Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. september 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/77/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418205659
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Vančová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1418205659.4

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: C.. W. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, V., zast.:
JUDr. Ľudovít Földes, advokát, so sídlom Domašská 11, Bratislava, proti žalovanému: HABITAT, spol. s
r. o., IČO: 35 713 429, so sídlom Saratovská 4, Bratislava, zast.: JUDr. Ing. Miroslav Čipák, advokát, so
sídlom Vazovova 9/B, Bratislava, o určenie povinnosti odpredať byt, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 17.12.2018 voči žalovanému domáhala, aby súd nahradil
prejav vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je byt č. XX v obytnom dome súp.
č. XXXX, vchod F. X, zapísaný na LV č. XXXX, okres V. C., kat. územie Y., ktorý žalobkyňa užíva od

roku 1983, pričom toto právo byt užívať sa od 01.01.1992 zmenilo na nájom v súlade s ust. § 871 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa uviedla, že pôvodne išlo o podnikový byt spoločnosti STAVING,
š.p., ktorá bola zrušená a od 01.02.1992 zaradená do likvidácie, pričom likvidátor predal v rámci verejnej
dražby dňa 20.10.1992 celý bytový dom pozostávajúci zo 71 bytových jednotiek na F. ul. č. X v V.
vrátane pozemku L.. Ľ. N.. L.. Ľ. N. získal tento byt v súlade s ust. § 47 ods. 1 zákona č. 92/1991
Z.z. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Dňa 01.05.1997 L.. Ľ. N. previedol vlastnícke

právo k bytovému domu na spoločnosť žalovaného. Žalobkyňa sa dovoláva svojho zákonného práva
na prevod bytu do svojho vlastníctva za podmienok a podľa ustanovenia § 16 ods. 1 a nasl. zákona
č. 182/93 Z.z., ktorý ako nájomníčka užíva nepretržite od roku 1983. Je zrejmé, že právny predchodca
žalovaného, L.. Ľ. N., nadobudol bytový dom v privatizácii štátneho majetku podľa ustanovenia § 47b
ods. 1 veta prvá zákona č. 91/1992 Zb., je preto osobou podľa ustanovenia § 17 ods. 3 písm. f) /
predtým písm. d/ zák. č. 182/1993 Z.z., ktorá tento majetok nadobudla ako fyzická osoba z majetku štátu

podľa zákona č. 92/1991 Zb. Štátnemu podniku STAVING v likvidácii vznikla povinnosť uzavrieť zmluvu
o prevode predmetného bytu na nájomcov, a v prípade neuzavretia takejto zmluvy a vypracovania
privatizačného projektu, povinnosť na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy podľa ustanovenia § 29 ods. 2,
ods. 4 v súlade aj s 16 ods. 1 a nasl. zákona č. 182/1993 Z.z. Ide o zákonnú povinnosť previesť žalobkyni
ako nájomcovi do vlastníctva byt podľa ustanovenia § 16 ods. 1 a násl. zákona č. 182/1993 Z.z., ktorá
t. č. zaťažuje ďalšieho nadobúdateľa tohto majetku z majetku štátu, teda žalovaného, na ktorého táto

povinnosť prešla aj s privatizovaným majetkom s poukazom aj na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č.
92/1991 Zb. Skutočnosť, že povinnosť uzatvoriť zmluvu na prevod vlastníctva k bytu so žalobkyňou ako
nájomcom vznikla právnemu predchodcovi žalovaného, vyplýva priamo zo zákona č. 182/1993 Zb. z
ustanovenia § 29 ods. 2, § 16 ods. 1 a nasl. ako aj z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb.
Je jednoznačné, že zámerom zákonodarcu v zákone č. 182/1993 Z.z., a aj v predchádzajúcom zák. č.
52/1966 Zb. bola nesporne ochrana práv užívateľov bytov, resp. nájomníkov predovšetkým v bytových

domoch vo vlastníctve štátu a iných bytoch taxatívne vymedzených, aby boli byty v týchto bytových
domoch odpredané v prípade záujmu výlučne týmto subjektom za cenu garantovanú zákonom - viď ust.§ 18 ods.1 a § 18a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. Tento zámer zákonodarcu vyplýva najmä z ust. § 27 ods.
2 zák. č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorým vlastnícke
právo vzniklo alebo vznikne podľa doterajších predpisov (zák. č. 52/1966), sa odo dňa účinnosti tohto

zákona považujú za vlastníkov podľa tohto zákona, a majú teda zo zákona právo na nadobudnutie
vlastníckeho práva k predmetnému bytu.

2. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v predchádzajúcej dobe podané žaloby v obdobných právnych veciach
na určenie povinnosti prevodu vlastníctva k bytom v bytovom dome v V. na F. ul. č. XXXX/X z vlastníka

na nájomcov podľa § 182/1993 Z.z. boli zamietané z procesných dôvodov, ale nie z hmotnoprávnych,
že by neexistovalo právo na prevod vlastníctva k bytom na strane nájomcov podľa ustanovenia § 16
ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. Toto zákonné ustanovenie v cit. zákone je stále, a súd nemôže pozbaviť
nájomcov tohto existujúceho zákonného práva na prevod vlastníctva k bytom v ich nájme v rozpore so
zákonom, arbitrárne. Súdy nižšieho stupňa tvrdili, pri týchto svojich zamietajúcich rozhodnutiach, keď
žaloby zamietali z procesnoprávnych dôvodov, neexistencie naliehavého právneho záujmu na takéto

určenie, alebo, že nebola cena bytu vyčíslená podľa kogentných ustanovení zákona č. 182/1992 Z
z., atď., ale s vecnou stránkou, hmotnoprávnou stránkou veci, existencie práva nájomníkov na prevod
vlastníctva bytu podľa § 16 ods. 1 a nasl. sa súdy prvého stupňa a odvolací súd vôbec nezaoberali, t.j.
veci z hľadiska hmotného práva neposudzovali vôbec. A preto žalobkyňa tvrdí, že takéto rozhodnutia
súdov nemôžu predstavovať prekážku rozhodnutej veci. Do žiadneho výroku týchto rozhodnutí súdy

neuviedli, že by nemali z hľadiska hmotnoprávnych ustanovení žalobcovia, nájomníci právo na prevod
bytu do ich vlastníctva podľa § 16 ods. 1 a nasl. zákona č. 182/1993 Z.z., to ani nemohli, lebo súd nie
je zákonodarný orgán a nemôže zmeniť účinné a platné hmotnoprávne ustanovenie zákona (§ 16 ods.
1 a nasl. zákona č. 182/1993 Z.z).

3. Súd z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8C/117/2007 zistil, že žalobkyňa sa
žalobou doručenou súdu dňa 24.05.2007, doplnenou podaním doručeným súdu dňa 23.12.2008, voči
žalovanému a L.. Ľ. N. domáhala, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou odpredať žalobkyni byt
č. XX na F. X v V.. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodňovala tým, že L.. Ľ. N. neplatne previedol svoje
vlastnícke právo k bytovému domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza, na žalovaného, keďže jeho

vlastnícke právo bolo obmedzené § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Toto obmedzenie spočívalo v
tom, že ako vlastník domu mohol previesť vlastnícke právo k bytu, ktorého nájomcom je fyzická osoba,
len do vlastníctva tohto nájomcu za cenu v súlade s § 17 ods. 3 písm. e) zákona č. 182/1993 Z.z. Navyše
žalovaný nebol osobou predpokladanou ustanovením § 29 ods. 5 zákona č. 183/1993 Z.z. na platný
prevod vlastníckeho práva, od osoby, ktorá získala majetok v dražbe od štátu v súlade so zákonom č.

92/1991 Zb. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby súd ako predbežnú posúdil otázku platnosti
prevodu vlastníckeho práva bytového domu z L.. Ľ. N. na žalovaného.

4. Súd žalobu rozsudkom č.k. 8C/117/2007 - 203 zo dňa 26.01.2011 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č.k. 8Co/122/2011 - 232 zo dňa 13.03.2012 zamietol. Prvoinštančný súd vo svojom

rozhodnutí uviedol, že úkon, ktorým previedol L.. Ľ. N. na žalovaného predmetný bytový dom je platným
právnym úkonom, na základe čoho žalobu voči L.. Ľ. N. ako pasívne vecne nelegitimovanej strane sporu
zamietol. Ďalej sa súd vysporiadal s tým, či L.. Ľ. N. nadobudol bytový dom v rámci veľkej privatizácie.
Uviedol, že je pravdou, že na predaj majetku na dražbe v rámci likvidácie, sa použijú ustanovenia
zákona č. 92/1991 Zb., to však ešte neznamená, že ide o predaj v rámci veľkej privatizácie, ale v rámci

likvidácie podľa ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. V prejednávanom prípade nepochybne nešlo o predaj
bytového domu v rámci privatizácie. V zmluve o prevode vlastníctva predmetného bytu, ktorá mala byť
prílohou rozsudku v prejednávanej veci, nebola správne určená cena bytu v súlade s § 18 zákona o
vlastníctve bytov. Súd preto v spojení s tým, že nemôže modifikovať obsah zmluvy, ktorá sa má uzavrieť,
nemohol pre jej rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov žalobe vyhovieť. Krajský

súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým odôvodnením súdu v celom rozsahu, nakoľko
ho považuje za vecne správne. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že L.. N.
nenadobudolvlastníckeprávokbytupodľazákonač.92/1991Zb.opodmienkachprevodumajetkuštátu.
Bytový dom L.. N. nadobudol vo verejnej dražbe dňa 20.11.1992 v rámci likvidácie majetku zrušeného

