Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. marec 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 61P/71/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213238580
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1213238580.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, v právnej veci manžela:

W.. M. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J.O. XX, J., zastúpený Advokátska kancelária Tomáš Petko s.
r. o., so sídlom Drotárska cesta 7, Bratislava, proti manželke: I. J., rod. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
T. X, J., zastúpená JUDr. Alojz Baránik, advokát s.r.o., Grösslingová 4, Bratislava, o rozvod manželstva
a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej K. J., nar. X.X.XXXX, zastúpenej
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, za
účasti Okresnej prokuratúry Bratislava II, Kvetná 13, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov W.. M. J., nar. XX.X.XXXX a I. B., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa

X.X.XXXX v J., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v J. - O., vo zv. XX, roč. XXXX, na
strane XXX, pod por. č. XXX r o z v á d z a .

II. Maloletá K. J., nar. X.X.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

III. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok b u d ú obaja rodičia.

IV. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej K. J., nar. X.X.XXXX sumou 200,- eur mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode
manželstva.

V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou nasledovne:

- Po dobu štyroch mesiacov od právoplatnosti výroku rozsudku súdu o rozvode manželstva formou
asistovaných stretnutí v Krízovom stredisku K., D.O. X J., za prítomnosti odborného pracovníka

príslušného zariadenia, v rozsahu 1x do týždňa v trvaní 90 minút, pričom presný čas a miesto si určí
príslušné zariadenie.

- Matka je p o v i n n á zabezpečiť účasť maloletej na stretnutiach v čase a mieste, ktoré určí Krízové
stredisko K..

- Po uplynutí štyroch mesiacov od právoplatnosti výroku rozsudku súdu o rozvode manželstva je otec

oprávnený stretávať sa s maloletou nasledovne:

- každý nepárny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a v stredu od 15.00 hod do
19. 00 hod. s výnimkou školských prázdnin
- každý párny týždeň utorok od 15.00 hod. do 19. 00 hod a štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod. s
výnimkou školských prázdnin
- počas zimných prázdnin, každý párny kalendárny rok od 25.12. od 11.00 hod. do 28.12 do 19.00 hod.

a každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod. do 25.12. do 11.00 hod.,- počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od soboty od 9.00 hod. v týždni predchádzajúcom
prázdninovému týždňu, do utorka do 19.00 hod. prázdninového týždňa.
- počas veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod

do veľkonočnej nedele do 10.00 hod.
- počas letných prázdnin každý párny kalendárny rok od 1.7. od 10.00 hod. do 7.7. do 19.00 hod. a od
1.8. od 10.00 hod. do 7.8. do 19.00 hod.
Otecsivyzdvihnemaloletú vmiestebydliskamatkyapoukončenístykujunatomistommiesteodovzdá.

VI. Súd návrh matky na zákaz styku otca s maloletou z a m i e t a.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.11.2013, sa manžel domáhal rozvodu manželstva
a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej K. na čas po rozvode. Maloletú dcéru

navrhoval zveriť do svojej výlučnej osobnej starostlivosti, pričom by bol upravený styk matky s maloletou
a matka by bola povinná prispievať na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne vopred k rukám otca.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že jedným z najvážnejších dôvodov rozvratu manželstva bol postoj
manželky k vedeniu spoločnej domácnosti a riešeniu bežných problémov a rovnako jej postoj k

starostlivosti o dieťa. Manželka nemala pracovné návyky a zmysel pre samostatnosť. Manžel sa okrem
finančného zabezpečenia rodiny musel starať aj o chod domácnosti a o dcéru. Ráno sa ešte pred
odchodom do práce postaral o dcéru, umyl ju, nakŕmil a v rámci možností sa s ňou pohral. Manželka
vstávala až neskôr. V prípade, že bolo potrebné ísť s dcérou k lekárovi alebo nakúpiť potraviny, toto
tiež zabezpečoval on. Za ďalší dôvod rozpadu vzťahu manžel označil vznetlivú povahu manželky, ktorá

aj na miernu kritiku na jej adresu alebo odlišný názor reagovala v niektorých prípadoch až hystericky
či agresívne. Problémy v manželstve spôsobovala tiež manželkina rodina, manželka preberala postoje
a názory svojho otca, ktoré sa snažila splniť do posledného bodu bez možnosti kompromisu. Zároveň
manželka opovrhovala rodinou manžela, na spoločných stretnutiach s nimi sa zúčastňovala len s
nechuťou alebo vôbec. Manželskú krízu sa manžel snažil riešiť aj spoločnou návštevou manželskej

poradne, ale nepomohlo to. Manželia s dcérou bývali v byte, ktorý je vo vlastníctve manželky. Po tom,
čo manžel oznámil manželke svoj úmysel podať návrh na rozvod, počas jeho neprítomnosti bol na
vchodových dverách bytu vymenený zámok, a to na príkaz otca manželky. Manžel odišiel bývať k svojim
rodičom. Zároveň sa odvtedy radikálne zhoršilo správanie sa manželky voči nemu. Manželka podala na
manžela trestné oznámenie za údajné sexuálne zneužívanie maloletej dcéry a na súd podala návrh na

vydanie predbežného opatrenia na zverenie maloletej dcéry do jej výchovy. Takéto konanie manželky
bolo podľa manžela účelové a bolo motivované frustráciou z rozchodu, pomstou, s cieľom zdiskreditovať
manžela a zabrániť mu v stretávaní sa s dcérou. Nakoľko rozvrat manželstva je hlboký, manžel nevidel
žiadnu šancu na jeho obnovu.

3. Manželka vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že s rozvodom manželstva súhlasí.
Poprela tvrdenia manžela, že by sa nepodieľala na starostlivosti o chod domácnosti a o dcéru. Až
do jej odchodu na materskú dovolenku hradili manželia všetky náklady na polovicu. Počas materskej
dovolenky jej však manžel nedával na domácnosť žiadne peniaze, aj keď ho o to žiadala. Všetky náklady
na domácnosť a na dcéru preto uhrádzala len zo svojho materského príspevku, finančne jej vypomáhali

aj jej rodičia. Manželka robila v domácnosti všetky domáce práce, maximálnu starostlivosť venovala aj
maloletej dcére. Manžel však nepovažoval manželku za rovnocennú partnerku, nezaujímal sa o jej názor
a o všetkom rozhodoval sám. Považoval sa za silnejšieho a dôležitejšieho po všetkých stránkach. Ak aj
išiel na nákup, nakúpil len tie najzákladnejšie potraviny. Oblečenie a hračky pre dcéru manžel kupoval
len výnimočne. Maloletá dcéra bola vyspelá, zaostávala len v reči. Manžel maloletú dcéru zastrašoval,

aby svojej matke nehovorila o tom, čo jej robí pri kúpaní či ukladaní do postele. Až po odchode manžela
zo spoločnej domácnosti sa maloletá začala veľmi rýchlo zlepšovať aj vo vyjadrovaní. Manželka sa
súdnou cestou domáhala zákazu styku manžela s maloletou dcérou len preto, aby ochránila svoju dcéru
pred sexuálnym zneužívaním zo strany manžela a aby mohla maloletá normálne žiť bez ohrozenie jej
zdravia a jej vývoja. Na manžela podala aj trestné oznámenie. Manžel bol po celý život zameraný iba na

seba a na svoje záľuby, ktorým sa venoval aj na úkor času, ktorý mohol tráviť s dcérou. Podľa manželkyje chronický klamár a manipulátor ľudí, vlastní tiež strelnú zbraň. Je fanatik do zbraní a do bojových
počítačových hier. V spoločnej domácnosti chodieval po byte nahý, a to aj v prítomnosti maloletej dcéry,
ktorej viackrát dovolil dotknúť sa jeho pohlavného údu. Manželka mu vytýkala, že je to nevhodné.

Začiatkom roku 2013 bola manželka druhýkrát tehotná, dieťa však spontánne potratila. Manžel vtedy
neprejavil žiadne emócie či ľútosť nad tým, čo sa stalo. Namiesto toho sa vyjadril, že nechce mať druhé
dieťa. Po tom, čo manžel vyjadril svoj úmysel rozviesť sa a odišiel zo spoločnej domácnosti, začal
naliehať na rýchle uzavretie dohody o starostlivosti o maloletú dcéru. Spočiatku sa s dcérou stretával po
skončení škôlky, počas víkendov len v priebehu dňa bez prespatia. Keď dcéra prvýkrát prespala u svojho

otca v noci z 19.10.2013 na 20.10.2013, manžel ju sexuálne zneužil. Manželka následne dala návrh na
nariadenie predbežného opatrenia na zverenie dcéry do svojej starostlivosti, zákaz styku otca s dcérou a
trestné oznámenie za účelom ochrany svojej dcéry. S dcérou, ktorá bola na pokraji psychického zrútenia,
absolvovalaodbornépsychologickévyšetrenie.Manželkasrozvodomsúhlasila.Ohľadneúpravyvýkonu
rodičovských práv navrhovala zverenie maloletej dcéry do svojej osobnej starostlivosti s výlučným právo
zastupovať ju a spravovať jej majetok, ďalej aby súd zakázal styk otca s maloletou dcérou a otcovi

maloletej uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 200,- eur mesačne vopred k rukám
matky.

4. Manžel sa vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu manželky ohradil voči jej tvrdeniam, ktorá
ho obvinila zo sexuálneho zneužívania ich maloletej dcéry a o jeho údajnom agresívnom správaní.

Dobrovoľne sa preto podrobil znaleckému skúmaniu svojej osoby, pričom vyšetreniami znalcov bolo
zistené, že netrpel a ani v súčasnosti netrpí žiadnym druhom duševnej poruchy alebo choroby, ktorá by
mala vplyv na jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti. Nebola u neho zistená sexuálna deviácia
- pedofília ani žiadne znaky, ktoré by nasvedčovali pre prítomnosť agresivity. Vypracované znalecké
posudky založil do spisu. Poprel tiež tvrdenia manželky, že jej počas trvania jej materskej dovolenky

finančne neprispieval na domácnosť. Manžel uhrádzal takmer všetky náklady na fungovanie spoločnej
domácnosti, nákupy potravín či liekov, hradil tiež polovicu výdavkov na rekonštrukciu bytu, v ktorom
viedli spoločnú domácnosť. Manželka svoj materský príspevok používala len pre vlastnú potrebu. Za
vymyslené označil tvrdenie manželky, že mal počas manželstva chodiť po byte nahý a ukazovať svoj
pohlavnýúdmaloletejdcére.Tvrdeniamanželkypovažovalzanepravdivéaúčelové,vsnaheočierniťho.

Naďalej trval na zverení maloletej dcéry do svojej osobnej starostlivosti. Mal podozrenie, že manželka
trpí duševnou poruchou, ktorá jej bráni v riadnej starostlivosti o dieťa, preto navrhoval vykonať znalecké
skúmania manželkinho duševného stavu.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom manželov, kolízneho opatrovníka maloletej, zástupcu

Okresnej prokuratúry Bratislava II, oboznámil sa so sobášnym listom, rodným listom maloletej, žiačkou
knižkou, vysvedčeniami, správou triednej učiteľky, potvrdeniami o príjme a výdavkovými dokladmi
oboch rodičov, výpismi z listu vlastníctva, lekárskymi správami, čestnými vyhláseniami, odbornými
vyjadreniami, znaleckými posudkami, zápisnicami o výsluchoch a uzneseniami vydanými v trestných
konaniach účastníkov, mailovou komunikáciou rodičov, obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/

XXX/XXXX, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento skutkový stav veci:

6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX. Obaja manželia sú slovenskí štátni občania,
pričom u oboch manželov ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa narodilo jedno dieťa: K. J., nar.
X.X.XXXX. Obaja manželia majú vyživovaciu povinnosť len k spoločnej maloletej dcére.

7.PoslednéspoločnébydliskomanželovbolonaS.T.X,J.,čímboladanámiestnapríslušnosťtunajšieho
súdu na konanie vo veci.

8. Manžel je zamestnaný, jeho priemerný mesačný príjem za rok 2017 bol vo výške 1.454,- eur netto.

Po opustení spoločnej domácnosti, ktorú viedol s manželkou a dcérou, dočasne býval v byte u svojich
rodičov. V súčasnosti býva v 2-izbovom byte, ktorého vlastníkom je jeho otec a za bývanie mu uhrádza
sumu 300,- eur mesačne.

9.Manželkajezamestnaná,zarok2017dosahovalapriemernýmesačnýpríjemvovýške688,-eurnetto.

Je výlučnou vlastníčkou 3-izbového bytu, v ktorom manželia naposledy viedli spoločnú domácnosť.
Tento byt nadobudla ako dar od svojich rodičov počas trvania manželstva. Od septembra 2013, kedy
manžel opustil spoločnú domácnosť, sa z obavy o bezpečnosť seba a svojej dcéry presťahovala aj s
maloletou dcérou k svojim rodičom, kde bývajú doteraz.10. Maloletá K. v čase začatia tohto súdneho konania navštevovala materskú školu. Od septembra
XXXX je žiačkou základnej školy, momentálne je v X. ročníku. Aktuálne náklady na maloletú boli matkou

vyčíslené vo výške 490,- eur mesačne.

11. Z lekárskej správy zo dňa 24.10.2013 súd zistil, že maloletá K. bola vyšetrená gynekológom s
diagnózou subakútna a chronická vaginitída so záverom, že údaj o zneužití dieťaťa sa nedá ani potvrdiť
ani vyvrátiť.

12. Z odborného vyjadrenia psychologičky PhDr. Evy Smikovej, PhD. zo dňa 28.10.2013 súd zistil,
že dňa 28.10.2013 sa na žiadosť matky uskutočnilo psychologické vyšetrenie jej dcéry K. a následne
bolo vypracované odborné vyjadrenie Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie
v Bratislave, k vnímaniu dieťaťa ich rodinnej situácie. Psychologička sa s maloletou rozprávala bez
prítomnosti matky. K. na otázku, aký je tato, bez váhania odpovedala, že „mokrý“ a ukázala si rukou

na brucho. Na bábike, ktorá mala predstavovať ju samotnú, ukázala, že tato ju chytal medzi nohami,
šúchala prstom po bábikinej pišulke a následne ukazovala na sebe, kde ju tato chytal a že ju to bolelo. Zo
psychologického hľadiska bolo preto odporúčané realizovať stretnutia otec - dcéra za prítomnosti matky.
Zároveň bolo matke odporúčané sledovať prejavy dcéry, zaznamenávať si ich a kontaktovať políciu s
cieľom vylúčenia možného sexuálneho násilia na maloletej K..

13. Dňa 31.10.2013 sa matka maloletej dostavila na ÚPSVaR Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, kde uviedla, že si je istá, že maloletá dcéra K. bola zneužitá vlastným
otcom. S matkou bol spísaný úradný záznam. Na základe odporúčaní zamestnancov úradu podala tohto
istého dňa na Okresný súd Bratislava II návrh na predbežné opatrenie na zverenie maloletej do jej

starostlivosti a na zákaz styku otca s maloletou a trestné oznámenie na otca maloletej pre podozrenie
zo spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania.

14. Zo zápisnice o trestnom oznámení Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II, pod číslom Č.:M.-XXXX/
X-M.-J.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že manželka podala na svojho manžela trestné oznámenie

vo veci trestného činu sexuálneho zneužívania, ktorého skutku sa mal dopustiť dňa 19.10.2013 do
20.10.2013 a to tým spôsobom, že sexuálne zneužil maloletú dcéru K., nar. XX.XX.XXXX a to v čase,
kedy u neho dcéra spala.

15. Z odborného vyjadrenia psychologičky PhDr. Evy Smikovej, PhD. zo dňa 14.11.2013 súd

zistil, že dňa 14.11.2013 sa na žiadosť matky uskutočnilo ďalšie poradenské stretnutie s ňou a jej
maloletou dcérou K.. Matke bolo odporúčané nekontaktovať dcéru s otcom až do ukončenia policajného
vyšetrovania vo veci sexuálneho zneužívania.

16. Uznesením č.k. 28P/194/2013-20 zo dňa 7.11.2013 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým

maloletú K. J., nar. X.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na
výživu maloletej sumou 90,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc mesiacom
november 2013. Otec bol oprávnený stretávať sa s maloletou za prítomnosti matky. Vo zvyšku súd návrh
matky zamietol. Zároveň súd začal konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletej. Na základe
odvolania matky, Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 11CoP 593/2013-115 zo dňa 17.12.2013

uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o úprave styku otca s maloletou zmenil tak, že
otcovi maloletej až do rozhodnutia o veci samej (o úprave práv a povinností rodičov k maloletej) zakázal
styk s maloletou K..

17. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného dňa 30.12.2013 PhDr. Igorom Obuchom -

znalcom z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie detí a dospelých na žiadosť vyšetrovateľa
v trestnom konaní, súd zistil, že znalec vykonal „psychologické vyšetrenie“ maloletej K., ktoré bolo
urobené formou rozhovoru s maloletou, jej pozorovaním v kontakte so znalcom, ako aj hrou, pričom
sa znalec pokúsil aj o to, aby sa maloletá vyjadrila aj kresbou. Znalec sa s maloletou stretol štyrikrát v
priebehu cca dvoch týždňov. Maloletá sa vyjadrovala len postupne - pri prvom stretnutí sa odpovediam

na citlivé otázky vyhla, pri druhom už vyjadrila strach voči otcovi v súvislosti s tým, čo sa týkalo jej
pohlavného orgánu, pri treťom stretnutí ukázala, ako ju tatino držal pod krkom ale aj to, ako jej šúchal
prstom po pohlavnom orgáne. Podľa názoru znalca ak by maloletá hovorila o niečom, čo nezažila, ale
mala by to nejakým spôsobom „naučené“, resp. odniekiaľ „odpozerané“, je vysoko pravdepodobné, žeby to nebolo spojené s nepríjemnými pocitmi hanby či viny a nebol by zrejme pre ňu problém „povedať to
hneď a celé“. Maloletá prejavovala zjavné rozpaky, keď sa jej znalec pýtal na dané okolnosti. Zo záverov
znalca vyplýva, že mentálna vyspelosť maloletej zodpovedala zhruba jej dosiahnutému fyzickému veku.

Vzhľadom na celkový priebeh kontaktov s maloletou sa znalec domnieval, že možno považovať za
pravdepodobné, že maloletá v danom konkrétnom prípade prežila okolnosti, ktoré znalcovi popísala, že
jej vyjadrenia a prejavy nie sú výsledkom konfabulácie.

18. Zo záverov znaleckého psychologického posudku č. XX/XXXX, vypracovaného dňa 14.1.2014

RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým, PhD. - znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
dospelých a psychológia sexuality na žiadosť právneho zástupcu otca, súd zistil, že bolo vykonané
vyšetrenie W.. M. J. so zameraním na charakteristiky súvisiace s podozrením na sexuálne aktivity v
zmysle zneužívania maloletej dcéry. Neboli zistené žiadne znaky svedčiace o prítomnosti pedofilných
objektov v záujmovom spektre vyšetreného, relevantnom pre uspokojovanie pohlavného pudu u
neho. Všeobecná vierohodnosť vyšetreného, ako vierohodnosti jeho osoby s ohľadom na absenciu

znakov svedčiacich pre závažnú duševnú poruchu v zmysle psychózy, alebo organického poškodenia
CNS, ako aj absenciu znakov svedčiacich pre poruchu osobnosti, vrátane neprítomnosti významnej
akcentovanosti v osobnostných rysoch, je nezmenená a vyhovujúca. Špecifická vierohodnosť vyjadrenia
sa vyšetrovaného u znalca k veci týkajúceho sa okolností jeho správania sa v kontakte s dieťaťom
(dcérou), ktoré manželke imponuje ako zneužívanie, na základe vyjadrenia dcéry, tak ako ho ona

popisuje, nevykazuje znaky, ktoré by znalca oprávňovali špecifickú vierohodnosť znížiť. Nebola zistená
sexuálna deviácia-pedofília. Sexuálna identifikácia nevykazuje tendencie afinity k opačnému pohlaviu,
sexuálna orientácia je heterosexuálna.

19. Zo záverov znaleckého posudku č. X/XXXX, vypracovaného dňa 15.1.2014 MUDr. Rudolfom

Múdrym - znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, na žiadosť právneho
zástupcu otca, súd zistil, že bolo vykonané psychiatrické znalecké vyšetrenie duševného stavu W.. M.
J. s akcentom na štruktúru osobnosti, jej prejavy a potenciálnu patogenitu. Vyšetrený netrpel a ani teraz
netrpí žiadnym druhom duševnej poruchy, alebo choroby, v užšom ani širšom význame slova, ktoré by
maliakýkoľvekvplyvnajehoovládacie,aleborozpoznávacieschopnosti.Poruchusexuálnejpreferencie,

deviáciu v zmysle pedofílie nepotvrdili ani psychologické testy. Znalec sa plne stotožnil so záverom
psychologického posudku, vypracovaného znalcom RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým, PhD.

20. Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II, odbor kriminálnej polície zo dňa
23.06.2014, Č.:M.-XXXX/X-M.-J.-XXXX bolo trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania

podľa§201ods.1,ods.2písm.b)Trestnéhozákonaaktoréhoskutkusamaldopustiťneznámypáchateľ
tým, že v čase od 18.00 hod. dňa 19.10.2013 do 18.00 hod. dňa 20.10.2013 v Bratislave v byte na G.
A. č. XX sexuálne zneužil maloletú K., nar. XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že viackrát strčil prst do
pohlavného orgánu maloletej, čo ju bolelo, následne ju udrel po zadku, načo maloletá aj kričala, taktiež
maloletej ukázal svoj pohlavný úd, s ktorým sa k nej nakláňal, zastavené, nakoľko je nepochybné, že

sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie.

21. Podaním zo dňa 25.6.2014 matka oznámila vyšetrovateľovi nové dôkazy o sexuálnom zneužívaní
a fyzickom týraní maloletej K., ku ktorým malo dochádzať aj mimo noci z 19.10.2013 na 20.10.2013,
a to v byte, kde rodina naposledy viedla spoločnú domácnosť. Prokuratúrou to bolo vyhodnotené ako

nové trestné oznámenie.

22. Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II, odbor kriminálnej polície zo dňa
17.10.2014, ČVS:M.-XXXX/X-E.-J.-XXXX bolo začaté trestné stíhanie za zločin sexuálneho zneužívania
a zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, preto že doposiaľ nezistený páchateľ od presne

nezisteného času do 19.10.2013 v Bratislave v byte na T. A.. Č.. X viackrát v obývačke, kúpeľni a v
detskej izbe sexuálne zneužíval svoju maloletú dcéru K., nar. X.X.XXXX a to tak, že podľa slov maloletej,
ktoré uviedla svojej matke: „v obývacej izbe ju vyzliekol donaha, kde ju šúchal po pišulke a stláčal jej silno
bruško, potom ju odviedol do kúpeľne, kde ju pri sprchovaní znova šúchal po pišulke a stláčal jej bruško,
po osprchovaní ju odviedol do obývacej izby, kde ju taktiež šúchal po pišulke a obliekol ju, následne v

detskej izbe, kde ju ukladať spať do postele, tak ju znova šúchal po pišulke, pričom nemohla nič povedať,
lebo jej tato povedal, že mame ublíži a taktiež keď sa hrala v detskej izbe, začal ju tato udierať po prstoch
na nohách a rukách, pričom kričal, že keď bude mame niečo hovoriť, tak mame ublíži“, čím maloletej
spôsoboval fyzické a psychické utrpenie.23. Uznesením č.k. 28P/194/2013-416 zo dňa 4.9.2014 súd na základe návrhu otca zrušil uznesenie o
nariadení predbežného opatrenia Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/194/2013-20 zo dňa 7.11.2013

v časti úpravy styku otca s maloletou v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. 11CoP
593/2013-115 zo dňa 17.12.2013. Zároveň nariadil predbežné opatrenie na základe, ktorého bol otec
oprávnený stretávať sa maloletou každú stredu v týždni od 17:00 do 19:00, pričom miestom prevzatia a
odovzdania maloletej je trvalé bydlisko matky maloletej a každý týždeň v mesiaci v sobotu od 9.00 do
19.00 hod., pričom miestom prevzatia a odovzdania maloletej je trvalé bydlisko matky. Matka je povinná

dieťa na stretnutie s otcom pripraviť. Vo zvyšku súd návrh otca zamietol. Na základe odvolania matky,
Krajský súd v Bratislave svojim uznesením č.k. 11CoP 510/2014-514 zo dňa 26.11.2014 uznesenie súdu
prvého stupňa zmenil tak, že návrh otca na zrušenie predbežného opatrenia nariadeného uznesením
Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/194/2013-20 zo dňa 07.11.2013 v spojení s Uznesením Krajského
súdu Bratislava č.k. 11CoP 593/2013-115 zo dňa 17.12.2013 vo výroku, ktorým sa otcovi do
rozhodnutia vo veci samej zakazuje styk s maloletou K. J., nar. XX.XX.XXXX a návrh otca na nariadenie

predbežného opatrenia o predbežnej úprave jeho styku s maloletou zamietol.

24. Listom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.10.2014, matka oznámila, že po tom, čo súd zrušil
zákaz styku otca s maloletou a otcovi styk s maloletou umožnil, otec mailom aj prostredníctvom sms
žiadal o stretnutie s maloletou. Maloletá K. sa psychicky zrútila a bola hospitalizovaná na Klinike detskej

psychiatrie K. V. L. D. G. J.. Zároveň matka písomne vyzvala otca, aby upustil od vynucovania si styku
s maloletou dcérou, s ohľadom na jej zlý psychický stav.

25. Z lekárskych a prepúšťacích správ K. V. L. D. G. J. z obdobia od 21.9.2014 do 26.9.2014 súd zistil,
že maloletá K. bola dňa 21.9.2014 prijatá na hospitalizáciu na dojčenské oddelenie pre slabý perorálny

príjem a incip. subhydratáciu za účelom infúznej rehydratačnej liečby. Bola jej diagnostikovaná Akútna
stresová reakcia - odmietanie perorálneho príjmu, hnačky, Anxiózny syndróm. Podľa údajov od matky
po tom, ako sa dieťa dozvedelo, že boli opätovne povolené stretnutia otca s dieťaťom bez prítomnosti
matky, odvtedy sa začala báť, plakať, dostala hysterický záchvat, nechce jesť ani piť, má hnačky, v noci
nespí, je unavená, nechce ísť do škôlky, s nikým sa nechce hrať. Doma stojí, plače, je nervózna, bez

matky sa nepohne. Dňa 23.9.2014 bola maloletá preložená na Kliniku detskej psychiatrie, odkiaľ bola
prepustená dňa 26.9.2014. Z psychiatrického hľadiska bol kontraindikovaný kontakt dieťaťa s otcom,
nakoľko sa v dôsledku retraumatizácie môže zhoršiť psychický vývin dieťaťa a narušiť zdravý vývin. Je
riziko rozvoja posttraumatickej stresovej poruchy.

26. Zo psychologického vyšetrenia maloletej, vykonaného počas hospitalizácie psychologičkou C.. G.
J. zo dňa 24.-25.09.2014 súd zistil, že maloletá má k matke a ostatným členom rodiny pozitívny vzťah
a vzájomnú súdržnosť. Pod vplyvom negatívnych zážitkov, ktoré maloletá opísala, bol v projektívnych
technikách prítomný odmietavý postoj maloletej k otcovi. Pri pertraktovaní tejto témy bola maloletá
výrazne tenzná, mala tendenciu sa stiahnuť, reč mala výrazne tichú miestami mustistickú, bolo zjavné,

že prežívala negatívne pocity a následne sa snažila uniknúť zo situácie zmenou činnosti. Možná neistota
ohľadom kontaktu s otcom je pre maloletú výrazne frustrujúca, negatívne emočne na ňu reaguje,
predstavuje záťaž a môže viesť k neurotizácii. Psychologička preto odporúčala, aby maloletá naďalej
zostala v starostlivosti matky, nakoľko pre maloletú predstavuje dôležitú vzťahovú osobu.

27. Z lekárskych správ detskej psychiatričky C.. S. T. zo dňa 10.10.2014, 23.10.2014, 4.12.2014,
8.1.2015, 23.1.2015 a 30.4.2015 súd zistil, že maloletá bola po ukončení hospitalizácie naďalej
pravidelne sledovaná v ambulancii Kliniky detskej psychiatrie K. E. J. pre riziko posttraumatickej
stresovej poruchy. Podľa matky sa maloletá v noci stále budí s plačom, niekedy nechce zaspať, niekedy
je nervózna, dupká, kričí na mamu, spomína si na to, čo jej robil tato. Máva stavy nekomunikácie. Sú

stále prítomné afektívne rapty pri umývaní vlasov. Na dieťati boli pozorované pohyby očka (intenzívne
zabiehanie očka) a opakované zívanie. Býva stresovaná, napätá. Matke bolo odporúčané pokračovať
v pravidelnej starostlivosti vrátane psychologickej. Z psychiatrického hľadiska bol kontraindikovaný
kontakt dieťaťa s otcom, nakoľko v dôsledku retraumatizácie sa môže zhoršiť psychický vývin dieťaťa a
narušiť zdravý vývin. Je riziko rozvoja posttraumatickej stresovej poruchy.

28. Z lekárskej správy detskej psychologičky C.. X. G. zo dňa 28.10.2015 súd zistil, že maloletá K.
bola sledovaná v jej ambulancii od apríla 2015, do psychoterapeutickej starostlivosti bola odporučená
z pedopsychiatrickej ambulancie, kde bola rovnako v sledovaní u C.. T. pre akútnu stresovúreakciu a problémy súvisiace s údajným sexuálnym zneužívaním. Maloletá v kontakte vykazovala
známky posttraumatickej stresovej poruchy, reagovala disociatívne, vyhýbavo na akúkoľvek intervenciu
zameranú na otázky minulých traumatických zážitkov, ktoré sú v súčasnosti rozšírené nielen na

ranné spomienky údajného zneužitia, ale aj na následné udalosti (vyšetrovanie, psychologické
pohovory, posudky, návštevy polície). Maloletá sa bojí vyšetrení, odmieta spoluprácu. Detská
psychologička mala za to, že neustávajúce, prebiehajúce vyšetrovanie neumožňuje stabilizáciu dieťaťa,
ale naopak symptomatiku posttraumatickej stresovej poruchy neustále udržuje. V záujme dieťaťa preto
neodporúčala dieťa podrobovať ďalším súdnoznaleckým posudkom a vyšetrovaniu.

29. Podľa písomného vyjadrenia samotnej matky sa posledná návšteva detskej psychiatričky C.. T.
uskutočnila dňa 25.2.2016. Počas návštev si lekárka nenašla cestu k dieťaťu a dieťa s ňou vo väčšine
prípadov nekomunikovalo, po poslednej návšteve dieťa stratilo k lekárke dôveru. Lekárka totiž povedala
v prítomnosti dieťaťa slová, po ktorých si dieťa začalo myslieť, že ho odovzdá otcovi. Psychoterapeutická
starostlivosť je maloletej poskytovaná psychologičkou C.. G.. Po počiatočných stretnutiach s dieťaťom

sa ukázalo, že dieťa zle znáša tieto stretnutia, hlavne pri otázkach na otca. Samotná psychologička
preto matke navrhla, aby sa na určitý čas psychoterapeutické stretnutia uskutočňovali len s matkou, bez
prítomnosti maloletého dieťaťa.

30. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného dňa 4.5.2016 MUDr. Natáliou Dimovou,

znalkyňou z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, ustanovenou súdom v konaní vedenom pod
sp. zn. 28P/194/2013, súd zistil, že psychiatrické vyšetrenie maloletej K. a jej matky sa neuskutočnilo,
pretože sa matka ani na opakovanú výzvu nedostavila s dieťaťom na vyšetrenie. Pretože sa
neuskutočnili vyšetrenia maloletej K. a jej matky znalkyňa nemohla odpovedať na súdom určené otázky.
Vyšetrený bol iba otec maloletej, v jeho klinickom obraze sa nenašli žiadne prejavy duševnej choroby ani

poruchy. Podľa znalkyne je duševne zdravý. Nebolo však možné posúdiť vzájomný vzťah otec - dieťa. Po
psychiatrickom vyšetrení a po preštudovaní vyšetrení, týkajúcich sa osoby otca, znalkyňa konštatovala,
že pre jeho zdravú osobnosť a intelekt by bol schopný vychovávať a zodpovedne sa správať k dieťaťu.

31. Zo správy ÚPSVaR Bratislava zo dňa 03.11.2016 súd zistil, že pracovníci úradu dňa 18.10.2016

vykonali vopred dohodnuté šetrenie pomerov v domácnosti matky. Matka spoločne s maloletou býva
u svojich rodičov v 6-izbovom poschodovom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve rodičov matky. V
čase šetrenia sa v domácnosti nachádzala matka maloletej, maloletá K. a obaja starí rodičia maloletej.
Maloletá K. tu má k dispozícii vlastnú útulne zariadenú a priestrannú detskú izbu so samostatnou
posteľou a písacím stolom. Maloletá si v čase šetrenia kreslila v obývačke za stolom. Pracovníci úradu

sa maloletej prihovorili, avšak za chrbtom im stáli obaja starí rodičia a matka a uprene sledovali maloletú
K., ktorá pôsobila hanblivo a nedôverčivo, z toho dôvodu s ňou nebol vykonaný pohovor. Maloletá K. bola
zvedavá, stále sa na nich otáčala a občas sa usmiala. Matka maloletej počas šetrenia uviedla, že pre
problém s očkom sú na maloletú zvýšené náklady. Výživné na maloletú, predbežne stanovené vo výške
90,- eur mesačne, je otcom uhrádzané riadne a pravidelne. Maloletá teraz nenavštevuje žiadne krúžky.

Na základe vykonaného šetrenia v domácnosti matky bolo konštatované, že maloletá tu má vytvorené
vhodné podmienky pre svoj zdravý všestranný vývin.

32. Zo správy triednej učiteľky C.. D. O. zo dňa 4.11.2016 súd zistil, že maloletá K. bola v tom čase
žiačkou X. triedy základnej školy. Do školy chodila pravidelne, za prvé mesiace školského roku ešte

nevymeškala. K. je milé dievča, je dosť utiahnutá a citlivá, na menšie problémy reaguje citlivo - rozplače
sa. Potrebuje dlhší čas na adaptáciu. Učiteľov rešpektuje, je poslušná. V kolektíva je tichá, utiahnutá.

33. Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II, odbor kriminálnej polície zo dňa
26.6.2017, ČVS:M. XXXX/X-E.-J.-XXXX bolo trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania

podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil dodnes neznámy páchateľ na tom
skutkovom základe, že od presne nezisteného času do 19.10.2013 v Bratislave v byte na T.Í. A.. Č.. X
viackrát v obývačke, kúpeľni a v detskej izbe sexuálne zneužíval svoju maloletú dcéru K., nar. X.X.XXXX,
čím maloletej spôsoboval fyzické a psychické utrpenie, zastavené, nakoľko je nepochybné, že sa nestal

skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.7.2017.

34. V konaní súd uznesením č.k. 61P/71/2013-343 zo dňa 22.9.2014 ustanovil do konania znalca Mgr.
Martina Balka, z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých,ktorýmalnazákladevyšetreníodborneposúdiťvzájomnévzťahyrodičovamaloletéhodieťaťa.Znalecké
dokazovanie sa nepodarilo uskutočniť, nakoľko matka sa ani s maloletou dcérou na vyšetrenia k znalcovi
opakovane nedostavila. Neúčasť odôvodňovala ochranou zdravia maloletej a zabránením v jej ďalšej

traumatizácii, opierajúc sa o vyjadrenia psychológov a psychiatrov, ktorí ošetrovali maloletú.

35. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 28P/194/2013 súd dňa 21.2.2018
vydal rozhodnutie, ktorým upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej K. na čas do rozvodu
manželstva. Rozsudkom č.k. 28P/194/2013-1849 zo dňa 21.2.2018 súd zveril maloletú K. na čas do

rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej
majetok budú obaja rodičia. Otec je povinný platiť výživné na maloletú K. v sume 140,- eur mesačne od
31.10.2013 do 31.8.2016 a od 1.9.2016 v sume 200,- eur mesačne, splatné vždy do 15 dňa v mesiaci
vopred, k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 31.10.2013 do 28.2.2018 v sume 3.630,- eur
je otec povinný zaplatiť do 31.8.2018 k rukám matky. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou K.
nasledovne: Po dobu prvých piatich mesiacoch formou asistovaných stretnutí za prítomnosti odborného

pracovníka príslušného zariadenia v Krízovom stredisku K., D. X J., v rozsahu 1x do týždňa v trvaní
90 minút, pričom presný čas a miesto si určí príslušné stredisko. Matka je povinná zabezpečiť účasť
maloletého dieťaťa na stretnutiach v čase a mieste, ktoré určí Krízové stredisko K.. Následne po uplynutí
piatich mesiacov je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý týždeň v utorok od 15.00 do 19.00
hod.akaždýnepárnyvíkendodpiatkaod15.00hod.donedeledo19.00hod.Vozvyškusúdnávrhmatky

aj návrh otca zamietol. Zároveň súd týmto rozsudkom zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k.
28P/194/2013-20, zo dňa 7.11.2013 aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/593/2013-115
zo dňa 17.12.2013. Rozsudok zatiaľ právoplatnosť nenadobudol, vykonateľný je doručením.

36. Manžel vo svojich výpovediach pred súdom zotrval na svojom písomnom návrhu a žiadal, aby
súd manželstvo rozviedol a maloletú dcéru zveril do jeho osobnej starostlivosti, pretože podľa neho
manželka nie je schopná sa sama o dieťa postarať. V prípade, že by mu maloletá nebola zverená
do starostlivosti, tak bol ochotný prispievať na jej výživu sumou 100,- eur mesačne. Zo spoločnej

domácnosti odišiel v polovici septembra 2013, o obnovenie spolužitia s manželkou nemá záujem.
Manželka má vznetlivú povahu, máva hysterické a agresívne reakcie. Zle znášala jeho odchod zo
spoločnej domácnosti, postupne začala hovoriť rodine, že manžel má frajerky a preto chce rozvod.
Následne manžela obvinila zo zneužitia spoločnej maloletej dcéry, podala trestné oznámenia. Neboli
proti nemu vznesené obvinenia. Boli proti nemu vedené dve trestné stíhania, obidve boli právoplatne

zastavené.Naposledysasdcéroustretoldňa24.12.2013nadetskomihriskuzaprítomnostisvojejmatky,
svokra a manželky. Následne mu bol predbežným opatrením, vydaným v konaní sp. zn. 28P/194/2013,
zakázaný styk s maloletou dcérou. Skutočnosti uvedené v trestnom oznámení manželka úmyselne
umelo vykonštruovala. V rámci vyšetrovania bolo nariadené aj znalecké dokazovanie. Manžel uviedol,
žepredsvojimodchodomzospoločnejdomácnostisaodieťavzornestaral,poprácichodievalnanákup,

navaril. S dcérou chodieval na kúpalisko, na ihrisko či do detského kútika. V prípade choroby to bol
on, kto s ňou bol na OČR. Poprel akékoľvek zneužívanie svojej dcéry. Obvinenia manželky označil za
pomstu voči nemu, pretože odišiel zo spoločnej domácnosti a podal návrh na rozvod. Manželka dieťa
psychický týra, každý deň dieťa vypočúva a rieši s dieťaťom situácie, ktoré sa nestali. Dieťa chodí po
výsluchoch - dcéra už bola u detského psychológa, gynekológa aj u znalca. Keďže mu bol zakázaný

styk s maloletou, o dieťa sa zaujímal cestou kolízneho opatrovníka. Manželka mu chce za každú cenu
uškodiť, čo dokazuje aj reportáž, ktorá bola v minulosti odvysielaná v televízii. Napriek tomu, že v
reportáži neodznelo manželovo meno, bolo jasné, že sa jedná práve o neho. Matka používa dieťa len
ako nástroj svojej pomsty. Napriek tomu, že dieťa je v starostlivosti matky, on nemá na dcéru dosah a
dlhší čas ju už nevidel, maloleté dieťa je stále stresované. Je presvedčený, že manželka sa nedokáže

samostatne postarať o dieťa a vychovať ho. U manželky sa postupne vyvinula asi nejaká psychóza,
pretože to, čo popísala vo svojich vyjadreniach, nie je normálne. Podľa manžela je manželka v podstate
bábkou v rukách svojho otca. Keďže od podania návrhu na rozvod uplynul dlhý čas, za najvhodnejšie
riešenie manžel považoval postupný styk s dieťaťom. Preto navrhoval zveriť maloletú na obdobie pol
roka matke s tým, že počas tohto obdobia by bol upravený asistovaný styk a po tomto období zveriť

maloletú do jeho starostlivosti. To, že manželka neumožnila uskutočniť šetrenie vo svojej domácnosti,
nezúčastnila sa znaleckého dokazovania, nemôže byť predsa na jeho ťarchu. Podľa manžela nebolo
v konaní preukázané, že zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky je dobrým riešením a že
matka je tým vhodnejším rodičom.37. Manželka pred súdom vypovedala, že s rozvodom manželstva súhlasí, nesúhlasila však so zverením
maloletej do starostlivosti otca. Maloletú navrhovala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otcovi určiť

výživné na maloletú, ktoré spočiatku navrhovala vo výške 200,- eur mesačne, v priebehu konania túto
sumu upravila na 320,- eur mesačne a to z dôvodu nástupu maloletej do základnej školy a s tým
súvisiacim zvýšením výdavkov na maloletú. Vzhľadom na okolnosti celého prípadu trvala na zákaze
styku otca s maloletou dcérou aj po rozvode, naďalej totiž pretrvávajú okolnosti, ktoré tu boli aj v čase
predbežného rozhodnutia o zákaze styku. Maloletá stále nedobre reaguje na otca, otca spomína málo.

Pri akomkoľvek náznaku možnosti styku s otcom javí známky akútneho stresu. Trestné stíhanie voči
otcovi síce bolo zastavené, ale stále existujú závažné podozrenia, že zneužívanie sa udialo. Vyjadrovali
saktomuviaceríodborníci.Žiadenzpísomnepodanýchdôkazovnevyvraciaspôsobilosťmatkypostarať
saomaloletú.Ospoločnúdomácnosťsastaralavýlučneona,manželsakvedeniuspoločnejdomácnosti
nikdy nevyjadril. Manžel ráno odišiel do práce a prišiel večer okolo 17.00 hod. V domácnosti manželke
nepomáhal, ani po narodení dcéry sa o ne nestaral a finančne ich nezabezpečoval. Od začiatku

manželstva musela manželka uhrádzať polovicu nákladov spojených s bývaním a robila tak aj počas
prvých mesiacov materskej dovolenky. Manžel jej nikdy peniaze nedal, výnimočne niečo kúpil. Manželka
nakupovala potraviny, jej rodičia jej pomáhali s kúpou oblečenia pre dieťa. Dňa 11.9.2013 manžel opustil
spoločnúdomácnosť,eštepredtýmjejpovedal,žesňounechcežiťpodjednoustrechouažejuneznáša.
Maloletá dcéra prespala u otca v noci z 19.10.2013 na 20.10.2013. Dva dni na to jej dcéra sama

porozprávala, čo s ňou otec robil. Na základe toho matka navštívila s maloletou detskú obvodnú lekárku,
ktorá doporučila návštevu detského gynekológa a psychológa. Gynekológ nemohol zneužívanie potvrdiť
ani vyvrátiť, pretože stopa už bola s odstupom pár dní zahladená, keďže matka natierala pohlavný orgán
mastičkou. Myslela si, že ide len o zapareninu. Následne urobila oznámenie aj na sociálnej kuratele,
na súde podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia a na polícii podala trestné oznámenie.

PoukázalanazáveryznaleckéhoposudkuPhDr.Obucha,podanéhovrámciznaleckéhodokazovaniana
polícii. Ďalej uviedla, že keď ide maloletú sprchovať, vždy jej dcéra začne hovoriť, ako jej otec ubližoval,
ukazuje to matke. Matke bolo psychológom odporúčané, že má maloletú dcéru len nechať vyhovoriť,
má ju vypočuť, tak sa riadi týmito pokynmi. Maloletá sa každú noc budí, plače, ukazuje matke, čo jej
otec robil a chce, aby ju matka ochraňovala. Maloletá svojho otca vôbec nespomína v dobrom, hovorí

o tom, čo jej otec robil niekedy aj cez deň. Na otca sa nikdy nepýta. V septembri 2013 sa manželka
spolu s dcérou presťahovala k svojim rodičom. Pobyt u rodičov mal byť len dočasného charakteru,
ale nakoľko manžel vlastní súkromnú aj služobnú zbraň, mala strach o bezpečnosť seba a maloletej.
Kvôli bezpečnosti dieťaťa preto zostali bývať u rodičov. V júni 2014 sa síce chcela s dcérou vrátiť
do pôvodného bytu, v ktorom manželia viedli naposledy spoločnú domácnosť, ale maloletá dcéra si tu

začala spomínať na veci, ktoré sa jej stali s otcom. Preto sa vrátili bývať späť k rodičom manželky. Možné
presťahovaniesadotohtobytuvbudúcnostibudezávisieťajodtoho,akosabudektomustavaťmaloletá
K.. Podané trestné oznámenie týkajúce sa sexuálneho zneužívania maloletej neboli výsledkom nejakých
subjektívnych názorov, alebo snahy o pomstu voči manželovi, ale naopak boli založené na výslovných
vyjadreniach maloletej, ktorá to opakovala v priebehu niekoľkých rokov a pred viacerými odborníkmi a

nezávisle aj bez prítomnosti matky, pričom objektívne potvrdzujú, že maloletá nekonfabulovala, a že
tiež zo strany matky vyjadrenia maloletej nie sú výsledkom učenia alebo nácviku. K otázke podrobeniu
sa znaleckému dokazovaniu v tomto súdnom konaní sa manželka nevedela vyjadriť. Uviedla, že sa už
podrobila niekoľkým znaleckým dokazovania, ktoré boli vykonané v iných konaniach.

