Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200841
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5619200841.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobkyne N. Y., rod. V., nar. XX.
XX. XXXX, bytom Y. XXX/XX, N. Y. - N. I., zastúpenej spoločnosťou ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO: 36861251 proti žalovanému K.. U. Y., nar. XX.
X. XXXX, bytom T. H. XXX/XX, N. Y., zastúpeného JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom, so sídlom
Štúrova 4330/31, Liptovský Mikuláš, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 20. 3. 2019, doručenou na tunajší súd 21. 3. 2019 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia,
ktorým by súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - strán sporu tak, že do vlastníctva

žalovaného by pripadol obchodný podiel žalovaného v obchodnej spoločnosti Design MP, s.r.o., so
sídlom Medze 513/28 Liptovský Mikuláš - Liptovská Ondrašová, IČO: 36836133, ktorému zodpovedal
peňažný vklad vo výške 3.320 eur, splatený v celom rozsahu, ktorého hodnota (obchodného podielu)
je 407.621 eur, pričom do vlastníctva žalobkyne by nepripadol žiaden majetok (ani pasíva) s tým,
že žalovaný by bol povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu zaplatiť sumu 217.805,45
eur. Uvedený žalobný návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.:

1P/83/2015 - 40 z 22. 4. 2016, právoplatným 25. 5. 2016, bolo rozvedené manželstvo strán sporu, pričom
strany sporu sa doposiaľ nedohodli na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len
„BSM“.) Mimosúdne rokovania pred podaním žaloby boli neúspešné z dôvodov na strane žalovaného.
Keďže bolo potrebné splatiť spoločný spotrebiteľský úver poskytnutý stranám sporu spoločnosťou U.,
a.s. na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „flexihypotéka na refinancovanie“ reg. č.
001/244608/16-001/000z27.1.2016boližalobkyňaažalovanýnúteníodpredaťnehnuteľnostizapísané
na LV č. XXXX, k.ú. N. I. patriace do ich BSM. Tieto nehnuteľnosti boli predané tretej osobe na základe

kúpnej zmluvy zo 7. 12. 2018, za kúpnu cenu 180.000 eur. Z inkasovanej kúpnej ceny bol následne
uhradený záväzok strán sporu voči U., a.s. vyplývajúci z uvedenej flexihypotéky vo výške 142.556,15
eur. Zvyšok kúpnej ceny vo výške 2.700 eur bol použitý na úhradu odmeny sprostredkovateľa, pričom
zostávajúca suma vo výške 44.743,85 eur bola vyplatená stranám sporu tak, že na účet žalobkyne
bola poukázaná suma 7.712 eur a na účet žalovaného suma 37.031,85 eur. Spolu s uvedenými
nehnuteľnosťami boli speňažené aj hnuteľné veci uvedené pod por. č. 2 a pod por. č. 3 v liste žalobkyne z

1. 3. 2018. Po takomto speňažení nehnuteľných a hnuteľných vecí stranami sporu zostali nevyporiadané
veci, práva a záväzky patriace do BSM uvedené pod por. č. 1 - obchodný podiel žalovaného v obchodnej
spoločnosti Design MP, s.r.o. so sídlom Medze 513/28 Liptovský Mikuláš - Liptovská Ondrašová, IČO:36836133,ktorémuzodpovedásplatenýpeňažnývkladvovýške3.320eur,ktoréhohodnotapredstavuje
407.621 eur, pričom k tejto hodnote dospela žalobkyňa na základe výpočtu s použitím metódy EBITDA
vychádzajúc z hospodárskych výsledkov spoločnosti Design MP, s.r.o. zverejnených v účtovnej závierke

za roky 2015 a 2016, pod por. č. 2 - suma 2.894,95 eur, ktorú mal žalovaný obdržať vo väčšom rozsahu
ako by mu patril podiel z kúpnej ceny inkasovanej stranami sporu v zmysle kúpne zmluvy zo 7. 12.
2018 (s poukazom žalobkyne na výpočet tejto sumy v prílohu tejto žaloby), a pod por. č. 3 - nárok
žalobkynenavráteniesumy11.100eur,ktorýodôvodnilanasledovne.Flexihypotékaz27.1.2016nebola
spoločným záväzkom strán sporu vzniknutým za trvania manželstva, ale vznikla až po zániku BSM, a

to preto, že flexihypotékou strany sporu splatili iný skorší záväzok vzniknutý počas manželstva voči U.,
a.s. Na základe flexihypotéky bol poskytnutý úver vo výške 140.000 eur, ktorým strany sporu splatili iný
skorší záväzok vzniknutý za trvania manželstva voči U. vo výške 109.273,87 eur. Zvyšná suma takto
poskytnutého úveru bola poukázaná na účty strán sporu, a to na účet žalovaného vo výške 9.781,85
eur a 8.944,28 eur, a na účet žalobkyne vo výške 12.000 eur. Na základe uvedenej flexihypotéky tak
strany sporu splatili skorší úver vo výške 109.273,87 eur, a zvyšná suma vo výške 30.726,13 eur im

bola poskytnutá ako navýšenie finančných prostriedkov, a keďže to bolo v čase už po zániku BSM, z
tejto sumy by polovica vo výške 15.336,06 eur mala patriť žalobkyni. Žalobkyni však bola vyplatená len
suma 12.000 eur, ktorú žalobkyňa použila na splatenie spoločných záväzkov strán sporu vzniknutých
ešte za trvania manželstva, a to záväzku voči R. Ž. vo výške 9.000 eur (vzniknutého na základe zmluvy
o pôžičke z 8. 1. 2014), a na splatenie záväzku voči sestre žalobkyne - X. Q. V. vo výške 2.100 eur (ktorá

ešte za trvania manželstva poskytla obom stranám sporu pôžičku na kúpu kuchyne.) Žalobkyni by preto
mali byť tieto sumy vo výške 9.000 eur a 2.100 eur (spolu 11.100 eur), ktoré zo svojho vynaložila na
spoločné záväzky vzniknuté za trvania manželstva, vrátené.

2. Podaním doručeným na tunajší súd 26. 3. 2019 žalobkyňa opravila žalobu v časti označenia

žalovaného, keď uviedla, že jeho adresu trvalého pobytu je správne - T. H. XXX/XX, XXX XX N. Y. - I..

3. Dňa 10. 5. 2019 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie k žalobe z 9. 5. 2019, v ktorom žalovaný
uviedol nasledovné skutkové a právne tvrdenia. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.:
1P/83/2015 - 40 z 22. 4. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 25. 5. 2016 bolo rozvedené manželstvo

stránsporu.ZánikommanželstvazanikloajBSM.StranysporusanedohodlinavyporiadaníBSMvrámci
mimosúdnych rokovaní. Mimosúdne rokovania však zlyhali z dôvodu na strane žalobkyne. Žalovaný
nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že k predaju nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. N. I.Š. a
patriacej do BSM boli strany sporu nútené, nakoľko žalovaný pravidelne splácal hypotekárny úver. K
predaju nehnuteľnosti došlo až po tom, čo mu žalobkyňa doručila návrh na vyporiadanie BSM z 1.

3. 2018, nakoľko si po prepočítaní poplatkov, ktoré by mohli vzniknúť pri potenciálnom súdnom spore
uvedomil riziko, že sa dostane do platobnej neschopnosti, príp. exekúcie, ktorá by mala vplyv nielen
na neho, ale ohrozovala by aj spoločné deti strán sporu žijúce so žalobkyňou. Žalovaný súhlasil, že
nehnuteľnosti patriace do BSM boli predané tretej osobe kúpnou zmluvou zo 7. 12. 2018 za kúpnu
cenu 180.000 eur, pričom z inkasovanej kúpnej ceny bol uhradený záväzok strán sporu voči U., a.s.

vyplývajúci z flexihypotéky vo výške 132.556,15 eur, a že zvyšok kúpnej ceny vo výške 2.700 eur
bol použitý na úhradu odmeny sprostredkovateľa a zostávajúca suma vo výške 44.743,85 eur bola
vyplatená stranám sporu, a to tak, že na účet žalobkyne bola uhradená suma 7.712 eur a na účet
žalovaného suma 37.031,85 eur. Žalovaný však nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že takýmto spôsobom
boli speňažené aj všetky hnuteľné veci uvedené pod por. č. 2 a por. č. 3 v jej (predžalobnom) návrhu

na vyporiadanie BSM z 1. 3. 2018, pričom u niektorých z týchto vecí namietal, ich parametre, resp.
to že neboli predané, ale ich má v užívaní žalobkyňa, či iné osoby a pod. Pokiaľ ide o obchodný
podiel v spoločnosti Design MP, s.r.o. žalovaný uviedol, že nebol vyplatený zo spoločných finančných
prostriedkov, a preto nemôže patriť do BSM. K sume 2.894,95 eur ako predmetu na vyporiadanie pod
por. č. 2 žaloby uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne, pretože rozdelenie peňazí skontrolovala

žalobkyňa v deň pred podpisom zmluvy o predaji nehnuteľností a na znak súhlasu zmluvu podpísala.
Pokiaľ ide o predmet vyporiadania pod por. č. 3 žaloby, žalovaný takisto nesúhlasil s tvrdeniami
žalobkyne, pretože uvádzaná flexihypotéka bola žiadaná 27. 1. 2016, t.j. počas manželstva strán
sporu. Pri žiadosti o flexihypotéku bola žalobkyňa oboznámená s finančnými záväzkami v spoločnej
domácnosti, preto bolo žiadané o navýšenie o 30.726,13 eur (keďže sa v domácnosti viac míňalo ako

zarábalo a vzniknutý dlh bolo potrebné vyrovnať.) S čerpaním flexihypotéky sa potom čakalo z dôvodu
týkajúceho sa Štátneho fondu rozvoja bývania, aby žalovaný nemusel vracať poplatky štátu. Preto je
tam taký veľký časový rozdiel medzi požiadaním o flexihypotéku a jej čerpaním. Počas tohto obdobia sa
žalobkyňa so žalovaným rozviedla. Žalobkyňa vedela, na čo má byť uvedená suma použitá (na splateniespoločných dlhov vzniknutých počas manželstva.) Pri podpise čerpania však žalovanému povedala, že
nepodpíše čerpanie, pokiaľ časť peňazí nebude prevedená na jej účet, na základe čoho musel žalovaný
s jej návrhom súhlasiť, keďže vedel, že bez čerpania úveru sa dlhy v dohľadnej dobe nevyrovnajú.

