Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15Csp/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316213128
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2316213128.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobcu: O.

X., B.. X.X.XXXX, X. Š., V. XXXX/XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792
752, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, v konaní právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Kubániho č. 16, o určenie neprijateľných
podmienok, o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalovaným
ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom dňa XX.X.XXXX je neplatná.

II. Súd určuje, že Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalovaným
ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom dňa XX.X.XXXX je neplatná.

III. Súd určuje, že Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom
a žalobcom ako dlžníkom dňa X.XX.XXXX je neplatná.

IV. Súd žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.7.2016 domáhal, aby súd určil, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka Č.. XXXXXXXXXX Z. J. XX.X.XXXX, ktorá tvorí neoddeliteľnú
súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX Z. J. XX.X.XXXX; Dohoda o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov) dlžníka Č.. XXXXXXXXXX Z. J. XX.X.XXXX, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o
revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX Z. J. XX.X.XXXX; Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka č. XXXXXXXXXX Z. J. X.XX.XXXX, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX Z. J.H. XX.X.XXXX; Ustanovenie článku 8, bod 8.1 Zmluvy o revolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXX Z. J.H. XX.X.XXXX; Ustanovenie článku 8, bod 8.1 Zmluvy o revolvingovom
úvere Č.. XXXXXXXXXX Z. J. XX.X.XXXX; Ustanovenie článku 8, bod 8.1 Zmluvy o revolvingovom
úvere Č.. XXXXXXXXXX Z. J. X.XX.XXXX; Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva Č.. XXXXXXXXXX Z.
J. XX.X.XXXX, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX Z.
J. XX.X.XXXX; Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva Č.. XXXXXXXXXX Z. J. XX.X.XXXX, ktorá tvorí
neoddeliteľnúsúčasťZmluvyorevolvingovomúvereČ..XXXXXXXXXXZ.J.XX.X.XXXX;Spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva Č.. XXXXXXXXXX Z. J. X.XX.XXXX, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy

o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX Z. J. X.XX.XXXX, sú ako neprijateľné zmluvné podmienky
Zmluvy o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX Z. J. XX.X.XXXX, Zmluvy
o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX Z. J.H. XX.X.XXXX a Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX sú neplatné. Žalobca sa ďalej domáhal, abysúd určil že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX Z. J. XX.X.XXXX, Zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX a Zmluva o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX Z. J.
X.XX.XXXX vzhľadom na to, že obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a ani neobsahujú všetky

náležitosti, ako by mali v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách, tak úvery vyplývajúce z týchto Zmlúv o revolvingovom úvere sú bez úrokov a
poplatkov.Vpodanejžalobeuviedol,žedňaXX.X.XXXXuzatvorilsožalovanýmZmluvuorevolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX H. J. X.XX.XXXX Zmluvu o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX.
Na základe prvej zmluvy mu bol poskytnutý úver vo výške 1 350,- Eur a na základe druhej a tretej

zmluvy úver vo výške 1 500,- Eur. Nakoľko sa žalobca dostal do omeškania so splácaním poskytnutých
úverov, žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobcu - obchodnú spoločnosť Duslo, a.s., na vykonávanie
zrážok zo mzdy. Žalobca uviedol, že Zmluvy o revolvingovom úvere obsahujú neprijateľné zmluvné
podmienky, vzhľadom na ochranu spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách, ktoré svojim obsahom a
účelom odporujú zákonu alebo ho obchádzajú alebo sa priečia dobrým mravom a to najmenej v rozsahu,
že za neprijateľnú podmienku, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmlúv o revolvingovom úvere je nutné

považovať Dohodu o zrážkach zo mzdy /z iných príjmov/ dlžníka č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX
H. Č.. XXXXXXXXXX v zmysle ktorých: „Strany dojednávajú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka
k zabezpečeniu Pohľadávok Spoločnosti uvedených v čl. IV tejto dohody, dohodu o zrážkach zo
mzdy, pripadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou (ďalej
len „zrážky zo mzdy"), ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa (respektíve platiteľa príjmu). Na

základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné
zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový účet
Č.. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX, H.. XXXXXXXXXX v prípade
druhej úverovej zmluvy a v XXXXXXXXX0 v prípade tretej úverovej zmluvy vo výške 42,29 Eur, v
prípade druhej úverovej zmluvy 46,99 Eur a v prípade tretej úverovej zmluvy vo výške 47,73 Eur

mesačne. Strany vyslovene súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy
vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), alebo bude vykonaná vo výške menšej,
bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačným zrážok zo mzdy v
najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu, a to na najvyššiu
prípustnú sumu v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo

mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých Pohľadávok v omeškaní. Dlžník s
takýmto postupom výslovne súhlasí". Taktiež ďalej uvádza, že predmetné Dohody o zrážkach zo mzdy
neboli so žalobcom ako spotrebiteľom osobitne, individuálne dojednané, žalobcovi boli dané v jednej
kope papierov s úverovými zmluvami, čo žalobca vnímal, že ide čisto len o zmluvy o revolvingovom
úvere. Žalobca nemal poriadne čas sa detailne oboznámiť s dokumentmi a vôbec ich nevnímal, že

