Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/110/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118010809
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118010809.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov

JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaných A. Z., nar. XX.XX.XXXX,
A. G., nar. XX.XX.XXXX, H. G., nar. XX.XX.XXXX a Z. N., nar. XX.XX.XXXX pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b), písm. i) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaných A. Z., A. G., H. G. a
prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 1Tk/1/2018 zo
dňa 28.6.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.11.2019 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obžalovanému A. Z., A. G. a Z. N..
Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaní
A. Z., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom N., G.. D. XXX/XX,
o d s u d z u j e :
Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona a s použitím §
41 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad
jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému pri určení probačného dohľadu ustanovuje
skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona sa obžalovanému
ako súčasť probačného dohľadu ukladá aj povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa alebo

uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

A. G., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom H. H., Z. XXX/XX, t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV
Leopoldov,

o d s u d z u j e :

Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) a § 38 ods. 3 Trestného zákona
a s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo
výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b), ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá aj trest prepadnutia vecí:
- mobilný telefón zn. Coolpad striebornej farby s IMEI 1: 866758023384080, IMEI 2: 866758023389550

so SIM kartou Telekom č. 89421023800,0262073-8L, SIM kartou Orange č. 13005911,2613, s micro SD
kartou 4GB zn. Kingston,- mobilný telefón zn. Motorola šedej farby bez IMEI čísla,
- plastová nádobka (stopa č. 3),
- plastový sáčik (stopa č. 6),

- plastový sáčik (stopa č. 7),
- plastový sáčik (stopa č. 13),
- digitálna váha SL-100B striebornej farby (stopa č. 14),
- 2 ks injekčné striekačky o objeme 3 ml so zataveným koncom, jedna so zvyškami bieleho prášku (stopa
č. 15), a

- 1 ks plastový sáčik (stopa č. 16).
Z. N., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom N., Ľ. S. X/XX,

o d s u d z u j e :

Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného zákona a § 38 ods. 3

Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanej
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad
jej správaním v skúšobnej dobe.
Podľa§51ods.2Trestnéhozákonasaobžalovanejpriurčeníprobačnéhodohľaduustanovujeskúšobná

doba v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona a § 51 ods. 4
písm. i), písm. k) Trestného zákona sa obžalovanej ako súčasť probačného dohľadu ukladajú aj:
- obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok okrem alkoholu,
- povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok (okrem alkoholu), a

- povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanej ukladá aj trest prepadnutia vecí:
- mobilný telefón zn. iPhone bielej farby, IMEI: 358563076017065,
- SIM karta Telekom č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX so sprievodným popisom a obálkou,

- 8 ks papierikov 10x10 cm zložených do skladačky (stopa č. 8),
- textilná taštička (stopa č. 12) s obsahom: 3 ks striekačiek so zataveným hrotom, prvá 2 ml, druhá 5
ml, tretia 10 ml (stopa č. 12/1),
- 4 ks rôznofarebných slamiek o dĺžke do cca 10 cm (stopa č. 12/2),
- 5 ks hracích žolíkových kariet a 1 ks papierik z časopisu (stopa č. 12/3),

- obal „Valentína“ pôvodne s obsahom marihuany (stopa č. 1),
- malá digitálna váha profesional mini 200g/0,01g (stopa č. 2).

II. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaných A. G., H. G. a A. Z. zamietajú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 28.6.2019 Okresný súd Trnava pod sp. zn. 1Tk/1/2018 rozhodol tak, že:
- obžalovaného A. Z. uznal vinným v bode 1 z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona
a v bode 2 zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, na tom

skutkovom základe, že
1/ v presne nezistenom čase, niekedy v lete 2016, si na presne nezistenom mieste minimálne dvakrát
zakúpil pre vlastnú potrebu od A. A. z N. psychotropnú látku - pervitín, vždy v injekčnej striekačke
pri nezistenej priemernej koncentrácií metamfetamínu, pričom táto látka bola spôsobilá nepriaznivo
ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo jeho sociálne

správanie, pričom spolu išlo minimálne o 4 kubíky za cenu minimálne 30,00 € za kubík, čo zodpovedá 2
obvykle jednorazových dávkam drogy, zároveň prechovával v približne rovnakom období po nezistenú
dobu a na presne nezistenom mieste pre vlastnú potrebu omamnú látku - rastlinu rodu Cannabis s
nezistenouhmotnosťouaobsahomTHC,pričomtátolátkabolaspôsobilánepriaznivoovplyvniťpsychiku
človekaalebojehoovládaciealeborozpoznávacieschopnostialebojehosociálnesprávanie,ohmotnosti

približne 1 gram, čo zodpovedá 1 obvykle jednorazovej dávke drogy, ktorý mu počas spoločnej cestyz Českej republiky zo smeru na Uherské Hradište do miesta ich bydliska odovzdal v plastovom sáčiku
o rozmeroch približne 3 x 5 cm A. A. z N., pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené podľa
Zák. č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších

predpisov do I. skupiny omamných látok, a metamfetamín je podľa Zák. č. 139/1998 Z.z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny
psychotropných látok,
2/ od presne nezisteného času, najmenej však od októbra 2015 až do svojho zadržania dňa 31.01.2017,
si na presne nezistených miestach na území SR zadovažoval a prechovával psychotropnú látku -

pervitín, ktorý následne dvakrát predal F. A. z A. približne po 1 kubíku za sumu 100,00 €, a to pri majeri v
N. patriacom A. A. z N., pričom jeden takýto predaj sa uskutočnil dňa 02.10.2016, a tiež aj G. A. z N. na
presnenezistenommiesteavpresneneustálenommnožstve,ktorémuhopredalnajskôrdňa18.08.2016
alebo krátko po ňom, to všetko pri nezistenej priemernej koncentrácií metamfetamínu, pričom táto
látka bola spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie
schopnosti alebo jeho sociálne správanie, pričom metamfetamín je podľa Zák. č. 139/1998 Z. z. o

omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do
II. skupiny psychotropných látok.
Za to prvostupňový súd obžalovanému A. Z. uložil podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím
na § 36 písm. j) Trestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona a s použitím § 41 ods. 2 Trestného
zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, pričom výkon tohto trestu mu podľa § 51

ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil
za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 3 (tri) roky.
Ako súčasť probačného dohľadu prvostupňový súd obžalovanému uložil podľa § 51 ods. 2 Trestného
zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona aj povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať
sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

- obžalovaného A. G. uznal vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že
od presne nezisteného času, najmenej však od októbra 2015, si na presne nezistených miestach na

území SR kupoval alebo inak zadovažoval psychotropnú látku - pervitín, a to najmä od A. A. z N. (od
neho aj na dlh), O. S. z H. H. a ďalších dvoch nestotožnených osôb z Banskej Bystrice a z Prievidze,
ktorýnáslednepreviezoldomiestasvojhobydliskaačasťznehopopredávkovaníaprebalenínamenšie
jednotlivé dávky do plastových sáčkov s uzáverom predával konečným spotrebiteľom najmä v mieste
svojho bydliska a taktiež v blízkom okolí, a to minimálne osobám: W. N., A. N., O. S., U. U., O. T., M. B. a

F. W., a to až do dňa 29.01.2017, kedy bol zadržaný a kedy bola na základe príkazu sudcu pre prípravné
konanie Okresného súdu Trnava vykonaná domová prehliadka v mieste jeho bydliska - v byte č. XX v H.
H. na ulici Z. č. XXX/X, počas ktorej boli zaistené psychotropné látky, pričom podľa znaleckého posudku
KEÚ PZ pod ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/1197 išlo o:
- biely kryštalický materiál s hmotnosťou 57 mg, s priemernou koncentráciou 75,6 % hmotnostných

metamfetamínu, obsahujúci 43 mg absolútneho metamfetamínu, v hodnote minimálne 2,85 €,
- biely kryštalický materiál s hmotnosťou 489 mg, s priemernou koncentráciou 74,3 % hmotnostných
metamfetamínu, obsahujúci 363 mg absolútneho metamfetamínu, v hodnote minimálne 24,45 €,
- biely kryštalický materiál s hmotnosťou 2742 mg, s priemernou koncentráciou 74,0 % hmotnostných
metamfetamínu, obsahujúci 2029 mg absolútneho metamfetamínu, v hodnote minimálne 137,10 €,

pričom metamfetamín je podľa Zák. č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok.
Za to prvostupňový súd obžalovanému A. G. uložil podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím
na § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 1, ods.
3písm.c)Trestnéhozákonatrestodňatiaslobodyvovýmere7(sedem)rokov,navýkonktoréhohopodľa

§ 48 ods. 3 písm. b), ods. 4 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Zároveň mu podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložil aj trest prepadnutia vecí:
mobilný telefón zn. Coolpad striebornej farby s IMEI 1: 866758023384080, IMEI 2: 866758023389550 so
SIM kartou Telekom č. XXXXXXXXXXX,XXXXXXX-XL, SIM kartou Orange č. 13005911,2613, s micro
SD kartou 4GB zn. Kingston; mobilný telefón zn. Motorola šedej farby bez IMEI čísla; plastová nádobka

(stopa č. 3); plastový sáčik (stopa č. 6); plastový sáčik (stopa č. 7); plastový sáčik (stopa č. 13); digitálna
váha SL-100B striebornej farby (stopa č. 14); 2 ks injekčné striekačky o objeme 3 ml so zataveným
koncom, jedna so zvyškami bieleho prášku (stopa č. 15) a 1 ks plastový sáčik (stopa č. 16).Prvostupňový súd obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil aj ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1
Trestného zákona ochranný dohľad na 2 (dva) roky, v rámci ktorého mu podľa § 77 ods. 1, ods. 2, § 51

ods. 3 písm. b) a § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona uložil povinnosť po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody dostaviť sa do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
k probačnému a mediačnému úradníkovi Okresného súdu Martin a v rámci uloženého ochranného
dohľadu - oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, - osobne
sa hlásiť jedenkrát za dva kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka Okresného súdu

Martin, a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska (okrem pravidelne opakujúcich sa vzdialení,
o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný), - zamestnať sa alebo uchádzať sa
preukázateľne o zamestnanie a obmedzenie - zákaz požívania návykových látok okrem alkoholu.
- obžalovaného H. G. uznal vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona na
to skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase, najskôr v apríli 2016, si na presne nezistenom mieste minimálne dvakrát
zakúpilprevlastnúpotrebuodM.F.zG.omamnúlátku-rastlinuroduCannabissnezistenouhmotnosťou
a obsahom THC, pričom táto látka bola spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho
ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo jeho sociálne správanie, vždy po 1 grame za sumu
10,00 € za gram, čo zodpovedá 2 obvykle jednorazových dávkam drogy, a túto prechovával po nezistenú

dobu a na presne nezistenom mieste, pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené podľa Zák. č.
139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
do I. skupiny omamných látok.
Za to prvostupňový súd obžalovanému H. G. uložil podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím
na § 37 písm. h/ a § 38 ods. 4 Trestného zákona a s použitím § 41 ods. 1 a § 42 ods. 1 Trestného zákona

súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov, pričom výkon tohto trestu mu podľa § 49
ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil za súčasného určenia skúšobnej doby v trvaní 3
(tri)roky.Podľa§42ods.2Trestnéhozákonaspolusuloženímsúhrnnéhotrestuprvostupňovýsúd zrušil
výrok o treste odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v
trvaní 30 (tridsať) mesiacov a výrok o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu

vo výmere 3 (tri) roky, ktoré boli obžalovanému uložené rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa
16.01.2018 sp. zn. 30T/76/2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 15.01.2019 sp.
zn. 6To/55/2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3

(tri) roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci -
mobilný telefón zn. NOKIA 6300 s neznámym IMEI a SIM kartou O2 č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX.
- obžalovanú Z. N. uznal vinnou zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného času, najmenej však od októbra 2015 až do svojho zadržania dňa 29.01.2017,
si kupovala a zadovažovala omamné a psychotropné látky, a to psychotropnú látku - pervitín najmä od
G. A. z N., F. A. z A., prípadne od ďalšej nestotožnenej osoby z Považskej Bystrice a od leta 2016 až do
svojho zadržania dňa 29.01.2017 minimálne jedenkrát zakúpila od O. C. z L. pervitín za sumu minimálne
5,00 €, pričom:

- jedenkrát zadovážila pervitín pri nezistenej hmotnosti a priemernej koncentrácií metamfetamínu,
pričom táto látka bola spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo
rozpoznávacie schopnosti alebo jeho sociálne správanie, pre G. A. z N. tým spôsobom, že mu ho v
nočných hodinách z 06.12.2016 na 07.12.2016 prehodila v tmavom papierovom obale cez bránu do
záhrady rodinného domu v mieste jeho bydliska, pričom G. A. ho nenašiel,

- dňa 08.10.2016 sprostredkovala predaj psychotropnej látky - pervitínu pri nezistenej hmotnosti a
priemernej koncentrácií metamfetamínu, pričom táto látka bola spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť psychiku
človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo jeho sociálne správanie, medzi G.
A. z N. (ako záujemcom oň) a O. C. z Ilavy (ako predávajúcim),
- v presne nezistenom čase, najskôr v októbri 2016, si v reštaurácii Chillout v Dubnici nad Váhom

nezisteným spôsobom zadovážila omamnú látku - rastlinu rodu Cannabis, ktorú prechovávala až do dňa
29.01.2017, kedy bola zadržaná a kedy bola na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného
súdu Trnava vykonaná domová prehliadka v mieste jej bydliska - v byte č. 25 v Beluši na ulici Ľ. Štúra
9/10, ako aj na základe príkazu vyšetrovateľa bola vykonaná prehliadka iných priestorov - osobnéhomotorového vozidla zn. VW Golf s EČ: PU047BO, pričom podľa znaleckého posudku KEÚ PZ pod ČES:
PPZ-KEU-BA-EXP-2017/1197 išlo o:
- konope s hmotnosťou upotrebiteľného materiálu 525 mg, s priemernou koncentráciou 1,9 %

hmotnostných THC, obsahujúce 10 mg THC v hodnote od 5,25 € (zaistené v byte),
- konope s hmotnosťou 3564 mg, s priemernou koncentráciou 17,8 % hmotnostných THC, obsahujúce
634 mg THC v hodnote od 35,64 € (zaistené v osobnom motorovom vozidle),
pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené podľa Zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných

látok, a metamfetamín je podľa Zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach
a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok.
Za to prvostupňový súd obžalovanej Z. N. uložil podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím
na § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 3 (tri) roky, ktorého výkon jej podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v spojení s
§ 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného

dohľadu nad jej správaním v skúšobnej dobe v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona
v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) a § 51 ods. 4 písm. h), písm. j) Trestného zákona obžalovanej ako
súčasť probačného dohľadu prvostupňový súd uložil aj: obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
návykových látok okrem alkoholu, povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa liečeniu závislosti od
návykových látok (okrem alkoholu), a povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa alebo uchádzať sa

preukázateľne o zamestnanie. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanej uložil aj trest
prepadnutia vecí: mobilný telefón zn. iPhone bielej farby, IMEI: 358563076017065; SIM karta Telekom č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXX so sprievodným popisom a obálkou; 8 ks papierikov 10x10 cm zložených do
skladačky (stopa č. 8); textilná taštička (stopa č. 12) s obsahom: 3 ks striekačiek so zataveným hrotom,
prvá 2 ml, druhá 5 ml, tretia 10 ml (stopa č. 12/1); 4 ks rôznofarebných slamiek o dĺžke do cca 10 cm

(stopa č. 12/2); 5 ks hracích žolíkových kariet a 1 ks papierik z časopisu (stopa č. 12/3); obal „Valentína“
pôvodne s obsahom marihuany (stopa č. 1); malá digitálna váha profesional mini 200g/0,01g (stopa č. 2).
Voči predmetného rozsudku podali odvolanie obžalovaní A. Z., A. G., H. G. ako i prokurátor Krajskej
prokuratúry Trnava.
Obžalovaný A. Z. v odôvodnení podaného odvolania prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Jozefa

Podobuuviedol,žetotosmerujevočiuznaniuvinyzoskutkupodbodomč.2,ktorýobžalovanýnespáchal
a tým aj voči celému výroku o uloženom treste. Poukázal na to, že skoro všetky návrhy obhajoby na
vykonanie dôkazov boli už v prípravnom konaní zamietané.
Nesúhlasí s tým, že prvostupňový súd bral do úvahy výsluchy svedkov G. A. a S. A. iba z prípravného
konania ako aj výsluch F. A. a v podstate sa s ich tvrdeniami pri uznaní viny obžalovaného stotožnil. G.

A. a S. A. na hlavnom pojednávaní odmietli vypovedať s odôvodnením, že by mohli byť stíhaní pre krivú
výpoveď. Napriek námietkam obhajoby boli čítané ich výpovede z prípravného konania a súd ich bral
do úvahy, dokonca sa odvoláva aj na zápisnicu o výsluchu zadržaného G. A., pričom už len porovnaním
s obsahom výsluchu G. A. ako svedka z prípravného konania sú zrejmé rozpory v jeho tvrdeniach.
Z prepisov ich hovorov nevyplýva komunikácia o zaobstaraní si drog ale o finančnom dlhu G. A. voči

obžalovanému A. Z., prípadne o splatení tohto dlhu naftou. V prípravnom konaní obhajoba opakovane
navrhovala vykonať konfrontáciu so svedkom G. A., čo bolo zamietané s argumentáciou, že konfrontácia
môže byť vykonaná na hlavnom pojednávaní, kde však menovaný svedok odmietol vypovedať z vyššie
uvedeného dôvodu. Týmto postupom bol podľa obhajoby porušený čl. 6 Dohovoru.
Rovnako tvrdenie svedka F. A. o tom, že mu mal obžalovaný Z. zadovážiť (teda nie ani predať) omamné

látky je účelové, o čom svedčí jednak to, že tento svedok ako osoba závislá na drogách najskôr odmietol
v prípravnom konaní vypovedať a až pri opakovanom výsluchu mal uviesť, že mu mal obžalovaný
Z. zabezpečiť drogy. Svedok A. ale na hlavnom pojednávaní vôbec nevysvetlil, prečo pred oboma
výsluchmi vyhľadal rodičov obžalovaného Z., čo na hlavnom pojednávaní nepoprel, pričom ho rodičia
obžalovaného Z. nikdy predtým nevideli. Tento svedok nevyvrátil ani ich jednoznačné tvrdenie, že pred

nimi, resp. v jednom prípade pred M. Z. tvrdil, že ho policajti - operatívci NAKA ako osobu drogovo
závislú nútia, aby aspoň niečo na ich syna, obžalovaného A. Z. vo vzťahu k drogám uviedol. Svedok
nevysvetlil ako sa mal s obžalovaným Z. „viackrát“ skontaktovať, pričom z odposluchov je jednoznačne
zrejmé iba to, že dňa 2.10.2016 píše A. obžalovanému „Môžem dobehnúť?“ a následne v ten istý deň
2.10.2016 (o 13.02.11) píše obžalovanému „100“. Pokiaľ ide o telefonát na č. l. 2362 obžalovaného Z.

svedkovi F. A. zo dňa 2.10.2016 (o 13.05.46) nech príde menovaný na majer, tak to bola snaha A. Z.
nech sa svedok A. poberie na majer ale on sám tam nešiel, o čom svedčí aj nasledujúci odposluch zo
dňa 3.10.2016, teda prepis telefonátu od muža menom F. (č. l. 2364), ktorý nepojednáva o stretnutí, ale
obžalovaný Z. tu uvádza, že telefonát ruší, že čo to asi znamená a toto zapadá aj do kontextu tvrdeniaobžalovaného A. Z., že s F. A. nechcel mať nič spoločné. Vo svojom výsluchu dňa 11.12.2017 svedok A.
doslova uvádza na str. č. 3: „...som oslovil A. Z. s tým, že či by mi nevedel s týmto pomôcť, teda pomôcť
zohnať pervitín. On sa zo začiatku tiež obšmietal, ale potom asi 3 krát mi ho zohnal. Keď som mu zavolal,

povedal mi, aby som počkal, nechal som mu peniaze a on mi potom povedal, kde mám pervitín ukrytý.
Priamo mi ho on neodovzdával.“ Toto tvrdenie svedka A., že obžalovanému Z. „zavolal“ ale nevyplýva
ani z jedného odposluchu. Pokiaľ by bol súd akceptoval návrh obhajoby, aby bol uskutočnený výsluch
A. A., bolo by sa určite potvrdilo to, čo A. A. uvádzal v procesnom postavení obvineného, že obžalovaný
Z. nemal fyzický kontakt s pervitínom okrem cca dvoch prípadov, keď si ho mal zakúpiť od A. pre svoju

osobnú potrebu (čo je ale pokryté pod skutkom č. 1 napadnutého rozsudku), že A. Z. nedávkoval a pre
nikoho nedistribuoval drogy, tak potom odkiaľ by mal pervitín pre F. A..
SMS správa od svedka A. na č. l. 2361 „100“ bola obžalovaným dostatočne vysvetlená tým, že od
7.10.2016 skutočne išiel s partiou na práce do Nemecka, že svedok A. sa snažil do tejto partie dostať
(čo na hlavnom pojednávaní aj tento svedok potvrdil), čo ale obžalovaný Z. jednoznačne odmietol a
toto je podporené aj výpismi hovorov, ktoré obhajoba dodala do vyšetrovacieho spisu počnúc dňom

7.10.2016, čím sa obhajoba snažila len dokázať dobu od kedy bol obžalovaný Z. väčšinou pracovne
v Nemecku a teda nemohol mať nič spoločné s ďalším obdobím uvádzaným v pôvodnom uznesení o
vznesení obvinenia. Prvostupňový súd si v odôvodnení napadnutého rozsudku nesprávnym spôsobom
vyložil účel takto obhajobou doložených prepisov hovorov.
Nepravdivosť tvrdení svedka A. vyplýva aj z toho, že dňa 11.12.2017 pri výsluchu v prípravnom konaní

uviedol, že nebol nijak ovplyvňovaný operatívcami NAKA (bolo mu le oznámené, že pôjde na výsluch),
pričom na hlavnom pojednávaní dňa 15.10.2018 v čase 2 hod. 36 min. a cca 19 sekúnd uviedol, že
mal strach, že áno, bolo to tak operatívcami povedané, viete aký je ten ich postup, ako to chodí, atď.
Ovplyvňovanie operatívcami NAKA potvrdili aj svedkovia A., N., L., U. a vlastne aj R.. Prvostupňový súd
sa mal tak prikloniť k tvrdeniu svedkov M. Z. a I. Z. a výpoveď svedka F. A. nemal brať do úvahy ako

dôveryhodnú a to aj v zmysle zásady „in dubio pro reo“. To, že si A. nekupoval pervitín od A. Z. vyplýva
aj z jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 11.12.2017. Pokiaľ si od 29.9.2016 do 13.10.2016
zaobstarával svedok F. A. pervitín od A. A., tak je nelogické jeho tvrdenie, že si dňa 2.10.2016 alebo
3.10.2016 mal pervitín zaobstarať aj od A. Z., pričom A. Z. bol už dňa 7.10.2016 preukázateľne v práci
v Nemecku, čo vyplýva z obhajobou doložených výpisov z jeho hovorov.

