Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Janáková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Odmietajúce odvolanie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811202746
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3811202746.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: U. Q., nar. XX.XX.XXXX., bytom A. F.,
o vymoženie 355,14 eur, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa
12. apríla 2019, č.k. 15Er/493/2011-18, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
zastavil a výrokom II. oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi
Kabáčovi, Exekútorský úrad so sídlom Hviezdoslavovo námestie 204/4, 029 01 Námestovo, trovy
exekúcie vo výške 39,83 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uviedol, že súdny exekútor
podanímdoručenýmsúdudňa09.04.2019oznámil,ženamajetokpovinnéhobolvyhlásenýkonkurz,ato

uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22OdK/285/2018 zo dňa 15.08.2018. Súd preto s poukazom
na ust. § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Ďalej súd citoval
ust. § 200 ods. 3, 5, § 196 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. a uviedol,
že k náhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného, pretože exekúcia bola vyhlásený za neprípustnú a
exekúciu zastavil z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal vo výroku o náhrade trov exekúcie (výrok II.) v zákonnej
lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že exekučné konanie bolo začaté ešte pred účinnosťou zákona
č. 348/2011 Z.z., ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného,
pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke. Podľa jeho názoru bolo potrebné
použiť právnu úpravu účinnú do 31.12.2011. Vyhlásením konkurzu súdny exekútor nemá možnosť

uspokojiť si pohľadávku v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku. Na podporu
svojich tvrdení poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 568/2016
zo dňa 13.09.2016. Ďalej uviedol, že nenesie žiadnu zodpovednosť za skutočnosť, že sa povinný
počas exekúcie dostal do konkurzu a keďže on nezavinil zastavenie exekúcie, nie je možné mu uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Rovnako nie sú splnené podmienky na znášanie trov exekúcie
ním podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení

exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie, ale exekučné konanie
bolo zastavené z dôvodu vyhlásenia konkurzu. Súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie
zisk (odmenu), ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať
na jeho uspokojenie, resp. trov exekúcie, toto riziko je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi
s výkonom profesie súdneho exekútora, pričom uvedené riziko nie je možné na neho bezdôvodne
prenášať. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele

proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983 a iné. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil.3. Krajský súd ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, či odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti
rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

4. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

7. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že tento nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie
vo výroku o náhrade trov exekúcie.

8. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút, ktorý bol do 31.03.2017 upravený v ust. § 200 a nasl. Exekučného

poriadku a pokiaľ by zákonodarca chcel proti rozhodnutiu o trovách exekúcie pripustiť odvolanie, bol
by to vyjadril priamo v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch exekučného konania.
Subsidiárne použitie ustanovení CSP podľa § 9a Exekučného poriadku je možné len tam, kde Exekučný
poriadok nemá osobitnú úpravu.

9. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku,
účinného do 31.03.2017, má súd pri zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy
exekúcie. O trovách exekúcie teda nie je potrebné rozhodovať dvojfázovo (najprv o nároku, potom o
výške), ako v Civilnom sporovom poriadku, ale rozhodne sa jedným uznesením o tom, kto a v akej
výške trovy exekúcie platí. Exekučný poriadok účinný do 31.03.2017 odvolanie proti trovám exekúcie

nepripúšťa.

10. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody
na odmietnutie odvolania oprávneného v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP, keďže odvolanie smeruje proti
výroku rozhodnutia, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.