Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118202745
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4118202745.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobkyne: F. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., Na M. XX, proti
žalovanému: S. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., Na M. XX, zastúpený Mgr. Ing. Ronaldom Kočiščákom,
advokátom so sídlom Nitra, Farská 12, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25C/21/2018-135 z 17. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) rozsudkom č. k. 25C/21/2018-135 z 17. októbra 2019, zrušil právo spoločného nájmu

sporných strán k družstevnému bytu č. 11, pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva,
nachádzajúci sa na 6. podlaží v A., Na M. XX a za výlučnú nájomníčku a pokračujúcu členku družstva
určil žalobkyňu. Právo žalovaného užívať predmetný byt zanikne 15. dňom po zabezpečení náhradného
ubytovania žalobkyňou. Týmto dňom je žalovaný povinný z bytu sa vysťahovať a byt vypratať. O trovách
konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 3, § 700 ods. 1, 2, 3, § 705 ods. 1, 2, 3, § 712 ods.
1, 2, 3, 4 a § 712a ods. 8 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“
alebo len „OZ“).

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa sa žalobou z 07. 03. 2018 domáhala voči
žalovanému zrušenia práva spoločného nájmu bytu po rozvode manželstva strán sporu s tým, že

výlučnou nájomníčkou by zostala ona a žalovaný by bol povinný sa z bytu vysťahovať a byt vypratať bez
bytovej náhrady. Žalobkyňa bola výlučnou nájomníčkou trojizbového bytu v W.. Po uzavretí manželstva
s žalovaným vymenila byt za súčasný v A. Spolužitie so žalovaným je neúnosné. Vzhľadom na to, že byt
bol nadobudnutý výmenou za byt, ktorý mala výlučne žalobkyňa v nájme, s poukazom na dobré mravy
má za to, aby výlučnou nájomníčkou sa stala žalobkyňa a aby nebola povinná žalovanému zabezpečiť
bytovú náhradu. Tiež navrhoval prihliadať na dôvody rozvodu. Dôvod prečo má byť zrušený nájom bez

bytovej náhrady je fyzické aj psychické násilie, čo možno preukázať aj svedeckými výpoveďami. Žiadala,
aby bol pridelený byt jej.

4. Žalovaný uviedol, že v zmysle zápisnice o prevzatí bytu boli sporné strany manželmi, čiže spoločným
nájomcom sa stal aj žalovaný a v prípade zrušenia spoločného nájmu mal zato, že žalobkyňa je povinná
zabezpečiť primeranú bytovú náhradu. Počas spolužitia žalovaný investoval do bytu nemalé finančné

prostriedky majúc za to, že ide o spoločný nájom. Žalovaný nebol zo žiadneho trestného činu ani
priestupku obvinený. Popiera akékoľvek psychické alebo fyzické napádanie žalobkyne. Na polícii muurobili aj test na alkohol v krvi, bol negatívny. Pred týždňom dočasne odišiel bývať k známemu, aby
neprichádzalo zo strany žalobkyne k neoprávnenému osočovaniu a aby predišiel akýmkoľvek podnetom
žalobkyne. Navrhoval zrušiť spoločný nájom s tým, že žalobkyňa žalovanému zabezpečí náhradný byt,

resp. bytovú náhradu. Uplatňoval si náhradu trov konania.

5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že sporné strany boli manželia od
28. 03. 1992 do 18. 11. 2010, kedy bolo ich manželstvo právoplatne rozvedené. Z manželstva pochádza
plnoletý syn S.. Žalobkyňa spolu s bývalým manželom Q. X. boli od 29. 10. 1984 nájomcami trojizbového

bytu v W. na základe dohody o výmene bytov schválenej dňa 05. 10. 1984. Po rozvode došlo k dohode o
výmene bytov schválenej dňa 24. 04. 1988, na základe ktorej sa stala žalobkyňa výlučnou nájomníčkou
trojizbového bytu v W.. Po uzavretí manželstva s žalovaným došlo k dohode o výmene bytov na základe
dohody z 08. 06. 1992. Žalobkyňa sa stala nájomníčkou družstevného bytu v A. na O. XX. Žalovanému
v zmysle zákona vzniklo spoločné členstvo v bytovom družstve a právo spoločného nájmu bytu. Po
rozvode manželstva sa strany nedohodli na vyporiadaní spoločného nájmu bytu. Podľa žalobkyne je

