Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. september 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4Pc/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616209854
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1616209854.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci navrhovateľky - matky: C.

nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.astúpenej právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Marcel BORIS,
s.r.o., Vajnorská 8/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 863 319, voči mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené:
M., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX A. XXX, o určenie otcovstva k maloletému: X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z., zastúpený v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Záhorácka
2942/60/A, Malacky, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že M. nar. XX.XX.XXXX j e o t c o m maloletého X. nar. XX.XX.XXXX. z matky C. nar.
XX.XX.XXXX.

Maloletý X. nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená ho
zastupovať, spravovať jeho majetok.

Otec M., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého X., nar. XX.XX.XXXX sumou
350 € mesačne počnúc dňom od 05.02.2016 do 19.08.20018 a sumou 150 € mesačne od 20.08.2018,
vždy k 25. dňu v mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 05.12.2016 do 05.09.2018 vo výške 7.247,55 € je otec p o v i n n ý
zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach vo výške 30 € spolu s bežným výživným, počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

Súd návrh vo zvyšnej časti výšky výživného z a m i e t a.

M. nar. XX.XX.XXXX. je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 66 € do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu 05.12.2016 matka maloletého žiadala o určenie otcovstva k maloletému X.
nar. XX.XX.XXXX, s tým, že ako muža, ktorého otcovstvo má byť určené, označila M., nar. XX.XX.XXXX.
Navrhovateľka ďalej žiadala, aby súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk maloletého s otcom nežiadala osobitne upraviť súdnym
rozhodnutím. V časti návrhu týkajúcej sa výživného žiadala, aby súd zaviazal otca platiť výživné na

maloletého sumou 350 € mesačne počnúc dňom podania návrhu na súd a úhradu zročného výživného
za obdobie troch rokov spätne odo dňa podania návrhu na súd.2. Podaný návrh odôvodnila tým, že nadviazala s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené, M. intímnu
známosť, z ktorej sa po dvoch rokoch dňa 25.11.2008 narodil maloletý X. O narodení maloletého M.
vedel, pričom nemal pochybnosti o tom, že je otcom maloletého. Po narodení prestal s navrhovateľkou

komunikovať, dozvedela sa, že má inú známosť, pričom v dôsledku citového rozpoloženia a nedostatku
finančných prostriedkov nemala možnosť osloviť právnika a riešiť vzniknutú situáciu súdnou cestou. Po
čase sa dozvedela, že M. je vo väzení, po 4 rokoch ju vyhľadal, prisľúbil, že bude prispievať, ale následne
sa opäť odmlčal. Maloletý má vedomosť, kto je jeho otcom. Z týchto dôvodov žiada, aby súd určil, že
otcom maloletého X. je označený muž M.

3. Navrhovanú výšku výživného odôvodnila tým, že maloletý je ťažko zdravotne postihnutý, trpí
ochorením M. Typ 1 diagnostikovaným mesiaci jún 2015. Zdravotný stav maloletého vyžaduje zvýšenú
starostlivosť a zvýšené výdavky (prispôsobená strava, lieky, stráženie počas prázdnin). Po zistení
ochorenia sa navrhovateľka dostala do finančných ťažkostí, svoj mimopracovný čas venuje maloletému
a je nútená odbiehať aj z práce, aby maloletému poskytla prvú pomoc, pokiaľ má zlú hladinu cukru.

Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti C. a jej mesačný príjem je brutto 1.450 €. Okrem maloletého
nemá inú vyživovaciu povinnosť. Štruktúru jej mesačných výdavkov tvoria: výdavky na bývanie cca
17,73 € elektrina, 110 € správca bytového domu, 320,47 € splátka hypotekárneho úveru, 15 € splátka
štedrá karta sporiteľňa - pôžička, 4,64 € RTVS, 40 € telefón a internet, kvartálne výdavky: 15,65 € poistka
na auto, ročné výdavky cca 49,50 € odpad, 40 € poistka na byt, 7 € daň z nehnuteľnosti. Ďalej má

výdavkysúvisiacesužívanímmotorovéhovozidla,ktorénevyhnutnepotrebujeajvzhľadomnazdravotný
stav maloletého.

