Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. august 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Odi/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118380984
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Mojžišová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118380984.4

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ľubicou Mojžišovou, v právnej veci
žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967
692, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o.,
so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368 proti žalovanej T. Ď., M.. XX. XX. XXXX,
trvale bytom Š. XXXX/X, XXX XX F. C., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.11.2018 domáhal zrušenia oddlženia
žalovanej pre nepoctivý zámer. V žalobe poukázal na to, že žalovaná bola oddlžená konkurzom v
konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod. sp. zn. 4OdK/588/2018. Žalobca je veriteľom

žalovanej na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvorila žalovaná so spoločnosťou
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 dňa 09.09.2009.
Pohľadávka z Zmluvy o úvere bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2012 a
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.01.2013 postúpená na žalobcu. Ako dôkaz žalobca označil
konkurzný spis vedený Okresným súdom Banská Bystrica a Zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX,
Zmluvu o postúpení pohľadávok z 18.12.2012, Zmluvu o postúpení pohľadávok z 15.01.2013, výpis z

Obchodného registra žalobcu, ktoré vo fotokópii priložil k žalobe. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaná
neuviedla v návrhu významný majetok, ktorý vlastnila v období posledných troch rokov, nakoľko v
zozname majetku vyhlásila, že posledné tri roky nevlastnila majetok väčšej hodnoty. Vyhlásenie je
datované k 06.04.2018. Žalobca toto tvrdenie označil za nepravdivé na tom základe, že dňa 21.10.2015
bolo vydané Rozhodnutie Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor, číslo vkladu V XXXX/XXXX,
ktorým Okresný úrad Zvolen povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území

Veľká Lúka, evidovaným na liste vlastníctva č. XX ako stavba rodinného domu so súpisným číslom
XXXX na pozemku CKN s parcelným číslom 17, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, na
základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 12.06.2015, dodatku č. 1 zo
dňa 25.08.2015 a dodatku č. 2 zo dňa 09.10.2015 uzavretej, okrem iných, aj žalovanou ako darcom. Dňa
07.03.2018 bolo vydané Rozhodnutie Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor, číslo vkladu V XXX/
XXXX, ktorým Okresný úrad Zvolen povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom

území Veľká Lúka, zapísaným na liste vlastníctva č. 238 ako:
- stavba rodinného domu so súpisným číslom XXXX na pozemku C KN s parcelným číslom XXXX/X,
zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok registra CKN parcelné číslo XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 502 m2,
- pozemok registra CKN parcelné číslo XXXX/XX záhrada o výmere 502 m2,
a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 07.03.2018 uzavretej, okrem iných, aj žalovanou ako darcom.

Z uvedeného vyplýva,, že žalovaná vlastnila v období troch rokov majetok väčšej hodnoty. Žalovanádokonca dva mesiace pred podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlženie
konkurzom previedla bezodplatne svoj majetok na tretiu osobu, čím:
a) navodila stav platobnej neschopnosti,

b) uviedla v prílohe návrhu na oddlženie konkurzom nepravdivé dôležité informácie,
c) neuviedla v prílohe návrhu na oddlženie konkurzom dôležité informácie,
d) krátila svoj majetok na úkor veriteľov.
Tým, že žalovaná v prílohe návrhu nepravdivé dôležité informácie a zároveň neuviedla dôležité
informácie sa úmyselne priviedla do platobnej neschopnosti, čím mala snahu poškodiť svojich veriteľov.

Na preukázanie svojich tvrdení žalobca priložil k žalobe životopis žalovanej, zoznam majetku väčšej
hodnoty, Rozhodnutie Okresného úradu Zvolen zo dňa 21.10.2015 a Rozhodnutie Okresného úradu
Zvolen zo dňa 07.03.2018. K právnej stránke veci žalobca uviedol, že zákon demonštratívne vymenúva,
kedy dlžník má poctivý zámer a rovnako aj situácie, kedy dlžník poctivý zámer nemá. Je zrejmé, že
predpokladom poctivého zámeru žalovaného je, okrem iného, aj úprimná snaha žalovaného riešiť, po
podaní návrhu, svoj dlh v rámci svojich možností. Rozhodnutie o povolení oddlženia je dôvodom na

bezodkladné rozhodnutie o zastavení exekúcie, následkom čoho je odblokovanie, napr. mzdy dlžníka,
ktorou môže dlžník znova disponovať. V prípade, ak dlžník po rozhodnutí o oddlžení žiadnym spôsobom
neriešil svoj dlh napriek tomu, že tak urobiť mohol a mal, je na mieste pochybovať o poctivom zámere
dlžníka. Oddlžením nedochádza k zániku záväzkov veriteľa, ale pohľadávky veriteľov sa menia na tzv.
naturálne obligácie. Z uvedeného vyplýva, že zákon predpokladá uspokojovanie veriteľov aj po podaní

návrhu na konkurz, po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka ako aj po zrušení konkurzu. Žalobca
poukázal na účel inštitútu oddlženia, ale v zároveň vyslovil názor, že oddlženie nemožno považovať
za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník môže zbaviť svojich záväzkov voči veriteľovi. Za stavu, keď
možnosťpredkladaťdôkazyonepravdivýchtvrdeniachžalovanéhomálenžalobca,bymalsúddôkladne
preskúmať poctivý zámer žalovaného a predchádzať tak zneužívaniu inštitútu oddlženia. Na základe

uvedeného žalobca navrhol, aby súd zrušil oddlženie žalovanej pre nepoctivý zámer podľa § 166 ods.
2 písm. c) a h) ZKR.

