Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. november 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21Cb/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118245096
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:6118245096.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore žalobcu: Leviam, s.r.o., so sídlom 065

12 Jakubany 259, IČO: 47572451, zastúpeného JUDr. Jozefom Mačugom, advokátom so sídlom 17.
Novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanému: A. D., s miestom podnikania XXX XX V. XXX,
IČO: 30629772, zastúpenému JUDr. Oľgou Šompľákovou, advokátkou so sídlom Námestie slobody 19,
066 01 Humenné, IČO: 37878719 o zaplatenie 2240,19 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ýzaplatiť žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom

o výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 10.3.2018 na súd žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom
konaní, ktorou navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2240,19 eur spolu s 9% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 1618,27 eur od 28.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 621,92 eur od
26.8.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40,-eur a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

2. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzavreli zmluvu o dielo, na základe ktorej sa zaviazal pre

žalovaného v roku 2016 a roku 2017 vykonávať služby v oblasti lesníctva, ktoré spočívali v spracovaní
drevnej hmoty. Za poskytnuté služby vystavil žalovanému faktúru č. XX/XXXX na sumu 1618,27 eur,
ktorá bola splatná dňa 27.12.2016 a faktúru č. XXX/XXXX na sumu 621,92 eur, ktorá bola splatná dňa
25.8.2017, ktoré mu žalovaný doposiaľ neuhradil.

3. Platobným rozkazom sp. zn. 2Up/184/2018 zo dňa 21.3.2018 súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor a žiadal podanú žalobu zamietnuť. V období
od 04/07/2016 do 20/12/2016 a v období od 16/01/2017 do 16/07/2017 vykonával žalobca pre
žalovaného dohodnuté práce v oblasti lesníctva, ktoré žalovaný zabezpečoval subdodávateľsky pre
jeho francúzskeho obchodného partnera. Pôvodne mu žalobca doručil faktúru č. XX/XXXX splatnú
dňa 27.12.2016 a znejúcu na sumu 4495,287 eur, ktorú žalobcovi vrátil, nakoľko rozsah prác, ktorý v
nej bol uvedený, nezodpovedal skutočnosti. Následne mu žalobca doručil faktúru č. XX/XXXX zo dňa
19.12.2016 splatnú dňa 27.12.2016 na sumu 1618,27 eur. Touto faktúrou si žalobca fakturoval práce

vykonané vo Francúzsku - zmluva o subdodávke zo dňa 04.7.2016. Práce boli ukončené 21.10.2016
a žalobca si touto faktúrou okrem iného vyúčtoval aj doplatok za 8/2016 a 9/2016. Doplatok 9/2016
považuje za irelevantný, pretože faktúra č. X/XXXX mu nebola doručená a neeviduje ju vo svojom
účtovníctve.5. Po odpočítaní doplatku za X/XXXX v sume 574,32 eur je potom relevantná hodnota vykonaných prác
v sume 1043,95 eur. Túto sumu vyfakturovanú faktúrou č. XX/XXXX a sumu 621,92 eur vyfakturovanú

žalobcom faktúrou č. XXX/XXXX zo dňa 30.4.2017 neuhradil žalovanému z nasledovných dôvodov:

- žalobca mu v roku 2016 vyfakturoval faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 03.8.2016 splatnou dňa 31.8.2016
sumu 4684,-eur, faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 27.9.2016 splatnou dňa 30.9.2016 na sumu 2993,75 eur a
faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 22.10.2016 splatnou dňa 30.10.2016 sumu 1480,36 eur, teda spolu sumu

9158,11 eur;

- naproti tomu žalovaný žalobcovi uhradil: dňa 06.8.2016 sumu 1200,-eur, dňa 16.8.2016 sumu 1500,-
eur, dňa 17.8.2016 sumu 1500,-eur, dňa 02.9.2016 sumu 1200,-eur, dňa 23.9.2016 sumu 1200,-eur, dňa
27.9.2016 sumu 1200,75 eur, dňa 28.9.2016 sumu 593,-eur, dňa 31.10.2016 sumu 1480,36 eur, dňa
01.11.2016 sumu 484,-eur, teda spolu 10358,11 eur;

je teda zrejmé, že v období od 02.8.2016 do 07.11.2016 uhradil v prospech žalobcu o 1200,-eur viac,
ako mu tento vyfakturoval.

