Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115222355
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8115222355.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: U.. P. O., G.: XX XXX
XXX, X. X.E. P. XX, XXX XX F., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Mašan, s.r.o.,
so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, proti žalovanému: P. W. - M., G.:
XXXXXXXX, X. P. F. D. XXXX/X, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Martinom Staroňom, advokát so
sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, IČO: 42083541, o zaplatenie 1.981,70 eur istiny s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 22Cb/21/2015-300 zo dňa 17. júla
2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vo výroku I. a III.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol takto:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.981,70 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25
% ročne zo sumy 1.353,00 € od 27.02.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne
zo sumy 628,70 € od 28.02.2014 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá povinnosť
žalovanému zaplatiť trovy konania žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262 ods.
2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy
1.981,70 eur s príslušenstvom. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca je výlučným vlastníkom
nebytových priestorov v Poprade. Žalovaný ako nájomca užíval nebytové priestory v podzemnom

podlaží budovy o celkovej výmere 184 m2 ako prevádzku reštaurácie P., na základe zmluvy o nájme
nebytových priestorov zo dňa 30.06.2011 na dobu určitú do 01.09.2012. Žalovaný aj po uplynutí doby
nájmu naďalej užíval predmet nájmu, pričom až v dňoch 28.09.2012 až 01.10.2012 zdemontoval a
odsťahoval svoje zariadenie, čiže riadnym spôsobom nevypratal a protokolárne neodovzdal priestory
prenajímateľovi. Podľa zmluvy bol žalovaný povinný vrátiť predmet nájmu v pôvodnom stave v akom
ho prevzal, a to protokolárne za účasti oboch strán. Žalovaný však predmet nájmu neuviedol do
pôvodného stavu so záverom, že priestory sú v obvyklom opotrebení a prevádzky schopné na ďalšiu

činnosť. Ohliadkou bolo zistené, že žalovaný nedodržal ani bežnú hygienu nebytových priestorov a
predmet nájmu zanechal v značne znečistenom a poškodenom stave čo sa týka stien, na ktorých
sa nachádzali nečistoty, neodstránené diery po hmoždinkách a neodstránil ani mastnoty zo stropu a
stien kuchyne. V jednotlivých miestnostiach reštaurácie a kotolne boli poškodené obklady a dlažba.Žalobca zabezpečil zdokumentovanie nebytových priestorov prostredníctvom fotografa Q. I., za ktoré
mu vyplatil sumu vo výške 30,00 eur. Vzhľadom na nečinnosť žalovaného bol žalobca nútený uskutočniť
opravu uvedených nebytových priestorov prostredníctvom zhotoviteľa U. D.. Tento vykonal len časť

dohodnutých prác a nedodržal dohodnutý termín odovzdania diela do 21.12.2012 s tým, že dielo
nedokončil ani v ďalších dohodnutých termínoch dňa 10.02.2013, preto žalobca zmluvný vzťah ukončil
a za časť vykonaného diela zhotoviteľovi vyplatil 400,00 eur. V mesiaci január 2014 boli dokončené
všetky maliarske, natieračské práce prostredníctvom zhotoviteľa, obchodnej spoločnosti X.-G., X..H..E..
a zároveň odstránené všetky vady spôsobené prevádzkovaním reštaurácie žalovaného, za čo uhradil

zhotoviteľovi dňa 05.02.2014 sumu vo výške 1.093,00 eur. Na účely stavebných prác žalobca nakúpil
stavebný materiál v celkovej hodnote 458,70 eur. Žalovaný napriek výzve žalobcovi vynaložené výdavky
doposiaľ neuhradil. Na základe predložených listín súd vydal platobný rozkaz č. k. 18Rob/55/2014-23
zo dňa 14.03.2014, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. Odpor bol odôvodnený tým,
že pri skončení nájmu došlo k odovzdaniu predmetu nájmu a to za prítomnosti svedkov. Rovnako došlo
k odovzdaniu kľúčov od predmetu nájmu a celý objekt bol odovzdaný tak, ako pri prevzatí. Nedošlo

k demolácii predmetu nájmu, ale k odsťahovaniu vecí žalovaného, preto nebol dôvod na vykonanie
predmetných prác. Žalovaný mal za to, že priestory odovzdal v stave primeranom jeho opotrebeniu.
Vec právne posúdil podľa § 720 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Z. z. o
nájme a podnájme nebytových priestorov, § 5 ods. 1, § 13 zákona o nájme a podnájme nebytových
priestorov, § 373 a § 374 ods. Obchodného zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania mal súd