2.Dňa21.01.2019boložalovanejdoručenéuzneseniečíslokonania4Odi/3/2018-43zodňa09.01.2019,

v ktorom súd žalovanú vyzval podľa § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) na vyjadrenie sa k priloženej žalobe spolu s prílohami. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe
doručenom súdu dňa 25.01.2019 uviedla, že nesúhlasí s podaným návrhom na zrušenie oddlženia pre
nepoctivý zámer. V čase, keď s manželom darovacou zmluvou darovali rod. dom na ul. Š. XXXX/X, F.
C. dcére S. Ď. bola chorá a dlhodobo práceneschopná, splácala dohodnuté splátky a to aj napriek tomu,

že mala nízky príjem z nemocenskej dávky počas práceneschopnosti. Finančne jej pomáhala dcéra a
tiež manžel, pretože nemocenské dávky jej na to nepostačovali. Napriek tejto situácii neuvažovala o
vyhlásení osobného bankrotu, bojovala s chorobou, počas ktorej bola niekoľkokrát denne atakovaná
telefonicky zástupcami vymáhacej spoločnosti, vyhrážali sa jej, že ak nebude splácať vyššie splátky,
pôjde do väzenia, že jej zoberú dom a bude na ulici. Chodili fotiť rodinný dom na ul. Š. XXXX/X a

tiež rodičovský rodinný dom na ul. F. XXXX/X, obťažovali otázkami susedov. Napriek tomu, že bola
psychicky na dne, dúfala, že sa vylieči, pôjde do práce a svoje dlhy uhradí. Darovanie domu dcére
Zuzane vnímala aj vníma ako poďakovanie za starostlivosť a pomoc aj finančnú. Zotrvala na tom, že v
čase darovania nehnuteľnosti sa vyhlásením osobného bankrotu vôbec nezaoberala. Neskôr jej lekári
diagnostikovali rakovinu hrubého čreva, podstúpila som náročnú osemhodinovú operáciu v nemocnici v

Poprade. Prognózy lekárov vôbec neboli priaznivé, že sa do práce už nebude môcť vrátiť. Priateľka jej
brata žalovanej poradila vyhlásiť osobný bankrot a ona vypísala aj potrebné tlačivá. Pri vypisovaní tlačív
zrejme opomenula v tlačive majetok väčšej hodnoty uviesť rodinný dom, ktorý bol darovaný. Žalovaná
uviedla, že po operácií mala problém sama so sebou a uvedené tlačivá len podpísala bez toho, aby to
skontrolovala. Osobný bankrot riešil na základe generálnej plnej moci jej manžel, nakoľko od operácie

je ležiaci pacient. Na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu kópie lekárskych správ. K darovaniu
podielu na nehnuteľnosti na rodinnom dome F. XXXX/X, F. C. žalovaná uviedla, že ide o rodičovský dom.
Po smrti matky žalovanej v roku 2003 sa do domu nasťahoval brat T. N. s rodinou, žalovanej vyplatili
podiel a tiež podiel bratovi F.. O tejto skutočnosti bola spísaná notárska zápisnica bez toho, aby bola
vykonaná zmena zápisu vlastníctva v katastri. Overenú notársku zápisnicu považovali za dostatočný

spôsob usporiadania vlastníckych vzťahov. V roku 2015 zomrel brat F. a v rámci dedičského konania
zistili, že zápis zmeny vlastníckeho práva v katastri mal byť vykonaný do troch rokov. Vzhľadom k
zdravotnému stavu sa žalovaná rozhodla dať veci do poriadku, a preto darovacou zmluvou darovala
svoj podiel a následne sa zmeny dali zapísať do katastra nehnuteľnosti. Uvedené preukazuje žalovanápriloženou kópiou notárskej zápisnice. V závere žalovaná uviedla, že s návrhom na zrušenie oddlženia
pre nepoctivý zámer nesúhlasí, nakoľko vždy poctivo pracovala, nikdy nič neukradla a síce súhlasí s
tým, že informácia o nehnuteľnosti v tlačive o majetku vyššej hodnoty mala byť zapísaná, ale ide o chybu

a nie nepoctivý zámer. Vďaka osobnému bankrotu sa je s chorobou zápasí ľahšie, nakoľko mám príjem
z invalidného dôchodku, ktorý jej pokryje nevyhnutné výdavky na lieky, pomôcky a špeciálnu stravu, hoci
by bola radšej zdravá, chodila do práce a splácala dlhy, pretože som je psychicky aj fyzicky úplne na
dne. S ohľadom na uvedené žalovaná navrhla návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej znovu poukázal na to, že žalovaná v zozname majetku
väčšej hodnoty, priloženom k návrhu na vyhlásenie konkurzu, neuviedla viacero nehnuteľností, ktoré
vlastnila v posledných troch rokoch a rovnako v návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedla nepravdivú
dôležitú informáciu keď vyhlásila, že posledné tri roky nevlastnila majetok väčšej hodnoty. Žalovaná
bola povinná v prílohe návrhu uviesť zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnila v posledných
troch rokoch. Žalobca poukázal na zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil dlžník v posledných

troch rokoch, v ktorom žalovaná vyhlásila, že „posledné tri roky nevlastnil majetok väčšej hodnoty“.
Informácia o majetku, ktorý vlastnil dlžník v posledných troch rokoch, má zásadný význam aj pre veriteľa,
najmä vo vzťahu k preskúmaniu možnej odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka. Na rozdiel od
konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka podľa druhej časti ZKR, kde už predbežný správca pred
vyhlásením konkurzu obligatórne preskúmava aj potencionálnu odporovateľnosť dlžníkom vykonaných

právnychúkonov(§21ods.1ZKR),vkonkurzevyhlásenompodľaštvrtejčastiZKRsprávcavykonávalen
časovo nenáročné preskúmavanie pomerov dlžníka, pričom vychádza najmä z informácií poskytnutých
dlžníkom a inými subjektmi (§166i ods.1 ZKR) a potencionálnu odporovateľnosť právnych úkonov
dlžníka pritom obligatórne nepreskúmava. Zoznam majetku, ktorý úpadca vlastnil v posledných troch
rokoch, je tak dôležitou informáciou pre prieskum odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka. Uplatnenie

odporovateľnosti právnych úkonov úpadcu je navyše v konkurze podľa štvrtej časti ponechané na
súkromnej iniciatíve veriteľov a správca (na rozdiel od konkurzu vyhláseného podľa druhej časti ZKR)
odporovaciu žalobu nielen, že nie je povinný, ale ani oprávnený podať. Veriteľ ako osoba nedisponujúca
prieskumnými oprávneniami správcu je pri prieskume úkonov dlžníka odkázaný najmä na informácie od
dlžníka poskytnuté v prílohách návrhu na vyhlásenie konkurzu a ak sa o nich ani nedozvie, ak ich dlžník

neuvedie v prílohách návrhu, odporovacie práva nemusí ani z dôvodu uplatniť, prípadne môže zmeškať
lehotu na jeho uplatnenie. Informáciu o majetku, ktorý dlžník vlastnil v posledných troch rokoch tak
nepochybne možno kvalifikovať ako dôležitú informáciu podľa § 166g ods.2 písm. c) ZKR. Vo vzťahu k
tvrdeniam žalovanej o chybe pri vypĺňaní prílohy Zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžník vlastnil v
poslednýchtrochrokochžalobcapoukázalnaRozsudokNajvyššiehosúduSRzodňa22.02.2018sp.zn.

