Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. august 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/57/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212203217
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4212203217.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: R.. H. X. nar. XX.X.XXXX, bytom T., F. XX, v konaní

zast. advokátom: JUDr. Gabriela Majer so sídlom Komárno, Nám. Kossútha 5 proti žalovanej: M. E.
nar. XX.X.XXXX, bytom T., F. X/XX, o náhradu škody v sume 15.925,- Euro sudkyňou JUDr. Agnešou
Néveryovou takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á žalobcovi zaplatiť náhradu škody v sume 4.410,30 Euro do 30 dní po
právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 17.2.2012 žalobca súdu doručil žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť

mu titulom náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 15.925,- Euro a náhradu
trov konania na tomto skutkovom základe: Dňa 2.4.2009 v obci T. v čase okolo 10,45 hodín pes
plemena N. N. zverený žalovanej bez jej vedomia vybehol na Hlavnú ulicu v obci T., kde zaútočil na tam
prechádzajúceho žalobcu, ktorému spôsobil hryznú ranu v temenno-spánkovej oblasti v pravo, hryznú
ranu hornej a dolnej mihalnice pravého oka, poranenie vonkajšieho okohybného svalu pravého oka,
následkom čoho došlo u žalobcu k vzniku dvojitého videnia, škúlenia pravého oka.
V žalobe ďalej uviedol, že žalovaná bola rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. XT/XX/XXXX

zo dňa 11.8.2009 uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa §-u 157 ods. 1 Trestného zákona,
ktorý rozsudok vo výroku o vine nadobudol právoplatnosť dňa 18.1.2011. V rámci trestného konania
o uplatnenom nároku škody nebolo rozhodnuté, pretože neboli žalobcom predložené podklady na
rozhodnutie o náhrady škody. Dňa 1.2.2012 lekár A. Q. M. vypracoval lekársky posudok o bolestnom
a o sťažení spoločenského uplatnenia, podľa ktorého lekár bolestné ohodnotil počtom 100 bodov a
sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 1045 celkom teda 1145 bodov. V súlade s §-u 5 ods.
2 zákona č. 437/2004 v znení neskorších predpisov pri hodnote jedného bodu 13,908 Euro žiadal, aby

súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu 15.925,- Euro titulom náhrady škody.

Žalobcaakoúčastníkkonaniauviedol,žesapridržiavasvojejpísomnejžaloby,ktorúpovažujeajzasvoju
výpoveď. Uviedol ďalej, že pred pohryznutím vôbec nebol liečený u očného lekára, mal síce od roku
1997 okuliare na čítanie, ale riadne videl na obidve oči. Po tom, čo bol pohryznutý psom bol dva týždne
hospitalizovaný v Nemocnici v Q. M. a následne bol v ambulantnej starostlivosti, ktorá spočívala v tom,
že mesačne chodil na odmeranie očného tlaku asi dva roky po pohryznutí. Po tom čo bol pohryznutý

psom stratil zrak pravého oka a to preto, lebo si vôbec toto oko nevie otvoriť, má prehryznutý očný nerv a
keď si nasilu otvorí toto oko tak vidí dvojmo a má bolesti hlavy. Pred úrazom bol na dôchodku, pracoval v
prídomovej záhrade (ktorá má 30 árov), bicykloval sa a navštevoval rodinu a známych. Po úraze vôbec
nemôže obrábať záhradu, pretože sa nemôže zohýbať, nevydrží dlho pozerať televízor, pretože jehoľavé oko sa presiluje. Bicyklovať má zakázané od lekára (pretože by mohol naraziť do niečoho). Čítať vie
len vo veľmi obmedzenom rozsahu maximálne jednu stranu písanú väčším písmom, pretože potom má
už veľmi unavené oko a to napriek tomu, že má okuliare. Jeho život po úraze sa zmenil aj v tom, že menej

môže chodiť do spoločnosti (pred úrazom chodil minimálne raz do mesiaca do jednoty dôchodcov v ich
obci) teraz obvykle pociťuje únavu a preto do jednoty dôchodcov chodí iba vtedy, keď sa tam niečo deje.
Po úraze nemôže chodiť ku svojej dcére (býva v R.), pretože sám nemôže cestovať vlakom. Alkoholické
nápoje v nadmernom množstve nepožíva a je aj taký mesiac, že vôbec nepije alkohol.

Žalovaná ako účastníčka konania uviedla, že žalobcu žiada v celom rozsahu zamietnuť. Napriek tomu,
že bola právoplatne odsúdená pre prečin ublíženia na zdraví z nedbanlivosti, nepovažuje za správny
trestný rozsudok, pretože bola obvinená len na základe podozrenia a nie na základe dôkazov o tom, že
žalobca bol napadnutý so psom, ktorý bol zverený jej. Okrem toho v lekárskych správach je uvedené,
že žalobca utrpel poranenie pohryznutím psa, ona by však bola zvedavá na základe čoho Dr. Z. X. zistil,
že rany, ktoré mal žalobca v čase ošetrenia u tohto lekára, vznikli uhryznutím psa. Takisto v nemocnici

v Q. M. len na základe prednesu žalobcu ustálili, že poranenia žalobcu vznikli uhryznutím psa, nebolo
však nijako preukázané, ani v trestnom konaní, že poranenia žalobcu vznikli uhryznutím psa. Okrem
toho spochybnila správnosť lekárskeho posudku na základe ktorého bol vyčíslený nárok žalobcu. Vtedy,
keď sa žalobca prisťahoval do ich obce, už vtedy škúlil, to znamená, že to škúlenie nenastalo len po
pohryznutí psom. Žalobca je alkoholik, ráno zájde do obchodu a dá si svoju dávku, nie raz mal rozbitú

hlavu,takževpodstatesinevážisvojezdravie.Nadokreslenieuviedla,žeakbyonanenavrhlažalobcovi,
že ho po úraze zoberie na lekárske ošetrenie do X. (lebo mal tržnú ranu na čele) žalobca by vôbec
nešiel na lekárske ošetrenie. Podľa jej názoru spôsob života žalobcu sa vôbec nezmenil, pretože ten
žije takisto ako pred úrazom, aj pred tým išiel do obchodu, opíjal sa a vôbec sa nestaral o záhradu ani
o dvor. Spochybnila správnosť znaleckého posudku D.. J.. T. J., O.. ako aj znaleckého posudku J.. T.

X. (ktorý posudok bol vypracovaný pre účely trestného konania). Opakovane zdôraznene poukázala na
to, že doteraz nebolo preukázané, že

by sa skutok pre ktorý bola odsúdená sa stal, a preto voči nej uplatnený nárok žalobcu o náhradu škody
je nedôvodný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením obsahu znaleckého posudku č. XX/
XXXX D.. J.. T. J., O.. (z čl. 125), znaleckého posudku J.. T. X. č. XX/XXXX (z čl. 155 a nasl.), rozsudku

Okresného súdu Komárno č.k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 11.8.2010 a Krajského súdu Nitra zo dňa
18.1.2011, č.k. XTo/XX/XXXX-XXX a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 11.8.2010 žalovaná bola uznaná
za vinnú zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa §-u 157 ods. 1 Trestného zákona na tom

skutkovom základe, že 2.4.2009 v čase okolo 10,45 hod. v obci T., po tom, čo riadne nezatvorila
vchodovú bránku vedúcu do jej rodinného domu č. XX na F. ulici, tak bez tohto, aby o tom vedela tak
jej zverený pes plemena N. N., váhy XX kg a vo veku X rokov, po vybehnutí na ulicu zaútočil na tam
prechádzajúceho R.. H. X., nar. XX.X.XXXX, ktorému spôsobil hryznú ranu v temenno-spánkovej oblasti
v pravo, hryznú ranu hornej a dolnej mihalnice pravého oka, poranenie vonkajšieho okohybného svalu

pravého oka, následkom čoho u neho nastalo dvojité videnie a škúlenie pravého oka. Týmto rozsudkom
žalovanej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého súd odložil podmienečne
na skúšobnú dobu jedného roka. V dôsledku odvolania žalovanej tento rozsudok Okresného súdu
Komárno bol zrušený len vo výroku o treste a to rozsudok Krajského súdu Nitra č.k. XTo/XX/XXXX-
XXX zo dňa 18.1.2011 a vec bola právoplatne skončená 18.1.2011. Výrok vyše uvedeného rozsudku

Okresného súdu Komárno o vine žalovanej nadobudol právoplatnosť 18.1.2011.