Obžalovaní, ktorí sa skutočne v značnom rozsahu venovali obchodu s omamnými a psychotropnými
látkami - A. A., M. F. a H. A. v rámci svojich výpovedí popreli existenciu organizovanej skupiny a vo
vzťahu k A. Z. jednoznačne uviedli, že od neho nekupovali žiadne s omamné a psychotropné látky a ani
ho nevideli takéto látky baliť, predávkovať alebo prechovávať. Ostatní spoluobžalovaní vo vzťahu k A. Z.
v spojitosti s omamnými a psychotropnými látkami a k prípadnej jeho účasti na ich dávkovaní, distribúcií

resp. predaju nič neuviedli, nakoľko sa na žiadnej drogovej trestnej činnosti ani nepodieľal. Pri domovej
prehliadke nebolo u neho v súvislosti s omamnými a psychotropnými látkami nič nájdené. To že sa
obžalovaný sám dostavil v sprievode svojej matky k vyšetrovateľovi NAKA z Nemeckej republiky, kde
bol už niekoľko mesiacov zamestnaný, je nespochybniteľné, nakoľko nemal dôvod ani obavu z trestného
stíhania pre políciou realizovaný skutok, nakoľko sa žalovaného skutku, teda drogovej trestnej činnosti ,

resp. skutku pod bodom č. 2 napadnutého rozsudku nedopustil.
Vzhľadom na uvedené dôvody obhajoba obžalovaného A. Z. navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu sp. zn. 1Tk/1/2018 zo dňa 28.06. 2016 z dôvodov uvedených v § 321
ods. l písm. a), psím. b), písm. c) Trestného poriadku v bode 2 výroku o vine a teda v celom výroku o
treste zrušil a podľa § 322 ods. l Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol, resp. aby odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku
obžalovaného A. Z. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku aj na základe zásady „in dubio pro reo“
sám v bode 2 výroku o vine oslobodil, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný a následne obžalovanému uložil primeraný kratší podmienečný trest len za skutok pod bodom 1,
pričom treba zohľadniť dobu, ktorú obžalovaný strávil vo väzbe. Zároveň obhajoba navrhla aby odvolací

súd odvolanie prokurátorky Krajskej prokuratúry v Trnave zamietol podľa §319 Trestného poriadku ako
nedôvodné.
Obžalovaný A. G. v odôvodnení podaného odvolania prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Ing. Mariána
Galbavého uviedol, že toto smeruje proti výroku o vine, výroku o treste, ako i proti všetkým výrokom
nadväzujúcim vo vzťahu k obžalovanému G. a taktiež aj proti konaniu, ktoré napadnutému rozsudku

predchádzalo.ObžalovanýG.sakuskutkupriznalposvojomzadržanípriprejednanínávrhunavzatiedo
väzby. Následne dňa 20.2.2017 vo svojej výpovedi prakticky zhodne so svojimi neskoršími výpoveďami
opísal spáchanie skutku. Prokuratúra a neskôr súd mali k dispozícii prakticky identickú výpoveď G.
po dobu dlhšiu ako dva roky. Počas celého tohto obdobia sa nevykonali žiadne dôkazy, ktoré by malipotvrdzovať či rozširovať vznesené obvinenie. Nebol vypočutý jediný svedok, ktorý by preukazoval,
že si od G. kúpil drogy. Zmena právnej kvalifikácie vo vzťahu ku G. bola vykonaná dňa 17.6.2019
rozšírenímkvalifikovanejskutkovejpodstatyspáchanímzávažnejšímspôsobom-naviacerýchosobách.

Vzhľadom na to, že vo vzťahu ku G. sa nevykonávali počas celého trestného stíhania žiadne dôkazy
na ustálenie počtu osôb, voči ktorým sa mal dopustiť G. trestnej činnosti - a to ani v prípravnom a
ani v súdnom konaní - obhajoba podaním zo dňa 26.6.2019 navrhla ako svedkov v konaní vypočuť
osoby, ktoré boli účastníkmi telefonických staníc, ktoré boli zachytené na základe ITP vo vzťahu k
obžalovanému A. Uvedení svedkovia neboli vypočutí v rámci prípravného konania ani v konaní pred

súdom a preto obhajoba žiadala prvostupňový súd o zabezpečenie účasti nimi navrhnutých svedkov
na hlavnom pojednávaní. Prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní zo dňa 28.6.2019 o návrhu na
vykonanie dokazovania vo k rozšírenej právnej kvalifikácií skutku rozhodol tak, že návrh na výsluch
svedkov zamietol, pričom rozhodnutie v krátkosti odôvodnil tým, že prvostupňovému súdu na vykonanie
záveru vo vzťahu k rozhodnutiu o vine postačuje doposiaľ vykonané dokazovanie. Prvostupňový súd
však vo vzťahu k obhajobe opomenul, že vykonanie dôkazov slúži nielen na preukazovanie viny,

ale taktiež slúži obhajobe na preukázanie neviny, či spochybnenie viny. Prvostupňový súd (zrejme)
automaticky vyhodnotil komunikáciu medzi G. a ďalšími osobami ako komunikáciu o drogách. Avšak
táto komunikácia ani v jednom prípade neobsahuje označenie „drogy“ či akýkoľvek výraz, ktorý by
bol synonymom ku slovu drogy. Obhajoba je presvedčená, že v takomto prípade je potrebné, aby
prvostupňový súd aplikoval zásadu in dubio pro reo - bez ďalších dôkazov nemôže prvostupňový súd

automaticky neurčitú komunikáciu považovať za komunikáciu o drogách. Má za to, že konaním súdu
mohlo byť porušené právo vypočúvať svedkov podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) Európskeho dohovoru o
ľudských právach.
V doplnení odôvodnenia odvolania doručenom prvostupňovému súdu dňa 30.8.2019 obhajoba uviedla,
že poukazuje na aktuálny rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 21.5.2019, sp. zn.

5To/39/2019, v ktorom bolo konštatované, že: „podľa § 127 ods. 12 Trestného zákona viacerými osobami
sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby. Z konštantného výkladu ustanovenia § 138
písm. j) Trestného zákona vyplýva, že zmysel predložky na viacerých osobách je naplnený iba vtedy,
ak nesú negatívne následky spáchania trestného činu aspoň tri osoby. Teda konaním páchateľa musia
byť poškodené najmenej tri osoby. V trestnom stíhaní v drogových veciach však osoby drogy kupujúce

nevystupujú v procesnom postavení poškodených, ale v procesnom postavení svedkov. Osoba, ktorá
si drogu kupuje, nie je samotnou kúpou drogy osobou poškodenou. Hoc pri predaji drog ide o tzv.
„čierny obchod“, vystupujú v ňom účastníci (kupujúci a predávajúci) na základe prejavu vzájomnej a
súhlasnej vôle. Kupujúci samotnou kúpou drogy neutrpí ujmu na akýchkoľvek svojich právach, pričom
a priori bez toho, aby to bolo preukázané, nemožno konštatovať, že každý kupujúci je liečiacou sa

drogovo závislou osobou, a teda túto okolnosť považovať za kvalifikačné kritérium a to v neprospech
páchateľa. Nemožno totiž v totožnom právnom vzťahu tú istú osobu považovať aj za poškodeného aj za
páchateľa trestnej činnosti (nakoľko práve identickým momentom - kúpou a následnou držbou drogy, sa
sám dopúšťa úmyselného trestného činu). Skutočnosť, že predávajúci drogy predáva viacerým osobám
(teda zohľadniť vyššiu závažnosť jeho konania), možno najmä prostredníctvom subsumpcie konania

pod pojem spáchanie činu vo väčšom rozsahu (§ 172 ods. 2 písm. e) Trestného zákona), samozrejme
za predpokladu, že sa preukáže, že dílerstvom sa predávajúci obohatil aspoň o sumu 2.660,- eur.“ V
zmysle uvedeného obhajoba trvá na tom, že obžalovaný skutok nespáchal v takom rozsahu, ako je
uvedené vo výroku o vine. Obžalovaný sa nestotožňuje so zmenou právnej kvalifikácie podľa § 172
ods. 2 písm. c) s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) na viacerých osobách. Uvedená skutočnosť

nebola z jeho pohľadu žiadnym spôsobom v konaní pred súdom preukázaná. Zhrnúc vyššie uvedené,
obhajoba navrhla odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 321 ods. 1 písm. a)
Trestného poriadku zrušil a v zmysle § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec prvostupňovému sudu.
Obžalovaný H. G. v odôvodnení podaného odvolania prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Júlie
Vestenickej uviedol, že odvolanie smeruje proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku ako i proti

konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo. Obhajobe nie je mi zrejmé, na základe akých
skutočností prvostupňový súd dospel k záveru o vine obžalovaného G., keďže práve vykonané
dokazovanie preukázalo, že on sa nedopustil konania kladeného mu za vinu v obžalobe. V
predmetnej trestnej veci bolo vykonaných niekoľko hlavných pojednávaní, počas ktorých gro samotného
dokazovania vo vzťahu k obžalovanému G. bolo koncentrované primárne na dve kľúčové otázky a to,

či sa zaoberal predajom omamných a psychotropných látok a zároveň tiež či bol členom organizovanej
skupiny, tak ako to tvrdila samotná obžaloba. Keďže išlo o otázky previazané, bolo potrebné skutočnosti
sa k nim viažuce dokazovať súbežne a vzájomne. Ako vyplýva z napádaného rozsudku, existencia
organizovanej skupiny v predmetnej trestnej veci preukázaná nebola, čo napokon konštatoval aj sámsúd prvého stupňa. Nie je možné súhlasiť s presvedčením prvostupňového súdu o akýchsi jeho
drogových aktivitách. Uvedené je obzvlášť znásobené skúmaným obdobím za ktoré bola podaná
samotná obžaloba. Obhajoba poukázala na výpoveď svedka A. L., z ktorej podľa obhajoby jednoznačne

vyplynulo, že so samotnou drogovou trestnou činnosťou obžalovaného G. v žiadnom smere nespája.
Ak aj svedok L. vypovedal v niečom odlišne oproti prípravnému konaniu, dôvod pre ktorý k tomu
došlo vysvetlil na hlavnom pojednávaní. Svedok opísal okolnosti za ktorých došlo k jeho výsluchu v
prípravnom konaní, opísal spôsob, akým ho vyšetrovateľ formou istého nátlaku v podstate dotlačil k
vyjadreniam voči jeho osobe, ktoré sú zaznamenané v zápisnici z prípravného konania. O akýchkoľvek

drogových aktivitách či už A. A., alebo aj L. obžalovaný G. nemal ani vedomosť. V tejto súvislosti
obhajoba poukázala na výpoveď samotného A. A., ktorý bol v predmetnej kauze spočiatku rovnako
obžalovaný. Práve A. Petříček bol od samotného začatia trestného konania orgánmi činnými v trestnom
konaní považovaný za tzv. „šéfa“ organizovanej skupiny. A. A. v prípade obžalovaného G. neuviedol nič
čo by čo i len v minimálnej miere korešpondovalo s tvrdeniami obžaloby. Práve naopak, bol to práve
menovaný A., ktorý vysvetlil vzťah medzi ním a obžalovaným G., pričom jednoznačne uviedol, že boli

kamaráti, stretávali sa z rôznych dôvodov, avšak nikdy nie z dôvodu riešenia drog a rovnako vylúčil
medzi nimi akýkoľvek vzťah nadriadenosti, resp. podriadenosti, ako sa snažili do konania vtesnať orgány
činné v trestnom konaní. Ak aj spomenul ním podané tvrdenie, že G. mal byť užívateľom marihuany,
sám zároveň podotkol, že takúto informáciu mal nadobudnúť z počutia od ďalšej osoby. Ako ďalšiu
výpoveď pre ako také obhájenie odsudzujúceho výroku, prvostupňový súd použil výpoveď obvineného

A. G., svedka F. A. ako aj výpoveď svedkyne W. U.. Napriek tomu, že na tieto výpovede poukazuje v
napádanom rozsudku, z ich obsahu je však zrejmé, že ani jeden z uvedených G. nespojil s predajom
drog, čo pochopiteľne by ani nebolo pravdou. Jediné čo vyplynulo z týchto výpovedí bol fakt, že v
minulostísizafajčilmarihuanu.Tútoskutočnosťvšakprvostupňovýsúdpoznalužzprípravnéhokonania,
kedy sa v tomto smere aj sám G. vyjadril.

Je zrejmé, že odsudzujúci výrok súd prvého stupňa založil na výpovedi M. G., ktorý bol spočiatku
rovnako obvinený a následne aj obžalovaný. M. F. urobil vyhlásenie v úvode hlavného pojednávania,
čo malo za následok jeho vylúčenie na samostatné konanie. Z jeho výpovede v procesnom postavení
obžalovaného vyplynulo, že mal G. dvakrát priniesť marihuanu. Toto jeho tvrdenie a to bez akejkoľvek
verifikácie postačovalo pre uznáme viny obžalovaného G., čo v konečnom dôsledku súd prvého stupňa

potvrdzuje tým, že práve M. F. označuje ako toho, ktorý ho mal usvedčiť zo samotného skutku.
Samotná skutočnosť, že nedošlo k prepočutiu obžalovaných vylúčených na samostatné konanie v
pozíciách svedkov, podľa názoru obžalovaného G. vylučuje akékoľvek aplikovanie takejto výpovede
spoluobžalovaného na uznanie viny iného spoluobžalovaného. Skutočnosť, že osoba bola pôvodne
spoluobvinená a toto procesné postavenie zaniklo napríklad v dôsledku právoplatného trestného

rozkazu,rozsudkualebozastaveniatrestnéhostíhania,prípadnevylúčenímvecizospoločnéhokonania,
nebráni tomu, aby sa táto osoba vo veci proti bývalému spoluobvinenému vypočula ako svedok, pričom
zápisnicu o výpovedi, ktorú osoba, ktorá sa vypočúva ako svedok, urobila v procesnom postavení
spoluobvineného, možno prečítať za podmienok § 263 ods. 3 Trestného poriadku. (uznesenie NS
SR sp. zn. 2Tz/5/2006) Uvedeným ustanovením v Trestnom poriadku mal zákonodarca predovšetkým

na mysli stav, kedy povodne obvinený, resp. obžalovaný je nedosiahnuteľný, nezastihnuteľný, zomrel
alebo sú prítomné iné okolnosti, ktoré neumožňujú výsluch takejto osoby v pozícii svedka, čo však v
prípade M. F. absentuje. Prvostupňový súd na strane 70 rozsudku pre podporu F. neoverených tvrdení
vsunul prepisy dvoch SMS správ, ktorým súd prvého stupňa pripísal kredibilitu a tieto zároveň povýšil a
aplikoval pre podporu ním vyhodnotenej úvahy. Je potrebné podotknúť, že z uvedených SMS nevyplýva

nič čo by v akomkoľvek kontexte bez rozumných pochybností mohlo byť vyhodnotené, resp. nazvané
ako nákup marihuany zo strany obžalovaného G.. Vina, ktorú mu pripísal súd prvého stupňa v podobe
odsudzujúceho výroku nebola v žiadnom smere preukázaná a už vôbec nebola preukázaná v súlade
s obžalobou a dokonca je potrebné konštatovať, že nebola preukázaná ani v súlade s upraveným
odsudzujúcim výrokom.

Nemožno podľa obhajoby opomenúť, že vo väzbe sa obžalovaný G. nachádzal značne dlhú dobu viac
ako 29 kalendárnych mesiacov, čo rozhodne nie je zanedbateľný údaj a to obzvlášť pri obmedzení
osobnej slobody, ktorá je predovšetkým garantovaná aj samotnou Ústavou Slovenskej republiky.
Dôkazná situácia v jeho prípade však bola od prvých týždňov jeho väzobného stíhania viac než zrejmá
a čo je najdôležitejšie v tejto súvislosti podotknúť, bola viac menej konštantná. Hoci právom očakával,

že súd prvého stupňa uvedené vzhliadne počas trvania väzby a rozhodne o jeho prepustení z väzby na
slobodu, nestalo sa tak a to po celú dobu až do vyhlásenia rozsudku.
Je potrebné poukázať na samotný začiatok trestného konania, ktoré bolo a aj je poznačené porušením
zákonného práva obžalovaného G. garantovaného aj v Ústave Slovenskej republiky v čl. 46 ods. l, akoaj v čl. 6 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd. Je viac než zrejmé, že uvedené zákonné
úpravy majú jediného spoločného menovateľa a tým je právo na zachovanie spravodlivého procesu.
Ide o úkon vykonaný v úvode samotného jeho zadržania a to vykonanie domovej prehliadky. Nielenže

nebol prítomný majiteľ nehnuteľnosti, v ktorej k domovej prehliadke došlo, avšak tento ani nebol o jej
vykonaní upovedomený. Uvedený úkon rovnako trpí absenciou a to povinnej črty v prípade takéhoto
úkonu, nakoľko nebola prítomná tzv. „nezúčastnená osoba“. Napriek tomu, že ide o procesnú vadu, ktorú
už nemožno konvalidovať a ktorá má nepochybne dopad na celú validitu takéhoto úkonu, do dnešného
dňa uvedené nikto nemal záujem verifikovať a už vôbec nie preveriť pravdivosť tvrdení obžalovaného

G.. Úkon domovej prehliadky bol jeden z prvotných úkonov v predmetnom trestnom konaní. Keďže tento
trpí vadou zákonnosti, má obhajoba za to, že všetky následne od neho sa odvíjajúce úkony predmetnou
vadou sú rovnako postihnuté. Ide o tzv. „zásadu otráveného plodu z otráveného stromu“, v zmysle ktorej
platí, že pokiaľ prvotný úkon trpí vadou zákonnosti, všetky následné úkony sú totožnou vadou postihnuté
tiež (viď Nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. I. US 2024/15 zo dňa 15.12.2015).
Obhajoba tiež v odôvodnení odvolania poukázala na porušenie práva na obhajobu, k čomu došlo už v

úvode celého konania, keď bol O. S. ihneď v úvode konania vylúčený na samostatné konanie, čím došlo
k zmene jeho procesného postavenia z obvineného na pozíciu svedka. Keďže uvedený postup vyplýva z
Trestného poriadku, nevyznieva táto skutočnosť v žiadnom smere netradične. Obhajoba však poukazuje
na spôsob a okolnosti, za ktorých k tomu došlo a tieto rozhodne zo žiadneho zákona nevyplývajú. To, že
O. S. bol vylúčený na samostatné konanie sa ostatní obvinení a dokonca samotní obhajcovia dozvedeli

až neskôr. Samotné rozhodnutie, teda uznesenie o vylúčení menovaného nebolo ani obvinenému G. a
rovnako ani obhajcom nikdy doručené. Je nesporné, že takýto postup je v rozpore s Trestným poriadkom
atominimálnezdôvodu,žetýmtomuneboloumožnenépodaťriadnyopravnýprostriedok,tedasťažnosť
voči takémuto rozhodnutiu, nakoľko o existencii uznesenia nemal vedomosť. Následne sa obhajoba v
odôvodnení odvolania vyjadrila aj k samotnej výpovedi svedka O. S..

Na základe uvedených skutočností, ktoré majú výpovednú hodnotu, obhajoba navrhla, aby Krajský súd
v Trnave, ako odvolací súd, rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn. 1Tk/1/2019 zo dňa 28.06.2019
v súlade s ustanoveniami § 321 ods. l písm. a), písm. b), písm. d) a písm. e) Trestného poriadku
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku III. a v súlade s ustanovením § 322 ods. 3 Trestného poriadku
obžalovaného G. v súlade s ustanovením § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil v plnom rozsahu.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava v odôvodnení podaného odvolania uviedol, že vyhodnotenie
dôveryhodnosti svedka O. S. (ktorý podrobne popísal fungovanie a kooperáciu jednotlivých
obžalovaných pri páchaní drogovej trestnej činnosti, odovzdávanie drog za účelom ich ďalšieho predaja,
ako i vyplácanie drog súdom) je subjektívne. Svedok vo veci vypovedal k časovému obdobiu cca dvoch
rokov, preto isté nepresnosti v jeho výpovedi nie je možné hodnotiť ako zmenu vo výpovedi a následne

i akési zníženie jeho dôveryhodnosti. Podstatné rysy výpovede svedka boli napriek vyššie uvedenému
zachované. Tvrdenia svedka boli podporené ďalšími zabezpečenými, resp. vykonanými dôkazmi,
napr. jeho výpoveď o reklamácii drog bola potvrdená oboznámenými ITP, rovnako výpoveď v časti
stretnutia s obžalovaným Z. bola potvrdená výpoveďou svedkyne W., ktorá až na hlavnom pojednávaní
zmenila svoju výpoveď oproti prípravnému konaniu a až jej výpoveď na hlavnom pojednávaní presne

korešpondovala s výpoveďou svedka S.. Zároveň výpoveď svedka ohľadom stretnutia v kolibe so Z.,
A. a C. v časti vyplatenia drog, je podporená zabezpečeným výpisom z účtu, z ktorého je zrejmé, že
došlo k výberu hotovosti z bankomatu vo výške 500,- eur (č. l. 4138 vyšetrovacieho spisu) tak, ako to
tvrdí svedok S. vo svojej výpovedi. Prvostupňový súd pri hodnotení výpovede svedka S. poukazuje aj
na to, že telefonát, kedy mal Z. telefonovať A. prostredníctvom vlastného mobilného telefónu ohľadom

dohadovania sa na nižšej cene za drogy, že takýto telefonát, resp. jeho prepis zabezpečený do trestného
konania nebol, v tejto súvislosti prokurátor poukázal na to, že obvinení a svedkovia v predmetnej
trestnej veci často pri komunikácii menili telefónne čísla a používali rôzne telefónne čísla, o ktorých
existencii často polícia nemala vedomosť, používali tiež na vzájomnú komunikáciu nielen mobilnú
telefónnu sieť, ale aj rôzne mobilné aplikácie umožňujúce hovor cez internet, napr. WhatsApp, Viber,

Messenger, Telegram a podobné, ku ktorým sa svedkovia i obvinení vyjadrili (sám svedok S. vo svojej
výpovedi uviedol, že fotky A. posielal cez Viber). Záznamy telekomunikačnej prevádzky zabezpečené
do vyšetrovacieho spisu boli vyhotovené len pri hovoroch v mobilnej telefónnej sieti, nie pri komunikácii
prostredníctvom internetu. Čo sa týka tvrdenia súdu, že predmetný telefonát nepotvrdila ani svedkyňa
W. je potrebné uviesť, že pokiaľ k takémuto hovoru došlo (čo nie je s poukazom na vyššie uvedené

nemožné), mohol sa uskutočniť v čase, kedy svedkyňa zostala v miestnosti sama, čo potvrdili všetci
aktéri schôdzky, teda že svedkyňa istý čas, na požiadanie obžalovaného Z., zostala v miestnosti sama.
Ďalšie námietky súdu vo vzťahu k spôsobu platby za drogy sú preukázané svedeckými výpoveďami,
ako i to, že obžalovaní si drogy nezabezpečovali iba od A., ale i iných osôb, považuje prokurátor v tomtokontexte za irelevantné. Má zato že obžalovaní predsa nie sú limitovaní vo vzťahu ku kontaktom, resp.
nákupu materiálu, aj od iných osôb.
Pokiaľ ide o krycie názvy pre drogy, ktoré používali obžalovaní v komunikácii a najmä prvostupňovým

súdom poukázané na používanie slova „piškóty“ v rámci zaznamenanej komunikácie, ktoré nebolo
možné vyhodnotiť skutočne ako krycí názov pre drogy, má prokuratúra za to (poukazujúc na vykonané
dokazovanie), že nie je možné sa stotožniť s tvrdením sudu, že sa nejednalo o šifry. Ide o uhol pohľadu
na danú vec s tým, ako kto vyhodnotí a ustáli používanie jednotlivých slov „piškóty“, „zákusky, resp. iné,
za šifry alebo nie.

K pochybnosti prvostupňového súdu o vierohodnosti svedkov O. G. či W. U., kedy súd k svedkyni W.
U. uviedol „bolo preukázané, že G. má/mal prezývku „C.“ alebo „C.", pričom výpoveď svedkyne W.
U., že „C.“ alebo „C." užíval pervitín, bolo nepostačujúce pre iný záver prvostupňového súdu ohľadom
obžalovaného G. (keď nebolo bez pochyb preukázané, že hovorila skutočne o obžalovanom G., resp.
takéto zistenie nebolo postačujúce pre iné rozhodnutie o jeho vine)“. Väčšina svedkov v konaní pri
svojej výpovedi označila obžalovaného G. za osobu s prezývkou „C." resp. „C.“, pričom v ich prípade

prvostupňový súd pochybnosti nevzhliadol, preto je na mieste otázka, z akého dôvodu u svedkyne W.
U. jej výpoveď v tomto smere nebola pre prvostupňový súd postačujúca? Spochybňovanie výpovede
svedkov prvostupňovým súdom v prípadoch, kedy títo priamo usvedčujú obžalovaných z páchanej
trestnej činnosti je v tomto smere podľa názoru prokuratury ničím nepodložené.
Trestná činnosť obžalovaných páchaná po dlhší čas a aj ako organizovanej skupiny je preukazovaná

jednak výpoveďami vylúčených obžalovaných A., F. a A., ako i ďalších svedkov, ktorí podrobne
popísali fungovanie jednotlivých obžalovaných pri páchaní drogovej trestnej činnosti, ich vzájomné
kontaktovanie, zabezpečovanie jednotlivých druhov drog, manipuláciu s nimi, distribúciu, ako i
následný predaj, rozdeľovanie zisku. Čo sa týka vierohodnosti týchto svedkov a najmä obhajcami
namietanej motivácie vypovedať, bolo jednoznačné preukázané, že výpovede týchto svedkov čo do

fungovania drogovej trestnej činnosti jednotlivých obžalovaných korešpondujú, dokonca sa v mnohých
skutočnostiach dopĺňajú navzájom (výpoveď svedkyne G. W. potvrdzuje výpoveď svedka O. S.),
páchanie trestnej činnosti podrobne vykresľujú (svedkovia F. A. a F. O. zhodne uvádzajú, že pre
drogy chodili na majer) a skutočne obžalovaných usvedčujú zo skutkov uvedených v obžalobe (napr.
svedkovia D. M., G. A. a S. A. zhodne usvedčujú obžalovanú Z. N. a A. Z.). Na základe výpovede

týchto svedkov je možné ustáliť, že drogy boli zabezpečované najmä od obžalovaného A. A., ktorý
ich odovzdával ostatným obžalovaným najmä za účelom ich ďalšieho predaja a distribúcie, ktoré
plnili buď samostatne, alebo na pokyn obžalovaného A. A.. U organizovanej skupiny sa nevyžaduje
sústavnosť, či vnútorná organizačná štruktúra, ktorá by bola založená na vzťahoch podriadenosti a
nadriadenosti a nemusí mať ani trvalejší charakter. Pre organizovanú skupinu platí, že nie je potrebné,

aby niečomu takémuto predchádzala ich výslovná dohoda, pretože postačuje rámcová predstava o
spoločnom páchaní trestného činu, resp. účasti na ňom. Členovia organizovanej skupiny sa ani nemusia
navzájompoznať.Konanímvšetkýchobžalovanýchbolporušenýzákonomchránenýzáujemspoločnosti
na ochrane pred nekontrolovaným šírením omamných a psychotropných látok a z toho vyplývajúceho
nebezpečenstva toxikománie obyvateľstva.

S poukazom na uvedené sa prokuratúra nestotožnila so závermi prvostupňového súdu pri hodnotení
dôkazov. Podľa prokurátora nie je možné sa stotožniť so závermi prvostupňového súdu, že jednotliví
obžalovaní sa podľa názoru prvostupňového súdu dopustili skutkov tak, ako bolo ustálené vo výrokoch
I., II., III. a IV. rozsudku, teda s pozmenením obžalovaného skutku v prípade každého z obžalovaných
samostatne, pričom následne boli obžalovaným Z., G. a N. uložené podmienečné tresty odňatia slobody,

u obžalovaného Z. a N. s probačným dohľadom, obžalovanému G. nepodmienečný trest odňatia slobody
za použitia ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, a to napriek tomu, že v tom istom
konaní obžalovaných A. A., M. F. a H. A. uznal za vinných na skutkovom a právnom základe obžaloby
Krajskej prokuratúry Trnava sp. zn. Kv 28/16/2200 - 298 zo dňa 27.03.2018 a uložil im nepodmienečné
tresty odňatia slobody.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody prokuratúra navrhla, aby Krajský súd v Trnave podľa § 321
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu sp. zn. 1Tk/1/2018 zo
dňa 28.06.2019 a aby podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil Okresnému súdu v Trnave na
nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol sám.
Obžalovaný H. G. sa prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Júlie Vestenickej podaním doručeným

odvolaciemu súdu dňa 31.10.2019 vyjadril k odôvodneniu odvolania prokuratúry. Uviedol, že odvolanie
Krajskej prokuratúry Trnava považuje za tendenčné, nedôvodné a svojvoľné. Svojvôľu v danom smere
vníma predovšetkým v tom, že napriek tomu, že prokurátor predmetné odvolanie podal v neprospech
obžalovaných, s výnimkou argumentácie výpoveďami svedka O. S., prokurátor nevysvetlil v čomvzhliada jeho domnelé protiprávne konanie. Z individuálnej analýzy časti odôvodnenia odvolania je
zrejmé, že prokuratúra poukazuje na všeobecné konštatovanie, resp. zhrnutie trestného konania, pričom
však napriek tomu, že podala odvolanie a to nielen voči osobe obžalovaného G., neuvádza žiadne

konkrétne skutočnosti spočívajúce v logickom vysvetlení obhájiteľnom pre podporu právnej kvalifikácie
v súlade s podanou obžalobou.
Pokiaľ ide o tú časť odvolania, v ktorej prokuratúra poukazuje na „modifikáciu“ súdu prvého stupňa
od právnej kvalifikácie v samotnej obžalobe v predmetnom konaní, je potrebné poukázať práve na
kvalifikáciu, resp. naplnenie znakov tzv. organizovanej skupiny zakotvenej v ustanovení § 129 ods. 2

Trestného poriadku.
Pokiaľ sa súd prvého stupňa nestotožnil s existenciou organizovanej skupiny, má obhajoba za to, že v
danom smere logicky a podrobne vysvetlil právne úvahy, ktoré ho doviedli k takému záveru a ktoré sa
nepochybne v rozsudku odzrkadlili vo forme zmenenej právnej kvalifikácie (v porovnaní s obžalobou).
Vo vzťahu k svedkovi O. S. ide o ukážkový príklad, kedy sa z pôvodne obvineného „vytvorí“ svedok
použiteľný pre trestné konanie. Je však potrebné podotknúť, že v prípade tohto svedka ide o osobu

nie bez záznamu a teda už v minulosti trestne stíhanú, pričom je viac než zrejmé, že výpoveďami v
predmetnom trestnom konaní dosiahol podmienečné zastavenie vlastného trestného stíhania. Preto
nemožno súhlasiť s odvolávaním sa na výpoveď S., ktorého však výpovede aj súd prvého stupňa
vyhodnotil zákonne a správne a to ako nedôveryhodné a nepresvedčivé. Uvedené dáva obhajoba do
pozornosti,pričomokreminéhopoukazujeajnapriamevyjadreniamenovanéhosvedka,ktorýkonkrétne

vo vzťahu k osobe obžalovaného G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nebol nikdy svedkom žiadnych
jeho drogových aktivít. Aj uvedené je dôvodom, pre ktorý sa nemôže stotožniť s tou časťou odvolania
prokurátora, v ktorej tento uvádza, že práve výpoveď O. S. mala vniesť do konania opísanie fungovania
a kooperácie jednotlivých obžalovaných v súvislosti s drogovými aktivitami. Pokiaľ sa aj prokuratúra
„oháňa“ tým, že v úvode hlavného pojednávania traja obžalovaní urobili vyhlásenie, čo malo podľa

názoru prokuratúry preukázať existenciu organizovanej skupiny, je potrebné poukázať na zákonnú
úpravu v danom smere. A. A., M. F. a H. A. boli odsúdení v súlade s právnou kvalifikáciou uvedenou v
obžalobe, len preto, lebo v súlade s postupom ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
boli nútení toto urobiť komplexne a to „in block“. To ale v žiadnom smere nemožno vyhodnotiť ako
preukázanie organizovanej skupiny a už vonkoncom nemožno takouto argumentáciou dôvodiť, ako to

uvádza prokurátor v odôvodnení odvolania. Vo vzťahu k osobe obžalovaného G. prokuratúra poukazuje
na vyjadrenie svedkyne W. U., ktorá uviedla jeho prezývku „C.“ , resp. „C.“. Nie je mi zrejmý dôvod, pre
ktorý na uvedené prokuratúra poukazuje, keďže uvedené nikto nespochybnil a rovnako sám G. uviedol
svoju experimentálnu skúsenosť s drogou v minulosti.
Z individuálnej analýzy odvolania prokuratúry nie je zrejmé, v čom vzhliadla prokuratúra protiprávne

konanie obžalovaného G., nakoľko okrem všeobecného konštatovania v znení „vo vzťahu ku všetkým
obžalovaným“, absentuje čo i len zmienka voči jeho osobe o akomkoľvek konkrétnom konaní, ktoré by
bolo možné nazvať protiprávnym.
Na základe všetkých skutočnosti, majúcich výpovednú hodnotu, preto navrhol, aby Krajský súd v
Trnave z titulu súdu odvolacieho v súlade s ustanovením § 319 Trestného poriadku odvolanie Krajskej

prokuratúryTrnavazamietolakonedôvodnévplnomrozsahuazároveňpozornosťvenovalpreskúmaniu
jeho odvolania.
Odôvodneniu odvolania prokuratúry sa podaním zo dňa 24.9.2019, doručeným odvolaciemu súdu
elektronicky dňa 25.9.2019 obžalovaný A. Z. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Mateja Csenkyho
tak, že odvolanie prokuratúry v znení jeho odôvodnenia považuje vo vzťahu k jeho osobe za nedôvodné

v celom rozsahu a navrhol toto odvolanie zamietnuť ako nedôvodné. Zo strany prokuratúry došlo
podľa obhajoby v rámci odôvodnenia odvolania k použitiu viacerých účelových tvrdení, ktoré nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní a zároveň nemajú oporu ani v príslušných ustanoveniach platných
právnych predpisov. Podané odvolanie je vo vzťahu k osobe obžalovaného Z. všeobecné a ako také
je nepreskúmateľné pre jeho neurčitosť s tým, že z jeho obsahu je zrejmé, že má výrazne formálny

charakter.
Prokuratúra v podanom odvolaní namieta predovšetkým tú skutočnosť, že súd prvého stupňa v rozpore
s obžalobou neuznal použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty v zmysle ustanovenia § 172 ods. 2 písm.
c) Trestného zákona (teda spáchanie skutku organizovanou skupinou a po dlhší čas). Obhajoba je
toho názoru, že závery súdu prvého stupňa vo vzťahu k tejto otázke boli logickým vyústením dôkaznej

situácie, nakoľko prokuratúra v tomto smere jednoznačne neuniesla dôkazné bremeno. Zároveň sa
súd prvého stupňa s otázkou existencie/neexistencie organizovanej skupiny dôsledne vysporiadal
a podrobne a vyčerpávajúco vysvetlil, na základe akých konkrétnych skutočností neboli naplnené
základné znaky spáchania skutku organizovanou skupinou a po dlhší čas. Je nepochybné, že v rámcitohto trestného konania nebol produkovaný žiadny dôkaz svedčiaci záveru, že by obžalovaný Z. bol
členom organizovanej skupiny páchajúcej drogovú trestnú činnosť. Zároveň je potrebné poukázať aj
na fakt, že žiadny z obžalovaných ani svedkov nepotvrdzuje existenciu organizovanej skupiny (a to ani

spolupracujúci svedkovia, predovšetkým svedok S., pričom v jeho prípade ide o subjektívnu a účelovú
interpretáciu jeho výpovede zo strany prokuratúry vo vzťahu k údajnej organizovanej skupine bez toho,
aby prokuratúrou spomínané skutočnosti z jeho výpovede skutočne vyplývali). Pri znalosti základných
znakov organizovanej skupiny je možné konštatovať, že jednoznačne neboli naplnené základné znaky
organizovanej skupiny, čo podrobne súd rozviedol v napadnutom rozsudku s odkazom na konkrétne

dôkazy.
K argumentácii prokuratúry týkajúcej sa výkladu výpovede svedka S. obhajoba uvádza, že po
podrobnom oboznámení sa s obsahom jeho výpovede je zrejmé, že v žiadnom prípade z jej obsahu
nevyplýva, že by tento svedok podrobne popísal fungovanie a kooperáciu jednotlivých obžalovaných pri
páchaní drogovej trestnej činnosti, odovzdávanie drog za účelom ich ďalšieho predaja, ako i vyplácania
drog. Práve naopak, tento tzv. kajúcnik sa vôbec nevyjadroval k domnelej organizovanej skupine

a kooperácii jednotlivých obžalovaných, ako sa snaží prokuratúra prezentovať. Takýmto spôsobom
dochádza zo strany prokuratúry k vyššie namietanému zovšeobecňovaniu obsahu jeho výpovede bez
špecifikácie konkrétnych skutočností, ktoré by mali z jeho výpovede vo vzťahu k osobe obžalovaného Z.
vyplývať v smere naplnenia znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty uvedenej v obžalobe. Prokuratúra
v odôvodnení odvolania v súvislosti s touto pasážou uvádza, že k podrobnostiam sa vyjadrovať nebude,

z čoho je zrejmé, že v tomto smere sa ani nie je skutočne k čomu vyjadrovať.
Prokuratúra sa v ďalšom nestotožňuje s vyhodnotením svedka S. ako nedôveryhodného svedka a
interpretáciu dôveryhodnosti tohto svedka zo strany súdu považuje za subjektívnu. K tejto okolnosti
považuje obhajoba za nevyhnutné uviesť, že vyhodnotenie tohto dôkazu zo strany súdu vychádza z
celého komplexu skutočností, pre ktoré nemožno výpoveď takéhoto svedka považovať za dôveryhodnú

a použiteľnú na preukázanie viny obžalovaných (teda nejde len o „isté nepresnosti“, ako sa snaží
prezentovať prokuratúra). V tomto smere sa v celom rozsahu obhajoba stotožňuje s argumentáciou
súdu prvého stupňa, ktorý podrobne, zrozumiteľne a presvedčivo uviedol, z akých konkrétnych dôvodov
nepovažoval výpoveď svedka S. za použiteľnú pre účely tohto trestného konania. V súvislosti s
výpoveďou tohto spolupracujúceho svedka obhajoba uvádza, že ide o viackrát súdne trestaného

