Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/260/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219203117
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2219203117.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic
and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, podnikajúca prostredníctvom
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky so sídlom: Šancová 1/
A, Bratislava, IČO: 47 251 336, právne zastúpeného: HMG LEGAL, s.r.o. , so sídlom: Červeňanova 14,

Bratislava, proti žalovaným: 1. U. C. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: S. P. XXXX/XXX, A. I. a 2. JUDr.
Ľubomír Hlbočan, advokát, IČO: 31 772 854, so sídlom: Vajnorská 20, Bratislava, právne zastúpený Mgr.
Zinou Hlbočanovou, advokátkou so sídlom: Advokátska kancelária, Vajnorská 20, Bratislava, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 3. septembra 2019, č.k. 21C/52/2019-141, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému v 1. rade právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

III. Žalovaný v 2. rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie
neodkladnéhoopatreniazamietolavýrokomII.žiadnejzostránnepriznalnároknanáhradutrovkonania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods.
2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ako aj
ustanovením § 61k ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov
(Exekučný poriadok), vecne súd dôvodil, že žalobca sa návrhom, doručeným súdu dňa 09.08.2019
domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť

zdržať sa núteného výkonu súdneho rozhodnutia - uznesenia vydaného Okresným súdom Trnava,
č. k. 24CbZm/15/2015-221 zo dňa 20.05.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.06.2019 a
vykonateľnosť dňa 11.06.2019 a to nepodaním návrhu na vykonanie exekúcie a tiež žiadal uložiť
žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa nakladania s pohľadávkou, ktorá vznikla na základe
uznesenia vydaného Okresným súdom Trnava, č.k. 24CbZm/15/2015-221 zo dňa 20.05.2019, zároveň
sa domáhal náhrady trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že dňa 30.04.2015 podal na Okresnom súde

Trnava návrh voči žalovanému v 1. rade na vydanie zmenkového platobného rozkazu na sumu 200 000,-
eur s príslušenstvom, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením okresného súdu č.k. 24CbZm/15/2015-165
z 02.10.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoZm/3/2019-216 z 26.03.2019
tak, že vydaný zmenkový platobný rozkaz bol zrušený a konanie zastavené z dôvodu nedostatku
právomoci vo veci konať s poukazom na rozhodcovskú doložku obsiahnutú v dohode o vydaní a vyplnení
blankozmenky. V dôsledku procesného úspechu žalovaného v 1. rade Okresný súd Trnava rozhodol

o výške náhrady konania uznesením č.k. 24CbZm/15/2015-221, právoplatným dňa 07.06.2019, ktorým
zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania vo výške 7.168,92 eur. Žalobcadňa 25.04.2019 opätovne podal na Okresný súd Trnava návrh na vydanie platobného rozkazu na
zaplatenie zmenkovej sumy 100.000,- eur s príslušenstvom na totožnom skutkovom základe, keďže
Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, ako orgán, u ktorého by bol oprávnený domáhať

sa ochrany svojho práva, medzičasom zanikol. Žalobca teda naďalej eviduje voči postupcovi splatnú,
avšak neuhradenú pohľadávku v súčasnosti vo výške 3 638 753,65 eur a splatný do dnešného dňa
neuhradený záväzok vo výške 7 168,92 eur. Nakoľko ide o vzájomné pohľadávky žalobcu a žalovaného
v 1.rade, ktorých plnenie je rovnakého druhu a vzájomne sa kryjú, pristúpil žalobca k ich započítaniu a to
oznámením o započítaní pohľadávky jednostranným právnym úkonom zo dňa 16.07.2019 adresovaným

žalovanému v 1 rade (ktoré bolo dané na poštovú prepravu dňa 19.07.2019 a postupcovi reálne
doručené 07.08.2019), a po tomto započítaní záväzok navrhovateľa zaplatiť sumu 7 168,92
eur titulom náhrady trov súdneho konania zanikol. V období doručovania oznámenia o započítaní
pohľadávky bolo žalobcovi dňa 31.07.2019 doručené oznámenie o postúpení pohľadávky z 07.06.2019
(vzniknutej z titulu náhrady trov súdneho konania) uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným
v 2. rade. Žalobca oznámil započítanie pohľadávky žalovanému 2 oznámením z 08.08.2019. Hoci