Celý dlh voči sestre žalobkyne bol vo výške 4.000 eur, čo však už žalobkyňa opomenula uviesť, pričom
žalovaný počas trvania dlhu splatil 1.900 eur.) Nesúhlasil s tým, že žalobkyňa zo svojho vynaložila sumu
12.000 eur a žalovaný 3.100 eur, nakoľko tieto financie boli navýšené o flexihypotéku, ktorú splácal vždy
iba žalovaný (takisto ako všetky poplatky spojené s chodom domácnosti.) Vzhľadom na uvedené navrhol
žalovaný žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

4. V replike zo 7. 6. 2019, doručenej na tunajší súd 10. 6. 2019 žalobkyňa zopakoval, že mimosúdne
rokovania zlyhali z dôvodov na strane žalovaného. Strany sporu boli nútené predať predmetnú
nehnuteľnosť, pretože bolo potrebné splatiť úver (flexihypotéku.) Žalobkyňa namietla, že žalovaným
spochybňovaný zoznam hnuteľných vecí neurobila predmetom vyporiadania BSM, keďže boli len
súčasťou vybavenia nehnuteľností, ktoré boli predmetom predaja. Žalovaný neuviedol, že by akékoľvek

z týchto hnuteľných vecí mala patriť do BSM alebo že by sa nejako mala vyporiadať. Naopak tvrdil,
že pri predaji domu došlo k vyporiadaniu aj ostatných vecí patriacich do BSM. Preto žalobkyni nebolo
zrejmé, z akého dôvodu sa žalovaný vyjadroval k zoznamu hnuteľného majetku a čo chcel týmito
tvrdeniami vlastne dosiahnuť. Hnuteľné veci uvedené v zozname boli súčasťou vybavenia a zariadenia
nehnuteľnosti a vzťahovala sa teda na nich aj kúpna cena. Nový majiteľ však potom stranám sporu

navrhol, aby si z predmetných hnuteľných vecí zobrali čo chcú. Žalovaný z týchto vecí nechcel nič, a
žalobkyňa len využila ponúknutú možnosť a so súhlasom nového majiteľa vecí naložila s niektorými
z nich spôsobmi bližšie uvedenými v tejto replike (ktoré tu však už súd z dôvodu hospodárnosti
nebudeuvádzať,pretožetonemáabsolútnežiadnurelevanciukdôvodomtohtorozhodnutia.)Žalobkyňa
poukázala za neúčinnú procesnú obranu žalovaného keď tvrdil, že obchodný podiel v spoločnosti Design

MP, s.r.o. nebol vyplatený zo spoločných finančných prostriedkov, a teda ako taký nemôže patriť do BSM,
pretože takéto tvrdenia nemožno považovať za úplné opísanie podstatných a rozhodujúcich skutkových
tvrdení. Taktiež obrana žalovaného, že spôsob vyplatenia obchodného podielu bude preukázaný
výsluchom menovaného svedka, bez ďalšieho nespĺňa kritériá riadnej a účinnej procesnej obrany
podľa § 150 ods. 1, § 153 ods. 1 a § 167 ods. 2 CSP, nakoľko z tohto tvrdenia nie sú zrejmé

podstatné a rozhodujúce skutočnosti, ktoré má navrhovaný svedok preukázať. Žalovaný sám neopisuje
spôsob vyplatenia obchodného podielu. Z tvrdenia žalovaného, že obchodný podiel nebol vyplatený zo
spoločných finančných prostriedkov vôbec nie je zrejmé, čo mal na mysli. Žalovaný mal uviesť ako, resp.
z akých finančných prostriedkov bol obchodný podiel vyplatený, či išlo o prostriedky žalobkyne, jeho
finančné prostriedky alebo finančné prostriedky inej osoby. Žalobkyňa sa výslovne s poukazom na § 153

ods. 1, § 150 ods. 1 a § 167 ods. 2 CSP domáhala uplatnenia sudcovskej koncentrácie, pretože žalovaný
neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas, hoci tak mohol urobiť, ak by konal starostlivo so zreteľom
na rýchlosť a hospodárnosť konania. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že žalovaný vôbec nerozporoval
hodnotu obchodného podielu, ktorú žalobkyňa uvádza vo svojom žalobnom návrhu a ani spôsob jeho
ocenenia, preto v tejto súvislosti vzhľadom na § 151 ods. 1 CSP sa považujú jej skutkové tvrdenia

za nesporné. Žalobkyňa v replike doplnila, že bola to ona, kto za trvania manželstva poskytla vlastné
finančné prostriedky (z vlastných úspor) žalovanému na založenie spoločnosti a na nadobudnutie celého
jeho obchodného podielu v spoločnosti. Žalobkyňa pritom poskytla vlastné finančné prostriedky na
založenie spoločnosti aj spoločníkovi žalovaného - K.. Y. T., ktorý jej tieto finančné prostriedky aj neskôr
vrátil. V čase zakladania spoločnosti pritom žalovaný nemal žiadne vlastné finančné prostriedky na

založenie spoločnosti, nakoľko bol len krátko po ukončení vysokej školy a v čase založenia spoločnosti
nezamestnaný. Naopak žalobkyňa mala dostatok vlastných finančných prostriedkov úspor, nakoľko od
svojich 15 rokov pracovala, a to aj v niekoľkých zamestnaniach naraz až do momentu nástupu na
materskú dovolenku po uzatvorení manželstva. Pre prípad, že by však bolo v konaní preukázané,
že obchodný podiel patrí do BSM, žalobkyňa z opatrnosti navrhla, aby súd nariadil vo veci znalecké

dokazovanie na určenie hodnoty predmetného obchodného podielu, avšak aj to len vtedy, ak bude mať
súd za to, že hodnota obchodného podielu je medzi účastníkmi sporná. K položke uvedenej v žalobe
čl. III. pod por. č. 2, teda k sume 2.894,95 eur žalobkyňa uviedla, že viackrát namietla nesprávnosť
výpočtu. Žalovaný večer pred podpisom zmluvy prišiel domov a rátal opäť po svojom a dospel k záveru,
že žalobkyňa môže byť spokojná, že jej ešte pridal, a čo viac ešte chce, a následne v deň podpisu

zmluvy o predaji nehnuteľnosti sa žalobkyni smial, že je už koniec. Žalobkyňa trvá na tom, že jej patrí
suma 2.894,95 eur, ktorú žalovaný obdržal vo väčšom rozsahu, ako by mu patril podiel kúpnej ceny
inkasovanej stranami sporu v zmysle kúpnej zmluvy zo 7. 12. 2018, pričom znovu odkázala na výpočet
tejto sumy v prílohe žaloby (na č.l. 31 spisu - pozn. súdu.) Podľa žalobkyne je rozhodujúce len to, kedyboli úverové prostriedky stranám sporu, t.j. kedy skutočne vznikol záväzok (dlh.) Podľa žalobkyne pri
flexihypotéke nešlo o záväzok, ktorý by vznikol za trvania manželstva, ale o záväzok, ktorý vznikol až
po zániku manželstva, teda po zániku BSM. Preto nešlo o spoločný záväzok strán sporu vzniknutý za

trvania manželstva, patriaci do BSM. Zmluvu na flexihypotéku musela žalobkyňa podpísať pod nátlakom
žalovaného a jeho mamy s vyjadrením, že inak zle dopadne. V deň podpisu zmluvy sa žalovaný zaviazal,
že pokiaľ ju žalobkyňa podpíše, bude plne zodpovedný za navýšenie v sume 30.000 eur, čo však
nedodržal. Bola tiež podpísaná dohoda o uznaní dlhu medzi dlžníkom - žalovaným a spoludlžníčkou -
žalobkyňou pred R.. T. R. v jeho kancelárii (v tom čase bol zástupcom žalobkyne počas rozvodového

konania.) Po rozvode, po predaji domu a po zániku BSM bolo žalovanému vyplatené (t.j. vrátené zo
strany žalobkyne) 29 mesačných splátok za úver, ako aj náklady za dom za 18 mesiacov, t.j. za dobu,
pokiaľ v dome bývala žalobkyňa s deťmi po rozvode manželstva, s odkazom prílohu č. 1 žaloby. Z
uvedeného vyplýva, že žalobkyňa žalovanému nič nedlží, všetky svoje záväzky voči žalovanému si
vysporiadala. Sumu 11.100 eur vynaložila žalobkyňa z vlastných prostriedkov na splatenie spoločných
záväzkov vzniknutých ešte za trvania manželstva voči R. Ž. vo výške 9.000 eur (na základe zmluvy o

pôžičke z 8. 1. 2014) a vo výške 2.100 eur, ktorú sumu vrátila svojej sestre X. Q. V. (ktorá za trvania
manželstva poskytla stranám sporu pôžičku na kúpu kuchyne.) Žalobkyni by sa teda mali vrátiť tieto
sumy vo výške 9.000 eur a 2.100 eur (spolu vo výške 11.100 eur), ktoré ako zo svojho vynaložila na
spoločné záväzky účastníkov vzniknuté za trvania manželstva. Tento nárok tvorí pod por. č. 3 predmet
vyporiadania. Ďalšie tvrdenia žalovaného považovala žalobkyňa za irelevantné, vzhľadom na predmet

konania. Vo zvyšnom rozsahu žalobkyňa len zopakovala svoje tvrdenia zo žaloby.

5.Vduplikez26.6.2019,doručenejnatunajšísúd27.6.2019žalovanýnaúvodvovyhlásil,ženesúhlasí
s argumentáciou v žalobe a v jej replike. Strany sporu si bezpodielové spoluvlastníctvo manželov už
vysporiadali. Po zániku BSM predali spoločný rodinný dom (vrátane pozemkov), a to kúpnou zmluvou

zo 7. 12. 2018, v rámci ktorej boli vysporiadané aj hnuteľné veci a bolo vyplatené záložné právo v
prospech VÚB, a.s. vo výške 132.556,15 eur. Za trvania manželstva vznikol 27. 1. 2016 spoločný
záväzok vo výške 140.000 eur voči U., a.s - záväzok z flexihypotéky. Žalovaný nesúhlasil, že tento
záväzok nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tento záväzok patrí do BSM, pretože
pre posúdenie, či záväzok patrí do BSM je rozhodujúce, či bol uzatvorený počas manželstva strán

sporu, a nie je rozhodujúce, kedy tento záväzok bol čerpaný. Z flexihypotéky strany uhradili skorší
úver vo výške 109.273,87 eur. Následne 16. 6. 2019 zo zostatku žalovaný vyplatil spoločné záväzky,
a to sumu 9.781,85 eur a sumu 8.944,28 eur, čo sú úverové účty - spotrebiteľské úvery, ktoré vznikli
počas manželstva strán sporu a patria do BSM, ako aj sumu 12.000 eur. Suma 12.000 eur išla na
účet žalobkyni, ktorá vyplatila spoločný záväzok vo výške 9.000 eur R. Ž.X. a sumu 2.100 eur svojej

sestre X. Q. V.. Kúpnou zmluvou zo 7. 12. 2018, s ktorou strany sporu predali nehnuteľnosti patriace do
BSM došlo ku tak konečnému vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný až do
doručenia žaloby žil v presvedčení, že so žalobkyňou majú vysporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov. Pokiaľ ide o obchodný podiel v spoločnosti Design MP, s.r.o., tak ten podľa žalovaného
nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný totiž tento obchodný podiel nadobudol

výlučne zo svojich vlastných peňažných prostriedkov. Vklad do spoločnosti vo výške 100.000 Sk totiž
zaplatil žalovaný z peňažných prostriedkov, ktoré mu darovala jeho mama X. Y.. Žalobkyňa požičala
druhému spoločníkovi K.. Y. T. sumu 10.000 Sk (za právne služby spojené so založením obchodnej
spoločnosti), ktorej jej K.. T. neskôr vrátil. Žalobkyňa žiadnym iným spôsobom neprispela na obchodný
podiel v spoločnosti ani žalovanému ani druhému spoločníkovi - K.. Y. T.. Žalovaný a aj druhý spoločník

v čase zakladania spoločnosti ponúkali žalobkyni, aby bola spoločníčkou, pričom jej ponúkali obchodný
podiel vo výške 20 %, avšak žalobkyňa to odmietla. Je síce pravda, že žalobkyňa mala našetrené
nejaké peňažné prostriedky, ale v čase založenia spoločnosti určite nedisponovala sumou 100.000 Sk.
Našetrené peňažné prostriedky predtým minula na zariadenie bytu, kde strany sporu bývali. Tak isto nie
je pravda, že v čase založenia spoločnosti bol žalovaný nezamestnaný. Žalovaný bol od 1. 2. 2006 do

