Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 39C/407/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109217163
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7109217163.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou v právnej veci žalobcu: MIKULTEX TRADE,

s.r.o., 1. mája 1962/111, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 409 359, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, proti žalovaným: X)
Tomáš Tkáč, nar. X.X.XXXX, Stará Baštová X, Košice, právne zastúpený JUDr. Marošom Minčíkom,
advokátom, Štúrova 7, Košice, 2) BYTOVÉ HOSPODÁRSTVO s.r.o., Mäsiarska 26, Košice, IČO: 31
735 860, právne zastúpené JUDr. Blankou Nagyovou, advokátkou, Štúrova 44, Košice, za účasti
intervenienta na strane žalovaného v 2. rade: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group,
Štefánikova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 4.360,36 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 2.915,08 eur do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a vo vzťahu k žalovanému 1. rade plnú náhradu trov konania z prisúdenej sumy.

III. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovanému v 2. rade p r i z n á v a vo vzťahu k žalobcovi plnú náhradu trov konania.

V. Znaleckej organizácii, s. r.o., evidenčné číslo XXXXXX, Javorová XXX/X, Hurbanovo, IČO:
XXXXXXXX, p r i z n á v a odmenu za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 486,07 eur.

VI. U k l a d á učtárni súdu poukázať uvedenej Znaleckej organizácii, s.r.o., sumu 200 eur z preddavku
zloženého žalovaným v 2. rade, evidovanú ako D14 preddavky v súdnom konaní pod položkou 19 rok
2016 a sumu 100 eur z preddavku zloženého žalobcom, evidovanú ako D14 preddavky v súdnom konaní

pod položkou 31 rok 2016.

VII. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý uvedenej Znaleckej organizácii, s.r.o., uhradiť časť odmeny
priznanej vo výroku V., a to vo výške 186,07 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. Štátu p r i z n á v a vo vzťahu k žalovanému v 1. rade plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Q. sa žalobou doručenou súdu dňa 15.7.2009 domáhal proti žalovanému v 1. rade zaplatenia sumy

4.360,36 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 4360,36. eur od 12.4.2008 do
zaplatenia z titulu náhrady škody spôsobenej žalobcovi na motorovom vozidle značky JAGUAR X-TYPE,
e.č. T. výrobné číslo: A. (ďalej len „motorové vozidlo“), ktorá vznikla pri poistnej udalosti padnutia masy
zmrznutého snehu zo strechy obytného domu na Starej Baštovej 3 v Košiciach na uvedené motorovévozidlo dňa 10.1.2008 zaparkované pred týmto obytným domom. Na základe uvedenej situácie došlo
k poistnej udalosti č. XXXXXXXXX3, kde na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej pre
prípad vzniku škody (všeobecná zodpovednosť) s poisťovňou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Centrála,

Bratislava, Štefaničová 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 (ďalej aj „poisťovňa“), poisťovňa uhradila
časť škody vo výške 132.325,- Sk. Podľa výpočtu hodnoty vozidla a výšky škody, vypočítanej poisťovňou
k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX bola určená všeobecná hodnota vozidla k rozhodnému dátumu na
sumu 549.600,- Sk (18.113,51 eur). Náklady na opravu poškodenia súvisiaceho s poistnou udalosťou
v zmysle výpočtu poisťovne predstavovali sumu vo výške 159.699,75 Sk (5.263,32 eur). Od tejto

sumy 159.699,75 Sk poisťovňa odpočítala tzv. zhodnotenie - vplyv opravy poškodenia na technickú
hodnotu vozidla vo výške 27.374,75 Sk. Poisťovňa pri výpočte výšky škody vychádzala z programu
spoločnosti AGENTÚRA AUTO DATA, spol. s.r.o., so sídlom Bojnická 9, 831 04 Bratislava, určeného
na oceňovanie a kalkuláciu nákladov na opravy automobilov. Uvedenú kalkuláciu si objedal likvidátor
poistnej udalosti poisťovne KOOPERATIVA, a.s. Poisťovňou vyplatená suma vo výške 132.325,- Sk
však nezodpovedá výške skutočnej škody, ktorá v dôsledku pádu snehu zo strechy obytného domu

žalobcoviskutočnevznikla.Žalovanývdôsledkutejtoudalostibolpovinnýuhradiťprostredníctvomsvojej
poisťovne žalobcovi nasledujúce náklady, ktoré mu v dôsledku poistnej udalosti vznikli a to: náklady vo
výške 18.000 HUF (prepočítaním podľa kurzu platného ku dňu úhrady, t.j. ku dňu 26.02.2008: 2.251,10
Sk) za ohliadku motorového vozidla, sumu vo výške 1.614.215 HUF (prepočítané podľa kurzu platného
ku dňu úhrady, t.j. ku dňu 10.4.2008: 206.474,24 Sk) za vykonanie opravy na motorovom vozidle ako aj

následne znehodnotenia osobného automobilu vyjadrené v peniazoch. Žalovaný však prostredníctvom
poisťovne poukázal žalobcovi iba sumu vo výške 132 325,- Sk. Táto suma bola vypočítaná tak, že
od priznaného plnenia vypočítaného pomocou systému AUDATEX o výške 159.699,70,- Sk odpočítal
sumu vo výške 27.374,75 Sk, ktorá podľa názoru poisťovne predstavovala zhodnotenie vozidla v
dôsledku vykonania opravy a inštalácie nových dielov. Žalovaná suma je tvorená sumou vo výške

46.774,54,- Sk (1.552,63 eur), ktorá predstavuje rozdiel medzi skutočne vynaloženou sumou na
opravu, ktorá bola 1.614.215 HUF (prepočítané podľa kurzu platného ku dňu úhrady 206.474,24 Sk)
a sumou priznanou poisťovňou vo výške 159.699,70 Sk. Pokiaľ ide o výšku skutočnej škody, táto
výška je reálne podložená aj kalkuláciou opráv vypočítanou znaleckou organizáciou v Maďarskej
republike, spoločnosťou DEKRA - Expert Kft, so sídlom Budapešť, ktorá vypočítala celkové náklady

na opravu vo výške 1.721.347 HUF (prepočítané podľa kurzu platného ku dňu úhrady za opravu :
220.177,45 Sk). Ďalej je žalovaná suma tvorená sumou vo výške 908,64 eur (27.374,75 Sk), čo
poisťovňa odrátala od poistného plnenia v dôsledku skutočnosti, že podľa jej názoru vykonaním opravy
motorového vozidla došlo k zhodnoteniu tohto vozidla. Avšak podľa názoru žalobcu podloženého aj
znaleckým posudkom č. 97/2008 znalca Ing. Karola Köteleša, evidenčné číslo znalca 911730, vo veci

výpočtu výšky škody na vozidle JAGUAR X-TYPE, e.č. T. pri škode na motorovom vozidle zásadne
nedôjde k zhodnoteniu, ale práve naopak k znehodnoteniu. Technická hodnota všetkých skupín vozidla
pred poškodením bola 43,77 % (výpočet podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z.), pričom podľa výpočtu
KOOPERATIVA poisťovne bola technická hodnota karosérie pred poškodením dokonca 74,3952 %,
čo podľa platnej vyhlášky č. 492/2004 Z.z. jednoznačne znamená, že vykonaním potrebnej opravy

tejto skupiny dôjde k znehodnoteniu technického stavu skupiny, tzn. k poklesu technickej hodnoty.
Opravou vozidla luxusnej kategórie sa vykonaním opravy, pri ktorej bola použitá tepelná technológia,
tzn. zváranie, sa všeobecne znižuje. Reálne, havarované a pomocou zvárania opravované auto nemôže
mať takú hodnotu ako auto, ktoré bolo nepoškodené za predpokladu dodržania rovnakých ostaných
parametrov. Na základe uvedeného znehodnotenia v zmysle priloženého znaleckého posudku č.

97/2008 si voči žalovanému žalobca uplatnil aj škodu spôsobenú znehodnoteným vo výške 1.824,33
eur (54 960,- Sk), čo predstavuje rozdiel medzi všeobecnou hodnotou vozidla pred vznikom škody
určenou na sumu vo výške 549.600,- Sk a všeobecnou hodnotou vozidla po vzniku škody a vykonaní
opravy podľa znaleckého posudku na sumu vo výške 494.640,- Sk. Žalovaná suma je taktiež tvorená
výdavkami vo výške 18.000 HUF (prepočítaním podľa kurzu platného ku dňu úhrady 2.253,60,- Sk, t.j.

74,80 eur) za ohliadku motorového vozidla pred samotným vykonaním opravy. Na základe uvedeného
celková žalovaná suma je vo výške 131.360,40,- Sk, t.j. 4.360,36 eur. Podľa § 442 ods. 1 OZ
uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). V zmysle uvedeného ustanovenia
rozhodujúcou skutočnosťou pre priznanie náhrady škody a jej výšky je doklad preukazujúci jej uhradenie
v autorizovanom autoservise, t.j. vystavená faktúra ako aj príjmový doklad. Uvedené dokumenty

preukazujú skutočne vynaložené náklady na uvedenie osobného automobilu do pôvodného stavu. Nie
je rozhodujúci výpočet poisťovne podľa špeciálneho programu, naviac ak tento výpočet sa odchyľuje
od výpočtu uskutočneného autorizovanou osobou v Maďarskej republike, znaleckou organizáciu Dekra-
Expert Kft. Uvedená znalecká organizácia vypočítala sumu potrebnú na uvedenia osobného automobiludo pôvodného stavu vo výške rovnajúcej sa sume, ktorá bola žalobcom aj skutočne uhradená. V
zmysle ustálenej judikatúry, najmä rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR pod R 17/1962 podľa ktorého pri
opraviteľnom poškodení predmetu skutočná škoda prestavuje náklad na nutnú opravu, ak sa vec uviedla

do stavu, v akom bola pred poškodením. Ak opravou nebude odstránené nastané znehodnotenie,
je možné žiadať tiež ďalšiu náhradu z tohto dôvodu. Zisťovanie samotnej výšky škody nastanej v
dôsledku znehodnotenia po vykonaní opravy predmetu veci je záležitosťou znaleckého dokazovania.
V zmysle § 415 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Vzhľadom na skutočnosť, že v bytovom dome na ulici Stará Baštová 3 v Košiciach nie je vytvorené

spoločenstvo, v zmysle § 7 a nasl. zákona č. 183/1992 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov, sú za spôsobené škody zodpovední priamo vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome, nakoľko jedná sa o podielové spoluvlastníctvo (spoluvlastníctvo spoločných častí a
spoločnýchzariadeníbytovéhodomu).Podľa§139ods.1OZzprávnychúkonovtýkajúcichsaspoločnej
veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Na základe uvedeného
ustanovenia sú podieloví spoluvlastníci povinní nahradiť vzniknutú škodu spoločne a nerozdielne a

navrhovateľ je v zmysle § 511 ods. 1 OZ oprávnený požadovať celú výšku škody od ktoréhokoľvek
z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Oprávnenie žalobcu požadovať
celé plnenie od ktoréhokoľvek spoluvlastníka, bez toho aby v žalobe boli ako pasívne legitimovaní
označení všetci podieloví spoluvlastníci, potvrdzuje aj súdna judikatúra, napr. rozsudok Najvyššieho
súdu ČR, sp. zn. 33 Odo 85/2002 (pri bezdôvodnom obohatení podielových spoluvlastníkov môže

žalobca žiadať celé plnenie od ktoréhokoľvek spoluvlastníka).Irelevantnou skutočnosťou pritom zostáva
výška spoluvlastníckeho podielu žalovaného, keďže tento vnútorný pomer je medzi spoluvlastníkmi
významný len z hľadiska následného regresu proti ostatným (spoluvlastník je oprávnený od ostatných
spoluvlastníkov žiadať náhradu za plnenia, ktoré za nich veriteľovi poskytol). Pasívna legitimácia
žalovaného je daná tou skutočnosťou, že ako vlastník veci (resp. spoluvlastník) bol povinný starať sa

o tento bytový dom spôsobom, aby nevznikli škody na veciach tretím osobám. V tomto prípade bol
povinný odpratať masu snehu zo strechy. Túto svoju zákonnú povinnosť si bol povinný splniť sám
alebo prostredníctvom zmluvného vzťahu so správcom, čo však nezabezpečil. Žalovaný je podielovým
spoluvlastníkom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným číslom
967 postaveného na parcele č. 979 o výmere 356 m2, obytný dom, Stará Baštová 3 zapísaný na liste

vlastníctva č. 10883, katastrálne územie Stredné mesto, obec Košice - Staré mesto, okres Košice I.
Vzhľadom na skutočnosť, že k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti došlo dňa 25.3.2008 a v zmysle
§ 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na
zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, bol žalovaný - poistiteľ povinný vyplatiť riadne a v súlade so
všeobecnými záväznými právnymi predpismi poistné plnenie najneskôr dňa 11.4.2008. Dňom 12.4.2008

sa s vyplatením poistného plnenia dostal do omeškania. Výška úrokov z omeškania je vypočítaná v
súlade s § 10a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. a § 3 citovaného nariadenia,
platného a účinného do 31.12.2008.

2. Súd vo veci vydal dňa platobný rozkaz sp.zn. 12Ro/1617/2009 dňa 20.7.2009, proti ktorému žalovaný

v 1. rade v zákonnej lehote podal odpor s odôvodnením.

3. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť z dôvodu nedostatku jeho pasívnej
legitimácie v konaní. Vlastníci bytov a nebytových priestorov na ulici Stará baštová 3 v Košiciach
v zmysle ust. § 8 ZoVB, uzatvorili dňa 31.12.2010 Zmluvu o výkone správy so správcom: Bytové

hospodárstvo, s.r.o., čím sa zodpovednosti za škodu zbavili, keďže ust. § 420 OZ vyžaduje pre
zodpovednosť za škodu zavinenie. Podľa čl. I Zmluvy vlastníci bytov a nebytových priestorov
poverujú správcu zabezpečovaním prevádzky, údržby a opráv spoločných častí, spoločných zariadení
príslušenstva bytového domu na ulici Stará baštová 3 v Košiciach a pozemku prislúchajúcemu k
domu, zabezpečovaním plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov ako aj ďalších

služieb za podmienok dojednaných zmluvou. Podľa čl. II, ods. 2.2 písm. d) Zmluvy, na splnenie svojho
záväzku je správca povinný sprostredkovať odstránenie havarijných situácií v spoločných častiach a
zariadeniach domu i v bytoch a nebytových priestorov. Podľa čl. V ods. 5.1 vlastníci bytov a nebytových
priestorov splnomocňujú správu na právne úkony v ich mene na zabezpečenie povinností podľa čl.
II ods. 2.2. Podľa čl. V ods. 5.2 škodu spôsobenú správcom pri výkone správy v rozpore s touto

zmluvou znáša v plnom rozsahu správca. Na zabezpečenie účelu správy v zmysle predmetnej Zmluvy
a predchádzanie prípadnej zodpovednosti za škodu, uzatvoril správca Bytové hospodárstvo, s.r.o. s
poisťovňou KOOPERATIVA, a. s., poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Na základe predmetnej zmluvy
a vzhľadom na poistnú udalosť žalobcu č. XXXXXXXXXX, poisťovňa KOOPERATIVA, a. s., uhradilažalobcovi škodu vo výške 132.325 Sk. Podľa ust. § 822 OZ z poistenia zodpovednosti za škody má
poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok
škodu, za ktorú poistený zodpovedá. Podľa ust. § 833 OZ, náhradu platí poistiteľ poškodenému,

poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
Z vyššie uvedeného tak nepochybne vyplýva, že ak nastane poistná udalosť, platí poistiteľ náhradu
poškodenému. Poškodený však nemá právo na plnenie proti poistiteľovi. To znamená, že poškodený
môže svoje právo na náhradu škody súdnou cestou výlučne len voči poistenému škodcovi a nemá
priamy nárok na náhradu škody voči poistiteľovi. Vzhľadom však na to, že poistencom nie je žalovaný,

ale Bytové hospodárstvo, s. r. o., žaloba trpí nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie vyplývajúcej z
hmotného práva, čo odôvodňuje zamietnutie žaloby. Žalobca niekoľkokrát v žalobe uvádza, že žalovaný
prostredníctvom svojej poisťovne uhradil poškodenému sumu 132.325 Sk. Toto tvrdenie nie je ničím
podložené, nakoľko poistnú zmluvu, na základe ktorej bolo plnené poškodenému, uzavrelo s poisťovňou
Bytové hospodárstvo, s. r. o., a nie žalovaný. Poisťovňa správne vypočítala výšku škody v zmysle
vyhl. MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.

Žalovaný nevedel a ani vedieť nemohol, že sa vplyvom, ako tvrdí žalobca, nesprávneho vypočítania
a nedostatočného uhradenia škody zo strany Bytového hospodárstva, s. r. o., ako poistenca, ktoré
uhradilo vzniknutú škodu prostredníctvom svojej poisťovne Kooperativa, a. s., ako poistiteľa, dostal dňa
12.4.2008 do omeškania s úhradou zvyšku poistného plnenia podľa správneho výpočtu, ktorý si nechal
poškodený vypracovať v Maďarskej republike podľa miestnych právnych predpisov. Žalobca totiž po

tom, ako na jeho motorovom vozidle vznikla škoda, uplatnil si náhradu škody u Bytového hospodárstva,
s. r. o., za ktorého plnila poisťovňa KOOPERATIVA, a. s. Žalobca následne ako nebol spokojný s
výškou plnenia od poisťovne KOOPERATIVA, a. s., túto žaloval, no so svojou žalobou neuspel, nakoľko
poisťovňa KOOPERATIVA, a. s., poskytla žalobcovi v 1. rade plnenie v zmysle platných právnych
predpisov SR. Žalobca sa následne s identickým nárokom obrátil na žalovaného v 1. rade. Poškodený

si znalecký posudok č. 97/2008 nechal vypracovať s veľkým časovým odstupom, kedy mohlo dôjsť k
ďalšiemu poškodeniu jeho motorového vozidla. Žalovaný v 1. rade poukázal na amorálnosť konania
žalobcu (právneho predchodcu žalobcu), keď bol ochotný poškodenému pomôcť, skontaktoval ho so
správcom bytového domu a poskytol mu osobné údaje v dobrej viere. Tiež poukázal na spoluzavinenie
poškodeného, ktoré na Starej baštovej parkoval pravidelne a musel si teda všimnúť, že na streche

bytového domu visí previs snehu dlhý cca 1m a pod ním neparkuje žiadny iný automobil, v predmetný
deň šlo o kalamitnú situáciu a na dome viseli minimálne dva oznamy s upozornením neparkovať, padá
sneh zo strechy. Nie je možné, aby taký oznam bol uvedený vo všetkých svetových jazykoch. Pri určení
výšky škody sa vychádza z hodnoty veci v čase poškodenia. Predmetné vozidlo v čase poškodenia
nebolo nové, teda jeho opravou došlo k zhodnoteniu. Škodca zodpovedá za škodu spôsobenú na

veci, nie za škodu, ku ktorej došlo v dôsledku opravy, resp. k znehodnoteniu, ku ktorému malo dôjsť v
dôsledku opravy. Za spôsob opravy škodca nezodpovedá. Nie je tam príčinná súvislosť medzi škodou
a vykonávanou opravou. Poukázal na rozsudky NS ČR sp.zn. 25Cdo 657/2007 a 25Cdo 977/2007 a
zhodnotenie úrovne rozhodovania súdov sp.zn. Cpj 10/83 a Pls 2/83 schválené plénom NS SSR pod R
3/1984. Druhú obhliadku má znášať sám poškodený, lebo nie je štandardné, aby si servis za obhliadku

poškodeného vozidla účtoval nejakú sumu. Ku škodovej udalosti došlo na území SR, náhrada škody
má byť aj bola vykonaná v zmysle právneho poriadku SR.

4. Súd uznesením zo dňa 25.3.2010 na návrh žalobcu (z hľadiska právnej istoty ako aj plynutia
premlčacích lehôt na uplatnenie nároku na náhradu škody, keďže podľa vyjadrení žalovaného je

zodpovedným subjektom práve uvedená spoločnosť, ktorá vykonáva v ich bytovom dome správu)
doručený súdu dňa 4.3.2010, pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpilo Bytové
hospodárstvo, s. r. o., IČO: 31735860, so sídlom Mäsiarska 26, Košice.