4.Osobnústarostlivosťomaloletéhozabezpečujenavrhovateľkasama.Maloletýpotrebujestriktnýrežim
podávania inzulínu 4 x denne, maloletému je nutné podávať stravu prerátanú trojčlenkou na sacharidové

jednotky a navrhovateľka vykonáva aj premeranie glykémií 8-10x denne. Maloletý navštevuje 2 ročník
ZŠ v K., jeho priemerné mesačné výdavky predstavujú sumu 850 €, a to najmä strava prispôsobená jeho
zdravotnému stavu sumu 410 € mesačne, výdavky na liek, drogériu, ošatenie, voľný čas a prázdniny
sumu 400 € mesačne a školské výdavky 40 € mesačne.

5. M. je zamestnaný ako skladník/šofér, podľa informácií navrhovateľky má 13 ročného syna, ku ktorému
otcovstvo nebolo určené a otec nie je zapísaný v rodnom liste. Navrhovateľka má za to, že navrhovaná
výška výživného 350 € mesačne zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a jeho majetkovým
pomerom.

6. M. sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu 11.05.2017, uviedol, že sa s navrhovateľku pozná
a v minulosti s ňou mal pohlavný styk, na presné časové obdobie si nespomína, navrhol pribrať do
konania znalca z odboru genetika. V prípade, že bude jeho otcovstvo k maloletému určené, je ochotný
prispievať na výživu maloletého, avšak nie v navrhovateľkou požadovanej výške 350 €, nakoľko poberá
len minimálnu mzdu a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah súdneho
spisu, oboznámil sa s obsahom spisov sp. zn. XP/XX/XXXX a sp. zn. XT/XXX/XXXX., ustanovil vo veci
znalca a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Z rodného listu maloletého X. mal súd preukázané, že dňa XX.XX.XXXX sa narodil navrhovateľke
maloletý syn X. zápis v knihe narodení matričného úradu C.e vedený vo zväzku č. XX, ročník XXXX,
strana XXX, por.č. XXXX. V rodnom liste je otec neuvedený.

9. Súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru genetika s tým, že úlohou znalca bolo metódou

založenou na analýze genetického materiálu navrhovateľky, muža, ktorého otcovstvo malo byť určené
a maloletého dieťaťa určiť, či M. je otcom maloletého X.. Zo záveru Znaleckého posudok znalca z
odboru genetiky (analýza DNA) č. XX/XXXX vypracovaného M. vyplýva, že na základe vykonaného
dokazovania a súčasných poznatkov genetiky, nemožno vylúčiť otcovstvo označeného muža voči
maloletému dieťaťu. Pravdepodobnosť jeho otcovstva má číselnú hodnotu 99,99999%. Tento výsledok

značí, že otcovstvo odporcu voči maloletému X., treba pokladať za prakticky dokázané, s mimoriadne
vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.10. Z výpovede navrhovateľky na pojednávaniach vo veci súd zistil, že s M. udržiavala intímny vzťah v
rokoch 2007- 2008, z ktorého sa narodil v r. XXXX maloletý X., ktorého otcovstvo nezapieral, podstúpili
aj krvnú skúšku. Kontakt udržiavali až do 8 mesiaca gravidity, avšak navrhovateľka bola prakticky po celý

čas odkázaná na to, kedy sa telefonicky ozve, často menil telefóny, ako spojka fungoval jeho kamarát.
Následne bol vo výkone trestu 4 roky, navrhovateľka sa musela zamestnať, aby zabezpečila príjem.
Počas celej gravidity jej M. prispel sumou 10.000 Sk, v 8. mesiaci tehotenstva. Po prepustení z výkonu
trestu sa ozval telefonicky, začali sa opäť stretávať aj intímne, finančné prostriedky dával navrhovateľke
podľa nálady. Maloletý dostal cukrovku, M. pracuje s inzulínom a pomôckami pre diabetikov, nikdy však

navrhovateľke nepomohol. Inzulín je hradený zo zdravotnej poisťovne, avšak jedna krabička meracích
prúžkov stojí 17 € Vo februári - marci 2016 bol opäť vzatý do vyšetrovacej väzby, asi po dvoch mesiacoch
navrhovateľku zastavila na parkovisku jeho priateľka a dala jej peniaze na maloletého 2 x po 100 €.
Čo sa týka výšky sumy, ktorú prispieval na maloletého, navrhovateľka túto spriemerovala na 100 €
mesačne. Počnúc mesiacom september 2015 do júna 2016 platil 120 € mesačne v hotovosti, od toho
času neprispel žiadnou sumou. Od júna 2016 opäť zmenil telefón, v tomto čase sa s navrhovateľkou