21. 11. 2007 zamestnaný v Energo - Robotics, výrobnom družstve. Čo sa týka hodnoty obchodného
podielu, keďže nepatrí do BSM, považuje jeho hodnotu za irelevantnú. Z opatrnosti však namietol
hodnotu obchodného podielu uvedenú žalobkyňou, nakoľko táto nie je skutočná. K objektívnej hodnote
sa však nevedel vyjadriť, a preto v prípade potreby jej určenia, navrhol vykonať znalecké dokazovanie.
Žalobkyňa samotná porušila povinnosť riadne a účinne uplatniť procesnú obranu podľa § 150 CSP,

ktorú sama namietala u žalovaného, pretože z jej písomných podaní vôbec nie je zrejmé, ako a koľko
prispela na obchodný podiel. Keďže zároveň bola vyzvaná súdom (formou uznesenia), bol žalovaný toho
názoru, že akékoľvek doplnenia a vysvetlenia budú po lehote, v ktorom sa mala riadne vyjadriť a označiť
dôkazynapodporusvojichtvrdení.Pretobysúdnemalprihliadaťnajejďalšiedoplnenia,ktoréžalobkyňaneuviedla v žalobe a v replike. Pokiaľ ide o sumu 2.894,95 eur, ktorú si žalobkyňa v žalobe uplatnila ako
majetkovú hodnotu na vyporiadanie (pod por. č. 2), tak žalovaný uviedol, že na základe kúpnej zmluvy zo
7. 12. 2018 sa strany sporu ako predávajúci dohodli a podpisom zmluvy potvrdili, že žalovanému bude

vyplatená suma 37.031,85 eur a žalobkyni bude vyplatená suma 7.712 eur. Rozdiel, na ktorý si nárokuje
žalobkyňa nepatrí do BSM. Peňažné prostriedky vyplatené na základe tejto zmluvy už nepatrili do BSM
a predajom nehnuteľností uvedených v zmluve a spôsobom uvedeným v tejto zmluve sa strany sporu
vzájomnevysporiadali.Žalobkyňastakýmtospôsobomvyporiadaniasúhlasilaapretozmluvupodpísala.
Navyše, rozdiel, na ktorý si žalobkyňa robí nárok, je v prílohe k žalobe nesprávne vyčíslený. V bode 4. je

totiž odpočítaná dotácia vo výške 1.800 eur, avšak o túto dotáciu už bola znížená investícia na kúrenie
vo výške 5.336,02 eur. Investícia na kúrenie bola uhradená priamo dodávateľovi kúrenia spoločnosti
Profi Heating, s.r.o. Tento dodávateľ následne o dotáciu vo výške 1.800 eur fakturoval konečnú cenu. K
sume 1.100 eur ako majetkovej hodnote uplatnenej na vyporiadanie žalobkyňou v žalobe pod por. č. 3
žalovaný namietol, že za trvania manželstva vznikol (27. 1. 2016) záväzok vo výške 140.000 eur voči
U., a.s. (z flexihypotéky.) Tento záväzok patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože

rozhodujúce je, že bol uzatvorený počas manželstva strán sporu. Nie je rozhodujúce, kedy bol tento
úver čerpaný. Z flexihypotéky strany sporu uhradili skorší úver vovči U. a.s. vo výške 109.273,87 eur.
Následne zo zostatku (cca. 30.000 eur) uhradili 16. 6. 2016 spoločné záväzky vo výške 9.781,85 eur,
8.944,28 eur (spotrebiteľské úvery v prospech U., a.s., ktoré vznikli počas manželstva a patria do BSM)
a 11.100 eur. Sumu 11.100 eur uhradili, keď žalobkyni poslal na účet 12.000 eur, z ktorých žalobkyňa

následne vyplatila spoločný záväzok strán sporu voči R. Ž. vo výške 9.000 eur a sumu 2.100 eur sestre
žalobkyne X. Q. V.. Žalovaný sám zaplatil spoločné záväzky spolu vo výške 29.826,13 eur. Žalobkyňa
nemá nárok na sumu 11.100 eur. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobkyne, že musela pod nátlakom
žalovaného a jeho mamy podpísať flexihypotéku. Vzhľadom na uvedené, je to žalobkyňa, ktorá je
povinná žalovanému zaplatiť zo sumy 29.826,13 eur (spoločné záväzky uhradené žalovaným) polovicu

zaplatených spoločných záväzkov, teda sumu 14.913,07 eur. Keďže žalobkyňa tvrdí, že suma 30.000
eur je výlučne žalovaného dlh, žalovaný potom zo svojho uhradil tieto spoločné záväzky a žalobkyňa
na vyrovnanie podielu je povinná žalovanému zaplatiť sumu 14.913,07 eur. Vzhľadom na uvedené
navrhol, aby súd po vykonaní dokazovania vyhlásil rozsudok žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému
na vyrovnanie jeho podielu zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 14.913,07

eur.

6. Po naštudovaní si celého spisového materiálu (a príprave na pojednávanie), vychádzajúc zo žaloby
a dovtedajších písomných vyjadrení strán sporu podľa § 167 CSP, súd 8. 7. 2019 rozhodol o nariadení
pojednávania na 17. septembra 2019. Spolu s predvolaním na toto pojednávanie pritom nariadil doručiť

zástupcovi žalobkyne aj dupliku žalovaného (len na vedomie.)

7. Po prevzatí predvolania na pojednávanie stranami sporu (zástupkyni žalobkyne bolo predvolanie
doručené 11. 7. 2019) však ešte bolo 5. 8. 2019 na tunajší súd doručené z vlastnej iniciatívy žalobkyne
(bez výzvy súdu) ďalšie písomné vyjadrenie z 31. 7. 2019, v ktorom uvádzala nasledovné skutkové

a právne tvrdenia. Odmietla tvrdenie žalovaného, že strany sporu si už BSM vysporiadali pri predaji
rodinného domu s pozemkami. Ak by bolo BSM vyporiadané, nepodávala by žalobu na súd. Vyjadrenia
žalovaného si na viacerých miestach odporujú. Žalovaný nemá nárok na vyplatenie sumy 14.913,07
eur, pretože flexihypotéka z 27. 1. 2016 nebola spoločným záväzkom strán sporu vzniknutým za trvania
manželstva, ale vznikla až po zániku BSM, a to z dôvodu, že flexihypotékou strany splatili skorší

záväzok vzniknutý počas manželstva voči U., a.s. Žalovaný uvádza, že sumy 9.781,85 eur a 8.944,28
eur predstavujú spoločné záväzky, nakoľko išlo o úverové účty - spotrebiteľské úvery, ktoré vznikli
počas trvania manželstva a patria do BSM. S tým však žalobkyňa nesúhlasí, nešlo o spoločné záväzky,
ale boli to výlučne záväzky žalovaného. Žalovaný uvedené skutočnosti navyše ani nepreukázal. Ak
aj existovali nejaké spotrebiteľské úvery, boli to výlučne záväzky žalovaného. Žalobkyňa si v rámci

vyporiadania BSM uplatnila aj sumu vo výške polovice všetkých splátok zaplatených počas trvania
manželstva z peňazí patriacich do BSM na splácanie výlučne žalovaného dlhov (dva spotrebiteľské
úvery, ktoré spomína žalovaný vo svojom vyjadrení), nakoľko tieto splátky strany sporu platili z peňazí
patriacich do BSM, pričom sa splácal výlučne záväzok žalovaného. Pokiaľ ide o obchodný podiel
v spoločnosti Design MP, s.r.o. žalobkyňa vyhlásila, že za vlastné finančné prostriedky považuje a

označuje prostriedky, ktoré zarobila vlastnou prácou, a to pred aj po uzavretí manželstva (manželstvo
sa uzatváralo 25. 11. 2006 a spoločnosť bola založené 21. 9. 2007.) Prostriedky zarobené žalobkyňou
počas manželstva (aj keď si ich žalobkyňa odložila ako „vlastné úspory“), vlastne patrili do BSM.
Vzhľadom na časový odstup viac ako 12 rokov dnes už nemožno určiť, akú časť úspor získanýchpred uzavretím manželstva, a akú časť úspor získaných po uzatvorení manželstva, žalobkyňa poskytla
žalovanému na splatenie vkladu spoločníka v spoločnosti, avšak táto skutočnosť nemá aj tak vplyv
na posúdenie toho, či obchodný podiel patrí do BSM. Je nepochybné, že v úsporách žalobkyne boli

aj peniaze zarobené žalobkyňou počas manželstva. Vzhľadom na tieto skutočnosti mala žalobkyňa
za to, že obchodný podiel v spoločnosti bol nadobudnutý aj z prostriedkov patriacich do BSM, a
preto patrí do BSM. Uvedené však podľa žalobkyne nepredstavuje nové skutkové okolnosti, ale len
nové právne posúdenie povahy úspor, ktorými disponovala žalobkyňa. V čase zakladania spoločnosti
žalovaný nemal žiadne výlučné peňažné prostriedky na založenie spoločnosti. Ak aj žalovaný nejakými

finančnými prostriedkami disponoval, tak jedine takými, ktoré si zarobil počas trvania manželstva, pričom
takéto finančné prostriedky patrili do BSM. Žalobkyňa celý svoj život pracovala a mala dostatok času
vytvoriť si úspory, a to pred aj po uzatvorení manželstva. Odmietla tvrdenia žalovaného, že jej s druhým
spoločníkom ponúkli 20 % obchodný podiel v spoločnosti. Žalobkyňa poprela, že by peňažné prostriedky
na založenie spoločnosti darovala žalovanému jeho matka, nakoľko o takej skutočnosti by vedela, keďže
so žalovaným vždy takéto veci preberali. Matka žalovaného nikdy žalovanému nič nedarovala, nemali

blízky vzťah. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že so žalovaným majú dve deti, pričom jedno z nich
je ťažko choré. Žalovaný sa však vôbec nezaujíma o to, kde žalobkyňa s deťmi býva (v súčasnosti v
podnájme), a ako ich živí. Žalovaný pritom sám vlastní rodinný dom a žije si nadštandardným spôsobom
života. Žalobkyňa má za to, že by bolo nanajvýš nespravodlivé, aby súd pri vyporiadaní BSM nezohľadnil
aj tú skutočnosť, že žalobkyňa sa počas trvania manželstva riadne starala rodinu, domácnosť a deti,

pričom to bol žalovaný, ktorý si neskôr našiel milenku. Žalovaný má žalobkyni zaplatiť 30.000 eur z titulu
dohody o uznaní dlhu zo 14. 6. 2016 týkajúceho sa flexihypotéky. Vzhľadom na uvedené si žalobkyňa
v rámci vyporiadania BSM uplatňuje aj nárok na sumu 30.000 eur, a to z titulu uznania dlhu žalovaným
voči žalobkyni na základe dohody o uznaní dlhu zo 14. 6. 2016. Žalobkyňa zaplatila žalovanému 29
mesačných splátok za úver flexihypotéku, ako aj náklady na dom za 18 mesiacov, t.j. za dobu pokiaľ v

dome bývala po rozvode manželstva. Nie je pravda, že žalobkyňa má ešte zaplatiť žalovanému sumu
14.913,07 eur, nakoľko na túto sumu žalovanému nevznikol nárok, keďže žalobkyňa na flexihypotéku
vrátila žalovanému 29 mesačných splátok, t.j. plnú sumu, ktorá vychádzala z celej výšky flexihypotéky
vo výške 140.000 eur (a nie zo sumy 110.000 eur), pričom aj celá flexihypotéka bola v plnej výške
zaplatená z kúpnej ceny za rodinný dom, a to rovným dielom žalovaným a žalobkyňou (opätovne

sa nezohľadňovala skutočnosť, že žalovaný mal mať v zmysle dohody o uznaní dlhu svoj záväzok z
flexihypotéky vyšší o 30.000 eur.) Žalobkyňa má za to, že za predaj majetku patriaceho do BSM patrí
každému manželovi nárok na vyplatenie polovice finančných prostriedkov, ktoré boli získané z predaja
spoločného majetku. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že podpisom kúpnej zmluvy za rodinný dom
sa zmluvné strany zároveň vyporiadali ohľadom všetkých nárokov z titulu BSM. K dôkaznej situácii a

preukazovaní tvrdených skutočností žalobkyňa poukázala na to, že nie je v možnostiach žalobkyne
preukázať svoje tvrdenia na 100 %, nakoľko by vyžadovanie takého dôkazu postavilo žalobkyňu do
objektívne neprekonateľných dôkazných problémov a ani Civilný sporový poriadok od nej takýto dôkaz
nevyžaduje. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby súd vyporiadal BSM tak, že do vlastníctva žalovaného
pripadne obchodný podiel v obchodnej spoločnosti Design MP, s.r.o. v hodnote 407.621 eur a do

vlastníctva žalobkyne nepripadne žiadny majetok (ani pasíva), pričom žalovaný bude povinný nahradiť
žalobkyni sumu 2.894,95 eur, sumu 1.100 eur, sumu 30.000 eur a sumu vo výške polovice všetkých
splátok zaplatených počas trvania manželstva z peňazí patriacich do BSM na splácanie výlučných dlhov
žalovaného (dva spotrebiteľské úvery, ktoré spomína žalovaný vo svojom vyjadrení), a na vyrovnanie
podielu, ktorý žalobkyňa pri vysporiadaní obdrží v menšom rozsahu vznikne povinnosť žalovaného

zaplatiť žalobkyni 203.810,50 eur (ako polovicu zo sumy 407.621,01 eur + sumy 2.894,95 eur + sumy
1.100 eur + suma 30.000 eur + polovice všetkých splátok zaplatených počas trvania manželstva z peňazí
patriacich do BSM na splácanie výlučných dlhov žalovaného.)

8. Na pojednávaní konanom 17. 9. 2019 žalobkyňa v podstate len zopakovala svoje tvrdenia z

dovtedajších písomných podaní v spise. Rovnako žalovaný na pojednávaní len inými slovami zopakoval
svoje skutkové tvrdenia uvedené vo svojich dovtedajších písomných vyjadreniach podľa § 167 Civilného
sporového poriadku. Po predbežnom právnom posúdení súdu žalovaný predniesol konečný návrh,
aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu. Žiadosti žalobkyne o odročenie pojednávania za účelom
vypracovania písomného stanoviska k predbežnému posúdeniu súdu, súd nevyhovel, nakoľko nešlo o

dôležitý dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 ods. 1 CSP. Tiež vzhľadom na § 182 Civilného
sporového poriadku už nie je možné (po výzve stranám, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k
dokazovaniu a právnej stránke veci) odročiť pojednávanie (len za účelom vyhlásenia rozsudku.)9. Súd na pojednávaní vykonal všetky listinné dôkazy navrhnuté stranami sporu v žalobe, vyjadrení
k žalobe, replike a duplike. Ostatné navrhnuté dôkazy z dôvodu uplatnenia sudcovskej koncentrácie
podľa § 153 CSP v spojení s § 167 CSP, resp. pre ich irelevantnosť vzhľadom na dôvody rozhodnutia

nevykonal. Avšak aj väčšina skutočností zistených z vykonaných dôkazov boli zväčša vzhľadom
na dôvody rozhodnutia (zamietnutie žaloby pre riadne neuplatnenie majetkovej hodnoty na súdne
vyporiadanie, resp. pre dodatočné zistenie, že jediná riadne uplatnená majetková hodnota nepatrí
do BSM, resp. neunesenie bremena tvrdenia k uplatneným nárokom na zápočty podľa § 150 OZ)
bezvýznamné, preto ich súd v odôvodnení tohto rozsudku z dôvodu hospodárnosti neuvádza.

10. Z rozsudku tunajšieho súdu z 22. 4. 2016, sp.zn.: 1P/83/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 25. 5.
2016 súd zistil, že manželstvo strán sporu bolo uzatvorené 25. 11. 2006 a k 25. 5. 2015 bolo právoplatne
rozvedené.

11. Súd pri svojich právno-kvalifikačných úvahách aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.

12. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. účinného ku zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov - t.j. ku 25. 5. 2016, ďalej len „OZ“) v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania
manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy

slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci
predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím
manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

13. Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa

zásad uvedených v § 150 .

14. Podľa § 149 ods. 3 OZ ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

15. Podľa § 149 ods. 4 OZ ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh
podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci,
že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach

a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

16. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je

povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

17. Z právnej úpravy vyporiadania BSM (§ 149 a nasl. OZ) vo všeobecnosti vyplýva, že súd môže do
vyporiadania BSM zahrnúť len ten majetok, ktorý strany sporu výslovne urobili predmetom súdneho
vyporiadania, a to v lehote 3 rokov od zániku BSM.

18. Právna úprava (§ 149 OZ) rozlišuje medzi vyporiadaním BSM dohodou, vyporiadaním na základe

súdneho rozhodnutia a vyporiadaním na základe nevyvrátiteľnej právnej domnienky podľa § 149 ods.
4 Občianskeho zákonníka. Tieto spôsoby vyporiadania BSM je možné aj kombinovať, a preto strany
sporu nie sú povinné urobiť predmetom súdneho vyporiadania celú masu BSM, ale môžu na súdne
vyporiadanie navrhnúť aj len časť BSM (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn.
22Cdo 1112/2006 z 23. 5. 2007 uverejnený v Súbore civilných rozhodnutí a stanovísk, C.H.BECK, pod

por. č. C 5061.)

19. Vzhľadom na to, že v tomto rozsudku citovaná česká judikatúra sa vzťahuje na ustanovenia OZ,
ktorých znenie je totožné so súčasnou slovenskou právnou úpravou, je z právne argumentačnéhohľadiska plne použiteľná aj v slovenských podmienkach, a preto prípadný pokus o ich spochybnenie
musí byť dostatočne právno-argumentačne podložený (neobstojí len bez ďalšieho vyhlásiť, že ide o
judikatúru iného štátu, ktorá nie je na území SR záväzná.)

20. Strany pritom musia urobiť určitý majetok (majetkové položky) predmetom súdneho vyporiadania
výslovne. Nestačí preto, ak strany sporu v rámci svojich skutkových tvrdení pri vyjadrovaní sa k
určitým okolnostiam, na dokreslenie situácie, spomenú existenciu určitého majetku bez toho, aby ho
súčasne výslovne urobili predmetom súdneho vyporiadania (výslovne navrhli na súdne vyporiadanie.)

Požiadavka výslovného uplatnenia pritom rovnako platí aj pre zápočty toho, čo bolo vynaložené zo
spoločného majetku na výlučné majetky manželov a naopak (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky, sp.zn. 22Cdo 1112/2006 z 23. 5. 2007 uverejnený v Súbore civilných rozhodnutí a stanovísk,
C.H.BECK, pod por. č. C 5061.)

21. V minulosti súdna prax vychádzala z právneho názoru, že pokiaľ je žaloba o vyporiadanie BSM

podaná v lehote 3 rokov od zániku BSM, je tzv. zachovávajúcim úkonom, ktorý bráni tomu, aby
došlo k vyporiadaniu BSM uplynutím lehoty podľa § 149 ods. 4 OZ aj vo vzťahu k tým majetkovým
hodnotám, ktoré neboli v žalobe uplatnené na súdne vyporiadanie (a boli na vyporiadanie navrhnuté
až dodatočne v priebehu konania o vyporiadanie BSM.) Predmetom súdneho vyporiadania tak potom
mohli byť všetky majetkové položky, ktoré strany sporu v priebehu konania (aj dodatočne) navrhli

na vyporiadanie. Najneskôr v roku 2009 však došlo v judikatúre Najvyššieho súdu Českej republiky
k výkladovej zmene existujúcej právnej úpravy v tom zmysle, že predmetom súdneho vyporiadania
BSM môžu byť len tie položky BSM, ktoré strany sporu navrhnú na vyporiadanie nielen v rámci lehôt
vyplývajúcich z koncentrácie konania, ale tiež do 3 rokov od zániku BSM podľa § 150 ods. 4 českého
OZ (§ 149 ods. 4 slovenského OZ.) (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 27. 4.

2010, sp.zn.: 22Cdo 2881/2008 z 27. 4. 2010.) Táto zmena ustálenej judikatúry sa pritom nevzťahovala
na konkrétnu zmenu hmotnoprávnej úpravy (OZ), ale išlo len o zmenu výkladu dlhodobo existujúcej
hmotnoprávnej úpravy (existujúcej minimálne od účinnosti novely OZ č. 131/1982 Zb., ktorá prehĺbila
dispozitívny charakter noriem upravujúcich BSM), pričom táto zmena výkladu vychádza práve zo zásady
dispozitívnosti občianskeho práva hmotného a z procesných zásad (prejednacej a dispozičnej.) Preto

tieto právne závery z odborného hľadiska platia aj v slovenských podmienkach, a prípadný pokus o
ich spochybnenie musí byť dostatočne právno-argumentačne podložený (neobstojí len bez ďalšieho
vyhlásiť, že ide o judikatúru iného štátu, ktorá nie je na území SR záväzná.)

22. Uvedené závery sa samozrejme vzťahujú nielen na majetkové položky - aktíva, ale aj na pasíva -

záväzky (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 22Cdo 2881/2008 z 27. 4. 2010,
kde sa výslovne hovorí aj o záväzkoch.)

23. Z dôvodu posilnenia presvedčivosti odôvodnenia tohto rozsudku súd na podporu svojho právneho
názoru cituje niektoré relevantné judikáty Najvyššieho súdu Českej republiky.

24. „S prehĺbením dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich spoločný majetok (rovnako ako
BSM, a to už po novele Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb.) sa presadil názor, že manželia
nemusia pre vyporiadanie spoločného majetku zvoliť jediný spôsob, ale môžu rôzne spôsoby kumulovať;
ohľadne časti majetku uzatvoria dohodu, časť urobia predmetom konania o vyporiadaní a zvyšok bude

vyporiadaný na základe zákonnej domnienky. Nemožno im preto vnucovať určitý spôsob vyporiadania;
preto ak podajú návrh na vyporiadanie len časti spoločného majetku, je súd týmto rozsahom viazaný
(viazaný však nie je navrhnutým spôsobom vyporiadania.) Súd tak môže do vyporiadania zahrnúť len
ten majetok, ktorý účastníci výslovne učinili predmetom vyporiadania; to platí i pre zápočty toho, čo
bolo vynaložené zo spoločného majetku na výlučné majetky manželov a naopak“ (rozsudok Najvyššieho

súdu Českej republiky, sp.zn.: 22Cdo 1112/2006 z 23. 5. 2007 uverejnený v Súbore civilných rozhodnutí
a stanovísk, C.H.BECK, pod por. č. C 5061.)

25. „Súd môže do vyporiadania zaniknutého BSM zahrnúť len ten majetok, ktorý účastníci výslovne
urobili predmetom vyporiadania“ (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn.: 22Cdo

2206/2009 z 23. 3. 2011.)

26. „Podľa ustálenej judikatúry v konaní o vyporiadaní BSM môže súd vyporiadať len ten majetok,
či hodnoty tvoriace BSM, ktoré účastníci konania navrhli na vyporiadanie súdnym rozhodnutím do 3rokov od jeho zániku. Tento záver učinil Najvyšší súd Českej republiky za využitia predchádzajúcej
judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 23. 5. 2007, sp.zn.: 22Cdo 1112/2006), kedy v
nadväznosti na to súčasne vyvodil neprípustnosť uplatnenia spoločnej pohľadávky v režime BSM, pokiaľ

nebola uplatnená v 3 ročnej zákonnej lehote podľa § 150 ods. 4 OZ. Najvyšší súd v tejto súvislosti tiež
poznamenal, že predchádzajúca prax, ktorá umožňovala kedykoľvek v priebehu konania o vyporiadanie
BSM navrhnúť nové položky na vyporiadanie vychádzala zo staršej úpravy, ktorá predpokladala, že
súd z úradnej povinnosti pátra po majetku v BSM a že je povinný vyporiadať celú masu. Tento názor,
ktorý v praxi okrem iného viedol k neúmernému predlžovaniu sporov, pretože umožňoval neobmedzené

rozširovanievyporiadavanéhomajetku,jevšakneudržateľným,vzhľadomknovejhmotnoprávnejúprave
vychádzajúcej najmä z posilnenia dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich vyporiadanie BSM, a
taktiež vzhľadom k uplatneniu zásad prejednacej a dispozičnej v občianskom súdnom konaní. Záver o
neprípustnosti dodatočného zahrnutia spoločnej pohľadávky do režimu zaniknutého BSM po uplynutí
zákonnej 3 ročnej lehoty v rámci jeho vyporiadania súdom, od ktorého sa najvyšší súd nehodlá odchýliť,
je použiteľný i v súdnej veci, kedy dovolateľ po uplynutí zákonom stanovenej 3 - ročnej lehoty podľa

§ 150 ods. 1 OZ požadoval, aby boli vyporiadané obchodný podiel žalobkyne v obchodnej spoločnosti
Sdružení lekárů Centrum s.r.o. a spoločný záväzok účastníkov z titulu pôžičky poskytnutej svedkom
G.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn.: 22Cdo 2881/2008 z 27. 4. 2010.)

27. V prejednávanej veci si súd najprv musel ustáliť, aké majetkové hodnoty (aktíva a pasíva) majú

vlastne byť predmetom súdneho vyporiadania BSM.

28. Zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa urobila predmetom súdneho vyporiadania výslovne (viď čl. III.
žaloby) len položky uvedené pod por. č. 1 až 3 (č.l. 5 spisu.) Žalobkyňa totiž v úvode čl. III. výslovne
vyhlásila, že po predaji nehnuteľných a hnuteľných vecí stranami sporu pred podaním žaloby zostali

nevyporiadané len nasledovné veci, práva a záväzky patriace do BSM, ktoré zaradila pod por. č. 1
až 3. Vzhľadom na to, že žalobkyňa (aktívne) navrhla, aby predmetom súdneho vyporiadania boli len
položky uvedené pod por. č. 1 až 3, čl. III. žaloby, ako aj vzhľadom na vyššie prezentovaný právny
záver (podporený judikatúrou), podľa ktorého ak strana sporu výslovne neurobí určitú majetkovú položku
(vrátane záväzku) predmetom súdneho vyporiadania (opomenutie výslovného návrhu), nemôže byť

takáto majetková položka predmetom súdneho vyporiadania, mal súd za to, že žalobkyňa (v žalobe)
výslovne nenavrhla na súdne vyporiadanie BSM - ani peňažné prostriedky vo výške 180.000 eur (kúpnu
cenu získanú na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu a treťou osobou 7. 12. 2018
z predaja nehnuteľností uvedených na LV č. XXXX, k.ú. N. I. a ich hnuteľného zariadenia), ani spoločný
záväzok strán sporu voči VÚB, a.s. vyplývajúci zo zmluvy o flexihypotéke na refinancovanie z 27. 1.

2016, ani spoločný záväzok strán sporu voči U., a.s., na úhradu ktorého si strany sporu mali zobrať
flexihypotéku, ani dva spoločné záväzky strán sporu voči tretím osobám - R. Ž. a X. Q. V., ktoré všetky
majetkové položky (ako aktíva a pasíva) sa v žalobe spomínajú len nepriamo v súvislosti s vysvetlením
spôsobu výpočtu súm uvedených pod por. č. 2 a 3, čl. III. žaloby.

29. V tejto súvislosti treba povedať, že uvedené majetkové položky by pritom inak (ak by boli stranami
sporu výslovne navrhnuté na súdne vyporiadanie BSM do 3 rokov od zániku BSM) mohli byť predmetom
súdneho vyporiadania BSM, pretože ako spoločné záväzky existovali k zániku BSM, resp. pokiaľ ide
o kúpnu cenu 180.000 eur, ak dôjde k platnému prevodu veci tvoriacej súčasť BSM v čase od zániku
BSM do jeho vyporiadania, je predmetom vyporiadania suma získaná na prevod vlastníckeho práva k

tejto veci (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.: 22Cdo 172/2012.) Ďalej treba
poznamenať, že v prípade spoločného záväzku strán sporu voči U., a.s. zo zmluvy o flexihypotéke
na refinancovanie z 27. 1. 2016 pritom ide o spoločný záväzok (ako správne argumentoval žalovaný),
pretože záväzky zo zmlúv o úvere vznikajú už podpisom zmluvy, a nie až čerpaním úveru, teda
poskytnutím peňažných prostriedkov (na čo sa odvolávala žalobkyňa), pretože v prípade zmluvy o úvere

ide o konsenzuálny kontrakt, nie reálny (ako v prípade zmluvy o pôžičke, ktorá vzniká až reálnym
poskytnutím peňazí.)

30. Do zákonnej 3 ročnej lehoty plynúcej od zániku BSM podľa § 149 ods. 4 OZ spadajú len žaloba a
vyjadrenie žalovaného k žalobe podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Replika žalobkyne

a nasledovné písomné podania strán sporu boli vyhotovené až po uplynutí tejto lehoty, preto výslovné
návrhy strán sporu, ktorými by boli uplatnené na súdne vyporiadanie konkrétne majetkové položky
patriace do BSM mohli vyplynúť len zo žaloby a vyjadrenia k žalobe.31. Vychádzajúc z obsahu žaloby a vyjadrenia k žalobe (v ktorom žalovaný len reagoval na vyjadrenia zo
žaloby, pričom výslovne nenavrhol na súdne vyporiadanie žiadnu ďalšiu majetkovú hodnotu) súd dospel
k záveru, že strany sporu do uplynutia 3 ročnej lehoty od zániku BSM podľa § 149 ods. 4 OZ (t.j. do

25. 5. 2019) výslovne urobili predmetom súdneho vyporiadania len nasledovné majetkové hodnoty (ide
vlastne len o návrhy zo žaloby):

1.) obchodný podiel v obchodnej spoločnosti Design MP, s.r.o., ktorého hodnota je podľa žalobkyne
407.621 eur, a

2.) peňažná suma 2.894,95 eur, ktorá bola podľa žalobkyne „obdržaná“ žalovaným vo väčšom rozsahu,
ako by mu patril podiel z kúpnej ceny inkasovanej stranami sporu na základe kúpnej zmluvy zo 7. 12.
2018, vo vzťahu ku ktorej sume (pokiaľ ide o jej výpočet) žalobkyňa odkázala na „prílohu žaloby“ (príloha
na č.l. 31 spisu), a

3.) peňažný nárok (žalobkyne) na vrátenie sumy (spolu) vo výške 11.100 eur, ktoré mala žalobkyňa
zo svojho vynaložiť na spoločné záväzky, ktorý nárok má podľa výslovného uvedenia žalobkyne
predstavovať predmet vyporiadania BSM (pod por. č. 3, čl. III. žaloby.)

32.PredodôvodnenímtýkajúcimsaobchodnéhopodieluvspoločnostiDesignMP,s.r.o.,všakpovažoval

súd za vhodnejšie vyjadriť sa najprv k predmetom vyporiadania uvedeným pod bodom 2.) a 3.)