5. Súd vzhľadom na úpravu petitu žaloby v podaní žalobcu z 2.3.2010 a súhlas žalovaných s čiastočným

späťvzatím žaloby uznesením z 30.5.2013 zastavil konanie v časti úroku z omeškania vo výške 8,5%
ročne zo sumy 4.360,36 eur od 12.4.2008 do 14.7.2009 a pripustil zmenu návrhu v znení: Žalovaní
sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 4.360,36 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 4.360,36 eur od 15.7.2009 do zaplatenia.

6. Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu voči nemu zamietnuť. Uviedol, že obytný dom poistil v poisťovni
Kooperativa, a. s., číslo poistnej zmluvy XXXXXXXXXX na poistné riziká ako je združený živel
a zodpovednosť za škodu. Nestotožňuje sa s tvrdením žalobcu, že v danom prípade nedošlo k
zhodnoteniu v dôsledku vykonanej opravy, keďže sa jedná o staršie vozidlo - uvedené do prevádzky v r.2002. Vlastníci bytov a nebytových priestorov ho poverili, aby ich bytový dom poistil a práve z tej zmluvy
bolo poskytnuté poistné plnenie, podľa neho v dostatočnej výške. Namietal postúpenie pohľadávky
z pôvodného žalobcu ako špekulatívne. Povaha pohľadávky uplatnenej pôvodným žalobcom v tomto

konaní titulom náhrady škody, ktorá bola spôsobená práve s ohľadom na spoluzavinenie poškodeného
nedovoľovala jej postúpenie ako pohľadávky s poukazom na ust. § 525 ods. 1 OZ, lebo jej postúpením
došlo k zmene postavenia dlžníka. Poukázal na to, že p. Molnár na otázku, za akú sumu kúpil predmetné
motorové vozidlo alebo od koho, ani nevedel odpovedať, povedal: „Nepamätám sa.“ V tejto súvislosti
žalovaný v 2. rade poukazoval na jeho benevolenciu a tvrdil, že po podaní žaloby postúpil neexistujúcu

pohľadávku na terajšieho žalobcu. Poškodený participoval na vzniknutej škode minimálne v rozsahu
50%, keďže bol upozornený na riziko. Ide o udalosť spôsobenú vyššou mocou. Keďže išlo o havarijnú
situáciu, každá rozumne uvažujúca osoba by rátala s tým, že môže padať sneh. Pozemok, na ktorom
stálo auto poškodeného, nie je vo vlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu Stará
baštová 3, teda nezodpovedajú za tento priestor. Žalobca nepreukázal, že zaplatil za opravu. Najprv
žalovaný v 2. rade tvrdil, že malo byť žalované spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov,

neskôr poukázal na to, že aj sám žalobca má za to, že zodpovedným subjektom je žalovaný v 1.
rade. Na stanovenie skutočnej výšky škody, resp. ceny opravy, navrhol znalecké dokazovanie. Suma
18.000 forintov za vykonanie ohliadky a ostatné doplňovacie poisťovacie služby sprostredkované - táto
položka nesúvisí s predmetom škodovej udalosti. Je možné, že pri transporte predmetného vozidla
došlo k nejakým ďalším škodám. Je otázne, či prebehla oprava, ako to vyplýva z faktúry, ktorá bola

predkladaná pôvodným žalobcom. Kalkulácia, ktorú vykonala maďarská spoločnosť, nepredstavuje
výšku skutočnej škody, ale len kalkuláciu predpokladaných nákladov. Žalovaný v 2. rade tiež vzniesol
námietku premlčania vzhľadom na skutočnosť, že nárok voči nemu bol uplatnený doručením písomného
podania súdu dňa 4.3.2010. Nárok bol voči nemu uplatnený na základe písomného podania žalobcu
doručeného súdu dňa 4.3.2010. Poškodený bol v poisťovni hneď na druhý deň po škodovej udalosti,

t.j. 11.1.2008, teda mal vedomosť od Kooperativy poisťovne o všetkých skutkových okolnostiach
potrebných na uplatnenie nároku na náhradu škody voči žalovanému v 2. rade ako poistenému, o
čom svedčí aj písomné podanie pôvodného žalobcu zo dňa 10.1.2008. Najneskôr k 4.2.2008, kedy
žalobca doručil vedľajšej účastníčke CD-čko s fotkami prostredníctvom svojej kolegyne, mal vedomosť
o všetkých skutkových okolnostiach potrebných k uplatneniu nároku voči žalovanému v 2. rade, ku

ktorému dňom začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhradu
škody na súde a uplynula dňom 4.2.2010.

7.Do konaniavstúpilaajpoisťovňaKooperativa,a.s.,najprvakovedľajšíúčastníknastranežalovaného
v 2. a po zmene procesného poriadku ako intervenient. Tá taktiež navrhovala žalobu voči žalovanému v

2. rade zamietnuť. Uviedla, že škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného
a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Uhrádza sa v peniazoch. Pre určenie jej výšky je rozhodujúca
cena veci v čase, keď bola poškodená. Pri určení tejto ceny sa vychádza z cenového predpisu, prípadne
z ceny nadobúdacej s prihliadnutím na jej pokles vyplývajúci z jej veku, amortizácie, funkčnosti a
podobne, ako aj s prihliadnutím na jej prípadný vzrast, ktorý nastal následkom zhodnotenia veci. Pri

nových veciach sa prizná náhrada v plnej výške, pri veciach starších a opotrebovaných však treba vždy
prihliadať na ich vek, opotrebovanie a podobne, pričom tzv. amortizačná zrážka, ktorá sa odpočítava, je
spravidla odstupňovaná podľa veku poškodenej veci. Pri škodách na veci opotrebovanej alebo použitej
sa vychádza z názoru, že pri vynaložení určitej čiastky na opravu veci je od tejto čiastky potrebné odrátať
čiastkuzodpovedajúcuzhodnoteniuvecioprotijejstavupredpoškodením.Pokiaľsavykonanouopravou

vec oproti pôvodnému stavu zhodnotila, od nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu sa odráta
čiastka, predstavujúca toto zhodnotenie (R 57/2003). S prihliadnutím na povahu a charakter právneho
inštitútu náhrady škody je neprípustné, aby poškodený po oprave veci získal vec vo vyššej hodnote,
ako mala pred poškodením. Uvedená skutočnosť by zakladala bezdôvodné obohatenia na strane
poškodeného. Taktiež by sa mal súd zaoberať otázkou predchádzania hroziacim škodám (prevenčná

povinnosť) v zmysle § 415 OZ. Ako intervenient uviedla, že zodpovedným subjektom je žalovaný v 1.
rade a nie žalovaný v 2. rade. Žalovaná v 2. rade s jeho vyjadrením plne súhlasila.

8. Žalobca k vyjadreniam žalovaného v 1. rade uviedol, že nie je možné súhlasiť s tým, že
jednotlivý vlastníci sa podpisom zmluvy o výkone správy zbavia zodpovednosti za škody spôsobené

ich vlastníctvom. Je to najmä z dôvodu, že s poukazom na § 420 Občianskeho zákonníka každý
vlastník vecí zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. V zmysle § 8b ods. 1
ZVB správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytovýchpriestorov v dome pred súdom. Z uvedeného jasne vyplýva, že správca koná ako splnomocnenec v
mene a na účet vlastníkov bytov a je im za svoju činnosť priamo zodpovedný, čo naviac potvrdzuje
aj znenie § 8 ods. 5 ZVB, v zmysle ktorého správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových

priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia
svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy. Uvedené ustanovenie
upravuje zodpovednosť správcu priamo voči vlastníkom, nie však voči tretím osobám. Voči tretím
osobámsúvždypriamozaviazanívlastnícibytovanebytovýchpriestorovvdomespoločneanerozdielne
a až následne môžu vlastníci bytov a nebytových priestorov v zmysle § 8 ods. 5 ZVB regresne

uplatniť svoj nárok voči správcovi. Aj z ust. čl. 1 zmluvy o výkone správy vlastníci bytov a nebytových
priestorov, kde vlastníci poverujú správcu zabezpečovaním prevádzky, údržby a opráv spoločných častí,
spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu a pozemku prislúchajúcemu k domu je zrejmé,
že sa jedná iba o poverenie (splnomocnenie) na výkon určitej činnosti, čo znamená, že zodpovedný
subjekt (vlastník bytu a nebytového priestoru) sa nemení, iba v jeho prospech vzniká oprávnenie na
základe uvedeného zmluvného ustanovenia domáhať sa následne regresného postihu voči správcovi.

Zmluva o výkone správy nie je verejná listina a verejnosti voľne dostupná. Žiadna tretia osoba sa k
obsahu tejto zmluvy nemá možnosť dostať a aj z tohto dôvodu je odôvodnené postavenie vlastníka
bytu a nebytového priestoru ako aj jeho zodpovednosť. Tretia osoba nemá možnosť dozvedieť sa s
kým majú vlastníci bytov a nebytových priestorov uzavretú zmluvu o výkone správy, a preto aj zákonné
ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravujú iba zodpovednosť správcu

voči vlastníkom, a nie voči tretím osobám. Nie je možné súhlasiť ani s tvrdením, že zodpovedným
subjektom je ten, kto je za zodpovednosť za škodu poistený. Samotná skutočnosť, že spoločnosť
BYTOVÉ HOSPODÁRSTVO, s.r.o., je poistená pre prípad vzniku zodpovednosti za škodu, nezakladá
jej pasívnu legitimáciu vo veci samej. Spoločnosť BYTOVÉ HOSPODÁRSTVO, s.r.o., je poistená práve
pre prípad, že ak vznikne poistná udalosť, ktorou je škoda podobná ako táto, je spoločnosť BYTOVÉ

HOSPODÁRSTVO, s.r.o., zodpovedná voči vlastníkom z dôvodu, že nesplnila resp. nedodržala svoje
zmluvné povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy o výkone správy voči jednotlivým vlastníkom. Z ust.§ 822
a § 833 OZ je zrejmé, že poškodený musí svoj nárok uplatniť v prípade poistenia zodpovednosti za
škodu voči poistenému. Avšak poškodený v tomto prípade vo vzťahu k poistenému nie je žalobca,
ale okamihom úhrady žalobcom požadovanej sumy ním bude žalovaný - vlastník poškodený vo

vzťahu k svojmu zmluvnému partnerovi, u ktorého si objednal správu a údržbu bytového domu, t.j.
vo vzťahu k poistenému. Ust. § 1 ods. 1 ZVB priamo zaradzuje do okruhu subjektov, na ktoré sa
uvedený zákon vzťahuje, len vlastníkov bytov a nebytových priestorov, resp. na ich vzájomné vzťahy.
Preto je zjavné, že na akékoľvek ďalšie právne vzťahy s inými, tretími osobami, sa tento zákon
nevzťahuje. Ust. § 8 odsek 5 ZVB v súlade s § 1 ods. 1 zakladá zodpovednosť správcu domu len

voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ako splnomocniteľov správcu domu na vykonávanie
správy domu na základe zákonného splnomocnenia uvedeného v § 8b odsek 1 ZVB. ZVB sa na tretie
osoby nevzťahuje, nezaoberá sa právnymi vzťahmi s tretími osobami, ale jeho ustanovenia regulujú
len právne vzťahy vznikajúce pri správe domu, t.j. medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a
správcom domu, a upravuje zodpovednosť za škodu len medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov

asprávcomdomu,preto niejemožnékonštatovať,žesprávcadomujezodpovednýzaškoduspôsobenú
tretím osobám. Pre vyvodenie zodpovednosti za škodu spôsobenú tretím osobám je preto nutné
použiť všeobecný právny predpis, ktorý zodpovednosť za škodu upravuje, teda konkrétne ust. § 420
a nasl. OZ pojednávajúce o všeobecnej zodpovednosti za škodu v spojení s ustanoveniami § 137
a nasl. OZ pojednávajúce o podielovom spoluvlastníctve, nakoľko všetci vlastníci bytov a nebytových

priestorov v bytovom dome sú spoluvlastníkmi aj spoločných častí domu, t.j. strechy, na ktorej nebol
sneh uprataný, a z ktorej masa snehu padla priamo na motorové vozidlo žalobcu. Podľa článku 20
odsek 3 Ústavy SR vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so
všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské
zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Podľa § 9

ods. 2 ZVB právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu,
príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Preto výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k
jednoznačnému záveru, že všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zaväzujú nielen
všetky právne úkony, ale sú aj spoločne zodpovední za spôsobenú škodu tretím osobám, ktorá vznikla

pádom masy snehu na motorové vozidlo z ich predmetu spoluvlastníctva, t.j. zo strechy, ktorá mala
byť uprataná a udržiavaná v stave, aby tretím osobám nehrozil vznik škody. Osobou zodpovednou za
škodu nemôže byť osoba iná ako vlastník bytu a nebytového priestoru, pretože citované ustanovenia
priamo určujú zaviazanosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov z titulu ich spoluvlastníctva, ktoréich zaväzuje a vlastníci sú zaviazaní z právnych úkonov týkajúcich sa predmetu ich vlastníctva, zároveň
sú zaviazaní aj zo záväzkov, ktoré vzniknú nielen z právnych úkonov, ale aj zo zodpovednosti za škodu a
z ostatných záväzkov, ktoré sa viažu priamo na predmet ich vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva,

t.j. v predmetnej veci na strechu bytového domu. Podľa § 6 odsek 2 písm. a) zákona č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca
alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome prevádzku,
údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku
a príslušenstva. ZVB v uvedenom ust. priamo ex lege konštituuje povinnosti správcu týkajúce sa správy

domu. Z neho priamo vyplýva, že správca domu nevystupuje voči tretím osobám, jeho povinnosti sú
uvedeným ustanovením naviazané len na zabezpečovanie uvedených povinností pre vlastníkov bytov
a nebytových priestorov. Vlastník bytu má zmluvu so správcom, ktorý sa stará o údržbu bytového domu
a prípadne aj ako splnomocnenec zastupuje vlastníkov, ale zodpovedný je voči poškodenému vlastník,
nie správca. Podľa § 22 ods. 1 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo
zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Jednoznačne preto možno konštatovať,

