchaný v prejednávanom prípade má zhodné znaky spôsobu páchania trestného činu ako
skutky, ktorých sa dopustil v marci roku 2011. Ich spoločnou črtou bolo vniknutie do neuzamknutých
bytov, kde pod rôznymi zámienkami využil nepozornosť osôb nachádzajúcich sa v byte za účelom
krádeže finančnej hotovosti, mobilných telefónov, či iných cenností. Vyplýva to z popisu skutku
uvedeného v rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn.: 5T/69/2017 zo dňa 22.9.2017. Spôsob

spáchania trestného činu výrazne umožňuje stotožniť obžalovaného ako páchateľa prejednávaného
trestného činu.
Osobu páchateľa súd hodnotil na podklade vyžiadaných správ, odpisu registra trestov a
predchádzajúcich trestných spisov obžalovaného. Obžalovaný má 5 záznamov v odpise z registra
trestov, prevažne za majetkovú tresnú činnosť. Jeho dve odsúdenia sa sú už s účinkom zahladenia

(odsúdenie Okresného súdku Košice II, sp. zn.: 7T 20/2005, zo dňa 11.10.2005 a odsúdenie Okresného
súdu Košice I, sp. zn.: 3T 47/2011 zo dňa 1.12.2014).
Z posledného výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin (rozsudkom
Okresného súdu Košice II, sp. zn.: 7T 17/2008 zo dňa 11.3.2008) bol podmienečne prepustený
uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn.: 5Pp/69/20110 dňa 22.4.2010.

Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T 69/2017 zo dňa 22.9.2017
za pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil v
jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona z
časti sám, z časti vo forme spolupáchateľstva. Za to mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
3 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný bol nezamestnaný, v mieste bydliska bol hodnotený všeobecne, prostriedky na obživu si
zabezpečoval aj páchaním podobnej trestnej činnosti. Aktuálne sa trestnému stíhaniu vyhýba tým, že
sa skrýva na neznámom mieste.V súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej
výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné
sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

U obžalovaného prevažovala priťažujúca okolnosť, že za taký trestný čin už bol odsúdený (§ 37 písm.
m) Trestného zákona.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 7 Trestného zákona sa sprísňujúce zásady ukladania trestov z pohľadu priťažujúcich

okolností nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2
alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.
Za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere
sedem až dvanásť rokov.
Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,

ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie

trestného o jednu tretinu.
Podľa§42ods.2Trestnéhozákonaspolusuloženímsúhrnnéhotrestusúdzrušívýrokotresteuloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší
ako trest uložený skorším rozsudkom.

Na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m) Trestného zákona v prejednávanom prípade
súd neprihliadal, vzhľadom na odlišný spôsob spáchania trestného činu (predchádzajúcich činov sa
obžalovaný dopustil bez použitia hrozby násilia).

Vzhľadom na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku a na osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosť jeho nápravy, súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej
sadzby podľa najprísnejšieho ustanovenia (§ 188 ods. 2 Trestného zákona), a teda trest odňatia slobody
vo výmere 7 rokov, ktorý je na zabezpečenie účelu trestu dostačujúci.
Keďže obžalovaný už bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu za
úmyselný trestný čin, súd ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom

stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Predchádzajúci rozsudok bol obžalovanému vyhlásený neskôr (22.9.2017), než obžalovaný spáchal
prejednávaný trestný čin (21.11.2011).
V súlade s ustanovením § 42 ods. 2 Trestného zákona, súd zrušil výrok o treste, uloženého
obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T 69/2017 zo dňa 22.9.2017, ktorým

mu bol podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov
nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia ako aj všetky
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením
stratili podklad.
Poškodenýsinároknanáhraduškodyneuplatňoval,pretoonárokunanáhraduškodysúdnerozhodoval.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odsúdený v konaní proti ušlému má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v

jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 Trestného poriadku do uplynutia šiestichmesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však v príslušnej
premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone.