Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/118/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713209612
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6713209612.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkýň: 1/ M. K., nar. X.X.XXXX,
bytom G. XX, XXX XX J., 2/ V. M., nar. X.X.XXXX, bytom G.. mieru XX, XXX XX V., obe zast. Mgr.
Iankom Troiakom, advokátom so sídlom Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, proti žalovaným: 1/ P.
Z., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, XXX XX K. K., 2/ M. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, XXX XX K. K.,

obaja zast. Mgr. Borisom Draškabom, advokátom so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Q. U., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, J. A.,
o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 16.
júla 2015, č. k.: 17C/112/2013-200, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyne sa podanou žalobou domáhali určenia, že sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to stavby - hospodárskej budovy so súpisným číslom XXX
nachádzajúcej sa na pozemku parcely reg. KN „C“ evidovanej na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X o
výmere 85 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v kat. úz. I. E., zapísanej na LV č. XXXX pre

kat. úz. I. E., vedenom Katastrálnym úradom K. K., Správou katastra V. v podiele každá v 1-ici.
3. Tvrdili, že žalovaní 1/ a 2/ ako kupujúci a Q. U. a M. I. ako predávajúci, v tom čase vedení ako podieloví
spoluvlastníci každý v podiele 1 k celku pozemku par. reg. KN „C“ par. č. XXXX/X o výmere 85 m2,
zastavané plochy a nádvoria v k. ú. I. E., uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola okrem pozemku
aj nehnuteľnosť - hospodárska budova so súp. č. XXX nachádzajúca sa na uvedenom pozemku (sporná
nehnuteľnosť)vovzťahukuktorejtvrdia,žesújejpodielovýmispoluvlastníčkamiakoprávnenástupníčky

J. M., rod. Z., ich matky, a B. Z., ich starého otca, pretože na podklade dedenia po ich právnych
predchodcoch vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nadobudli vydržaním. Sporná nehnuteľnosť
nebola pred uzatvorením uvedenej kúpnej zmluvy zapísaná v katastri nehnuteľností, nemala pridelené
súp. číslo. Jej evidencia vyplývala iba z PK vložky č. XXX pre I. E..
X. J. Z. (ich matka) bola jedinou dcérou B. Z., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. E. XXX, zomr. dňa
XX.XX.XXXX, ktorá ho predumrela. Podľa výpisu z PK vložky č. XXX, z časti B vlastníctvo B. Z. bol

titulom dedenia podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, a to pozemkov KN parc. č. XXXX/X zast. pl.
o výmere 40m2, 32. KN parc. č. XXXX/X zast. pl. o výmere 23 m2, 33. KN parc. č. XXXX/X zast. pl. 12
m2 v 1-ine v pomere k celku. Dedičské konanie po zomretom B. Z. sa neuskutočnilo. Je však zrejmé, že
oprávnenými dedičkami sú žalobkyne ako jeho jediné vnučky, a to každá po 1/8-ine v pomere k celku.
5. Na základe notárskej zápisnice č. Nz 37412/2008 NCRIs 30563/2008, sp. zn. 282/2008, zo dňa
08.09.2008, nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam v tom čase vedeným na LV č. XXX KN-C parc. č.

XXXX/X zast. pl. o výmere 40m2, KN parc. č. XXXX/X zast. pl. o výmere 23 m2, KN parc. č. XXXX/X
zast. pl. 12 m2 po 1/8-ne v pomere k celku.6. Sporná nehnuteľnosť bola postavená niekedy v roku 1946 svojpomocne, na náklady B. Z.. Od tej
doby ju nepretržite užíval spolu so svojou manželkou a dcérou, našou matkou. Následne ju pokojne
užívali aj žalobkyne v dobrej viere až do doby prevodu na žalovaných. Táto držba vyplýva aj z výpisu

z evidenčného listu č. 250. Z odôvodnenia dedičského rozhodnutia ŠN D 539/66-11 zo dňa 07.09.1966
po poručiteľke Q. Z., matke B. Z. a starej matke J. M. taktiež vyplýva, že naša matka J. M. na majetku
býva a pracuje. J. M. nadobudla dedičstvo aj po B. Z., otcovi B. Z..
7. Žalovaní podľa názoru žalobkýň neoprávnene sa vydávajúc za vlastníkov uviedli do omylu starostu
obce I. E. - orgán vydávajúci rozhodnutie o pridelení súpisného čísla budove, a na základe uvedeného