preukázané, že medzi sporovými stranami bola uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov, na
základe ktorej žalobca prenechal nebytové priestory v prvom podzemnom podlaží budovy na P. J.
Č.. XX Q. F., na užívanie žalovanému, za účelom prevádzkovania reštauračného zariadenia, a to na
dobu určitú, do 01.09.2012. Strany sa v zmluve platne dohodli, že po skončení nájmu je žalovaný
povinný vrátiť predmet nájmu v pôvodnom stave v akom nebytové priestory prevzal v deň začatia

nájomného vzťahu, pričom odovzdanie predmetu nájmu sa malo uskutočniť protokolárne za účasti
obidvoch zmluvných strán. Nájom dojednaný na určitý čas sa spravidla skončí uplynutím času, na
ktorý bol dojednaný. Žalovaný však predmet nájmu k 01.09.2012 protokolárne neodovzdal a predmet
nájmu aj naďalej užíval, preto v súlade s § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nájomná zmluva
obnovila za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, a to na jeden rok. Strany sa v

čl. III ods. 2 zmluvy dohodli, že nájomný vzťah môžu skončiť písomnou dohodou alebo odstúpením od
zmluvy. Žalovaný mal právo odstúpiť od zmluvy výlučne v prípade ak stratí spôsobilosť prevádzkovať
činnosť, na ktorú si predmet nájmu prenajal. Keďže medzi stranami platne k dohode o ukončení nájmu
nedošlo a zároveň nebol daný dôvod pre zmluvné odstúpenie od zmluvy, vyhodnotil súd oznámenie o
ukončení nájmu, doručené do kancelárie žalobcu zo strany žalovaného dňa 10.09.2012, ako výpoveď.

Pri nájme nebytového priestoru zákon upravuje trojmesačnú výpovednú lehotu, ak nebolo dohodnuté
inak, pričom lehota sa počíta od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, teda k
skončeniu nájmu došlo dňa 31.12.2012, a to bez ohľadu na súčinnosť žalobcu. Aj napriek tomu, že
strany spoločne vykonali obhliadku nebytových priestorov, v rozpore s obsahom zmluvy, doposiaľ zo
strany žalovaného nedošlo k riadnemu protokolárnemu odovzdaniu nebytových priestorov. Predmet

nájmu žalovaný nesporne fyzicky odovzdal žalobcovi dňa 27.09.2012, kedy, ako strany zhodne uviedli,
odovzdal žalobcovi kľúče od nebytových priestorov. K technickému stavu predmetu nájmu v čase jeho
odovzdania do užívania žalovanému súd uvádza, že strany v priebehu konania zhodne uviedli, že sa
jednalo o novo zrekonštruovanú nehnuteľnosť. Zároveň žalovaný ako nájomca v čl. VI. ods. 2 zmluvy
výslovne vyhlásil, že nebytové priestory mu boli odovzdané v stave spôsobilom na účel užívania, preto

mal súd za to, že tieto mu boli odovzdané v bezchybnom stave. Naopak v čase odovzdania sa predmet
nájmu nachádzal v znečistenom a značne opotrebenom stave, čo mal súd preukázané z pripojenej
fotografickej dokumentácie. Z fotografickej dokumentácie jednoznačne vyplýva, že stena v detskom
kútiku bola počmáraná a taktiež sa na nej nachádzali otlčené miesta a mastné škvrny, rovnako na
viacerých stenách nebytových priestorov sa nachádzali rozličné znečistenia, ako aj stopy po klincoch

v rôznych výškach. Taktiež na okenných rámoch a sklených tabuliach bolo viacero mastných škvŕn.
Zo spodnej strany dverí došlo k odštiepeniu povrchovej úpravy a popukaniu dverí a rovnako zárubňa
bola na viacerých miestach výrazne poškrabaná. Odsávač pár bol v značne znečistenom stave, pričom
mastné škvrny ostali aj na osvetlení miestnosti, kachličkách a dlažbe v kuchyni. Ostatné poškodenia
predmetu nájmu vo vonkajších priestoroch budovy súd neuvádza s poukazom na to, že uvedené

nie je predmetom sporu. Ustanovenie § 13 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov má
dispozitívny charakter a zakotvuje povinnosť nájomcu nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s
prihliadnutím na obvyklé opotrebenie len pokiaľ nebolo medzi stranami dohodnuté inak. V predmetnom
prípade však strany medzi sebou výslovne dohodli, že po skončení nájmu je nájomca povinný vrátiťpredmet nájmu v pôvodnom stave v akom nebytové priestory prevzal v deň začatia nájomného vzťahu.
Aj keď je pravdou, že nemožno od nájomcu požadovať odstránenie všetkých stavebných a iných
úprav, ktoré vykonal na predmete nájmu, najmä pokiaľ sa stali jeho trvalou súčasťou, v predmetnom

