Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/259/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716212473
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5716212473.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu E. F., bývajúceho v S., zastúpeného Mgr. Michalom
Krákorníkom, advokátom so sídlom v Ružomberku, Plavisko 7, proti žalovanému Horská služba Veľká
Fatra, občianske združenie, so sídlom v Martine, Tehelná 4063/2, IČO: 42 222 435, zastúpenému
Advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Hronček, s.r.o., so sídlom v Žiline, Národná 10, IČO: 47 248
327, o určenie neplatnosti uznesení oblastnej konferencie, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp.

zn. 10C/263/2016, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 19. apríla 2018 sp. zn.
9Co/53/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 7. júna 2017

č. k. 10C/263/2016-79 žalobu v celom rozsahu zamietol a rozhodol, že žalovaný má proti žalobcovi
právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Dospel k záveru, že ku dňu rozhodovania súdu k 7.
júnu 2017 v prejednávanej veci žalobca nebol členom žalovaného občianskeho združenia. Za takýchto
okolností je preto pre žalobcu irelevantné, či by mu z uznesení, ktoré napadol žalobou a ktoré prijala
mimoriadna oblastná konferencia žalovaného ako vrcholný orgán žalovaného dňa 30. júna 2016, plynuli
nejaké povinnosti alebo naopak, či mu nejaké práva a povinnosti týmito uzneseniami zanikli. Nie je daný

naliehavýprávnyzáujem.Niejeúlohouinštitútuurčovacejžalobypodanejpodľaustanovenia§137písm.
c/ Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z., účinného od 1. júla 2016, ďalej len „CSP“)
viesť súdne konanie žalobcom len z toho dôvodu, aby sa prípadne potvrdila jeho argumentácia, ak v
čase rozhodovania súdu nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu a rozhodnutie súdu nemá žiaden
význam pre právnu situáciu žalobcu v čase, keď súd takéto rozhodnutie vydáva. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z
19. apríla 2018 sp. zn. 9Co/53/2018 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správy podľa
§ 387 ods. 1 CSP a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že pokiaľ išlo o meritum veci a skutkové
zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je

potrebné opakovať, keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také
skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
V danom prípade žalobca predložil dôkaz svoj preukaz, ktorý mal preukazovať skutočnosť, že bol
stále členom žalovaného a naopak, žalovaný predložil listinu, na ktorej boli všetky podpisy členov aj
so zaplateným členským, pričom podľa nej žalobca členský poplatok nezaplatil. Žalobca mal za to,
že na procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že žalovaný tvrdil, že žalobca nie je členom

združenia, súd nemal prihliadať, nakoľko ju uplatnil neskoro, na pojednávaní dňa 7. júna 2017, pričom
sa takejto obrane nemohol brániť. Bolo zrejmé, že na pojednávaní dňa 7. júna 2017 predniesol žalovanýtakúto procesnú obranu, pričom zo strany žalobcu nedošlo k popretiu tejto skutočnosti. Odvolací súd
mal za to, že žalobca na predmetnom pojednávaní nenamietal, že by skutočnosť uvádzaná žalovaným
nebola pravdivá a ani nenavrhol doplniť dokazovanie v tomto smere. Pokiaľ sám žalobca nerozporoval

uvedené skutočnosti na pojednávaní (hoci ich nevedel bezprostredne preukázať), pričom si bol vedomý
skutočnosti, že členský poplatok zaplatil, mal odvolací súd za to, že v odvolacom konaní sa nemohol
účinne týchto skutočností dovolávať (v zmysle § 366 CSP). Pokiaľ ide o sudcovskú koncentráciu
konania, táto predstavuje iba možnosť súdu neprihliadať na prostriedky procesnej obrany a procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené včas, a to najmä s prihliadnutím na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Keďže žalovaný skutočnosti namietal na pojednávaní a žalobca ich nerozporoval, mal súd za to, že ide o
tvrdenia nesporné, a teda neexistoval dôvod, pre ktorý by súd prvej inštancie nemohol na takúto obranu
prihliadať. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, prípustnosť ktorého
odôvodnil s použitím § 420 písm. f/ CSP. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom
súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a dovolateľovi priznať

náhradu trov dovolacieho konania. Namietaný procesný nedostatok videl v tom, že skutočnosť
o preukázaní zaplateného členského dovolateľ uviedol v rámci odvolacieho konania, na čo
však odvolací súd neprihliadol. Uviedol, že pokiaľ by konajúci súd pripustil vykonanie dokazovania v
navrhnutom rozsahu a boli by tak dodržané zásady spravodlivého procesu, konajúci súd by nepochybne
dospelkinémuprávnemunázorurešpektujúcemuustanoveniečl.Vbod4Stanovžalovaného, z ktorého

vyplýva, že okrskový výbor má v kompetencii vlastné finančné záležitosti, ktorými boli práve
finančné prostriedky pochádzajúce z členských príspevkov členov toho-ktorého okrsku. Vykonaným
dokazovaním, resp. náležitým oboznámením sa so stanovami žalovaného by tak konajúci súd dospel k
záveru, že dovolateľ uniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní naliehavého právneho záujmu.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie ako neprípustné odmietnuť, prípadne

zamietnuť pre jeho zjavnú bezdôvodnosť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie
žalobcu je potrebné odmietnuť. Na odôvodnenie uvedeného záveru dovolací súd uvádza nasledovné:

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 CSP
(prípustnosť dovolania pre vady zmätočnosti) a § 421 CSP (prípustnosť dovolania pre riešenie právnej
otázky).

7. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný

opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že
rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa

vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).10. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené
podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania. Odborná spisba rozdeľuje podmienky
prípustnosti dovolania na objektívne (a/ prípustný predmet, b/ lehota na podanie dovolania, c/

náležitosti dovolania) a subjektívne (osoba oprávnená podať dovolanie). (Ficová a kol. Občianske
procesné právo, Druhé aktualizované a doplnené vydanie, Bratislava, Vydavateľské oddelenie
Právnickej fakulty UK, 2008, str. 344). V CSP sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené
nasledovne: v ustanoveniach § 420 až § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427 je
stanovená lehota na podanie dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a v

ustanovení § 424 až § 426 sú upravené subjekty oprávnené podať dovolanie. Dovolací súd je viazaný
dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

11. Vychádzajúc z uvedeného (bod 10. tohto rozhodnutia) dovolací súd zistil, že dovolanie
podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté

rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), ktoré dovolanie spĺňa
náležitosti stanovené zákonom (§ 428 CSP) a dovolateľ v ňom napáda rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. l CSP.

12. V danom prípade žalobca prípustnosť dovolania odvodil z § 420 písm. f/ CSP a porušenie práva

na spravodlivý proces oprel o pochybenie odvolacieho súdu (aj súdu prvej inštancie) pri vykonávaní
dokazovania, v hodnotení dôkazov, nezaoberanie sa jeho odvolacími argumentmi dôležitými pre
rozhodné posúdenie veci. Dovolateľ tiež nesúhlasil so záverom súdov nižšej inštancie, že v danej veci
nie je daný naliehavý právny záujem.

13. Aj vo vzťahu k § 420 písm. f/ B. (tak, ako v prípade ďalších vád zmätočnosti uvedených v § 420 B.)
platí, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny
názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil namietanej vady zmätočnosti; rozhodujúce je výlučne
zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (pozri rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 8/2017, 3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 73/2017).

14. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ B., sú a/ zásah súdu
do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane,
aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

15. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto
práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny
proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a
v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom.
Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov

a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu
nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,
preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v
súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS
50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

16. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných
do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca

činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 6/2014,
3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho
vzťahovanímajnafaktickúmeritórnurozhodovaciučinnosťsúdu.„Postupomsúdu“možnotedarozumieť

iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou
uplatneného nároku.17. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci
v civilnom sporovom, či mimosporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani
časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť

odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (pozri rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu
treba pojem „procesný postup“ súdu vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.

18. V súvislosti s námietkou dovolateľa o pochybení odvolacieho (i prvoinštančného súdu) v procese

dokazovania najvyšší súd už podľa predchádzajúcej právnej úpravy dospel k záveru, že dôvodom
znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (a v zmysle § 237 ods. 1
písm. f/ O.s.p. zakladajúcim prípustnosť dovolania) nebolo nedostatočné zistenie rozhodujúcich
skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie
niektorého dôkazu (porovnaj judikáty R 37/1993, R 42/1993, R 125/1999 a rozhodnutia najvyššieho
súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 5 Cdo

244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej
právnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom
zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ B. nedostatočné zistenie skutkového stavu,
nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.
19. V súvislosti s nedôvodnou námietkou dovolateľa, že odvolací súd sa nezaoberal jeho odvolacími

argumentmi dôležitými pre rozhodné posúdenie veci, dovolací súd uvádza, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
aj „SR“) je aj právo účastníka konania, resp. strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný

súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranou sporu), ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania(bližšie
pozri rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04 -
www.concourt.sk). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva,

ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie
súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa
je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy
posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil
III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra

1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).
20. Pokiaľ dovolateľ považoval za procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f/ B. nesprávny právny záver
súdov nižších inštancií o neexistencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, dovolací
súd odkazuje jednak na bod 18. tohto rozhodnutia a tiež uvádza, že už podľa predchádzajúcej úpravy
občianskeho súdneho konania dospel najvyšší súd k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa

účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012 a tiež sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo
97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo
170/2014). Podľa právneho názoru najvyššieho súdu nie je po 1. júli 2016 žiadny dôvod pre odklon od
vyššie uvedeného chápania dopadu nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávneho vyriešenia
niektorej právnej otázky súdom) na možnosť strany civilného sporového konania uskutočňovať jej

patriace procesné oprávnenia. Na tom, že nesprávne právne posúdenie veci nezakladá žalobcom
tvrdenú vadu zmätočnosti (§ 420 B.), zotrval aj judikát R 24/2017 a tiež viaceré rozhodnutia najvyššieho
súdu (por. sp. zn. 1 Cdo 202/2017, 2 Cdo 101/2017, 3 Cdo 94/2017, 4 Cdo 47/2017, 5 Cdo 145/2016,
7 Cdo 113/2017, 8 Cdo 76/2018).
21. Najvyšší súd vyššie uvedené dopĺňa poukazom na konštatovanie Ústavného súdu SR v rozhodnutí

sp. zn. IV. ÚS 196/2014 (ktoré sa síce týkalo právneho stavu do 30. júna 2016, je však naďalej
aktuálne), v zmysle ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého
rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá
vadu zmätočnosti.

22. Podľa § 447 písm. c/ B. dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
dovolanie nie je prípustné.23. V prejednávanej veci žalobca nepreukázal opodstatnenosť dovolania a porušenie práva na
spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ B., preto najvyšší súd jeho dovolanie podľa § 447 písm. c/
B. odmietol.

24. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§
451 ods. 3 veta druhá B.).

25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.