žalobca podnikol všetky zákonom vyžadované kroky pre úspešné započítanie pohľadávok, má dôvodné
pochybnosti o tom, že žalovaní 1 a 2 akceptujú právne účinky započítania pohľadávok, pričom sa
domnieva, že medzi žalovanými išlo o účelové postúpenie. Toto vyplýva aj z ustanovení zmluvy o
postúpení pohľadávky, podľa ktorej po zaplatení postúpenej pohľadávky na účet žalovaného v 2. rade
bude vyrovnaný dlh žalovaného v 1. rade za poskytnutú právnu pomoc v súdnom konaní, v ktorom

bol tento priznaný. Žalobca však poukazuje na skutočnosť, že aj bez postúpenia pohľadávky by bola
táto vyplatená k rukám žalovaného v 2.rade, preto je zrejmé, že k postúpeniu muselo prísť z iného
dôvodu. Obava žalobcu z neakceptovania zániku jeho záväzku pramení najmä z toho, že žalovaný v
1. rade sa v minulosti ako ani v súčasnosti nenachádzal a nenachádza v priaznivej finančnej situácií.
Po podaní návrhu na vykonanie exekúcie by žalobca len s ťažkosťami preukazoval exekučnému súdu

zánik vymáhanej pohľadávky započítaním.

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom návrhu a pripojenými listinami dospel k záveru,
že v prejednávanej veci nie je splnený predpoklad naliehavej potreby upraviť právne pomery strán,
keďže navrhovateľ neodkladného opatrenia neosvedčil nebezpečenstvo hroziacej ujmy, neosvedčil teda

naliehavosť situácie a nevyhnutnosť zásahu súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia, čo je
jednou z podmienok pre aplikáciu tohto právneho inštitútu. Pokiaľ ide o zákaz nakladať s pohľadávkou,
vzhľadom na skutočnosť, že žalobca argumentoval výhradne zánikom pohľadávky započítaním,
prípadnépostúpenietakejtopohľadávky,zálohaleboinénakladanienemánaprávnepostaveniežalobcu
žiadny vplyv. Ak by žalovaný 2 neuznal započítanie, spornou by bola existencia pohľadávky. Zákon

upravuje postup, ktorý by žalobca mohol použiť proti prípadnému postupníkovi. Navyše navrhovateľ
neodkladného opatrenia nijako neosvedčil obavu z úmyslu žalovaného v 2. rade nakladať s pohľadávkou
a o existencií takéhoto úmyslu nepredložil žiadne dôkazy. Návrh uložiť žalovaným povinnosť zdržať sa
núteného výkonu uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 24CbZm/15/2015-221 zo dňa 20.05.2019 je
takisto nedôvodný. Pokiaľ by títo neuznali započítací prejav (ktorá skutočnosť takisto nebola v konaní

osvedčená) a vymáhali by splnenie pohľadávky v exekučnom konaní, žalobca má právo brániť sa
návrhom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. V takomto prípade by
exekučný súd bol povinný posúdiť, či je možné takúto pohľadávku započítať, takže žalobca má k
dispozícii iný zákonný prostriedok ochrany svojich práv ako neodkladné opatrenie a preto neexistuje
dôvod pre jeho nariadenie. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., pričom vychádzal zo skutočnosti, že žalovaným, ktorí mali vo veci
plný úspech by patrila plná náhrada trov konania, keďže však z obsahu spisu vyplýva, že im žiadne
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s bránením práva nevznikli, preto
súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov
uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) C.s.p., majúc za to, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho napádané
uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že z jeho návrhu a
predložených listinách je zrejmé, že tu existuje bezodkladná potreba úpravy pomerov medzi žalobcom

a postupcom resp. postupníkom, keďže je tu reálna obava vzniku ujmy konaním postupcu, resp.
postupníka a to v prípade, ak postupca resp. postupník naplní svoje rozhodnutie vymáhať priznanú
náhradu trov konania núteným výkonom rozhodnutia. Týmto konaním by žalobcovi vznikla ujma čo do
časti následkov spojených s výkonom exekúcie ako aj ďalších nákladov spojených s bránením svojhopráva. Iba súdne rozhodnutie je totiž schopné zabrániť postupcovi, resp. postupníkovi, aby konal tak, ako
má zamýšľané. Žalobca sa tak svojím návrhom domáha ochrany pred vznikom hroziacej ujmy spojenej
s úkonmi núteného výkonu a vzniku ďalších nákladov konania, ktorých prípadná následná náhrada je aj