prípade žalobca odstránenie týchto úprav nepožadoval a náhradu škody si uplatnil výlučne za náklady
vynaložené na opravu stien, stropov, výmenu kachličiek a dlažby. Bez ohľadu na dohodu strán,
technický stav predmetu nájmu v čase jeho odovzdania, vykazoval vady jednoznačne presahujúce
rámec bežného opotrebenia spôsobeného pri prevádzke reštauračného zariadenia počas obdobia troch
rokov. Žalovanému objektívne nič nebránilo predmet nájmu odovzdať minimálne v hygienicky čistom

stave. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nie je preto možné v predmetnej veci aplikovať
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 28Cdo1222/2007. Žalobca predloženými pokladničnými dokladmi
preukázal vynaloženie nákladov v súvislosti s vymaľovaním nebytových priestorov a opravou stien,
ako aj opravou vodoinštalačného zariadenia v celkovej výške 1.990,10 eur, z ktorých si však uplatnil
sumu vo výške 1.981,70 eur. Súd mal teda preukázané splnenie všetkých zákonných predpokladov
zodpovednosti žalovaného za škodu, kedy protiprávne konanie žalovaného spočívalo v odovzdaní

predmetu nájmu v rozpore so zmluvou, bez spísania odovzdávacieho protokolu a v stave presahujúcom
rámecbežnéhoopotrebenia.Vznikškodybolosvedčenýpriloženoufotodokumentáciou,pričomjejvýška
vyplýva z pokladničných dokladov. Napokon príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného
a vznikom škody súd vyvodil jednak z predložených pokladničných dokladov, ako aj z výpovedí svedkov.
Súd napriek námietkam žalovaného pripustil dokazovanie výsluchom manželky žalobcu, s poukazom

na to, že v opačnom prípade by nebolo spravodlivé prihliadať ani na výsluch otca žalovaného, keďže sa
rovnako jedná o blízkeho rodinného príslušníka sporovej strany. V zmysle uvedeného teda považoval
súd náklady žalobcu vo výške 1.981,70 eur za účelne vynaložené a preukázané, a preto žalobe ako
dôvodnej v celom jej rozsahu vyhovel. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok riadne a včas, dostal sa
do omeškania s jeho splnením, čím vzniklo žalobcovi právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z

omeškania, ktoré mu súd priznal v zákonnej výške, s poukazom na to, že medzi sporovými stranami bol
nájomnou zmluvou dojednaný úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne pre prípad omeškania s platením
nájomného a služieb spojených s nájmom, avšak v danom prípade vznikla pohľadávka, s ktorej platbou
je žalovaný v omeškaní, titulom neuhradenia nákladov spojených s opravou predmetu nájmu. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to proti výrokom I a III z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, lebo podľa jeho názoru napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho zhodnotenia dôkazov a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal nesprávne
právne posúdenie nájomnej zmluvy medzi sporovými stranami, keď súd prvej inštancie konštatoval, že

nájomná zmluva sa obnovila na dobu jedného roka po skončení nájmu na dobu určitú. Tento názor
súdu prvej inštancie je v rozpore s názorom judikovaným v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, č.k.
1Cob/33/2017-160 zo dňa 6.2.2018 ako aj uznesením Najvyššieho súdu SR, č.k. 5Obdo/58/2018 zo dňa
25.10.2018.Kvráteniunebytovéhopriestoruvpôvodnomstavepoukázalanačl.VIbod5zmluvyonájme
nebytových priestorov zo dňa 30.6.2011, ďalej na § 13 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme

nebytových priestorov ako aj na závery uznesenia Krajského súdu v Prešove, č.k. 1Cob/68/2017-261
zo dňa 19.6.2018, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 22Cb/21/2015-233 zo
dňa 12.4.2017. Uviedol, že zmluvné ustanovenie čl. VI bod 5 zmluvy o nájme nebytových priestorov
zo dňa 30.6.2011 je neplatné, nakoľko nebytový priestor bol prerobený a zhodnotený tak, že niektoré
časti zariadenia nebolo možné odmontovať alebo odstrániť tak, aby bol nebytový priestor uvedený

do pôvodného stavu bez poškodenia nebytového priestoru. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 28Cdo/1222/2007, podľa ktorého v tomto prípade nebolo zo strany
žalovaného možné vrátiť nebytové priestory v pôvodnom stave a bolo právom žalovaného ako nájomcu
vrátiť žalobcovi ako prenajímateľovi predmet nájmu v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu.
V prípade skončenia nájmu spravidla vracia nájomca prenajatý priestor prenajímateľovi v stave v

akom ho od prenajímateľa prevzal, pričom sa prihliada na obvyklé opotrebenie nebytového priestoru
v závislosti od spôsobu a účelu jeho užívania (v súlade s § 682 OZ) a o celkovej doby užívania
nebytového priestoru. V definícii pojmu opotrebenie poukázal na judikát - rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 24.11.1995, sp. zn. 5Cdo/101/95, podľa ktorého „opotrebením“ je potrebné rozumieť postupné,
spravidla po dlhší čas trvajúce znižovanie hodnoty veci jej používaním spôsobom zodpovedajúcim