podpisuje aj nejaké dohody o zrážkach zo mzdy a nielen zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Úverové
zmluvy predstavujú kompaktný, vopred pripravený celok, pričom Dohody o zrážkach zo mzdy sú doslova
ich súčasťou. Dlžník tak svojím podpisom mohol len vopred pripravené a naformulované ustanovenia
Zmlúv o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktorej súčasťou boli aj Dohody o zrážkach zo
mzdy, akceptovať ako celok. Ako spotrebiteľ žalobca nemal možnosť sa dostatočne oboznámiť aj s

ostatnými podkladmi a tak prejaviť svoju slobodnú vôľu ohľadom dohôd o zrážkach zo mzdy. Takéto
zmluvné podmienky žalobca nepovažuje za individuálne dojednané, a preto sú podľa jeho názoru v
zmysleObčianskehozákonníkaneplatné.Zabezpečeniezáväzkuvopreduzavretoudohodouozrážkach
zo mzdy je neprimeranou požiadavkou veriteľa, keď viacnásobne a bez akéhokoľvek obmedzenia chce
disponovať s príjmom dlžníka. Menovaná dohoda o zrážkach zo mzdy svedčí jednoznačne nielen o tom,

že tento právny úkon je svojím obsahom a účelom v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka a teda je absolútne neplatný. Za ďalšiu neprijateľnú podmienku predmetných
zmlúv o revolvingovom úvere žalobca považuje aj ustanovenia podľa článku 8 bod 8.1 zmluvných
dojednaní Zmlúv o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu upravujúce nárok na zmluvnú pokutu,
a to v znení: „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej

splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník
(Spoludlžník J, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04% dlžnej sumy za
každý deň omeškania (t.j. 14,6% p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka
2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1 písm. a) zmluvných
dojednaní tejto Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka

1, Spoludlžníka 2) podľa tejto Zmluvy o RÚ a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník
1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokuty vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania
(t.j. 14,6% p.a.)“, čo je rozhodne neprijateľná podmienka, a tým pádom aj neplatné ustanovenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, a to z dôvodu, že zmluvná pokuta vo výške 0,04% z dlžnej čiastky za každýdeň omeškania, je neprimerane vysoká a teda je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným
stykom. Taktiež žalobca uviedol, že v zmluvách o revolvingovom úvere je neprijateľnou podmienkou aj
rozhodcovská doložka vo forme rozhodcovskej zmluvy (konkrétne Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva

č. XXXXXXXXXX, Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. 8500116635 a Spotrebiteľská rozhodcovská
zmluvač.XXXXXXXXXX),ktorájeneoddeliteľnousúčasťouzmlúvorevolvingovomúvere,atozdôvodu,
že:RozhodcovskádoložkaobsiahnutávRozhodcovskejzmluvejepodľaustanovenia§37ods.1zákona
číslo 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník ako neurčitý právny úkon neplatná, rozhodcovská doložka
obsiahnutá v Rozhodcovskej zmluve je podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka

neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, žalobca nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s
podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, a preto sú aj tieto zmluvné
podmienky neprijateľné podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, a teda žalobca
v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zákona číslo 244/2002 o rozhodcovskom konaní (ďalej v texte
len „zákon o rozhodcovskom konaní") popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovské zmluvy
žalobkyňa považuje za absolútne neplatné v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka

najmä z dôvodu, že rozhodcovské zmluvy síce dávajú možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom
a súdom všeobecným, avšak len v prípade pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient - dlžník,
spotrebiteľ, čím spôsobuje narušenie rovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V žalobe
poukázalnato, žeSpotrebiteľskározhodcovskázmluvač.XXXXXXXXXX,Spotrebiteľskározhodcovská
zmluva č. XXXXXXXXXX a Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX s poukazom na čl. 6

ods. 1 a čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ďalej na ustanovenie § 52 anasl. Občianskeho zákonníka, čl. 144 ods. 1 a čl. 7 ods. 2 Ústavy
SR, a na ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora - rozsudok Oceáno Grupo Editorial a Salvat
Editores, C- 240/98 až C- 244/9, sú ako zmluvné podmienky neprijateľné a teda sú absolútne neplatné.
Podľa názoru žalobcu predmetnými rozhodcovskými zmluvami reálne došlo k narušeniu smernicou

sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, a že žalovaný od počiatku
sledoval v súvislosti s koncipovaním Rozhodcovskej zmluvy to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy
boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalobca, a to na súde, ktorý sa nachádza
v mieste vzdialenom od trvalého pobytu spotrebiteľa za účelom reálneho sťaženia uplatnenia jeho práv.
Predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu ako spotrebiteľské zmluvy by mali

obsahovať aj údaje o výške. počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie,
v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Absencia týchto náležitostí spôsobuje, že spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 23.8.2016, v ktorom
uviedol, že medzi žalobcom (ako dlžníkom) a žalovaným (ako veriteľom) boli uzavreté dňa X.XX.XXXX
Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX H. J. XX.X.XXXX Zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX H. XXXXXXXXXX. Pri uzatvorení Zmluvy bol žalobcovi predložený aj návrh dohody
o zrážkach zo mzdy s rovnakým číslom, ako je číslo zmluvy o revolvingovom úvere. Z jej obsahu

