Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118213876
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5118213876.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: S. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXX, XXX XX E. H. Z., zastúpeného JUDr. Marekom Belkom, LL.M., advokátom, so sídlom U.
E. XXXX, XXX XX U., proti žalovanému: URBARIÁT, pozemkové spoločenstvo Ochodnica, so sídlom
Ochodnicač.475,02401KysuckéNovéMesto,zastúpenémuJUDr.ZdenkouHulmanovou,advokátkou,

so sídlom E. L. X, XXX XX. T., o určenie priebehu hranice, v štádiu rozhodovania o návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k.
41C/78/2018-121 zo dňa 23.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 41C/78/2018-121 zo dňa 23.10.2018 vo výrokoch I. a
II. m e n í t a k, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 41C/78/2018-121 zo dňa 23.10.2018 vo výroku III. o trovách
konania z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému
vykonávať výrub a vývoz drevnej hmoty - ťažbu dreva v k. ú. X. v porastoch JPRL č.
2521, 2523, 2525 zodpovedajúcich E-KN parcelám č. 6067, 6070, 6212, 6273, 6277, 6274, 6278, 6279,

6280, 6281, 6282, 6284, 6286, 6358, 6368, 6370, 5858, 5860, 5876, 5864, 5866, 5909, 5926, 5969,
6222, 6513, 6371, 6370, 6558, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (výrok I.).
Žalobcovi uložil povinnosť, aby v lehote 30 dní od uznesenia podal na Okresnom súde Žilina žalobu
proti žalovanému o určenie priebehu hranice medzi pozemkami vo vlastníctve žalovaného a pozemkami,
ktorých je obhospodarovateľom a sú vo vlastníctve spoluvlastníkov, ktorí ho
obhospodarovateľom ustanovili (výrok II.). Zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).
2 V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 28.09.2018 sa žalobca
domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému vykonávať výrub a
vývoz drevnej hmoty - ťažbu dreva v k. ú. X. v porastoch JPRL č. 2521, 2523, 2525
zodpovedajúcich E-KN parcelám č. 6067, 6070, 6212, 6273, 6277, 6274, 6278, 6279, 6280, 6281, 6282,
6284, 6286, 6358, 6368, 6370, 5858, 5860, 5876, 5864, 5866, 5909, 5926, 5969, 6222, 6513, 6371,

6370, 6558, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň si uplatnil náhradu trov
konania o neodkladnom opatrení.
3. Na podklade žalobcom predložených listín mal súd prvej inštancie osvedčené, že žalobca
žiada nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu ochrany vlastníckeho práva, resp. ochrany užívacieho
práva jednotlivých spoluvlastníkov lesných porastov JPRL č. 2521, 2523, 2525 v k. ú. X., ktorého
obhospodarovateľom je na základe rozhodnutí jednotlivých spoluvlastníkov žalobca. Užívacie právo

získali jednotliví spoluvlastníci lesných porastov v k. ú. X. v roku 1999, kedy Lesy SR, odštepný
závod Čadca, odovzdal lesné porasty JPRL č. 2521, 2523, 2525 jednotlivým spoluvlastníkom príp.drobnovlastníkom. Podľa názoru okresného súdu žalobca osvedčil základné skutočnosti v rovine ich
pravdepodobnosti, t.j. okolnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku (o práve užívať lesné porasty v k.
ú.X.JPRLč.2521,2523,2525,ktorédo19.12.2013nespochybňovalanisamotnýžalovaný),ktorémusa

má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy. Prvoinštančný súd nemal pochybnosti o naliehavom právnom záujme žalobcu,
ani o potrebe a naliehavosti neodkladnej úpravy formou neodkladného opatrenia. Žalobca osvedčil
existenciu podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to obavu z bezprostredne hroziacej
ekonomickej ujmy, ktorá mu hrozí faktickým konaním žalovaného. Žalovaný pravidelne vykonáva výrub

a vývoz drevnej hmoty - ťažbu dreva v k. ú. X. v porastoch JPRL č. 2521, 2523, 2525. Existuje
teda obava, že žalovaný bude i naďalej pokračovať vo výrube a vývoze drevnej hmoty. V prípade,
že by súd podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, žalobcovi by hrozilo
nebezpečenstvo (značnej) ekonomickej ujmy. Z uvedeného dôvodu okresný súd návrhu žalobcu vyhovel
a nariadil neodkladné opatrenie podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d) zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“). Trvanie nariadeného neodkladného opatrenia

