Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115215656
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5115215656.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a
členov Mgr. Andreja Kekelyho a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX G. XXX, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1,
829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený spoločnosťou Beňo & partners advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, v konaní o určenie,

že zmluva o poskytnutí pôžičky je bezúročná a bez poplatkov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina č.k. 8C/252/2015-125 zo dňa 20. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 8C/252/2015-125 zo dňa 20. novembra 2019 vo výroku II. o
trovách konania m e n í tak, že žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

Vo zvyšnej časti (výrok I.) z o s t á v a uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 8C/252/2015-125 zo

dňa 20. novembra 2019 nedotknuté.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie (výrok I.). Žalovanému voči žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 20.05.2015 sa žalobca
domáhal voči pôvodnému žalovanému (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) určenia, že Zmluva
o poskytnutí pôžičky č. 630832 zo dňa 13.04.2012 je bezúročná a bez poplatkov. Okresný súd
počas konania, postupom v zmysle § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej „CSP"), zistil, že súd rozsudkom sp. zn. 41Csp/216/2017 zo dňa 13.12.2018, právoplatným dňa
15.01.2019,zaviazalžalovaného(vtomtokonanížalobcu)kpovinnostizaplatiťžalobcovi(vtomtokonaní

žalovanému) sumu 304,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 304,52
Eur od 28.8.2014 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku
vyplýva, že okresný súd ako predbežnú otázku posudzoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť Zmluvy
o poskytnutí pôžičky č. 630832 zo dňa 13.04.2012, pričom dospel k záveru, že predmetná Zmluva
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a je preto bezúročná a bez poplatkov. Na základe odvolania žalobcu (v tomto konaní žalovaného)

proti zamietajúcej časti uvedeného rozsudku a po následnom späťvzatí odvolania Krajský súd v Žiline
uznesením sp. zn. 9Co/61/2019 zo dňa 15.05.2019 odvolacie konanie zastavil. Vzhľadom na zistený
stav súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci sp. zn. 8C/252/2015 ide vo vzťahu k
právoplatne skončenému konaniu vo veci vedenej pod sp. zn. 41Csp/216/2017 o prekážku právoplatne
rozhodnutej veci, t.j. o taký nedostatok procesnej podmienky ktorý nemožno odstrániť, na základe čoho
konanie v zmysle § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 230 CSP zastavil.

3. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak,
že žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. K zastaveniukonania došlo pre neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú v konaní spôsobila žalobkyňa tým, že podala
totožnú žalobu proti totožným žalovaným i napriek tomu, že o rovnakom nároku sa skôr začalo iné súdne
konanie, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zmeny vo výroku o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Odvolateľ nesúhlasí s právny záverom súdu o jeho zavinené na zastavení konania. Okrem formálnych
nedostatkov odôvodnenia výroku o trovách konania poukázal na skutočnosť, že vedené konanie

bolo začaté podaním žaloby dňa 20.05.2015, pričom konanie vedené pod sp. zn. 41Csp/216/2017,
ktoré bolo právoplatne skončené rozsudkom sp. zn. 41Csp/216/2017 zo dňa 13.12.2018, bolo začaté
neskôr. Žalobca nemohol nijakým spôsobom priebeh konania pod sp. zn. 41Csp/216/2017 ovplyvniť
a ani nemôže ísť na jeho ťarchu skutočnosť, že súd rozhodol skôr v konaní vedenom pod sp. zn.
41Csp/216/2017. Žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru zároveň
prax všeobecných súdov pripúšťala, na základe čoho sa podľa názoru žalobcu nejednalo pri podaní

žaloby vo vedenom spore o svojvoľné uplatňovanie práva. V popísanom stave videl odvolateľ zavinenie
žalovanéhonazastaveníkonania,avšakspoukazomnadôvodhodnýosobitnéhozreteľažiadalnáhradu
trov konania nepriznať žiadnej zo sporových strán.

5.Žalovanývreakciinaodvolaniežalobcuvyslovilsúhlassprávnymzáveromokresnéhosúduozavinení

žalobcu na zastavení konania. Žalobca v postavení dlžníka sa v danom prípade namiesto podanej
žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru mal brániť inou, hmotnoprávnou obranou, a
následne, v konaní na plnenie vyvolanom veriteľom, mohol následne plnohodnotne uplatniť všetky svoje
hmotnoprávne námietky, vrátanie námietky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Za určitých okolnosti
môže mať spotrebiteľ právny záujem na predbežnom vyslovení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,

čo však nie je daný prípad.

6. Žalobca, ktorému bolo vyjadrenie žalovaného doručené dňa 13.01.2020, ďalej procesne nereagoval.

7. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené neboli.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario toto rozhodnutie vo výroku o trovách konania (výrok II.) v zmysle § 388 CSP zmenil
spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia. V nenapadnutej časti (výrok I.) zostalo uznesenie

okresného súdu nedotknuté.

9. Odvolací súd sa v danom prípade oboznámil s procesným postupom, úvahami a právnym záverom
konajúceho súdu prvej inštancie a po posúdení vzniknutého stavu dospel k záveru, že v danom
prípade neboli splnené predpoklady na rozhodnutie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania

spôsobom zvoleným okresným súdom.

10. Za dôvodnú považoval krajský súd odvolaciu argumentáciu žalobcu smerujúcu voči formálnym
nedostatkom odseku 15. odôvodnenia napadnutého uznesenia, keď okresný súd namiesto žalobcu
poukazoval na „žalobkyňu", namiesto žalovaného na „žalovaných", keď naviac dôvodí skutočnosťami,

ktoré nezodpovedajú prejednávanej veci.

11. Podstatné pochybenie, ku ktorému okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania dospel, je
podľa názoru odvolacieho súdu dané tým, že okresný súd svoje rozhodnutie o zavinení žalujúcej
sporovej strany na zastavení konania pripísal ako následok existencie prekážky skôr začatého konania

(litispendencie), ktoré nebolo právoplatne skončené. Uvedený záver, ku ktorému prvoinštančný súd
dospel, nemá základ v zistenom stave, keď z odseku 7. až 12. odôvodnenia napadnutého uznesenia je
zrejmé, že určovaciu žalobu v prejednávanej veci podal žalobca skôr, ako podal žalovaný vo veci žaloby
o plnenie vedenej pod sp. zn. 41Csp/216/2017, ktorá bola zároveň meritórne skončená rozsudkom sp.
zn. 41Csp/216/2017 zo dňa 13.12.2018, právoplatným dňa 15.01.2019.

12. Za popísaného stavu, keď okresný súd zastavil konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci
(§ 161 ods. 2 a § 230 CSP), krajský súd s poukazom na § 256 ods. 1 CSP dospel k záveru, že nárok
na náhradu trov konania neprislúcha ani jednej zo sporových strán.13. Žalobca v danom prípade podal žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (sp. zn.
8C/252/2015) predtým, ako žalovaný podal samostatnú žalobu na plnenie (sp. zn. 41Csp/216/2017), no

napriek tomu bolo v konaní o neskôr podanej žalobe (sp. zn. 41Csp/216/2017) právoplatne rozhodnuté
skôr. Uvedenú skutočnosť nemožno pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 256
ods. 1 CSP pripísať ako zavinenie žalobcu na zastavení tohto konania, keďže žalobca si prípustnou
žalobou uplatnil nárok na ochranu svojich práv. Vychádzajúc z konkrétnosti prejednávanej veci nemožno
konštatovať, že na žalobcu sa pri rozhodovaní o trovách konania preniesla zodpovednosť de facto len

z dôvodu, že v inej právnej veci, neskôr začatej, bolo rozhodnuté skôr. Rovnako nemožno preniesť
zodpovednosť za zavinenie na zastavení konania na žalovanú sporovú stranu, ktorá síce podala žalobu
neskôr, jednalo sa však o žalobou uplatnený nárok, ktorý by v tomto konaní súdom vyriešený nebol.

14. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd, pri reálnej nemožnosti prijatia záveru o zavinení žalujúcej
alebo žalovanej sporovej strany na zastavení konania, zmenil rozhodnutie okresného súdu vo výroku o

trovách konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

15. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (t.j. vo výroku I.) zostalo uznesenie okresného súdu
nedotknuté týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane tohto
odvolacieho konania nepriznal nárok na ich náhradu. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že
žalobcovi v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli.
Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací

súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri
striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové
rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie
vovecilenonárokunanáhraduadruhéažnáslednérozhodnutieprvoinštančnéhosúduovýškenáhrady
(porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu,

a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii
takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či
ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor
vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016.

17. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).