vyplýva, že žalobca ako záujemca o úver bol poučený (bod I., bod II.) o tom, že dohodu o zrážkach
zo mzdy nie je povinný uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru alebo samotné uzavretie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň bol poučený aj o tom, čo je dôsledkom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy. Žalobca ako prvý podpísal znenie dohody o zrážkach zo mzdy a takto podpísaný
návrh predložil žalovanému. Z podaného návrhu nie je zrejmým žiadny dôvod, pre ktorý žalobca

tvrdí skutočnosti odporujúce ním predloženej a podpísanej dohode o zrážkach zo mzdy. Z dohody
o zrážkach zo mzdy vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, akou
formou môže žalobca odmietnuť uzavretie a čo je dôsledkom uzavretia dohody. Uvedené sa nachádza
hneď v úvodných ustanoveniach. Rovnako aj poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach
zo mzdy je v texte zvýraznené práve pre to, aby priemerne opatrná osoba konajúca s rozumne

očakávanou mierou obozretnosti si pri prvom prezretí textu dohody o zrážkach zo mzdy všimla uvedené
skutočnosti. Hoci zákon vyžaduje uviesť dohodu o zrážkach zo mzdy len na samostatnom liste s
uvedením poučenia a s tým, že jej uzavretie nie je povinnosťou, žalovaný sa aj uvedením v texte
snažil graficky zdôrazniť nielen dôležitosť prečítania textu, ale aj obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia
dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň hneď v prvom a druhom bode dohody o zrážkach zo mzdy sa

opakuje informácia o tom, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nie je povinné a spôsob, akým
môže dlžník „odmietnuť" jej uzavretie. S prihliadnutím na tvrdenia uvádzaného žalobcom nie je pritom
možné zistiť, že by žalobca poprel možnosť prečítania si dohody o zrážkach zo mzdy či samotné
prečítanie, možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy či akékoľvek námietky nasledujúcepo jej uzavretí. Uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky podmienky, ktoré určil zákon
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, teda že dohoda o zrážkach zo mzdy bola vždy uzavretá na
samostatnom liste, dohodu o zrážkach zo mzdy žalobca uzavrieť nemusel a dohoda o zrážkach zo

mzdy obsahuje poučenie aj o dôsledkoch jej uzavretia. Žalovaný tieto skutočnosti opakovane v jej
texte uviedol, a to priamo v prvých dvoch bodoch a aj s informáciou o tom, ako odmietnutie môže
vykonať. O rovnakej dohode o zrážkach zo mzdy rozhodol aj Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k.
6Co/142/2016-86 a Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení č.k. 4Co/236/2016-63 zo dňa 25.5.2016.
Žalovaný tvrdí, že pri uzatvorení dohody o zrážkach zo mzdy bol dodržaný zákon a žalobca vedel, o

aký úkon ide. Uvedené skutočnosti preukazuje aj to, že žalobca bol pred uzatvorením zmlúv účastníkom
v úverovom vzťahu so žalovaným aj v oblasti ďalších zmlúv s rovnakými podmienkami. Dohoda o
zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka). Ak
vnútroštátna úprava upravuje tento spôsob zabezpečenia potom logicky nemôže ísť o neprijateľnú
podmienku.Tvrdeniažalobkyneodporujúajposlednejnovelezákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch, pokiaľ ide o prípustnosť tejto formy zabezpečenia. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon

č. 438/2015 Z.z., ktorý sa mení a dopĺňa aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho znenia
(§ 9 ods. 13) bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len
dohodou o zrážkach zo mzdy. ručením a záložným právom. Okrem toho aj zo zákona č. 102/2014
Z.z. (ktorým sa novelizoval aj zákon o ochrane spotrebiteľa) vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy
je stále (naďalej od jeho účinnosti, t.j. od 01.05.2014) považovaná za platný spôsob zabezpečenia

záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy. Ak Národná rada SR ako jediný zákonodarný orgán vo forme
zákona určila, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále a naďalej prípustný spôsob zabezpečenia
záväzkov zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy potom každý je týmto rozhodnutím zákonodarcu vo forme
zákona viazaný. Žalovaný rovnako popiera aj tvrdenia žalobcu, ktoré majú nasvedčovať tomu, že
dohodou nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže zabezpečiť

aj budúcu pohľadávku. V takom prípade budú strany môcť pohľadávku identifikovať čo do dôvodu.
Všetky pohľadávky sú kauzálne spojené/prepojené práve vymedzením právneho titulu ich vzniku na
zmluvu o revolvingovom úvere. Preto napríklad aj pohľadávka titulom poskytnutia revolvingu (ktorá
vzniká po poskytnutí revolvingu) nie je akoukoľvek pohľadávkou, ale je presne určená a viazaná na
konkrétny právny dôvod jej existencie. Uvedené neznamená, že tieto nároky nie sú určité, ale znamená

to, že vznik týchto nárokov je viazaný na obsah právneho vzťahu, ktorý je práve definovaný zmluvou
a možnosť ich vzniku v budúcnosti. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého uzavretá dohoda o zrážkach zo
mzdy predstavuje neprimeranú požiadavku z dôvodu neobmedzenej dispozície s majetkom dlžníka, je
zavádzajúce a v rozpore so skutočnosťou. Navyše, pokiaľ ide o námietku neobmedzenej dispozície
s majetkom dlžníka, žalovaný zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným inštitútom

zabezpečenia záväzkov zmluvných strán, ktorej regulácia je upravená osobitnými predpismi. Zákon
presne stanovuje aká suma môže byť zrazená na základe výkonu zrážok, resp. aká čiastka musí
dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, a teda ani
prípadnou dohodou zmluvných strán by nebolo možné prekročiť maximálnu prípustnú zákonnú hranicu.
Pokiaľ ide o námietku, že uzatvorené dohody o zrážkach zo mzdy neobsahujú označenie platiteľa

mzdy, žalovaný uvádza, že uplatnenú námietku považujeme za nedôvodnú v celom rozsahu, nakoľko
platiteľ mzdy v zmysle žiadneho zákonného ustanovenia nie je považovaný za účastníka dohody. Právne
predpisy mu ukladajú iba povinnosť vykonávať zrážky od momentu, kedy je mu dohoda predložená.
Označenie platiteľa mzdy - zamestnávateľa - by v konečnom dôsledku nemalo oporu ani v logických
úvahách, nakoľko takáto situácia neznamená, že dlžník po uzatvorení dohody o zrážkach nemôže

svojho zamestnávateľa zmeniť. Žalobca v ďalšej časti podanej žaloby namieta, že zmluvné pokuty
podľa článku 8 bod 8.1 Zmluvných dojednaní Zmlúv o revolvingovom úvere sú neprimerane vysoké a
v zmysle uvedeného tak predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmluvná pokuta vo výške 0,04
% denne má predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. V zmysle ustanovenia § 53b ods. 1 OZ
účinného v čase uzatvorenia zmlúv, podľa ktorého ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie

peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa
spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis, uvádzame, že uvedené ustanovenie je
vo vzťahu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ OZ špeciálnym ustanovením, a teda ustanovením s
aplikačnou prednosťou. Podľa spomenutého ustanovenia sa pre spotrebiteľské zmluvy, predmetom
ktorých, je požičanie peňažných prostriedkov, zaviedol osobitný režim maximálnej výšky sankcií. Túto

maximálnu výšku stanovilo označené ustanovenie odkazom na vykonávací predpis (ktorým je v tomto
prípade ust. § 3a ods. 1 až nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.). Uplatnený nárok na zmluvnú pokutu
a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z
omeškania. Ak sa tak stane, tak od daného dňa je možné uplatňovať len zákonný úrok z omeškania.Zákonodarca právnou úpravou pripustil a predpokladal situáciu, že sankcie za omeškanie (t.j. úrok
z omeškania, pokuty, penále a pod.) môžu byť dohodnuté Jednak popri sebe za rovnaké porušenie
povinnosti riadne splácať úver, a jednak dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania.

Preto stanovil, že od dosiahnutia danej hranice, teda keď súčet všetkých sankcií bude rovnaký ako
sumaposkytnutýchpeňažnýchprostriedkov,jemožnéuplatniťlenzákonnýúrokzomeškania.Uplatnené
nároky na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok
úrokovej sadzby úroku z omeškania. V čase uzavretia Zmluvy bol úrok zo meškania vo výške 5,05
% ročne. Zákonodarca tak právne aproboval a predpokladal situáciu, že sankcie za omeškanie (t.j.

úrok z omeškania, pokuty, penále a podobne) môžu dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z
omeškania, t.j. v tomto prípade podľa poradia uzatvárania zmlúv 15,15 % ročne pri zmluvnej pokute
vo výške 0,04 % denne, a na základe tejto skutočnosti žalovaný tvrdí, že maximálna povolená výška
zmluvných sankcií dojednaná v zmluvách logicky nemohla byť prekročená. Žalovaný popiera pravdivosť
tvrdení žalobcu a uvádza vlastné tvrdenia o skutkových a právnych okolnostiach uzatvorenia zmlúv
o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia

nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Jedná sa o samostatnú zmluvu a listiny, ktorá nie je
súčasťou inej štandardnej zmluvy. Bez ďalšieho žalobca vo svojej argumentácii pritom opomína, že z
bodu2rozhodcovskejzmluvyvýslovnevyplýva,žeuzatvorenierozhodcovskejzmluvyniejepodmienkou
uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie Je povinný prijať
návrh danej rozhodcovskej zmluvy, že z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva,