Podľa ust. §-u 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. §-u 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. §-u 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorázové odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.Podľaust.§-u450OZzdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľasúdnáhraduškodyprimeranezníži.Vezme
pritomzreteľnajmänato,akokuškodedošlo,akoajnaosobnéamajetkovépomeryfyzickejosoby,ktorá
ju spôsobila, prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno

vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Podľa ust. §-u 135 ods. 1 veta tretia OSP ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že
bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov
a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise

základného imania, súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

V § 420 OZ je upravená
všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za

spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek
právnej povinnosti. Povinnosť nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového
právneho vzťahu . V tomto prípade možno hovoriť o vzniku záväzkového vzťahu zo zákona.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú súčasne
splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu:
1/ porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),
2/vznik škody
3/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou,

4/ zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil

1/ Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420
ods. 1 OZ je protiprávny úkon -

prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. Úkon je protiprávny, ak
došlo k porušeniu právnej povinnosti. Ide najmä o porušenie (i obchádzanie) všeobecne
záväzných právnych predpisov, iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať (interné smernice,
bezpečnostné predpisy, stanovy a pod.), povinností vyplývajúcich zo zmlúv alebo iných
právnych úkonov, a to po celú dobu trvania právneho vzťahu, ktorý je nimi založený,

zanedbanie povinnosti predchádzať škodám, ktorá bola uložená buď konkrétne, alebo vyplýva
z vykonávanej činnosti a postavenia škodcu, porušenie prevenčnej povinnosti podľa §
415 OZ atď. Protiprávnosť úkonu
podľa § 420 OZ teda spočíva v
porušení právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné, či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy
alebo zo zákona. Náhrada škody je v oboch prípadoch upravená jednotne.
Protiprávny úkon sa skladá z úkonu a z jeho protiprávnosti. Dôkazné bremeno preukázania
protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá .

Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická
(právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila
povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou.
Úkonom je prejav fyzickej a psychickej stránky človeka navonok. Môže ísť buď o aktívne konanie , alebo
opomenutie . Opomenutie môže privodiť zodpovednosť za škodu, ak ide o opomenutie takej povinnosti,

keď škodca bol povinný konať.
Protiprávnosť spočíva v porušení právnej povinnosti, t. j. úkon je v rozpore s objektívnym právom.
Protiprávnosť sa vždy viaže na úkon fyzickej alebo právnickej osoby, a to aj vtedy, keď škoda bola
spôsobená zvieraťom alebo vecou.

2/Vznikškodyjeďalšímnevyhnutnýmpredpokladomvznikuzodpovednostizaškodu.Dôkaznébremeno
o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.
Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú
možno vyjadriť peňažným ekvivalentom, t. j. peniazmi (R 55/1971). Ide o ujmu na majetku, peniazmioceniteľných majetkových právach alebo ujmu na zdraví poškodeného ako dôsledok protiprávneho
konania inej osoby (škodcu).
Zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu upravuje §

420 OZ ako zodpovednosť za
škodu spôsobenú inej fyzickej osobe alebo inej právnickej osobe. Ako subjekt zodpovednosti za škodu
prichádzajú do úvahy ( okrem iného ) aj fyzické osoby.
Kzodpovednostifyzickejosobysapodľatohtozákonnéhoustanoveniavyžadujezavinenieajepotrebné,

aby fyzická osoba bola spôsobilá na zavinenie teda aby mala deliktuálnu

spôsobilosť. Deliktuálnu spôsobilosť má každá plnoletá osoba , ktorá nie je postihnutá duševnou

poruchou, t. j. je schopná rozumovo posúdiť a zhodnotiť situáciu, v ktorej sa nachádza a rozhodnúť sa
pre správanie, ktoré je v súlade s právom.

3/ Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla

konkrétna majetková ujma následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie
a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len také protiprávne
konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Nemusí síce ísť o jedinú príčinu, ale i len o jednu
z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, avšak musí ísť o
podstatnú príčinu.

4/ Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu
je zavinenie. Možno ho charakterizovať ako psychický vzťah zodpovedného subjektu k jeho vlastnému
protiprávnemu úkonu, ako i ku škode ako následok tohto protiprávneho úkonu. Zavinenie je teda
subjektívna kategória, zatiaľ čo protiprávnosť je objektívna kategória. Zavinenie je založené na prvku

vedomia (predvídateľnosť vzniku škody) a prvku vôle (chcenie niečoho alebo uzrozumenie s určitým
následkom určitého konania alebo opomenutia). Objektívnosť protiprávnosti spočíva v tom, že k
porušeniu práva došlo bez ohľadu na úmysel alebo nedbanlivosť škodcu.
Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju
môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť

aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje
pomery vedieť mal alebo vedieť mohol. Z hľadiska vzniku zodpovednosti, ktorá sa zakladá na zavinení,
je síce spravidla irelevantné, akú formu má zavinenie .Forma zavinenia má však svoj význam pri určení
miery účasti na spoločnej zodpovednosti, pri určení rozsahu zodpovednosti a pri možnosti použitia práva
moderácie podľa § 450.

Ustanovenia § 444 až § 447 OZ určujú postup pri náhrade
škody na zdraví. Škoda spôsobená na zdraví (vhodnejšie je hovoriť o ujme na zdraví) sa hradí výlučne
v peniazoch, pretože naturálna reštitúcia z hľadiska povahy veci neprichádza do úvahy.

Škody (ujmy) spôsobené na zdraví predstavujú ďalší druh škôd, ktoré sú vyjadrené v súkromnom
práve a na ktorých náhradu Občiansky zákonník priznáva poškodeným právo.
Pri škode na zdraví sa poškodenému uhrádzajú ( okrem iného ): bolesti
(§ 444 OZ ) a sťaženie
spoločenského uplatnenia (§ 444 OZ ),
V prípade bolestí a sťaženia spoločenského uplatnenia ide o náhradu osobnej (nemajetkovej) ujmy,

pri ktorej naturálna reštitúcia nie je možná. Pokiaľ sa v tomto prípade poskytuje peňažné plnenie,
nejde o plnenie reparačnej povahy, t. j. nejde o ekvivalent uvedenej ujmy, ale o plnenie satisfakčnej
povahy. Tento nárok je však nemajetkovej povahy, nakoľko následok škodnej udalosti sa tu neprejavujekvantifikovateľným úbytkom na majetku poškodeného, ale ako poškodenie imanentných súčasti ľudskej
osobnosti - telesnej a osobnej integrity a perspektívy ďalšieho uplatnenia.
Obidva nároky majú za cieľ to, aby si poškodený mohol za ich peňažnú náhradu obstarať pôžitky, ktorými

si nahradí prežité alebo prežívané utrpenie, strasť či obmedzenie v živote, a to v dôsledku poškodenia
zdravia.
Bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia sa odškodňujú jednorazovo.

Podmienky pre poskytovanie bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a výšku
týchto náhrad ustanovuje zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o
náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia , ktorý vychádza z nasledovných zásad:
a) na odškodnenie bolestí a sťaženia spoločenského uplatnenia má

poškodený nárok bez ohľadu na to, či sa uplatňuje princíp subjektívnej
(§ 420 OZ ) alebo objektívnej
zodpovednosti (§ 427 OZ ),
b) oba vyššie druhy odškodnenia sú náhradou za tzv. nemateriálnu ujmu a majú slúžiť na to, aby si
postihnutý mohol opatriť náhradné požitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a
obmedzovaní v živote
c) odškodňujú sa len existujúce bolesti

d) oba druhy odškodnení majú rýdzo osobnú povahu a po smrti poškodeného zanikajú , a to aj vtedy,
keď už boli síce súdom priznané, avšak odškodnenie nebolo ešte vyplatené
e) priznanie nároku na náhradu bolesti je nezávislým nárokom od náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia alebo naopak; možno ich priznať samostatne alebo spoločne
f) výška odškodnenia za vytrpené bolesti a za budúce sťaženie spoločenského uplatnenia závisí od