človeka, ktorý viackrát v rámci hlavného pojednávania klamal (napríklad, že nie je voči nemu vedené v
súčasnosti trestné konanie, resp. že bol v minulosti odsúdený 1-2x, čo je v rozpore s tým, čo vyplýva z
odpisu z registra trestov). V danom prípade je evidentné, že jedinou motiváciou svedka S. vypovedať v
tejtotrestnejvecibolozabezpečiťsivýhodyprejehoosobu,kčomunapokonajdošlovydanímuznesenia
o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.

Prokuratúra v ďalšom vo vzťahu k absencii odposluchov svedčiacich údajnému „vybavovaniu ceny“
na byte u svedka S. uviedla (opäť vo všeobecnosti), že „obvinení a svedkovia často pri komunikácii
menili telefónne čísla a používali rôzne telefónne čísla, o ktorých existencii často polícia nemala
vedomosť, používali tiež na vzájomnú komunikáciu nielen mobilnú telefónnu sieť, ale aj rôzne mobilné
aplikácie umožňujúce hovory cez internet (Whatsapp, Viber a pod.), ku ktorým sa svedkovia a obvinení

vyjadrili“. Takúto interpretáciu prokuratúry považuje obhajoba za absurdnú a týmto spôsobom opäť
dochádza k účelovému a skresľujúcemu hodnoteniu doposiaľ vykonaných dôkazov. V tejto súvislosti
je potrebné pripomenúť, že rozhodnutie o vine nemôže byť založené len na domnienkach prokuratúry,
ale na konkrétnych faktoch a dôkazoch, ktoré boli v konaní zákonným spôsobom vykonané. Z doposiaľ
vykonaného dokazovania je zrejmé, že Z. osobne nebol používateľom viacerých telefónnych čísiel,

zároveň telefónne čísla nemenil a dlhodobo používal jedno telefónne číslo a taktiež nebolo preukázané,
že by on osobne komunikoval s akoukoľvek osobou prostredníctvom mobilných aplikácií umožňujúcich
hovory cez internet. Ani jeden zo svedkov či obžalovaných tieto okolnosti vo vzťahu k jeho osobe
neuviedol a absentuje akýkoľvek dôkaz o takejto komunikácii. Nepopierateľným faktom je, že predmetný
odposluch potvrdzujúci verziu svedka S. v spise absentuje a takúto absenciu nemožno nahrádzať

domnienkami prokuratúry, ako a kedy asi mohlo k uvedenému hovoru prísť a nemožno takýmto
spôsobom dotvárať vymyslený skutkový dej, ako to robí prokuratúra ponúknutou verziou udalostí.
Podľa názoru prokuratúry „trestná činnosť obžalovaných páchaná po dlhší čas a aj ako organizovanou
skupinou je preukazovaná jednak výpoveďami vylúčených obžalovaných A., F. a A. (dôvodne sa
pýtam akými konkrétnymi výpoveďami), ako i vyššie uvedených svedkov (prokuratúra nešpecifikuje,

ktorých konkrétne má na mysli), ktorí podrobne popísali fungovanie jednotlivých obžalovaných pri
páchaní drogovej trestnej činnosti (aké fungovanie a akých konkrétnych obžalovaných?), ich vzájomné
kontaktovanie (koho ich a aké kontaktovanie?), zabezpečovanie jednotlivých druhov drog (akých
konkrétne?), manipuláciu s nimi (akú?), ako i následný predaj, rozdeľovanie zisku (akého?).“ Vyššieuvedenú argumentáciu prokuratúry považuje obhajoba za nepreskúmateľnú pre jej neurčitosť, nakoľko
prokuratúra dostatočne a jasne nešpecifikuje všetky vyššie uvedené skutočnosti, ktoré zovšeobecňuje
vo vzťahu ku všetkým obžalovaným. Vo vzťahu k osobe obžalovaného Z. obhajoba uvádza, že

výpovede obžalovaných A., F. a A. v žiadnom prípade nepreukazujú existenciu organizovanej skupiny
za jeho účasti a páchanie skutku po dlhší čas jeho osobou. Práve naopak, výpovede týchto
obžalovaných (vylúčených na samostatné konanie) v celom rozsahu popierajú akúkoľvek jeho účasť
na spáchaní skutkov v rozsahu, v akom bolo uvedené v obžalobe (t. j. organizovanou skupinou a
po dlhší čas). Rovnako tak ani jeden z relevantných svedkov nepopísal jeho fungovanie pri drogovej

trestnej činnosti, vzájomné kontaktovanie (z dokazovania vyplýva, že nebol v kontakte so všetkými
spoluobžalovanými, ale len s niektorými z nich, pričom kontaktovanie prebiehalo výlučne na kamarátskej
báze), zabezpečovanie drog z jeho strany, ani konkrétnu manipuláciu s nimi a už vôbec nie akékoľvek
rozdeľovanie zisku z predaja omamných látok. Ani z jedného z vykonaných dôkazov (dokonca ani z
výpovede svedka S.) nevyplýva, že by sa akokoľvek podieľal na zisku z predaja omamných látok a
jeho rozdeľovaní. V tomto ohľade neboli produkované žiadne dôkazy, pričom zároveň bolo preukázané,

že nikdy nedisponoval vyšším obnosom peňazí. Vyššie uvedenú argumentáciu prokuratúry považuje
obhajoba skutočne za príliš všeobecnú a vágnu, pričom takáto argumentácia nemôže byť jej názoru
spôsobilá zmeniť skutkové a právne závery obsiahnuté v rozsudku súdu prvého stupňa.
Vo vzťahu ku kvalifikačnému pojmu „po dlhší čas“ prokuratúra neuviedla prakticky žiadne konkrétne
skutočnosti a tejto okolnosti sa v odôvodnení odvolania nevenovala (len vo všeobecnosti uviedla, že aj

tento kvalifikačný znak považuje za preukázaný bez podrobnejšej špecifikácie s odkazom na konkrétne
dôkazy). V tomto smere považuje obhajoba rozhodnutie súdu prvého stupňa za dostatočne a zreteľne
odôvodnené.
Odôvodnenie odvolania považuje obhajoba za pomerne vágne vo vzťahu k osobe Z., kedy text
odôvodnenia odvolania je tvorený z väčšej časti doterajšou rekapituláciou konania a obsahu obžaloby

a napadnutého rozsudku.
V danom prípade je obhajoba toho názoru, že s poukazom na § 34 Trestného zákona je na potrestanie
obžalovaného Z. postačujúce uloženie podmienečného trestu, tak ako to správne ustálil súd prvého
stupňa vo vzťahu ku skutku pod bodom 1 napadnutého rozsudku. V súvislosti s charakterom a
závažnosťou trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu považuje za potrebné uviesť, že pri domovej

prehliadke v jeho obydlí (ani pri iných invazívnych úkonoch vo vzťahu k jeho osobe) neboli zaistené
žiadne omamné látky ani iné veci súvisiace s drogovou trestnou činnosťou. Uvedená skutočnosť svedčí
jednoznačne záveru, že sa nevenoval drogovej trestnej činnosti, už vôbec nie v rámci organizovanej
skupiny a po dlhší čas.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 (podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala
alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo
podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné) alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 (súd
rozhodol v nezákonnom zložení, obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby,
alebo hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené

zákonné podmienky), preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným vo vyššie citovanom ustanovení Trestného

poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podali procesné strany na to oprávnené,
pričom tak urobili v lehote ustanovenej v zákone.
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 19.11.2019, na ktoré sa dostavili prokurátor krajskej
prokuratúry, obhajcovia obžalovaných - JUDr. Jozef Podoba (obhajca A. Z.), JUDr. Matej Csenky
(obhajca A. Z. a zároveň substitučne splnomocnený obhajkyňou H. G. JUDr. Júliou Vestenickou), Mgr.

Ing. Marián Galbavý (obhajca A. G.), JUDr. Ján Súkeník (obhajca Z. N.), JUDr. Juraj Gavalec (obhajca
Z. N.) a obžalovaní - A. Z., A. G. a Z. N..
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že poukazuje v plnom rozsahu na
odôvodnenie odvolania zo dňa 31.07.2019, má za to, že organizovaná skupina tak, ako bola ustálená
v podanej obžalobe, bola preukázaná, zo svedeckých výpovedí, ako aj z ITP jednoznačne vyplýva, že

obžalovaní konali koordinovane a plánovite, preto navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a ďalej navrhuje,
abyodvolacísúdbuďvecvrátilsúduprvéhostupňananovékonaniearozhodnutie,alebosámrozhodolv
zmysle podanej obžaloby. Zároveň navrhol odvolania obžalovaných v zmysle § 319 Trestného poriadku
ako nedôvodné zamietnuť.Obhajca obžalovaného A. Z. JUDr. Jozef Podoba na verejnom zasadnutí uviedol, že sa v plnej
miere pridržiava písomne podaného odvolania, a teda navrhuje napadnutý rozsudok vo vzťahu k
obžalovanému Z. v bode 2 výroku o vine zrušiť a zrušiť aj výrok o treste a zároveň navrhol, aby

odvolací súd vo veci sám rozhodol a oslobodil obžalovaného A. Z. zo skutku uvedeného v bode 2 a
uložil mu primeraný trest aj vzhľadom na dĺžku doby strávenej vo väzbe, alternatívne navrhol vec vrátiť
súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Navrhol tiež zamietnuť odvolanie prokuratúry ako
nedôvodné.
Obhajca obžalovaného A. Z. JUDr. Matej Csenky A. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pripája ku

konečnému návrhu JUDr. Jozefa Podobu, pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného A. Z. a pokiaľ ide o
odvolanie prokuratúry, poukázal na svoje vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 24.09.2019 a navrhol odvolanie
prokuratúry zamietnuť v zmysle § 319 Trestného poriadku, nakoľko ho považuje za nedôvodné.
Obhajca obžalovaného A. G. Mgr. Ing. Marián Galbavý na verejnom zasadnutí uviedol, že sa v plnej
miere pridržiava písomne zdôvodneného odvolania, ako aj jeho doplnenia, žiada napadnutý rozsudok
vo vzťahu k obžalovanému A. G. zrušiť, vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie,

vzhľadom na procesné pochybenia, prípadne žiada, aby odvolací súd rozhodol vo veci tak, aby aplikoval
v prípade tohto obžalovaného miernejšie ustanovenia. Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, toto ako
nedôvodné navrhol v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietnuť.
Substitučne splnomocnený obhajca obžalovaného H. G. JUDr. Matej Csenky na verejnom zasadnutí
uviedol, že poukazuje na písomný konečný návrh JUDr. Vestenickej, ktorý založil do spisu. V

predmetnom písomnom návrhu obhajkyňa uviedla, že v konaní došlo k viacerým vážnym a priam
fatálnym pochybeniam a to už počas samotného prípravného konania, má za to, že tieto mali následne
dopad aj na konanie pred súdom. Poukázala na neúmerne dlhé väzobné stíhanie jej klienta, ku
ktorému ako je známe došlo v prípade všetkých obžalovaných. Podľa názoru obhajoby trest, ktorý bol
obžalovanému G. súdom prvého stupňa vymeraný je vymeraný len z dôvodu, že táto väzba sa nedá

konvalidovať. Čo je ale najdôležitejšie je fakt, že dôkazná situácia preukázala absolútnu nevinu v prípade
jej klienta. Keďže jediný svedok v danom smere a to S. sa preukázal ako nevierohodný, k čomu dospel aj
súd prvého stupňa, v prípade jej klienta neexistuje jediný dôkaz a to ani v podobe svedeckej výpovede,
ani listinnej a ani vo forme operatívnej činnosti, či akejkoľvek inej o tom, že by sa mal venovať drogovej
trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu. A to ani tak, ako to ustálil súd prvého stupňa v rozsudku. Na

základe všetkých skutočností, navrhla podľa ustanovenia § 319 Trestného poriadku zamietnuť odvolanie
prokurátora a z dôvodov v súlade s ustanoveniami § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d) a písm.
e) Trestného poriadku zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku III. a v zmysle ustanovenia § 322 ods. 3
Trestného poriadku v súlade s ustanovením § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodiť H. G. v plnom
rozsahu.