3Cdo 147/2016 (R62/2018), podľa ktorého ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že
mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva
v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho
nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Omyl držiteľa vychádzajúci z

neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je
právny omyl neospravedlniteľný (3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010, 3 MCdo 7/2010, 3
MCdo 8/2010 a 6 MCdo 5/2010). S ohľadom na uvedené žalobca zastáva názor, že žalovaná mala a
muselavedieť,ževpríloheknávrhuuvádzanepravdivéinformácie.Tvrdeniaochybeniesúpretoprávne
relevantné, a dodal, že ani ZKR nevyžaduje pri tomto dôvode zodpovednostné (úmyselné) konanie.

Preto akákoľvek nesprávnosť údajov vyžadovaných ZKR je jedine a výlučne zodpovednosťou žalovanej,
ktorá za nesprávnosť údajov nesie výlučnú zodpovednosť. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal na
rozhodnutie Okresného súdu Žilina, sp. zn. 3Odi/1/2018 zo dňa 20.11.2018, ktorý v obdobnej skutkovej
situácii (dlžník neuviedol v Zozname majetku nehnuteľnosti, ktoré preukázateľne vlastnil v posledných
troch rokoch pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu) rozhodol tak, že zrušil oddlženie žalovaného

(oddlženého dlžníka podľa § 166e ZKR) z dôvodu podľa § 166g ods. 2, písm. c) ZKR. Okresný súd
Žilina okrem iného uviedol: „17. Medzi stranami sporu v zásade neboli rozpory pokiaľ išlo o skutkový
stav. Žalovaná v prílohe návrhu na vyhlásenie konkurzu neuviedla majetok v katastrálnom území .......
a .........., ktorý Kúpnou zmluvou z 4.7.2014 v znení Dodatku č.1 z 17.9.2015 a Dodatku č.2 z 23.9.2015
vklad, ktorej bol povolený dňa 2.10.2015, previedla na svoju dcéru ........ Tento majetok teda žalovaná

nepochybne vlastnila v čase troch rokov pred podaním návrhu na konkurz, keďže tento bol konkurznému
súdu doručený dňa 2.augusta 2017.“ Na základe týchto tvrdení žalobca zotrval na podanom návrhu na
zrušenie oddlženia žalovanej pre nepoctivý zámer.4. Dňa 24.05.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu žalobcu. Žalovaná vo svojom
vyjadrení znovu uviedla, že v zozname majetku len zabudla uviesť spoluvlastnícky podiel, ale nemala
nekalý úmysel. V čase podania žiadosti o osobný bankrot bola po náročnej operácii, podávala ju

prostredníctvom splnomocnenej osoby na základe generálnej plnej moci, pretože bola vo veľmi zlom
zdravotnom stave a prognózy lekárov boli zlé. Práve to bol dôvod, prečo požiadala o osobný bankrot,
pretože zistila, že uvedené dlhy nebude môcť ďalej splácať tak ako ich splácala do daného momentu.
Tlačivá vypisovala bratova priateľka, ktorá nemala vedomosť o tom, že žalovaná dom darovala dcére
v minulosti. Pod vplyvom liekov s vypätím síl uvedené tlačivá podpísala a dôkladne neprečítala,

nakoľko bojovala a bojujem stále s rakovinou. Priznala svoje pochybenie v tom, že pri podpise
tlačivo neskontrolovala. Ak by to urobila, určite by na túto nezrovnalosť upozornila. Znovu uviedla,
že darovanie domu dcére bola len kompenzácia za starostlivosť a aj finančnú pomoc. Neuvedenie
tohto majetku v zozname označila za obyčajné pochybenie pri vypisovaní formulárov. Zotrvala na
skutočnostiach uvádzaných v predchádzajúcom vyjadrení k žalobe, obsahom ktorých sú aj lekárske
správy. Ďalej uviedla, že je poberateľom invalidného dôchodku, ktorý jej postačuje na lieky, inzulín,

pomôcky a špeciálnu stravu. V prípade zrušenia oddlženia a prípadnej exekúcie nebude mať finančné
prostriedky na lieky. Zdôraznila, že do momentu práceneschopnosti riadne splácala svoje dlhy. Žalovaná
poukázala na to, že jej zdravotný stav sa nikdy nezlepší a v súčasnosti je odkázaná na pomoc iných,
a preto nie je v jej možnostiach pracovať a uhradiť svoje dlhy. K argumentácii žalobcu ohľadom
rozhodnutia Okresného súdu Žilina žalovaná uviedla, že skutkový stav nie je možné porovnávať s jej

situáciou, nakoľko priloženými lekárskymi Správami preukázala, že v tomto prípade ide o pochybenie
v dôsledku zlého zdravotného stavu a nie nekalý úmysel. V závere ešte uviedla, že až do času kým
jej bola diagnostikovaná choroba splácala dohodnuté splátky pôžičiek aj napriek tomu, že obsahovali
neprijateľné podmienky a mali neprimerané úroky. Splátky uhrádzala včas a pravidelne a to aj napriek
tomu, že jej nezostávali žiadne prostriedky, nikdy v živote som nič neukradla, nikoho nepodviedla a

neoklamala a preto aj keď nemá finančné prostriedky na zastupovanie právnikom, určite sa bude brániť.
Na základe uvedeného znovu navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K vyjadreniu priložila kópiu
rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen č. S.-6 zo dňa 13.08.2018, Lekárske správy
Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 12.02.2019 a 20.05.2019, žiadosť o súhlas
zdravotnej poisťovne s úhradou zdravotníckej pomôcky, vyjadrenie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX

XXXX 0 zo dňa 30.04.2019 o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, posudok Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Zvolen č. S. zo dňa 18.07.2018, dohodu o obstaraní a doručení zdravotníckej
pomôcky, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen č. S.-X zo dňa 13.08.2018,
operačný protokol (č.l.85), prepúšťaciu správu zo dňa 06.01.2018, 20.12.2017, 27.10.2017(č.l. 87,89,
92), histologický nález.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 05.08.2019, kde v predvolaní na pojednávanie
na druhej strane poučenia zdôraznil, že strany sporu sú povinné prostriedky procesnej obrany a
procesného útoku doručiť súdu a stranám sporu najneskôr 5 pracovných dní pred pojednávaním, v
opačnom prípade na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas

nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP).