ďalšie spolužitie nemožné s poukazom na rozvod ich manželstva a neprekonateľné rozpory strán. So
žalovaným 10 rokov nekomunikujú, žijú v oddelených izbách. Žalobkyňa sa domáhala určenia, aby bola
výlučnou nájomníčkou bytu č. 11 na O. XX, 6. podlažie a pokračujúcou členkou bytového družstva a
žalovaný bude povinný sa vysťahovať bez bytovej náhrady. Poukazovala na to, že byt bol nadobudnutý
za jej byt vo výlučnom nájme. Dôvod vypratania bytu žalovaným bez bytovej náhrady v priebehu

konania rozšírila o konanie žalovaného, ktorý sa voči jej osobe dopúšťal fyzického a psychického
násilia, psychické násilie pretrváva. V návrhu na rozvod uvádzala fyzické a psychické násilie, ktoré však
nebolo preukázané. V lekárskej správe z 16. 12. 2010 žalobkyňa uvádzala, že ju napadol exmanžel.
Na poslednom pojednávaní žalobkyňa uviedla, že ju žalovaný krátko pred pojednávaním psychicky
týral a vyhrážal sa jej pod vplyvom alkoholu, žalovaný to popieral. Vo veci mala asistovať polícia,

ktorá alkohol nezistila a vec odstúpila na prejednanie priestupku. Pre predchádzanie sporom dočasne
žalovaný opustil domácnosť. Žalovaný v prípade zrušenia spoločného nájmu žiadal primeranú bytovú
náhradu ako spoločný nájomca bytu. Žalovaný tvrdil, že do bytu investoval nemalé finančné prostriedky.
Dokladoval nákup žalúzií za 2 070,34 Sk v roku 2001 a nákup plastových okien v sume 408 eur v roku
2009.

6. S poukazom na uvedené skutočnosti prvoinštančný súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej
časti rozhodnutia, keďže žalovaný zrušenie spoločného nájmu nenamietal, išlo o obojstranný prejav
vôle strán, preto zrušil spoločný nájom a za výlučnú nájomníčku a pokračujúcu členku družstva určil
žalobkyňu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ďalšie spoločné spolužitie nie je vhodné, strany

sú voči sebe vzájomne nevraživé až alergické. Pri ďalšom spolužití by hrozili len možné konflikty a to
obojstranne.

7. Sporná bola medzi stranami bytová náhrada, keď žalobkyňa žiadala, aby nebola povinná žalovanému
zabezpečiť žiadnu bytovú náhradu z dôvodu, že byt nadobudli výmenou za byt, ktorého bola výlučným

nájomcomaprefyzickéapsychickétýranie.Zvykonanéhodokazovanianebolojednoznačneanesporne
preukázané, že by žalovaný žalobkyňu fyzicky alebo psychicky týral. Voči žalovanému sa neviedlo
žiadne trestné ani priestupkové konanie. Súd prvej inštancie konštatoval, že netvrdí, že by žalobkyňa
vyslovene klamala a neboli drobné indície, avšak týranie pre nepriznanie bytovej náhrady je potrebné
nezvratne a nesporne preukázať, najmä ak to bolo so značným odstupom času a následne spolu strany

sporu žili. Takéto tvrdenia žalobkyne sa súdu javili ako tendenčné. Tvrdenia je potrebné aj preukázať, čo
však nepochybne nebolo. Z výpovedí strán bolo preukázané, že medzi stranami je vzájomná antipatia
a vzájomne sa správajú nevhodne, čo potvrdzovalo dôvod pre zrušenie spoločného nájmu. Žalobkyňa
mala výhrady voči prístupu žalovaného k bytu, nepreukázalo sa, že by neboli dodržané hygienické
štandardy, i keď žalovaný vzhľadu a poriadku neprikladal dôraz. Prenajímateľ ponechal na úvahu súdu

kto bude pokračujúci nájomca a člen družstva. Či má žalovaný podanú žiadosť o pridelenie bytu nemá
na predmet veci vplyv.

8. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie skúmal, kto bude pokračujúci výlučný
nájomca a na akú bytovú náhradu bude mať nárok druhá strana. Z pohľadu zákona obom stranám

vznikol spoločný nájom družstevného bytu, avšak v zmysle § 3 OZ posudzoval pričinenie strán o
predmetnýbyt.Preukázateľnehonadobudlidonájmuvýmenouzabytsrovnakýmpočtomizieb,dokonca
za byt v W., kde sú porovnateľne rovnaké byty cenovo nákladnejšie (všeobecná znalosť súdu). Bolo
tak logické prikázať nájomné právo a pokračujúce členstvo v družstve žalobkyni. Žalovanému takčlenstvo v družstve zaniklo. Tento dôvod spôsobu nadobudnutia predmetného bytu výlučne pričinením
žalobkyne prvoinštančný súd považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý rozhodol tak,
že žalovaný má nárok len na náhradné ubytovanie. Bolo by nespravodlivé nezohľadniť skutočnosť

smerujúcu k nadobudnutiu predmetného nájmu bytu. Žalobkyňa sa vzdala výlučného nájmu bytu v W.
v prospech spolužitia v byte v A. so žalovaným. Byt mali strany stále v nájme, bol v pôvodnom stave,
investíciedoňbolinepatrné,spojenézužívanímbytu.Žiadneveľkéinvestíciedobytunebolipreukázané.
Pri rozhodovaní, či malo ísť o náhradné ubytovanie alebo prístrešie súd zohľadnil, že rozdiel medzi
náhradnýmubytovanímaprístrešímjenepatrnýzpohľadujehozariadenia,akoajneriešiacitrvalebytovú