povaheaúčelu,naktorýmáslúžiťazaokolnostíapodmienokzodpovedajúcichtomutoúčeluabežnému
užívaniu veci. Zdôraznil, že z fotodokumentácie predloženej žalobcom je zrejmé, že predmet nájmu
nebol poškodený, ale išlo zjavne o obvyklé opotrebenie zodpovedajúce bežnému užívaniu veci, ktoré sa
upodobnýchpredmetomnájmovvyskytujúbežne.Žalobcaakoprenajímateľniejeoprávnenýpožadovaťod žalovaného ako nájomcu náhradu nákladov na odstránenie škody na predmete nájmu, lebo nešlo
o škodu ale obvykle opotrebenie. Odmontovanie niektorých zabudovaných vecí ako napr. barového
pultu by znamenalo značné poškodenie predmetu nájmu, a preto nemôže byť žalobca oprávnený

požadovať náhradu nákladov za jeho odstránenie. Požadovať totiž od nájomcu v prípade skončenia
nájmu nebytových priestorov vrátenie nebytového priestoru v stave, v akom ho prevzal nie je možné
vtedy, ak sa tak strany dohodli alebo ak boli vykonané na prenajaté nehnuteľnosti také zmeny, ktoré
sa stali jej trvalou súčasťou a ktorých odstránenie by nutne viedlo k nezanedbateľnému poškodeniu
predmetu nájmu alebo neúmerne zvýšeným výdavkom nájomcu. K súčinnosti žalobcu, technickému

stavu nebytového priestoru a účelnosti vynaložených nákladov uviedol, že žalovaný odovzdal nebytové
priestory žalobcovi dňa 23.9.2012 v nedeľu a dňa 24.9.2012 ešte vypratal lapač tukov a následne
mu žalobca zobral kľúče. Z jeho strany došlo k riadnemu odovzdaniu nebytových priestorov aj keď
mu žalobca neposkytol riadnu súčinnosť. Pokiaľ by však žalobca poskytol žalovanému súčinnosť,
celá vec mohla skončiť inak, nakoľko žalovaný by mohol za jeden alebo dva dni nebytové priestory
vymaľovať, prípadne zatrieť dierku po klincoch na obrazy alebo umyť obkladačky kde bol stečený

olej a urobiť ďalšie jednoduché niekoľkohodinové čistiace práce na uvedenie priestorov do stavu
blížiaceho sa k pôvodnému stavu, nakoľko uvedenie do pôvodného stavu nebolo možné. Pokiaľ ide
o technický stav nebytových priestorov, tento zhodnotil a prerobil tak, že niektoré časti a zariadenia
nebolo možné odmontovať alebo odstrániť tak aby nebol nebytový priestor uvedený do pôvodného stavu
bez poškodenia nebytového priestoru. Otec žalovaného vykonal pri začatí nájmu práce ako položenie

všetkých obkladov dlažby, sanity, stierky a pod., nakoľko tieto sa pôvodne pri odovzdávaní nebytových
priestorov nenachádzali. Takéto technické zhodnotenie žalobcu nikdy žalovanému nepreplatil aj keď mu
otec žalovaného vystavil na tieto činnosti faktúru. Namietal, že žalobca napriek záveru odvolacieho súdu
skutočnú výšku nákladov nepreukázal a neuniesol v tom smere dôkazné bremeno. Bolo jednoznačne
preukázané, že žalobca nevykonal opravu omietok a malieb po skončení nájmu, ale si objednal u svedka

U. D. úplne nové maľby za účelom nového umeleckého diela s motívom vtáka fénixa pre potreby novej
reštaurácie. Z výsluchu tohto svedka vyplynulo, že predmet nájmu bol po odchode žalovaného ako
nájomcu v stave spôsobilom na riadne užívanie a predmet nájmu bol len obvykle opotrebený. Žalobca
nepreukázal skutočnú výšku nákladov ani nevyhnutnosť vynaloženia týchto nákladov, teda nepreukázal,
či išlo odstraňovanie škôd, uvedenie do pôvodného stavu alebo nový dizajn a nové zhodnotenie jeho

nebytových priestorov. Nepreukázal, že tieto stavebné práce boli zaplatené a že nemohol objednať
stavebné práce za nižšiu odmenu. Nepreukázal všeobecnú trhovú cenu prác a neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne skutočnej výšky nákladov. Spochybnil aj účelnosť vynaložených nákladov. Nebola
preukázaná príčinná súvislosť medzi údajným poškodením nebytového priestoru žalovaným a prácami
spoločnosti X.-G., X..H..E.. po roku a pol od skončenia nájmu. Rovnako nebola preukázaná príčinná