33. K peňažnej sume 2.894,95 eur - preskúmaním žalobkyňou deklarovaného predmetu na vyporiadanie
pod por. č. 2, čl. III. žaloby, ako aj preskúmaním prílohy žaloby (na č.l. 31 spisu), na ktorý žalobkyňa
odkazovala v žalobe (aj v replike), pokiaľ ide o spôsob výpočtu tejto sumy spôsob výpočtu, treba

najprv z formálneho hľadiska povedať, že ide o pokračovanie skutkových tvrdení žalobkyne zo žaloby
(resp. aj neskôr z repliky), teda nejde o listinný dôkaz - prílohu, preto správne mali byť tieto doplňujúce
skutkové tvrdenia zahrnuté v rámci (zástupcom žalobkyne) podpísanej žaloby, resp. repliky, a nie na
oddelenom nepodpísanom liste, a vzhľadom na to by súd nemal na takéto skutkové tvrdenia v konaní
prihliadať. Avšak, ak by na ne aj prihliadol (v spojení so skutkovými tvrdeniami zo žaloby ohľadne

predmetu vyporiadania pod por. č. 2, čl. III.), dospel by k záveru, že v danej položke vlastne ani nejde
o žiaden predmet vyporiadania (majetkovú hodnotu, či už aktívum alebo pasívum), ktoré by mohlo byť
predmetom súdneho vyporiadania BSM. Suma 2.894,95 eur, totiž hoci je podľa žaloby na jednej strane
formálne deklarovaná ako (spoločná) majetková hodnota patriaca do BSM (aktívum), ktorá by mala byť
pod por. č. 2, čl. III. žaloby predmetom súdneho vyporiadania, je však na strane druhej, posudzujúc jej

povahu podľa odôvodnenia uvedeného v rámci čl. III., por. č. 2 žaloby, obsahovo len uplatnením nároku
žalobkyne na zápočet sumy, ktorá by mala patriť do jej výlučného majetku, teda uplatnením nároku na
zápočet v zmysle § 150 OZ (ako korektívu všeobecného východiska pri vyporiadaní BSM, podľa ktorého
sú podiely manželov rovnaké), a nie je spoločnou majetkovou hodnotou, ktoré by mohlo byť predmetom
súdneho vyporiadania. Žalobkyňa totiž pri výpočte tejto sumy (viď príloha na č.l. 31 spisu) po odpočítaní

sumy pasíva (záväzku zo zmluvy o flexihypotéke) a sumy pasíva 2.700 eur od sumy aktíva (kúpnej
ceny získanej na základe kúpnej zmluvy zo 7. 12. 2018) dospela ku kladnej sume, ktorú delí dvoma
(medzi žalovaného a žalobkyňu), a následne k polovici tejto sumy (priradenej k žalovanému) pripočítava
sumu, ktorá podľa nej predstavuje polovicu nákladov, ktoré vynaložil žalovaný v dobe po zániku BSM na
splácanie flexihypotéky a úhradu výdavkov spojených s nehnuteľnosťami, ako sumy, na ktorej úhradu

má žalovaný (ktorý tieto náklady v uvedenom období výlučne platil) nárok, a súčasne rovnakú sumu
odpočítala od sumy, ktorú predtým (od odpočítaní uvedených dvoch pasív od kúpnej ceny ako aktíva
a vydelení tohto rozdielu dvoma) priradila k svojmu menu, pričom následne od takéhoto výsledku (pri
svojom mene) odpočítala sumu 7.712 eur, ktorá bola v zmysle čl. III. bodu 2 písm. c) kúpnej zmluvy zo 7.
12. 2018 poukázaná na jej vlastný účet. Výsledná suma 2.894,95 eur je tak podľa tohto výpočtu sumou,

ktorá by jej mala byť vyplatená do jej výlučného majetku (zo spoločného majetku), teda v sume 2.894,95
eur vôbec nejde o spoločnú majetkovú hodnotu, ktorá by mala byť predmetom súdneho vyporiadania.
Pod por. č. 2 v čl. III. žaloby si tak žalobkyňa vlastne výslovne neuplatnila žiadnu spoločnú majetkovú
hodnotu na súdne vyporiadanie.

34. Navyše, pri výpočte tohto nároku na zápočet podľa § 150 OZ sa žalobkyňa podľa dopustila viacero
chýb. Predovšetkým v prípade výpočtu výšky takéhoto nároku na zápočet nebolo správne odpočítavať
pasíva (záväzok zo zmluvy o flexihypotéke a záväzok uhradiť sprostredkovateľovi kúpy 2.700 eur)
iba od časti aktív (iba od kúpnej ceny vo výške 180.000 eur), ktorá suma pritom ani nebola výslovneurobená predmetom súdneho vyporiadania, ale keď už, tak správne by bolo pri výpočte takéhoto nároku
odpočítavať tieto pasíva od sumy všetkých aktív (teda aj od hodnoty obchodného podielu, ktorý bol v
zákonnej lehote výslovne uplatnený na súdne vyporiadanie.) Ďalej, od sumy 180.000 eur nemala byť

odpočítané ako pasívum (záväzok zo zmluvy o flexihypotéke) suma 132.556,16 eur, ktorá predstavuje
neuhradenú časť tohto záväzku k decembru 2018 (kedy došlo k predaju nehnuteľnosti na základe kúpnej
zmluvy zo 7. 12. 2018 a použití kúpnej ceny na úhradu sumy 132.556,16 eur), ale správne mala byť
odpočítaná suma 140.000 eur, pretože to bola výška tohto spoločného záväzku k zániku BSM (keďže
k poskytnutiu úveru došlo až 26. 6. 2016, po zániku BSM.) Ďalej, vôbec nemala byť od kúpnej ceny

odpočítavaná suma záväzku voči sprostredkovateľovi, ktorý stranám sporu vznikol na základe kúpnej
zmluvy zo 7. 12. 2018, pretože tento záväzok vznikol až po zániku BSM (po 25. 5. 2016), takže by sa
ani nemal zohľadňovať pri výpočte výšky zápočtu podľa § 150 OZ, resp. vôbec v rámci vyporiadania
BSM. Zohľadniť by bolo možné len záväzky vzniknuté do zániku BSM (vo výške k zániku BSM.) Ďalšia
chyba výpočtu uvedeného na č.l. 31 spisu spočíva v tom, že keďže náklady (záväzky) vynaložené za
obdobie 18 mesiacov (od zániku BSM do odchodu žalobkyne z nehnuteľnosti, ktorá bola v decembri

2018 predaná), t.j. náklady na plyn, vodu, elektrinu, poplatok za TV, poistku, poplatok za smeti, daň a
investície do kúrenia (uhradené v uvedenom období výlučne žalovaným), vznikli až po zániku BSM, a
preto takisto byť zohľadňované pri výpočtu takéhoto nároku na zápočet podľa § 150. Hoci tento záver
už neplatí pri nákladoch (vynaložených výlučne žalovaným) na splátkach flexihypotéky za dobu 29
mesiacov (od zániku BSM do predaja nehnuteľnosti v decembri 2018, a tým následne k definitívnemu

vyplateniu tejto hypotéky zo získanej kúpnej ceny), keďže (ako už bolo uvedené) spoločný záväzok
na splácanie tohto úveru vznikol ešte za trvania manželstva (27. 1. 2016), a to uzatvorením zmluvy o
úvere ako konsenzuálnej zmluvy, tak aj pri zohľadnení týchto súm došlo k chybe, nakoľko žalobkyňa
pri tomto výpočte vychádza zo splátky v sume 517 eur, avšak podľa obsahu zmluvy výška splátky
bola 517,47 eur. Pokiaľ však pri opísaní rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich výšku nároku na

zápočet sumy 2.894,95 eur (t.j. pri jej výpočte), došlo k viacerým chybám, možno mať vlastne za to, že
tieto rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce žalobkyňou uplatnený nárok na sumu 2.894,95 eur neboli
v celom rozsahu pravdivo opísané, a v tomto smere tak žalobkyňa dostatočne neuniesla bremeno
tvrdenia, čo jej neumožňuje priznať uplatnený nárok.

35. K peňažnému nároku (žalobkyne) na vrátenie sumy (spolu) vo výške 11.100 eur - preskúmaním
žalobkyňou deklarovaného predmetu vyporiadania pod por. č. 3, čl. III. žaloby súd dospel tak isto k
záveru, že tu nejde o žiadnu spoločnú majetkovú hodnotu (aktívum, či pasívum), ktoré by mohlo byť
predmetom súdneho vyporiadania, ale len o návrh žalobkyne podľa § 150 OZ na zápočet toho, čo zo
svojho výlučného majetku vynaložila na spoločný majetok (spoločné záväzky.)

36. Navyše, aj pri výpočte výšky tohto zápočtu došlo k chybe, nakoľko tento vychádzal jednak z
nesprávneho právneho posúdenia žalobkyne, podľa ktorého záväzok zo zmluvy o flexihypotéke nie je
spoločnýmzáväzkom,atiežpreto,žeprivýpočtevýškytohtozápočtusižalobkyňanesprávneodpočítala
sumu (len jedného) zo spoločných záväzkov vo výške 109.273,87 eur od (iba časti) aktív (len od kúpnej

ceny v sume 180.000 eur, ktorá navyše nebola výslovne urobená predmetom súdneho vyporiadania),
teda bez zohľadnenia výšky ostatných aktív (hodnoty obchodného podielu), čo robí výšku tohto výpočtu
úplne nesprávnou. Pokiaľ však pri opísaní rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich výšku nároku
na zápočet sumy 11.100 eur (t.j. pri jej výpočte), došlo k chybe, možno mať vlastne za to, že tieto
rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce žalobkyňou uplatnený nárok na sumu 11.100 eur neboli v celom

rozsahu pravdivo opísané, a v tomto smere tak žalobkyňa dostatočne neuniesla bremeno tvrdenia, čo
jej neumožňuje priznať uplatnený nárok.

37. Žalobkyňa mala v žalobe správne uviesť jednotlivé majetkové hodnoty (aktíva resp. pasíva), ktoré
by k času zániku BSM (k právoplatnosti rozvodu - 25. 5. 2016) existovali a patrili do BSM, a mohli

tak byť predmetom súdneho vyporiadania. Pri aktívach pritom mala uviesť ich zostatkovú cenu (t.j.
cenu zodpovedajúcu dobe podania žaloby, avšak týkajúcu sa stavu aktíva v dobe zániku BSM), a
pri pasívach (záväzkoch) mala uviesť ich výšku k času zániku BSM. Túto povinnosť si však splnila
žalobkyňa len vo vzťahu k majetkovej hodnote uvedenej v čl. III. pod por. č. 1, teda k obchodnému
podielu v spoločnosti Design MP, s.r.o. Vo vzťahu k položkám uvedeným v čl. III. pod por. č. 2 a 3.

nemožno takýto záver konštatovať, nejde tu o majetkové hodnoty, ktoré by mohli byť predmetom
súdneho vyporiadania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe len reagoval na argumentáciu žalobkyne zo
žaloby, a preto ani on výslovne neurobil predmetom súdneho vyporiadania iné majetkové hodnoty ako
žalobkyňa. Keďže medzi vyjadrením k žalobe a vyhotovením repliky žalobkyne už uplynula zákonná 3ročná lehota podľa § 149 ods. 4 OZ, na prípadné neskoršie výslovné uplatnenie návrhov na vyporiadanie
BSM by súd už nemohol prihliadať (po duplike navyše aj pre uplatnenú sudcovskú koncentráciu.)
Predmetom vyporiadania BSM by sa tak v zmysle návrhu obsiahnutého v žalobe (ako aj v zmysle

vyjadreniažalovanéhokžalobe)mohlostaťlenaktívum-obchodnýpodielvspoločnostiDesignMP,s.r.o.