štátneho podniku a ako fyzická osoba sa stal jeho vlastníkom, pričom obmedzenia prevodov vlastníctva
dané zákonom č. 182/1993 Z.z. sa vzťahujú na prípady nadobudnutia obytného domu na základe veľkej
privatizácie a nie na prípady ich získania predajom majetku zrušeného štátneho podniku. Takisto nebol
L.. N. obmedzený ani § 29 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne o povinnostižalovaného previesť na ňu vlastnícke právo k bytu konštatoval, že takýto nárok žalobkyni podľa zákona
č. 182/1993 Z.z. nikdy nevznikol, keďže ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. nezakladá
žalobkyni zákonný nárok voči žalovanému na prevod bytu do vlastníctva nájomcu, ale zaväzuje vlastníka

domu, aby previedol vlastníctvo bytu len na nájomcu, a prípady, kedy je vlastník povinný previesť byt
do vlastníctva nájomcovi ustanovuje § 28 (družstevný byt), § 29 (tzv. štátny byt) a § 29a (obecný byt)
uvedeného zákona. V ustanoveniach § 16 ods. 2 a 3 sú ďalej uvedené výnimky, kedy možno byt previesť
do vlastníctva aj inej osobe ako nájomcovi bytu podľa § 16 ods. 1, pričom § 16 ods. 4 riešil len prednostné
právo nájomcov nebytového priestoru, teda ani jeho analogické použitie v danom prípade nie je možné.

Rovnako sa z uvedených dôvodov žalobkyňa nenáležite dovoláva použitia rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/146/2001 na prípady nerešpektovania predkupného práva na uzavretie zmluvy o
prevodevlastníctvabytu.Zákonnúpovinnosťžalovanéhopreviesťbytdovlastníctvažalobkynenemožno
odvodiť ani z ust. § 17 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., ktoré sa vzťahovalo len na prevod bytu nájomcovi
z vlastníctva štátu vrátane osôb tam uvedených, pričom žalovaný nie je žiadnym z týchto povinných
subjektov. S ohľadom na uvedené, tvrdenia žalobkyne o porušení jej predkupného práva na prednostné

nadobudnutie vlastníctva k bytu a nesplnenia si tým ponukovej povinnosti vlastníkom obytného domu,
tak nemajú oporu v zistenom skutkovom stave ani v zákonnej úprave.

5. Podľa § 226 CSP, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a
zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

6. Podľa § 229 ods. 1 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať
znova.

7. Z pripojeného spisu sp. zn. 8C/117/2007 súd zistil, že žalobkyňa podala voči žalovanému žalobu vo

veci uloženia povinnosti odpredať byt už v roku 2007, o ktorej súd právoplatne rozhodol. Súd skúmal, či
ide o prekážku konania - res iudicata (rozhodnutá vec), ktorá nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní
prejednať tá istá vec. Za tú istú vec v zmysle § 230 CSP treba považovať ten istý nárok, o ktorom sa
už skôr právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového
stavu. Súd posúdil, že ide o tú istú vec, keď žalobkyňa v pôvodnom konaní, rovnako aj v tomto konaní

žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť uzatvoriť s ňou kúpnu zmluvu k bytu, pričom podľa
tvrdenia žalobkyne táto povinnosť vyplýva žalovanému z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalobkyňa uviedla, že jej predchádzajúca žaloba
voči žalovanému bola zamietnutá z procesných dôvodov, pričom hmotnoprávne vec nebola posúdená,
a preto nejde o prekážku rozhodnutej veci. Prvoinštančný súd v pôvodnom konaní zamietol žalobu

primárne pre rozpor navrhovanej kúpnej zmluvy s kogentnými ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov
v časti kúpnej ceny. Krajský súd sa však vo svojom potvrdzujúcom rozsudku vysporiadal aj so všetkými
žalobkyňou tvrdenými skutočnosťami o dôvodnosti jej nároku na prevod bytu do jej vlastníctva ako
nájomkyne v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. Ide o tie isté tvrdené skutočnosti, na základe ktorých
si rovnaký nárok uplatňuje žalobou aj v tomto konaní. Keďže súd už raz vec riadne prejednal a vo veci

rozhodol,pričomsavosvojomrozhodnutívysporiadalsovšetkýmižalobkyňoutvrdenýmiskutočnosťami,
okrem iného aj s tým, prečo žalobkyňa nemá nárok vyplývajúci zo zákona č. 182/1993 Z.z. (§ 16 ods. 1)
na prevod bytu do jej vlastníctva od žalovaného, rozhodol súd o zastavení konania pre neodstrániteľnú
prekážku jeho vedenia, ktorou je skutočnosť, že žalobkyňa podala žalobu napriek tomu, že o rovnakej
žalobe už súd raz právoplatne vecne rozhodol.

8. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

10. Žalobkyňa podala opätovne žalobu vo veci, o ktorej už súd raz právoplatne rozhodol, čím procesne
zavinila zastavenie konania. Súd preto priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

Odvolanie proti uzneseniu musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).