Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/282/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719202126
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1719202126.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ A.. J. F., X..
XX.XX.XXXX, V. L. N. C.. L. XX, XXX XX Š., 2/: A.. F. F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. N. C.. L. XX, XXX
XX Š.U., obaja práv. zast. Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o. so sídlom Ružinovská 42,
821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169, proti žalovanému: POLOMstav s. r. o. so sídlom Ulica A. Behunka

1896/32, 900 81 Šenkvice, IČO: 46 837 604, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na
odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 25.11.2019, č.k. 44C/21/2019-159,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcom priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu 1/ a 2/ na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia doručený na súd dňa 12.11.2019 zamietol (výrok I) a žalovanému nárok na náhradu trov
konania o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia nepriznal (výrok II).

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 156, § 324 ods. 1, § 326 ods. 1,2, § 328 ods. 1,2, § 329

ods. 1,2, § 331 ods. 1, § 343 ods. 1,2, 3, § 344 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“). Vecne rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobcovia neosvedčili opodstatnenosť návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Poukázal na to, že návrh žalobcov sleduje zabezpečenie
budúcej exekúcie nároku na zaplatenie sumy 51 804,76 eur s príslušenstvom, a to titulom zodpovednosti
žalovaného za vady vrátane s tým súvisiacich nevyhnutných nárokov. Súd prvej inštancie mal za
preukázané, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej žalobcovia žiadajú zriadiť záložné

právo. Nemal však za osvedčenú existenciu pohľadávky žalobcov a opodstatnenosť obavy, že prípadná
exekúcia pohľadávky žalobcov bude ohrozená. Vychádzal z toho, že obavu z ohrozenia budúcej
exekúcie žalobcovia založili na tom, že žalovaný nevlastní žiaden iný nehnuteľný majetok, ako ten,
na ktorý žiadajú zriadiť záložné právo a na tom, že podľa účtovnej závierky za rok 2018 bol zisk
žalovaného za predchádzajúce účtovné obdobie vo výške 12 718 eur, pričom tento zisk predstavuje
pokles o 81% oproti zisku z predchádzajúceho účtovného obdobia. V tejto súvislosti súd prvej inštancie

uviedol, že z uvedeného dôkazu vyplýva len to, že žalovaný hospodári so ziskom, aj keď je tento
o niečo nižší ako v predchádzajúcom zdaňovacom období. Napriek tomu, že zisk žalovaného oproti
predchádzajúcemu zdaňovaciemu obdobiu klesol, mal za to, že táto skutočnosť ešte nezakladá dôvod
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to vzhľadom k tomu, že výkon podnikateľskej činnosti
je vždy rizikom a každé zdaňovacie obdobie je iné. Kolísanie zisku súd považuje za bežnú vec pri
výkone podnikateľskej činnosti. Zároveň nemal za osvedčené, že žalovaný vykonáva také úkony, v

dôsledku ktorých by sa zbavoval svojho majetku predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou
za veci nižšej hodnoty. Iba samotné tvrdenia žalobcov o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného(vlastníctvo len nehnuteľnosti uvedenej v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pokles
zisku oproti predchádzajúcemu zdaňovaciemu obdobiu, nízke vlastné imanie) tak nepovažoval za
dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci. Súd prvej inštancie zároveň dodal, že

pohľadávka bola žalovaným spochybnená a nie je zrejmým, ako žalobcovia dospeli k jej vyčísleniu,
čo samo o sebe spochybňuje osvedčenie existencie pohľadávky ako jednej z predpokladov nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia. Vzhliadol aj na to, že na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného je
zriadené záložné právo. Avšak z existencie iného záložného práva na nehnuteľnom majetku žalovaného
bez ďalšieho nemožno vyvodiť dôvodnú obavu, že nútené vymoženie nároku žalobcov voči žalovanému

bude ohrozené. Zároveň skutočnosť, že na nehnuteľnosti už je zriadené jedno sudcovské záložné právo
neodôvodňuje automatické zriadenie ďalšieho záložného práva na prípadné uspokojenie pohľadávky
žalobcov. Nakoľko existencia uvedeného záložného práva nevylučuje možnosť uspokojenia pohľadávky
žalobcu predajom tohto nehnuteľného majetku, ale ani z iného majetku žalovaného. Na základe vyššie
uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovia neosvedčili opodstatnenosť nariadenia
zabezpečovaciehoopatrenia,apretonávrhnanariadeniezabezpečovaciehoopatreniazamietolvcelom

rozsahu ako nedôvodný.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1
C.s.p., tak, že v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože s ním doposiaľ
nekonal, a teda mu ani žiadne trovy konania nevznikli.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia dôvodiac ust.
§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p., § 365 ods.
1 písm. f), § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.. Mali za to, že prvoinštančný súd pochybil, keď pri skúmaní
obavy, že exekúcia bude ohrozená, odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, R 20/1998. Uvedené

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sa týkalo predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. e), resp.
§ 76 ods. 1 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej ako „O.s.p.“), v zmysle
ktorých predbežným opatrením bolo možné nariadiť, aby účastník nenakladal s určitými vecami alebo
právami, resp. aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Zabezpečovacie opatrenie je
novým inštitútom, ktorý zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej ako „O.s.p.“) nepoznal.

Zabezpečovacie opatrenie nie je možné stotožňovať s predbežným opatrením, ktorým bolo možné
nariadiť, aby účastník nenakladal s určitými vecami alebo právami, resp. aby niečo vykonal, niečoho sa
zdržal alebo niečo znášal. Tomuto predbežnému opatreniu dnes zodpovedá neodkladné opatrenie podľa
§ 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p.. V zmysle § 326 Civilného sporového poriadku základnou náležitosťou
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a s poukazom na § 344 Civilného sporového poriadku aj

návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Nestotožnili sa s argumentáciou a
právnym názorom prvoinštančného súdu, že vlastníctvo žalovaného len k jedinej nehnuteľnosti (ku
ktorej žalobcovia žiadajú zriadiť záložné právo), pokles zisku oproti predchádzajúcemu zdaňovaciemu
obdobiu a nízke vlastné imanie nepostačuje k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia, a teda k

preukázaniu, že tu je osvedčená obava ohrozenia exekúcie. Tieto skutočnosti dostatočne osvedčujú
obavu z reálnej vymožiteľnosti peňažnej pohľadávky žalobcov v budúcnosti. Súd prvej inštancie tak vec
nesprávne právne posúdil, keď pri skúmaní osvedčenia obavy, že exekúcia bude ohrozená, vychádzal
z rozhodovacej praxe, ktorá sa vzťahuje na inštitút predbežného opatrenia, a toto osvedčenie obavy
z exekúcie vykladal ako bezprostredné a nie ako potencionálne v rovine budúcnosti, čím došlo k

naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.. Namietali, že prvoinštančný súd
pri skúmaní osvedčenia obavy, že exekúcia bude ohrozená, opomenul vziať do úvahy jeden z ich
základných argumentov, a to že žalovaný sa v ostatnom čase predsa len zbavil svojho nehnuteľného
majetku, pričom tým nemysleli predaj v rámci developerskej činnosti, ale prevod vlastníckeho práva
nehnuteľností do osobného vlastníctva jedinej spoločníčky a konateľky žalovaného, p. G. J. (ide o

byt č. 1 zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a rodinný dom zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX,
všetko k. ú. Y. Š.). Na zvýraznenie argumentácie priložili kópie z originálov listu vlastníctva, v ktorom je
uvedená aj chronológia zmien vlastníkov, a z ktorých vyplýva, že predošlým vlastníkom nehnuteľností
bol žalovaný (v prípade rodinného domu zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX prikladáme aj kópiu
originálu listu vlastníctva č. XXXX, keďže rodinný dom bol pôvodne na tomto liste vlastníctva zapísaný na

žalovaného). Namietali, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom v napadnutom uznesení nezohľadnil,
nevykonal dokazovanie a neposkytol žiadnu argumentáciu ohľadom toho, že žalovaný previedol
vyššie spomínané nehnuteľnosti do osobného vlastníctva jedinej spoločníčky a konateľky žalovaného,
pričom však na webovej stránke žalovaného sú tieto nehnuteľnosti naďalej ponúkané na predaj,akoby išlo o nehnuteľnosti žalovaného. Zároveň tak súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
keď konštatoval, že žalovaný sa nezbavuje svojho majetku. Z pohľadu obmedzenej zodpovednosti
spoločnosti s ručením obmedzeným v porovnaní s fyzickou osobou - podnikateľom, resp. z pohľadu

obmedzeného ručenia spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným sa žalobcovia môžu dôvodne
domnievať, že vymožiteľnosť ich pohľadávky je ohrozená. Súd prvej inštancie pri skúmaní osvedčenia
obavy,žeexekúciabudeohrozená,žiadnymspôsobomnebraldoúvahyprávnuformužalovaného,načo
tiež upozorňovali v návrhu, v dôsledku čoho podľa ich názoru tiež pochybil. Chceli zvýrazniť primeranosť
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktoré by žalovaného významným spôsobom neobmedzilo v

jeho ďalšej činnosti. Tým chceli poukázať na to, že žalovaný má aj iných veriteľov, čo takisto treba
vziať do úvahy pri skúmaní obavy, že exekúcia bude ohrozená. Ani túto skutočnosť (t. j. existencia
viacerýchveriteľov)všakprvoinštančnýsúdnezohľadnilpriskúmaníobavyzohrozeniaexekúcie.Dalido
pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.02.2017, sp. zn. 6 Co/10/2017, predmetom
ktorého je pohľadávka iného veriteľa (A.. L.F.) vo výške 26 705 eur. Ich obava vychádza aj z toho, že
žalovaný v minulosti previedol svoj majetok do osobného vlastníctva jedinej konateľky a spoločníčky,