6. Dňa 09.07.2019 bolo súdu doručené ospravedlnenie žalovanej pre jej neprítomnosť na pojednávaní
z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu, čo preukazuje potvrdením lekára. O odročenie

pojednávania žalovaná nepožiadala, len znovu uviedla, že nemala nepoctivý zámer, ale došlo len k
omylu pri vypisovaní formulárov a ich príloh. Na jej nepozornosti sa podpísala choroba.

7. Na pojednávanie sa dostavil substituent právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalobcu
na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na svojich tvrdeniach uvádzaných v žalobe. Vyslovil názor,

že v danom prípade sú naplnené zákony na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovanej,
ktorý vidí v tom, že žalovaná úmyselne bezodplatne previedla darovacou zmluvou nehnuteľnosti,
a to na blízku osobu. Úmysel žalovanej ukrátiť svojich veriteľov spočíva v bezodplatnom prevode
nehnuteľností, pretože v prípade predaja nehnuteľností mohli byť veritelia uspokojovaní z kúpnej ceny.
Práve bezodplatným prevodom nehnuteľnosti na blízku osobu žalovaná preukázala úmysel ukrátiť

svojich veriteľov. Žalovaná mala možnosť doplniť zoznam majetku na dopyt správcu, aj keď zrejme došlo
kpochybeniuajnastranesprávcu.Sohľadomnasplneniezákonnýchpodmienokprezrušenieoddlženia
navrhol žalobe vyhovieť v celom rozsahu.8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dokladmi, ktoré sú obsahom spisu, a to žalobou vrátane listinných
dôkazov predložených žalobcom, a to Zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX (č.l. 4), životopis žalovanej,
ktorý je obsahom konkurzného spisu 4OdK/588/2018 (č.l. 5), Rozhodnutie Okresného úradu Zvolen

zo dňa 07.03.2018 (č.l. 7), Darovacia zmluva (č.l. 8), Rozhodnutie Okresného úradu Zvolen zo dňa
21.10.2015 (č.l. 11), Darovacia zmluva č.l. 12), Dodatok č. 1 k darovacej zmluve (č.l. 14), Dodatok č. 2 k
darovacej zmluve (č.l. 15), Zmluva o postúpení pohľadávok z 18.12.2012 (č.l. 17), Zmluva o postúpení
pohľadávok z 15.01.2013 (č.l.22), výpis z obchodného registra žalobcu (č.l. 26), vyjadrením žalovanej
vrátane príloh (č.l. 48), a to prepúšťacia správa (č.l. 49), rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 22.03.2018

(č.l.52), osobný list dôchodkového poistenia (č.l. 53), čestné prehlásenie č.l. 56), vyjadrením žalobcu
(č.l. 62), vyjadrením žalovanej vrátane príloh (č.l. 75), a to rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 13.08.2018
(č.l.76),LekárskesprávyÚstrednejvojenskejnemocnicevRužomberkuzodňa12.02.2019a20.05.2019
(č.l. 78), žiadosť o súhlas zdravotnej poisťovne s úhradou zdravotníckej pomôcky (č.l. 79), vyjadrenie
Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.04.2019 (č.l. 80), posudok Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Zvolen č. S. zo dňa 18.07.2018 (č.l. 81), dohoda o obstaraní a doručení zdravotníckej

pomôcky (č.l. 83), rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen č. S.-4 zo dňa 13.08.2018
(č.l. 84), operačný protokol (č.l.85), prepúšťacia správu zo dňa 06.01.2018, 20.12.2017, 27.10.2017(č.l.
87,89, 92), histologický nález (č.l.90), oboznámením sa s konkurzným spisom na Okresnom súde
Banská Bystrica, spisová značka 4OdK/305/2017 a výsluchom strán sporu na pojednávaní a zistil
nasledovný skutkový stav:

9. Dňa 07.09.2009 bola uzavretá Zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX medzi spoločnosťou Poštová
banka a. s. Bratislava ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, na základe ktorej veriteľ poskytol
žalovanej úver v sume 6 000 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 70 mesačných splátkach
po 148,29 Eur počnúc dňom 09.10.2019 do 09.07.2015. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa

18.012.2012 veriteľ Poštová banka, a.s., Bratislava postúpila svoje pohľadávky špecifikované v prílohe
zmluvy na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, Cyprus, ktorá tieto pohľadávky postúpila
na spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., Bratislava zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.01.2013.
Z výpisu z obchodného registra spoločnosti žalobcu súd zistil, že žalobca je právnym nástupcom
spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., Bratislava, ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou žalobcu.

10. Z konkurzného spisu vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4OdK/305/2017 súd
zistil, že dňa 21. 06. 2018 bolo prostredníctvom Centra právnej pomoci, Kancelária Banská Bystrica
(ďalej aj „právny zástupca“) tunajšiemu súdu doručené elektronické podanie dlžníka T. Ď., M.. XX. XX.
XXXX, trvale bytom Š. XXXX/X, XXX XX F. C. (v texte aj „dlžník“ alebo „žalovaná“) označené ako

návrh na vyhlásenie konkurzu podľa štvrtej časti zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
v znení účinnom od 01. 03. 2017 (ďalej len „ZKR“). Návrhom sa dlžník prostredníctvom právneho
zástupcu domáhal vyhlásenia konkurzu na jeho majetok, ustanovenia správcu a zbavenia všetkých
dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, s výnimkou pohľadávok vylúčených z uspokojenia
a nedotknutých pohľadávok v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Prílohu návrhu tvorí

Rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci v konaní o oddlžení sp. zn. KaBB 13880/2018, r.z. 52645/2018
zo dňa 20.04.2018, Doklad preukazujúci vedenie exekučného konania alebo obdobného vykonávacieho
konania, Životopis a zoznam spriaznených osôb, Zoznam veriteľov, Zoznam aktuálneho majetku a
Zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch. Z priloženého Rozhodnutia
o poskytnutí právnej pomoci v konaní o oddlžení súd zistil, že žiadosť dlžníka o poskytnutie právnej

pomoci bola Centru právnej pomoci, Kancelária Banská Bystrica doručená dňa 06.04.2018, ktorá bola
podaná zástupcom žalovanej T. Ď., trvale bytom Š. XXXX/X, XXX XX F. C..