Obhajca obžalovanej Z. N. JUDr. Ján Súkeník na verejnom zasadnutí uviedol, že navrhuje odvolanie
prokurátora zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku, napadnutý rozsudok považuje
za vecne správny a zákonný a rovnako má za to, že súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu,
ktoré postačuje na spravodlivé a zákonné rozhodnutie.
Obhajca obžalovanej Z. N. JUDr. Juraj Gavalec na verejnom zasadnutí uviedol, že navrhuje odvolanie

prokurátora v zmysle § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.
Prítomní obžalovaní sa pridržali konečných návrhov svojich obhajcov.
Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd, po obdržaní obžaloby vykonal všetky
dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne a v ich
súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 odsek 12 Trestného poriadku a následne sa dopracoval k

správnemu rozhodnutiu.
Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1
Trestného poriadku správne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporujú. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa

spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny
a trestu.
V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej súčasťou obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka
konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 209/04, III. ÚS

95/06), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Súd však nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručnea jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04,
III. ÚS 25/06).

Právo na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie neznamená právo na úspech
účastníka v súdnom konaní. V trestnom konaní to znamená, že odlišné vyhodnotenie dôkazov týkajúcich
sa ustálenia otázky viny zo strany prvostupňového súdu oproti ich vyhodnoteniu procesnou stranou
nemožno považovať za porušenie základného práva na súdnu ochranu, resp. na spravodlivé súdne
konanie (m. m. napr. II. ÚS 37/01, IV. ÚS 338/2012). Samotná skutočnosť, že prvostupňový súd si

neosvojilinterpretáciuvýsledkovdokazovaniaaichprávneposúdeniezpohľaduobhajobyčiprokuratúry,
nemôže ešte viesť k záveru o porušení práv procesnej strany.
Odvolací súd sa stotožňuje s vyhodnotením dôkazov prvostupňovým súdom (a to aj vo vzťahu k
dôveryhodnosti, resp. nedôveryhodnosti jednotlivých svedkov), odôvodnenie napadnutého rozsudku
považuje za presvedčivé, preto proti nemu nemá podstatné výhrady a v podstatných častiach si toto
odôvodnenie osvojuje. Vzhľadom k tomu, že podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu prvostupňové a

odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (napr. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.
ÚS 372/08), nie je podľa odvolacieho súdu toto vyhodnotenie uvádzaných dôkazov potrebné opakovať.
K obhajobou A. Z. uvádzanému, že skoro všetky návrhy obhajoby na vykonanie dôkazov boli už v
prípravnom konaní zamietané, odvolací súd uvádza, že obhajoba mala možnosť dôkazy navrhovať nie
len v prípravnom konaní ale aj v konaní pred súdom, pričom toto svoje právo aj patrične využila a

prvostupňovýsúdsasjejnávrhminavykonaniedokazovaniazákonnevysporiadal,vrátaneprimeraného
odôvodnenia, prečo niektoré návrhy na vykonanie dokazovania odmietol.
K námietke obhajoby, že nesúhlasí s tým, že prvostupňový súd bral do úvahy výsluchy svedkov G. A.
a S. A. iba z prípravného konania, keď na hlavnom pojednávaní odmietli vypovedať s odôvodnením,
že by mohli byť stíhaní pre krivú výpoveď, odvolací súd uvádza, že po preskúmaní zápisnice z

hlavného pojednávania zistil, že svedok G. A. najskôr odmietol vypovedať preto, aby svojou výpoveďou
neohrozil trestným stíhaním seba a blízku osobu - svojho brata, sestru a po tom, ako mu zo strany
prvostupňového súdu bolo pohrozené uložením poriadkovej pokuty, uviedol, že „nevie presne, či to, čo
vypovedal v prípravnom konaní, je lož... Dopustil by sa asi trestného činu krivej výpovede... Odmieta
vypovedať, lebo v prípravnom konaní krivo vypovedal.“. Prvostupňový súd preto správne v odôvodnení

napadnutého rozsudku (str. 65) poukázal na to, že G. A. uviedol rozporuplne viacero dôvodov, prečo
odmieta vypovedať, pričom z uvedeného kontextu má odvolací súd za to, že svedok G. A. uvedenou
argumentáciou (prečo nechce vypovedať) nespochybnil vierohodnosť svojej výpovede z prípravného
konania, ale hľadal dôvod, ako sa vyhnúť výpovedi na hlavnom pojednávaní bez toho, aby bol za
to sankcionovaný poriadkovou pokutou. Obdobne to platí aj vo vzťahu k svedkyni S. A.. Vzhľadom

k odmietnutiu týchto svedkov vypovedať na hlavnom pojednávaní, prvostupňový súd za splnenia
ostatných zákonných predpokladov v zmysle ustanovenia § 263 ods. 4 Trestného poriadku správne čítal
ich výpovede z prípravného konania.
Čo sa týka obhajobou uvádzaného, že prvostupňový súd sa „dokonca odvoláva aj na zápisnicu o
výsluchu zadržaného G. A.“, odvolací súd uvádza, že na výzvu predsedu senátu prvostupňového

súdu, aby sa procesné strany vyjadrili k návrhu JUDr. Jána Súkeníka na čítanie zápisnice o výsluchu
zadržaného G. A., obhajca obžalovaného A. Z. JUDr. Jozef Podoba uviedol, že súhlasí s čítaním
uvedenej zápisnice a obžalovaný A. Z. sa k tomuto návrhu nevyjadril (č. l. 7862), preto spochybňovanie
čítania tejto zápisnice nie je zo strany obhajoby obžalovaného A. Z. na mieste.
Odvolací súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou obhajoby, že porovnaním zápisnice o výsluchu

zadržaného G. A. s obsahom výsluchu G. A. ako svedka z prípravného konania sú zrejmé rozpory v jeho
tvrdeniach. Naopak, stotožňuje sa s argumentáciou prvostupňového súdu, že výpoveď G. A. ako svedka
z prípravného konania bola podporená i výsledkami zaznamenanej komunikácie medzi ním a Z. a aj
jeho výpoveďou ešte v procesnom postavení zadržaného - podozrivého, kedy vypovedal, že raz zohnal
pervitín aj od Z.. Aj podľa odvolacieho súdu z prepisov hovorov medzi svedkom G. A. a obžalovaným

A. Z. nevyplýva iba komunikácia o finančnom dlhu G. A. voči obžalovanému A. Z., prípadne o splatení
tohto dlhu naftou, ale aj komunikácia o zaobstaraní si drog.
Na uvedenom nič nemení ani fakt, že vzhľadom k tomu, že svedok G. A. odmietol na hlavnom
pojednávaní vypovedať, nebolo možné medzi ním a obžalovaným A. Z. vykonať konfrontáciu.
Skutočnosť, že v prípravnom konaní nebola na návrh obhajoby vykonaná konfrontácia medzi svedkom

G. A. a obžalovaným A. Z. podľa odvolacieho súd sama o sebe nespôsobuje porušenie čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Čo sa týka obhajobnej námietky obžalovaného A. Z. uvedenej v odvolaní, že o tom, že výpoveď svedka
F. A. je účelová svedčí tá skutočnosť, že v prípravnom konaní najskôr odmietol vypovedať a až priopakovanom výsluchu mal uviesť, že mu mal obžalovaný Z. zabezpečiť drogy, odvolací súd uvádza, že
táto skutočnosť (skoršie odmietnutie vypovedať) sama o sebe nepreukazuje účelovosť neskoršie riadne
učinenej výpovede uvedeného svedka, pričom z výpovede tohto svedka aj na hlavnom pojednávaní

vyplýva logické vysvetlenie, prečo sa rozhodol vypovedať v prípravnom konaní až na „druhý raz“.
Odvolací súd sa tiež stotožnil s argumentáciou prvostupňového súdu, že vykonaným dokazovaním na
hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že svedok F. A. nebol nútený príslušníkmi policajného zboru k
výpovedi, pričom mal možnosť opätovne aj pri druhej výpovedi odmietnuť vypovedať a jeho tvrdenia aj
na hlavnom pojednávaní boli v tomto smere dôveryhodné.

Vo vzťahu k obhajobou tvrdenému, že pokiaľ si od 29.9.2016 do 13.10.2016 zaobstarával svedok F.
A. pervitín od A. A., tak je nelogické jeho tvrdenie, že si dňa 2.10.2016 alebo 3.10.2016 mal pervitín
zaobstarať aj od A. Z., pričom A. Z. bol už dňa 7.10.2016 preukázateľne v práci v Nemecku, odvolací súd
uvádza, že skutočnosť, že si svedok nakupoval drogy v uvádzanom období aj od A. A. nevylučuje to, že
si uvedený svedok drogy kupoval aj od obžalovaného Z. a aj keď obžalovaný Z. bol už dňa 7.10.2016
preukázateľne v práci v Nemecku, nič to nemení na fakte, že dňa 2.10.2016 mohol ešte na Slovensku

uskutočniť predaj drogy.
To že sa pri domovej prehliadke u obžalovaného nenašlo nič v súvislosti s omamnými a psychotropnými
látkami ako i to, že sa obžalovaný sám dostavil v sprievode svojej matky k vyšetrovateľovi NAKA z
Nemeckej republiky, kde bol už niekoľko mesiacov zamestnaný, podľa odvolacieho súdu nepreukazuje,
že by sa skutku tak, ako ho ustálil prvostupňový súd, nedopustil.

