Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/156/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119208054
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119208054.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne T.. E. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Q. R. X, XXX XX H., právne zastúpený advokátom JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov.
hrdinov163/66,08901Svidník,protižalovanémuH.T..,sosídlomC.F.,XXXXXT.,oprimeranéfinančné
zadosťučinenie 500,- Eur a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 9Csp/99/2019-32 zo dňa 16. septembra 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I., II., III. a V..

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o úvere uzatvorenej dňa 29.09.2008 medzi
žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uvedená v časti 4. zmluvy o úvere: Podmienky
úveru a záverečné ustanovenia, bod 4.11 v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré
vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s
rozhodcovskou doložkou uvedené vo VOP“ je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

II. Určuje, že zmluvná podmienka v obchodných podmienkach k zmluve o úvere uzatvorenej dňa
29.09.2008 medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom v článku 7, bode 7.3 v znení:
„Platby od klienta sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba
poukázaná v nasledujúcom poradí: na poplatky podľa Sadzobníka poplatkov, úrok z omeškania, úrok z
úveru, splátky istiny úveru“ je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 300 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu 1. Inštancie o výške týchto trov.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 5, 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, § 298 ods. 2, § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 09.06.2013 a do 10.06.2013.3. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX W. o
spotrebiteľskom úvere, ktorej súčasťou boli aj Obchodné podmienky. V bode 4.11 Zmluvy sa nachádza

ustanovenieotom,ževšetkyspory,ktorévzniknúbudúrozhodovanévsúladesrozhodcovskoudoložkou
a v obchodných podmienkach v bode 7.3. bol obsiahnutý spôsob započítania úhrad klienta.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo vzťahu k zmluvnej podmienke uvedenej v bode 4.11 Zmluvy
v celom rozsahu odkazuje na rozsudok OS Prešov, sp. zn. 24C/182/2015 a rozsudok KS PO sp. zn.

19Co/88/2018 citované žalobkyňou, a to z dôvodu, že nie je potrebné opätovne odôvodňovať vyhlásenie
zmluvnej podmienky za neprijateľnú, keďže ide o zmluvnú podmienku rovnakého znenia. Vo vzťahu
k neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v Obchodných podmienkach v bode 7.3. súd v celom
rozsahu odkázal na rozsudok KS v Prešove, sp. zn. 6Co/39/2011, ktorý žalobkyňa citovala v žalobe.
Vo vzťahu k primeranému finančnému zadosťučineniu uviedol, že ani analogicky nemožno aplikovať
§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže zákon č. 250/2007 Z. z. žiadnu postupnosť satisfakčných

prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné zadosťučinenie za porušenie
spotrebiteľského práva je potrebná určitá intenzita. Týmto je daná aj odpoveď na argumentáciu
žalovaného, ktorej podstata spočíva v tvrdení, že právo na primerané finančné zadosťučinenie je dané
až vtedy, keď porušenie práva nie je možné napraviť inak. Podľa názoru súdu dotknuté zákonné
ustanovenie žiadnu takúto podmienku neustanovuje a naopak dovršuje sa ním ochrana spotrebiteľa v

dodávateľomspôsobenomzávadnomspotrebiteľskomvzťahu.Súdmázato,žeajbezstanoveniakritérií
výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z tohto, že toto má plniť jednak funkciu
satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania,
ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj
ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším

dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného
zadosťučinenia súdu je známe, že táto pri vyhlásení neprijateľnosti zmluvnej podmienky predstavuje
150,- Eur, čo pri neexistencii osobitných okolností treba považovať za sumu dostatočnú. Súd teda za 2

neprijateľné podmienky priznal peňažné zadosťučinenie vo výške 300,- Eur a vo zvyšku žalobu zamietol.
Uviedol tiež, že nevidí racionálny dôvod, prečo by spotrebiteľ mal najprv podstúpiť často niekoľkoročné
súdne konanie o určenie porušenia jeho práv a až následne po jeho právoplatnom úspešnom skončení
podávať ďalšiu žalobu o primerané finančné zadosťučinenie.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa bola v konaní plne úspešná (aj vo výroku o primeranom
finančnom zadosťučinení, keďže jeho výška závisela od úvahy súdu) má nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výrokom I., II., III. a V.. Odvolanie

právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“). Poukázal na skutočnosť, že okresný súd vyhlásil za neplatné ustanovenie zmluvy, ktoré iba
odkazuje na existenciu dohody o rozhodcovskej doložke a z takéhoto ustanovenia zmluvy nevyplývajú
stranám žiadne práva a povinnosti, a teda uvedené ustanovenie nespôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a toto ustanovenie ani nie je možné

vyhlásiť za neprijateľné. Primerane tiež poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove
č.k. 24Co/76/2017-85 zo dňa 29.05.2018, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne rovnakej veci, kde bolo
uvedené, že súd prvej inštancie správne rozhodol, ak zamietol žalobu v časti o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky uvedenej v bode 4.11 zmluvy, keďže sa jedná o odkazovaciu normu. Namietal, že
žalobkyňa relevantným spôsobom nezdôvodnila, prečo uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie

práve vo výške 500,- Eur. V súvislosti s vyčíslením primeraného finančného zadosťučinenia poukázal na
závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 1 Odon 45/1997 podľa ktorého je primeranosť
výškypeňažnejformypotrebnéposudzovaťvzávislostiodkonkrétnychpodmienokkaždéhojednotlivého
prípadu, a to zo subjektívnych ako aj objektívnych hľadísk. Vzhľadom na uvedené tvrdil, že žalobkyňa
nepreukázala dôvodnosť výšky primeraného finančného zadosťučinenia žiadnymi subjektívnymi ani

objektívnymi hľadiskami a preto jej nárok považuje za neoprávnený v celej výške. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zamietol, vrátane žalobkyňou uplatňovaných
trov konania.7. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

11. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie

je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci

sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne

nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal

odvolací súd za preukázané, že nedošlo k naplneniu tejto odvolacej námietky.

12. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka nebola v predmetnom prípade naplnená.

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na zdôraznenie vecnej správnosti a v
súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného dopĺňa nižšie uvedené.

14. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným ako vzťah
spotrebiteľský. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o spotrebiteľskomúvere uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkom túto charakteristiku spĺňa. V uvedenom prípade je
nepochybné, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená štandardná formulárová spotrebiteľská
zmluva, nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri jej uzatváraní zmluvy konal v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľ, nakoľko
pri jej uzatváraní a plnení nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na
skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky

sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten, cit.: ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či
zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované nato,
aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“)

16. K námietke žalovaného, že ust. 4. Zmluvy o úvere nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, odvolací súd poukazuje na to, že právna úprava (viď

napr. zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách) upravuje povinnosť veriteľa, ktorý je bankou ponúknuť
spotrebiteľovi neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy a to tak, aby spotrebiteľ mal
možnosť voľby, t.j. aby mal možnosť rozhodnúť sa či predložený návrh na uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy prijme alebo neprijme. Banka ako veriteľ je tiež povinná preukázateľne poučiť klienta o
následkoch uzatvorenia takejto rozhodcovskej zmluvy. Z uvedeného ustanovenia tak vyplýva, že pre

dojednanie rozhodcovského konania je potrebné individuálne dojednanie rozhodcovského konania zo
strany spotrebiteľa. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre preukázateľní poučenie spotrebiteľa o možnosti
voľby a o dôsledkoch rozhodcovského konania nepostačuje, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako
súčasť VOP, pretože podstatou VOP je, že sa v rámci konania kontraktácie nemenia. Práve v uvedenom
spočíva faktická nerovnosť uvedenej zmluvnej podmienky. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný

ako veriteľ osobitne poučil žalobkyňu o následkoch prijatia rozhodcovskej doložky a tiež nie je zrejmé,
že VOP umožňujú žalobkyni rozhodcovskú doložku odmietnuť. Odvolací súd poukazuje na to, uvedená
zmluvnápodmienkabolazostranyžalovanéhoformulovanátak,abydocielilauzatvorenierozhodcovskej
doložky bez toho, aby žalobkyňa mala možnosť túto rozhodcovskú doložku odmietnuť. Odvolací súd tiež
poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Prešov, č.k. 9C/127/2014-126 zo dňa 19.12.2016 v ktorom

bola taktiež uvedená zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú. Z vyššie uvedených dôvodov
preto odvolací súd nepovažuje námietky žalovaného vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti tejto zmluvnej
podmienky za dôvodné.