stretol posledný krát a prispel na maloletého. Navrhovateľka žije s maloletým v spoločnej domácnosti
sama a sama hradí jeho náklady. Maloletý navštevuje 4. ročník ZŠ K.. Okrem príjmu navrhovateľka
zabezpečuje finančné prostriedky spotrebiteľským úverom čerpaným prostredníctvom kreditnej karty
(pôžičky štedrá karta), zmluvu uzavrela, keď maloletý dostal diabetes na vykrytie nákladov. Ide o formu
pôžičky. Maloletý sa stravuje v školskej jedálni a tiež navrhovateľka zabezpečuje stravu doma v prípade

sladkých obedov.

11. M. na pojednávaniach vo veci uviedol, že nepopiera intímny pomer s navrhovateľkou v rozhodnom
čase, ale nepamätá si, či ho informovala o gravidite a narodení syna. Stretávať s maloletým sporadicky
sa začal v roku 2015, asi 5 x, vtedy ho navrhovateľka informovala, že by mal byť jeho otec, následne

s ohľadom na výsledok znaleckého dokazovania sa pred súdom vyjadril, že nepopiera, že je otcom
maloletého, test otcovstva dal urobiť na podnet bývalej partnerky p. Z. Čo sa týka úpravy pomerov k
maloletému, vyjadril sa, že sa o maloletého nestará, nakoľko navrhovateľka nechcela, aby sa rozkríklo,
že je jeho otcom, súhlasí so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, avšak nesúhlasil s
navrhovanou výškou výživného s odôvodnením, že nemá z čoho výživné platiť. Nemá žiadny majetok,

nemá založené žiadne účty v bankách a nie je ani disponentom žiadneho bankového účtu. Momentálne
je vo väzbe za drogovú trestnú činnosť. M. uviedol, že je zdravý, nemá žiadne zdravotné problémy.
Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému M. nar. XX.XX.XXXX,. ktorého matkou je Z. výživné
nebolo zatiaľ určené súdom, doteraz prispieval pokiaľ žil s p. K. v spoločnej domácnosti sumou 800 €
mesačne, toho času jej prispieva sumou 150 Eur mesačne s tým, že od vzatia do väzby neprispieva.

Sumu 800 € bol schopný platiť z dôvodu, že mu dával peniaze jeho nevlastný otec, v hotovosti. Čo
sa týka maloletého X., či a koľko dával peňazí navrhovateľke, si nepamätá, javí sa mu že áno a že ich
niesla bývala partnerka.

12. Opatrovník maloletého sa k návrhu písomne nevyjadril, na pojednávaní vo veci samej uviedol,

že vzhľadom na výsledok znaleckého dokazovania má za to, že M. je otcom maloletého, súhlasí s
návrhom matky, aby jej bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti. Čo sa týka výšky výživného,
zástupca maloletého má za to, že až do vzatia do väzby si otec mal možnosť zabezpečiť vyšší príjem.
Nákladymaloletéhosohľadomnajehozdravotnýstavpovažujezapreukázané. Vsúčasnostisohľadom
na aktuálnu situáciu zástupca maloletého výšku výživného ponechal na úvahu súdu s tým, že žiadal

zohľadniť výdavky spojené so zdravotným stavom maloletého.

13. Z preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom vyplýva, že maloletý
X. bol uznaný vzhľadom na zdravotný stav za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

14. Z výsluchu M. ako obvineného v konaní sp. zn. XTp/XXX/XXXX dňa 24.08.2018 vyplynulo, že je
príležitostným užívateľom návykových látok, užíva pervitín 1 x 2 týždne, uviedol, že sa stará o 1,5 ročné
dieťa, ktoré má s priateľkou a tiež o 8 ročného syna, ktorý je silný cukrovkár. M. bol sudcom pre prípravné
konanie vzatý do väzby, pričom jeho osobná sloboda bola obmedzená dňom 20.08.2018.