38. V tejto súvislosti však treba poznamenať, že ak by aj právny názor súdu o nevyhnutnosti navrhnúť
spoločné majetkové hodnoty na súdne vyporiadanie v 3 ročnej lehote od zániku BSM podľa § 149 ods.
4 OZ nebol správny, tak aj potom by súd dospel k záveru, že predmetom súdneho vyporiadania BSM

by bol (na základe žaloby) nanajvýš obchodný podiel, vzhľadom na uplatnenie sudcovskej koncentrácie
podľa § 153 CSP v spojení s § 167 CSP (ktorej sa v priebehu konania vo svoj prospech príležitostne
dožadovali aj strany sporu), keďže ani v replike, ani v duplike neboli výslovne uplatnené žiadne ďalšie
majetkové hodnoty na súdne vyporiadanie. Možnosť vzťahovať koncentráciu konania aj vo vzťahu k
uplatneniu návrhov na jednotlivé majetkové hodnoty, ktoré majú byť predmetom vyporiadania (nezávisle
od účinkov uplynutia lehoty 3 rokov od zániku BSM) pritom výslovne vyplýva aj z judikatúry (viď napr.

rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 27. 4. 2010, sp.zn.: 22Cdo 2881/2008 z 27. 4. 2010.)

39. Vychádzajúc zo žaloby by tak predmetom súdneho vyporiadania mohol byť obchodný podiel v
spoločnosti Design MP, s.r.o., ktorý žalobkyňa pod por. č. 1, čl. III. výslovne urobila predmetom súdneho
vyporiadania v zákonnej trojročnej lehote od zániku BSM podľa § 149 ods. 4 OZ. V rámci opisu

rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich tento žalobný návrh však (okrem výpočtu jeho hodnoty a
tvrdenia, že ide o obchodný podiel žalovaného) žalobkyňa neuviedla žiadne ďalšie skutkové tvrdenia.
Vzhľadom na vyjadrenie žalobkyne, že ide o obchodný podiel žalovaného, by sa dalo uvažovať o
nezrozumiteľnosti žaloby, keďže na jednej strane uvádzala, že obchodný podiel je žalovaného, čo
by mohlo viesť k záveru, že obchodný podiel patrí do výlučného vlastníctva žalovaného, a súčasne

na druhej strane tento obchodný podiel ako majetkovú hodnotu patriacu do BSM navrhovala urobiť
predmetom súdneho vyporiadania. Síce aj sumy uvedené pod por. č. 2 a 3., čl. III. žaloby si žalobkyňa
nesprávne uplatňovala ako majetkové hodnoty na súdne vyporiadanie, avšak tam bolo nakoniec
na základe podrobného opisu príslušných rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich tieto nároky
jednoznačne ustálené, že nejde o majetkové hodnoty na súdne vyporiadanie, ale len o zápočty podľa

§ 150 OZ, tak v prípade obchodného podielu nebolo možné takýto jednoznačný záver urobiť, pretože
tu v žalobe chýbali podrobnejšie skutkové tvrdenia odôvodňujúce tento žalobný návrh (iba strohé
tvrdenie žalobkyne, že ide o obchodný podiel žalovaného nemohlo viesť k záveru, že návrh žalobkyne
na súdne vyporiadanie tohto podielu ako spoločnej majetkovej hodnoty je nedôvodné.) Možno mať
však za to, že uvedená nezrozumiteľnosť žaloby bola následne odstránená podrobnejšími skutkovými

tvrdeniami obsiahnutými v následnej replike, kde žalobkyňa výslovne a jednoznačne uviedla, že „bola
to žalobkyňa, ktorá za trvania manželstva poskytla vlastné finančné prostriedky (z vlastných úspor)
žalovanémunazaloženiespoločnostiananadobudnutieceléhojehoobchodnéhopodieluvspoločnosti“.
Uvedené skutkové tvrdenia žalobkyne možno považovať za dostatočne určité pre potreby tohto konania
a podľa názoru súdu z nich jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa za trvania manželstva poskytla peňažné

prostriedky, ktoré boli v jej výlučnom vlastníctve žalovanému (teda do jeho výlučného vlastníctva),
aby následne on nadobudol (splatením príslušného peňažného vkladu) predmetný obchodný podiel.
Určitú pochybnosť môže vyvolávať len slovo „poskytla“, a to v tom zmysle, či išlo o bezodplatný prevod
peňažných prostriedkov na žalovaného (darovanie) alebo o bezúročnú (keďže žalobkyňa žiadne úroky
nespomenula) pôžičku žalovanému. Za trvania manželstva je pritom možné darovanie z výlučného

vlastníctva jedného manžela do výlučného vlastníctva druhého manžela (viď aj Občiansky zákonník,
stručný komentár, 3. doplnené a prepracované vydanie, autori: Peter Vojčík a kolektív, rok vydania
2010, IURA EDITION, s. 366.) Avšak keďže nielen pri darovaní, ale aj pri pôžičke dochádza k prevodu
vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom, ktoré sú predmetom pôžičky (viď aj Občiansky zákonník,
stručný komentár, 3. doplnené a prepracované vydanie, autori: Peter Vojčík a kolektív, rok vydania 2010,

IURA EDITION, s. 881), tak či už by šlo o darovanie alebo pôžičku, následkom by v oboch prípadoch
bol prevod vlastníckeho práva k poskytnutým peňažným prostriedkom zo žalobkyne (jej výlučného
vlastníctva) na žalovaného (do jeho výlučného vlastníctva), a teda žalovaný potom musel nadobudnúť
obchodný podiel (splatením príslušného peňažného vkladu) z vlastných peňažných prostriedkov, a preto
by tento podiel nadobúdal do svojho výlučného (oddeleného) vlastníctva, a preto obchodný podiel

nepatrí do BSM, a ako majetková hodnota tak nemôže byť predmetom súdneho vyporiadania, čo vedie k
nevyhnutnosti zamietnuť žalobu v celom rozsahu (prejednávať v konaní o vyporiadanie BSM iba návrhy
na zápočty podľa § 150 OZ bez existencie akejkoľvek majetkovej hodnoty na vyporiadanie nie je možné.)
Ako však bolo už uvedené uplatnené nároky na zápočty podľa § 150 OZ by však súd aj tak (ani kebypredmetomsúdnehovyporiadaniazostalanejakámajetkováhodnotaasúdbymoholzohľadňovaťtakéto
zápočty) nepriznal z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia.

40. Ak by aj uvedený výklad skutkových tvrdení žalobkyne počítajúci s tým, že išlo o darovanie alebo
bezúročnú pôžičku nebol správny, do úvahy by už potom mohol prichádzať len (veľmi pochybný)
výklad (s ktorým sa súd nestotožňuje), podľa ktorého žalobkyňa vlastne sama nadobudla obchodný
podiel z vlastných finančných prostriedkov prostredníctvom konania žalovaného, ktorý jej nadobudnutie
podielu obstaral. Proti tomuto výkladu však hovorí poznámka žalobkyne, že mu poskytla vlastné

finančné prostriedky na nadobudnutie jeho obchodného podielu. Ak by mal byť žalovaný len akýmsi
sprostredkovateľom nadobudnutia podielu, nemalo by zmysle, aby žalobkyňa opakovane uvádzala, že
išlo o jeho obchodný podiel. Avšak, ak by aj bol správny tento výklad (s ktorým súd nesúhlasí), platilo by,
že žalobkyňa nadobudla obchodný podiel do svojho výlučného vlastníctva, a teda, že tento obchodný
podiel nepatrí do BSM, a nemôže byť predmetom súdneho vyporiadania BSM, čo by takisto viedlo k
zamietnutiu žaloby (takéhoto výkladu sa však nakoniec žalobkyňa ani nedomáhala.)

41. Keďže pri každom z uvedených výkladov (skutkových tvrdení žalobkyne) by obchodný podiel nepatril
do BSM, a súd by ho preto nemohol zahrnúť do súdneho vyporiadania BSM (a vždy by aj tak zamietol
žalobu v celom rozsahu), tak rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania (čl. 17 základných princípov
CSP) by ani nemalo zmysel vyzývať žalobkyňu na doplnenie týchto skutkových tvrdení, ktoré sú tak pre

potreby rozhodnutia v tomto konaní postačujúce.

42. V písomnom vyjadrení žalobkyne z 31. 7. 2019 (doručenom na tunajší súd po predvolaní jej
zástupkyne na pojednávanie) z vlastnej iniciatívy (bez výzvy súdu) žalobkyňa uviedla, že za vlastné
finančné prostriedky považuje a označuje prostriedky, ktoré zarobila vlastnou prácou, a to pred aj po

uzatvorením manželstva so žalovaným (spoločnosť bola založená po uzatvorení manželstva), pričom
aj z jej repliky vyplýva, že pracovala od svojich 15 rokov až do nástupu na materskú dovolenku po
uzatvorení manželstva so žalovaným. Zarobené prostriedky pred aj po uzatvorení manželstva používala
na chod domácnosti, a zároveň si ich odkladala ako „vlastné“ úspory. Žalobkyňou zarobené prostriedky
počas trvania manželstva, aj keď si ich žalobkyňa odložila ako „vlastné“ úspory, však patrili do BSM.

Vzhľadom na časový odstup dnes už nemožno určiť, akú časť úspor získaných pred uzatvorením
manželstva a akú časť úspor zarobených po uzatvorení manželstva žalobkyňa poskytla žalovanému na
splatenie vkladu spoločníka v spoločnosti, avšak to nemá vplyv na posúdenie, či obchodný podiel patrí
do BSM. Keďže obchodný podiel bol nadobudnutý aj z prostriedkov patriacich do BSM, patrí do BSM.
Uvedené však nepredstavuje nové skutkové tvrdenie, ale len právne posúdenie povahy úspor, ktorými

disponovala žalobkyňa.