38. Pokiaľ ide o konkrétne príjmy a výdavky maloletej matka odkazovala na ňou založené podklady do
spisu 28P/194/2013. V školskom roku 2017/2018, matka vyčíslila mesačné výdavky na zabezpečenie
starostlivosti o maloletú vo výške 493,36 eur (z toho: 27,- eur/stravovanie, 15,94 eur/poplatok za družinu
v základnej škole, 4,- eur/poplatok za učebnice, 3,- eur/poplatok ZRPŠ, 2,- eur/poplatok za triedny účet,
120,- eur/ stravovanie 15,- eur/školské potreby, 41,- eur/školské potreby, 6,50 eur/školská taška, 88,-

eur/oblečenie, obuv, 5,- eur/doprava, 10,- eur/lieky, 19,92 eur/lekárska starostlivosť, 10,- eur/okuliare,
16,- eur/predpísaná liečba zabiehajúcich očiek, 15,- eur/drogéria, hygienické potreby, 20,- eur/kultúra,
70,- eur/byt, 5,- eur/telefón).

39. Kolízny opatrovník maloletej navrhoval zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať
prispievať na jej výživu sumou 200,- eur mesačne a styk s otcom upraviť tak, ako to bolo stanovené vrozhodnutí o úprave rodičovských práv a povinností do rozvodu manželstva, keďže maloletá otca dlho
nevidela.

40. Zástupca OP BA II uviedol, že neexistuje žiaden stupeň podozrenia, že by zo strany otca došlo
k trestnej činnosti vo vzťahu k maloletej. Obidve trestné konania, v ktorých vystupoval ako podozrivý,
boli právoplatne zastavené, boli aj preverené. To, že nebolo možné preveriť ako vyzerá domácnosť
matky, bolo spôsobené postojom matky, ktorá odmietala znalecké dokazovanie, ktoré by preukázalo
aké sú jej rodičovské zručnosti. Nespochybňoval, že K. má k matke hlboký vzťah. S odstupom času

podľa neho zverenie maloletej do starostlivosti otca neprichádza do úvahy, vzhľadom na komunikáciu
medzi manželmi by nebola vhodná ani striedavá starostlivosť o maloletú. Preto navrhoval zveriť maloletú
do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia budú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a
spravovať jeho majetok. Čo sa týka styku navrhoval, aby súd vychádzal z rozhodnutia o úprave práv
a povinností rodičov k maloletej na čas do rozvodu, a teda aby bol styk upravený formou asistovaných
stretnutí a neskôr v štandardnom rozsahu. Zároveň bol presvedčený o tom, že K. má po 5 rokoch nárok

na to, aby sa stretla so svojím otcom.

41. Podľa Čl.5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do

duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,

i)využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.
42. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,

starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

43. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

44. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

45. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,

ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne
prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí. Súdpriposudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

46. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.47. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

48. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

49. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

50. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

51. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

52.Podľa§38ods.1a2Civilnéhomimosporovéhoporiadku akjeúčastníkommaloletý,ktorýjeschopný
vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom
zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti
iných osôb.

53. Podľa § 116 Civilného mimosporového poriadku ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný
informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť
schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

54. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa , záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

55. Podľa článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa : 1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto

Dohovoru, musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo
slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí
musí venovať primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni. 2. Za týmto účelom sa dieťaťu
musí predovšetkým poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom
pojednávaní,ktorésahodotýka,atobuďpriamoaleboprostredníctvomzástupcualebojehopríslušného

orgánu, a spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

56. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia
všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovua vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa.

57. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania,
súd dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že
manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje ekonomické, biologické a ani výchovné
poslanie. Manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, sú citovo odcudzení. Vzhľadom na

priebeh manželstva a intenzitu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi, ako aj vzhľadom na vyjadrenia oboch
účastníkov, je súd toho názoru, že ani v budúcnosti nemožno očakávať, že vzťahy medzi účastníkmi sa
upravia k vzájomnej spokojnosti oboch manželov a dôjde k obnoveniu ich manželského spolužitia, preto
súd manželstvo účastníkov rozviedol.

58. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje

množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o
maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami,
ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť
rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu
dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia.

Mimoriadne dôležitým pre nariadenie osobnej starostlivosti je zistenie názoru dieťaťa, ktorého sa toto
opatrenie bezprostredne dotýka. Dieťa má právo byť vypočuté v každom súdnom konaní, v ktorom sa
rozhoduje o otázkach, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú a to buď priamo alebo prostredníctvom
kolízneho opatrníka. Na názor maloletého dieťaťa súd prihliada s ohľadom na jeho vek, rozumovú a
citovú vyspelosť. Participačné oprávnenie umožňuje dieťaťu aspoň do určitej miery vyrovnať nerovné

postavenie k rodičom či kolíznemu opatrovníkovi. Na začiatok je potrebné uviesť, že obvinenia otca
maloletej zo sexuálneho zneužívania dieťaťa sa nepreukázali a trestné stíhanie pre zločin sexuálneho
zneužitia bolo zastavené. Matka zastávala názor, že trestné stíhanie voči otcovi síce bolo zastavené, ale
stále existujú závažné podozrenia, že zneužívanie sa udialo, pričom išlo o tie isté podozrenia, ktoré boli
vyhodnocované už v trestnom konaní a neboli preukázané. Súdu neprináleží polemizovať s rozhodnutím

v trestnom konaní a nazeral na otca ako na rodiča, na strane ktorého neexistujú žiadne dôvody,
ktoré by znižovali jeho rodičovskú kompetenciu. V drvivej väčšine rozpadov rodiny neexistuje dobré
riešenie, tým dobrým riešením je zachovanie rodiny. V tomto prípade je situácia ešte dramatickejšia
vzhľadom na okolnosti prípadu, kedy bol otec vytesnený zo života maloletej s odôvodnením, že ju
sexuálne zneužíval. Súd si v podstate vyberal z dvoch „zlých“ riešení, teda medzi zverením maloletej

do starostlivosti matky a zverením do starostlivosti otca. Zverenie maloletej do starostlivosti otca by bolo
za týchto okolností pre maloletú nesmierne traumatizujúce. Maloletá sa dlhodobo s otcom nestretáva a
žije v prostredí, ktoré má na otca negatívny názor a ktoré sa „rozhodlo“, že pre maloletú je najlepšie,
ak sa už s otcom nikdy nestretne. V tomto duchu zrejme pôsobí na maloletú aj jej najbližšie okolie,
pričom nemusí ísť len o verbálne vyjadrený názor. Na druhej strane ani zverenie do starostlivosti matky

nepovažuje súd za ideálne riešenie. K tomuto záveru viedli súd viaceré dôvody. Počas celého konania
matka vystupovala neštandardným spôsobom, so súdom nespolupracovala a jej správanie vzbudzovalo
závažné podozrenie, že matka nemá záujem na tom, aby bol dôkladne zistený skutkový stav. Matka
síce počas celého konania vystupovala ako bojovníčka za práva svojej dcéry, jej správanie však bolo
v rozpore s jej vyhláseniami a spochybňovalo ich. Napr. matka vo svojich písomných vyjadreniach