15.ZregistratrestovGenerálnejprokuratúrySRvyplýva,žeM.mávykázané4záznamyvregistritrestov,
z čoho v troch prípadoch mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.16. Zo spisu spis. zn. XP/XX/XXXX . vyplýva, že M. je otcom maloletého syna M., nar. XX.XX.XXXX
a z vyjadrenia Z. na pojednávaní dňa 24.07.2018 vyplýva, že prispieva na maloletého sumou 200 €
mesačne. Z výpovede vyplýva, že s maloletým bývajú v K., predtým bývali v K., kde kúpila dom na

hypotéku, pričom až do rozchodu M. platil náklady na hypotéku.

17. Z Potvrdení o príjme navrhovateľky vyplýva, že je v trvalom pracovnom pomere v spoločnosti C. jej
čistý mesačný príjem bez daňového bonusu za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 predstavuje sumu
10.970,61 €, daňový bonus 256,92 €, čistý mesačný príjem za obdobie od 01.01.2016 do 31.10.2016

bol 11.917,88 €, daňový bonus predstavuje sumu 214,10 €. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že
ku dňu rozhodovania súdu jej pracovný pomer v spoločnosti nepretržite trvá, pričom priemerný príjem za
rok 2017 predstavuje 1.473,55 € brutto mesačne (17.682,67 € brutto) a v roku 2018 predstavuje 2.118
€ brutto mesačne (14.827,35 €).

18. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že M.e od 20.05.2015 v pracovnom pomere v spoločnosti

E. s.r.o., jeho priemerný mesačný zárobok/vymeriavací základ predstavuje v mesiaci december 2016
sumu 405 € brutto, v roku 2017 sumu 435 € brutto mesačne, v roku 2018 za obdobie január 2018 do
júla 2018 priemerne sumu 357,20 € brutto mesačne, jeho pracovný pomer trvá.

19. Z čestného prehlásenia Z., bývalej partnerky M.atovaného dňa 21.08.2018 vyplýva, že v období od

01.07.2016 do 31.07.2017 žili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v K., z ich vzťahu sa narodil syn
M. nar. XX.XX.XXXX, osobnú starostlivosť o syna zabezpečuje sama. V čase spolužitia jej M. prispieval
pravidelne sumou 800 € mesačne, v súčasnosti jej nepravidelne prispieva sumou 150 € mesačne.

20. Z rozpisu mesačných výdavkov predložených navrhovateľkou vyplýva, že navrhovateľka vynaloží na

domácnosť sumu 146,58 € mesačne (bývanie, elektrina, koncesionárske poplatky, daň z nehnuteľností,
poistenie nehnuteľnosti, komunálny odpad), podiel na maloletého na nákladoch na bývanie predstavuje
sumu 72,29 € mesačne, náklady na stravovanie maloletého, vrátane nákladov špeciálnych potravín
pre diabetikov 458,33 € mesačne, škola a školské potreby 48,17 € mesačne, náklady na oblečenie,
obuv, drogériu, kozmetiku 116 € mesačne, voľnočasové aktivity maloletého 75,67 € mesačne, náklady

na zvýšenú starostlivosť z dôvodu zdravotného postihnutia maloletého sumu 185,67 € mesačne
(lieky, vitamíny, náplaste na kanyly, senzory, kapsičky na inzulínovú pumpu, chladiace púdra na
prenos stravy a inzulín, po zohľadnení príspevku zdravotnej poisťovne). Nepravidelné výdavky na
maloletého predstavujú priemerný mesačný náklad 105,83 € (Dia tábor, dovolenka, výlety, posteľná
bielizeň, bicykel, športové potreby). Matka vyčíslila svoje mesačné náklady sumou 627,29 €, z čoho

suma 370 € predstavuje splátku hypotekárneho úveru a suma 140 € mesačne náklady na motorové
vozidlo. Pravidelnosť úhrady výdavkov navrhovateľkou vyplýva z predložených informatívnych výpisov
zo sporožírového účtu.

21. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,

môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

22. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase,
od ktorého neprešlo od narodenia menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

23. Podľa § 110 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), s konaním o
určenie otcovstva je vždy spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive
maloletého.

