Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8Csp/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419200526
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Vančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1419200526.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobcu:

Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpeného advokátom: JUDr.
Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX,
N., o zaplatenie 2.864,10 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.111,08 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne
od 03.05.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.02.2019 sa právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka,
a.s., IČO: 31 320 155, ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Hodling a.s., IČO: 35 923
130) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.864,10 eur spolu
s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu
ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 15.02.2014 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej
len „Zmluva“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške

3.000,- eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa
nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, preto právny predchodca žalobcu úver dňa 19.04.2016
zosplatnil, o čom žalovaného oboznámil listom zo dňa 27.04.2016. Žalovaný z dlžnej sumy zaplatil
celkom 1.888,92 eur.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Na pojednávanie nariadené na deň 28.01.2020 sa nedostavili strany sporu. Žalobca svoju neúčasť
ospravedlnil, a žiadal, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť
neospravedlnil. Súd s ohľadom na uvedené v súlade s § 180 ods. 1 C.s.p. rozhodol, že vec prejedná
v neprítomnosti strán sporu.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil
tento skutkový stav:

4.1 Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance holding, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako fyzická
osoba, nepodnikateľ, uzatvorili dňa 05.02.2014 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej sa
právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 3.000,- eur, s dohodnutýmúrokom vo výške 32 % ročne, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 72 mesačných splátkach po 86,59 eur,
spoluspoistenímpo89,10eur.Celkováčiastka,ktorúbolžalovanýpovinnýzaplatiť6.234,48eur,sadzba
poistenia 2,9 %, priemerná hodnota RPMN 19,35 %, RPMN 32 % a mesačná výška poistenia 2,51 eur.

Termín konečnej splatnosti bol v zmluve uvedený ako 02/2020. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli
Zmluvné podmienky. Z prehľadu splátok a úhrad zmluvy žalovaného č. 6170888 vyplýva, že žalovaný
uhradil v súvislosti s pôžičkou sumu 1.888,92 eur. Listom zo dňa 27.04.2016 adresovaným žalovanému
právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že úver zosplatnil. Počas konania právny predchodca
žalobcu postúpil pohľadávku na žalobcu zmluvou o postúpení, na základe čoho súd uznesením č. k.

8Csp/9/2019 - 77 zo dňa 01.08.2019 pripustil, aby do konania na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť
Intrum Justitia Slovakia s.r.o.

5. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

5.1. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy o
pôžičke (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

5.2. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

5.3. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov ak:

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

5.4. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

5.5. Podľa § 52 ods. 3 O.z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

5.6. Podľa § 52 ods. 4 O.z., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

5.7. Podľa § 524 ods. 1 O.z., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

5.8. Podľa § 524 ods. 2 O.z., s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

5.9. Podľa § 517 ods. 1, 2 O.z., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide

o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.5.10. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

6. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný
platne uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť
žalovanému úver vo výške 3.000,- eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky splatiť

žalobcovi postupne v 72 - och splátkach po 86,59 eur (s poistením 89,10 eur). Súd danú úverovú zmluvu
posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
keď právny predchodca žalobcu mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka) a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ, ktorý neuzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Zmluva

bola pripravená na formulári (vrátane znenia OP), ktorý zo strany právneho predchodcu žalobcu bol
vopred pripravený bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Súd preto aplikoval
na prejednávanú vec ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka) a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú taxatívne

vymenované v ustanovení § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní uzatvorenej
zmluvy však súd zistil, že zmluva všetky vyžadované náležitosti neobsahuje. Zmluva o poskytnutí
pôžičky zo dňa 05.02.2014 neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9
ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch). Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru je v zmluve
uvedený iba ako 02/2020, z ktorého sa nedá vyvodiť, ktorý deň mesiaca február roku 2020 je termínom

konečnej splatnosti úveru. Súd odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava zo dňa 29.03.2018,
sp. zn. 9Co/70/2017, s ktorým sa stotožňuje, v odôvodnení ktorého je uvedené: „Ako vyplýva z
doslovného znenia predmetného ustanovenia, povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je
termín konečnej splatnosti úveru. Pojem termín z jazykového hľadiska predstavuje presne určený (alebo
prinajmenšom presne určiteľný) časový okamih, kedy nastane určitá skutočnosť. Pokiaľ zákon používa