otázku žalovaného. Nocľahárne podľa vedomostí súdu prvej inštancie v mieste doterajšieho bydliska
strán ani neexistujú a zabezpečenie len prístrešku by, vzhľadom na doterajšie dlhodobé spolužitie strán,
pre ktoré si žalovaný nemal dôvod zabezpečovať bývanie, bolo neprimerané tvrdé opatrenie.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej strane nepriznal náhradu trov
konania. Obe strany boli čiastočne úspešné aj neúspešné v konaní. Na podnet žalobkyne bol zrušený

spoločný nájom bytu, čo žalovaný nenamietal a inak ako obe strany navrhovali, súd rozhodol o priznaní
bytovej náhrady, viac menej v uprostred ich návrhov.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby zrušil právo spoločného nájmu sporných strán k družstevnému

bytu číslo 11, pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúci sa na 6. podlaží v A.,
Na M. XX, a za výlučnú nájomníčku a pokračujúcu členku družstva určil žalobkyňu. Právo žalovaného
užívať predmetný byt zanikne 15-tym dňom po zabezpečení náhradného bytu žalobkyňou. Týmto dňom
ježalovanýpovinnýzbytusavysťahovaťabytvypratať.Konštatoval,žerozhodnutiesúduprvejinštancie
považuje za nesprávne v časti rozhodnutia o zabezpečení náhradného ubytovania pre žalovaného. Mal

za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil jeho nárok na zabezpečenie bytovej náhrady
podľa § 712 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný počas trvania manželstva prispieval prevažnou
mierou na zabezpečovanie všetkých základných aj všetkých ostatných potrieb manželov, rovnako ako aj
nazabezpečenievšetkýchpotriebdetížalobkyneatiežichspoločnéhodieťaťa,čopotvrdilaajžalobkyňa.
Aj napriek tomu, že žalobkyňa odvodzovala získanie členstva v družstve výmenou svojho členstva v

inom družstve vzniknutom pred uzavretím manželstva, mal za to, že jeho príspevok nielen finančný, ale
aj vo forme starostlivosti o deti žalobkyne, ktoré prijal ako vlastné, viac ako vyvážil žalobkyňou uvádzané
skutočnosti.

11. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, uvádzajúc, že žalovaný sa dňa 12. 10. 2019

dobrovoľne odsťahoval z predmetného bytu. V byte zostala bývať naďalej aj so synom S. D.. Zdôraznila,
že sa pridržiava svojich výpovedí v prvoinštančnom konaní a navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (podľa § 34 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku, ďalej len „CSP“) rešpektujúc dispozičné právo odvolateľa (žalovaného 3.) nakladať s
predmetomkonania,postupompodľacit.ust.§369ods.3CSParozhodujúcbeznariadeniaodvolacieho
pojednávania z dôvodu späťvzatia odvolania, odvolacie konanie zastavil.

13. Podľa § 369 ods. 1 CSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ

vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

14. Podľa § 369 ods. 2 CSP ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého
rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho

konania.

15. Podľa § 369 ods. 3 CSP ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

16.Odvolacísúdpreskúmanímspisovéhomateriáluzistil,žesúdprvejinštancienapadnutýmrozsudkom
rozhodol a proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Dňa 17. 12. 2019 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalovaného označené ako
„Oznámenie“. V uvedenom podaní žalovaný uviedol, že právny zástupca v jeho mene podal odvolanie.S podaním odvolania však žalovaný nesúhlasil a právny zástupca ho podal bez vedomia žalovaného.
Obsah odvolania nepozná, preto na ňom ďalej netrvá. Záverom dodal, že odvolanie proti rozsudku súdu
prvej inštancie nemienil nikdy podať.

17. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené podanie žalovaného - Oznámenie, ktoré podľa obsahu
posúdil ako späťvzatie odvolania, uvádza, že pre civilné sporové konanie platí dispozičná zásada, t.
j. súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu. Platí to aj pre odvolacie konanie, ktorého
začatie musí byť iniciované niektorou zo strán, resp. iným subjektom konania. Dispozičná zásada sa

prejavuje aj v tom, že osoba, ktorá je oprávnená podať odvolanie, sa môže odvolania vzdať, čo je tiež
dispozičný úkon s predmetom konania. Ďalším dispozičným úkonom oprávnenej osoby je späťvzatie
odvolania. Odvolania, ktoré bolo podané odvolateľom, sa už nemožno vzdať, možno ho však vziať späť.
Odvolateľ, ktorý vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Po späťvzatí odvolania odvolací súd
konanie zastaví uznesením. Odvolateľ môže vziať späť odvolanie len sčasti - v tomto prípade odvolací
súd zastaví konanie len v časti, v ktorej bolo odvolanie vzaté späť.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, že odvolacie konanie
zastavil z dôvodu, že žalovaný vzal svoje odvolanie späť v celom rozsahu.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256

ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnej žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, ktorý svojím konaním zavinil zastavenie odvolacieho konania, nepriznáva, pretože jej žiadne
nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).