mnohokrát uviedla, že „dcéra je do smrti zmrzačená“, napriek týmto vyhláseniam odbornú pomoc
pre dcéru nevyhľadala, resp. ju podľa názoru súdu vyhľadala účelovo, a to len vtedy, ak potrebovala
preukázať pred súdom zlý psychický stav dcéry a odôvodniť tak jej neprítomnosť na výsluchu. Matka
sa bránila vykonaniu znaleckého dokazovania, stretnutí u znalca sa nezúčastňovala a odmietala k
nemu priviesť aj dcéru, čo vlastne spôsobilo prieťahy v súdnom konaní. Súd nakoniec od znaleckého

dokazovania upustil, nakoľko po konzultácii so znalcom, ktorý uviedol, že pre vykonanie znaleckého
dokazovania je spolupráca s matkou nevyhnutnou podmienkou, považoval ďalšie úkony v tejto veci za
zbytočné, nehospodárne a predlžujúce súdne konanie a svoj účel by nesplnilo ani predvedenie matky k
znalcovi. V konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletej na čas do rozvodu manželstva, súd
vyvinul enormné úsilie, aby vypočul maloletú. Matka bojkotovala všetky snahy o vypočutie maloletej s

odôvodnením,žetoneumožňujejejzdravotnýstav,odmietlaajvypočutiemaloletejvdomácomprostredí.
Matke boli uložené poriadkové pokuty v obidvoch konaniach, ani to ju však neprimälo zmeniť postoj
a správanie. Na otázky súdu, kladené na pojednávaní, či sa matka zúčastní výsluchu u znalca matka
odpovedala „ Neviem. V tejto chvíli to neviem povedať“. Na doplňujúcu otázku, kedy to bude vedieť,odpovedala znovu “ V tejto chvili neviem na otázku odpovedať.“, prípadne argumentovala tým, že ona
sa už znalecké dokazovanie absolvovala. Podobne odpovedala matka aj na otázky, kto vodí maloletú do
školy a kto ju z nej vyberá. Matka sa javí ako osoba so zníženou rodičovskou kompetenciou. Nielenže

nie je schopná prijať zodpovednosť za dôležitosť role otca v živote dieťaťa a za jeho pozitívne vnímanie,
ale celé jej doterajšie konanie významnou mierou prispelo k devastácii vzťahu medzi otcom a dcérou.
Súd netvrdí, že matka tak konala úmyselne, v každom prípade však bol jej „vklad“ enormný. Bez ohľadu
na motiváciu tohto konania, by matka mala akceptovať súčasný stav a pracovať na tom, aby sa začali
naprávať spôsobené škody. Nevyhnutnou podmienkou je však to, aby matka prijala fakt, že k trestnému

činu sexuálneho pohlavného zneužívania nedošlo. Spôsob, akým to bude matka riešiť, ponecháva súd
na ňu, iste je dostatok odborníkov, ktorí by matke pomohli situáciu spracovať. Nastal čas, aby si matka
uvedomila, že trestné stíhanie bolo zastavené a aby prestala obviňovať všetkých naokolo, ktorí prejavia,
čo i len náznak nesúhlasu. Samozrejmé, vystáva potom otázka, prečo súd zveril maloletú do osobnej
starostlivosti matky. Ako už bolo vyššie uvedené, v súčasnosti považuje súd zverenie do starostlivosti
otca za nereálne, resp. zverenie by nebolo v záujme maloletej, nakoľko by ho nebolo možné vykonať bez

negatívnych dôsledkov na maloletú. Uvedomuje si to aj samotný otec, ktorý za najvhodnejšie riešenie
považoval postupný styk s dieťaťom. Návrhu otca zveriť maloletú na pol roka matke a po uplynutí pol
roka otcovi, súd nevyhovel, nepovažoval ho za vhodnú úpravu rodičovských práv a povinností, nakoľko
nemožno s určitosťou predpokladať ako sa budú vzťahy medzi maloletou a otcom a medzi rodičmi
navzájom vyvíjať. Pokiaľ však bude matka naďalej zotrvávať na svojich postojoch, izolovať dcéru od

otca, nebude rešpektovať rozhodnutia o úprave styku a nebude aktívne pracovať na tom, aby sa vzťah
medzi otcom a dcérou napravil , potvrdí tým, že je nie je vhodným rodičom na starostlivosť o maloletú
a zrejme bude potrebné uvažovať o zmene zverenia maloletej.

59. Zároveň súd určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia.

Zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou základných rodičovských práv
a povinností. Keďže v danom prípade nebol dôvod obmedziť alebo pozbaviť ani jedného rodiča
rodičovských práv a povinností, súd ponechal oprávnenie zastupovať maloletú a spravovať jej majetok
obom rodičom.

60. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej ako aj z možností
obidvoch rodičov. Odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, výživné
slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Je
bezpochyby v možnostiach otca, aby na maloletej prispieval sumou, aká bola určená v tomto rozhodnutí
a to vzhľadom na jeho príjem, ktorý dosahuje výšku 1.454,- eur mesačne netto. Niektoré výdavky

maloletej súd nezohľadnil, resp. nezohľadnil ich vo výške v akej ich uplatňovala matka a to napr. výdavky
na školské potreby, ktoré matka vyčíslila na sumu cca 56,- eur mesačne, ako aj výdavky na lieky. Súd
sa ustálil na výdavkoch maloletej vo výške cca 400,- eur mesačne, pričom vyživovaciu povinnosť má aj
matka. Pokiaľ si ju bude plniť v rovnakej miere ako otec, výdavky maloletej budú zabezpečené. Je síce
pravdou, že osobná starostlivosť je predovšetkým na matke, udialo sa to však na základe dobrovoľného

rozhodnutia matky, ktorá otca úplne vytesnila zo života maloletého. Bolo by teda nespravodlivé podľa
názorusúdu,akbydôsledkytohtorozhodnutia,tedaskutočnosť,žesaotecsanastarostlivostinepodieľa
boli na jeho ťarchu otca.

61. Súd upravil styk otca s maloletou tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, s prihliadnutím

na právo maloletej na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, teda aj k otcovi, ktorému nebola zverená
do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia, teda aj otec a súčasťou
týchto práv je podieľať sa na výchove svojho dieťaťa. Obnovenie vzťahu a stretávanie sa s otcom je
hlavne v záujme maloletej, nakoľko vyrovnaný vzťah k rodičom je dôležitý pre jej ďalší citový vývoj.
Stretávanie otca s maloletou súd upravil v rozsahu, ktorý zohľadňoval aktuálny stav, t.j. že maloletá

sa s otcom dlhodobo nevidela. Stretávanie upravil súd tak, že spočiatku bude prebiehať v Krízovom
stredisku K., formou asistovaných stretnutí, nakoľko je súd presvedčený, že na začiatok bude potrebná
intervencia odborníkov. Matka je povinná zabezpečiť účasť maloletej na stretnutiach v čase a mieste,
ktoré určí Krízové stredisko K.. Po uplynutí 4 mesiacov, je stretávanie určené v štandardnom rozsahu.
Je potrebné dodať, že takýto rozsah stretávanie nie je definitívny, pokiaľ sa vzťah medzi otcom a

dcérou obnoví, je možné stretávanie aj rozšíriť. Pre realizáciu stretávania bude nevyhnutná spolupráca
matky. Súd opätovne apeluje na matku, aby opustila „bojové pozície“ a aktívne sa podieľala na obnove
vzťahu medzi otcom a dcérou. Pokiaľ matka nebude svoje povinnosti plniť, vystavuje dcéru ďalším
negatívnym zážitkom plynúcom z výkonu rozhodnutia. Návrh na zákaz styku súd zamietol, nakoľkohlavným dôvodom pre ktorý matka požadovala zákaz styku je údajne sexuálne zneužívanie maloletej
otcom. Tieto podozrenie preukázané neboli a práve na ne nadväzujú všetky ďalšie dôvody, pre ktoré
matka žiadala zákaz styku.

62. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).