Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/256/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613208783
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6613208783.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystricivexekučnejvecioprávneného:Unionzdravotnápoisťovňa,a.s.,sosídlom
Karadžičova10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnej: C. Q., nar. XX. W. XXXX, bytom
A. XXXX/XX, XXX XX T., občan Slovenskej republiky, o vymoženie 621,71 Eur s prísl., vykonávanej
súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad so sídlom Duklianskych hrdinov
2946/6, 901 01 Malacky, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k.

12Er/397/2013-21 zo dňa 22. augusta 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 12Er/397/2013-21 zo dňa 22. augusta 2019 vo výroku I. p
o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
č. k. 12Er/397/2013-21 zo dňa 22. augusta 2019 výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. oprávneného

zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,43 Eur v lehote troch dní od
právoplatnosti daného uznesenia. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že súdny
exekútor doručil exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko
vykonanou lustráciou majetkových pomerov povinnej bolo zistené, že povinná nepracuje, nepoberá
žiadne dávky, nie je vlastníkom ani držiteľom motorových vozidiel, nemá vedené účty v peňažných

ústavoch, nedisponuje žiadnym nehnuteľným, hnuteľným ani iným exekvovateľným majetkom. Súdny
exekútor prešetril majetkové pomery povinnej a zistil, že nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný
majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na
úhradu trov exekúcie. Z Centrálneho registra exekúcií bolo zistené, že proti povinnej sú vedené ďalšie
3 exekúcie. Exekučný súd preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil a
rozhodol o náhrade trov exekúcie.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať
z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pričom zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v
tomto štádiu konania považoval oprávnený za predčasné. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v
súčasnosti povinná síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti nejaký majetok mohla získať. Takéto

situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie
aktuálnehonedostatkumajetku,aleajzistenie,žeideodlhodobý,prípadnetrvalýstavaniejepredpoklad
nadobudnutia majetku v budúcnosti. Namietal, že v danom prípade je povinná fyzickou osobou v
produktívnom veku (XX rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinná
v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo
na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru ani súdny exekútor,

ani exekučný súd nezistili majetkové pomery povinnej dôkladne, pričom uviedol, že povinná môže
vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného,pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Oprávnený má za to, že v súvislosti
so záverom exekučného súdu o nemajetnosti povinného je potrebné uviesť tú skutočnosť, že súdny
exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinná nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť

exekúciou, napr. práv na plnenie z poistných zmlúv). Oprávnený ďalej namietal, že v prípade, ak by bola
predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v
tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky.
Oprávnený ďalej uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie
je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR. Na základe uvedeného

oprávnený navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu zmenené tak, že návrh súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie bude zamietnutý, prípadne aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril podaním zo
dňa 5. septembra 2019 súdny exekútor, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou

oprávneného. V predmetnej veci bola priebežne od začatia exekučného konania vylustrovaná negatívna
majetková podstata povinného, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra
exekúcií. Ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Pre
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinná v budúcnosti môže
nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, ale rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu.

Vzhľadom na uvedené súdny exekútor žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu potvrdil.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387

ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom
2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučný súd dňa 13. mája 2013 udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. XXXX XXXXXX proti povinnej. Podkladom na
udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu
s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného a exekučným titulom, ktorým je Výkaz nedoplatkov č.
XXXXXXXXXX zo dňa 1. februára 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2. marca

2013. Súdny exekútor doručil exekučnému súdu dňa 7. júna 2019 podnet na zastavenie exekúcie. Z
podnetu na zastavenie exekúcie vyplynulo, že lustráciou majetkovej podstaty povinnej nebol zistený
žiadny majetok. Súdny exekútor predložil kompletný spisový materiál dňa 11. júna 2019, ktorý obsahoval
vykonané úkony v danej veci.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd
musí exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho
exekútora a má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods.
2 Exekučného poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie
z podkladov predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci výkonu

exekúcie patrí zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I.
ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci. Poverený súdny exekútor
doručil exekučnému súdu oznámenie o tom, že vykonaným šetrením zistil, že u povinnej nebol zistenýžiadny taký majetok, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok oprávneného, pričom pripojil aj svoju
kompletnú spisovú dokumentáciu, z ktorej exekučný súd vychádzal pri svojom rozhodnutí. Odvolací súd
je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným

podkladom pre exekučný súd o nemajetnosti povinnej. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej
zložkyjustičnéhosystému.Opačnýprístupbyviedolkabsurdnýmzáveromabolbyvrozporesozásadou
hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných
povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je
oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu

ako orgán verejnej moci predkladá.

11. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú
splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto
zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinnej. Navyše
tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, nakoľko v podaní uviedol

len svoje predpoklady a domnienky, ktoré neboli spôsobilé vyvrátiť záver o nemajetnosti povinnej.

12. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného v tom, že nemajetnosť povinnej je len prechodná,
pričom nie je vylúčené, že povinná v budúcnosti bude mať príjem, resp. nadobudne majetok, odvolací
súd túto vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci

skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak teda v uvedenom čase
mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinnej, ktorá zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu
zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu
bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§
57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú

splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v
prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Musí
vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, nie zo skutočností domnelých. Inak povedané,
súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, naopak je povinný rozhodnúť na základe

zistených skutočností.

13. Exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora, aby potom, ako zistí nemajetnosť povinnej,
vyčkával na prípadné zlepšenie jej majetkových pomerov. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k
zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinnej ani súhlas oprávneného.

14. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res
iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými
účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20. októbra 2011).

15. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).