že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia.
Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej
zmluvy, bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva
nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej
zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého

uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na
(ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom
úvere. Žalobca teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne
dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu
(hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť vznik

a existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu so žalovaným. V kontexte
uzavretia rozhodcovskej zmluvy chápanie pojmu spotrebiteľ (ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre
informovaná, vnímavá a obozretná) znamená, do akej miery žalobca vedel a vedieť mohol o význame,
právnychdôsledkochadobrovoľnosti'uzavretiarozhodcovskejzmluvy.Zrozhodcovskejzmluvyvyplýva,
že obsahuje poučenie vo vyššie uvedenom zmysle, teda o možnosti, no v žiadnom prípade nie

povinnosti zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku úverovej zmluvy, dôsledkoch a význame
rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu ukončiť. Žalovanému nie
je zrejmé, akým iným spôsobom by mal preukázať individuálnosť dojednania rozhodcovskej zmluvy,
než ako písomným poučením dlžníka o možnosti neuzavrieť rozhodcovskú zmluvu bez vplyvu na
uzavretie zmluvy o úvere, ako aj zahrnutím práva dlžníka od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do

14 dní od jej uzavretia aj bez uvedenia dôvodu a bez vplyvu na ďalšie trvanie zmluvy o úvere.
Tvrdenie žalobcu o tom, že rozhodcovská zmluva je neurčitá, je vecne nesprávne, predovšetkým z
dôvodu, že čl. 3 rozhodcovskej zmluvy presne identifikuje Zmluvu o revolvingovom úvere, na ktorú sa
rozhodcovská zmluva vzťahuje, a to nasledovne: „ ...Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy
je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom

úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy...“ Pri akomkoľvek použití
výkladových pravidiel obsiahnutých v § 35 Občianskeho zákonníka je nepochybné, že rozhodcovská
zmluva odkazuje na zmluvu o revolvingovom úvere, t.j. signalizuje prepojenie s hlavnou zmluvou,
pričom predstavuje alternatívne dojednanie riešenia sporov medzi veriteľom a dlžníkom. Predmetná
zmluva je identifikovaná jednak účastníkmi vzťahu, ako aj obsahom a predmetom tohto zmluvného

vzťahu. Identifikátor zmluvného vzťahu prostredníctvom číselného označenia je obdobou rodného čísla
fyzickej osoby, ktoré plní rovnaký účel, t.j. trvalé zabezpečenie identifikácie zmluvného vzťahu nielen
v informačnom systéme. Rozsah sporov, na ktoré sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva,
priamo definuje zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a to v § 2 ods. 1
uvádzaného zákona, pričom umožňuje, aby predmetom rozhodcovského konania boli všetky spory zo

zmluvného vzťahu. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom
úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom.
Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení
sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami a pod. Z jej obsahu je zrejmé aj to, žekonanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby
postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným
súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. K výberu rozhodcu, resp.

fóra, kde sa spor bude riešiť, dochádza až pri podaní žaloby. Tento výber robí strana podávajúcu
žalobu - nie teda iba jedna zmluvná strana. Obe zmluvné strany majú v zmysle úpravy ich vzájomného
vzťahu rovnaké práva a nie je možné hovoriť o žiadnej nerovnováhe. Ochrana spotrebiteľa smeruje
k tomu, aby zmluvné strany mali rovnakú možnosť a postavenie v rovnakej respektíve porovnateľnej
situácii. To znamená, či rozsah oprávnení žalobcu je rovnaký bez ohľadu na to, či ide o dodávateľa

alebo o spotrebiteľa. Ak je v pozícii žalobcu spotrebiteľ, potom aj on určuje a) fórum rozhodovania
sporu, b) v prípade voľby rozhodcovského konania rozhodcovský súd. Samotný fakt, že rozhodcovské
konanie začne na základe žaloby veriteľ, nie je daný uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Vyplýva z toho,
že zo strany spotrebiteľa dôjde k porušeniu zmluvných povinností. Pritom spotrebiteľ nie je zbavený
v rámci ochrany spotrebiteľa povinnosti splniť dobrovoľne prevzaté záväzky, v tomto prípade splatiť
poskytnutý úver s úrokom za jeho poskytnutie. Rozhodcovská zmluva výber spôsobu riešenia sporov

zo zmluvy a tiež výber rozhodcu ponecháva na žalobcu. Ak bude žalobu podávať spotrebiteľ, bude v
procesnej pozícii žalobcu, a teda jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským
konaním, čo znamená že sám môže žalobou (na základe vlastnej voľby či už na príslušnom súde
alebo pred rozhodcom, ktorého určí) uplatniť svoje nároky vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou.
Môže sa domáhať určenia jej neplatnosti, resp. neplatnosti určitej časti (a to aj rozhodcovskej doložky),

splnenia povinnosti veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy (napr. vyplatenia úveru či revolvingu, časti úrokov
pri predčasnom splatení, vydaní preplatkov a pod). Je mylné a v rozpore s právnou úpravou, ak sa
stotožňujemožnosťvýberumedzirozhodcovskýmkonanímsosituáciou,kedyžalobupodávadodávateľ.
Ak však má spotrebiteľ postavenie žalovaného, ani v konaní pred štátnym súdom si nemôže zvoliť, na
ktorý súd bude žaloba podaná, alebo či bude podaná v rámci rozhodcovského konania. Aj v konaní pred