požiadali o zápis do katastra nehnuteľností Správu katastra V. v prospech predávajúcich v podiele 1 v
pomere k celku. Z tohto nesprávneho úradného postupu vznikol stav ich naliehavej právnej neistoty.
8.Žalovanívovyjadreníkžalobeuviedli,žežalobkyneriadneajasnenepreukázaliprevod,resp.prechod
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti po poručiteľoch B. Z. a J. M.. Na základe Osvedčenia
o dedičstve Dnot 111/03 zo dňa 24.07.2003 navrhovaní vedľajší účastníci konania Q. U. a M. I.
dedili na spornej nehnuteľnosti spoluvlastnícky podiel v 1/8. Je nevyhnutné, aby na strane aktívne

legitimovanejvystupovalivšetciprípadnídedičiapredmetnejnehnuteľnostivpostavenítzv.nerozlučného
spoločenstva, Navrhovateľky sú povinné náležite preukázať okruh dedičov po J. M. a po B. Z. a
všetci takýto dedičia alebo ich právni nástupcovia by mali byť účastníkmi konania. Taktiež namietali,
že hospodárska budova bola v spoluvlastníctve troch osôb, a to Q. Z., rod C. v X/X, M. K. rod. Z. v
1 a J.Z. v 1. Z uvedeného vyplýva, že právny predchodca B. Z. nikdy nebol výlučným vlastníkom tejto

hospodárskej budovy. Po pánovi B. Z. neprebehlo dedičské konanie, a preto nie je možné ustáliť okruh
účastníkov, preto žiadali žalobu zamietnuť.
9. Okresný súd následne uviedol jednotlivé dôkazy a ich obsah, zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval,
ako aj zistený skutkový stav, ku ktorému dospel na základe dokazovania. Mal preukázané, že vo vložke
č. XXX pre k. ú. I. E. je pod por. č. XX, XX, XX a XX vedená hospodárska budova A. na parc. č. XXXX/

X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, pričom ako vlastníci sú zapísaní Q. Z., rod. C. v X/X, M. K. rod. Z. 1 a
B. Z., ktorého manželka je M. E., v 1/4. Podľa uznesenia Štátneho notárstva vo Zvolene D 539/66 zo
dňa 09.09.1966 dedičmi po poručiteľke Q. Z., rod C. zomr. dňa XX.XX.XXXX sú jej deti: 1. M. K., rod.
Z., J. A. XXX, 2. B. Z., a keďže tento dedičstvo odmietol, jeho dcéra J. M., rod. Z. - obidve v rovnakom
pomere po 1. Z osvedčenia o dedičstve č. k. 14D 289/03 Dnot 111/03 zo dňa 24.07.2003 vydaného

notárkou JUDr. Želmírou Boborovou vyplynulo, že po poručiteľke M. K., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX zomr.
dňa XX.XX.XXXX, boli povolaní dedičia O. I. - vnuk v 1/4, Q. U. - vnučka v 1 (po tom, ako jej matka Q. E.
dedičstvo odmietla) a M. I. - vnuk v 1/4. Dedičské konanie po B. Z. neprebehlo. Jeho jedinou dcérou bola
J. M., ktorá ho však predumrela, a jeho manželkou bola M. E.. Z uvedeného súd ustálil, že účastníkmi
konania nie sú všetky osoby, ktoré prichádzajú do úvahy na základe PK vložky č. XXX ako spoluvlastníci

uvedenej nehnuteľnosti - hospodárskej stavby súp. č. XXX v k. ú. I. E.. Nakoľko rozhodnutím súdu
o vydržaní by bolo zasiahnuté do ich vlastníckeho práva, pre úspešné vedenie sporu je nevyhnutné,
aby boli účastníkmi predmetného konania. Nakoľko okruh účastníkov konania určuje žalobca, tento
pri nedostatku vôle spoluvlastníkov vystupovať ako žalobcovia musí ich označiť ako žalovaných. V
konaní však ani nie je zrejmé, kto je dedičom po nebohom B. Z. (dcéra J. M. ho predumrela), nakoľko

dedičské konanie po ňom neprebehlo, a účastníkmi konania nie sú ani O. I. a M. I. - dedičia po M.
K.. Na skutočnosť, že nie je správne určený okruh účastníkov konania vyplývajúci z hmotného práva,
bol právny zástupca žalobcov upozornený právnym zástupcom žalovaných už v prvom vyjadrení k
žalobe zo dňa 20.08.2013 doručenom súdu dňa 22.08.2013, a tento okruh účastníkov bol právnym
zástupcom žalovaných namietaný počas celého konania. Napriek tomu žalobcovia okruh účastníkov

tak, aby zodpovedal hmotnému právu, neupravil. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.
10. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyne. Navrhli rozsudok okresného súdu
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v súlade s § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP,
pretože súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a svojím postupom odňal účastníkovi
možnosť konať pred súdom, resp. napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