17. Vo vzťahu k vyhláseniu neprijateľnej zmluvnej podmienky vo výroku II. napadnutého rozsudku,

t.j. o spôsobe započítania platieb žalobkyne odvolací súd uvádza, že postup žalovaného ohľadom
započítania úhrad (s poukazom na ustanovenia úverových zmluvných podmienok) zo strany žalovaného
najprv na poplatky a úroky je potrebné považovať za postup v rozpore so zákonom, právom EÚ a teda,
že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odvolací súd na tomto mieste dodáva, že žalovaný ani v tomto
prípade nepreukázal podľa čoho a ako postupoval pri započítavaní úhrad žalobkyne. Úverové zmluvné

podmienky, ktoré by takýto postup žalovaného stanovovali, žalobkyňou podpísané neboli a určite
neboli individuálne dojednané Podľa ust. Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, čo bolo aj v danom prípade. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané a podľa ust. Občianskeho zákonníka sa považujú za neplatné. Vzhľadom na uvedené, preto
súd prvej inštancie správne dospel k záveru o neprijateľnosti takto koncipovanej zmluvnej podmienky
upravenej v obchodných podmienkach.

18. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „Zákon o ochrane

spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže
na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských

práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.19. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods.
5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety tohto ustanovenia, spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie
práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom.
Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak

k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

20. Samotné ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa viaže vznik práva na finančné
zadosťučinenie na úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa a takýmto môže byť aj žalobe
o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Podmienky vzniku nároku na primerané finančné
zadosťučinenie sú formulované v ustanovení § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, a z tohto

ustanovenia nie je možné vyvodiť záver, že finančné zadosťučinenie možno spotrebiteľovi priznať
len v prípade, ak porušenie práva nie je možné napraviť inak, rovnako nevylučuje možnosť žiadať
finančné zadosťučinenie popri iných nárokoch spotrebiteľa predpokladaných zákonom vychádzajúcich z
porušenia jeho práv, resp. že primeraného finančného zadosťučinenia sa nemožno domáhať v súvislosti
s porušením práva podľa ustanovení Občianskeho zákonníka zameraných na ochranu spotrebiteľa. Za

daného stavu nie je možné považovať konanie žalobcu, ktorý po tom, ako súd prvej inštancie a následne
odvolací súd vyhoveli jeho žalobe za konanie v rozpore so zákonom, dobrými mravmi, prípadne za
šikanózne uplatnenie práva.

21. Odvolací súd nepopiera, že pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné

prihliadať na okolnosti prípadu, bol to však žalovaný, kto koncipoval neprijateľné zmluvné podmienky,
ktoré žalobkyňa prijala bez toho, aby bola s nimi oboznámenia a aby mala možnosť ich odmietnuť. Je
teda zrejmé, že zo strany žalovaného boli stanovené také podmienky, ktoré boli neprijateľné, a teda
neplatné. Takéto konanie žalovaného bolo nepochybne spôsobilé privodiť žalobkyni ako spotrebiteľovi
ujmu. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na

závažné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne
domohla na súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné.

22. Odvolací súd vzhľadom na vyššie už len konštatuje, že žalovaný mal možnosť už v priebehu konania
na súde prvej inštancie vzniesť námietky a preukázať všetky potrebné skutočnosti, avšak toto svoje

právo nevyužil, a to ani formou žalobnej repliky a ani formou účasti na pojednávaní.

23. Vo vzťahu k otázke výšky primeraného finančného zadosťučinenia odvolací súd poukazuje na to,
že aj on mal za to, že súdom prvej inštancie priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 300,- Eur v tomto konaní je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne, zodpovedá

svojmu účelu (teda poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi a odradiť dodávateľa od porušovania práv
spotrebiteľov)pričomvovzťahukžalobkyni-spotrebiteľovinepredstavujeneopodstatnené,neprimerané
obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový

stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil (§ 3 ods. 5 Zákona
o ochrane spotrebiteľa).

25. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p.,
stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí uvedenými, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V
odvolacomkonaníbolaúspešnážalobkyňa,ktorejvšakzospisužiadnepreukázateľnétrovyodvolacieho
konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nemohlabyť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR
sp.zn. 6Cdo/544/2015.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).