- v roku 2017 mu žalobca vyfakturoval faktúrou č. XXX/XXXX zo dňa 02.02.2017 splatnou dňa

28.02.2017 sumu 581,77 eur, faktúrou č. XXX/XXXX zo dňa 24.02.2017 splatnou dňa 03.3.2017 sumu
3070,34 eur a faktúrou č. XXX/XXXX zo dňa 30.4.2017 splatnou dňa 25.8.2017 sumu 621,92 eur, teda
spolu sumu 4274,03 eur;

Naproti tomu žalovaný uhradil žalobcovi v roku 2017: dňa 14.02.2017 sumu 363,-eur, dňa 22.02.2017

sumu 750,-eur, dňa 28.02.2017 sumu 581,77 eur a dňa 09.5.2017 sumu 3070,34 eur, teda spolu 4765,11
eur;

Je teda zrejmé, že v období od 14.02.2017 do 09.5.2017 uhradil v prospech žalobcu o 491,08 eur viac,
ako mu tento vyfakturoval.

Za obdobie od 06.8.2016 do 09.5.2017 zaplatil žalovanému o 1691,08 eur viac a túto sumu započítal
s faktúrou XX/XXXX teda s jej relevantnou časťou vo výške 1043,95 eur a s faktúrou č. XXX/XXXX
na sumu 621,92 eur, t.j. spolu započítal sumu 1665,87 eur, čo je o 25,21 eur menej ako žalobcovi za
uvedené obdobie zaplatil.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 23.5.2018 k odporu uviedol, že položka XX/XXXX vo faktúre
XX/XXXXneznamená doplatok k faktúre X/XXXX, pretože tak ako uvádza žalovaný takáto faktúra
vystavená nebola, ale ide o doplatok za pilčícke práce vykonané v deviatom mesiaci roku 2016. Pokiaľ
žalovaný argumentuje, že žalobcovi uhradil viac ako mal, ním uvádzané skutočnosti sú do značnej miery

zavádzajúce, pretože napríklad faktúra č. XX/XXXX už je z celkovej vyfakturovanej sumy odpočítaná
záloha, ktorá bola v priebehu roka uhradená na účet žalobcu.

7. Žalobca v roku 2016 vyfakturoval žalovanému za vykonané práce faktúrou č. XX/XXXX sumu 4684,-
eur, č. XX/XXXX sumu 4193,-eur, č. XX/XXXX sumu 4702,86 eur a č. XX/XXXX sumu 2137,07 eur, teda

spolu 15716,-eur

8. Z tejto sumy žalobca odpočítal náklady za ubytovanie, ktoré však žalovaný doposiaľ nezdokladoval
a ich úhradu žiadnym spôsobom nepreukázal. Celková suma za ubytovanie predstavuje výške 2446,30
eur. Po odpočítaní nákladov na ubytovanie bol tak žalovaný za práce vykonané v roku 2016 povinný

zaplatiť žalobcovi sumu 13269,70 eur . Z tejto sumy mu žalovaný uhradil v hotovosti sumu 1200,-eur
a k úhrade ostalo 12064,70 eur. Žalovaný mu v roku 2016 uhradil celkovo sumu 10358,11 eur a teda
rozdielmedziuhradenýmiplatbamiadodanýmivyfakturovanýmiaprevzatýmiprácamipredstavujesumu
1706,59 eur, a teda túto sumu žalobca dlhuje žalovanému za rok 2016.

9. Za rok 2017 vyfakturoval žalovanému faktúrou č. XX/XXXX sumu 1850,71 eur, č. XX/XXXX sumu
3070,34 eur a č. XX/XXXX sumu 621,92 eur, teda spolu 5542,97 eur.10. Z tejto sumy je potrebné odpočítať úhradu za ubytovanie v sume 518,94 eur a zvyšok bol povinný
žalovaný uhradiť. Žalovaný uhradil žalobcovi v roku 2017 celkovo 4765,11 eur a teda rozdiel medzi
uhradenými platbami a dodanými vyfakturovanými a prevzatými prácami predstavuje sumu 777,86 eur,

ktorú za rok 2017 žalobcovi dlhuje. Celková dlžná suma žalovaného za roky 2016 a 2017 predstavuje
sumu 2484,45 eur.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
predloženými v konaní stranami sporu a Zmluvou o subdodávke zo dňa 16.6.2016, Zmluvou o

subdodávke zo dňa 11.01.2017, faktúrou č. XXX/XXXX zo dňa 30.4.2017 splatnou dňa 25.8.2017
na sumu 621,92 eur, faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 21.10.2016 splatnou dňa 27.12.2016 na sumu
1618,27 eur, faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 03.8.2016 splatnou dňa 31.8.2016 na sumu 4684,-eur,
č. XX/XXXX zo dňa 27.9.2016 splatnou dňa 30.9.2016 na sumu 2993,75 eur, č. XX/XXXX zo dňa
22.10.2016splatnoudňa30.10.2016nasumu1480,36eur,výpismizúčtužalovanéhozodňa06.8.2016,
16.8.2016, 17.8.2016, 02.9.2016, 23.9.2016, 27.9.2016, 28.9.2016, 31.10.2016 a 01.11.2016, faktúrou