11. Poukázali na to, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil len tým, že v konaní nie je uvedený správne
okruh účastníkov konania vyplývajúci z hmotného práva. S týmto záverom nesúhlasili, rozhodnutie
považujú za nezákonné a nepreskúmateľné. Podľa, v čase podania žaloby ako aj v čase vydania
napadnutého rozhodnutia, platného ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p. v návrhu na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na

tom naliehavý právny záujem. V súčasnosti je to riešené v ustanovení § 137 písm. c) CSP. Určovacia
žaloba je procesným inštitútom, pre ktorý nie je rozhodujúca hmotnoprávna legitimácia účastníkov.
Úspešne ju môže podať len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Naliehavý
právny záujem v podstate nahrádza vecnú legitimáciu účastníkov. Pre úspech v spore nie je nutné,aby účastníci boli subjektmi práv a povinností, prípadne právneho vzťahu, ktoré majú byť určené, ale
podmienkou je, aby žalobca mal naliehavý právny záujem na určení, a to na určení proti označenému
žalovanému.

12. Ak sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností
zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a
na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté
a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie

o určenie vlastníckeho práva je podkladom pre vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností,
je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o
skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Žaloba o určenie vlastníckeho žalobcu musí smerovať
proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľnosti zapísaný v katastri nehnuteľností. Keďže podľa § 159
ods. 2 O. s. p. rozsudok o určenie vlastníckeho práva je záväzný len pre účastníkov konania, môže byť
podkladom pre vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností len ak účastníkmi

konania boli všetky osoby aktuálne (v čase rozhodovania) zapísané v katastri ako vlastníci. Ak by žaloba
nesmerovala proti všetkým týmto osobám (popierajúcim vlastnícke právo žalobcu), naliehavý právny
záujem na požadovanom určení by nebol daný. Z toho vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keď požadoval, aby žaloba smerovala i voči ostatným fyzickým
osobám, ktoré ako vlastníci nehnuteľnosti nie sú zapísaní v katastri. Súdu prvej inštancie zrejme ušlo

pozornosti, že v danom prípade žaloba smeruje o určenie vlastníckeho práva a nie o neplatnosť kúpnej
zmluvy. Len v prípade v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto
zmluvu uzavreli, prípadne ich právni nástupcovia. V danom prípade sa žalobkyne nedomáhajú určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy, túto otázku si súd prvej inštancie mal ako predbežnú otázku riešiť práve v
konaní o určenie vlastníckeho práva. V konaní o určenie vlastníckeho práva žaloba smeruje len proti

tomu, kto je ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný v katastri nehnuteľností.
13. Namietali, že rozsudok nespĺňa základné kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia z dôvodu, že súd sa nezaoberal právnymi argumentami a dôkazmi predloženými
žalobkyňami a taktiež bolo nesprávne vo veci uvedené, že dedičské konanie po nebohom B. Z., starom
otcovi žalobkýň, neprebehlo, čo sa nezakladá na pravde, nakoľko v tejto veci bol okrem iných, pripojený

dedičský spis po tomto nebohom, na základe ktorého je zjavné, že dedičské konanie sa uskutočnilo,
avšak pre nemajetnosť bolo zastavené. Ďalšou vadou bolo, že súd nedostatočným spôsobom odôvodnil
právnu úvahu, na základe ktorej rozhodol vo veci, čím je toto rozhodnutie nepreskúmateľné.
14. K odvolaniu sa písomne vyjadrili žalovaní. V plnom rozsahu sa stotožnili s obsahom rozsudku
okresného súdu. Podľa ich názoru súd vykonal vo veci náležité dokazovanie, správne vyhodnotil

skutkový a právny stav veci a dospel k správnemu rozhodnutiu vo veci samej. Odôvodnenie rozsudku
považujú za dostatočné a zrejmé. Stotožnili sa s názorom súdu, že v konaní nebol žalobcom správne
určený rozsah účastníkov konania vyplývajúci z hmotného práva.
15. Podotkli, že odvolanie žalobcu im nebolo doručené a preto nevedia určiť, kedy bolo doručené súdu.
Podľa ich názoru žalobkyne menia a dopĺňajú podané odvolanie až po uplynutí lehoty na to určenej.