že správca bol povinný, v zmysle § 6 odsek 2 písm. a) ZVB zabezpečiť údržbu strechy, avšak v spojení
s ostatnými ustanoveniami tohto zákona len ako splnomocnenec. Takéto konštatovanie je v súlade s
vyššie uvedeným ustanovením § 22 odsek 1 OZ a § 9 ods. 2 ZVB, nakoľko práva a povinnosti pri
správe domu vznikajú priamo vlastníkom bytov a nebytových priestorov (rozsudok Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 1Cob/207/2007 + rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Obdo/25/2008) a zároveň správca

domu koná v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ide teda o osobitným zákonom udelené
priame splnomocnenie pre správcu domu pri vykonávaní správy domu, bez potreby udelenia osobitného
plnomocenstva vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Najvyšší súd SR pripustil, že v prípade
určitých špecifických situáciách je na mieste sa zaoberať otázkou zodpovednosti správcu domu, avšak
to len za výnimočných podmienok, kedy právny vzťah nie je upravený v ZVB, medzi správcom domu

a treťou osobou existuje zmluvný vzťah, a zároveň osobitný zákon vymedzuje aj ďalšie podmienky,
ktoré správcu domu ako priamy zaviazaný subjekt konštituujú. V danom prípade je však jednoznačné,
že zodpovednými subjektmi sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, pretože priamo ZVB
zakladá povinnosť správcu domu vykonávať údržbu domu a zároveň v prípade vzniku škody žiaden
osobitný zákon neupravuje osobitné predpoklady zodpovednosti správcu bytového domu za škodu,

preto sa uplatní všeobecná úprava v zmysle ZVB a úprava náhrady škody v zmysle OZ. V súlade s
judikatúrou uvedenou vyššie, len v prípade, ak iný, osobitný zákon (v uvedenom exemplifikatívnom
prípade zákon o energetike) konštituuje pre správcu iné povinnosti a zároveň aj ďalšie predpoklady jeho
priamej právnej viazanosti voči tretím osobám, napríklad prostredníctvom zmluvy o dodávke elektrickej
energie, je možné skúmať zodpovednosť správcu domu voči týmto tretím osobám. Vzhľadom na to, že

údržba strechy je povinnosť pri správe domu, ktorú konštituuje priamo ZVB, tak skúmanie zodpovednosti
za škodu niekoho iného ako vlastníkov bytov a nebytových priestorov voči tretím osobám nie je na
mieste. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaný v 1. rade povinný uhradiť žalobcovi plnú výšku škody
a následne si uplatniť regres voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome, a až
následne si vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uplatnia regresný nárok voči správcovi domu

alebo si priamo len žalovaný v 1. rade uplatní regresný nárok voči správcovi domu. K § 9 ods. 2 v
dôvodovej správe k ZVB sa uvádza: ,,Právne úkony týkajúce sa domu zaväzujú spoločenstvo, ale tam,
kde sa spoločenstvo nezriadi, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Napr. ak
omietka spadnutá z domu poškodí zaparkované auto za škodu zodpovedá spoločenstvo, ale v prípade,
že toto nevzniklo, zodpovedajú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov spoločne.“

- K tvrdeniam žalovaného týkajúcich sa informatívnej tabule upozorňujúcej na skutočnosť, že „pozor
padá sneh zo strechy“, ktoré mali byť umiestnené presne pred miestom, na budove, kde žalobca
parkoval, žalobca uviedol, že tieto sa nezakladajú na pravde, o čom svedčia fotografie zo škodovej
udalosti, z ktorých je zrejmé, že na budove žiadne upozornenie v čase škodovej udalosti nebolo. Taktiež
popiera akékoľvek tvrdenia, že bol o možnosti pádu snehu zo strechy vôbec niekým informovaný. Nie je

pravdou ani tvrdenie, že v tom čase tam neparkovali žiadne iné auta, nakoľko z predložených fotografií
vyplýva, že hneď pred autom žalobcu parkovalo iné auto. Naviac miesto, kde parkoval žalobca, je riadne
dopravnou značkou označeným parkoviskom. Aj keby bola preukázaná skutočnosť, že na budove bolo
upozornenie na možný pád snehu zo strechy, čo nie je, takéto jednostranné vyhlásenie vlastníka budovy
ho nezbavuje zodpovednosti za spôsobenú škodu. Žalobca tiež nesúhlasí s tvrdením, že ktokoľvek

akonáhle uzavrie s treťou osobou nejakú zmluvu, zbaví sa svojej zodpovednosti, pretože sa zbaví
zavinenia. Uvedený výklad právneho zástupcu žalovaného by v praxi znamenal, že každý splnomocniteľ
resp. ktokoľvek akonáhle zistí, že je zodpovedným za nejakú škodu, preukáže nejakú zmluvu s treťou
osobou (hoci aj fiktívnu, spätne podpísanú, antidatovanú), sa týmto zbaví zodpovednosti, čo môžespôsobiť, že počas konania by sa škoda premlčala a pod. Zodpovednosť môže byť vo forme priameho
úmyslu alebo vedomej alebo nevedomej nedbanlivosti. V tomto prípade je nepochybné, že sa jedná o
nedbanlivosť, a to vedomú, nakoľko žalovaný sám na pojednávaní vypovedal a uviedol, že vedel, že na

streche je masa snehu a že táto masa môže spadnúť a poškodiť veci, resp. ublížiť niekomu na zdraví.
Aj napriek tejto vedomosti o existencií možnosti vzniku škody sa bez nejakého relevantného dôvodu
spoliehal, že k tejto škodovej udalosti nedôjde a nič proti tomuto neurobil. Podľa § 415 Občianskeho
zákonníka, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí, a teda najmä vlastník resp. spoluvlastník budovy, ktorý vie o možnosti

vzniku škody a aj napriek tomu voči tomu nezakročí a spolieha sa bez nejakého primeraného dôvodu na
to, že je uzatvorená zmluva so správcom. V prípade aj keby sa na bytovom dome nachádzal oznam o
riziku pádu snehu, pôvodný žalobca oznamu nerozumel, nakoľko neovláda slovenský jazyk a nemohol
predpokladať pád snehu, ak pri bytovom dome boli zaparkované iné autá.
- K výpovedi svedkyne Q. že na predmetnom bytovom dome sú zábrany proti pádu snehu zo strechy,
ktoré ku predmetnej streche prislúchajú, žalobca uviedol, že nie je pravdou, že by jeho byt alebo

kancelária mali okná, z ktorých by malo byť vidieť na strechu predmetného domu, nakoľko jeho
kancelária nemá okná na ulicu, na ktorej mal zaparkované vozidlo. Trvá na tom, že žiaden oznam na
predmetnej budove ohľadne snehu vyvesený nebol. Podrobnosti vo vzťahu ku zábranám proti snehu
na tej ktorej streche budovy sú určené všeobecne záväznými právnymi predpismi: zákon č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), vyhláška č. 532/2002 Z.z. ktorou

sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných
technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,
STN 73 1901 Navrhovanie striech. Podľa vyhl. č. 532/2002 Z.z., v § 26 ods. 1 musí strešná konštrukcia
chrániť stavbu pred účinkami vonkajšej klímy, zachytávať a odvádzať zrážkové vody, zabraňovať ich
vnikaniu do konštrukcií a zachytávať sneh a ľad tak, aby neohrozovali chodcov a účastníkov cestnej

premávky. Podľa § 26 ods. 6 predmetnej vyhlášky šikmá strecha stavby so sklonom strešných rovín
strmšia ako 25 stupňov musí mať zachytávač zosúvajúceho sa snehu. Podľa STN 73 1901 Navrhovanie
striech bod 7.2.: ,,Strecha musí byť navrhnutá tak, aby tuhé atmosférické zrážky a javy súvisiace s ich
výskytom na strešnej ploche nepriaznivo neovplyvňovali spoľahlivosť a bezpečnosť strešnej konštrukcie
a technických zariadení budov umiestnených na streche, ani bezpečnosť ľudí a prevádzky okolo budov,

ani trvanlivosť priľahlých stavebných konštrukcií v prípade pádu snehu a ľadu alebo stekania vody zo
striech.“ Podľa Odporúčaných zásad navrhovania tvaru a odvodnenia striech podľa oblastí (Príloha G
STN 73 1901 - informatívna) bod G.9: ,,V prípade dovoleného sklzu snehu zo strechy projektantom,
treba prevádzku okolo objektu riešiť tak, aby snehové masy alebo stekajúca voda neohrozovali ani
prevádzku, ani bezpečnosť ľudí, alebo trvanlivosť priľahlých stavebných konštrukcií. V opačnom prípade

treba použiť vhodné zachytávače snehu. Snehové zachytávače navrhuje projektant. Technické riešenie
detailov súvisiacich so snehovými zachytávačmi poskytuje dodávateľ krytiny a výrobca snehových
zachytávačov.“ Spoločnosť Tondach ako dodávateľ strešnej krytiny a snehových zachytávačov uvádza
na svojej internetovej stránke aj časť venovanú Protisnehovým opatreniam. Do strešného systému podľa
spoločnosti Tondach patrí aj ,,systém hákov, snehových tašiek a sneholamov. Účelom použitia týchto

prvkov je zadržať sneh na ploche strechy, aby sa rovnomerne roztápal a zabrániť zosuvom snehových
lavín a tvoreniu ľadových častí Opatrenia proti zosuvom snehu majú optimálny účinok, pokiaľ je na
streche vhodne použitý a rozložený správny počet prvkov. Ich inštalácia iba v dolnom okraji strechy pri
odkvape nie je dovolená a nechráni pred lavínami zosúvajúcimi sa zo strechy. Počet a rozmiestnenie
prvkov sa stanovuje individuálne. Spotreba sa pohybuje v rozmedzí 1,5-5 ks/m2 plochy. Snehové prvky

sa nesmú používať ako bezpečnostné háky (k uchyteniu pre rebrík) a nie sú pochôdzne. Pri montáži je
nutné rešpektovať miestne bezpečnostné predpisy. Pri extrémnych miestnych snehových podmienkach,
a v prípade špeciálnych tvarov striech a tiež pri strešných oknách, slnečných kolektoroch, vetracích
otvoroch atď. je vždy nutné rešpektovať množstvo protisnehových prvkov. Ďalej potom nad vchody do
budov a u verejného majetku, ako sú chodníky alebo cesty, sa musia z bezpečnostných dôvodov pozdĺž

odkvapov inštalovať snehové mreže (podľa miestnych bezpečnostných predpisov).“ Na schémach
sú znázornené niektoré z najvhodnejších a najúčinnejších umiestnení protisnehových zábran na
streche. Umiestnenie snehových zábran podľa týchto schém môžeme považovať za dostatočnú ochranu
proti pádu snehu zo strechy v rátane ďalších možností uloženia protisnehových zábran uvedených v
stanovisku spoločnosti TONDACH. Čím je totiž zachytávačov na streche viac, tým sa ťažký padajúci

sneh ktorý je uložený na streche viac „roztrhá” a váha snehu, ktorá klesá a topí sa smerom k zemi, sa
zmenšuje.Pôvodnástrecha(podľafotografiípôvodnejstrechypredrekonštrukciuzosusednéhovchodu,
ktorá bola na celej ulici rovnaká) vôbec nemala v čase pádu snehu zabraňovače, až po nadstavbe
podkrovia došlo k zmene strešnej krytiny v dôsledku úplnej prestavby aj strechy. Až po nadstavbepodkrovia vlastníci dali strešnú krytinu so zabraňovačmi proti zosunu snehu, ale aj tak dané riešenie nie
je nedostatočné oproti iným budovám, tiež kultúrnym pamiatkam napr. Rodošto na rovnakej ulici, pričom
na Rodošte sú protisnehové zábrany až v 9 radoch ako vyplýva z priložených fotografií. Preto neobstojí

tvrdenie žalovaného, že pamiatkový úrad by nepovolil iné snehové zábrany ako majú. Je zjavné, že
napriek odporúčaniu odborných článkov (zo všeobecne bežne dostupných informácii) aj terajší stav
z hľadiska predchádzania vzniku škody je nedostatočný, teda aj samotná prevencia nedostatočná. Z
vyjadrení svedkov je preukázané, že sneh zo strechy stále padal, aj v minulosti, dokonca niektorým
vlastníkom bytov v bytovom dome aj spôsobil škodu. Žalovaný teda o tom, že sneh zo strechy bytového

domu padá, vedel. Na pojednávaní dňa 5.12.2013 žiaden zo svedkov nepotvrdil, že v deň škodovej
udalosti, na stene skutočne oznam upozorňujúci na možnosť pádu snehu zo strechy, visel. Naopak,
svedkyňa pani Kaščáková, ktorá bola bezprostredne po škodovej udalosti na mieste škodovej udalosti,
potvrdila, že takýto oznam na mieste v čase škodovej udalosti nevisel. Samotní svedkovia uviedli, že
takýto oznam sa vylepoval, avšak buď ho zvykli strhnúť okoloidúci alebo spadol sám zo steny. Niektorí
svedkovia uviedli, že v čase škodovej udalosti pred predmetným bytovým domom iné auto, okrem auto

p. Antala Molnára, nestálo. Je nanajvýš pozoruhodné, že na fotografiách z času škodovej udalosti je
zachytené aj ďalšie auto pri aute p. Antala Molnára a skutočnosť, že na ulici stáli aj iné motorové vozidlá,
potvrdila aj svedkyňa p. Kaščáková. Žalovaný je pre takýto prípad - škoda spôsobená padom snehu
zo strechy - poistený u vedľajšieho účastníka (cez bytové družstvo). Predmetná poistka kryje škody
takto vzniknuté a dôkazom je aj tá skutočnosť, že poistné plnenie bolo pôvodnému žalobcovi poisťovňou

poskytnuté, ale nie v celej výške škody. Aj keď ide o pochybenie v prevencii pred vznikom škôd na strane
žalovaného, daná situácia je predpokladateľná, v praxi častá a riešením je práve poistenie, ktoré bolo v
predmetnej veci dané. Poistenie plní reparační funkciu, aby sa zmiernili dôsledky takýchto nepriaznivých
udalostí a náhrady škôd sú poisťovňami poskytované. Svedkyňa Čadilová uviedla, že aj v inom vchode
mali poistnú udalosť pádom snehu a všetko bolo uhradené poisťovňou. Vzhľadom na to, že vedľajší