pojem „termín“, znamená to, že zákonodarca mal na mysli presne určený alebo určiteľný čas. Zákonnej
požiadavke na uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru najlepšie zodpovedá jeho vymedzenie
presným dátumom, t.j. uvedením dňa, mesiaca a roku konečnej splatnosti úveru. Akceptovateľné,
hoci nie optimálne, je i vymedzenie konečnej splatnosti úveru určitým, presne ohraničeným časovým
úsekom, napríklad 12 mesiacov alebo jeden rok odo dňa splatnosti prvej splátky a pod.“ V danom

prípade táto požiadavka splnená nie je, keď termín konečnej splatnosti je uvedený v zmluve ako
2/2020, a teda nie je zrejmý (vypočítateľný) deň konečnej splatnosti úveru, pričom medzi esenciálnymi
náležitosťami nie je uvedený ani termín splatnosti prvej, ako ani ostatných splátok. V zmluve ďalej
nie je uvedená ani doba trvania zmluvy v rozpore s § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských
úveroch, ktorá je tiež nevyhnutnou náležitosťou, a to z dôvodu informovanosti spotrebiteľa pri uzatváraní

zmluvy o jeho viazanosti zmluvou pri splnení si povinností zo zmluvy. Pri väčšine zmlúv je tento okamih
totožný s termínom konečnej splatnosti. V danom prípade však spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nebol
informovaný o dobe trvania zmluvy, ani o konečnej splatnosti.

7. Ako jednu z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákonodarca vyžaduje v zmluve

o spotrebiteľskom úvere údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov
(§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). Pri tomto bode súd uvádza, že v zmluve síce je
uvedenácelkováčiastkaúveru,niejevnejalepremietnutásumapoistnéhovovýške2,9%(pričomsuma

poistného ani nie je špecifikovaná, keďže nie je zrejmé z čoho sa pri jej výpočte vychádza) splatná spolu
so splátkami úveru. Súd má za to, že žalobcovi nevznikol nárok na poistné, nakoľko poistenie, tak ako
bolo v predmetnej úverovej zmluve „dojednané“, nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho
zákonníka o poistných zmluvách. Žalobca nepredložil súdu žiaden doklad preukazujúci nielen vznik, ale
ani rozsah a podmienky akéhokoľvek poistenia a vôbec nepreukázal existenciu poistenia. Keďže do

celkovejčiastkyúveruplateniepoistnéhozapočítanénebolo,pričomvznikpoisteniapreukázanýnieje,je
suma uvedená ako celková čiastka úveru nesprávna. V zmluve teda absentuje (správny) údaj o celkovej
čiastke v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. s poukazom na § 2 písm. h) citovaného
zákona. Z uvedeného je zrejmé, že pri výpočte RPMN neboli s poukazom na § 19 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. použité celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2
písm. g) citovaného zákona, ale nižšie náklady (bez výšky splátok plnených na poistné). Potom právny
predchodca žalobcu v úverovej zmluve uviedol RPMN v nižšej výške, teda v neprospech spotrebiteľa,

ktorého tým uviedol do omylu, keď je známe, že čím nižšia je RPMN, tým je úver lacnejší.

8. Absencia vyššie uvedených náležitostí má pritom v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a písm. d) zákona
o spotrebiteľských úveroch za následok, že úverová zmluva sa považuje za platnú, avšak poskytnutý
úver za bezúročný a bez poplatkov. Z výpisu úhrad a splátok vyplýva, že žalovaný v súvislosti s úverom

zaplatil spolu 1.888,92 eur. Preto keď súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, pričom pôvodný
žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3.000,- eur a žalovaný uhradil v súvislosti s úverom sumu
1.888,92, zaviazal súd žalovaného na zaplatenie 1.111,08 eur ako rozdielu týchto súm (3.000,- eur -
1.888,92 eur). Spolu s dlžnou sumou zaviazal súd žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania
(keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou tejto sumy) v zákonnej výške o 5 percentuálnych
bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

(§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), t.j. 5 % ročne odo dňa
03.05.2016, tak ako žiadal žalobou žalobca, keďže žalovaný už v tom čase bol v omeškaní.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako v prevažnej
časti úspešnej strane sporu (žalovaný bol úspešný v časti, ktorou súd žalobu zamietol, t.j. o zaplatenie

1.753,02 eur s príslušenstvom a žalobca bol úspešný v časti, ktorou súd žalovaného zaviazal na
zaplatenie 1.111,08 eur s príslušenstvom) nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní
žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.