čím sa zbavil majetku, a navyše tento majetok naďalej inzeruje ako majetok žalovaného; ďalej obava
vychádza z právnej formy žalovaného a obmedzeného ručenia spoločníčky žalovaného; z existencie
viacerých veriteľov; ako aj neexistencie ďalšej stavebnej činnosti žalovaného. Touto argumentáciou sa
však súd prvej inštancie v napadnutom uznesení žiadnym spôsobom nezaoberal. Likvidita žalovaného
nie je vzhľadom na výšku pohľadávky dostačujúca. Takisto sa nestotožnili s názorom prvoinštančného

súdu o spochybnení osvedčenia existencie pohľadávky. To, že žalovaný pohľadávku spochybnil,
neznamená, že táto pohľadávka nie je dostatočne osvedčená tak, ako to vyžaduje § 343 C.s.p..
Mali za to, že pohľadávku dostatočne osvedčili listinnými dôkazmi (znalecké a odborné vyjadrenia)
priloženými k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom spochybnenie tejto pohľadávky
žalovaným nemôže byť samo osebe rozhodujúce. Z predložených znaleckých a odborných posúdení

jasne vyplýva, že došlo k závažným rozdielom pri skutočnom vyhotovení stavby ako ich obydlia a
overenou projektovou dokumentáciou v stavebnom konaní. Mali za to, že kolaudačné rozhodnutie
nekorešponduje so skutočným stavom stavby, žalovaný ani v základných rysoch nedodržal požiadavky
vyjadrené v stavebnom povolení, ktoré odkazovalo na projektovú dokumentáciu. V tomto prípade ide o
spotrebiteľský vzťah, kedy si žalobcovia ako neprofesionáli kúpili dom od žalovaného ako dodávateľa,

profesionála v danom odbore. To, že žalovaný nekoná s odbornou starostlivosťou, dosvedčuje aj to,
že na svojom webovom sídle ponúka nehnuteľnosti, ktoré nie sú v jeho vlastníctve, ale v osobnom
vlastníctve jeho jedinej spoločníčky. Takisto pri stavbe domu žalobcov postupoval žalovaný v rozpore s
právnymi predpismi, keď nedodržal overenú projektovú dokumentáciu v stavebnom konaní, postupoval
v rozpore so stavebným povolením, pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia neupozornil na zmeny v

konštrukcii stavby. Ako vyplýva zo znaleckých a odborných posúdení, ktoré si nechali vypracovať, stavba
nespĺňa kritéria energetickej úspornosti a tepelnej ochrany ustanovené všeobecne platnými právnymi
predpismi. Mali tak za to, že zľava z kúpnej ceny vo výške 50 000 eur nie je neprimeraná. Na základe
uvedeného žiadali, aby odvolací súd ich návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel a
uložil im v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej a

priznal im nárok na náhradu trov konania.

5. K odvolaniu žalobcov sa žalovaný vyjadril podaní zo dňa 07.01.2020 a uviedol, že žalobcovia
hodnoverne neosvedčili nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo je dôvod na zamietnutie
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Je pravdou, že medzi žalobcami, žalovaným a

spoločnosťou ATOPS s.r.o., Bratislava, IČO 46 429 701 bola dňa 28.05.2018 uzatvorená zmluva o
prevode vlastníctva bytu (ďalej len „zmluva o prevode“), na základe ktorej sa žalobcovia stali neskôr
vlastníkmi rozostavaného bytu č. X na prízemí rodinného domu s dvoma bytovými jednotkami, súpisné
čísloXXXX,vchodXX,zapísanýnalistevlastníctvač.XXXX,k.ú.Y.Š.,napozemkuregistra„C“parcelné
číslo XXX/XXX C. XXX/XXX (ďalej len „byt“). Byt bol postavený v súlade so stavebným povolením

vydaným Obcou Š. zo dňa 22.05.2015, a bol riadne kolaudovaný dňa 08.11.2018. V zmysle stavebného
povolenia byt má 300 mm hrúbku obvodového muriva a boli stanovené tepelno-technické parametre
nosných konštrukcií a tepelných izolácií, ktoré boli pri výstavbe bytu aj dodržané, ba v niektorých
prípadochajprekonanévprospechžalobcov.Žalobcoviasineobjednalivýstavbubytusvopredurčenými
parametrami, ale kupovali už hotový byt s danými technickými parametrami. Byt bol v čase podpisu

zmluvy o prevode vo vysokom štádiu rozostavanosti, k dokončeniu bytu chýbala už len kuchynská
linka. Žalobcovia boli pred uzatvorením zmluvy o prevode podrobne oboznámení so skutočným stavom
v tom čase už postaveného bytu, čo napokon potvrdili aj v samotnej zmluve o prevode (bod 5.2),
ale aj v odovzdávajúcom a preberacom protokole. Žalobcom bol pred uzatvorením zmluvy o prevodeposkytnutý energetický certifikát bytu, technická správa skutočnej realizácie stavby a znalecký posudok
č. 84/2018 na stanovenie všeobecnej hodnoty bytu vypracovný A.. D. na základe objednávky samotných
žalobcov. Žalobcovia teda poznali skutočné vlastnosti kupovaného bytu, ktorý sa zhoduje s popisom

skutočnej realizácie stavby (ktorý tiež obdržali pred podpisom zmluvy o prevode). Žalobcovia za týchto,
dostatočne oboznámených podmienok prejavili záujem kúpiť byt. Technické parametre bytu vytýkané
teraz žalobcami nepredstavujú vady, ale zodpovedajú skutočnému prevedeniu stavby, k čomu bola
primerane dohodnutá kúpna cena bytu. Byt v energetickej triede B, C je na trhu obvyklý, je spôsobilý na
riadne užívanie a zodpovedá parametrom, s akými boli žalobcovia uzrozumení pred uzatvorením zmluvy

o prevode. Žalobcovia si nikdy nevymienili kúpu bytu v energetickej kategórii A0, A1, a on tiež nesľúbil
byt v tejto energetickej kategórii. Žalobcovia si boli od začiatku vedomí skutočného energetického
zaradenia kupovaného bytu. Skutočné vlastnosti bytu, o ktorý žalobcovia prejavili záujem, sa zhodujú
s popisom poskytnutým žalovaným pred uzatvorením zmluvy o prevode, s poukazom aj na § 496 ods.
1 Občianskeho zákonníka bola zabezpečená ochrana žalobcov ako spotrebiteľov. Plnenie poskytnuté
následne je možné považovať za dohodu o vlastnostiach, účele a akosti. Technické parametre bytu

nepredstavujú vady, ale zodpovedajú skutočným vlastnostiam bytu aké si žalobcovia dojednali v zmysle
ustanovenia § 499 Občianskeho zákonníka. Počas vykurovacieho obdobia na prelome rokov 2018/2019
sa žalobcovia sťažovali na tepelnú nepohodu v byte. Poslal do bytu svojho servisného technika,
výsledkom zistenia ktorého bolo, že skutočným dôvodom tepelnej nepohody v byte bola neodborná
manipulácia s prevádzkovým časom elektrického podlahového vykurovania zo strany žalobcov. Na

rozdiel od iných druhov tepelných zdrojov, elektrické podlahové vykurovanie je charakteristické nižším
príkonom, preto rovnaké množstvo tepla odovzdá počas dlhšieho času prevádzky. Výrazné skrátenie
doby zapnutia elektrického podlahového kúrenia, resp. jeho občasné zapínanie nemôže zabezpečiť
odovzdanie potrebného tepla, čím bola spôsobená nedostatočná tepelná pohoda. Nedostatočný čas
prevádzky elektrického podlahového vykurovania je preukázaný aj porovnaním skutočného množstva

spotrebovanej elektrickej energie žalovanými vo vykurovacom období, so spotrebou susedných domov
rovnakej konštrukcie a rovnakého elektrického podlahového vykurovania. Kým žalobcovia mali na
prelome rokov 2018/2019 spotrebu elektrickej energie okolo 30kWh/denne, domy podobnej konštrukcie
mali mať spotrebu až 110kWh/denne (viď energetický certifikát). Nesprávne používanie elektrického
podlahovéhovykurovaniaviedlonielenknižšiemuteplotnémukomfortuvbyte,aleajkvznikusúvisiacich

nepriaznivých fyzikálnych zmien v tepelnej izolácii a stavebnej konštrukcii bytu, spôsobenej najmä
nárastom vlhkosti. Z hľadiska posúdenia domnelých nárokov žalobcov je tiež podstatné, že znalecký
posudok A.. Š. N. Č.. X/XXXX, ktorý si dali žalobcovia na vlastné náklady vypracovať, porovnáva
stavebno-technické vlastnosti bytu s vlastnosťami stavby, ktorá nikdy nebol a a ani nemala byť
postavená a predaná žalobcom. Stavebná dokumentácia o ktorú sa predmetný znalecký posudok

opiera (katalógový dom Z. XX) nebola priamym podkladom pre získanie stavebného povolania na byt.
Pred podaním žiadosti o stavebné povolenie na byt uvedená dokumentácia bola značným spôsobom
modifikovaná autorizovanou architektkou A.. H. H. (okrem iného bola spojená s dokumentáciou Z. XXX).
Stavebné povolenie bolo vydané na základe tejto zmenenej dokumentácie a následne byt bol postavený
tiež na základe tejto zmenenej stavebnej dokumentácie schválenej stavebným úradom v stavebnom

povolení a v súlade s ňou. Nikdy netvrdil žalobcom, že im predáva katalógový dom Z. XX, Č. Z. XXX.
Žalobcovia si uplatňujú nárok na zľavu z ceny bytu v absurdnej sume 51 804,76 eur, pričom časť tejto
sumy (27 735,20 eur) má predstavovať hodnotu ušetrených stavebných prác, zvyšok akúsi kompenzáciu
žalobcov určenú „od brucha“. Pojem „hodnota ušetrených prác“ nedáva zmysel, nakoľko žalobcovia
kupovali hotovú nehnuteľnosť, ktorej cena bola dohodnutá s ohľadom na ním vynaložené náklady. Nejde

o situáciu, že by žalobcovia si niečo objednali a žalovaný to nesplnil a tak „ušetril“ niečo. Okrem toho,
zmluva o prevode bola uzatvorená medzi žalobcami ako kupujúcimi na strane jednej a žalovaným a
spoločnosťou ATOPS s.r.o., Bratislava ako predávajúcimi na strane druhej. Z celkovej dohodnutej kúpnej
ceny 175 000 eur bola na účet žalovaného IBAN R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zaplatená iba suma
67 023 eur (spoločnosť ATOPS s.r.o., Bratislava predávala pozemky pod rodinným domom a priľahlé

