Rozsudok – Rodina a mládež ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 46T/88/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319010660
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Posluch

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1319010660.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Karolom Posluchom na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 29.11.2019 takto

r o z h o d o l :

J. Č., Z.. XX.XX.XXXX V. F.C., B. Q. XX, B., K..Č.. V. R. B.,

sa uznáva za vinného , že

že v období od marca roka 2018 do 29.03.2019 v Bratislave na ulici Sibírska 25 na druhom poschodí
hrubo, bezohľadne a bolestivo zaobchádzal so svojou starou matkou poškodenou F. Č., s ktorou býval
v spoločnej domácnosti tým spôsobom, že jej vulgárne nadával, neustále ju osočoval a ponižoval, že
je neschopná a musí sa o ňu starať, vyhrážal sa jej, že ak nezavrie papuľu dostane po nej, pravidelne
ju fyzicky napádal tak, že ju otvorenou dlaňou a päsťami udieral po tvári, rukách aj po chrbte, kopal
do nej , znemožňoval jej voľne sa pohybovať po byte, ako je kúpeľňa a kuchyňa v čase, keď to bolo
pre poškodenú potrebné za účelom prípravy jedla a vykonania osobnej hygieny, obmedzoval jej prístup

na tieto miesta len na čas, keď odišiel z bytu alebo išiel spať, následkom čoho poškodená F. Č.,
Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Q. XX, B. pociťovala dlhodobý závažný stres a ohrozenie vlastnej osoby z
agresívneho správania obvineného, jeho nepredvídateľných reakcií, čím dochádzalo u poškodenej k
prehlbovaniu emočnej lability, poruchám spánku a k pocitom bezmocnosti a neriešiteľnosti situácie,
teda
blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, bezdôvodným odopieraním stravy a
hygieny,

čím spáchal
zločin týranie blízkej a overenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona.

Za to sa
odsudzuje :

Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 5 /päť/ rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Súd v trestnej veci vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného, poškodenú F. Č.,
Q. Ľ. Č., F.. M. X., V. C., znalkyňu F.. V. Q., so súhlasom procesných strán prečítal výpoveď svedkov

J. G., F. U., T. O., V. U., E. Č., oboznámil znalecké posudky z odboru psychológia, oboznámil listinné
dôkazy - zápisnica o prehliadke tela s fotodokumentáciou, potvrdenie Ústavu na výkon väzby a osobné
posudky obžalovaného.

Po vykonaní uvedených dôkazov ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný J. Č. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vyhlásil, sa cíti byť nevinný zo spáchania
skutku, pre ktorý je obžalovaný. Pred spolužitím s babkou bol v Írsku, ale na základe telefonátu s babkou
sa vrátil na Slovensko. Prerušil prácu, ale hocikedy sa tam môže vrátiť. Prišiel k babke do bytu, ešte
nie je ani vybalený. Počas telefonátu mu hovorila, že je stále sama. Obžalovaný si písal aj s otcom,
napísal mu email, že s babkou to nevyzerá dobre. Ak bol v tom byte krik, tak kvôli tomu, že babka mala

zlý načúvací prístroj, obžalovaný zvyšoval hlas, aby ho počula. Dohodol sa s otcom , že bude bývať u
babky, aby sa o ňu staral. Varil jej, každý deň mala teplú stravu, chodil s ňou k lekárovi, po lieky a
zdravotné pomôcky do lekárne. Tie hádky mohli byť aj o politike, zvyšoval hlas, lebo si zvykol, že ho
nepočuje. Pomáhal jej aj po schodoch, nechcel aby sa niečo stalo, vedel, že je v podmienke, nestretával
sa ani s kamarátmi. Nevie si vysvetliť prečo nastala táto situácia, s babkou si volal aj z väzby, písala

mu, že nevie prečo je zavretý. Prečo babka takto vypovedala na polícii nevie uviesť. Povedala mu do
telefónu, že policajti si povymýšľali odpovede v zápisnici. Priznáva zvýšený hlas a aj svoje nadávky, ak
sa mu niečo nepodarilo, ale bolo to občas a nie na jej adresu. Pokiaľ ide o jej kúpanie, iba nechcel, aby
liezla do vane keď nebol doma, bál sa, že z nej už nevylezie, ako sa to stalo matke ich susedy. Mohla ho
zle pochopiť, keď jej hovoril, nech sa teraz nekúpe, ak práve varil alebo umyl dlážku. Pokiaľ ide o udretie

krabicou, je to možné, ale žiadnu krv nevidel. Otec prichádzal jedenkrát za týždeň, mal tam krabicu od
počítačovej hry, obžalovaný s ňou od hnevu buchol po stole, pretože chcel, aby sa otec venoval babke,
keď už teda príde, a nie hraniu na počítači. Pamätá si, že to bolo 25.3.2019, mrzí ho aj toto, lebo z toho
vznikla táto situácia. Je pravdou, že už bol odsúdený za napadnutie babky, čo ho aj veľmi mrzí. Pokiaľ
ide o palicu, zlomil ju úmyselne, nakoľko bola prasknutá, nechcel, aby s ňou chodila, mohla si ublížiť.

Svoju babku veľmi ľúbi, určite by jej nechcel ublížiť. Pokiaľ ide o modriny, on ju držal zozadu keď išla po
schodoch, aby nespadla. Vonku ju držal popod pazuchy, na tvári jej modriny nevidel. Raz išla potme v
izbe, potkla sa a spadla, mala na tele šrám. S babkou si volá každý deň, na začiatku sa jej spýtal, či vie,
že je zavretý. Povedala, že nevie. Rozprávajú sa každý deň, ale nie o prípade. Na žiadanke vždy uvedie
meno komu chce volať, môže uviesť päť mien. Pýtal sa jej, že či vie, že je vo väzbe kvôli ubližovaniu jej

osobe, povedala, že to je hlúposť, že to nie je pravda.

Svedkyňa-poškodenáF.Č.vosvojejvýpovedinahlavnompojednávaníuviedla,ževnukjejveľmichýba,
chodil s ňou po lekároch, pomáhal jej. Niekedy bol výbušný, psychicky bol na dne. Žil v zlom prostredí,
matka bola často opitá. Niekedy bol agresívny. Jedenkrát sa stalo, že ju udrel, veľmi to oľutoval. Neudrel

ju krabicou do tváre, nie je pravda, že by sa bála, že by ju zabil. Je to celé vymyslená vec, bola aj u
psychologičky, ale nepovedala jej nič zlé na vnuka. Po nákupe jej vždy predložil účet, nikdy ju neocigánil.
V zápisnici na polícii boli protiklady s jej výpoveďou, vždy hovorí pravdu. Vulgárne jej občas vynadal ,
keď bol vynervovaný. Sprchovať sa mohla, kedy chcela. S vnukom je stále v kontakte, telefonujú si,
pýtal sa, či príde na súd. Udrel ju už veľmi dávno, mohlo to byť v roku 2017. Od tej doby, ako býva u nej

ju neudrel, to by si nedovolil. Keď býval s ňou, tak jej nenadával, ani ju neurážal. Nebránil jej ani v jedení,
ani v kúpaní. Nebránil jej v sprchovaní. Sprchuje sa vždy, keď je sama doma. Spolužitie bolo veľmi dobré,
pomáhal jej so všetkým. Keď sa vnuk zdržal, zavolal jej, že príde neskôr. Keď spolu s ním bývala, nebála
sa. Nemá z neho ani teraz žiadny strach, čaká naňho kedy sa vráti. Chce aby sa vrátil k nej do bytu.

Na základe rozporov vo výpovedi poškodenej súd uznesením podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku prečítal
zápisnicu o výsluchu poškodenej zo dňa 30.03.2019, v ktorej uviedla, že obž. J. Č., jej vnuk u nej býval
asi rok. Nasťahoval sa k nej hneď ako prišiel z Írska. Asi po mesiaci začal byť na ňu agresívny, začal
ju biť, nárokoval si na práva v byte z dôvodu, že mu tam dovolil bývať jeho otec a jej syn. Začal ju
obmedzovať s kuchyňou a kúpeľnou, nemohla ísť do týchto izieb, kým tam bol on, mohla ich používať

len keď odišiel z bytu preč. Veľmi ju to psychicky ničilo a obmedzovalo, nakoľko sa potrebuje umývať asprchovať kvôli zdravotným problémom. Keď si chce ráno uvariť čaj nemôže, lebo jej obvinený povie,
že tam nemá čo hľadať, lebo je tam on a fajčí. Keď je večer hladná, musí vždy počkať, kým si on všetko
urobí pôjde a spať a až potom môže ísť do kuchyne. Tiež ju urážal, nadával jej do kuriev, do píč hovoril

jej, že ešte slovo a dá jej na papuľu. Veľmi sa ho bála, podľa nej patrí do ústavu, lebo je v ňom nenávisť
voči ženám. Kontaktovali ju aj jeho partnerky, že ich dobil a že ona mu má dohovoriť. Okrem toho ju
začal aj fackať, najprv to boli slabšie facky, tak po 3-4 mesiacoch ju začal fackať silnejšie, po jednej
jeho facke mala modré a krvou podliate celé líce a to bolo viac krát. Potom sa to už stupňovalo, bil ju
aj každý druhý deň, jeden deň na ňu nakričal a druhý ju zmlátil. Fackal ju aj po rukách a chrbte. Dal

jej aj niekoľko faciek naraz. Kopal do nej, bil ju päsťami a občas jej dal aj päsťou na oko. Naposledy ju
tak udrel krabicou, že jej rozbil nos a tiekla jej krv. Večer chodila so strachom spať a ráno sa strachom
zobúdzala, aby ho nezobudila, lebo by ihneď za ňou došiel a rýpal by do nej alebo ju zbil. Veľa krát sa
aj pomočila od strachu. Obvinený býval pritom triezvy, akoby sa v tom vyžíval. Videl to na nej aj jej syn,
otec obvineného, lebo z faciek mala modriny, ale povedal jej, že má vydržať a obvineného to prejde.
Nechcela sa ani priznávať k známym, lebo mávala modré oko a hanbila sa. Tak radšej povedala, že

spadla. Keby sa obvinený vrátil, musí z bytu odísť ona, lebo sa ho bojí. Nemusela by to už prežiť.

Poškodená sa k prečítanej zápisnici vyjadrila v tom zmysle, že jej dali podpísať zápisnicu, ona s tým
nesúhlasí, pravda je to, čo hovorila na súde. Jej syn jej nedovolil vypovedať na polícii. Syn ju odviedol
z polície.

Svedok Ľ. Č. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že je otcom obžalovaného a synom
poškodenej. Syn bol agresívny, kričal na celé sídlisko, políciu volal on osobne a aj susedia. Videl na
vlastné oči, ako jeho mame vrazil a zavalila ju krv. Ona chcela, aby syn išiel pracovať, preto ju udrel po
nose a toto správanie bolo po dlhšiu dobu, stupňovalo sa. Videl asi trikrát útoky na poškodenú. Videl aj

situáciu, keď sa k nej nahol na päť centimetrov a kričal na ňu zo všetkých síl. Bolo to spôsobené tým, že
mu kázala zamestnať sa. Hovorila mu , že keď sa doobeda okolo 9.00-10.00 hod. išla osprchovať, kričal
na ňu, že prečo ho budí, nakoľko ešte spal. Asi šesť rokov dozadu jej vytrhol vlasy, aj vtedy volal políciu,
blikala celá ulica, bola tam aj sanitka. Zopárkrát podali trestné oznámenie, teraz však to už bol extrém.
Na babke videl aj modriny, povedala, že keď obžalovanému povedala o nejakej práci, tak bol agresívny,

spôsobil jej modriny a rovnako aj keď od nej pýtal peniaze. Vie, že mala zlomenú drevenú aj kovovú
palicu, čo by sama určite nedokázala. Nie je pravdou, že by ju schmatol za ruku a nedovolil jej vypovedať
na polícii. Dnes pred výpoveďou mu poškodená povedala, že dnes zariadi, aby obžalovaného prepustili.
Rovnako asi dva mesiace dozadu bola na polícii a nechcela odísť, až kým ho neprepustia. Jeho osobne
fyzicky nenapadol, ale postavil sa ku nemu tesne a kričal či chce lakťovku. On sa s ním biť nemôže, ani

nechce, má umelú chlopňu. Matka mu veľakrát hovorila, že sa ho bojí, že musí chodiť po tichu po byte,
keď pýta peniaze. V období marec 2018 až marec 2019 chodil k matke na Sibírsku 2-3 krát do týždňa,
bol tam nejaké 2-3 hodiny. Pokiaľ ide o spolužitie babky s vnukom, bol agresívny, stupňovalo sa to,
najmä tento posledný rok. Veľké nákupy robil svedok, syn chodil kupovať občas mlieko, chlieb babke,
chodil s ňou do banky. Jej zdravotný stav je primeraný veku. Pokiaľ ide o fyzické útoky, sácal po nej,

povedala mu, „J. zamestnaj sa“, on ju sotil do kresla a kričal, dátumy si nepamätá. Bližšie sa nepamätá.
Babku nezobral k lekárovi, nakoľko tie zranenia boli väčšinou modriny. Ešte mu hovorila, že aby nebolo
vidno modriny, tak ju štípe. Nechcel ho vyhadzovať na ulicu, mysleli si že sa to zlepší, babka hovorila,
že Romanko sa polepší. Chcela, aby tam zostal. Nevedel si ani predstaviť ten spôsob, či má zavolať
políciu, aby ho vyviedli, mal strach o svoju osobu, napadol aj svoju matku, ktorá skončila v nemocnici.

Babke varil, či upratoval, to nevie, ani či pral. Dvakrát s ňou bol u lekára.

Svedkyňa F.. M. X. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že býva v byte priamo nad bytom
poškodenej. Nasťahovali sa v auguste 2017 spolu s manželom. Od mája 2018 počúvala v ranných a
doobedňajších hodinách silný krik, vulgarizmy a hluk. Mužský hlas nadával babke vulgárnymi slovami.

Pani Č. bola v pozícií obete, skôr sa bránila. Osobne sa s nimi nestretla, maximálne tak v spoločných
priestoroch domu. V podstate to trvalo neustále, na dennodennej báze priebeh bol vždy rovnaký,
mužský hlas nadával pani Čertíkovej, kričal na ňu. Občas sa stretli s obžalovaným a poškodenou na
schodisku, nekomunikovali spolu, iba pozdrav. Ich fyzický kontakt nikdy nevidela, raz videla, ako ešte
naposledy zakričal na babku a zabuchol dvere, keď išla po chodbe. Nevie čo presne zakričal, bolo to

niečo nahnevané. Najprv si mysleli, že tam býva matka so synom, po čase, nakoľko skutočne bolo počuť
zvuky z bytu veľmi dobre, pochopili, že ide o vnuka a babku, kam občas prišiel aj otec obžalovaného.
Témou hádok boli smrad a špina v byte, pričom to dával za vinu poškodenej. Počula konkrétne ako jejto dáva za vinu. Syna poškodenej počula za tú dobu možno dvakrát, videla ho prvýkrát na súde. Nikdy
sa jej poškodená nesťažovala.

Svedok X. C. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že býva na tejto adrese 15 rokov,
býva pod bytom poškodenej. V posledných rokoch sa zvyšovala agresivita útokov voči poškodenej, asi
pred piatimi rokmi musel volať políciu, nakoľko pani Č. volala o pomoc. Pokiaľ ide o posledné dva roky,
verbálne útoky sú na dennom poriadku a to zo strany vnuka voči babke. Vulgárne jej nadáva, počul
tam padať aj nejaké stoličky, väčšinou sa to dialo doobeda. Keď odišiel von, volala svojmu synovi o

pomoc, že sa vnuka bojí. Bolo to totiž počuť , nakoľko rozpráva nahlas a v týchto bytoch je všetko počuť.
Už sa to určite muselo riešiť, nakoľko sa to stupňovalo, nedopadlo by to dobre. Obžalovaného nikdy
nevidel opitého, ani agresívneho na niekoho iného, len na svoju starú mamu. Počul to celý dom, na
každejdomovejschôdzijejponúkalipomoc,avšakvždyutiekla.Nikdynepožiadalaopomoc.Predmetom
osočovania bolo, že zapríčinila jeho ťažký život. Nikdy nevidel na vlastné oči konflikt medzi obžalovaným
a poškodenou, nevidel na nej ani žiadne zranenia, nesťažovala sa nikdy na vnuka. Komunikoval s ňou

asi jedenkrát za dva týždne, nebolo ju často vidno. Pomerne často vídaval aj otca obžalovaného, ako
tam s priateľkou nosia nákupy. Podnetom na konflikt mal byť alkoholizmus pani Č., ktorý jej vytýkal.

SvedokE.Č.,synpoškodenejvosvojejvýpovedivprípravnomkonaníuviedol,žespolužitiujehosynovca
- obž. J. Č. a matky - poškodenej F. Č. sa nevie bližšie vyjadriť. Chodieval do jej bytu, kde spolu bývala s

obvineným len na návštevu. Nebol svedkom fyzického útoku obvineného na matku, ale vie, že niekedy v
roku 2018 mala matka modrinu na líci. Keď bol u nich na návšteve, bolo upratané, obvinený mu aj navaril,
ale keď matka povedala, že má niečo spraviť inak, rozčuľoval sa, kričal a musel ho aj on ukľudňovať.
Matka mu nikdy osobne pri návšteve, ani keď s ňou voláva každý druhý deň nehovorila, že by ju obvinený
fyzicky napádal, alebo že by jej zakazoval používať kúpeľňu, povedala mu iba, že sa k nej drzo chová.

Svedkyňa F. U. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že býva v byte na štvrtom poschodí
na strane, kde má byt poškodená F. Č.. Asi pred piatimi rokmi, keď sa k nej pravdepodobne nasťahoval
jej vnuk, bolo počuť z bytu krik od obvineného na babku. Nepočula čo vnuk kričí, len zvýšený hlas. Krik
počula len vtedy, keď išla po schodoch alebo von zo záhrady. Do svojho bytu krik nepočula. Pýtala sa

obvineného prečo na babku kričí a on jej povedal, že babka je hluchá, nepočuje a preto musí kričať. K
nej sa obvinený správal slušne Na poškodenej nikdy nevidela zranenia, modriny a podobne. Nežiadala
ju ani o pomoc a ani sa jej nesťažovala.

Svedkyňa T. O. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že býva v byte na druhom poschodí, v

byte susediacom s poškodenou F.Á. Č., majú spoločnú stenu bytu. Asi rok a pol dozadu začala počuť
z bytu poškodenej hluk, krik, ale hulákali obaja. Bolo to asi raz za týždeň. Dovtedy bol v byte kľud.
Na poškodenej nikdy nevidela zranenia, modriny a podobne. Nežiadala ju ani o pomoc a ani sa jej
nesťažovala.
Svedkyňa V. U. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že býva na štvrtom na poschodí

bytového domu, kde býva poškodená F. Č., pričom keď prechádzala okolo bytu po schodoch, počula
ako sa z bytu F. Č. ozýval hluk vo forme kriku. Nič bližšie ku skutku uviesť nevedela.
Svedok J. G. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že býva na 2. poschodí bytového domu a
je susedom pani Č.. Z bytu poškodenej občas počul krik, ale to skôr preto , že poškodená má problémy
so sluchom, ale nikdy ju nevidel dobitú.