s poukazom na predložené listinné dôkazy nereálna. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zdôvodnil v
podstate neodsvedčením nebezpečenstva hroziacej ujmy a tým, že žalobca má iný zákonný prostriedok
ochrany, ktorým má byť inštitút návrhu na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 2 Exekučného
poriadku. S týmto názorom žalobca nesúhlasí a to vychádzajúc z ustanovení § 50 ods. 1, § 57 ods. 1,
§ 61 ods. 1 písm. a) a b), § 61c ods. 1, ods. 4, § 61k ods. 5, § 95 ods. 1 písm. a), písm. b) Exekučného

poriadku, z ktorých ustanovení je zrejmé, že v prípade, ak nebude postupcovi resp. postupníkovi
zabránené, aby naplnil zamýšľané (uvedené v oznámení zo dňa 31.07.2019 o postúpení pohľadávky)
a bude vo veci podaný návrh na nútený výkon rozhodnutia, dôjde k začatiu exekúcie a k úkonom s
tým spojených. Žalobca ako finančná inštitúcia by v prípade doručenia príkazu na začatie exekúcie bol
nedôvodne obmedzený pri výkone svojej činnosti a to v rozsahu a v období predpokladanom Exekučným
poriadkom,pričomnedôvodnosťtakéhotoobmedzeniažalobcasúdupreukázalskutočnosťou,žeeviduje

voči postupcovi pohľadávku vo výške 3.638.753,65 eur. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovie a
zároveň uloží žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť mu trovy konania vo výške 100%.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý sa stotožnil s právnymi závermi súdu

prvej inštancie a navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedol, že nie je možné
zakázať výkon rozhodnutia právoplatného rozsudku, ani nariadiť nikomu, aby sa zdržal núteného
výkonu súdneho rozhodnutia, ktoré sa stalo právoplatné. V prípadnom exekučnom konaní sa môžu riešiť
otázky, ktoré účelovo nastoľuje žalobca v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V
prejednávanej veci teda nebol splnený predpoklad naliehavej potreby úpravy právnych pomerov strán,

keďže žalobca neosvedčil nebezpečenstvo hroziacej ujmy, naliehavosť a nevyhnutnosť zásahu súdu
formou nariadenia neodkladného opatrenia.

6. Žalovaný v 1. rade sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

8. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie správnosti postupu a napadnutého uznesenia súdu
prvej inštancie, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn.
24CbZm/15/2015-221 zo dňa 20.05.2019 zaviazaný k náhrade trov konania žalovanej v 1. rade v sume
7.168,92 eur k rukám jej právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra Hlbočana. Zároveň žalobca eviduje voči
žalovanej v 1. rade neuhradenú splatnú pohľadávku zo zmenky a v konaní vo veci samej sa domáha voči
nej zaplatenia sumy 100.000,- eur s príslušenstvom. Žalobca oznámením z 16.07.2019 adresovaným

žalovanej v 1. rade pristúpil k započítaniu jeho pohľadávky so záväzkom a to vo výške, v ktorej sa
stretli, teda 7.168,92 eur. Medzičasom uzavrela žalovaná v 1. rade so žalovaným v 2. rade zmluvu o
postúpení pohľadávky v sume 7.168,92 eur, a postupník doručil dňa 31.07.2019 oznámenie o postúpení
pohľadávky žalobcovi. Žalobca obratom, postupujúc podľa § 529 ods. 2 OZ zaslal postupníkovi
oznámenie o existencii a výške svojej pohľadávky a oznámenie o započítaní pohľadávky jednostranným

právnym úkonom. Podľa názoru žalobcu v danom prípade postúpenie pohľadávky bolo účelovým
konaním s cieľom obísť započítanie vzájomných pohľadávok a žalobca má pochybnosti o tom, že
žalovaní akceptujú právne účinky spájané so započítaním vzájomných pohľadávok a to zvlášť z dôvodu
insolventnosti postupcu. Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorýmžiadaluložiťžalovanýmv1.a2.radepovinnosťzdržaťsanútenéhovýkonusúdnehorozhodnutia,

ktorým bola žalovanej v 1. rade priznaná voči žalobcovi náhrada trov konania v sume 7.168,92 eur
a to nepodaním návrhu na vykonanie exekúcie a tiež povinnosť zdržať sa nakladania s predmetnou
pohľadávkou, priznanou súdom.10. Inštitút neodkladného opatrenia je upravený v ust. § 324 a nasl. CSP, pričom v zmysle § 325 ods.
1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenie § 325 ods. 2 CSP potom príkladmo uvádza,

