Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118245096
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:6118245096.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobcu: Leviam, s.r.o., 065 12 Jakubany 259,
IČO: 47 572 451, proti žalovanému: A. D., XXX XX V. XXX, P.: XXXXXXXX, právne zastúpenému JUDr.
Oľgou Šompľákovou, advokátkou so sídlom Námestie slobody 19, 066 01 Humenné, IČO: 37878719, o
zaplatenie 2.240,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné,
č.k. 21Cb/58/2018-87 z 2. novembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 2.240,19 eur s príslušenstvom z titulu
nezaplatených faktúr za práce spočívajúce v spracovaní drevnej hmoty, ktorú vykonával pre žalovaného
v rokoch 2016 a 2017. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že „žalobca
uzatvoril dňa 16.6.2016 so žalovaným Zmluvu o subdodávke, na základe ktorej sa žalobca zaviazal
pre žalovaného samostatne a so svojimi pracovníkmi, ktorí sú kvalifikovanými lesnými robotníkmi

vykonávať pilčícke práce na vytýčenom lesnom území. Podľa článku 2 zmluvy, dĺžka vykonávania
služby sa predpokladala na dobu 6 mesiacov a to od 04.7.2016 do 20.12.2016 s tým, že bolo možné
ju raz predĺžiť. Dňa 11.01.2017 zmluvné strany uzatvorili ďalšiu zmluvu o subdodávke na obdobie
od 16.01.2017 do 16.7.2017. Podľa článku 4 zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť 11,50 eur za tonu
dreva na rozdrvenie, 8,-eur za meter kubický za guľatinu s kôrou aj s dvojkami a 6,-eur guľatina bez
„dvojkoch“ s tým, že faktúry budú uhradené 30. deň od ich vystavenia. Podľa článku 7 sa žalovaný
zaviazal nájsť ubytovanie pre lesných robotníkov s tým, že náklady na ubytovanie a všetky výdavky

súvisiace s prepravou lesných robotníkov bude hradiť žalobca. Faktúrou č. 07/2016 zo dňa 03.8.2016
splatnou dňa 31.8.2016 vyúčtoval žalobca žalovanému za práce vykonané vo Francúzsku podľa Zmluvy
o subdodávke zo dňa 04.7.2016 sumu 4684,-eur, faktúrou č. 08/2016 zo dňa 27.9.2016 splatnou dňa
30.9.2016 sumu 2993,75 eur a faktúrou č. 10/2016 zo dňa 22.10.2016 splatnou dňa 30.10.2016 sumu
1480,36 eur. Spolu na základe Zmluvy o subdodávke vyfakturoval žalobca žalovanému v roku 2016
sumu 9158,11 eur. Žalovaný vykonal v prospech žalobcu v roku 2016 nasledovné úhrady: dňa 06.8.2016
sumu 1200,-eur, dňa 16.8.2016 sumu 1500,-eur, dňa 17.8.2016 sumu 1500,-eur, dňa 02.9.2016 sumu

1200,-eur, dňa 23.9.2016 sumu 1200,-eur, dňa 27.9.2016 sumu 1200,75 eur, dňa 28.9.2016 sumu
593,-eur, dňa 31.10.2016 sumu 1480,36 eur a dňa 01.11.2016 sumu 484,-eur. Spolu uhradil žalovaný
žalobcovi v roku 2016 sumu 10358,11 eur. Faktúrou č. 001/2017 zo dňa 02.02.2017 splatnou dňa
28.02.2017 vyúčtoval žalobca žalovanému za práce vykonané vo Francúzsku sumu 581,77 eur, faktúrouč. 002/2017 zo dňa 03.3.2017 splatnou dňa 31.3.2017 sumu 3070,34 eur a faktúrou č. 003/2017 zo
dňa 30.4.2017 splatnou dňa 25.8.2017 sumu 621,92 eur. Spolu na základe zmluvy o subdodávke
vyfakturoval žalobca žalovanému v roku 2017 sumu 4274,03 eur. Žalovaný vykonal v prospech žalobcu

v roku 2017 nasledovné úhrady: dňa 14.02.2017 sumu 363,-eur, dňa 22.02.2017 sumu 750,-eur, dňa
28.02.2017 sumu 581,77 eur a dňa 09.5.2017 sumu 3070,34 eur. Spolu uhradil žalovaný žalobcovi v
roku 2017 sumu 4765,11 eur.“

2. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 536 ods. 1, 2, § 546 ods. 1, § 548 ods.