Naopak, odvolací súd má za to, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov vo vzťahu
k obžalovanému A. Z. správne ustálil skutkový stav na 2 samostatné (od seba nezávislé) skutky,
bez narušenia ich skutkovej totožnosti oproti obžalobnému skutku pri zmene právnej kvalifikácie takto
ustálených skutkov v bode 1 ako prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona a v bode 2

ako zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona.
Vo vzťahu k obhajobou A. G. uvádzanému, že nebol vypočutý jediný svedok, ktorý by preukazoval,
že si od G. kúpil drogy, pričom prvostupňový súd (zrejme) automaticky vyhodnotil komunikáciu medzi
G. a ďalšími osobami ako komunikáciu o drogách, avšak táto komunikácia ani v jednom prípade

neobsahuje označenie „drogy“ či akýkoľvek výraz, ktorý by bol synonymom ku slovu drogy a preto
prvostupňový súd pochybil, keď odmietol návrh obhajoby na výsluch osôb, ktoré boli účastníkmi
telefonických staníc, ktoré boli zachytené na základe ITP, sťažnostný súd uvádza, že prvostupňový súd
dostatočne odôvodnil, prečo odmietol doplniť dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých obhajcom
A. G. dňa 25.06.2019, keď uviedol, že vo veci doposiaľ vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní

(najmä priznanie sa obžalovaného A. G. k spáchaniu trestnej činnosti, pre ktorú bola uznaná jeho
vina a ktoré jeho priznanie bolo podporené dokonca aj výsledkami ITP) postačovalo pre rozhodnutie
súdu bez najmenších pochybností a pre ustálenie právnej kvalifikácie jeho konania, pričom vykonanie
požadovaného dokazovania by bolo nadbytočné a neviedlo by v tomto smere k relevantným zmenám
v prospech obžalovaného G.a. Sám obžalovaný A. G. vo svojej výpovedi uviedol, že „Predával som

ich napr. osobám: W. N., A. N. - to sú bratia, O. S., U. U., L.. O. T., M. B., F. W..“, teda aj odvolací
súd mal z jeho výpovede v kombinácii s výsledkami ITP bez akýchkoľvek pochybností za preukázané,
že obžalovaný drogy predával viacerým osobám a na tejto skutočnosti by nič nezmenil ani obhajobou
navrhovaný výsluch osôb, ktoré boli účastníkmi telefonických staníc, ktoré boli zachytené na základe
ITP.

Odvolací súd sa zároveň nestotožňuje s právnym názorom, ktorý s poukazom na rozsudok Krajského
súdu Banská Bystrica zo dňa 21.5.2019, sp. zn. 5To/39/2019 v odôvodnení odvolania prezentovala
obhajoba, že vzhľadom k tomu, že u osôb, ktoré od obžalovaného G. kupovali drogy, sa nejedná o
poškodených, nie je možné spáchanie skutku obžalovaným G. kvalifikovať ako „spáchaný na viacerých
osobách“. Odvolací súd má za to, že ustanovenie § 138 písm. j) Trestného zákona nevyžaduje, aby

na spáchanie trestného činu „na viacerých osobách“ boli takýmito osobami iba poškodení, pričom pri
trestnom čine podľa § 172 Trestného zákona je čin spáchaný na osobe, ak páchateľ omamnú látku,
psychotropnú látku, jed alebo prekurzor zabezpečil niektorým zo spôsobov uvedených v odseku 1 písm.
a) až c) tohto ustanovenia (napr. doviezol, kúpil, zadovážil alebo predal) od inej osoby alebo inej osobe,
na jej vlastné použitie alebo na ďalšiu distribúciu a ktorá teda nie je poškodeným. Od tohto sa potom

odvíja aj posúdenie znaku „na viacerých osobách“ v zmysle § 138 ods. 1 písm. j) a § 172 ods. 2 písm.
c) Trestného zákona. (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Tdo/35/2014
z 8. júla 2014).Odvolací súd sa stotožnil aj s vyhodnotením dokazovania prvostupňového súdu vo vzťahu k
obžalovanému H. G., keď tento ustálil skutkovú vetu tak, ako je uvedené vo výroku III. napadnutého
rozsudku.

Čo sa týka námietky obhajoby, že iba samotné tvrdenie M. F. bez akejkoľvek verifikácie postačovalo
prvostupňovému súdu pre uznanie viny obžalovaného G., odvolací súd uvádza, že nešlo iba o
„osamotené“ tvrdenie M. F. na ktoré poukázal prvostupňový súd, ale aj o prepis komunikácie medzi F.
a G., ktoré toto jeho tvrdenie verifikovalo ako aj ďalšie skutočnosti, ktoré prvostupňový súd podrobne
rozviedol v odôvodnení napádaného rozsudku.

Vo vzťahu k námietke obhajoby, že samotná skutočnosť, že nedošlo k prepočutiu obžalovaných
vylúčených na samostatné konanie v pozíciách svedkov, vylučuje akékoľvek aplikovanie takejto
výpovede spoluobžalovaného na uznanie viny iného spoluobžalovaného, odvolací súd uvádza, že sa s
takýmto názorom obhajoby nestotožňuje.
Prvá časť právnej vety uvedená v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Tz/5/2006
z 13. júna 2006, na ktorú poukazuje obhajoba v odôvodnení odvolania (Skutočnosť, že osoba bola

pôvodne spoluobvinená a toto procesné postavenie zaniklo napríklad v dôsledku právoplatného
trestného rozkazu, rozsudku alebo zastavenia trestného stíhania, prípadne vylúčením veci zo
spoločného konania, nebráni tomu, aby sa táto osoba vo veci proti bývalému spoluobvinenému vypočula
ako svedok, pričom zápisnicu o výpovedi, ktorú osoba, ktorá sa vypočúva ako svedok, urobila v
procesnompostaveníspoluobvineného,možnoprečítaťzapodmienok§263ods.3Trestnéhoporiadku.)

podľa odvolacieho súdu nijak nebránila postupu, ktorý veľmi správne zvolil prvostupňový súd, keď k
výsluchu spoluobžalovaného M. F. pristúpil na hlavnom pojednávaní dňa 4.6.2018 ešte pred tým, ako
uvedeného spoluobžalovaného vylúčil na samostatné konanie.
Práve takto zvolený postup prvostupňovému súdu umožnil, aby za stavu, kedy M. F. potom ako urobil
vyhlásenie o svojej vine, ktoré súd po súhlasnom stanovisku prokuratúry prijal, odmietol vypovedať,

mohol za splnenia zákonných podmienok podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku čítať jeho výpovede
z prípravného konania v pozícii obvineného, čo by už potom, ako bol M. F. vylúčený na samostatné
konanie, (teda už by mohol byť vypočutý iba v pozícii svedka) v prípade jeho odmietnutia vypovedať, s
ohľadom na druhú časť právnej vety, uvedenú v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 2Tz/5/2006 z 13. júna 2006, na ktoré obhajoba poukazovala (Ak sa však svedok, ktorý bol pôvodne

spoluobvineným, materiálne zúčastnil na trestnom čine obvineného, proti ktorému vypovedá, resp. má
vypovedať, má vždy právo odmietnuť výpoveď podľa § 130 ods. 2 Trestného poriadku - a to aj vtedy,
keď sa trestné stíhanie proti nemu už právoplatne skončilo. Ak svedok toto právo použije, jeho skoršiu
výpoveď nemožno so zreteľom na dikciu § 263 ods. 3 písm. c) Trestného poriadku prečítať.) nebolo
možné.

Vo vzťahu k námietke obhajoby, že pri vykonaní domovej prehliadky u obžalovaného G. nebol prítomný
majiteľ nehnuteľnosti, v ktorej k domovej prehliadke došlo a tento ani nebol o jej vykonaní upovedomený
a nebola tam prítomná ani tzv. „nezúčastnená osoba“, preto jeden z prvotných úkonov v predmetnom
trestnomkonanítrpívadouzákonnostiapretosútoutovadoupostihnutévšetkynáslednéúkonyvzmysle
tzv. „zásady otráveného plodu z otráveného stromu“, odvolací súd uvádza, že tak ako je uvedené už

vyššie, vina obžalovaného G. zo skutku uvedeného v napadnutom rozsudku bola prvostupňovým súdom
uznaná najmä na základe výpovede M. F., ktorá bola podporená prepisom komunikácie medzi F. a G.,
ktoré nemali súvis s vykonanou domovou prehliadkou u obžalovaného G. (a takýto súvis nemali ani
ďalšie prvostupňovým súdom uvádzané dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného G.), preto na uvedené
dôkazy nie je možné aplikovať tzv. zásadu otráveného plodu z otráveného stromu.

Nedoručenie uznesenia o vylúčení O. S. na samostatné konanie obžalovanému G. a jeho obhajobe
taktiež podľa odvolacieho súdu nespôsobuje nezákonnosť trestného stíhania voči obžalovanému G.
spôsobenú závažným porušením jeho práva na obhajobu.
Čo sa týka prokuratúrou v odôvodnení odvolania vo vzťahu k výroku o vine obžalovaných namietaného,
že sa nestotožnila so závermi prvostupňového súdu pri hodnotení dôkazov, odvolací súd uvádza, že

sa s týmito námietkami prokuratúry čo do hodnotenia dôkazov nestotožňuje a tak ako je uvedené
vyššie, stotožňuje sa čo do výroku o vine obžalovaných s hodnotením dôkazov (vrátane dôveryhodnosti
resp. nedôveryhodnosti svedkov) tak, ako to ustálil prvostupňový súd, bez potreby opakovania tohto
odôvodnenia.
Samotná skutočnosť, že obžalovaní A. A., M. F. a H. A. boli po prijatí vyhlásenia prvostupňovým súdom

o ich vine uznaní vinnými na skutkovom a právnom základe obžaloby Krajskej prokuratúry Trnava sp.
zn. Kv 28/16/2200 - 298 zo dňa 27.03.2018 nemá dopad na ustálenie viny ostatných spoluobžalovaných
tak, ako to ustálil prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní.Vo vzťahu k výroku o treste má odvolací súd za to, že prvostupňový súd obžalovaným A. Z., A. G. a
Z. N. vzhľadom na ich trestnú a priestupkovú minulosť (A. Z. má v registri priestupkov evidovaných
6 blokových pokút (uložených mu v období od 22.10.2014 do 16.05.2016 a v rozmedzí od 10,00

do 50,00 €) za priestupky spáchané na úseku dopravy a v registri trestov má 1 záznam týkajúci sa
podmienečného odsúdenia, pričom sa v skúšobnej dobe už osvedčil; A. G. má v registri priestupkov
evidované 2 priestupky za dopravné nehody spáchané v dňoch 05.01.2014 a 31.03.2015 a v registri
trestov má 1 záznam týkajúci sa schváleného zmieru; Z. N. má v registri priestupkov evidovaných 11
blokovýchpokút(uloženýchjejvobdobíod01.01.2015do01.02.2017)zapriestupkyspáchanénaúseku

dopravy, resp. aj za ďalší priestupok proti majetku spáchaný dňa 14.09.2013 a v registri trestov nemá
žiaden záznam) nesprávne priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, nakoľko
uvedené lustrácie nesvedčia o tom, že by menovaní pred spáchaním súdeného trestného činu viedli
riadny život.
Odvolací súd sa nestotožnil ani s aplikáciou § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona
prvostupňovým súdom u obžalovaného A. G., nakoľko odvolací súd nepovažoval oboznámené správy

o povesti obžalovaného, jeho kladné hodnotenie z miesta bydliska a od posledného zamestnávateľa
a prezentovaný postoj obžalovaného v predmetnej veci za také okolnosti prípadu, ktoré by takúto
aplikáciu odôvodňovali. Naopak aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona
per analogiam, keď má za to, že hoci obžalovaný nevyhlásil vinu vo vzťahu ku skutku tak, ako bol skutok
uvedený v obžalobe, ktoré vyhlásenie by prvostupňový súd prijal, avšak skutok tak ako bol uvedený

v obžalobe, bol po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní prvostupňovým súdom upravený
(bez vplyvu na totožnosť skutku) a obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní priznal ku skutku v takom
rozsahu v akom bol uznaný vinným.
Čo sa týka konkrétnej výmery trestov a spôsobu ich výkonu má odvolací súd za to, že prvostupňový súd
uložil zákonné, primerané a spravodlivé tresty u všetkých obžalovaných, ktoré obsahujú požadovaný

prvok represie (zabránenie obžalovaným v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej
prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na
ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona a prvostupňový súd uložené tresty aj
primerane odôvodnil.
Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovaným A. Z. a Z. N. upravil

aplikované ustanovenie § 51 ods. 4 Trestného zákona tak, že namiesto prvostupňovým súdom u A. Z.
uvedeného „písm. j)“ uviedol „písm. k)“ a u Z. N. uvedeného „písm. h), písm. j)“ uviedol „písm. i), písm.
k)“, nakoľko od 1.8.2019 prišlo k novelizácii predmetného ustanovenia Trestného zákona.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd považuje odvolania obžalovaných A. G., H. G. a A. Z. za nedôvodné
(výrok o treste napadnutého rozsudku odvolací súd menil na podklade odvolania prokurátora), výrokom

II. tohto rozsudku ich podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.