Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419203620
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1419203620.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore navrhovateľky: K.. H. K., R.. XX.XX.XXXX,
T. D. Z. X, Bratislava, proti odporcovi: K.. D. K., R.. XX.XX.XXXX, T. D. Z. X, D., zastúpeného:
Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom Dunajská 48, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15. novembra

2019, č.k. 23C/55/2019-40, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že odporcovi u k
l a d á, aby sa nepribližoval k navrhovateľke, na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov, s
výnimkou konaní pred súdom, správnym orgánom, orgánmi činnými v trestnom konaní, prípadne inými
orgánmi verejnej moci, a to vždy za prítomnosti tretej osoby, a s výnimkou stretnutí strán v prítomnosti
mediátora alebo psychológa pri riešení manželských nezhôd a výkonu rodičovských práv.

Odporca sa poučuje, že môže podať žalobu proti navrhovateľke, ktorá sa bude týkať nárokov na
náhradu škody alebo inej ujmy na osobnostných právach spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia,
s tým, že uznesenie o neodkladnom opatrení súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým tejto žalobe
vyhovie.

Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie; s poukazom na § 325 ods. 1 a 2 písm. f), g), h) C.s.p.;
uložil odporcovi, aby nevstupoval do bytu č. XX na X. N. D. A. R. I. na B.. N. Č.. X, C. D., aby písomne,

telefonicky, elektronickou komunikáciou, alebo inými prostriedkami nekontaktoval navrhovateľku a aby
sa k navrhovateľke nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 150 m s výnimkou súdnych konaní vo veci,
resp. vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní a to vždy za prítomnosti tretej osoby a navrhovateľke
nepriznal náhradu trov konania. Po oboznámení sa s navrhovateľkou predloženými listinnými dôkazmi
- sobášny list manželov, rodné listy detí, zápisnica o trestnom oznámení č. V.- D. - V.-
XX-XXX/XXXX U. A. XX.XX.XXXX, uznesenie o začatí trestného stíhania č. Č.C.:V.- XXX/

SA-K.-XXXX U. A. XX.XX.XXXX, uznesenie o postúpení veci č. Č.: V.-XXX/SA-K.-XXXX
U. A.Ň. XX.XX.XXXX, výpis z LV č. XXXX, odborné vyjadrenie zo dňa 04.09.2019 a lekársku správu
zo dňa 04.09.2019, dospel k záveru, že návrh je dôvodný stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi
dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, osvedčujúcimi obavy z ohrozenia jej telesnej a
aj duševnej integrity v dôsledku konania odporcu. Uviedol zhodne s navrhovateľkou, že v súčasnosti je
správanieodporcunepredvídateľné,jeevidentné,žeprechádzaistýmifázami,cyklaminásilia,agresívne

výbuchy sú striedané obdobiami kľudu, kedy sa odporca k navrhovateľke správa milo, tento stav sa
však mení a nasleduje obdobie napätia, ktoré vrcholí explóziou v podobe agresívneho výstupu vočiosobe navrhovateľky, tak ako sa stalo dňa 04.09.2019. konštatoval, že obsah neodkladných opatrení v
zmysle § 325 ods.2 písm. e) až h) C.s.p. upravuje zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou
integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak

existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná, alebo aj sexuálna
integrita, osobná sloboda, alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabrániť akejkoľvek forme rodovo
motivovaného násilia, alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie, alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má
byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Poznamenal, že účel

neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. a účel neodkladných opatrení podľa písm.
f) sa do určitej miery prekrýva, kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú
determinované konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Ohrozenie telesnej, alebo duševnej integrity
navrhovateľ osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, atď. Čo sa týka účinkov tohto druhu
neodkladných opatrení, najzávažnejšími je zákaz, alebo obmedzenie podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e)
a f) C.s.p., kde zákon vyžaduje, aby povinná osoba svojim konaním ohrozovala telesnú, alebo duševnú