24. Podľa § 36 ods. 1 zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení nesk. predpisov, rodičia maloletého dieťaťa,
ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä
určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi

osobami. Ustanovenia § 24 , § 25
a 26 sa použijú primerane.25. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

26. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

27. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

28. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

29. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

30.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

31. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

32. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

33. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

34. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

35. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

36. Ustanovenie § 94 ods. 2 zákona o rodine upravuje tretiu, v poradí poslednú, vyvrátiteľnú domnienku
otcovstva, ktorá prichádza do úvahy až v prípade, ak neprišlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov a tiež, ak neprišlo k určeniu otcovstva svedčiaceho manželovi matky. Podľa tretej domnienky
otcovstva prislúcha súdu určiť otcovstvo na základe podaného návrhu, ak sa v konaní preukážu
skutočnosti predpokladané v odseku 2 § 94 Zákona o rodine. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu

je dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom. Ak podá návrh matka, je pasívne legitimovaným muž,
ktorý je označovaný za otca dieťaťa.37. Súd v merite pri zisťovaní skutočného stavu veci postupoval tak, že najprv zisťoval, či muž označený
navrhovateľkouzaotcadieťaťavčaserozhodnomprepočatiedieťaťasúložilsmatkoudieťaťa,azisťoval
prípadnú existenciu okolností vylučujúcich otcovstvo. Súd z výpovedí navrhovateľky a tiež domnelého

otca zistil, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa, t.j. v období menej ako 180 dní pred a viac ako
300 dní od narodenia dieťaťa, súložil s matkou dieťaťa. Napriek tejto tvrdenej skutočnosti, označený
muž svoje otcovstvo k maloletému dieťaťu popieral a navrhoval vo veci vykonať znalecké dokazovanie
znalcom z odboru genetika, analýza DNA. Súd preto nariadil znalecké dokazovanie, ustanovil znalca a
uložil mu určiť analýzou DNA pravdepodobnosť otcovstva k maloletému, pričom zo záveru znaleckého

dokazovania vyplynulo, že otcovstvo označeného muža M. treba pokladať za prakticky dokázané,
s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou. S
poukazom na vykonané dokazovanie súd považoval za preukázané, že otcom maloletého je M. preto
určil jeho otcovstvo k maloletému tak ako je uvedené v prvom výroku rozsudku. V konaní neboli tvrdené
a ani nevyšli najavo žiadne okolnosti vylučujúce jeho otcovstvo.

38. Konanie o určenie otcovstva je obligatórne spojené s konaním o výchove a výžive k maloletému
dieťaťu, vo vzťahu ku ktorému o určenie otcovstva ide. V návrhu na začatie konania žiadala
navrhovateľka zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Súd mal preukázané, že navrhovateľka
sa o maloletého osobne stará od jeho narodenia. Starostlivosť zabezpečuje riadne. Opatrovník
maloletého navrhol súdu zveriť maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľke. S ohľadom na vyššie

uvedené, a aj skutočnosť, že otec voči zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky
nenamietal, súd rozhodol, že maloletý sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľke - matke, ktorá
ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, a to najmä s ohľadom na to, že otec sa o maloletého
nestará a ani doposiaľ nestaral, t.č. je vo väzbe a je trestne stíhaný za drogovú trestnú činnosť.

39.Spornávkonaníostalavýškavýživného.Navrhovateľkažiadalavnávrhuurčiťvýživnénamaloletého
sumou 350 € mesačne od podania návrhu na súd, z dôvodu, že od júna 2015 je u maloletého zhoršený
zdravotnýstav,ktorývyžadujezvýšenévýdavky. Matkavyčíslilamesačnévýdavkynamaloletéhosumou
spolu 1.062,96 €, navrhovateľka zabezpečuje náklady maloletého jednak zo svojho príjmu a jednak
čerpaním spotrebiteľského úveru formou kreditnej karty. Otec uviedol, že poberá minimálnu mzdu a

vzhľadom na príjem nie je schopný platiť výživné v sume, akú požaduje navrhovateľka, nevyjadril
sa však k otázke ním navrhovanej výšky výživného, ktorá by zodpovedala podľa jeho názoru jeho
možnostiam a schopnostiam.

40. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona. Plnenie vyživovacej povinnosti

rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Výživou dieťaťa na ktorú
obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb
pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné. Schopnosti a
možnosti rodičov je nutné zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku,

zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie a podobne.