11. Z priloženého životopisu zo dňa 06.04.2018 vyplýva, že žalovaná dosiahla stredoškolské vzdelanie
bez maturity v odbore obrábačka kovov, pričom od roku 1978 bola zamestnaná ako robotníčka. Ďalej zo

životopisu vyplýva, že z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu dlžníka (žalovanej) žalovaná udelila
generálnu plnú moc na zastupovanie v konaní manželovi. V opise aktuálnej životnej situácie sa uvádza,
že žalovaná je práceneschopná od 05.12.2017 a výdavky na základné potreby a lieky predstavujú spolu
630,-Eur. žalovaný o.i. uviedol, že od roku 1999 je poberateľom dôchodku, jeho najvyššie dosiahnuté
vzdelanie je základné a je poberateľom dôchodku v sume 263 Eur. Dlhy jej vznikli v čase, keď bol manžel

nezamestnaný a jej príjem nepostačoval na základné potreby pre rodinu, deti chodili do školy. Medzi
blízkymi osobami je uvedený manžel žalovanej T. Ď., M.. XX.XX.XXXX, syn T. Ď., M.. XX.XX.XXXX a
dcéra S. Ď., M.. XX.XX.XXXX. Ako ďalšie blízke osoby žalovaná uviedla otca a dvoch bratov. V zozname
veriteľovžalovanáuviedlaosemveriteľov,medziktorýmijeajspoločnosťPoštovábanka,a.s.,Bratislava.Podľa priloženej indikatívnej informácie z centrálneho registra exekúcií boli ku dňu 19.06.2018 vedené
proti žalovanej dve exekučné konania na vymoženie istín v celkovej sume 2 133,38 Eur s prísl. V prílohe
označenej ako zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžník vlastnil v

posledných troch rokoch, obidva zo dňa 06.04.2018 dlžník uviedol, že nevlastní ani nevlastnil takýto
majetok.Uznesenímzodňa28.06.2018sp.zn.4OdK/588/2018vyhlásilkonkurznamajetokdlžníkaT.Ď.,
M.. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. XXXX/X, XXX XX F. C., konkurz uznal za hlavné insolvenčné konanie,
do funkcie správcu ustanovil Mgr. Robert Antal, so sídlom kancelárie Ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 01
Banská Bystrica, značka správcu: S527 a vyzval veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu.

Toto rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 130/2018 dňa 09.07.2018. Dňa 04.10.2018
bol v Obchodnom vestníku č. 192/2018 zverejnený oznam správcu o zrušení konkurzu vedeného na
majetok žalovanej dlžníka z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

12.ZrozhodnutiaOkresnéhoúraduZvolen,katastrálnyodbor,č.vkladuF.XXX/XXXXzodňa07.03.2018
mal súd za preukázané tvrdenie žalobcu, že dňa 07.03.2018 bol povolený vklad vlastníckeho práva do

katastranehnuteľnostívkatastrálnomúzemíVeľkáLúkavLVč.XXXvprospechT.N.,M..XX.XX.XXXXX
v podiele 1/8- ina a P. N., M.. XX.XX.XXXX v podiele 2/24-ina na základe darovacej zmluvy zo dňa
06.02.2018 uzavretej medzi žalovanou ako darkyňou 1, T. N., ako darcom 2 a obdarovaným a P. N.
ako obdarovaným 2. Z obsahu darovacej zmluvy (č.l. 8) súd zistil, že žalovaná, ako vlastníčka 1/8-
iny nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX v k.ú. Veľká Lúka, ktorú nadobudla na základe osvedčenia o

dedičstve 14D132/03-39/03, túto darovala bratovi T. N. a ako vlastníčka 1/24- iny nehnuteľnosti vedenej
na LV č. XXX v k.ú. Veľká Lúka, ktorú nadobudla na základe darovacej zmluvy F. z 09.03.2009-34/09,
túto darovala bratovi P. N..

13. Z čestného prehlásenia žalovanej (č.l. 56) mal súd za preukázané jej tvrdenie o vyporiadaní

dedičských podielov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v k.ú. Veľká Lúka. Tieto skutočnosti
žalobca nijak nerozporoval.

14. Z rozhodnutia Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor, č. vkladu V XXXX/XXXX zo dňa
21.10.2015 mal súd za preukázané tvrdenie žalobcu, že dňa 21.10.2015 bol povolený vklad vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností v katastrálnom území Veľká Lúka v LV č. XX v prospech S. Ď., M..
XX.XX.XXXX vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľnosti v prospech
žalovanej a jej manžela, a to na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa
12.06.2015,dodatkuč.1zodňa25.08.2015adodatkuč.2zodňa09.10.2015uzavretejmedzižalovanou
a jej manželom ako darcami a oprávnenými z vecného bremena a dcérou S. Ď. ako obdarovanou a

povinnou z vecného bremena.

15. Na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd za nesporné, že žalobca je veriteľom
žalovaného dotknutým oddlžením, o ktorom bolo rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde
Banská Bystrica 4OdK/588/2018. Rovnako nebolo sporné, že žalovaná v zozname majetku neuviedla

majetok,ktorývobdobítrochrokovvlastnilaabezodplatnepreviedlanaosoby,ktorévnávrhuoznačilaza
blízke osoby. Z obsahu konkurzného spisu nevyplýva, že by žalovaná neposkytla súčinnosť správcovi,
ani že prevedené nehnuteľnosti neuviedla ani na dopyt správcu. Z obsahu konkurzného spisu tiež
vyplýva, že návrh za žalovanú podával jej manžel.