štátnym súdom sa žalovaná strana musí podrobiť začatému konaniu, nakoľko dispozícia so žalobou
podľa platnej úpravy žalovanému nepatrí. Podľa názoru žalovaného, neobstojí ani tvrdenie žalobcu o
nemožnosti oboznámenia sa s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu.
Táto skutočnosť je veriteľom výslovne uvedená v bode 8. predmetnej zmluvy. Žalobca sa domáha
zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že sa nemohla oboznámiť s predpismi rozhodcovského

súdu. V zmysle zákona č. 335/2014 Z.z. sú všetky predpisy stále rozhodcovského súdu zverejnené
zákonom stanoveným spôsobom (§ 12 ods. 1 písm. h), § 13 ods. 1 písm. c) ZoSRK). Zákon teda
predpokladá a určuje, ako majú byť predpisy zverejnené, z čoho možno nesporne vyvodiť, že splnenie
danej povinnosti stálym rozhodcovským súdom je vytvorenie možnosti pre spotrebiteľa oboznámiť sa
s danými predpismi. Žalovaný k veci ďalej uvádza, že žalobca vo svojej žalobe poukazuje i na

to, že zmluvy neobsahujú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami. Podľa názoru žalovaného, Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia
zmlúv o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úrokov
a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala

reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných
termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To však nie je prípad zmlúv uzavretých
medziúčastníkmikonania.Zmluvyuzatvorenémedziúčastníkmikonaniaobsahujúvýškusplátok,termín
ich splatnosti, ako aj počet splátok. Zmluvy v bode 6 obsahujú zákonom požadovanú výšku splátky
(47,43 Eur v prípade zmluvy č. XXXXXXXXXX, 42,29 Eur v prípade zmluvy č. XXXXXXXXXX a 46,99

Eur v prípade zmluvy č. XXXXXXXXXX), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí - uvedené
v Splátkovom kalendári, ako aj v Zmluvných dojednaniach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a
počet splátok (42 splátok), teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Nad rámec toho zmluva
obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré
tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy). Žalovaný tvrdí, že zmluva jednoznačne obsahuje náležitosti podľa

ust. § 9 ods. 1 písm. k) ZoSÚ. Pri výklade označeného ustanovenia ZoSÚ aký vyplýva z návrhu, a
teda rozpisovaní splátky by nebolo reálne možné vypočítať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
(ďalej aj RPMN). V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný tvrdí, že zmluva obsahuje

náležitosťajpodľa§9ods.2písm.k)ZoSÚ.Nakoľkoustanoveniazákonač.129/2010Z.z.súvýsledkom
implementácie vyššie spomínanej smernice Rady 2008/48, je dôležité a podstatné vychádzať pri výklade
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. aj z jej ustanovení. Osobitne to určuje ako povinnosť ajčlánok 22 ods. l smernice. Na základe vyššie uvedeného žalovaný tvrdenia žalobcu popiera a žiada, aby
súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a súčasne zaviazal žalobcu k náhrade trov konania žalovaného.

3. Súd o takto podanom žalobnom návrhu rozhodol svojím rozhodnutím č.k.
15Csp/20/2016-134 zo dňa 21.9.2017, ktorým rozhodnutím vyhovel podanej žalobe v časti určenia
požadovanej neplatnosti Dohôd o zrážkach zo mzdy(výrok I. až III.), v časti určenia požadovanej
neplatnosti rozhodcovských zmlúv (výrok IV. až VI.) a v časti určenia požadovanej bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úverov poskytnutých na základe zmlúv o revolvingovom úvere uvedených v žalobe

(výrok VII). Vo zvyšnej časti (určenie neplatnosti ustanovení čl. 8, bod 8.1 uzatvorených zmlúv o
revolvingových úveroch, z dôvodu že predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky) žalobu zamietol
(výrok VIII.) O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu žalobcovi nepriznal (výrok IX.).

4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodoval
odvolací súd, a síce Krajský súd Trnava. O podanom odvolaní rozhodol svojím rozhodnutím č.k.

24Co/102/2018-165 zo dňa 21.11.2018. Odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie
v časti určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy ako aj v časti určenia bezpoplatkovosti
a bezúročnosti poskytnutých úveroch potvrdil (výrok I. až III. a výrok VII. rozhodnutia súdu prvej
inštancie), v časti, ktorým bola podaná žaloba zamietnutá (výrok VIII. rozhodnutia súdu prvej inštancie)
odvolanie odmietol a v časti určenia neplatnosti spotrebiteľských rozhodcovských zmlúv (výrok IV. až

VI. rozhodnutia súdu prvej inštancie) ako aj v časti trov konania (výrok IX. rozhodnutia súdu prvej
inštancie) rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

5. Po vrátení veci predmetom konania teda ostali len trovy konania a určenie neplatnosti

- spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom
a žalobcom ako dlžníkom dňa XX.X.XXXX;

- spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom

a žalobcom ako dlžníkom dňa XX.X.XXXX;

- rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako
dlžníkom dňa X.XX.XXXX.

6. Po vyvolaní veci, na pojednávaní, ktoré sa v danej veci uskutočnilo dňa 20.6.2019 súd zistil, že
na pojednávanie sa strany sporu nedostavili, a to aj napriek tomu, že doručenie predvolania mali
riadne vykázané. Svoju neúčasť vopred žiadnym spôsobom neospravedlnili, o odročenie pojednávania
nepožiadali. Súd teda pojednával v neprítomnosti strán sporu.