konajúci súd v zmysle § 330 ods. 1 CSP určil do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
4. O trovách konania rozhodol okresný súd na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže súd v
tomto konaní vyhovel návrhu žalobcu a nariadil neodkladné opatrenie.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
6. Primárne odvolateľ namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia. Akcentoval, že žalobca bol povinný pripojiť k svojmu podaniu (v danom
prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) listiny, na ktoré sa odvoláva, no napriek

tomu tak v prejednávanej veci neučinil. Z celkového počtu 29 parciel E-KN, vo vzťahu ku
ktorým sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia predložil do spisu listy vlastníctva
len vo vzťahu k 12 a ku svojmu návrhu pripojil len 7 rozhodnutí jednotlivých vlastníkov pozemkov
o určení obhospodarovateľa lesa podľa § 36 v spojení s § 68c ods. 1 zákona
č. 326/2005 Z.z. o lesoch (ďalej „zákon o lesoch“). Z uvedeného vyplýva, že žalobca nedisponuje

potrebnou väčšinou pre rozhodovanie spoluvlastníkov v zmysle s § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Žalobcom predložené rozhodnutia jednotlivých vlastníkov o určení obhospodarovateľa lesa zároveň
ukladajú žalobcovi povinnosť zabezpečiť hospodárenie podľa programu starostlivosti o lesy. Je teda
zrejmé, že žiadne iné oprávnenie alebo splnomocnenie na podanie návrhu žalobcovi nimi
udelené nebolo. Zároveň z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca

zastupuje aj drobnovlastníka U. E., ktorý zomrel. Všetky parcely uvedené v návrhu na neodkladného
opatrenia obhospodaruje žalovaný, ktorý však na týchto pozemkoch ťažbu a odvoz drevnej hmoty nikdy
nevykonával, a ani nevykonáva. Odvolateľ tiež poukázal na stav, keď sa žalobca vo svojom návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia odvoláva na odovzdanie lesných pozemkov zo strany Lesov
Slovenská republika, š. p., odštepný závod Čadca z roku 1999 jednotlivým spoluvlastníkom, no tieto

svoje tvrdenia už nedoložil príslušnými listinami či inými dôkazmi. V Doplnku dohody o odovzdaní
užívacích práv v k. ú. X. č. j. 32/120/2000 zo dňa 10.09.1999 je na strane 10. uvedená výmera
odovzdaná súkromným vlastníkom - v prípade parcely C-KN 2335 sa jedná celkovo o 0,1268 ha a v
prípade parcely C-KN 2344 celkovo 28,4061 ha. Jednotky priestorového rozdelenia lesa (JPRL) 2525a,
2525b, 2525c, sa nachádzajú sa na parcele C-KN č. 2335 a je zrejmé, že v čase žalobcom tvrdeného

odovzdania bola súkromným osobám odovzdaná celková výmera 0,1268 ha. Hranice týchto pozemkov
vo vlastníctve jednotlivcov sú v teréne jasne vyznačené a k ťažbe na týchto pozemkoch nedochádza. Z
parcely C-KN č. 2344 bolo súkromným osobám odovzdaných celkom 28,4061 ha, a tieto sú súčasťou
porastov 2521, 2523 a 2525, ktoré sú v teréne jasne odčlenené a ani na nich nie je vykonávaná
ťažba. Ďalej odvolateľ uviedol, že nemá vedomosť o tom, že v roku 1999 bolo vykonané komisionálne

vytýčenie hranice medzi drobnovlastníkmi a žalovaným a vytvorenie hraničných kopcov za jeho účasti.
K spoločnému vytyčovaniu hraníc medzi žalovaným a zástupcami Združenia drobnovlastníkov došlo
v roku 2001, ku ktorému bol popis skutočností zaznamenaný aj v „Knihe zápisov
z výborových schôdzí“. Žalovaný tiež nesúhlasil ani s tvrdeniami žalobcu produkovanými vo vzťahu k
Záznamu z obhliadky zo dňa 19.12.2013, ktoré nie sú žalobcom správne interpretované - symbolom