pozemky).Vzhľadomajnauvedenéježalobcamipožadovanázľavazceny(ajkebymalaprávnyzáklad),
ktorú požadujú len od neho celkom zjavne neprimeraná k plneniu, ktoré on obdržal. Poskytnutie takejto
zľavybyznamenalo,žežalobcoviadefactozískajúbytzasumucca.15000eur,čojevrozporesdobrými
mravmi. O tom ani nehovoriac, že kúpna cena za byt bola v zmluve o prevode navýšená na základe
požiadaviek žalobcov na účely poskytnutia hypotekárneho úveru, avšak reálne túto sumu neobdržal (viď

aj rezervačná zmluva zo dňa 24.04.2018). Nárok na zľavu z ceny bytu požadovaný žalobcami nemá
oporu v zákone, je neprimeraný vzhľadom k okolnostiam prípadu. Na okraj poukázal na to, že vôbec
nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spomínajú
vlastníctvo konateľky a spoločníčky žalovaného, pani G. J.. Tá nie je v žiadnom právnom vzťahu kžalobcom. Skutočnosť, že pani J. sama vlastní nehnuteľný majetok, ktorý ponúka prípadne na predaj
na webovej stráne prevádzkovanej žalovaným nemá žiaden súvis ani s nárokom žalobcov, ale ani s
prípadným ohrozením exekúcie tohto nároku. Na tento majetok konateľky a spoločníčky žalovaného

beztak by nebolo možné viesť exekúciu na uspokojenie prípadných nárokov žalobcov voči žalovanému.
Na dokreslenie situácie však je nutné uviesť, že uvedená stránka žalovaného, na ktorý žalobcovia
poukazujú je roky nefunkčná, údaje tam uvedené sú vysoko neaktuálne. Z návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 11.11.2019 nevyplýva ani opísanie rozhodujúcich skutočností
ohľadne obavy, že exekúcia prípadného nároku žalobcov bude ohrozená. Nevyplýva z neho nielen

akýkoľvek úmysel, či náznak úmyslu žalovaného zbavovať sa svojho majetku, nieto ešte konkrétny úkon
k tomu smerujúci. Jeho spoločnosť v minulosti postavila a následne predala viaceré domy, lebo ide o
hlavný predmet jeho podnikateľskej činnosti (v roku 2016 predala 4 byty, v roku 2017 predala 6 bytov,
v roku 2018 predala 1 byt, čím sa vyčerpala predaj už dokončených projektov). V tejto svojej činnosti
plánujepokračovaťajvtomtorokuvoformevýstavbyanáslednéhopredajanovýchdomovvzávislostiod
situácie na trhu. V konečnom dôsledku aj žalobcovia sa dostali k bytu takýmto spôsobom. Riadny výkon

podnikateľskej činnosti však nemôže znamenať ohrozenie výkonu exekúcie. Aj keby došlo k prevodu
časti majetku z jeho strany, bez ďalšieho táto skutočnosť neznamená ohrozenie exekúcie prípadných
nárokov žalobcov (uznesenie Krajského súdu Bratislava sp.zn. 4Cob/36/2017), ak by tak urobil v
rámci bežnej podnikateľskej činnosti nakoľko predajom majetku môže dôjsť k transformácií majetku
na majetok iného druhu (peniaze). Vyššie spomenuté uznesenie Krajského súdu Bratislava sp.zn.

4Cob/36/2017 v skutkovo podobnej veci, ako je táto, bola „odobrená“ aj Ústavným súdom Slovenskej
republiky uznesením sp.zn. II. ÚS 741/2017. Tiež samotná skutočnosť, že došlo k poklesu zisku
spoločnosti nič nehovorí o ohrození prípadnej exekúcie, o vlastnom imaní evidovanom v účtovníctve ani
nehovoriac. Skutočnosťou, ktorá ohrozuje prípadnú exekúciu je znižovanie hodnoty reálneho majetku
a nie nevytváranie primeraného zisku, či vlastného imania. V roku 2016 a 2017 predal niekoľko

nehnuteľností, ktoré predtým sám postavil, v roku 2018 predal poslednú postavenú nehnuteľnosť, a to
práve žalobcom. Ide o prirodzený cyklus po ukončení jedného stavebného projektu pred začatím iného.
V účtovnej závierke za rok 2018 verejne dostupnej na stránke www.registeruz.sk jeho spoločnosť síce
vykazovala relatívne nízky zisk, ale vykazovala majetok viac ako 218 000 eur pri záväzkoch 129 000
eur. Pomer majetku k záväzkom predstavuje 160 ku 100, čo signalizuje celkovo zdravé hospodárenie

spoločnosti žalovaného. Dokonca aj pomer vlastného imania a záväzkov predstavuje u žalovaného 68
ku 100, čo je vysoko nad tým, čo je ešte akceptovateľné (viď § 67a Obchodného zákonníka). Čo je
však najpodstatnejšie, že je naďalej vlastníckom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX,
k.ú. Y. Š.. Hodnota tejto nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. Y.F. Š. s dvoma
bytovými jednotkami presahuje 350 000 eur (keď budeme vychádzať z toho, že žalobcovia kupovali

jednu bytovú jednotku v podobnom rodinnom dome s dvoma bytovými jednotkami za 175 000 eur).
To znamená, že spoločnosť má majetok, ktorého sa nezbavuje a ktorý hodnotovo značne presahuje
údajný nárok uplatnený žalobcami (a to aj s prihliadnutím na ostatné, v účtovníctve evidované záväzky),
ergo žiadnym spôsobom nie je ohrozená exekúcia. Zriadenie sudcovského záložného práva na všetky
nehnuteľnosti v jeho vlastníctve (dva bytové jednotky v jednom rodinnom dome), tak ako to požadujú