č. XXX/XXXX zo dňa 02.02.2017 splatnou dňa 28.02.2017 na sumu 581,77 eur, č. XXX/XXXX zo dňa
24.02.2017 splatnou dňa 03.3.2017 na sumu 3070,34 eur, č. XXX/XXXX zo dňa 30.4.2017 splatnou
dňa 25.8.2017 na sumu 621,92 eur, výpismi z účtu žalovaného zo dňa 14.02.2017, 22.02.2017,
28.02.2017, 09.5.2017, výpisom žalobcu z Obchodného registra a žalovaného zo živnostenského
registra, písomnými vyjadreniami strán sporu a ďalšími listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil

nasledovný skutkový stav:

12. Žalobca je obchodnou spoločnosťou - právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Prešov, ktorej predmetom činnosti je okrem iného poskytovanie služieb v lesníctve a
poľovníctve.

13. Žalovaný je fyzickou osobou - živnostníkom podnikajúci na základe živnostenského listu vydaného
Okresným úradom Humenné a vykonávajúcim aj služby v rámci lesníctva a ťažby dreva, približovanie
dreva manipulácia s drevom, piliarska výroba, porez dreva, pilčícke práce.

14. Žalobca uzatvoril dňa 16.6.2016 so žalovaným Zmluvu o subdodávke, na základe ktorej sa
žalobca zaviazal pre žalovaného samostatne a so svojimi pracovníkmi, ktorí sú kvalifikovanými lesnými
robotníkmi vykonávať pilčícke práce na vytýčenom lesnom území. Podľa článku 2 zmluvy, dĺžka
vykonávania služby sa predpokladala na dobu 6 mesiacov a to od 04.7.2016 do 20.12.2016 s tým, že
bolo možné ju raz predĺžiť. Dňa 11.01.2017 zmluvné strany uzatvorili ďalšiu zmluvu o subdodávke na

obdobie od 16.01.2017 do 16.7.2017. Podľa článku 4 zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť 11,50 eur za
tonu dreva na rozdrvenie, 8,-eur za meter kubický za guľatinu s kôrou aj s dvojkami a 6,-eur guľatina
bez „dvojkoch“ s tým, že faktúry budú uhradené 30. deň od ich vystavenia. Podľa článku 7 sa žalovaný
zaviazal nájsť ubytovanie pre lesných robotníkov s tým, že náklady na ubytovanie a všetky výdavky
súvisiace s prepravou lesných robotníkov bude hradiť žalobca.

15. Faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 03.8.2016 splatnou dňa 31.8.2016 vyúčtoval žalobca žalovanému za
práce vykonané vo Francúzsku podľa Zmluvy o subdodávke zo dňa 04.7.2016 sumu 4684,-eur, faktúrou
č. XX/XXXX zo dňa 27.9.2016 splatnou dňa 30.9.2016 sumu 2993,75 eur a faktúrou č. XX/XXXX zo
dňa 22.10.2016 splatnou dňa 30.10.2016 sumu 1480,36 eur. Spolu na základe Zmluvy o subdodávke

vyfakturoval žalobca žalovanému v roku 2016 sumu 9158,11 eur.

Žalovaný vykonal v prospech žalobcu v roku 2016 nasledovné úhrady: dňa 06.8.2016 sumu 1200,-
eur, dňa 16.8.2016 sumu 1500,-eur, dňa 17.8.2016 sumu 1500,-eur, dňa 02.9.2016 sumu 1200,-eur,
dňa 23.9.2016 sumu 1200,-eur, dňa 27.9.2016 sumu 1200,75 eur, dňa 28.9.2016 sumu 593,-eur, dňa

31.10.2016 sumu 1480,36 eur a dňa 01.11.2016 sumu 484,-eur. Spolu uhradil žalovaný žalobcovi v roku
2016 sumu 10358,11 eur.