súvislosť medzi údajným poškodeným nebytového priestoru žalovaným a maliarskymi prácami U. D.,
nakoľko tento je umeleckým maliarom a neupravoval pôvodnú maľbu, ktorá bola symbolom reštaurácie
žalovaného v nebytových priestoroch žalobcu, ale maľoval na objednávku žalobcu vtáka „fénixa“ pre
žalobcu. Nešlo o reštaurovanie pôvodnej maľby ale o úplne nové maľbu. Vytýkal súdu prvej inštancie,
že mal zadať vypracovanie znaleckého posudku alebo žalobca má predložiť odborné stanovisko na

výšku opravy, nakoľko náklady na opravu obvyklého opotrebenia mohli byť aj oveľa nižšie. Žalobca
teda neuniesol dôkazné bremeno a nemôže dať súd k náhrade žalovanému náklady len na základe
faktúr, keď obvyklá cena nákladov je oveľa nižšia a otázna je aj účelnosť nákladov, teda čo bolo a čo
nebolo potrebné opraviť alebo uviesť do pôvodného stavu. Z toho dôvodu namieta nedostatočné zistenie
skutkového stavu a nevykonanie prakticky žiadneho dokazovania ohľadne výšky a účelnosti nákladov.

Súd prvej inštancie v rozpore so záväzným pokynom odvolacieho súdu, vôbec sa nevysporiadal s tým,
že žalobca neposkytol súčinnosť žalovanému pri odovzdávaní nebytových priestorov, pričom obvyklé
opotrebenie bolo možné zo strany žalovaného odstrániť v priebehu jedného alebo dvoch dní, pokiaľ by
mu to žalobca umožnil a nechal mu kľúče od nebytového priestoru, žalovaný by len hygienicky maľoval
nebytový priestor, umyl by obkladačky a uviedol by nebytový priestor do hygienicky čistého stavu. Súd

prvej inštancie na túto okolnosť neprihliadal a nevyhodnotil ju v prospech žalovaného. Zároveň namietal
dôveryhodnosť výpovede svedkyne JUDr. Niny Kollárovej, lebo sa jedná o manželku žalobcu, ktorá má
subjektívny vzťah k žalobcovi a predmetu konania. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil
rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 22Cb/21/2015-300 zo dňa 17.7.2019 a rozhodol tak, že žalobu v
celom rozsahu zamieta a žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trovy prvoinštančného

konania v rozsahu 100 % a trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť ako zákonný a riadne odôvodnený. Namietal, že žalovaný v predmetnom odvolanínevyprodukoval žiadne nové okolnosti, ktoré by neboli predmetom vykonaného dokazovania a
následného vyhodnotenia všetkých dôkazov, tak jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti podľa
ustanovenia § 191 CSP. Zotrval na svojom tvrdení, že nájomný vzťah sa konkludentne správaním

sa žalovaného ako nájomcu predĺžil o dobu jedného roku. Zotrval na svojom tvrdení, že žalovaný
jednostranne ukončil nájomný vzťah tým, že poskytnutie akejkoľvek súčinnosť dňa 26.9.2012 doniesol
kľúče od reštaurácie do jeho advokátskej kancelárie, čiže z jeho strany ako prenajímateľa nemohlo
dôjsť k prejaveniu vôle prebrať predmet nájmu. Je nepravdivá skutočnosť, že k odovzdaniu nebytových
priestorov došlo najneskôr k 27.9.2012. Dňa 26.9.2012 sa zúčastnil hlavného pojednávania na

Okresnom súde Poprad, čo preukázal, preto vylučuje akékoľvek stretnutie so žalovaným dňa 26.9. aj
27.9.2012. Žalovaný dňa 26.9.2012 doniesol na sekretariát jeho advokátskej kancelárie návrh protokolu
o odovzdaní nebytového priestoru, avšak je podpísaný len jeho osobou, nie je preto zrejmé na základe
akej skutočnosti malo dôjsť k odovzdaniu predmetu nájmu 27.9.2012, ak predmetný návrh protokolu ako
preberajúci nepodpísal. Ide u žalovaného o účelovo prispôsobené a ničím nepreukázané tvrdenie. Tým,
že žalovaný nedodržal ustanovenie čl. VI bod 5 zmluvy o nájme nebytových priestorov a následne ich