ZnalkyňaF..V.Q. vosvojomvýsluchunahlavnompojednávaníuviedla,žesavcelomrozsahupridržiava
záverov oboch znaleckých posudkov. Na poškodenej F. Č. sú jej pamäťové schopnosti primerané
veku. Vzhľadom na prežité udalosti sa na nej prejavovali známky posttraumatickej stresovej poruchy.
Poškodená uviedla aj konkrétne okolnosti spolužitia s obžalovaným, avšak snažila sa zjemňovať jeho

konanie. Vzťah k obžalovanému má pozitívny, je to taký klasický vzťah medzi starým rodičom a vnukom,
o ktorého sa naviac v minulosti starala. Pokiaľ ide o jej pocity, pociťovala vo vzťahu k obžalovanému
strach a stres z jeho agresívneho správania a útokov na jej osobu a to dlhodobo, nakoľko to bola
chronická situácia. Nebola schopná sa brániť, radšej utekala pred dom na lavičku, bola paralyzovaná.
Pokiaľ ide o trestné oznámenie, bolo motivované podporou zo strany syna, pričom celkovo sa tá situácia

naakumulovala. Poškodená popisovala permanentný strach z toho čo sa udeje, fyzické útoky neboli
každodenné, skôr sporadické, ale strach bol neustále. Tento stav sa prejavil na poškodenej neustálym
strachom a obavami, snažila sa vyhnúť obžalovanému, ak mal agresívnu náladu, okrem iného sa to na
nej podpísalo poruchami spánku a inými zdravotnými obtiažami, ktoré popísala v znaleckom posudku.Poškodenú mohlo ovplyvniť vo výpovedi pred súdom aj to, že je v pravidelnom telefonickom kontakte s
obžalovaným z väzby. Poškodená už v čase vypracovania posudku prejavovala ľútosť k obžalovanému,
poukazovala na rodinnú anamnézu, jeho disharmonický vývoj. Ospravedlňovala obžalovaného formou

choroby. Telefonický kontakt ju jednoznačne mohol ovplyvniť k priaznivejšej výpovedi vo vzťahu k
vnukovi. Pokiaľ ide o celkovú vierohodnosť jej výpovedí, nenachádza sa tam žiadna duševná choroba,
ktorá by mala vplyv na pravdivosť výpovede. Výpoveď je čiastočne vierohodná, vzhľadom na vzťah
k obžalovanému a čiastočnej patológii s ohľadom na vek poškodenej. U poškodenej sa vyvinula
posttraumatická stresová porucha pred vypracovaní znaleckého posudku. Pokiaľ ide o vznik a vývin tejto

poruchy poškodená to datuje od februára 2018, keď s obžalovaným začali žiť v spoločnej domácnosti
s postupným narastaním príznakov. Pokiaľ ide o vlastnú výpoveď poškodenej, uviedla, že súhlasí s
tým, čo uviedla na polícii počas výsluchu. Počas rozhovoru bola plačlivá, znalkyňa ju nechcela znovu
traumatizovať. Vo vzťahu k obžalovanému je čiastočne ovplyvnená , má snahu zľahčovať jeho konanie,
nie je tam však príznak psychickej poruchy alebo paranoidity. Bola tam podpora zo strany syna riešiť túto
situáciu. Vylučuje, že by mala rozdvojenú osobnosť. Počas vyšetrenia k posudku sa u nej neprejavoval

hnev, ale strach a snaha vyhnúť sa nepríjemnej situácii. Pokiaľ ide o listy, ktoré píše do väzby, sú
vyjadrením lásky starej mamy k vnukovi. V čase psychologického vyšetrenia neprejavovala poškodená
strach k inej osobe a to ani vo vzťahu k otcovi obžalovanému. Snaha vyhnúť sa konfliktom je črtou
osobnosti poškodenej iba vo vzťahu k obžalovanému.

Pokiaľ ide znalecký posudok ohľadom obžalovaného a jeho vzťah k poškodenej, tento vzťah je
ambivalentný. Na jednej strane hovorí, že je to jeho jediný pozitívny vzťah, na druhej strane zažíva viacej
problematických situácií, následkom čoho je frustrácia. Pokiaľ ide o prognózu spolužitia obžalovaného
a poškodenej chce poukázať na to, že impulzita u obžalovaného je chronická a dlhodobá črta. Ak sa
nenaučí racionálne korigovať impulzy tak spolužitie bude problematické. Perspektívne by mohlo byť

primerané, ak sa obžalovaný naučí ovládať svoje správanie, čo sa však sám nenaučí, je potrebná
terapia.