integritu navrhovateľa, ktorý sa dočasnej úpravy pomerov návrhom domáha. Za stavu, keď z návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z predložených dôkazov vyplýva, že účastníci toho času
nebývajú v spoločnej domácnosti, navrhovateľka po útoku odporcu spolu s maloletým dieťaťom dňa
04.09.2019 spoločnú domácnosť, ktorú viedli v rodinnom dome C. K., bola nútená
opustiť a t.č. býva u svojich rodičov, nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie podľa ust. § 325

ods. 2 písm. e) C.s.p., aj keď navrhovateľkou tvrdené skutočnosti, s ktorými korešpondujú predložené
listinné dôkazy takýto spôsob úpravy pomerov v prípade, že by bývali v spoločnej domácnosti v zásade
osvedčujú. Vzhľadom na uvedené návrhu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie v súlade s ust.
§ 325 ods. 2 písm. f), g), h) C.s.p. Z dôvodu, že predmetným neodkladným opatrením s vymedzeným
rozsahom sa dosiahla úprava pomerov medzi navrhovateľkou a odporcom v požadovanej miere a takto

nariadené neodkladné opatrenie je dostatočným prostriedkom na poskytnutie súdnej ochrany aj vo veci
samej, považoval za nadbytočné uložiť navrhovateľke povinnosť podať vo veci samej žalobu. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p. a náhradu trov konania navrhovateľke nepriznal, nakoľko aj
keď mala v konaní plný úspech a vznikol jej tak proti odporcovi nárok na náhradu trov konania, žiadne
preukázateľné trovy konania, ako vyplýva zo spisu, navrhovateľke nevznikli.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odporca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konania z dôvodu porušenia jeho práva na spravodlivý
súdny proces a z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Uviedol, že v roku 2008 neeviduje žiadne zásadné zmeny vo fungovaní rodiny, pokiaľ by

tomu tak bolo, neplánovali by spoločne s navrhovateľkou kúpu pozemku, kúpu a dostavbu
rodinného domu, do ktorého sa po kolaudácii doku 2015 nasťahovali a poukázal tiež na to, že v roku
2013 sa im narodil syn. Poukázal na to, že v roku 2007 zmenil prácu, ktorá si vyžadovala väčšie časové
vyťaženie, pracovné stretnutia, spoločenské podujatia, na ktorých sa niekedy používal aj alkohol, avšak
nemožno hovoriť o nadmernom požívaní alkoholických nápojov. Na týchto stretnutiach sa s

ním zúčastňovala aj navrhovateľka, ktorá požívala rovnako ako on, v primeranej miere, alkoholické
nápoje. Poukazoval na to, že s navrhovateľkou pravidelne od roku 2009 trávil spoločné dovolenky a
navrhovateľka sa spolu s ním zúčastňovala na služobných cestách. Uvedeným preukazoval, že rodina
bola vždy riadne funkčná a žila normálnym, spokojným a intenzívnym spoločenským životom.
Namietal tvrdenia navrhovateľky o jej izolácii, keďže sa pravidelne a často stretávala s rodičmi ako aj

s najbližšou rodinou. Uviedol, že zabezpečoval prevažný príjem rodiny, snažil sa, aby po citovej ani
materiálnej stránke nič žiadnemu členovi rodiny nechýbalo, navrhovateľka ako i dcéry používali roky
autá,mobilnézariadenia,telefóny,tablety,PCinotebook,ktoréonzabezpečoval.Navrhovateľka,hociuž
10 mesiacov neprispieva do spoločného rozpočtu na úhrade spoločných záväzkov a nákladov, používa
osobné motorové vozidlo, ktoré on zabezpečil a spláca leasingové splátky na neho. Navrhovateľka až

do 31. 7. 2019 používala mobil s paušálom zabezpečeným od neho. Poukázal na to, že navrhovateľke
pomáhal pri hľadaní zamestnania a s jeho pomocou si ho našla a v januári 2018 do neho nastúpila
po takmer piatich rokoch po materskej dovolenke. Uviedol, že nová práca na novej v pozícii finančnej
manažérky bola pre navrhovateľku veľkou výzvou, zhostila saj s maximálnym nasadením, čo nebolo
možné bez náležitej podpory a zvýšenia jeho nasadenia v oblasti zabezpečovania starostlivosti o

maloletého, ktorého pravidelne každé ráno vodil do materskej školy a poobede bral domov, navštevoval
s maloletým lekárov, ošetroval ho doma, vodil ho k rodičom navrhovateľky, keď musel osobne vybavovať
svoje pracovné povinnosti a stretnutia. Počas celého roka 2018 navrhovateľka bola pre novú náročnú
a zodpovednú prácu značne vyťažená. V januári roku 2018 začali v rodinnom dome bývať jej dospelédcéry a dovtedy plynulý chod domácnosti sa skomplikoval, nakoľko sa zvýšil počet členov rodiny a
navrhovateľka i on sa snažili uspieť na nových pozíciách. Navrhovateľkine vyťaženie v novej práci
na novej pozícii finančnej manažérky bolo časovo, psychicky aj fyzicky náročné, čím začalo narastať

medzi nimi napätie, ktoré sa prejavilo aj na vzťahoch v rodine. Poprel, že by navrhovateľke pravidelne
kontroloval mobil a komunikoval v jej mene s tretími osobami, bola to práve navrhovateľka, ktorá sa
takéhoto konania dopúšťala a kontrolovala jeho mobil a čítala i fotila do svojho mobilu jeho SMS
komunikáciu počas jeho spánku. Za nepravdivé označil tvrdenia navrhovateľky o jeho občasnom záujme
omaloletéhospoukazomnato,žezabezpečovaljehokaždodennú starostlivosťakoobliekanie,prípravu

jedla, budenie a preberanie zo škôlky ako aj jeho zdravotnú starostlivosť, keď s ním chodil ku lekárovi,
trávil s maloletým voľný čas. Začiatkom roku 2019 sa zhoršila situácia v rodine do takej miery, že
sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, naďalej sa však s deťmi a s navrhovateľkou kontaktoval a
navštevoval ich v rodinnom dome. Do spoločnej domácnosti sa vrátil s úmyslom urovnať napätú situáciu
s navrhovateľkou, ktorá už nemala záujem sa zmieriť, nakoľko medzičasom si našla známosť. Z konania
navrhovateľky je zrejmé, že mu nechcela odpustiť a začala sa pripravovať na ukončenie manželstva,

nemala záujem na vyriešení problémov v rodine, pri hádkach taktiež používala vulgarizmy na jeho
stranu, on sa jej nikdy nevyhrážal žiadnym násilím, a to ani voči žiadnemu členovi svojej rodiny. Poukázal
na udalosti, ktoré sa odohrali 3. 9. 2019, kedy sa navrhovateľka dožadovala, aby maloletý, s ktorým
trávil čas vonku, išiel s ňou ihneď domov. Dňa 4. 9. 2019 v ranných hodinách si s navrhovateľkou chcel
kľudne vyjasniť jej správanie z predchádzajúceho dňa, ktorým mu znepríjemnila výlet s maloletým, na

čo navrhovateľka začala extrémne afektovane reagovať a hystericky slovne, neskôr aj fyzicky, na neho
útočiť, čím začala hádka, ktorá trvala dlhý časový úsek. V rámci hádky, aby navrhovateľka prestala tak
hysterickyútočiť,juchytilokoloramien apredlaktíavyzývali,abysaukľudnila,načoonazačalaešteviac
útočiť (fyzicky) pričom sama v rámci afektu narazila zárubňu dverí. Tvrdenia navrhovateľky o priebehu
hádky sú zveličené, nie sú pravdivé a sú vykonštruované, zrejme pripravované z náležitým dramatickým,

hysterickým a silne afektovaným prevedením, zameraný na získanie nezvratného dôvodu
pred sebou a celým svetom na ukončenie spolužitia s ním a začiatok nového života v rámci
rozvíjajúceho sa vzťahu. Navrhovateľka zámerne počas hádky zobudila maloletého, aby bol súčasťou
hádky, čím práve ona spôsobila maloletému traumu z tohto zážitku, on nikdy nechcel, aby bol maloletý
súčasťou hádky. Poukázal v tomto smere na výsluch svedkyne Q. K.W.. Poprel, žeby sa do bytu rodičov