protokolárne prenajímateľovi neodovzdal, nemohlo dôjsť k skončeniu nájomného vzťahu. K odvolacej
námietke, že čl. VI bod 5 zmluvy o nájme nebytových priestorov v kontexte s ustanovením § 13 zákona
č. 116/1990 Zb. uviedol, že obvyklé opotrebenie neprichádza do úvahy v tejto veci ak existuje zmluvný
dohovor. Z predloženej zmluvy o dielo z 21.5.2019 uzavretej s U. D. vyplýva, že mu boli odovzdané
nebytové priestory s ukončenými maľbami stien a stropov bielej farby. Povinnosťou tohto zhotoviteľa

bolo naniesť škrabanú omietku a nimi dohodnuté maľby na steny jednotlivých miestností mimo kuchyne,
skladov, miestnosti vedúceho, šatne a mužských a ženských toaliet, čiže maľby nanesené U. D. sa
týkali len štyroch miestností, ktoré boli rozdelené do troch samostatných celkov. Ako vyplýva zo zmluvy
o dielo uzavretej dňa 3.12.2012, tak zhotoviteľ mal povinnosť vykonať opravu stien a stropov vo
všetkých miestnostiach reštaurácie, ktoré boli zničené prachom, mastnotami spôsobené zákazníkmi,

popísané steny a odstránenie mastnôt a špiny v kuchyni a v skladoch zo stropov a obkladačiek
stien. Predmetom tejto zmluvy nebolo umytie podláh, dverí, okien ani jednotlivých vykachličkovaných
stien v kuchyni, toaletách a príslušných skladoch. Cena tohto diela bola 1000,- eur aj s nákupom
materiálu. Nesúhlasí preto s tvrdením žalovaného, že žalovaný suma 1.981,70 eur nebola z jeho strany
objektívne preukázaná. Objemovo na základe prvej zmluvy o dielo zaplatil zhotoviteľovi za nanesenie

škrabanej omietky vo vyššie vymedzených troch celkoch predmetu nájmu, za prevedenie maliarsko-
dizajnérskych prác v týchto priestoroch, avšak v zmluve o dielo z 3.12.2012 bolo povinnosťou zhotoviteľa
odstrániť mastnoty, popísané texty na stenách, odstrániť mastnoty na všetkých stropoch a následne
zrealizovať nátery vodou umývateľnou farbou na sokloch v priemere do výšky 78 cm a v hornej časti stien
vykonať náter bielou farbou. V priestoroch kuchyne, skladov, umývačky riadov, pánskych a dámskych

wc vymaľovať stropy ako vyplýva z písomného podania zo dňa 11.2.2013, tak zmluvu o dielo zo dňa
3.12.2012 ukončil z toho dôvodu, že zhotoviteľ v dohodnutom termíne troch týždňov maliarske práce
nezrealizoval načas a v dohodnutom rozsahu stavebných úprav. Len z toho dôvodu bol nútený nájsť
novú firmu, ktorá uvedené stavebné práce zrealizovala a odovzdala dňa 29.1.2014. Spoločnosť X.-G.,
X..H..E.. vyúčtovala len výkon práce za stavebné úpravy, vyčistenie a umytie nebytových priestorov o

celkovej výmere 180m2 v celkovej sume 1.093,90 eur s DPH, lebo nákup materiálu uhradil zo svojich
prostriedkov, ktoré sú súčasťou žalovanej sumy 1.981,70 eur ako vyplýva z rozpočtu, ktorý je súčasťou
faktúry č. 2014001, tak samotné maliarske práce spojené s opravou stierky stien a stropov predstavovali
celkovú výšku 712,704 eur. Na stavebnomontážne práce, zakrývanie podláh, vyčistenie stavby pripadal
suma 147,584 eur a na úpravu povrchov (zakrývanie výplní vnútorných okenných otvorov) suma 14,89

eur. Oprava obkladov bola zaúčtovaná vo výške 36,40 eur. Tieto jednotlivé položky stavebných prác
vykonané firmou X.-G., X..H..E.. potvrdzujú, že nedosiahli rozsah ani cenu diela vykonaných podľa
zmluvyodielozodňa21.9.2009,lebosútuzahrnutéajprácespojenésupratanímnebytovýchpriestorov,
umývaním podláh, okien, dverí celého predmetu nájmu. Súdu predložil protokol o odovzdaní predmetu
nájmupoukončenímaliarsko-dizajnérskychpráczjúla2009,ktorýbolnámietokpodpísanýajžalovaným

bez výhrad existencie vád. Žalovaný osobne prevzal bez výhrad predmet nájmu ako novovytvorené
nebytové priestory na prevádzkovanie reštaurácie v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy. Z obsahu
týchto listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaný prevzal na základe uzavretej nájomnej
zmluvy nové, predtým nikým nepoužívané priestory na prevádzkovanie reštauračných služieb. Nie je
mu zrejmé, na základe akých dôkazov žalovaný dospel k záveru, že zo strany žalovaného došlo k