Zo znaleckého posudku č. 6/2019 F.. V. Q., znalkyne z odboru psychológia vyplýva, že bolo vykonané
psychologické vyšetrenie poškodenej F. Č., pričom znalkyňa u nej zistila stredne ťažký stupeň demencie

s poklesom kognitívnych schopností, pamäti a oslabeným kontaktom s realitou. Jej schopnosť správne
vnímať prežité udalosti je čiastočná. Znalkyňa nezistila tendencie ku klamstvu a vedomému skresľovaniu
udalostí. Výpoveď poškodenej je teda možné považovať za čiastočne vierohodnú. Nie je však potrebné,
aby sa k tomu vyjadroval psychiater. Poškodená F. Č. vnímala a pociťovala konkrétne správanie obž.
J. Č. ako dlhodobý závažný stres a ohrozenie vlastnej osoby z jeho agresívneho správania sa a

z jeho verbálnych i fyzických útokov na jej osobu, ktoré nebola schopná sama riešiť. Vzhľadom k
popisovanému psychickému stavu poškodenej mohlo dôjsť k prehlbovaniu emočnej lability, porúch
spánku a pocitu bezmocnosti. Zo psychologického hľadiska sa u nej tiež prejavuje symptomatológia
reakcie na závažný stres. Konanie obvineného ovplyvnilo počas celej doby ich vzájomného spolužitia
obvyklý spôsob života poškodenej, najmä v súvislosti so strachom z neočakávateľných agresívnych

reakcií obvineného, nutnosťou jej únikov z bytu pred dom na lavičku, prípadne častí bytu, kde
sa obvinený nachádzal, s cieľom vyhnúť sa ďalšej konfrontácii počas jeho agresívneho správania,
spolu s nemožnosťou voľne sa pohybovať po byte( kuchyňa, kúpeľňa) v čase, keď to bolo pre
poškodenú potrebné, nakoľko jej to opakovane verbálne agresívne obvinený znemožňoval. Prežívanie
poškodená popisuje po celú dobu trvania jej spolužitia s obvineným ako záťažové, spojené s pocitom

strachu z opakovaného agresívneho správania sa obvineného, jeho nepredvídateľných reakcií, pocitom
bezmocnosti a neriešiteľnosti situácie. Popisuje nadmerný strach s následnými poruchami spánku
a obávanými myšlienkami, čo prispievalo k výraznejšiemu poklesu energie a zvýrazneniu únavy
poškodenej. Poškodená sa v konfliktných situáciách v prípade, že s konaním obvineného nesúhlasila,
správala vyhnutím sa ich vzájomnej komunikácii odchodom z domu, prípadne únikom do svojej izby a

snahou o ukľudnenie situácie prosbou. Svoj názor nepresadzovala, nakoľko mala z obvineného strach.
U poškodenej sa prejavuje ospravedlňovanie agresívneho správania obvineného, znížená schopnosť
riešiť aktívne situáciu, pocit bezmocnosti a strachu a prítomnosť príznakov reakcie na závažný stres.
Poškodená popisuje opakované verbálne aj fyzické útoky obvineného na jej osobu, facky a kopanie do
nohy, odopieranie stravy a vykonanie hygieny v čase podľa potrieb čo sa považuje za prejavy domáceho

násilia.
Zo znaleckého posudku č. 5/2019 F.. V. Q., znalkyne z odboru psychológia vyplýva, že bolo
vykonané psychologické vyšetrenie obž. J. Č., pričom bolo zistené, že aktuálny stav mentálnej úrovne
obvineného je v oblasti spodnej hranice priemeru. Pamäťové schopnosti sú v oblasti ľahkej mentálnejretardácie. Obvinený má nedostatok všeobecných vedomostí a aritmetických schopností, pochádza zo
stimulačne chudobného výchovného prostredia, najmä dostatok motivácie a vôľových schopností na ich
rozlišovanie. Ide o poruchu osobnosti emocionálne nestabilnú s impulzívnymi, hostilnými reakciami Je

nedostatočne kritický, nedostatočne zodpovedný za svoje správanie, osobnosť je nezrelá s infantilnými
obrannými mechanizmami a prejavmi sebaľútosti. Chýba mu optimálny náhľad na svoje správanie,
absentujú vyššie city a empatia. Obvinený má tendenciu vymáhať si uspokojovanie vlastných potrieb a
frustrácie od iných agresívnym, impulzívnym spôsobom. Kontrolná funkcia jeho správania je znížená.
Faktor agresie u obvineného je situačný, ťažko predvídateľný a súvisí so nezdržanlivosťou, pocitom

frustrácie alebo uspokojovaním vlastných potrieb. Jeho regulácia afektov je slabá, znížená je kontrolná
funkcia správania. Je nedostatočne samostatný, nemá vybudované pracovné návyky a vyžaduje
od okolia starostlivosť o jeho osobu a rešpekt. Pokiaľ tieto potreby nemá naplnené, jeho reakcie
majú agresívny charakter. Obvinený netrpí žiadnou psychickou poruchou v zmysle choroby, ktorá
by znemožňovala jeho schopnosť správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti. Je však u neho
aktuálneprítomnájehonekritickosťkjehočinomstendencioukskresľovaniualebozľahčovaniuudalostí.