aké povinnosti možno najmä uložiť neodkladným opatrením, avšak z dikcie ustanovenia je zrejmé,
že súd môže uložiť aj inú povinnosť, než niektorú z tam citovaných, samozrejme za predpokladu, že
bude potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak tu je obava, že exekúcia bude ohrozená a tiež za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého spisového materiálu dospel odvolací súd
zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že v danom prípade žalobca neosvedčil, že je potrebné
bezodkladne upraviť pomery v zmysle ním navrhnutého neodkladného opatrenia a to z dôvodov,
ktoré uviedol prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorým sa odvolací súd plne
stotožňuje a poukazuje na správnosť tam uvedenej argumentácie.

12. Odvolací súd pripomína, že neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej obrany, ktoré by malo
byť použité až vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ako upraviť pomery strán sporu. V uvedenom
prípade vidí navrhovateľ potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v tom, že bez navrhovanej úpravy
by mohol postupca, resp. postupník ( žalovaný v 1. alebo 2. rade) vymáhať od žalobcu súdom priznanú
pohľadávku v exekučnom konaní, čím by žalobcovi vznikla ujma čo do následkov spojených s výkonom

exekúcie ako aj ďalších nákladov spojených s bránením svojho práva. V prvom rade odvolací súd
konštatuje, že z obsahu spisu nevyplýva priama hrozba exekučného konania, zvlášť keď žalovaní majú
vedomosť o započítaní pohľadávok zo strany žalobcu spôsobom súladným so zákonom a z ničoho
nevyplýva, že by postupník neuznával započítanie pohľadávok. Odvolací súd tiež, zhodne so súdom
prvej inštancie bol toho názoru, že účel, sledovaný podaním predmetného návrhu, môže byť dosiahnutý

inak a to v prípadnom exekučnom konaní. Ak by reálne žalovaný pristúpil k vymáhaniu sumy vo výške
7.168,92 eur od žalobcu, v exekučnom konaní bude mať žalobca ako povinný možnosť využiť procesné
nástroje na ochranu svojich práv priznané mu Exekučným poriadkom. V exekučnom práve platí okrem
iného zásada, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich
práv. Pokiaľ teda po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného

nároku, súd v takom prípade exekúciu zastaví. Povinný môže v exekučnom konaní do 15 dní od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie podať odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie, ktorý
má odkladný účinok, čiže s výkonom exekúcie sa až do rozhodnutia o tomto návrhu nezačne. Ak by
potom došlo k zastaveniu exekúcie, exekútor tiež zruší úkony uskutočnené na zabezpečenie majetku.
Ani prípadné dočasné obmedzenie žalobcu v nakladaní s majetkom podliehajúcim exekúcii, vzhľadom k

výškepohľadávky7.168,92eur,niejespôsobiléovplyvniťfinančnúsituáciunavrhovateľaakobankového
subjektu alebo výraznejšie zasiahnuť do jeho práv.

13.Nadrámecdôvodovuvádzanýchvyššieodvolacísúddopĺňa,ževdanomprípadepotrebunariadenia
neodkladného opatrenia treba považovať za neosvedčenú už z toho dôvodu, že z návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia nie je vôbec zrejmé, čo vlastne navrhovateľ svojím návrhom do budúcna
sledoval, či má ísť o trvalé vyriešenie právnych vzťahov medzi stranami (podľa názoru odvolacieho súdu
pritom nejde o rozhodnutie, ktoré by mohlo byť konečným resp. takým, ktorého obsah by bol totožný s
výrokom vo veci samej), alebo má trvať iba po nejakú dobu, a to konkrétne dokedy a z akých dôvodov,
pričom súd mohol pri rozhodovaní vychádzať iba z návrhu a predložených listinných dôkazov, ktoré na

tieto otázky neponúkajú žiadne relevantné odpovede.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd zhodne s názorom prvoinštančného súdu mal za to,
že žalobca neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a preto napadnuté uznesenie podľa
§ 387 ods. 2 CSP ako vecne správne v celosti potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania

bolo rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a 396 ods. 1 CSP a to tak, že
v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1. aj 2. rade prislúchal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu, tento však bol priznaný iba žalovanému v 2. rade, keďže druhý žalovaný bol
v odvolacom konaní pasívny a žiadne trovy konania mu nevznikli, preto súd rozhodol v súlade s čl.
17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu a to tak, že mu právo na náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

15. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 393
ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).