43. Žalobkyňa po predvolaní na pojednávanie teda prišla s právnou argumentáciou, že pod vlastnými
finančnými prostriedkami (z jej vlastných úspor), ktoré slovné spojenie predtým použila v replike, mala
na mysli nielen vlastné, ale aj spoločné finančné prostriedky, resp. úspory. Podľa jej názoru, je takéto

dodatočné vysvetlenie prípustné, pretože nejde o nové skutkové tvrdenie, ale len právne posúdenie
povahy úspor, ktorými disponovala žalobkyňa. Súd sa však s týmto názorom nestotožnil. Je totiž
potrebné rozlišovať skutkové tvrdenia, ktorých predmetom sú právne skutočnosti, teda skutočnosti
významné z hľadiska práva a právne tvrdenia, ktoré sa týkajú aplikácie, či výkladu určitého právneho
ustanovenianazistenýskutkovýstav.Tvrdeniežalobkynevreplike,žefinančnéprostriedky,resp.úspory

(ktoré boli poskytnuté žalovanému na nadobudnutie obchodného podielu) sú jej vlastné (patria do jej
výlučného vlastníctva) je totiž skutkovým tvrdením, ktorého predmetom je právna skutočnosť, a teda
nejde o právne tvrdenie.) Tvrdenie, že nejaká osoba je vlastníkom určitej veci je tvrdením skutkovým, a
nie právnym tvrdením, čo vyplýva aj z bežnej súdnej praxe, kedy sa tvrdenie o vlastníctve určitej osoby k
nehnuteľnostipreukazujedôkazom-výpisomzlistuvlastníctvazkatastranehnuteľností.Právnetvrdenia

by sa predsa nedokazovali, dokazovanie sa zásadne týka len skutkových tvrdení. Takisto napríklad
podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. 3. 2012, sp.zn.: 6 M Cdo 17/2010 z 28.
3. 2012 v spore o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci,
a z akých skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje. Keďže bremeno tvrdenia sa týka len skutkových
tvrdení, a nie aj tvrdení právnych, je tak vlastne podľa názoru najvyššieho súdu tvrdenie, že niekto

je vlastníkom určitej veci skutkovým tvrdením. Preto tvrdenie žalobkyne z repliky o tom, že peňažné
prostriedky, resp. úspory (ktoré poskytla žalobkyňa žalovanému na nadobudnutie jeho podielu) boli jej
vlastné, je skutkovým tvrdením, a preto dodatočné vysvetlenie v podaní žalobkyne z 31. 7. 2019, že
tieto prostriedky neboli len patriace do výlučného vlastníctva žalobkyne, ale to boli aj spoločné, jezmenou rozhodujúcich skutkových tvrdení (novým skutkovým tvrdením), ku ktorému však nedošlo včas
(§ 153 ods. 1 a ods. 2 CSP, po uplynutí lehôt vyplývajúcich z § 167 CSP), pretože ich žalobkyňa
zjavne mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť

konania, preto súd uplatňujúc sudcovskú koncentráciu podľa § 153 ods. 2 CSP v spojení s § 167 CSP
na toto nové skutkové tvrdenie (zmenu skutkového tvrdenia) neprihliadol. Navyše (čo však už nie je
nevyhnutnoupodmienkoupreneprihliadnutienaoneskorenétvrdenia,keďže§163ods.2CSPobsahuje
len demonštratívny výpočet situácií, kedy nemusí prihliadnuť na oneskorené tvrdenia), prihliadnutie
na takéto nové skutkové tvrdenia by znamenalo, že na už súdom nariadenom pojednávaní by nebolo

možné rozhodnúť (zamietnutím žaloby), ale bolo by ho potrebné odročiť, minimálne z dôvodu potreby
vykonania znaleckého dokazovania ohľadne ceny obchodného podielu (ktorý by sa potom považoval za
súčasť BSM), keďže žalovaný hodnotu tvrdenú žalobkyňou poprel. Bola by tak teda naplnený aj výslovne
demonštratívne uvedený prípad v ust. § 153 ods. 2 CSP, kedy prichádza do úvahy neprihliadnutie
na oneskorené tvrdenia, a to potreba nariadenia ďalšieho pojednávania (po odročení nariadeného
pojednávania) alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (nariadenie znaleckého dokazovania.) Už pri

nariadení pojednávania (pred zmenou rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobkyne) pritom musel mať
súd naštudovaný spis a vychádzajúc z dovtedy uplatnených prostriedkov procesného útoku a obrany
musel byť pripravený na pojednávanie.

44. Od 1. 7. 2016 (účinnosti nového procesného kódexu - Civilného sporového poriadku - zákona

č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov) sa na rozdiel od minulosti nezisťuje skutočný stav
(objektívna pravda), ale tzv. skutkový stav, teda stav vyplývajúci z včas uskutočnených prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany (najmä skutkových tvrdení, návrhov na vykonanie dokazovania.)
Takto zistený skutkový stav pritom vôbec nemusí byť v súlade s objektívnou pravdou, čo nemožno
považovať za nespravodlivé, pretože strany sporu, ktoré boli o týchto následkoch súdom v písomných

výzvach na vyjadrenie poučené, a navyše sú zastúpené advokátmi, nesú sami zodpovednosť za včasne
uplatňovanie prostriedkov procesného útoku a obrany. Cieľom tejto zmeny bolo zrýchliť súdne konania
a zvýšiť zodpovednosť strán za vedenie sporu. Navyše v danej veci sa aj obe strany sporu vo svoj
prospech domáhali uplatnenia sudcovskej koncentrácie voči druhej strane, z čoho vyplýva, že im tieto
zmeny boli dobre známe a vyhovovali im. Obzvlášť na mieste je uplatnenie sudcovskej koncentrácie

v tak náročných konaniach ako je vyporiadanie BSM. Už pri nariadení pojednávania (pred zmenou
rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobkyne) pritom musel mať súd naštudovaný spis a vychádzajúc z
dovtedy uplatnených prostriedkov procesného útoku a obrany musel byť pripravený na pojednávanie,
s predstavou ako rozhodne vo veci samej.

45. Pokiaľ ide o poukaz žalobkyne, že už v replike tvrdila, že mala dostatok vlastných finančných
prostriedkov (úspor), nakoľko od svojich 15 rokov pracovala, a to aj v niekoľkých zamestnaniach naraz,
až do momentu nástupu na materskú dovolenku po uzatvorení manželstva so žalovaným, tak toto
vedľajšie tvrdenie nič nemení na jej zásadnom (a hrubým písmom zvýraznenom) tvrdení z repliky, že
poskytla žalovanému vlastné finančné prostriedky (z vlastných úspor) na nadobudnutie jeho podielu.

Uvedenie tohto vedľajšieho tvrdenia, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa mala aj úspory vytvorené z peňazí,
ktoré zarobila po uzatvorení manželstva, teda úspory, ktoré nepatrili do jej výlučného vlastníctva, ale
boli spoločnými prostriedkami, ešte nevylučuje, že žalovanému poskytla len vlastné finančné prostriedky
(len z vlastných úspor), teda z úspor, ktoré tvorili jej výlučný majetok (ako tvrdila vo svojom zásadnom
tvrdení v replike.)

46. Z vyššie uvádzaného uznesenia NS SR sp.zn.: 6 M Cdo 17/2010 z 28. 3. 2012 vyplýva, že v
konaní o určenie vlastníckeho práva sa za skutkové tvrdenia považuje tvrdenie o tom, že nejaká
osoba je vlastníkom určitej veci, ako aj tvrdenia na základe akých skutočností svoje vlastnícke právo
vyvodzuje. Toto sú však len ďalšie doplňujúce skutkové tvrdenia, ktoré sú osobitne významné pre

konanie o určenie vlastníckeho práva, nie však už aj pre konanie o vyporiadanie BSM, kde pôvod
vlastných prostriedkov, z ktorých bola zakúpená určitá vec nie je nevyhnutné skúmať. Navyše pôvod
vlastných peňažných prostriedkov, z ktorých žalovaný nadobudol obchodný podiel nie je neznámy, je
ním darovanie, resp. pôžička od žalobkyne, a skúmať pôvod týchto peňažných prostriedkov ešte aj u
jeho právneho predchodcu = žalobkyne už presahuje potreby tohto konania, preto nemožno považovať

za nedostatočné skutkové tvrdenia žalobkyne z repliky, z dôvodu absencie tvrdení o pôvode vlastných
finančných prostriedky, ktoré darovala, resp. požičala žalovanému.47. Aj žalovaný (rovnako ako žalobkyňa v skoncentrovaných vyjadreniach) tvrdila, že obchodný podiel
bol nadobudnutý z vlastných finančných prostriedkov žalovaného. Rozdiel bol však v tom, že žalovaný
ich výlučné vlastníctvo odvodzoval od darovania od svojej matky, a nie poskytnutím od žalobkyne.

Pokiaľ sa však považuje tvrdenie o tom, že peňažné prostriedky, z ktorých bola na trvania manželstva
nadobudnutá určitá vec, za patriace do výlučného vlastníctva žalovaného, za skutkové tvrdenie, potiaľ
by tiež išlo o zhodné skutkové tvrdenie strán sporu, ktoré podľa § 186 ods. 2 CSP by už strany nemohli
zmeniť (ani keby súd neuplatnil sudcovskú koncentráciu.) Pre potreby konania o vyporiadanie BSM
je totiž rozhodujúce skutkové tvrdenie o pôvode peňažných prostriedkov, z ktorých bola nadobudnutá

nejaká vec za trvania manželstva (tvrdenie o tom, že tieto finančné prostriedky boli vo výlučnom
vlastníctve žalovaného), a nie (ak toto tvrdenie je nesporné, resp. preukázané) aj to ako sa dostali
tieto peňažné prostriedky do jeho výlučného vlastníctva (a už vôbec nie ako sa dostali do výlučného
vlastníctva jeho právneho predchodcu, či už by to bola žalobkyňa alebo matka žalovaného.)

48. Ak by však aj záver o zhodných skutkových tvrdeniach strán sporu (napríklad pre rozpor medzi

stranami pokiaľ ide o pôvod vlastných prostriedkov žalovaného) nebol správny, a preto by tieto tvrdenia
strán nebolo možné považovať za nesporné, tak aj tak by nebolo vzhľadom na zásadu hospodárnosti
konania (čl. 17 základných princípov CSP) potrebné vykonávať dokazovanie (v tomto smere), pretože
ako preukázaním skoncentrovaných tvrdení žalobkyne, podľa ktorých žalovaný nadobudol obchodný
podiel z vlastných finančných prostriedkov poskytnutých mu žalobkyňou z jej výlučného vlastníctva, tak

aj preukázaním skutkových tvrdení žalovaného, podľa ktorých žalovaný nadobudol obchodný podiel z
vlastných finančných prostriedkov, ktoré mu predtým darovala matka, by vždy vyplynul rovnaký záver,
že obchodný podiel nepatrí do BSM, a nemôže byť preto ani predmetom súdneho vyporiadania, čo
by viedlo k zamietnutiu žaloby. Bolo by tiež absurdné, keby sa na základe strany sporu dožadovali v
civilnom spore preukázania (dokazovania) opaku svojich skutkových tvrdení.

49. Súd sa však nemohol stotožniť s námietkou žalovaného z dupliky, že kúpna zmluva je súčasne
aj dohodou o vyporiadaní BSM, pretože takýto zámer by z nej musel jednoznačne vyplývať, čo sa o
ustanoveniach zmluvy ohľadom účtov, kam sa majú zaslať jednotlivé časti kúpnej ceny povedať nedá.
Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Hoci tvrdenie žalobkyne v

úvode čl. III. žaloby, že po predaji nehnuteľných vecí a hnuteľných vecí na základe kúpnej zmluvy zo 7.
12. 2018 zostali nevyporiadanými len hodnoty uvedené pod por. č. 1 až 3, evokuje, že tu už prebehlo
minimálne čiastočné vyporiadanie BSM dohodou, rozhodujúci je prejav vôle v tejto zmluve, najmä keď
neskôr žalobkyňa toto tvrdenie o čiastočnom vyporiadaní poprela, keď uviedla, že žiadna dohoda o
vyporiadaní BSM neexistuje (teda ani čiastočná.)

50. Vzhľadom na to, že žaloba bola zamietnutá, plne úspešným v konaní bol žalovaný, a má preto
podľa § 255 ods. 1 CSP voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že podľa
§ 261 ods. 2 CSP o konkrétnej výške tohto nároku rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, o ktorom rozhodne príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.