Z tohto dôvodu žiadali súd, aby na doplnenie odvolania žalobkýň, ktoré bolo súdu doručené 7. apríla
2017, vôbec neprihliadal.
16. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm.
b) a c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

17. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

18. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň je dôvodné. Úvodom
sa odvolací súd zaoberal námietkou žalovaných, či odvolanie bolo podané včas. Rozsudok bol
doručený právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 17. augusta 2015. Posledný deň, kedy bolo možné
podať odvolanie, bol 2. september 2015, pretože lehota pripadla na 1. septembra 2015, štátny sviatok.
Odvolanie podal právny zástupca žalobkýň cez portál e-žaloby dňa 2. septembra 2015, teda včas. Z

obsahu tohto odvolania vyplynulo, že „navrhovatelia týmto podávajú odvolanie voči rozsudku č. k. 17
C 112/2013 - 200 zo dňa 16. 7. 2015, ktoré odôvodnia v lehote do 10 dní“. Elektronické podanie, ktoré
nebolo podpísané platným elektronickým podpisom, právny zástupca doplnil dňa 3. 9. 2015 osobne
na Okresnom súde Zvolen o 9 hodine 30. minúte. Podľa vtedy platného ustanovenie § 42 ods. 1 O.s. p. podanie možno urobiť aj elektronickými prostriedkami, pričom podanie obsahujúce návrh vo veci
samej, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice
najneskôr do troch dní. Právny zástupca žalobkýň svoje elektronické podanie doplnil v zákonnej lehote.

19. Okresný súd vec predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie s tým, že odvolanie nebolo doplnené
o odôvodnenie. Odvolací súd vec vrátil dňa 28. februára 2017 okresnému súdu z dôvodu nesprávneho
procesného postupu okresným súdom, keď povinnosťou okresného súdu bolo vyzvať právneho
zástupcužalobkýňnaodstránenievád,atodoplneniechýbajúcichnáležitostíodvolania.Poukázalpritom
na ustanovenie § 373 ods. 1 CSP, keďže odvolanie obsahovalo odstrániteľné vady, bolo povinnosťou

súdu prvej inštancie vyzvať odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil. V zmysle judikačnej praxe
súdov podľa názoru Najvyššieho súdu SR aj v takomto prípade bolo potrebné vyzvať na odstránenie
vád podania, hoci odvolanie bolo podávané advokátom, ktorý bezpochyby vie, aké sú náležitosti riadne
podaného odvolania.
20. Okresný súd uznesením zo dňa 9. marca 2017, č. k. 17 C/112/2013 - 216 vyzval žalobkyne na
odstránenie vád podania, právny zástupca žalobkýň výzvu prevzal 20. marca 2017, o čom svedčí

doručenka súdneho doručovateľa. Okresný súd vo výzve určil lehotu pätnástich dní na odstránenie vád
podania. Právny zástupca žalobkýň odvolanie doplnil podaním zo dňa 3. 6. 2015, doručeným cez portál
e-žaloby na Okresný súd Zvolen dňa 4. apríla 2017. Ani toto podanie nebolo podpísané zaručeným
elektronickým podpisom. Osobne bolo doplnené na súde dňa 7. apríla 2017, ako vyplýva z pečiatky
podateľne okresného súdu. Posledným dňom na doplnenie na základe výzvy bol deň 4. apríla 2017.

odvolací súd preto konštatuje, že odvolanie bolo podané včas. Okresný súd odvolanie doručené na
okresný súd dňa 2. septembra 2015 žalovaným nedoručoval, pretože išlo o vadné podanie. Žalovaným,
resp. ich právnemu zástupcovi bolo odvolanie doručené až po odstránení jeho vád, a to dňa 25. apríla
2017, ako vyplýva z poštovej doručenky.
21. Pokiaľ ide o vec samu, odvolací súd konštatuje, že argumenty uvedené v odvolaní sú dôvodné.