„U“ bola totiž vyznačovaná hranica JPRL, ktorá nemá súvis s vlastníckou hranicou (vlastnícke hranice
neboli predmetom kontroly). V ďalších častiach svojho opravného prostriedku žalobca produkoval
argumentáciu vo vzťahu k Odbornému stanovisku vypracovanému Ing. U. K., Geometrického plánu
č. 30604974-72/2014, pričom kládol dôraz na skutkové a časové súvislosti. Odvolateľ nesúhlasil ani sinterpretáciou žalobcu týkajúcou sa rozhodnutia OPLH Kysucké Nové Mesto zo dňa 25.06.1958, ktorú
označil za účelovú. Pokiaľ žalobca tvrdí, že došlo k zásadnej zmene výmery urbárskeho majetku,
žalovaný poukázal na závery katastrálnej inšpekcie č OKI-4830/2015-576 vo vzťahu ku Geometrickému

plánu č. 30604974-72/2014, ktorá konštatovala, že „Právny stav výkazu výmer z hľadiska identifikácie
je vyhotovený správne“. Odvolateľ sa vyjadril aj k ďalším tvrdeniam žalobcu, uvedeným v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Konštatoval, že žalobca podaným návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia, a ani k nemu pripojenými listinami nepreukázal, že vlastnícke a užívacie
práva jednotlivých spoluvlastníkov lesných porastov JPRL č. 2521, 2523 a 2525 sú ohrozené, a to aj s

poukazom na skutočnosť, že súd nemá vedomosť o tom, kto je vlastníkom predmetných nehnuteľností.
Žalobca pritom ani nie je obhospodarovateľom uvedených porastov, resp. je ich obhospodarovateľom
spolu so žalovaným. Vydaním odvolaním napadnutého neodkladného opatrenia naopak vzniklo
tak nebezpečenstvo ekonomickej ujmy práve u žalovaného, ktorý ťažbu v lesných porastoch môže
vykonávať efektívne výlučne v jesenných mesiacoch. Okrem ekonomickej ujmy vzniká žalovanému
aj značná hospodárska ujma, spôsobená napadnutím celého lesného porastu škodlivým hmyzom.

Súčasťou odvolania žalovaného bola aj rozsiahla prílohová časť, ktorou odvolateľ preukazoval svoje
tvrdenia uvedené v odvolaní.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného
súdu ako vecne správne potvrdil Uviedol, že v zmysle výroku II. napadnutého uznesenia podal dňa

30.11.2018 na Okresný súd Žilina žalobu o určenie priebehu hranice, ku ktorej doložil všetky potrebné
dôkazy.

8. Žalovaný v prejednávanej veci nepodal odvolaciu repliku.

9. V súvislosti s prejednávaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia neboli súdu predložené
ďalšie podania strán sporu.

10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1

CSP a contrario toto rozhodnutie vo výrokoch I. a II. podľa § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vo výroku o trovách konania (výrok III.) uznesenia okresného súdu
v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil.

11. Na úvod svojej argumentáciu odvolací súd poukazuje na procesný stav, keď bola okresnému súdu

dňa 30.11.2018 doručená žaloba žalobcu vo veci samej - o určenie priebehu hranice. Konanie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého podanie predchádzalo podaniu žaloby vo veci samej,
aktuálne tvorí štádium konania súdu vo veci samej, s čím súvisí označenie subjektov v konaní (žalobca,
žalovaný).

12.Neodkladnéopatreniejeprocesnoprávnyinštitút,ktorýmožnonariadiťbuď vpriebehukonania
o veci samej príp. spolu so žalobou vo veci samej. Neodkladné opatrenie nariadené v priebehu konania
o veci samej, alebo spolu so žalobou vo veci samej je dočasné opatrenie súdu, poskytujúce ochranu
ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým súd svojím meritórnym rozhodnutím
neposkytne ochranu definitívnu.

13. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo 2/ ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená.

14. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktorý sa
uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o
provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej,
či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej
úpravy účinnej do 30.06.2016, v zmysle Civilného sporového poriadku (účinného od 01.07.2016) sa

upúšťa od koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení
nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej; v odôvodnených prípadoch je prípustná zhoda
petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej.15. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v
rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória
práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd

prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu
je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom
procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej
ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.

16. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto

právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie
vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.

17. Pre neodkladné opatrenie je pritom rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie
(§ 329 ods. 2 CSP).

18. Je potrebné zdôrazniť, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010). Vecná legitimácia (či už aktívna alebo pasívna) vyplýva

z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo
povinnosti, resp. mu vyplýva procesné právo si hmotnoprávny nárok uplatňovať, alternatívne môže
byť hmotnoprávny nárok uplatňovaný voči nemu. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy,
ak ten, o kom žalobná sporová strana tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti
objektívneniejenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti,oktorúvkonaníide.Vprípadenedostatkuaktívnej

vecnej legitimácie ten, ktorý v konaní tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho nároku, v skutočnosti jeho
nositeľom nie je. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie pritom nie je rozhodujúce, či a na základe
čoho v civilnom sporovom konaní sporové strany subjektívne označujú určitý subjekt za účastníka
určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale rozhodujúcou je skutočnosť, či označený subjekt účastníkom
hmotnoprávneho vzťahu objektívne je alebo nie je.

19. Účastník hmotnoprávneho vzťahu sa môže dať v konaní pred súdom zastúpiť (napr. na základe
plnomocenstva), príp. jeho zastúpenie vzniká priamo zo zákona (tzv. zákonné zastúpenie). Subjekt,
ktorý v konaní vystupuje v mene nositeľa hmotnoprávnych práv alebo povinností na podklade vyššie
uvedeného, je povinný toto svoje postavenie v konaní pred súdom preukázať, príp. osvedčiť.

20. Po preskúmaní spisového materiálu sa odvolací súd stotožnil s odvolacou argumentáciou
žalovaného o tom, že žalobca v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
v konaní pred prvoinštančným súdom vo vzťahu neosvedčil svoju aktívnu vecnú legitimáciu.

21. Nositeľmi hmotnoprávneho nároku, pre ochranu ktorého bol v danom prípade návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podaný, sú vlastníci nehnuteľností, ktorých sa návrh týka. Subjektom
označeným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako žalobca je fyzická osoba S. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XXX. Vecná legitimácia na podanie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia mala označenému subjektu v zmysle podaného návrhu vyplývať z rozhodnutí jednotlivých

spoluvlastníkov lesných pozemkov nachádzajúcich sa v kat. území X., pričom označený subjekt podal
tento návrhu na súd v postavení obhospodarovateľa lesných pozemkov.

22. Vymedzenie pojmu obhospodarovateľ lesa, ako aj všetky práva a povinnosti súvisiace s takýmto
postavením, upravuje zákon č. 326/2005 Z.z. o lesoch, na čo správne poukázal odvolateľ vo svojom

opravnom prostriedku. Obhospodarovateľom lesa sa v zmysle § 2 písm. p) zákona o lesoch rozumie
právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá hospodári na lesných pozemkoch. V rámci systematiky
predmetného zákona nie sú práva a povinnosti obhospodarovateľa obsiahnuté v jeho jednej časti, ale sú
vyjadrené na viacerých miestach označeného právneho predpisu. Nad rámec uvedeného odvolací súduvádza, že medzi základné práva a povinnosti obhospodarovateľa lesa patrí napr. povinnosť oznámiť
orgánu štátnej správy lesného hospodárstva každú zmenu hospodára do 15 dní od jej vzniku (§ 4 ods.
2 zákona o lesoch), obnova lesných porastov stanovištne vhodnými lesnými drevinami s

uprednostňovaním prirodzenej obnovy tak, aby následný lesný porast splnil kritériá zabezpečeného
lesného porastu (§ 20 ods. 2 prvá veta zákona o lesoch), povinnosť zabezpečiť, aby sa ťažba
uskutočňovala takým spôsobom, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky na pôdu, vodné toky,
následný lesný porast, priľahlé stromy a kvalitu ťaženého dreva (§ 23 ods. 3 prvá veta zákona o
lesoch), povinnosť pri sústreďovaní, preprave a uskladňovaní dreva zabrániť