žalobcovia, navyše nezodpovedalo by ani testu proporcionality, ktorý je tiež podstatný pri rozhodovaní
súduonariaďovanízabezpečovaciehoopatrenia(viďuznesenieÚSSRsp.zn.II.ÚS741/2017).Hodnota
zabezpečovaného údajného záväzku je totiž podstatne nižšia, než hodnota majetku, ktorý má slúžiť
ako zabezpečenie. Okrem toho pozemky pod rodinným domom zapísaným na liste vlastníctva č. 4671,
k.ú. Y. Š. nie sú v jeho vlastníctve, a teda nariadením zabezpečovacieho opatrenia do určitej miery

by došlo aj k zásahu do práv tretích osôb. Tiež poukázal na to, že síce nároky žalobcov odmieta
ako neoprávnené, avšak so žalobcami riadne komunikoval i komunikuje naďalej, ako to vyplýva aj z
podania žalobcov (odpovede na uplatnené reklamácie). Ani toto jeho správanie sa nenasvedčuje k
ohrozeniu prípadnej exekúcie. Žalobcovia teda v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
neuviedli skutočnosti, z ktorých by vyplynula obava ohrozenia prípadnej exekúcie. Nestotožnil sa ani

s argumentáciou žalobcov o tom, že zabezpečovacie opatrenie je miernejším zásahom do jeho práv
ako by bolo neodkladné opatrenie, či predbežné opatrenie. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia
mu síce súd priamo nezakáže užívať majetok, alebo disponovať s ním, avšak de facto takýto majetok
sa stáva nespeňažiteľným. Ide teda naďalej o výrazný zásah do jeho vlastníckeho práva, najmä v
prípade spoločnosti, ktorá sa zaoberá výstavbou a následným predajom nehnuteľností. Tento zásah

je významný o to viac, že je nariadený bez riadneho súdneho konania, keďže konanie o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia neposkytuje stranám sporu rovnaké možnosti uplatnenia ich práv, ako
riadnesúdnekonanie.Musítedaísťoskutočnevýnimočnýzásah,ktorýmusíbyťpodloženýosvedčeným
nárokom, ktorému sa má poskytnúť ochrana a reálnym ohrozením exekúcie. Okrem tohto musí byťzhodnotený aj testom primeranosti nakoľko je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie len pri dodržaní
zásad proporcionality. V danom prípade zásada proporcionality neobstojí ani hodnotovo, a ani vzhľadom
na to, že nárok žalobcov pravdepodobne neexistuje, určite však neexistuje v nimi tvrdenej, ničím

nepodloženej výške. Na strane žalobcov nie je nielen bezprostredná, ale vlastne žiadna snaha v
súčasnosti o zabavenie sa svojho majetku predajom, alebo iným spôsobom. Svoj existujúci majetok
značne presahujúci hodnotu údajnej pohľadávky žalobcov neinzeruje, nesnaží sa o jeho predaj iným
spôsobom; opak žalobcovia nepreukázali. Žalobcovia pri snahe dokázať zbavovanie sa majetku len
poukazujú na prevod nehnuteľnosti na konateľa a jediného spoločníka žalovaného. Tento prevod sa

pritom uskutočnil v roku 2015, keď nielen pohľadávka žalobcov, ale v podstate ani ich byt, v súvislosti s
ktorým mala vzniknúť ich pohľadávka, neexistoval. Tento prevod teda nemôže byť dôkazom o akejkoľvek
snahe žalovaného zbavovať sa svojho majetku za účelom ohrozenia exekúcie nároku žalobcov pre
chýbajúci vecnú i časovú súvzťažnosť. Byt, ktorý žalobcovia spomínajú v podanom odvolaní pani
G. J., konateľka žalovaného, do dnešného dňa vlastní, býva v ňom a nemá v úmysle ho previesť.
Mal za absurdné, že žalobcovia sa snažia poukázať na obavu o ohrozenie exekúcie ich domnelého

nároku s poukazom na jeho právnu formu. Takáto argumentácia nemá oporu v žiadnom právnom
predpise, či judikatúre. Súd musí posúdiť existenciu obavy o ohrozenie výkonu rozhodnutia nezávisle od
právnej formy prípadného dlžníka, hľadiac iba na skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného
opatrenia spočívajúce s činnosti alebo nečinnosti danej osoby, v jej majetkových pomeroch. Mal za to,
že žalobcovia ani v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ani v odvolaní voči rozhodnutiu

súdu prvej inštancie zo dňa 25.11.2019 neuviedli a nepreukázali skutočnosti odôvodňujúce obavu o
ohrozenie exekúcie. Jeho spoločnosť je po finančnej stráne zdravá, riadne existujúca spoločnosť, ktorá
má majetok značne presahujúci údajné nároky žalobcov, ktorého majetku sa nezbavuje. Na základe
uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov
konania .

6. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

8. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p., výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

9. Podľa § 344 ods. 4 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

10. Preskúmaním napadnutého uznesenia a obsahu spisu, vyhodnotením predložených listinných

dôkazov a skutočností uvedených v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, odvolania
žalobcov a vyjadrenia žalovaného odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že v
danom prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343
C.s.p. . Odvolací súd na základe odvolania
žalobcov nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a

ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že v konaní o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia súd nerozhoduje na základe dokazovania ako je tomu v konaní o veci
samej, keď v tomto štádiu konania nie je na vykonávanie rozsiahleho dokazovania časový priestor (§

328 ods. 2 C. s. p. ). V konaní o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia súd rozhoduje na základe osvedčovania, t. j. prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu
so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú však

strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. C. s. p. ). Podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú
a) podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného
práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) zriadenie zabezpečovacieho právaprostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a d) existencia
obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pričom pri skúmaní obavy budúceho zmarenia uspokojenia
peňažnej pohľadávky je potrebné vychádzať z konkrétnych skutkových okolností. Potrebné je zohľadniť

primeranosť zásahu do majetkových pomerov, tak aby nevznikol zjavný nepomer, za zachovania zásady
proporcionality,

12. Vychádzajúc z toho, že súd prvej inštancie rozhodoval na základe návrhu žalobcov, ktorým žiadali o
nariadenie zabezpečovacieho opatrenie k nehnuteľnostiam, má odvolací súd za splnené dva základné

predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to podanie návrhu a spôsobilý predmet
záložného práva. Vo vzťahu k hodnovernému opísaniu skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku (peňažnej pohľadávky veriteľa), odvolací súd prihliadol na to, že zmluva o prevode vlastníctva
bytu (ďalej už len ako „zmluva“) bola dňa 28.05.2018 uzavretá medzi žalobcami ako kupujúcimi a
žalovaným a spoločnosťou ATOPS s. r. o. IČO: 46 429 701 ako predávajúcimi. Predmetom zmluvy
bol jednak prevod vlastníckeho práva žalovaného k rozostavanému bytu č. 2 na prízemí rodinného

domu s dvomi bytovými jednotkami bez súpisného čísla postaveného na pozemku parcely registra „C“
parc. č. XXX/XXX, prevod spoluvlastníckeho podielu prislúchajúceho k tomuto rozostavanému bytu na
spoločných častiach a zariadeniach rodinného domu s dvomi bytovými jednotkami o veľkosti XXXXX/
XXXXX na žalobcov (ďalej len „ nehnuteľnosť“) ako aj prevod pozemkov zapísaných na LV č. XXXX,
vedených Okresným úradom Pezinok - katastrálny odbor, a to a) parcely č. XXX/XXX a parcely č. XXX/

XXX v podiele XXXXX/XXXXX v prospech žalobcu 1/ a v podiele XXXXX/XXXXXX v prospech žalobcu
2/, b) parcely č. XXX/XXX do vlastníctva žalobcu 1/ v podiele 1 a do vlastníctva žalobcu 2/ v podiele
1, c) parcely č. XXX/XXX do vlastníctva žalobcu 1/ v podiele 1 a do vlastníctva žalobcu 2/ v podiele
1, d) parcely č. XXX/XXX do vlastníctva žalobcu 1/ v podiele 1/10 do vlastníctva žalobcu 2/ v podiele
1/10. Vychádzajúc z uvedeného ako aj z obsahu zmluvy, tak pri posudzovaní žalobcami uplatneného

nároku je potrebné prihliadnuť na to, že žalovaný z celkovej dohodnutej kúpnej ceny 175 000 eur obdržal
len jej časť vo výške 79 553 eur. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcovia odvodzovali od
existencie pohľadávky voči žalovanému vo výške 51 804,76 eur. Dôvodnosť uplatneného nároku v časti
1 804,76 eur žalobcovia odvodzovali z faktúry č. XX/XX/XXXX ( za znalecký posudok vypracovaný
znalcom A.. Š. N.) a faktúry č. XXXXXXX ( za vykonanie termovízie a tepelného posúdenia rodinného

domu spoločnosťou STASYS, spol. s r.o.). Nárok v časti o zaplatenie sumy 50 000 eur, žalobcovia
odvodzovali len zo záverov znalca A.. Š. N., ktorý v znaleckom posudku č. 5/2019 uviedol, že hodnota
usporených materiálov a prác je podľa hrubého odhadu asi 27 700 eur. Len na základe uvedeného
odhadu znalca z iného odboru, nie znalca z odboru pre odhad hodnoty stavebných prác, bez presného
určenia hodnoty nevyhnutne potrebných stavebných prác, nemožno vyvodiť, že žalobcovia osvedčili

dôvodnosť uplatneného nároku v sume 50 000 eur. Závery znaleckého posudku č. 5/2019 len indikujú
dôvody, pre ktoré nie je možné stavbu zohriať na potrebnú teplotu počas zimných mesiacov a príčiny
ochladzovania stavby nad výkon vykurovacieho systému. Dôvodnosť žalobcami uplatneného nároku v
sume 50 000 eur nevyplýva ani z odborného vyjadrenie spoločnosti STASYS, spol. s r.o.. Odvolaciemu
súdu nie je zrejmým, ani ako žalobcovia dospeli k záveru, že znalcom A.. Š. N. určený odhad vo výške

