Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/100/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718204873
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8718204873.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému T. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. XXX/X, XXX XX P., o zaplatenie sumy 3.416,28 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Poprad, č.k. 17Csp/102/2018-69 zo dňa 11. júna 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, a to v časti nepriznania úroku
vo výške 55,10 Eur tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 55,10 Eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P o t v r d z u j e rozsudok vo zvyšnej časti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v
súvisiacom výroku o trovách konania.

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 3.416,28 eur, úrok z omeškania 1,34 eur, úrok z
omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 3.418,27 eur od 18.08.2018 do 21.08.2018, zo sumy 3.416,28

eur od 22.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 55,10 eur od 18.08.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne
súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 708 ods. 1, § 709 ods. 1, § 710 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 517 ods.
1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, čl. 6 ods. 1, čl. 8, § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 09.01.2018 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva o
úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 3.600,-Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v splátkach. Žalovaný riadne splátky neuhrádzal, preto veriteľ
pristúpil k zosplatneniu úveru k 17.08.2018.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žaloba je čiastočne dôvodná v rozsahu uplatnenej istiny, úroku
do zosplatnenia úveru a úroku z omeškania. V prevyšujúcej časti ohľadne uplatneného úroku žalobu
zamietol ako nedôvodnú. Súd priznal žalobcovi uplatnenú istinu 3.416,28 Eur spolu s príslušenstvom
špecifikovaným vo výroku I. rozsudku, pretože je zrejmé, že žalovaný sa dostal do omeškania so
zaplatením istiny. Výška úroku z omeškania zodpovedala zákonnej úprave k 18.08.2018. Žalovaný na

istinu doposiaľ uhradil 181,73 Eur, preto v konaní súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie nesplatenej
časti istiny. Súd žalobcovi nepriznal úrok vo výške 5,90% ročne zo špecifikovaných súm za špecifikované
obdobia, pretože tento predstavuje úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a tiež nepriznal ani
úrok vo výške 55,10 Eur, pretože tento žalobca bližšie nešpecifikoval a nie je tak zrejmé, či ide o úrok
uplatnený za obdobie pred alebo po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Súd bol toho názoru, že
u žalobcu neexistuje nárok na riadne úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Mal za to, že

vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zanikla zmluva o spotrebiteľskom úvere, a teda
týmto okamihom sa zastavila zmluvne dohodnutá povinnosť spotrebiteľa riadne platiť dohodnuté úroky a
spotrebiteľ je povinný vrátiť veriteľovi popri nesplatenej istine iba tie úroky, ktoré boli splatné k predčasnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. V danom prípade žalobca nešpecifikoval, ktoré uplatnené úroky boli
splatné k predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru a či vôbec niektorá časť uplatneného nároku bola

splatná k dátumu predčasnej splatnosti úveru. Žalobca svoj nárok síce uplatnil, avšak vo výške, ktorú
nemožno preskúmať. Bez podrobnej špecifikácie je nárok žalobcu nepreukázaný a nepreskúmateľný.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca bol neúspešný v konaní iba v nepatrnom rozsahu, preto
mu súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne

uznesením po právoplatnosti rozsudku.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v rozsahu zamietnutej časti. Odvolanie
právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“). K nároku na zmluvný úrok po zosplatnení poukázal na to, že existuje množstvo

zákonných ustanovení z ktorých priamo, resp. výkladom vyplýva záver, podľa ktorého nárok veriteľa
na dohodnutý (zmluvný) úrok nie je viazaný (obmedzený) na zosplatnenie dlhu, ale na vrátenie v
rámci úveru poskytnutých peňažných prostriedkov. V podanom odvolaní citoval niektoré ustanovenia
Obchodnéhozákonníka,zktorýchnepriamovyplývapodmienenosťpovinnostiplateniazmluvnéhoúroku
držbou peňažných prostriedkov. Poukázal na to, že úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv ani

omeškanie dlžníka ani prípadné zosplatnenie dlhu, ktoré je skutočnosťou zakladajúcou vznik nových
sankčných záväzkov dlžníka, pričom nárok na úrok z úveru neovplyvňuje. V odvolaní ďalej poukázal na
rozhodnutia krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach. K nároku
na zmluvný úrok do zosplatnenia úveru poukázal na to, že priamo v žalobe v čl. III uviedol, že suma
55,10 Eur predstavuje dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci

anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia, pričom ako prílohu k žalobe pripojil
aj prepočet zmluvných úrokov do zosplatnenia úveru. Ďalej uviedol, že úroková sadzba 5,90% p.a.
vyplýva zo zmluvy. Mal za to, že riadne špecifikoval uplatnený úrok do zosplatnenia úveru. Navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v celom
rozsahu. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku

za podané odvolanie.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je čiastočne dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastalsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. K námietke nesprávnych skutkových zistení odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný
postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom
zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých
súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne

aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu,
ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,
pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je
významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena,
ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS

SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd z obsahu
spisu zistil, že tento odvolací dôvod bol naplnený, pretože súd prvej inštancie z predložených dôkazov
neúplne zistil skutkový stav, a to vo vzťahu k špecifikácii uplatneného úroku vo výške 55,10 Eur do
zosplatnenia úveru.

12. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Z obsahu
spisu mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo.

13. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,

že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským v zmysle zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Úverová zmluva
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde
žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

14. K námietke žalobcu, že po zosplatnení mu patrí aj úrok z istiny odvolací súd uvádza, že by nemali
byť pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a že

možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon umožňuje
dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to
dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje
tzv. splatnosť úveru.

15. Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný
stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj
spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je
zrejmé,žedošlokzmenezáväzku,ktorábolaprivodenáomeškanímspotrebiteľaasúčasnepredčasnýmzosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia
a aktivuje režim omeškania. V tejto súvislosti je však potrebné rovnako uviesť, že k predčasnému
zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so

zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným
právnym úkonom.

16. Predčasné zosplatnenie úveru tak predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny
inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej

úverovej istiny. Podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru
spočíva v tom, že spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v
splátkach tak na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne
(v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto
predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým,
že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva

veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.

17. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako
cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich
úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a

teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde
veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom
má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s

peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele
spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov
od spotrebiteľa za obdobie po zosplatnení. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ
záujem vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu
po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo

zosplatnenej pohľadávky (úveru).

18. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať,nietdôvoduaninato,abyveriteľinkasovalúroky,ktorébymupatrilivýhradnezastavuoprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky

veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku
nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy
pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.

19. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády

dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa
domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké
obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

20. V predmetnom prípade žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru k 17.08.2018, teda týmto dňom

sa stal splatný celý úver a zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru.
Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do zosplatnenia, potom už
nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutiach Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013
zo dňa 07.05.2014.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že postup súdu prvej inštancie, ktorým
zamietol nárok žalobcu na zaplatenie úroku 5,90% ročne z ním špecifikovaných súm za špecifikované
obdobia uvedené v žalobe je dôvodný, pretože ide o nárok na zaplatenie zmluvného úroku po
zosplatnení úveru, na ktoré žalobca vzhľadom na vyššie uvedené už nemá nárok. Z uvedeného dôvodu

bolo preto potrebné rozsudok v uvedenej časti potvrdiť.

22. Súd prvej inštancie v zamietavom výroku zamietol tiež nárok žalobcu na zaplatenie úroku vo výške
55,10 Eur z dôvodu, že žalobca bližšie nešpecifikoval, či ide o úrok za obdobie do zosplatnenia úverualebo o úrok za obdobie po zosplatnení úveru, pričom žalobca v podanom odvolaní poukázal na to, že
túto sumu špecifikoval už v samotnej žalobe, a to s poukazom na prílohu žaloby. Vo vzťahu k uvedenému
nároku, preto odvolací súd preskúmal predložený spis a dospel k záveru, že žalobcom bol uvedený

nárok špecifikovaný, pričom ide o nárok na zaplatenie sumy, ktorá žalobcovi patrila do zosplatnenia
predmetného spotrebiteľského úveru.

23. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v podanej žalobe v bode III (č.l. 2). špecifikoval uplatnenú
pohľadávku, pričom pod druhou odrážkou uviedol, že si uplatňuje úroky vo výške 55,10 Eur, ktoré

predstavujú v zmysle zmluvy dohodnutý úrok, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných
splátok poskytnutého úveru, a to do jeho predčasného zosplatnenia. Prílohu podanej žaloby tvoril okrem
iného aj tzv. „Prepočet zmluvných úrokov“ (rub č.l. 29), z ktorého vyplýva, že suma 55,10 Eur bola
vypočítaná za obdobie od 09.01.2018 do 17.08.2019, t.j. do vyhlásenia predčasného zosplatnenia
úveru. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobcom uplatnená suma úroku vo výške 55,10 Eur bola sumou
uplatnenou do vyhlásenia predčasnej splatnosti a ide o sumu, na ktorej zaplatenie mal a má žalobca

nárok aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Z uvedeného tak vyplýva, že súd prvej inštancie
nesprávne zistil skutkový stav veci, pretože nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy vo vzťahu k
uplatnenému úroku vo výške 55,10 Eur, teda žalobca už v podanej žalobe špecifikoval uvedenú sumu.
Na základe uvedeného bolo preto potrebné rozsudok v tejto časti zamietavého výroku rozsudku súdu
prvej inštancie zmeniť a žalobcovi priznať nárok na zaplatenie aj tejto požadovanej sumy.

24. Vo vzťahu k výroku o trovách prvoinštančného konania odvolací súd poukazuje na to, že aj napriek
tomu, že v odvolacom konaní došlo k zmene rozsudku súdu prvej inštancie, toto rozhodnutie nemalo
zásadný vplyv na výsledok rozhodnutia o súvisiacom výroku o trovách prvoinštančného konania, preto
odvolací súd konštatuje, že tento výrok je správny a nebol dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa
nepriznania požadovaného zmluvného úroku vo výške 5,90% ročne z nezaplatenej istiny za obdobie po
zosplatnení za správne, preto v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej
časti a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej napadnutej časti

výroku o zamietnutí žaloby rozsudok v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že zaviazal žalovaného na
zaplatenie úroku vo výške 55,10 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 2 C.s.p. tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Žalobca bol

úspešný v odvolacom konaní čiastočne, a to len vo vzťahu k časti napadnutého výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti. Vo vzťahu k zvyšku napadnutého výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti nebol úspešný, preto v tejto časti bol úspešný žalovaný. Vzhľadom na to, že pomer úspechu a
neúspechu sporových strán bol v odvolacom konaní rovnaký, odvolací súd preto rozhodol tak, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).