počtu bodov podľa druhu poškodenia zdravia
g) hodnota jedného bodu je určená ako 2 % z priemerného zárobku v národnom hospodárstve za
predchádzajúci kalendárny rok výška sa určuje opatrením Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré sa
uverejňuje vo Vestníku tohto ministerstva a vydáva vo forme oznámenia v Zbierke zákonov k 31. máju
príslušného roka);

h) pre stanovenie výšky odškodnenia v oboch druhoch náhrad sa vychádza z lekárskeho posúdenia,
ktoré je regulované spoločenskou skúsenosťou premietnutou do tabuliek obsahujúcich opakujúce sa
prípady s bodovým hodnotením (v prípade neuvedeného poškodenia možno použiť princíp analógie),
i) oba druhy nemateriálnej ujmy sa odškodňujú jednorazovou sumou

Pri škode na zdraví sa odškodňujú bolesti poškodeného po úraze. Bolesťou v zmysle §
2 ods. 1 ZBS je ujma spôsobená
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Náhrada za bolesť sa
poskytuje jednorazovo. Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách obsiahnutých v

prílohe zákona, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti
najlepšie porovnať.
Druhou formou nemajetkovej ujmy je sťaženie spoločenského uplatnenia. Je to stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.

Zatiaľ čo sa odškodnenie bolesti poskytuje za bolesť spôsobenú škodou na zdraví, jej liečením alebo
odstraňovaním následkov škody na zdraví, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
za trvalé následky vyvolané škodou na zdraví, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú možnosti poškodeného
uplatniť sa v ďalšom živote a v spoločnosti. Nepriaznivé následky musia trvalo a výrazne sťažovať
možnosť spoločenského uplatnenia poškodeného. Sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká v dobe,

keď sa prejavia trvalo nepriaznivé následky pre poškodeného a jeho ďalší život, teda keď v jeho
zdravotnom stave nastanú také zmeny, ktoré do budúcnosti obmedzujú jeho ďalší život v nasledujúcej
dobe a znamenajú trvalú zmenu jeho spoločenského, kultúrneho a rodinného uplatnenia, aký bol pred
úrazom .Náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia poškodenému prináleží za tie následky, ktoré mu vznikli
v dôsledku posudzovaného poškodenia na zdraví, prípadne tie, ktoré viedli k podstatnému zhoršeniu
predchádzajúcich zmien jeho zdravotného stavu.

Výška náhrady sa určí podobným spôsobom ako výška náhrady za bolesť, t. j. počet bodov uvedený v
posudku sa vynásobí príslušnou hodnotou jedného bodu.

Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na náhradu škody , riadiac sa hlavne zásadou spravodlivej
nápravy vychádzal z vyše uvedených zásad a dospel k týmto záverom:
Vzhľadom na ust. §u 135 ods.1 OSP v tomto konaní súd je viazaný výrokom trestných rozsudkov a
to rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 11.8.2010 a rozsudku Krajského
súdu Nitra č.k. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa 18.1.2011. Výrokom týchto rozsudkov bola vyslovená

protiprávnosť konania žalovanej , ktorá bola uznaná za vinnú zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví
podľa §-u 157 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 2.4.2009 v čase okolo 10,45
hod. v obci T., po tom, čo riadne nezatvorila vchodovú bránku vedúcu do jej rodinného domu č. XX na F.
ulici, tak bez tohto, aby o tom vedela tak jej zverený pes plemena N. N., váhy XX kg a vo veku X rokov,
po vybehnutí na ulicu zaútočil na tam prechádzajúceho R.. H. X., nar. XX.X.XXXX, ktorému spôsobil

hryznú ranu v temenno-spánkovej oblasti v pravo, hryznú ranu hornej a dolnej mihalnice pravého oka,
poranenie vonkajšieho okohybného svalu pravého oka, následkom čoho u neho nastalo dvojité videnie
a škúlenie pravého oka. Námietky žalovanej o tom, že ani v trestnom konaní nebolo preukázané, že
jej pes napadol žalobcu dňa 2.4.2009 súd považoval za nedôvodné , pretože výroky vyše uvedených
trestných rozsudkov sú aj v súčasnosti právoplatné , ktorými súd je v tomto konaní viazaný . To potom

znamená, že súd nemôže prijať iný záver o skutkovom vymedzení protiprávneho úkonu a ani o tom, že
protiprávneho úkonu týmto skutkovým dejom sa dopustila žalovaná. Vzhľadom na vyšeuvedené súd
nevykonal žiaden o tejto námietke žalovanej.