Obvinený je egocentricky zameraný, takmer neschopný decentrácie, jeho hodnoty sú zamerané na
uspokojovanie vlastných základných potrieb. Emocionálny život je plytký, chýbajú vyššie city, empatia,
schopnosť a ochota prispieť svojimi zásluhami alebo výkonom k niečomu spoločensky prospešnému.

Z listinných dôkazov súd poukazuje na vykonanú prehliadku tela poškodenej F. Č., kde boli

zadokumentované na tvári poškodenej zvyšky hematómu v oblasti nosa.

Obrana obžalovaného spočíva v tvrdení, že existujú dôvodné pochybnosti o spáchaní skutku tak, ako
sa uvádza v obžalobe a teda, že v danej trestnej veci nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
stíhaný. Súd by mal primárne vychádzať z tých dôkazov, ktoré boli vykonané ústne priamo na hlavnom

pojednávaní. Spáchanie skutku poprela samotná poškodená F. Č.. K svojej výpovedi z prípravného
konania uviedla, že táto je nepravdivá, pravda je to, čo hovorila na súde, zápisnicu dostala podpísať
avšak s tým, čo je tam uvedené nesúhlasí. Namieta zákonnosť znaleckého posudku a jeho použiteľnosť
v trestnom konaní. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní výslovne uviedla, že priebeh vlastného vyšetrenia
poškodenej F.J. Č. bol taký, že poškodená jej neopisovala konkrétne násilné konanie obžalovaného, ale

že prebiehal tak, že znalkyňa jej prečítala zápisnicu o výsluchu, nakoľko poškodená bola pri vyšetrení
plačlivá a nechcela ju viac traumatizovať, na čo poškodená znenie zápisnice potvrdila a ďalej mala
tendenciu ospravedlňovať konanie obžalovaného. Takýto postup pri vyhotovení znaleckého posudku je
nezákonný, má za následok jeho nepoužiteľnosť v trestnom konaní. Poukazuje na zistenia znalkyne o
osobnosti poškodenej, keď uviedla, že sa u nej objavujú aj konfabulácie, so skresľovaním vnímaných

skutočností, dopĺňaní medzier v pamäti neskutočnými prvkami, kontakt s realitou je oslabený jej spôsob
vnímania je afektívnejší, s menším prehľadom a odstupom.

K obrane obžalovaného súd uvádza, že dôsledne skúmal, či zmena výpovede poškodenej nie je
spôsobená nátlakom obžalovaného. V tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že obžalovaný je

od posledného konfliktu vo väzbe, avšak s možnosťou telefonického a písomného styku s poškodenou.
Základnou otázkou pri určení viny obžalovaného bolo teda posúdenie dvoch rozporných výpovedí
poškodenej Č.. V prípravnom konaní veľmi podrobne a jednoznačne popísala konanie obžalovaného
voči jej osobe počas spolužitia v byte na Q. R. XX V. B.. V konaní pred súdom akékoľvek protiprávne
konanie obžalovaného poprela a uviedla, že chce s ním bývať v spoločnej domácnosti aj naďalej.

Úlohou súdu bolo teda zváženie miery pravdivosti jednotlivých výpovedí. Súd po starostlivom zvážení
považuje práve výpoveď poškodenej z prípravného konania za pravdivú a to na základe skutočnosti,
že vypovedala bezprostredne po ukončení spolužitia s obžalovaným, jednotlivé okolnosti mala v živej
pamäti a opísala všetky skutočnosti tak, ako ich preciťovala. Na zmene výpovede v konaní pred súdom

má podľa názoru súdu jednoznačne každodenne prežívaná samota a intenzívny telefonický a písomný
styk s obžalovaným.

K námietkam obhajoby voči spôsobu vypracovania znaleckého posudku č. 5/2019, najmä k prečítaniu
svedeckej výpovede z prípravného konania súd uvádza, že primárnym účelom posudku nie je zisťovanie

skutkového stavu, ale posúdenie osobnosti poškodenej z psychologického hľadiska. To sa aj stalo,
znaleckým posudkom je súdu ponúknuté komplexné hodnotenie osobnosti poškodenej. Znalkyňa
nevyexplorovala tendencie ku klamstvu a vedomému skresľovaniu udalostí. Práve skutočnosť, že
znalkyňa v závere znaleckého posudku extrahuje u poškodenej stredne ťažký stupeň demencie spoklesom kognitívnych schopností a pamäte poukazuje na skutočnosť, že do úvahy treba brať skoršiu
výpoveď poškodenej.