1 Obchodného zákonníka.

3. V nadväznosti na citované ustanovenia súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcom vystavené faktúry
za rok 2016 a 2017 boli žalovaným zaplatené, ba dokonca, že na strane žalovaného vznikol preplatok
v prospech žalobcu, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

5. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Namietal
nesprávne skutkové zistenia, čo je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. Žalovaným

uvádzané skutočnosti, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal považoval žalobca za zavádzajúce.
Poukázal na faktúru č. 08/2016, z ktorej je už z celkovej vyfakturovanej sumy odpočítaná záloha, ktorá
bolavpriebehurokuuhradenánaúčetžalobcu.Celkováfakturovanásumazažalobcomvykonanépráce
tak predstavuje výšku odlišnú od tej, ktorú zobral do úvahy súd prvej inštancie. V roku 2016 boli zo
strany žalobcu fakturované sumy faktúrou č. 07/2016 v sume 4.684,- eur, faktúrou č. 08/2016 v sume

4.193,- eur, faktúrou č. 10/2016 v sume 4.702,86 eur a faktúrou č. 11/2016 suma 2.137,07 eur, teda
spolu 15.716,- eur. Z tejto sumy žalobca odpočítal náklady na ubytovanie vo výške 2.446,36 eur, po
odpočítaní ktorých bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v roku 2016 za vykonané práce celovú sumu
13.269,70 eur. Z tejto sumy bolo v hotovosti uhradených žalobcovi 1.205,- eur a na účet 10.358,11 eur,
teda rozdiel medzi uhradenými faktúrami a neuhradenými predstavuje sumu 1.706,59 eur. V roku 2017

žalobcafakturovalžalovanémufaktúrouč.01/2017prácevsume1.850,71eur,faktúrouč.02/2017práce
v sume 3.070,34 eur a faktúrou č. 03/2017 práce v sume 621,92 eur, teda celkove sumu 5.542,97 eur.
Po odrátaní úhrady za ubytovanie v sume 518,94 eur bol tak žalovaný povinný uhradiť zvyšok, pričom
zaplatil len sumu 4.765,11 eur a k úhrade ostáva suma 777,86 eur. Svoj nárok považoval za dôvodný,
preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 12.2.2019. Odvolanie žalobcu považoval
za nedôvodné. Zdôraznil, že faktúra je účtovný a daňový doklad, ktorý vyjadruje vzťah medzi
podnikateľskými subjektmi, teda medzi odberateľom a dodávateľom, a ktorá obsahuje okrem iného aj
údaj o výške peňažného plnenia. Vo faktúrach vystavených žalobcom v roku 2016 je výška peňažného

plneniadefinovanáako„celkovácenaeurbezDPH“avofaktúrachvystavenýchvroku2017ako„celková
fakturovaná suma eur“, teda žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi takto fakturovanú sumu. Pokiaľ
žalobca rozpísal jednotlivé fakturované sumy v roku 2016 s tým, že k úhrade žalovanému ostala suma
12.064,70eur,pričomzaplatillen10.358,11eur,taktátosumajezavádzajúca.Žalobcovitotižtonevznikol
nároknazaplatenie15.716,-eur,keďžetátosumanekorešpondujesvyfakturovanýmisumamižalobcom

v roku 2016. V roku 2017 vyfakturoval žalobca žalovanému faktúrou č. 01/2017 sumu 1.850,71 eur,
faktúrou č. 02/2017 sumu 3.070,34 eur a faktúrou č. 03/2017 sumu 621,92 eur, teda celkovú sumu
5.542,97 eur, ktorá suma však nekorešponduje so sumami vyfakturovanými žalobcom v roku 2017. Vo
vzťahu k výpočtu dlhu žalobcom v roku 2017 je naviac aj chyba v počítaní, keďže výsledná suma podľa
výpočtu žalobcu nie je 777,86 eur ale 258,92 eur. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdiť.

7. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu žalobca repliku nepredložil.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP,

preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 379 a
nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Vychádzajúc z listinných dôkazov
tvoriacich súčasť súdneho spisu a pripojený k žalobe (faktúry za rok 2016 a 2017) je nesporné, že
všetky žalobcom fakturované sumy žalovaný zaplatil. Žalobcom tvrdené skutočnosti v odvolaní nie súsúladné s listinnými dôkazmi, preto správne súd prvej inštancie rozhodol na základe týchto dôkazov,
ktoré korešpondovali s vyjadrením žalovaného.

9. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v
zmysleustanovenia§387ods.1,2CSP,poukazujúcnavýstižnéavyčerpávajúceodôvodnenierozsudku
súdu prvej inštancie, vrátane výroku o trovách konania.

10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §255 ods. 1 CSP, teda

úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému
žalobcovi.

11. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).