navrhovateľky dobíjal násilím , alebo, že by si vstup do bytu vynucoval, bol tam pozvaný, uviedol, že
navrhovateľke ani jej rodine sa nevyhrážal, nikdy nikoho fyzicky nenapadol. Vytýkal navrhovateľke, že v
popise situácie neuvádza svoje zlyhania a stavia sa len do polohy obete, keď nezhody v manželstve sa
vyskytli z dôvodov na obidvoch stranách a vyvrcholili pri strate zamestnania, kedy sa zmenila finančná
situácia vrodine,ktorúdotejdobyonzabezpečoval.Pokýmdobrezarábalarodinuzabezpečoval

nadštandardne a navrhovateľka mala nízky alebo žiadny príjem, na nič sa nesťažovala ani na žiadne
vzťahové problémy neupozorňovala. Po získaní dobre plateného zamestnania, pohltená novou prácou,
odmietla niesť bremeno dovtedy spoločne nadobudnutých záväzkov a už takmer rok zo svojich príjmov
na spoločné náklady manželov neprispieva. Navrhovateľka neuviedla, že dôvodom hádky bol aj fakt, že
reagoval na to, že približne od februára 2019 nadviazala kontakt na sociálnych sieťach s iným mužom.

Navrhovateľkaneuvádzažiadnedôvody,ktorébybolipodkladomnavydanieneodkladnéhoopatreniana
nevstupovanie do bytu jej rodičov, keďže on sa nesnažil dostať do bytu bez súhlasu vlastníkov, navyše
je nútený vstupovať do spoločných častí bytového domu za účelom prebratia maloletého. Poznamenal,
že navrhovateľka sa s maloletým z bytu jej rodičov odsťahovala a v súčasnosti býva inde a odmietala
ho informovať o adrese a podmienkach nového bývania maloletého, na čo má právo. Poukázal na to, že

a vo veci podaného trestného oznámenia bola vec postúpená na priestupkové konania z dôvodu, že sa
nenaplnila skutková podstata žiadneho trestného činu. Opakovane poukázal v tomto smere na výpoveď
dcéry Q. K., ktorá uviedla, že nebola svedkom žiadneho fyzického útoku z jeho strany na navrhovateľku
ani žiadnych vyhrážok. Incident zo dňa 4. 9. 2019 bol iba rodinnou hádkou zo strany navrhovateľky
dramatickým spôsobom zveličený. Vykonané dôkazy tak nepreukazujú, že by z jeho strany malo dôjsť

k ohrozeniu telesnej a tušené integrity navrhovateľky. Opakovane uviedol, že je nútený sa z dôvodu
stretávania s maloletým stretávať aj s navrhovateľkou, a preto nie je daný dôvod na
uloženie zákazu približovania sa k navrhovateľke. Navrhovateľka v návrhu neuviedla
ani nepreukázala, že by ju nadmerným spôsobom alebo hanlivým spôsobom kontaktoval telefonickými
alebo elektronickými prostriedkami komunikácie. Dodal, že s navrhovateľkou je nútený komunikovať

ohľadne starostlivosti o maloletého, ako aj z dôvodov vedenia ich spoločných financií a vlastníctva.
Záverom namietol porušenie práva na spravodlivý proces, nakoľko súd prvej inštancie v
odôvodnení rozhodnutia neuviedol, že sa vyjadril a nevykonal ako dôkaz toto jeho vyjadrenie.3. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že

odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné.

4. Podľa § 325 ods. 2 písm. f), g), h) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné
miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo

duševnú integritu svojím konaním ohrozuje; písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo
inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená; aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.

5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude
ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i

dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre

nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a
je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

7. Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g), písm. h) C.s.p
sú splnené už v prípade, ak je osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže
byť (potenciálne) ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby (navrhovateľa), a v prípade
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) C.s.p. až vtedy, ak takáto osoba svojím konaním
aj (reálne) ohrozuje telesnú alebo duševnú integritu chránenej osoby. V týchto prípadoch je účelom

neodkladného opatrenia poskytnúť dotknutej fyzickej osobe ochranu, ak existujú závažné dôvody
domnievať sa, že môže byť (je) ohrozený jej život, zdravie, jej telesná alebo duševná
integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, s cieľom zabrániť akejkoľvek forme
rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie,
sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Uvedená právna

úprava vychádza z účelu a cieľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.
júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181/4, 29. 6.
2013), vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného Nariadenia.