Námietka obhajoby, že za trestným oznámením na obžalovaného je len syn poškodenej Ľ. Č., bez
nátlaku ktorého by poškodená trestné oznámenie nikdy nepodala by mohla byť relevantná, keby súd
nemal k dispozícii žiadne iné dôkazy, resp. ak by obžalovaný nemal v minulosti dokázateľne žiadny
konflikt s poškodenou. K dispozícii sú výpovede svedkov z bytového domu na Q. XX V. B.. Napríklad
svedok V. C. uviedol, že kvôli vážnym útokom obžalovaného na poškodenú už musel aj volať políciu.

Súd poukazuje aj svedkami C. T. X. potvrdené vulgárne prejavy obžalovaného voči poškodenej. Je teda
zrejmé, že trestné stíhanie obžalovaného nie je prejavom otcovej nevraživosti k synovi, ale dôsledkom
objektívne zistenej situácie.

Z uvedených dôvodov súd považuje námietky obhajoby o nevine obžalovaného za vyvrátené.

Po takto vykonanom dokazovaní, zhodnotení jednotlivých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej
súvislosti dospel súd k záveru, že skutok, ktorý je popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil
sa ho obžalovaný J. Č., jeho konanie je možné kvalifikovať ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osobypodľa§208ods.1písm.a/,písm.b/Tr.zákona,atotakpostránkesubjektívnej,akoajobjektívnej.
Pri uznaní viny súd vychádzal aj z výpovede samotného obžalovaného, najmä však z výpovedí

poškodenej F. Č. (z prípravného konania), svedkov Ľ. Č., V. C., M. X.. Obžalovaný popísal svoje konanie,
v ktorom občas došlo k zníženiu kvality života poškodenej, pričom uviedol, že ľutuje, ak jeho konanie
poškodená zle pochopila. Aj z výpovedí svedkov je zrejmé, že v domácnosti obžalovaného a poškodenej
dochádzalo ku konfliktom, s agresívnym správaním voči poškodenej.
Je teda nepopierateľné, že obžalovaný sa voči poškodenej dopustil protiprávneho konania, ktoré

spočívalo v tom, že blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi,
ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, čím ohrozoval jej fyzické aj psychické zdravie
a obmedzoval jej bezpečnosť.
Z hľadiska subjektívnej stránky vyhodnotil súd konanie obžalovaného ako konanie úmyselné v zmysle
§ 15 písm. a/ Tr. zákona, a to na základe vyššie uvedených skutočností.

Ohľadom osoby obžalovaného súd zistil, že doposiaľ bol štyrikrát súdne trestaný, naposledy v roku
2018. Z trestného rozkazu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku vyplýva, že obžalovanému bol
uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní dva roky so skúšobnou dobou do 28.04.2022, čiže
obžalovaný sa daného trestného činu dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za iný

trestný čin. Súd poukazuje na trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava III zo dňa 04.10.2006, podľa
ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr.
zákona účinného do 31.12.2005, pričom poškodenou bola rovnako F. Č.. Daným skutkom jej spôsobil
zranenia s dobou liečenia päť týždňov. Súd považuje za veľmi dôležitú skutočnosť, že všetky odsúdenia
uvedené v Registri trestov Generálnej prokuratúry SR sú za násilnú trestnú činnosť.

V rámci úvah o treste súd vychádzal zo všeobecných zásad uvedených v § 34 Tr. zákona a pri určovaní
druhutrestuajehovýmeryprihliadalnaspôsobspáchaniaskutku,jehonásledok,zavinenie,poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy.

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Naopak, súd zistil jednu
priťažujúcu okolnosť - obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona).

Pri rozpätí trestnej sadzby štyri roky osem mesiacov až osem rokov /po úprave v zmysle § 38 ods. 4
Tr. zákona/ súd vymeral obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere päť rokov. Súd uložil trest v

dolnej polovici trestnej sadzby s ohľadom na závery znaleckých posudkov, že v budúcnosti je schopný
resocializácie, aj keď len s odbornou pomocou. Rovnako súd prihliadol na ľútosť obžalovaného, ktorou
oľutoval svoje prípadne zle pochopené správanie voči babičke a odpustenie prezentované poškodenou
na hlavnom pojednávaní súdu.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Zároveň súdurčil výkon trestu odňatia slobody nepodmienečným spôsobom, vzhľadom na jeho výmeru a vzhľadom
na spáchanie skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za iný trestný čin.

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho oznámenia na Okresnom súde Bratislava III. Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie

rozsudku.