nadmernému poškodzovaniu pôdy, okolitých stromov, lesných ciest a vodných tokov; po ukončení
činnosti vykonať opatrenia na zmiernenie alebo odstránenie negatívnych dôsledkov poškodenia a na
zabránenie ďalšieho poškodzovania, najmä vodnou eróziou a vyhotovovať doklady o pôvode dreva a
viesť súvisiacu evidenciu (§ 24 ods. 1 písm. a), b) zákona o lesoch), povinnosť obhospodarovateľa
lesa zabezpečiť hospodárenie podľa programu starostlivosti o lesy alebo výpisu z neho prostredníctvom
hospodára (§ 36 ods. 1 zákona o lesoch) a podobne. Ako vyplýva z obsahu nielen vyššie uvedených,

ale aj ostatných ustanovení zákona o lesoch týkajúcich sa práv a povinností obhospodarovateľa lesa,
jedná sa o inštitút zabezpečujúci primárne hospodársku činnosť. Zo žiadneho ustanovenia
zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch však nevyplýva, že obhospodarovateľ lesa sa
automaticky stáva subjektom práva, ktorému vzniká zákonné zastúpenie vlastníkov lesných pozemkov
na konanie pred súdmi či inými orgánmi verejnej moci.

23. Na základe vyššie uvedenej argumentácie je teda zrejmé, že subjekt označený v návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia ako žalobca neosvedčil, že je nositeľom hmotnoprávneho nároku vo vzťahu
k nehnuteľnostiam, ktorých ochrany sa formou neodkladného opatrenia podaným návrhom domáha.
Žalobca tiež neosvedčil/nepreukázal, že danom prípade by bol zákonným zástupcom

osôb, vo vlastníctve ktorých sa nehnuteľnosti uvedené v podanom návrhu nachádzajú. Z obsahu
spisu je tiež zrejmé, že vlastníci sporných nehnuteľností nesplnomocnili žalobcu na podanie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci (žalobca túto skutočnosť vo svojom návrhu ani netvrdil).
Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol
v danom prípade podaný subjektom, ktorý nemal na jeho podanie aktívnu vecnú legitimáciu.

24. V dôsledku tohto odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu v jeho výrokoch I. a II.
tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t o l .

25. Za popísanej procesnej situácie i z dôvodu zachovania princípu hospodárnosti konania odvolací

súd už nepokladal za potrebné jednotlivo sa vyjadrovať k ostatným odvolacím námietkam vzneseným
žalovaným v jeho opravnom prostriedku, ktorých posúdenie sa stalo bezpredmetné.

26. Je potrebné poznamenať, že aktuálnym rozhodnutím sa neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci
samej a nijako ho nemôže ovplyvniť. Komplexné posúdenie dôvodnosti žalobcom podanej žaloby bude

predmetom konania vo veci samej. Pri meritórnom rozhodovaní sa bude prvoinštančný súd v plnej miere
zaoberať aj všetkými tvrdeniami sporových strán, ktoré boli produkované i v tomto štádiu odvolacieho
konania (o neodkladnom opatrení).

27. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu i v závislom výroku III., o trovách

prvoinštančného konania. Z obsahu spisového materiálu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca
podal okrem návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na Okresný súd Žilina dňa 30.11.2018 aj
žalobu vo veci samej (o určenie priebehu hranice), čo znamená, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v danom prípade nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Aktuálne
konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je teda len štádiom konania vo veci samej,

pričom o nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania (o neodkladnom
opatrení) bude potrebné v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodnúť až v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania (výrok III.)
v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) CSP z r u š i l, keďže zanikli dôvody pre ktoré bolo vydané.

28. Zároveň odvolací súd uvádza, že nerozhodoval o nároku na náhradu trov aktuálneho odvolacieho
konania, nakoľko o celkových trovách konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
41C/78/2018, vrátane nároku vyplývajúceho z tohto odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie
v rozhodnutí, ktorým sa skončí konanie vo veci samej (o určenie priebehu hranice).29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenémusubjektunasúde,ktorýrozhodovalvprvejinštancii. Akbolovydanéopravnéuznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).