7. Súd v danej veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č.

XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Oznámenia veriteľa o schválení úveru k
jednotlivých zmluvám, Zmluvné dojednania, Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmoch) dlžníka Č..
XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX H. Č.. XXXXXXXXXX, žiadosť žalovaného o realizovanie zrážok zo
mzdy zamestnávateľom žalobcu, splátkový kalendár k úverom a listinnými dôkazmi, ako aj s ostaným
na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci:

8. Žalobca ako spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným ako dodávateľom tri Zmluvy o revolvingovom
úvere, a to zmluvu Č.. XXXXXXXXXX Z. J.Ň. XX.X.XXXX, zmluvu č. XXXXXXXXXX
Z. J. XX.X.XXXX H. Č.. XXXXXXXXXX Z. J. X.XX.XXXX, na základe ktorých bol žalobcovi poskytnutý
úver. V prvom prípade išlo o sumu vo výške 1 350,- Eur (splácanie 42 mesiacov prostredníctvom splátok

vo výške 42,29 Eur mesačne, RPMN 25,12 %, ročná úroková sadzba 17,40 %, odplata za poskytnutie
služby podľa Dohody o poskytovaní služby 0,- Eur). V druhom prípade išlo o sumu vo výške 1 350,- Eur
(splácanie 42 mesiacov prostredníctvom splátok vo výške 42,29 Eur mesačne, RPMN 25,12 %, ročná
úroková sadzba 17,40 %, odplata za poskytnutie služby podľa Dohody o poskytovaní služby 0,- Eur) av treťom prípade išlo o sumu 1 350,- Eur mesačne, RPMN 26,09 %, ročná úroková sadzba 18,08 %,
odplata za poskytnutie služby podľa Dohody o poskytovaní služby 0,- Eur). Súčasťou všetkých zmlúv
boli Rozhodcovské zmluvy, prostredníctvom ktorých si žalovaný zabezpečil možnosť riešiť prípadne

vzniknuté spory na rozhodcovskom súde. Úhrady, ktoré žalobca uskutočnil, boli realizované buď ako
vklady do banky alebo prostredníctvom poštových poukážok, prípadne zrážkami zo mzdy, k realizácii
ktorých žalovaný pristúpil na základe Dohody o zrážkach.

9. Rozhodcovské zmluvy boli vo všetkých troch prípadoch uzatvorené na samostatných, osobitných

listinách, s riadnym označením strán a predmetu, ako aj ostatných náležitostí uvedených žalovaným vo
svojom vyjadrení podanom k veci samej.

10.Vzťah,ktorývznikolmedzižalobcomažalovanýmnazákladeuzatvorenýchzmlúvsúdvyhodnotilako
vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahuje všeobecná úprava o spotrebiteľských zmluvách obsiahnutá
v zákone č. 40/1964 Zb., ako aj špeciálna úprava obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba,

ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

13. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, veriteľom sa rozumie fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti.

14. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
prespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,sazmluvouospotrebiteľskomúvererozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

15. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom

médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi
vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne

v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa §
18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje
aj právnych nástupcov zmluvných strán.

17. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo

a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so
spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je
zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej
obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.

18. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa
a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa,b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva,
c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla,

d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho
rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu
pre elektronickú komunikáciu a
e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.

19. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o
osobe konkrétneho rozhodcu.

20. Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť
podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.

21. Podľa ods. 6 cit. ustanovenia, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa
obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať
svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne
dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu,7) ibaže vo veci už skôr začalo
spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté

okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi.

22. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. (platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy zo
dňa 6.10.2014), za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

23. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. (platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy
zo dňa 6.10.2014), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

24. Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. (platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy zo dňa
6.10.2014), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. (platného a účinného v čase uzatvorenia zmlúv zo

dňa 27.5.2015), za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

26. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. (platného a účinného v čase uzatvorenia
zmlúv zo dňa 27.5.2015), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez
splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,

27. Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. (platného a účinného v čase uzatvorenia zmlúv zo dňa
27.5.2015), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Ak majú byť rozhodcovské zmluvy, ktorých neplatnosť je predmetom daného konania, posúdené
ako nie neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, je dôležité posúdiť, či žalobca (spotrebiteľ)
mohol ovplyvniť ich obsah, pretože ak nie, tak by neboli individuálne dojednané, a teda boli by neplatné
preichneprijateľnosť(§53ods.2 vspojení s§53ods.5zákonač.40/1964Zb.)Podľavyššieuvedených
zákonných ustanovení § 53 ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb., pritom platí vyvrátiteľná

domnienka, že rozhodcovská zmluvy nie je individuálne dojednaná, a teda napĺňajúc skutkovú podstatu
§ 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb., je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve.
Žalovaného v predmetnom konaní teda zaťažovalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno (pokiaľ ide
o individuálne dojednanie), prostredníctvom ktorého by vyvrátil vyššie uvedenú domnienku. Žalovanývšak v danom prípade nielenže nepreukázal, ale ani len netvrdil také skutočnosti, z ktorých
by malo vyplývať individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, teda že
by žalobca mal možnosť ovplyvniť obsah žalovaným vopred predformulovaných rozhodcovských zmlúv,

resp. že by si takúto rozhodcovskú zmluvu žalobca ako spotrebiteľ výslovne vymienil. Z týchto dôvodov
sa predmetné rozhodcovské zmluvy v zmysle § 53 ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964
Zb., (v znení účinnom ku dňu ich uzavretia) ex lege nepovažujú za individuálne dojednanú, a teda sú
neplatné podľa § 53 ods. 4 písm. r) v spojení s § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. (v znení účinnom
ku dňu ich uzavretia).