16. Faktúrou č. XXX/XXXX zo dňa 02.02.2017 splatnou dňa 28.02.2017 vyúčtoval žalobca žalovanému
za práce vykonané vo Francúzsku sumu 581,77 eur, faktúrou č. XXX/XXXX zo dňa 03.3.2017 splatnou

dňa 31.3.2017 sumu 3070,34 eur a faktúrou č. XXX/XXXX zo dňa 30.4.2017 splatnou dňa 25.8.2017
sumu 621,92 eur. Spolu na základe zmluvy o subdodávke vyfakturoval žalobca žalovanému v roku 2017
sumu 4274,03 eur.Žalovaný vykonal v prospech žalobcu v roku 2017 nasledovné úhrady: dňa 14.02.2017 sumu 363,-eur,
dňa 22.02.2017 sumu 750,-eur, dňa 28.02.2017 sumu 581,77 eur a dňa 09.5.2017 sumu 3070,34 eur.
Spolu uhradil žalovaný žalobcovi v roku 2017 sumu 4765,11 eur.

17. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 02.11.2018 uviedol, že svoj nárok odôvodňuje písomne
uzatvorenou zmluvou o subdodávke, predmetom ktorej bol výkon pilčíckych a drevárskych prác v
prospechžalovaného.Povykonanítýchtoprácvystavilžalovanémufaktúruč.X/XXXXaXX/XXXX,ktoré
mu žalovaný doposiaľ neuhradil, a ktorých zaplatenia sa v tomto konaní domáha.

18. Žalovaný vo svojom vyjadrení na pojednávaní konanom dňa 02.11.2018 uviedol, že žiada žalobu
v celom rozsahu zamietnuť. Nepopiera, že žalobca preňho vykonával práce na základe písomne
uzatvorenej zmluvy o subdodávke ale žalobcom uplatnený nárok v tomto konaní nie je dôvodný, pretože
je preukázané, že za žalobcom vykonané a vyfakturované práce zaplatil žalobcovi za roky 2016 a 2017
viac ako si tento vyfakturoval. Faktúry, ktoré vystavil žalobca sú jasné a zrozumiteľné, sú účtovným

dokladom, ktorý svedčí o výške nároku žalobcu na ich zaplatenie v rozsahu súm, ktoré sú vo faktúrach
uvedené a keďže žalovaný preukázateľne žalobcovi zaplatil viac, ako si tento vyfakturoval, žiadal žalobu
zamietnuť.

19. Podľa § 536 ods.1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje

zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa odseku 2 dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž
určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený
výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby
alebo jej časti.

Podľa odseku 3, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej
určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 546 ods.1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo

určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 563 ods.3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 548 ods.1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na

cenu vykonaním diela.

20. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobcom podaná žaloba je
nedôvodná a nie je možné jej vyhovieť.

V danej veci mal súd za jednoznačne preukázané, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným
ako objednávateľom bola uzatvorená zmluva o dielo v súlade s ustanovením § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bola realizácia pilčíckých a drevárskych prác vo Francúzsku
formou subdodávok. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu rozporovaná, rovnako ako nebolo
rozporované, že žalobca pre žalovaného v zmluvne dohodnutých obdobiach objednané práce vykonal.

21. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace

s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo
asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,
že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto

súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)
stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana
v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené
po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.22. V konaní bolo preukázané aké faktúry vystavil žalobca za rok 2016 a rok 2017, ale na druhej strane
v konaní bolo preukázané, že žalovaný zaplatil uvedené sumy za rok 2016, 2017 žalobcovi. Pokiaľ

sa žalobca bráni, že časť týchto súm malo byť na úhradu nákladov spojených s ubytovaním, tu súd
poukazuje na to, že podľa článku 7 zmluvy - ubytovanie sa žalovaný zaviazal nájsť ubytovanie pre
lesných robotníkov typu jednoduchej ubytovne v obci v blízkosti výrubu avšak náklady na ubytovanie a
všetky výdavky súvisiace s prepravou lesných robotníkov bude hradiť firma Leviam s.r.o., t.j. žalobca.
Z toho dôvodu súd vychádzal pri zhodnotení žalovaného nároku podľa obrany žalovaného to znamená

súd spočítal jednotlivé faktúry a vyfakturovanú sumu a úhrady zo strany žalovaného a došlo k tomu, že
súd taktiež vyhodnotil obranu žalovaného za dôvodnú, pretože tu vznikol preplatok na strane žalovaného
v prospech žalobcu. Preto súd žalobu považoval za nedôvodnú a preto ju aj musel zamietnuť.

23. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa§255ods.2CSP akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. V danom prípade bol v konaní úspešný žalovaný, keďže žaloba bola zamietnutá a preto mu súd vo
vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o ich výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.