8. V preskúmavanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že

z hľadiska nevyhnutnej ochrany navrhovateľky, ako možnej obete nebezpečného správania zo
strany odporcu, bola dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej potreby naliehavej
úpravy pomerov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že
navrhovateľkajezostranyodporcuvystavená agresívnemu správaniuohrozujúcemujejtelesnézdravie
a psychickému ubližovaniu v podobe vyhrážok, ponižujúceho urážania, osočovania

a vulgárneho nadávania, ktoré je spôsobilé ohroziť jej duševné zdravie. Navrhovateľka nebezpečné
správanie zo strany odporcu, ako aj stav, ktorý neznesie odklad, hodnoverne osvedčila konkrétnymi
tvrdeniami o nebezpečných prejavoch správania odporcu v opise rozhodujúcich skutočností
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré podložila trestným oznámením podaným pre
podozrenie z trestného činu nebezpečného vyhrážania, ktoré bolo následne vyhodnotené priestupok

a vec bola postúpená na priestupkové konanie, obmedzením odporcu na osobnej slobode privolanou
políciou, lekárskou správou o zraneniach, správou o lekárskom ošetrení. Navrhovateľka tak osvedčila
zásah do jej osobnostnej integrity takej intenzity, že možno dôvodne predpokladať pokračovanie
odporcu v jeho rizikovom správaní alebo stupňovanie jeho závažnosti. Opodstatnenosť nariadenianeodkladného opatrenia bola navrhovateľkou podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami na
základe ktorých tak možno nadobudnúť presvedčenie, že navrhovateľka môže byť v blízkej budúcnosti
vystavená hrozbe agresívneho verbálneho alebo fyzického ataku zo strany odporcu.

9. V danej veci odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že z
hľadiska nevyhnutnej ochrany navrhovateľky, bolo listinným dokladmi osvedčené, že zo strany odporcu
postupne dochádzalo k zmenám v správaní, a to najmä v súvislosti so zmenou zamestnania v roku
2008, kedy začal tráviť viac času mimo rodiny vzhľadom na pracovnú vyťaženosť, dochádzalo u neho k

požívaniu alkoholických nápojov a začal kontrolovať navrhovateľku. Do roku 2018 manželia spoločne
chodili na dovolenky, v roku 2013 sa im narodil syn ako 3 dieťa, v roku 2011 si kúpili ďalší byt a následne
rodinný dom, do ktoré sa nasťahovali v roku 2015.

10. V roku 2016 bola navrhovateľka na materskej dovolenke, odporca zmenil zamestnanie a došlo
k zhoršeniu finančnej situácie v rodine. V januári 2018 sa zamestnala aj navrhovateľka. V tejto

súvislosti sa napätie vo vzťahoch stupňovalo vzhľadom na pracovnú vyťaženosť navrhovateľky, ako
i skutočnosť, že do rodinného domu sa k manželom nasťahovali ich 2 dcéry; v tomto roku podľa
navrhovateľky dochádzalo k slovným urážkam zo strany odporcu. Poslednú dovolenku manželia trávili
na Silvestra v roku 2018. Napätie vo vzťahoch malo ďalej narastať v januári 2019, kedy sa mal odporca
slovne telefonicky vyhrážať navrhovateľke. Neúnosná situácia vyústila do stavu, že odporca v januári

2019 opustil spoločnú domácnosť v rodinnom dome, kde sa však sporadicky vracal a podľa tvrdení
navrhovateľky sa správal arogantným a vulgárnym spôsobom a tieto prejavy sprevádzané vyhrážkami
zo zabitia, obviňovaním z nevery a zastrašovaním pokračovali aj po tom, ako sa odporca po dvoch
mesiacoch vrátil do spoločnej domácnosti.

11. Zvyšujúce sa napätie vo vzájomne narušených vzťahoch eskalovalo dňa 4.9.2019, kedy slovná
hádka prerástla do fyzického konfliktu medzi manželmi, pri ktorom navrhovateľka utrpela zranenia.
Navrhovateľka ako aj odporca odlišným spôsobom opísali priebeh incidentu dňa 4.9.2019, ako aj
udalosť, ktorá mu dňa 3.9.2019 predchádzala.