Žalovaná namietala správnosť lekárskeho posudku, ktorým bolo bolestné a sťaženie spoločenského

uplatnenia vyčíslené. Jej námietky spočívali v tom, že v tomto lekárskom posudku sú uvedené aj
také poranenia, ktoré žalobca neutrpel v dôsledku napadnutia so psom dňa 2.4.2009. Vzhľadom na
tieto námietky žalovanej súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie na zistenie výšky bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia , ktoré u žalobcu nastalo len v dôsledku úrazu dňa 2.4.2009. Z
obsahu znaleckého posudku znalca D.. J.. T. J., O.. z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie očné

lekárstvo, číslo posudku XX/XXXX súd zistil, že na základe rozboru príznakov popísaných o liečbe
poranení žalobcu príčinou zdravotného stavu žalobcu je pohryzenie a to napriek tomu, že psie hryzné
rany obvykle majú charakter ostrých alebo rezných rán, a že tieto hryzné rany obvykle v oblasti tváre
sú len u maloletých detí a nie u dospelých. Z obsahu tohto znaleckého posudku vyplýva, že znalec za
bolesť ustálil počet bodov 30 a to podľa prílohy zákona č. XXX/XXXX a bodové hodnotenie za sťažené

spoločenské uplatnenie podľa tohto zákona ustanovil 550 bodov celkom znalec pri hodnote jedného
bodu podľa opatrenia MZ SR na rok 2009 v sume 14,46 Euro, bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia ustálil v sume 8.820,60 Euro. Námietky žalovanej proti tomuto znaleckému posudku boli
opakovane vo všeobecnej rovine , keď žalovaná opakovane poukázala na to, že žalobca už vtedy škúlil,
keď prišiel bývať do T. a v obci je všeobecne známe, že žalobca už ráno ide do krčmy a konzumuje

alkohol. Súd považuje za potrebné dodať, že závery tohto znaleckého posudku ( ohľadne rozsahu
poškodení zdravia žalobcu ) sú súladné so závermi znaleckého posudku J.. T. X. č. XX/XXXX , ktorý
bol vypracovaný pre účely trestného konania (z čl. 155 a nasl.) . Súd preto nepovažoval za potrebné
doplniť dokazovanie výsluchom znalca na tieto skutočnosti a zo záverov znaleckého posudku znalca
D.. J.. T. J.,

O.. číslo posudku XX/XXXX pri rozhodovaní vychádzal. Znalec bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia ustálil v sume 8.820,60 Euro. Súd vo veci využil svoje moderačné právo zakotvené v ust. §-

u 450 OZ a túto sumu súd znížil o 50% , pričom predovšetkým prihliadol na to , že v prípade žalovanej
stupeň zavinenia je vo forme nevedomej nedbanlivosti , teda že žalovaná nechcela spôsobiť škodu, hoci
o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mala alebo vedieť mohla. Podľa názoru súdu
totiž pri takomto stupni a forme zavinenia a pri tej skutočnosti , že poškodenia zdravia žalobcu nastalo vdôsledku jeho napadnutia psom ( ktorý bol zverený žalovanej ) je využitie moderačného práva súdu plne
dôvodné. Na druhej strane skutočnosť namietaná žalovanou a síce , že žalovaný pravidelne a to už
aj v ranných hodinách konzumuje alkohol , nemá a nemôže mať za následok zánik jej zodpovednosti .

Podľa názoru súdu zásada spravodlivej náhrady je zachovaná, ak žalovaná žalobcovi zaplatí náhradu
v sume uvedenej vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 151 ods.3 OSP tak , že o ich náhrade rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.
Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( exekučný poriadok )
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.