riadnemu odovzdaniu nebytových priestorov aj vzhľadom na neposkytnutú súčinnosť žalobcu. Žalovaný
ako nájomca vopred neoznámil prenajímateľovi písomné skončenie nájomného k 1.9.2012, aby mal
prenajímateľ čas sa pripraviť na odovzdanie nebytových priestorov. Svojvoľne pokračoval v užívaní
predmetu nájmu a až listom zo dňa 10.9.2012 oznámil, že trvá na skočení nájmu k 30.8.2012. Bezexistencie akéhokoľvek písomného dodatku najmä k zmluve užíval nebytové priestory až do 24.9.2012,
kedy uvoľnil predmet nájmu a túto zásadnú skutočnosť mu oznámil až tento deň o 13.00 hod.. Hneď
po vykonaní ohliadky z jeho strany za prítomnosti jeho manželky a žalovaného nedošlo k odovzdaniu

a prevzatiu predmetu nájmu čo potvrdil aj samotný žalovaný vo svojich výpovediach. Právny zástupca
v predmetom odvolaní tvrdí, že mu neponechal kľúče, preto nemohol hygienicky upraviť priestory
reštaurácie.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,ževreštauračnýchpriestorochsasosvojoumanželkou
zdržal necelých desať minút. Reštauračné priestory opustil ako posledný žalovaný so svojim otcom
a uvedený predmet nájmu aj uzamkli. Termín ďalšieho odovzdania priestoru mu žalovaný žiadnym

spôsobom neoznámil, čiže bolo na jeho vôli do kedy bude mať k dispozícii kľúče od premetu nájmu, lebo
on namietal skončenie nájomného vzťahu. Bolo len rozhodnutím žalovaného, že kľúče doniesol do jeho
advokátskejkanceláriedňa26.9.2012bezjehovedomiaavjehoneprítomnosti.Niejemuzrejmézakých
dôkazov vychádzal právny zástupca žalovaného ak tvrdil, že žalovaný odovzdal nebytové priestory dňa
23.9.2012 a dňa 24.9.2012 vypratal lapač tukov, pričom mu on mal odňať kľúče keď sa s ním už vôbec
nestretol. Odmietol tvrdenie, že by neposkytol súčinnosť žalovaného, lebo tento o súčinnosť neprejavil

záujem. Ďalej uviedol, že žalovaný až v odvolaní spomína skutkové námietky k výške a účelnosti
nákladov. Nemá vedomosť o tom, žeby žalovaný konkrétne namietal jednotlivé položky vyfakturovaných
prác alebo zakúpeného materiálu vzhľadom na predmet nájmu, výmeru a objem nebytových priestorov.
Bolo povinnosťou žalovaného predložiť dôkazy k týmto svojim skutkovým tvrdeniam. Odmietol tvrdenie,
žeby z jeho strany dochádzalo k produkovaniu nepravdivých skutočností hraničiacich s ohováraním

ak poukazuje, že nepreukázal náklady žiadnym relevantným listinným dôkazom, keďže faktúry si mal
žalobca zaobstarať na akúkoľvek sumu. Tieto vždy poškodzujú dobré meno jeho osoby a obchodné
meno staviteľa X.-G., X..H..E...

5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu v písomnom vyjadrení uviedol, že trvá na tom, že došlo k

obnoveniu nájomnej zmluvy. Uviedol, že právny záver súdu prvej inštancie o tom, že nájomná zmluva
sa obnovila na dobu jedného roka je nesprávny, pričom táto skutočnosť už bola vyriešená Krajským
súdom v Prešove v inej právnej veci medzi tými istými účastníkmi konania. Zopakoval svoje vyjadrenia
uvedené v odvolaní. Naďalej spochybňuje účelnosť vynaložených nákladov žalobcom a zotrval na
svojom tvrdení, že žalobca nepreukázal náklady žiadnym relevantným listinným dôkazom, keďže faktúry

si žalobca mohol zaobstarať na akúkoľvek sumu. Žalobca ako prenajímateľ nie je oprávnený požadovať
od žalovaného ako nájomcu náhradu nákladov na odstránenie škody na predmete nájmu, nakoľko nešlo
o škodu ale obvyklé opotrebenie.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP,

po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto

postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože

rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie
uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu je potrebné potvrdiť.

7. Podľa § 13 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak nebolo dohodnuté inak, je v prípade
skončenia nájmu nájomca povinný vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím
na obvyklé opotrebenie.

8. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že nájom nebytového priestoru uzavretého na
dobu určitú zanikol 30.9.2012. O tomto prípade súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil skončenie
nájmu nebytového priestoru uzavretého na dobu určitú. Právna úprava skončenia nájmu nebytového
priestoru uzavretého na určitý čas obsiahnutá v ustanovení § 9 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme
a podnájme nebytových priestorov je komplexná, v dôsledku čoho je na skončenie nájmu vylúčená

aplikácia ustanovení všeobecného predpisu (Občianskeho zákonníka) o skončení nájmu. Ustanovenie
§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka o obnovení nájmu sa nepoužije na nájom nebytového priestoru,
ktorý skončil uplynutím dojednaného času podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme
a podnájme nebytových priestorov (uznesenie NS SR Obdo 34/2018).

12. Čo sa týka samotného nároku žalobcu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité
a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom uvedeným v bode 22 prvostupňového
rozsudku, že predmet nájmu žalovaný fyzicky odovzdal žalobcovi dňa 27.9.2012, keď mu odovzdal kľúče

od nebytových priestorov.

13. Pri posudzovaní nároku žalobcu je potrebné si uvedomiť, že v nájomnej zmluve je možné si dojednať
v akom stave bude predmet nájmu odovzdaný prenajímateľovi po skončení nájmu. Možno súhlasiť so
žalovaným, že nebolo možné odovzdať priestor v pôvodnom stave a takáto požiadavka by bola jednak

nelogická aj absurdná a v rozpore s dobrými mravmi a odporovala by aj zmyslu samotného ustanovenia
§ 13 zákona č. 116/1990 Zb (rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 28Cdo/1222/2007). Je logické, že je potrebné
prihliadnuť na obvyklé opotrebenie. Stupeň opotrebenia má zodpovedať riadnemu užívaniu podľa § 665
OZ. Aj keď žalovaný namietal, že odovzdal žalobcovi priestory v stave zodpovedajúcemu obvyklému
opotrebeniu, žalobca sa s jeho názorom nestotožnil a žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že

sa jednalo o odovzdanie priestoru v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu. Táto skutočnosť
nevyplýva ani s pripojenej fotodokumentácie.

14. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného, že nebola preukázaná účelnosť a výška vynaložených
nákladov žalobcom, k tomu súd uvádza, že žalovaný v rámci procesnej obrany nepredložil žiaden

dôkaz o tom, žeby náklady, ktoré vynaložil žalobca na vyčistenie nebytových priestorov a uvedenie do
pôvodného stavu boli neúčelné.

15. Čo sa týka námietky v súvislosti s tým, že žalobca neposkytol žalovanému potrebnú súčinnosť pri
uvedení priestorov do stavu blížiaceho sa pôvodnému stavu, k tomu odvolací súd uvádza, že žalovaný

nepreukázal žiadnym spôsobom, žeby vyzval žalobcu na poskytnutie takejto súčinnosti. Z výpovedi
obidvoch sporových strán vyplýva, že žalovaný odovzdal kľúče od nebytového priestoru žalobcovi
dobrovoľne, či to bolo pri ohliadke priestorov ako to tvrdí žalovaný, alebo v kancelárii žalobcu ako to
tvrdí žalobca. Keďže k odovzdaniu kľúčov od nebytových priestorov a teda aj samotných nebytových
priestorov žalobcovi došlo po uplynutí nájmu podľa zmluvy, žalovaný mal dostatok času na to, aby

priestory uviedol do stavu blížiacemu sa pôvodnému stavu.

16. Čo sa týka námietky žalovaného, že zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.6.2011 čl.
VI bod 5 je neplatná s prihliadnutím na ustanovenie § 13 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájmenebytových priestorov, podľa ktorého ak nebolo dohodnuté inak, je v prípade skončenia nájmu nájomca
povinný vrátiť nebytový priestor v stave v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie
odvolací súd uvádza, že je potrebné prihliadnuť na obvyklé opotrebenie, avšak z ustanovenia § 13

zákona č. 116/1990 Zb. zároveň vyplýva, že ak nebolo dohodnuté inak, je v prípade skončenia nájmu
nájomca povinný vrátiť nebytový priestor v stave v akom ho prevzal. Vzhľadom na zmluvnú voľnosť
pri uzatváraní zmlúv medzi podnikateľmi nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že čl. VI bodu 5
zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.6.2011 je neplatný. Argumentácia žalovaného v tomto
smere nemá vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Tvrdenia žalovaného

v tomto smere zostali teda len v rovine tvrdení, z ktorého nemožno vyvodiť, že vyvrátil oprávnenosť
nároku žalobcu v celom rozsahu. Napokon žalovaný so žalobcom zmluvu o nájme nebytových priestorov
v znení ako bola predložená súdu podpísal.

17. V nadväznosti na uvedené odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej
inštancie k oprávnenosti nároku žalobcu, preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti,

t.j. vo výroku I a III podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

18. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, §
255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi proti žalovanému, ktorý nebol v konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ustanovením § 262 ods. 2

CSP súd prvej inštancie.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).