Okresný súd svoje rozhodnutie založil iba na zistení, že na strane žalovaných nie je daná pasívna
legitimácia,resp.nazistení,žeúčastníkminiesúvšetkyosoby,ktoréprichádzajúdoúvahyakoúčastníci.
Okresný súd síce uviedol svoje závery, avšak vôbec neodôvodnil, na základe akých úvah k nemu dospel,
takto zistený skutkový stav vôbec právne neodôvodnil, ani neuviedol príslušné ustanovenie právnej
normy, na základ ktorej mohol dospieť k takémuto záveru.

22. Dôvodná je námietka, že závery súdu ohľadom dedičského konania po B. Z. nie sú správne.
Dedičské konanie prebehlo pred Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. D 1595/98. Zo zápisnice o
predbežnomvyšetrenímajetkuvyplýva,žesadostavilaM.K.,narodená6.májaXXXX,vnučka.Poručiteľ
mal dcéru J. M., ktorá zomrela XX. XX. XXXX. Ako dedičky sú uvedené v M. K. a V. M., narodenáX.
XXXX, teda žalobkyne v tomto konaní. Uznesením zo dňa 23. novembra 1998, č. k. D 1595/98 súd

konanie zastavil z dôvodu, že tento žiaden majetok nezanechal, zomrel ako úplne nemajetný (§ 175h
ods. 1 O. s. p. ).
23. Rozhodnutie trpí ďalšími vadami, keď okresný súd síce vykonal dokazovanie a dôkazy v rozhodnutí
uviedol jednotlivo, tieto však len reprodukoval a neuviedol, čo z nich vyvodil a už vôbec v ďalšom
odôvodnení tieto nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti tak, aby mohol vysloviť záver o tom, že stranami

sporu nie sú všetky osoby, ktoré do úvahy prichádzajú. Naviac, tieto závery vôbec nie sú správne.
Z obsahu spisu totiž vyplýva, že žalobkyne tvrdia, že sú vlastníčkami nehnuteľnosti, hospodárskej
budovy titulom vydržania. Z ich tvrdení vyplýva, že nehnuteľnosť bola postavená niekedy v roku 1946
svojpomocne, zrejme na náklady B. Z.. E. tvrdenie nasvedčuje tomu, že ich právny predchodca mal
nehnuteľnosť nadobudnúť originálnym spôsobom, teda výstavbou. Tvrdia, že nehnuteľnosť užíval so

svojou manželkou a dcérou, ich matkou a potom nehnuteľnosť užívali aj oni v dobrej viere až do doby
prevodu na žalovaných. Ak teda žalobkyne tvrdia, že došlo k nadobudnutiu nehnuteľnosti jeho výstavbou
ich právnym predchodcom, potom by museli preukázať, na základe akého právneho titulu sa cítia
byť vlastníčkami, keďže dedičské konanie neprebehlo a o inom titule v žalobe nehovoria (darovanie,
neperfektná kúpna zmluva, a pod.). Ak nehnuteľnosť patrila výlučne B. Z., nehnuteľnosť mala byť

zahrnutá do dedičského konania. Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že sa tak nestalo. Taktiež
neexistuje rozhodnutie, že B. Z. bol v čase svojej smrti vlastníkom hospodárskej budovy. Zo žiadnych
vykonaných dôkazov nevyplýva, že by B. Z. bol výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti, pretože mu
svedčí iba podiel 1/4, keď nehnuteľnosť zapísaná v pozemnoknižnej vložke číslo XXX bola vo vlastníctve
aj Q. Z., rodenej C. v podiele 2/4-iny a M. K., rodenej Z. v podiele 1/4-ina. Žalobkyne neuviedli dôkaz,

na základe akej inej skutočnosti sa ich právny predchodca mal stať vlastníkom týchto podielov na
nehnuteľnosti. Toto tvrdenie môžu preukázať len tak, že predložia nadobúdací titul, hoci neperfektný. Ak
teda žalobkyne tvrdia, že nehnuteľnosť vydržali, musia preukázať nadobúdací titul, od ktorého možno
odvodiť ich (právnych predchodcov) dobromyseľnosť v držbe. Z vykonaného dokazovania jednoznačnenevyplynulo, ako bola nehnuteľnosť užívaná v minulosti, kto ju užíva. Má to význam pre splnenie
podmienok vydržania.
24. Pokiaľ ide o právny záver okresného súdu, odvolací súd uvádza sa, že v prípade žaloby o určenie,