16. Z listín predložených žalovanou mal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaná bola od
02.10.2017 do 27.10.2017 hospitalizovaná na chirurgickom oddelení s JIS v Nemocnici v Poprade. Dňa
22.03.2018 Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 priznala žalovanej invalidný dôchodok
od 06.12.2017 v sume 416,-Eur a od 01.01.2018 v sume 423,20 Eur. Z rozhodnutia Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Zvolen č. S.-6 zo dňa 13.08.2018 vyplýva, že dňa 30.05.2018 dcéra žalovanej

podala žiadosť o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorou je žalovaná. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že žalovaná sa považuje za
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 80%, v dôsledku odstránenia
tumoru čreva s vytvorením kolostómie, pričom viac rokov sa lieči na cukrovku typu II na inzulíne s
preukázanými komplikáciami a arteriálnu hypertenziu II. stupňa. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Zvolen rozhodnutím č. S.-4 zo dňa 13.08.2018 priznal žalovanej príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov na diétne stravovanie. Z odôvodnenia rozhodnutia o.i. vyplýva, že priemerný mesačný príjem
žalovanej a jej manžela za rok 2017 bol vo výške 271,03 Eur, čo nezodpovedá ani trojnásobku životného
minima pre jednu plnoletú osobu.17. Z uvedených skutočností a obsahu listín predložených žalovanou mal súd za jednoznačne
preukázané, že žalovaná má dlhodobo vážne zdravotné problémy, ktoré nepochybne mali zásadný

vplyv na jej finančnú situáciu. Z obsahu spisu je zrejmé, že v konaniach pred štátnymi orgánmi koná
len prostredníctvom svojich zástupcov, a to manžela a dcéry, ktorej darovala nehnuteľnosť, a ktorá
sa o žalovanú preukázateľne stará a opatruje ju. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné,
rovnako ako žalobca nerozporoval tvrdenie žalovanej, že až do momentu, kedy jej bola diagnostikovaná
závažná choroba splácala dohodnuté splátky pôžičiek napriek neprimeraným úrokom a neprijateľným

podmienkam.

18. Medzi stranami vznikol spor o poctivom zámere žalovanej ako dlžníka v predmetnom konkurznom
konaní,ktorúpochybnosťžalobcazakladánatom,žežalovanáuviedolvnávrhunaoddlženiekonkurzom
nepravdivú dôležitú informáciu ohľadom majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnila v posledných troch
rokoch, a teda mala snahu poškodiť svojho veriteľa, čím naplnil dikciu ust. § 166g ods. 2 písm. c) a

h) ZKR.

19. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak

preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

20. Podľa § 166f ods. 2 ZKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné
rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na

zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka
vylučujú.

21. Podľa § 166f ods. 4 ZKR, zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné.
Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť

aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.

22. Podľa § 166f ods. 5 ZKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení
podľa § 13a Obchodného zákonníka.

23. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo
výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie

nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

24. Podľa § 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s

prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,
b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na
drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo

neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,
e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do

platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho

veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu

poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci,
l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.

25. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u

dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí
alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo
má iné osobitné životné skúsenosti.

26. Podľa § 166g ods. 4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u

dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má
vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá
mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

27. Podľa § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie

oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd
poctivý zámer dlžníka neskúma.

28. Podľa § 167 ods. 2 ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými prostriedkami do
elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní

nawebovomsídleministerstva.Okremvšeobecnýchnáležitostínávrhupodľa§127Civilnéhosporového
poriadku návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje
a) dlžníkov životopis spolu s opisom jeho aktuálnej životnej situácie,
b) zoznam osôb spriaznených s dlžníkom,
c) zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch

rokoch,
d) zoznam veriteľov,
e) vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti,
f) doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci, že voči dlžníkovi sa vedie exekučné konanie alebo obdobné
vykonávacie konanie.

29. Podľa § 166k ZKR, pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového
kalendára, až do ustanovenia správcu, musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci alebo
advokátom určeným Centrom právnej pomoci. Zastúpenie sa preukazuje rozhodnutím Centra právnej
pomoci podľa osobitného predpisu.

30.Dňa01.03.2017nadobudlaúčinnosťvyhláškaMinisterstvaspravodlivostiSRč.665/2005Z.z.,ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tomuto zákonu
vyplýva jednoznačný zámer zákonodarcu riešiť sociálno- ekonomický problém dlžníkov, ktorí majú málo

majetku a aj nízke príjmy a hodnota ich záväzkov spravidla významne presahuje hodnotu ich majetku.
Veritelia takýchto dlžníkov spravidla vymáhajú svoje pohľadávky v exekučných konaniach, ktoré sú
vedené neefektívne a dlhodobo s minimálnou alebo žiadnou možnosťou vymoženia pohľadávok. Takéto
osoby sú na účely oddlženia konkurzom považované za platobne neschopné. Platobnú neschopnosť
konkurzný súd neskúma pri vyhlásení konkurzu a rozhodnutí o oddlžení takýchto fyzických osôb, ale

zákonodarca dal všetkým veriteľom dlžníka, ktorí boli dotknutí oddlžením dlžníka, možnosť domáhať sa
v samostatnom sporovom konaní zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka. V rámci tohto konania
súd na návrh veriteľa dotknutého oddlžením skúma poctivý zámer dlžníka, ako jednu zo základných
podmienok oddlženia v záujme predchádzania zneužívania inštitútu oddlženia. Dôkazné bremeno onepoctivom zámere dlžníka nesie žalobca. Poctivý zámer zákonodarca vymedzuje jednak pozitívne
a jednak negatívne. Obe vymedzenia sú v zásade postavené na demonštratívnych enumeráciách
prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má resp. kedy ho nemá. Ustanovenia o poctivom zámere nabádajú

súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho
prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka
a jeho životné skúsenosti. Súd rešpektujúc vyššieuvedené teoretické legislatívne vymedzenie procesu
oddlženia resp. osobného bankrotu, posudzoval konkrétne podmienky v danej právnej veci. V prvom
rade súd skúmal splnenie procesných podmienok - žalobca má oprávnenie na podanie návrhu na