30. V danom prípade boli síce rozhodcovské zmluvy obsiahnuté na samostatnej, individuálnej listine,
avšak boli spotrebiteľovi predložené formou predtlačeného formulára, kedy spotrebiteľ nemal možnosť
ovplyvniť ich obsah - teda ich mohol iba ako celok prijať alebo odmietnuť (napr. rozhodnutie sp. zn.
21XECdo/8/2016 zo dňa 22. februára 2017). Rovnako, ak nie prísnejšie je potom potrebné posudzovať
rozhodcovskú zmluvu (doložku) obsiahnutú v texte inej spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorej rovnako platí,

že jej obsah nemohol spotrebiteľ nijako ovplyvniť, avšak navyše tu dodávateľ nevie preukázať, že
by spotrebiteľ o existencii tejto rozhodcovskej doložky vôbec vedel. V súlade s vyššie uvedenou
rozhodovacou praxou NS SR, ako i s poukazom na § 53 ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb., v príslušnom
znení je zrejmé, že zásadnou otázkou vo vzťahu k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy
je možnosť spotrebiteľa meniť jej obsah a nie iba možnosť ako celok ju prijať alebo odmietnuť. Preto

konštatovanie, že žalobcovi bola daná možnosť výberu medzi tým, či o vzájomných sporoch z úverových
zmlúv bude príslušný rozhodovať rozhodcovský súd alebo všeobecný súd, nie je a ani nemôže byť
relevantná pre posúdenie rozhodcovských zmlúv ako nie neprijateľnej podmienky v spotrebiteľských
zmluvách, keďže uvedené sa nijako nedotýka možnosti spotrebiteľa ovplyvniť obsah rozhodcovskej
zmluvy.

31. Rozhodcovská zmluva je takým významným zmluvným dojednaním, ktoré jednoducho nemôže
byť platne dojednané bez toho, aby si ho strany individuálne dojednali, resp. aby preukázateľne a
nepochybne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu. V uznesení sp. zn. 6 M
Cdo 9/2012 zo 16. januára 2013 dokonca Najvyšší súd SR zaujal právny názor, podľa ktorého návrh

na uzavretie rozhodcovskej zmluvy/doložky musí dodávateľ predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom,
aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh
na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé,
že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní, v opačnom prípade je takáto rozhodcovská doložka/zmluva neprijateľnou

podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Veľký dôraz sa teda kladie na splnenie požiadavky individuálneho
dojednania rozhodcovskej zmluvy, na požiadavku jednoznačnosti, preukázateľnosti a informovanosti
spotrebiteľa - a to nielen pokiaľ ide o obsah a význam (dôsledky) uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, ale
aj vo vzťahu k samotnej existencii rozhodcovskej zmluvy.

32. Na základe vykonaného dokazovania, mal súd za preukázané, že rozhodcovské zmluvy, ktoré
strany sporu medzi sebou uzatvorili, sú neplatné, a to pre ich neprijateľnosť, ktorá spočíva v tom,
že súd ich nepovažoval za individuálne dojednané. Žalovaný len žalobcovi predostrel na podpis
pripravené formulárové znenie rozhodcovských zmlúv, v texte ktorých sa mení len spotrebiteľ a číslo
spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahujú. Rozhodcovské zmluvy vo formulárovej podobe vyhotovil

žalovaný - dodávateľ služby, veriteľ, a teda jedná sa o jednostranné nastavenie podmienok riešenia
sporov prostredníctvom rozhodcovských súdov, ktoré druhá - slabšia zmluvná strana, dlžník, spotrebiteľ
(žalobca) ani nemôže ovplyvniť. Predmetnými rozhodcovskými zmluvami reálne došlo k narušeniu
rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Je možné konštatovať, že žalovaný
od počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním rozhodcovských zmlúv to, aby v prípade vzniku sporov

zo spotrebiteľských zmlúv, boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde.

33. Súd rozhodol na základe dôkazov označených a navrhnutých stranami sporu. Sám žiadne dôkazy
nevykonával ani neinicioval a to s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán súdneho konania ako aj s
prihliadnutím na právo strán sporu na spravodlivé a nestranné prejednanie veci.

34. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu trov
vznikol žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu. Nakoľko však žalobcovi v konaní žiadne
trovy nevznikli, žiadne si neuplatnil a žiadne mu nevyplývajú ani zo súdneho spisu, súd mu ich náhradu

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.