Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. marec 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118216301
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5118216301.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v spore žalobcu: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí
komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, zastúpeného JUDr. Lukášom Bútorom, advokátom, so
sídlom Vojtecha Tvrdého 12, 010 01 Žilina, IČO: 42 433 622, proti žalovanému: T. J., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom N. XXXX/XXA, XXX XX U., štátny občan SR, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/93/2018-55 zo dňa 21.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovaného zo dňa 19.11.2019 proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
17C/93/2018-55 zo dňa 21.10.2019 odmieta.

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zamietol návrh žalovaného na
prerušenie konania do právoplatnosti skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Žilina pod spis. zn. 14C/35/2018 (výrok I.). Súčasne uložil žalovanému povinnosť vypratať a odovzdať
byt č. XX vo vchode č. XXA na X. poschodí, nachádzajúci sa na Ul. N. v U. v bytovom
dome H. súp. č. XXXX, ktorý je postavený na parcele KN-C č. 1472/471 a zapísaný na LV č. XXX pre k.
ú. U., obec U., okres U. a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok

II.). O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na ich náhradu trov
v celom rozsahu (výrok III.).
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie, ktorý sa domáhal „vrátenia
veci na doplnenie, nakoľko sa nestotožňuje s rozhodnutím okresného súdu.“
3. Následne Okresný súd Žilina uznesením č. k. 17C/93/2018-66 zo dňa 25.11.2019 s odkazom na
znenie ust. § 363, § 373 ods. 1 a § 386 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len „CSP“) vyzval žalovaného, aby odstránil vady odvolania doručeného súdu prvej inštancie dňa
20.11.2019, a to uvedením rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda, a to jasným a určitým spôsobom,
t. j. uvedením, či rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda v celom rozsahu (vo všetkých výrokoch),
alebo napáda iba konkrétny výrok rozhodnutia a uvedením, čoho sa podaným odvolaním domáha,
t. j. akým spôsobom má o podanom odvolaní rozhodnúť odvolací súd. Súčasne poučil žalovaného,
že v prípade nedoplnenia podania uvedeným spôsobom v stanovenej lehote predloží odvolanie na

rozhodnutie odvolaciemu súdu, ktorý odvolanie odmietne [§ 386 ods. 1 písm. d) CSP].
4. Žalovaný po doručení uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 17C/93/2018-66 zo dňa 25.11.2019 (dňa
09.12.2019) doposiaľ na túto výzvu konajúceho súdu žiadnym spôsobom nereagoval.
5. Odvolanie žalovaného bolo doručené žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie k odvolaniu. Žalobca
však doposiaľ písomné vyjadrenie k odvolaniu nepodal.
6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §

385 ods. 1 CSP a contrario, odvolanie žalovaného podľa ust. § 386 ods. 1 písm. c) a d) CSP odmietol.7. Podľa ust. § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.
8. V posudzovanom prípade okresný súd vo výroku I. napadnutého rozsudku zamietol návrh žalovaného

na prerušenie konania do právoplatnosti skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Žilina pod spis. zn. 14C/35/2018. Aj napriek tomu, že konajúci súd v súlade s ust. § 164 v spojení
s ust. § 162 ods. 3 CSP rozhodol o návrhu žalovaného na prerušenie konania
rozsudkom, tento jeho procesný postup nič nemení na povahe jeho rozhodnutia v predmetnej časti,
ktoré má formu uznesenia (t.j. nejedná o rozhodnutie vo veci samej, § 234 ods. 1 CSP). Civilný sporový

poriadok v ust. § 355 ods. 2 v spojení s ust. § 357 písm. n) CSP pripúšťa odvolanie len proti uzneseniu
súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie prerušené podľa ust. § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CSP. Z
uvedeného vyplýva záver, že zákon nepripúšťa možnosť podať odvolanie proti uzneseniu
súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu strany sporu na prerušenie konania. Na základe uvedených
dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku proti jeho výroku I. postupom
podľa ust. § 386 písm. c) CSP odmietol .

9.Zároveňodvolacísúddodáva,ženaneprípustnostiodvolaniaprotinapadnutémurozsudkuvčastijeho
výroku I. nič nemení ani skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne poučil strany sporu o prípustnosti
opravnéhoprostriedkuprotinapadnutémurozsudkuvtejtojehočasti,nezakladáichprocesnúlegitimáciu
jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5 Sžf 47/2010).

10. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného proti výrokom II. a III. napadnutého rozsudku krajský súd uvádza,
že z ust. § 363 CSP vyplýva, že v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
11. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 364 CSP).
12. Podľa § 373 ods. 1 CSP ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
13. Odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno

v odvolacom konaní pokračovať (§ 386 písm. d) CSP).
14. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že náležitosti odvolania uvedené v ust.
§ 363 CSP musia byť splnené súčasne; ak absentuje ktorákoľvek z nich, nejedná sa o úplný
procesný úkon. V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. I.ÚS/48/2000 zo dňa
06.09.2000 nestačí len podať prípustný opravný prostriedok, ale treba ho podať „zákonom ustanoveným

postupom“, ktorý rešpektuje zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti.
Nemožno pripustiť, aby súd rozhodoval o neurčitom alebo nesprávnom návrhu.
15. Vychádzajúc z ústavných princípov nestrannosti súdu a rovnosti postavenia strán sporu pred súdom,
je neprípustná dedukcia súdu, ktorý by bezprostredne vlastnou činnosťou nahrádzal plnenie povinností
strany, a tým konkrétnu stranu sporu bezdôvodne zvýhodňoval oproti ostatným.

16. Nakoľko odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku v časti jeho výroku II., t. j. v
časti, ktorou súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej a tiež proti jeho výroku III. o nároku na náhradu
trov konania, nespĺňa náležitosti podľa ust. § 363 CSP (žalovaný neuviedol žiadne odvolacie dôvody) a
tieto nedoplnil ani do rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací súd odvolanie žalovaného i v tejto časti
v zmysle ust. § 386 písm. d) CSP odmietol, keďže pre tieto vady nebolo možné v odvolacom konaní

pokračovať.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP a ust. § 256 ods. 1 CSP. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu
rozhodovania o trovách konania v prípade, že odvolanie je odmietnuté. Preto odvolací súd považoval za
nutné o trovách odvolacieho konania, vychádzajúc z ust. čl. 4 ods. 1 CSP, rozhodnúť analogicky podľa

§ 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku najbližšiu odmietnutiu odvolania, lebo v tomto prípade
odvolaciekonaniekončíbeztoho,abyodvolacísúdrozhodovalovecisamej,atovdôsledkuprocesného
zavinenia tej strany sporu, ktorá podala odvolanie bez zákonných náležitostí a náležitosti odvolania ani
účinne nedoplnila - v danom prípade žalovaného. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobcovi
v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Práve to bol dôvod (s

prihliadnutím na zásadu procesnej ekonómie podľa ust. čl. 17 CSP), pre ktorý súd povolaný k vydaniu
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale
už aj o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom
rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trováchkonania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na
náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods.
1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak

taký zmysel absentuje, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii
takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či
ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor
vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016 a spis.

zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR pod č. 72/2018).

18. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v
čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§
427 ods. 1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).