12. Navrhovateľka tvrdila, že po slovnej výmene sa odporca na ňu vrhol, začal ňou triasť, následne
ju hodil o stenu, ťahal ju za vlasy a potom ju udrel svojou hlavou do čela a opakovane
jej hovoril, že je hnusná, špinavá a smradľavá štetka, že ju zabije, keď chcela volať políciu, vytrhol jej
mobil z ruky a začal ju otvorenou dlaňou udierať po oboch stranách tváre, s maloletým synom sa jej
podarilo; tak ako boli oblečení v spodnom prádle; uniknúť do vozidla a utiecť k jej matke do bytu na N.

X C. D., kde následne prišiel aj odporca a správal sa agresívne, privolaná polícia obmedzila odporcu
na osobnej slobode. Odporca jej spôsobil ľahké povrchové pohmoždenie hlavy, krku, oboch predlaktí a
chrbta, v dôsledku čoho, ale najmä v dôsledku psychickej traumy z opísaného incidentu, bola
práceneschopná 6 dní a pre tento skutok podala trestné oznámenie na V. N. I.. Od uvedených udalostí
sa aj s maloletým synom zdržuje u svojich rodičov na adrese N. X C. D.. Navrhovateľka uviedla, že má

strach a obavy, správanie odporcu považuje za nepredvídateľné, vzhľadom na rôzne fázy v závislosti
od životných okolností a jeho nebezpečenstvo je dané aj požívaním alkoholických nápojov vo väčšom
množstve.

13. Odporca uviedol, že dňa 4. 9. 2019 v ranných hodinách si s navrhovateľkou chcel kľudne vyjasniť

jej správanie z predchádzajúceho dňa, ktorým mu znepríjemnila výlet s maloletým, na
čo navrhovateľka začala extrémne afektovane reagovať a hystericky slovne, neskôr aj fyzicky, na neho
útočiť, čím začala hádka. Aby navrhovateľka prestala tak hystericky útočiť, ju chytil okolo ramien a
predlaktí a vyzýval ju, aby sa ukľudnila, na čo ona začala ešte viac útočiť (fyzicky) pričom sama v rámci
afektu narazila na zárubňu dverí. Tvrdenia navrhovateľky o priebehu hádky považoval za zveličené,

nepravdivé a vykonštruované. Uviedol, že navrhovateľka zámerne počas hádky
zobudila maloletého, aby bol súčasťou hádky, čím mu spôsobila traumu z tohto zážitku. Poprel, žeby
sa do bytu rodičov navrhovateľky dobíjal násilím, alebo, že by si vstup do bytu vynucoval, ako aj to, že
by sa navrhovateľke alebo jej rodine vyhrážal alebo že by niekoho niekedy fyzicky napadol.

14. Závažnosť incidentu dňa 4.9.2019 a z neho vyplývajúce bezprostredné ohrozenie integrity
navrhovateľky odvolací súd posúdil najmä v kontexte udalosti z predchádzajúceho dňa opísaných
odporcom, keď sa o 19.00 hod. navrhovateľka zaujímala u odporcu, kde sa so synom nachádzajú, a
trvala na tom, aby syn išiel z vychádzky domov. Pokiaľ by bol pravdivý opis tejto udalosti odporcom, jehoreakcia nasledujúceho rána nebola primeraná závažnosti tejto udalosti; nešlo totiž o náhlu a emočne
napätú situáciu, ktorá by dávala odporcovi dôvod na prehnanú reakciu, resp. stratu ovládania vo
vypätom emočnom stave, vybočujúcu z medzí slušnosti a ohľaduplnosti. Dcéra Q., na výpoveď ktorej

sa odporca odvolával, nebola priamym svedkom fyzického konfliktu rodičov vzhľadom na to, že; ako
vyplýva z jej výpovede; v tom čase spala a po tom ako ju navrhovateľka zobudila zistila, že rodičia
sa zase hádajú. Dcéra Q. potvrdila pri hádke vulgarizmy, ku ktorým dochádza zo strany oboch rodičov,
poprela, že by (vôbec niekedy) zo strany odporcu počula vyhrážanie sa navrhovateľke, na druhej strane
však uviedla, že odporca nechce, aby sa niekto dozvedel o tom, že sa hádajú, hanbil

by sa za to, bolo by mu to trápne.