zrušenie oddlženia na základe ustanovenia § 166f ods. 1 ZKR, takže ide o spor medzi stranami konania,
vyvolaný osobitnou povahou konkurzného konania podľa § 20 písm. d) CSP. Konkurz vyhlásený na
majetok žalovaného je vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod. sp. zn. 4OdK/305/2017. Ďalej
súd skúmal, či v danom prípade boli naplnené znaky konania dlžníka s nepoctivým zámerom posúdením
okolností, z ktorých vznikla platobná neschopnosť dlžníka. Z vyjadrení žalovanej je zrejmé, že ide o
osobu, na ktorú je potrebné hľadieť miernejšie, nakoľko má vážne zdravotné problémy, ktoré jej značne

sťažili nielen možnosť spoločenského uplatnenia, ale nenávratne znemožnili opätovne sa zamestnať, a
tak si zabezpečiť iný zdroj príjmov, ako je jej jediný príjem z invalidného dôchodku. Súd tiež prihliadol
aj na dosiahnutú úroveň vzdelania a skutočnosť, že ide o osobu, ktorá od skončenia stredoškolského
vzdelania pracovala ako robotníčka až do momentu, keď jej to už zdravotný stav neumožňoval.

31. Súd síce posúdil ako nespornú skutočnosť, že žalovaná v období troch rokov pred podaním
návrhu vlastnila nehnuteľný majetok, ktorý žalovaná neuviedla v zozname majetku, ktorý vlastnila v
posledných troch rokoch, ale nestotožňuje sa s názorom žalobcu o nepoctivom zámere žalovanej.
Žalobca odvodzuje nepoctivý zámer žalovanej od prípadov negatívneho vymedzenia nepoctivého
zámeru dlžníka podľa ust. § 166g ods. 2 písm. c) a h) ZKR. Súd poukazuje na skutočnosť, že

návrh na oddlženie konkurzom má podobu elektronického formulára, ktorý za žalovanú podávala tretia
osoba, teda k pochybeniu pri vypĺňaní mohlo dôjsť omylom tak, ako uviedla žalovaná. S ohľadom na
závažnosť jej zdravotných problémov je do určitej miery ospravedlniteľné prehliadnutie tohto nedostatku
pri podpisovaní návrhu. Sám zákonodarca počíta s touto alternatívou, keď podľa gramatického výkladu
ust. § 166g ods. 2 písm. a) ZKR sa pre naplnenie domnienky nepoctivého zámeru vyžaduje nielen

neuvedenie dôležitej informácie vo formulárovom návrhu, ale neuvedenie tejto informácie ani na dopyt
správcu.údajevyplývajúceznávrhumajúviac-menejinformatívnycharakterpreefektívnejšiezisťovanie
majetkových pomerov dlžníka, čo je úlohou správcu v konkurznom konaní podľa štvrtej časti zákona
rovnako ako v konkurznom konaní podľa druhej časti zákona. S ohľadom na danú situáciu žalobca sa
nesprávne odvoláva na ust. § 166g ods. 2 písm. c) ZKR, keď priamo ust. § 166g ods. 2 písm. a) ZKR

vymedzuje prípad, keď zoznam majetku mie je úplný, a to bez ohľadu na to, či ide o zoznam majetku v
čase podávania návrhu, alebo zoznam majetku, ktorý vlastnil dlžník tri roky pred podaním návrhu, ktoré
sú osobitnou náležitosťou návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa § 167 ods. 2 písm. c) ZKR.

32. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené naplnenie ust. § 166g ods. 2 písm. h) ZKR súd uvádza, že sa

nestotožňuje s názorom žalobcu ani v tejto časti žaloby. Tak, ako už súd uviedol vyššie z rozhodnutia
Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor, č. vkladu F. XXX/XXXX zo dňa 07.03.2018 mal súd za
preukázané tvrdenie žalobcu, že dňa 07.03.2018 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností v katastrálnom území Veľká Lúka v LV č. XXX v prospech T. N., M.. XX.XX.XXXXX
v podiele 1/8- ina a P. N., M.. XX.XX.XXXX v podiele 2/24-ina na základe darovacej zmluvy zo dňa

06.02.2018 uzavretej medzi žalovanou ako darkyňou 1, T. N., ako darcom 2 a obdarovaným a P. N.
ako obdarovaným 2. Z obsahu darovacej zmluvy (č.l. 8) súd zistil, že žalovaná, ako vlastníčka 1/8-
iny nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX v k.ú. Veľká Lúka, ktorú nadobudla na základe osvedčenia o
dedičstve 14D132/03-39/03, túto darovala bratovi T. N. a ako vlastníčka 1/24- iny nehnuteľnosti vedenej
na LV č. XXX v k.ú. Veľká Lúka, ktorú nadobudla na základe darovacej zmluvy F. z 09.03.2009-34/09,

túto darovala bratovi P. N.. Z čestného prehlásenia žalovanej (č.l. 56) mal súd za preukázané jej
tvrdenie o vyporiadaní dedičských podielov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v k.ú. Veľká
Lúka. Tieto skutočnosti žalobca nijak nerozporoval. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu v prospech dcéry
S. Ď. vyplývajúcej z rozhodnutia Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor, č. vkladu F. XXXX/
XXXX zo dňa 21.10.2015, súd uvádza, že ide o darovaciu zmluvu s logickým odôvodnením žalovanej,

keď podľa žalobcom nerozporovaného tvrdenia žalovanej, táto v tom čase splácala splátky dlhu
voči žalobcovi vďaka finančnej pomoci dcéry. Úmyslom žalovanej teda nebolo poškodenie svojich
veriteľov, či zvýhodnenie iného veriteľa, ale odvďačenie sa dcére za starostlivosť a finančnú pomoc
pri splácaní záväzkov žalovanej. V nadväznosti na to súd považuje za potrebné uviesť, že darovaciazmluva je zo dňa 12.06.2015 a zoznam majetku žalovaná podpisovala dňa 06.04.2018, teda cca
2 roky a desať mesiacov pred predložením dokladov Centru právnej pomoci, ktoré podávalo za
žalovanú návrh na oddlženie konkurzom ako zákonný zástupca žalovanej. Súd považuje žalobcu