žalobkyne sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti, sú pasívne legitimované všetky osoby, ktoré sú
ako spoluvlastníci zapísané v katastri nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu, prípadne ich právni
nástupcovia, ak zapísané osoby už nežijú. Nesprávny, resp. neúplný okruh strán má za následok
nedostatok vecnej legitimácie, pre ktorú nie je možné žalobe vyhovieť. Nikto, kto je zapísaný v katastri
nehnuteľností ako vlastník, resp. spoluvlastník nehnuteľnosti, nemôže byť zbavený vlastníckeho práva

v súdnom konaní, ktorého nie je účastníkom (stranou).
25. Takáto žaloba môže byť úspešná iba vtedy, ak žalobca preukáže naliehavý právny záujem na
takomto určení. O splnenie podmienky naliehavého právneho záujmu je možné uvažovať iba v prípade,
ak bude výrok súdneho rozhodnutia spôsobilý vystihnúť úplný obsah hmotným právom vymedzeného
vzťahu, čo logicky predpokladá, že bude záväzný pre všetky jeho subjekty (rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5MCdo 1/2010). Ak sa teda žalobkyne domáhajú určenia, že sú

spoluvlastníčkami nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný,
má vo vzťahu k osobe, resp. osobám zapísaným v katastri nehnuteľností naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, pokiaľ takéto určovacie rozhodnutie je spôsobilým prostriedkom pre docielenie
zapísaniežalobkýňakovlastníčokdokatastranehnuteľnostínamiestotamzapísanýchžalovanýchosôb.
Treba prihliadať aj na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, čo odôvodňuje záver,

že právne postavenie žalobkýň, ktoré nie sú zapísané v katastri nehnuteľností ako vlastníčok, je neisté
a bez požadovaného určenia by ich právo mohlo byť ohrozené. Žaloba musí smerovať proti všetkým,
ktorí sú ako vlastníci tejto nehnuteľnosti zapísaní v katastri nehnuteľností. Pretože podľa § 228 ods. 1
CSP je rozsudok vrátane rozsudku o určenie vlastníckeho práva záväzný len pre strany a ich právnych
nástupcov, môže byť takýto rozsudok podkladom pre vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva

v katastri nehnuteľností, len ak účastníkmi konania boli všetky osoby aktuálne (v čase rozhodovania)
zapísané v katastri nehnuteľností ako vlastníci. Ak by žaloba smerovala len proti niektorým z nich, bol
by síce výrok rozsudku záväzný pre orgán, ktorý kataster vedie, avšak nebol by záväzný pre tie osoby,
ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností ako spoluvlastníci a neboli žalované. Možno z toho vyvodiť
záver, že žaloba musí smerovať proti všetkým osobám, ktoré sú v čase rozhodovania súdu zapísané

v katastri nehnuteľností.
26. Okresný súd svoj záver ohľadom okruhu strán sporu nijako bližšie neodôvodnil, prípadne nepoukázal
na inú rozhodovaciu prax, čo vyplýva aj z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu. V žalobe
o určenie vlastníckeho práva sú stranami sporu osoby aktuálne zapísané v katastri nehnuteľností. Len
voči nim môže byť daný naliehavý právny záujem. Pri žalobe, že poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom

veci, sú stranami všetci do úvahy pripadajúci dedičia. Treba pripomenúť, že by sa prejednával iba podiel,
ledaže by bolo preukázané, že vec patrí do dedičstva v celku. V prípade určenia neplatnosti právneho
úkonu stranami sporu sú všetky osoby, ktoré boli zúčastnené na tomto úkone a ktorý sa ich nejakým
spôsobom mohol dotknúť. V takomto prípade môže žalovať aj iná osoba, ak preukáže naliehavý právny
záujem na určení.

27. Vzhľadom na aktuálny zápis v katastri nehnuteľností žaloba smeruje proti stranám sporu, voči
ktorým je daný naliehavý právny záujem, pretože proti iným subjektom, ktoré zapísané v katastri nie sú,
žalobkyne nemajú žiadny naliehavý právny záujem na takomto určení, keďže nehnuteľnosť nevlastnia. V
ďalšom konaní okresný súd pristúpi k zisťovaniu podmienok tvrdených skutočností ohľadom vydržania,
pričom sa bude riadiť vyššie naznačeným právnym názorom odvolacieho súdu.

28. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).