27 700 eur, by v prípade reálneho vykonania stavebných prác dosiahol sumu 50 000 eur. Spornosť
nároku žalobcov je zrejmou aj z vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcov, v ktorom spochybnil
tak právny dôvod ako aj výšku žalobcami uplatneného nároku. I keď z povahy zabezpečovacieho
opatrenia vyplýva, že môže byť nariadené aj pred začatím konania, predmetom ktorého bude získanie
judikovanej pohľadávky, uvedené neznamená, že nie je potrebné v tomto štádiu peňažnú pohľadávku

osvedčiť. Preto za situácie, kedy žalobcovia neosvedčili dôvodnosť peňažného nároku v sume 50 000
eur,uplatňovanéhotitulomzľavyzkúpnejceny,vovzťahukuktorému immalivzniknúťsúvisiacenáklady
v sume 1 804,76 eur, nemôžu byť splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

13. Žalobcovia neosvedčil ani splnenie ďalšej podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,

a to existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Odvolací súd nemal za zistené
také správanie sa žalovaného, ktoré osvedčuje nakladanie s nehnuteľným majetkom žalovaného v
podobe jeho zakladania v prospech tretích osôb zriadením záložného práva, či znižovanie rozsahu
majetku žalovaného uzatváraním kúpnych zmlúv. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä
v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické, alebo právne úkony smerujúce k

sťaženiu, alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Dôvodnosť obavy z ohrozenie exekúcie nemožno
vyvodzovať z tvrdenia žalobcov, že žalovaný previedol do vlastníctva jedinej spoločníčky a konateľky byt
č. 1 zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a rodinný dom zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, všetko
k. ú. Y. Š., nakoľko k uvedeným prevodom došlo skôr ako žalobcovi nadobudli nehnuteľnosť a skôr akosi žalobcovia u žalovaného uplatnili vady diela. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalobcov, že žalovaný
sa v „ostatnom“ čase zbavil svojho majetku. Na uvedené závery nemá vplyv skutočnosť, že na webovej
stránke žalovaného sú podľa tvrdenia žalobcov tieto nehnuteľnosti ponúkané naďalej ako nehnuteľnosti

vo vlastníctve žalovaného. Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom činnosti žalovaného je
práve výstavba a predaj domov, preto zo skutočnosť, že došlo k poklesu zisku spoločnosti žalovaného
bez dôsledného posúdenia ekonomickej situácie žalovaného, nemožno bez ďalšieho vyvodzovať, že
likvidita žalovaného nie je dostatočnou. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť aj na
konštatovanie žalovaného, že podľa účtovnej závierke za rok 2018 verejne dostupnej na stránke

www.registeruz.sk jeho spoločnosť síce vykazovala relatívne nízky zisk, ale vykazovala majetok viac ako
218 000 eur pri záväzkoch 129 000 eur. Odvolacia argumentácia žalobcov, že vlastné imanie žalovaného
nie je vzhľadom na výšku nimi uplatňovanej pohľadávky dostačujúce, je tak nedôvodnou. Rovnako
existencia záložného práva na nehnuteľnostiach žalovaného (zriadeného uznesením Okresného súdu
BratislavaIIIzodňa10.11.2016č.k.19C/225/2016-30vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvBratislave
zo dňa 28.02.2017 č.k. 6Co/10/2017-57 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 21.06.2017 č.k. 6Co/10/2017-68) sama o sebe neznamená, že je tu obava z ohrozenia exekúcie,
keďže nebolo preukázané, že pohľadávky iného veriteľa sú judikované. Podľa ust. § 343 ods. 3 C.s.p.,
totiž výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávky právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím. Vo vzťahu k námietkam žalobcov, že Krajský súd v Bratislave v inom konaní (6Co/10/2017)
rozhodol tak, že na majetok žalovaného v prospech iného veriteľa zriadil zabezpečovacie opatrenie,

odvolací súd uvádza, že uvedeným rozhodnutím v inej právnej veci nie je viazaný ( viď ust. § 193
C.s.p.). Súd prvej inštancie rovnako nepochybil, keď pri skúmaní osvedčenia obavy, či exekúcia bude
ohrozená, nebral do úvahy právnu formu žalovaného. Žalovaný podniká formou spoločnosti s ručením
obmedzeným, kedy podľa § 106 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zodpovedá za porušenie
svojich záväzkov celým svojím majetkom. Pričom spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky

svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Vzhľadom k uvedenému pri posudzovaní
dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo dôvodným posudzovať
majetok fyzickej osoby, i keď v postavení jediného spoločníka a konateľa žalovaného. Nemožno
opomenúť ani posúdenie primeranosti zásahu do majetkových pomerov žalovaného, kedy žalobcovia
žiadajú nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami, ktorých

hodnota podľa vyjadrenie žalovaného dosahuje sumu 350 000 eur, čo pri porovnaní nároku žalobcov v
sume 51 804,76 eur, možno považovať za výrazný nepomer.

14. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľov, odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej
judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09

a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľov odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

15. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené všetky atribúty, ktorými je
charakterizovanézabezpečovacieopatrenie,pretoodvolanímnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancie

podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne, potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 262 ods.1
C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
Ovýšketrovrozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesenímvydanýmvyššímsúdnymúradníkom

(§ 262 ods. 2 C.s.p.).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákonpripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).