15. Odvolací súd tak dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila také nebezpečné prejavy správania
odporcu, ktoré hlavne v kombinácii s jeho sklonom k požívaniu alkoholických nápojov, možno považovať
za nepredvídateľné. Takéto rizikové správanie odporcu; i v menej vypätej situácii; tak zakladá závažný
dôvod domnievať sa, že môže byť bezprostredne ohrozená telesná a duševná integrita navrhovateľky

pri jej osobnom kontakte s odporcom. Pre nariadenie neodkladného opatrenia zamedzujúceho osobný
kontakt postačuje samotná možnosť hrozby vzniku ujmy na osobnostnej integrite dotknutej osoby.
Vzhľadom na to, že predpokladom pre zdravý vývoj maloletého je aby rodičia medzi sebou slušne
komunikovali pri riešení manželskej krízy a výkone rodičovských práv, odvolací súd považoval za
potrebné zo zákazu priblíženia vylúčiť aj osobné stretnutia navrhovateľky s odporcom v

prítomnostimediátoraalebopsychológa.Vzdialenosť150metrovposúdilodvolacísúdakoneprimeranú,
a pre naplnenie účelu neodkladného opatrenia považoval; pre eliminovanie hroziaceho nebezpečenstva
zo strany odporcu; za dostatočnú vzdialenosť 15 metrov, v ktorej uložil odporcovi nepribližovať sa k
navrhovateľke.

16. Odvolací súd tak považoval na základe tvrdení navrhovateľky obsiahnutých v návrhu, ňou
predložených listinných dôkazov, za dostatočne hodnoverne osvedčenú, pre účely nariadenia zákazu
priblíženia, nevyhnutnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keď na ich základe bolo
možné vyvodiť také nebezpečné konanie odporcu, ktoré môže predstavovať bezprostredné a reálne
ohrozenie telesného a duševného zdravia navrhovateľky a jej osobnostnej integrity, ako to predpokladá

ust. podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p.

17. V časti, v ktorej bolo odporcovi uložené nevstupovať do bytu, v ktorom navrhovateľka po
opustení spoločnej domácnosti býva a nekontaktovať navrhovateľku písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou, alebo inými prostriedkami, dospel odvolací súd , na rozdiel od súdu prvej inštancie,

k záveru, že navrhovateľka neosvedčila, že by odporca nedovolene proti jej vôli vstupoval do
bytu jej matky, v ktorom sa s maloletým zdržiava, a že by tak v ňom bola; v prítomnosti svojej
rodiny; bezprostredne ohrozená konaním odporcu jej osobnostná integrita a neosvedčila ani intenzitu
(kvantitu) obťažovania odporcom citovým vydieraním v sms komunikácii týkajúcej sa prejavovania
jeho záujmu o syna. Zamedzením kontaktu medzi manželmi telefonickými a

elektronickými prostriedkami komunikácia by; vzhľadom na obmedzený osobný kontakt manželov; došlo
k neprimeranému zásahu do výkonu rodičovských práv odporcu a bolo by to aj v rozpore so záujmami
oboch manželov na riešení narušených vzťahov.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388

C.s.p. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie neuložil navrhovateľke podať žalobu vo veci samej a
neodkladným opatrením natrvalo upravil pomery medzi stranami, bolo v tomto prípade, keď neodkladné
opatrenie bolo vydané bez časového obmedzenia, potrebné poučiť odporcu vo výroku uznesenia, že
môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Odvolací súd
preto v súlade s § 337 C.s.p. vo výroku tohto rozhodnutia poskytol odporcovi zákonné poučenie, ktoré je

obligatórnou súčasťou nariadenia neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia, ktoré nahrádza
rozhodnutie vo veci samej.

19. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.
§ 396 ods. 2 C.s.p v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. vzhľadom na to, že každá zo strán mala v konaní

čiastočný úspech.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere 3:0Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.sp.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).