za dostatočne erudovaný subjekt v porovnaní so žalovanou na to, aby sa svojho práva domáhal
efektívne. Napriek tomu, že žaloba o zrušenie oddlženia je legitímnym inštitútom, treba poukázať na
to, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa domáhal vymoženia svojej pohľadávky voči
žalovanej pred vyhlásením konkurzu, hoci v záujme ochrany svojho vlastníckeho práva tak mohol urobiť.
Vychádzajúc z vyššie prezentovaných úvah súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre

zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. K tomuto názoru vedie súd nielen už spomínaná proporcionalita
a nedostatočná miera obozretnosti žalobcu jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu
dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov, ale aj právne následky zrušenia
oddlženia, ktoré má účinky erga omnes. V tomto prípade súd považuje za prípustné vyžadovať určitú
mieru obozretnosti veriteľa voči svojim dlžníkom, zvlášť za situácie, ak nesplácajú svoj dlh. V čase
prevodu nehnuteľnosti žalovanej na dcéru už bol veriteľom žalobca, ktorý by v prípade nesplácania

dlhu mal možnosť nielen svoju pohľadávku vymôcť, ale v prípade vykonania odporovateľného právneho
úkonu aj možnosť domáhať sa svojho práva na zaplatenie pohľadávky. S ohľadom na uvedené nevníma
súd toto konanie ako konštruktívne domáhanie sa svojho práva zo strany žalobcu, ale skôr šikanózne, či
vykazujúce prvky zneužívajúceho výkonu práva, ktoré popiera zámer zákonodarcu pri zavedení inštitútu
žaloby na zrušenie oddlženia.

33. Žalobca počas celého konania zdôrazňoval splnenie formálnych podmienok za zrušenie oddlženia
pre nepoctivý zámer žalovanej podľa § 166g ods. 2 písm. c) a h) ZKR, ale podľa názoru súdu tieto
formálne náležitosti neboli splnené. Rovnako žalobca nepreukázal naplnenie podmienok pozitívneho
vymedzenia prípadov nepoctivého zámeru dlžníka. Tak ako už súd uviedol vyššie, žalobca nepreukázal,

že by žalovaná v priebehu konkurzného konania neposkytovala správcovi súčinnosť, ani že informácie
o majetku neuviedla ani na dopyt správcu, resp., že by správca vôbec žalovanú dopytoval ohľadom
doplnenia informácií o majetkových pomeroch žalovanej. Naopak, žalovaná jednoznačne preukázala,
že jej zdravotný stav jej neumožňuje znovu sa zamestnať a jej príjem a príjem jej manžela nezodpovedá
ani trojnásobku životného minima pre jednu plnoletú osobu. S ohľadom na uvedené by bolo zrušenie

oddlženia v tomto prípade neefektívne a odporujúce zámeru zákonodarcu. V tejto súvislosti súd znovu
poukazuje na dôvodovú správcu k zákonu č. 377/2016 Z.z., ktorým bol zavedený inštitút tzv. osobného
bankrotu, ale aj možnosť domáhať sa zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer, z ktorej vyplýva, že
ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol
vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu

a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti. Ide o koncepciu približujúcu sa v
skutočnosti skúmaniu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Takáto koncepcia má za cieľ dopadať
prísnejšie na osoby, sú v prostredí pôsobenia právnych noriem „zbehlejšie“ a miernejšie na osoby,
ktoré takéto skúsenosti nemajú (napr. osoby, ktoré neniesli fiduciárne zodpovednosti pri pôsobení v
štatutárnych orgánoch obchodných spoločností, pri správe cudzieho majetku). S ohľadom na uvedené

sa súd nemôže stotožniť s vyjadrením žalobcu, že jednoznačne bolo preukázané uvedomelé konanie
žalovaného smerujúce k poškodeniu veriteľov, čím nastali skutočnosti predpokladané zákonom, a to
bez ohľadu na to, z akých dôvodov tieto skutočnosti nastali. Žalobca vychádza z prísne formálneho
výkladu ust. § 166g ods. 2 ZKR, ktoré je nielen v rozpore so zámerom zákonodarcu, ale takýto výklad by
nebol ústavnokonformný. V tejto súvislosti poukazuje súd na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS

72/2010, v ktorom ústavný súd vyslovil názor, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov
zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov
je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu.
Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu
prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému

a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení
právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však
nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od
neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje
účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé,
že aj keby boli formálne splnené podmienky definujúce nepoctivý zámer, čo v tomto prípade nie sú, v
záujme spravodlivého a ústavnokonformného výkladu súd musí vec posúdiť komplexne a prihliadnuť na
zámer zákonodarcu. Súd vedený týmito úvahami dospel k záveru, že posudzovanie otázky naplneniaznakov nepoctivého zámeru nezávisia len od naplnenia dikcie zákona a mechanického posudzovania,
ale zákonodarca kladie dôraz na komplexné posudzovanie každého prípadu osobitne zohľadňujúc
osobitosti individuálnych skutočností, čo vyplýva nielen z ust. § 166g ods. 1, ale aj demonštratívnej

povahy ust. § 166g ods 2 a tzv. priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v ust. § 166g ods. 3 a 4 ZKR.
S ohľadom na uvedené je nemožné posúdiť podobnosť konaní bez toho, aby mal súd k dispozícii
rozhodnutie iného súdu, o ktorom žalobca tvrdí, že rieši obdobnú otázku, pričom z citácie rozhodnutia
nie je možné dospieť k názoru, že ide o podobnú vec, najmä s prihliadnutím na osobitosti tejto veci
(zdravotný stav, zastupovanie žalovanej v konaniach pred úradmi, vyporiadavanie dedičstva, a pod.).

Vychádzajúc z vyššie prezentovaných úvah súd dospel k záveru, že v tomto prípade nie sú splnené
zákonné podmienky pre zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, a preto rozhodol tak, ako je uvedené
v prvej časti výroku tohto rozhodnutia.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36.
37. (2)Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP za použitia zásady úspechu
žalovaného. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer.
Nakoľko súd jeho návrhu nevyhovel a žalobu v celom rozsahu zamietol, o trovách rozhodol tak, ako je
uvedené v druhej časti výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica (§ 357 písm. a/ a m/ CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje

a podpis. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie podľa § 365 ods. 2 CSP, proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.