41. Pri určovaní výšky výživného platí tzv. zásada potencionality príjmu, čo znamená, že sa okrem iného
zohľadňujú aj možnosti a schopnosti rodiča na dosiahnutie príjmu a následne možnosti plniť vyživovaciu
povinnosť voči maloletému dieťaťu. Schopnosťami rodičov sú predovšetkým ich subjektívne telesné

i duševné schopnosti, ich zdravotný stav, vlohy a nadanie, ako aj nadobudnuté vedomosti, získané
skúsenosti a, samozrejme, stupeň vzdelania. Z hľadiska vyživovacej povinnosti ide predovšetkým o to,
ako sa tieto vlastnosti prejavujú v pracovných schopnostiach.

42. V súdenej veci nebola sporná otázka odôvodnených potrieb maloletého, ale otázka možností a

schopností otca na dosiahnutie príjmu, súd posudzoval, či sú skutočne jeho možnosti a schopnosti
zabezpečenia príjmu znížené tak, že je dôvodné, aby pracoval za odmenu vo výške minimálnej mzdy a
či existujú objektívne okolnosti na strane otca, ktoré by odôvodňovali ustáliť výšku výživného tak, že by
určite nepokrývala potreby maloletého rodiča a tieto boli hradné prakticky výlučne matkou.

43. Súd má za to, že otec má možnosti, ako aj schopnosti riadne plniť vyživovaciu povinnosť a neexistujú
žiadne právne relevantné dôvody pre stanovenie minimálneho výživného (§ 62 ods. 3 zákona o rodine).
V prípade otca ide síce o osobu s dosiahnutým základným vzdelaním (ako vyplýva z údajov v trestnom
konaní), avšak ide o mladého zdravého muža, v produktívnom veku, ktorý v bratislavskom regióne snízkou mierou nezamestnanosti v rozhodnom období (cca 3 % počas celej posudzovanej doby, ako
vyplýva zo štatistických údajov) v rozhodne mal možnosť zabezpečiť si legálny zdroj príjmu v adekvátnej
výške, a to aj na pracovných pozíciách, v ktorých je zamestnaný (skladník/šofér). Otec však v konaní

pred súdom netvrdil a ani nepreukazoval, že vôbec vyvinul snahu nájsť si prácu, ktorou by takýto príjem
zabezpečil. Súd má za to, že otec v posudzovanom období rozhodnom pre určenie výšky výživného (od
podania návrhu) mal nesporne vyšší príjem ako deklaruje, nakoľko bol schopný prispievať na spoločnú
domácnosť s partnerkou Z. sumou pravidelne 800 € mesačne a znášal náklady na hypotéku partnerky. V
súdenej veci zložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania, ktorého výška by presahovala jeho čistý

mesačný príjem, nežiadal o oslobodenia od povinnosti zložiť preddavok, ani jeho úhradu v splátkach.
Takáto suma ďaleko prevyšuje ním deklarovaný mesačný zárobok, súd preto tvrdenia otca a výške jeho
príjmu považuje za nevierohodné. V súdenej veci síce otec uvádzal, že mu peniaze údajne dával jeho
nevlastný otec, toto skutkové tvrdenie však ničím nepreukázal.

44. Podľa názoru súdu nie je možné ani skutočnosť, že príjem otca z pracovného pomeru predstavuje

len sumu minimálnej mzdy (v roku 2018 nižšiu ako minimálna mzda), ani skutočnosť, že otec bol
opakovane vo väzbe a výkone trestu (aj v čase rozhodovania súdu) posúdiť ako okolnosť, ktorá by
mala vo výsledku znamenať povinnosť otca podieľať sa na výžive maloletého v rozsahu nižšom, ako je
povinnosť druhého rodiča, takýto výklad podieľania sa rodiča na vyživovacej povinnosti považuje súd za
nespravodlivý vo vzťahu k maloletému a najmä matke, ktorá nielenže zabezpečuje osobnú starostlivosť

výlučne sama, ale tiež by mala sama znášať nálady maloletého, a to len z dôvodu, že otec si vlastným
protiprávnym konaním zavinil obmedzenie osobnej slobody. V žiadnom prípade nejde o rodiča, ktorého
tvrdené nepriaznivé majetkové pomery vznikli z objektívnych dôvodov.

45. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd preto zohľadnil matkou vyčíslené priemerné mesačné

výdavky, ktoré na maloletého vynakladá. Túto sumu vzhľadom na vek maloletého a jeho odôvodnené
potreby považuje súd za takú, ktorú je určite nevyhnutné pravidelne vynaložiť, a to najmä na zhoršený
zdravotný stav maloletého od júna 2015, keďže ide o osobu zdravotne ťažko postihnutú, ktorá vyžaduje
zvýšené výdavky na lieky, zdravotné pomôcky, osobitný stravovací režim, ako aj náklady matky spojené
s nutnosťou pohotovostne zabezpečiť starostlivosť v prípade náhleho zhoršenia zdravotného stavu

(nákladynamotorovévozidlo),akosúšpecifikovanévyššievodôvodnení.Súdtiežzohľadnilskutočnosť,
že navrhovateľka okrem finančnej roviny plní vyživovaciu povinnosť aj výlučnou osobnou starostlivosťou
o maloletého, na čo súd musí pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadať (§ 62 ods. 4 Zákona
o rodine), a tiež na výdavky otca, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (pervitín, úhrada nákladov hypotéky
ako záväzku inej osoby).

46. Matka vyčíslila mesačné výdavky na maloletého sumou spolu 1.062,96 €. Pri určení doby, od kedy
je otec povinný platiť výživné na maloletého súd zobral do úvahy, že otec sa od narodenia maloletého až
do rozhodnutia súdu na výžive maloletého podieľal len výnimočne. Súd preto určil vyživovaciu povinnosť
od podania návrhu na súd.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené, teda vychádzajúc z majetkových pomerov, možností a schopností
povinného rodiča, vzhľadom na skutočnosť, že matka sa osobne stará o maloletého, berúc do úvahy aj
zhoršený zdravotný stav maloletého a ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca, súd stanovil výšku vyživovacej
povinnosti otca k maloletému nasledovne: sumou 350 € mesačne počnúc dňom od 05.12.2016 (od

podania návrhu) do 19.08.20018 do času vzatia do väzby, vychádzal pritom z možností povinného rodiča
ako je odôvodnené vyššie, ako aj z okolností, ktoré v konaní vyšli najavo, keď prispieval na domácnosť
sumou 800 € mesačne p. Z., tiež podľa jej vyjadrenia platil až do ich rozchodu náklady na hypotéku na
dom v K., súd preto dospel k záveru, že suma 350 € je primeraná, predstavuje primeraný podiel na
nákladoch maloletého pri zohľadnení sumy 120 € mesačne počnúc mesiacom september 2015 do júna

2016, ako uviedla navrhovateľka (otec uviedol, že si nepamätá či a koľko platil) a sumy 2 x 100 €, ktoré
jej odovzdala priateľka otca po jeho vzatí do väzby.

48. Výživné za obdobie 20.08.2018 súd určil sumou 150 € so zohľadnením skutočnosti, že otec bol
počnúc týmto dňom vzatý do väzby, kde na rozdiel od výkonu trestu sa nemá možnosť zamestnať, avšak

ako vyplýva z vykonaného dokazovania (konanie XP/XX/XXXX, prehlásenie Z. zo dňa 21.08.2018), na
druhé dieťa prispieval aj keď nepravidelne sumou 150 € mesačne, súd preto dospel k záveru, že otec
je schopný platiť výživné minimálne vo výške 150 € mesačne a nie je dôvod určiť minimálne výživné.49. Zameškané výživné súd vypočítal od podania návrhu do dňa vyhlásenia rozsudku v celkovej sume
7.247,55 € . Vzhľadom na pomery otca ku dňu rozhodovania súdu, a to väzbu, súd umožnil otcovi
zameškané výživné platiť v mesačných splátkach po 30 € spolu s bežným výživným s tým, že zároveň

súd určil, že omeškanie s platením splátok bude mať za následok zročnosť celého plnenia.

50. Styk otca s maloletým účastníci konania upraviť nežiadali, preto súd styk v rozhodnutí neupravil.

51. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych

úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

52. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

53. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

54. Navrhovateľka si uplatnil nárok na náhradu uhradeného súdneho poplatku, neuplatnila nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia, súd jej s poukazom na § 53 CMP priznal nárok na náhradu trov

titulom uhradeného súdneho poplatku v plnej výške.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia

a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63CMP).Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).Odvolací súd nie

je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65
CMP).Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo
mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370
ods. 1, § 376 CMP).