účastníkpostupovalvočivlastníkombytovprotizákonne,nesprávnymvýpočtomvýškyškodyprilikvidácii
poistnej udalosti, zodpovedá za škodu, ktorú tým vlastníkom bytov spôsobil.
- K námietkam žalovaného v 1. rade ohľadne žalobcom vypočítanej výške škody žalobca uviedol,
že tá je preukázaná znaleckým posudkom č. 97/2008 Ing. Karola Köteleša a kalkuláciou Javítási
kalkuláció, vypracovanou spoločnosťou DEKRA-Expert Kft., M.mu 8.2.2008. Výpočet škody spol. AUTO

DATA, s.r.o. pre spol. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., sa vykonal až 10.3.2008, teda logicky by k
ďalšiemu poškodeniu vozidla mohlo dôjsť jedine v prípade, ak by výpočet škody spol. DEKRA-Expert Kft.
nasledoval po výpočte škody spol. AUTO DATA, s.r.o. Pokiaľ ide o judikatúru, ktorú predkladal právny
zástupca žalovaného v 1. rade, táto je irelevantná pre posúdenie predmetnej veci, nakoľko v uvedených
rozhodnutiach sa počíta s tým, že hodnota vozidla po oprave sa vyrovná hodnote pred poškodením,

avšak zo znaleckého posudku, ktorý žalobca predložil, vyplýva, že hodnota vozidla pôvodného žalobcu
po oprave bola nižšia než pred škodovou udalosťou.
- Žalobca voči znaleckému posudku č. 28/2015 Ing. Jána Mandelíka, PhD., namietal tvrdenie znalca,
že k zníženiu predajnosti vozidla následkom použitej technológie opravy by došlo iba u vozidla s dobou
prevádzky menej ako 4 roky, pričom vychádza z programu AutoTax, kde je uvedený len vek vozidla

bez zohľadnenia ďalších faktorov. Oprava poškodeného vozidla bola vykonaná zváracou technológiou,
ktorá má výrazný vplyv na znehodnotenie vozidla a koriguje koeficient opravy vozidla. Neskôr poukázal
na to, že znalec v doplnku znaleckého posudku č. 28/2015 z 22.6.2015 korigoval svoj výpočet výšky
škody, stanovil, že vplyvom opravy poškodeného vozidla došlo ku jeho znehodnoteniu (str. 9 Doplnku),
k čomu ho usmernil Ústav súdneho inžinierstva v Žiline (str. 2 Doplnku), avšak len v obmedzenej miere.

Ním uvedená výška sumy 515 eur zodpovedajúca znehodnoteniu poškodeného vozidla je podľa žalobcu
nereálna a nízka. V súvislosti s výškou škody, je zrejmé, že okrem ostatných zložiek škody, nie je možné
poškodeného ukracovať o uhradenie skutočnej škody odvolávajúc sa na amortizáciu vozidla - tento
záver je konštantne prekonaný a nie je možné znižovať výšku náhrady škody odkazom na amortizáciu
pod vplyvom opravy vozidla.

- K námietke premlčania vznesenej žalovaným v 2. rade žalobca uviedol, že plynutie premlčacej
subjektívnej lehoty začína od momentu, kedy škoda ako taká je objektívne vyčísliteľná a k tomu mohlo
dôjsť až na konci mája 2008, kedy bola žalobcovi doručená likvidačná správa od poisťovne, kde bolo
zrejmé ktoré sumy nebudú uhradené. Tvrdenie o začiatku premlčacej lehoty pri samotnom momente
vzniku škodovej udalosti je absolútne v rozpore s rozhodovacou praxou súdov. Ďalšou podmienkou

plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je aj vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá. Preto je námietka
premlčania nedôvodná.
-Ktvrdeniamžalovanéhov2.radeohľadnespoluzavineniažalobcužalobcauviedol,žepôvodnýžalobca
včaseškodovejudalostistálsosvojímmotorovýmvozidlomnaštandardnomparkovacommiestenauliciv meste. Ak by sa pripustil názor žalovaného v 2. rade, to by znamenalo to, že pri akejkoľvek škodovej
udalosti, ktorá sa stala na normálnych parkoviskách, by vždy nasledovalo spoluzavinenie, resp. ak by sa
stala akákoľvek dopravná nehoda, tak spoluzavinil by ju aj vodič motorového vozidla, pretože objektívne

vždy pri jazde vozidlom sa môže stať nejaká škoda.

9. Podaním z 12.1.2012 žalobca navrhol súdu rozhodnúť o zámene účastníka na strane žalobcu
tak, že na jeho miesto vstúpi spoločnosť INVESTREAL, s.r.o., so sídlom Kpt. Nálepku 1433, 075 01
Trebišov, IČO: 36 198 340 a to z dôvodu prevodu práv a povinností v predmetnej veci po začatí

konania zo žalobcu na spol. INVESTREAL, s.r.o., Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.10.2011.
Súd uznesením sp.zn. 39C 407/2009-170 z 1.3.2012 zamietol návrh žalobcu na zmenu účastníkov
konania na strane žalobcu a následne súd na základe včas podaného odvolania žalobcom zmenil
toto napadnuté uznesenie uznesením sp.zn. 39C/407/2009-180 zo 14.5.2012 tak, že pripustil, aby do
konania namiesto pôvodného žalobcu Antala Molnára vstúpil žalobca INVESTREAL, s.r.o. Po zlúčení
sa uvedenej spoločnosti so spoločnosťou MIKULTEX TRADE, s.r.o., súd v súlade s § 107 ods. 4 O.s.p.

(ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak
právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví) pokračoval v konaní so spoločnosťou MIKULTEX TRADE,
s.r.o, ako žalobcom.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov,

výsluchom žalovaného v 1. rade a svedkov i znaleckým dokazovaním. Svedok Q. vypovedal, že svoju
pohľadávku predal súčasnému žalobcovi. Začiatkom januára 2008 večer prišiel do Košíc vlastným
motorovým vozidlom a zaparkoval ho tam, kde už parkoval viackrát, keďže mal kanceláriu aj ubytovanie
natejulici.Zajehoautomajprednímbolizaparkovanéautá.Žiadnutabuľu,oznamnezbadal.Nenapadlo
hopozrieťsanastrechu.Zkancelárienemalvýhľadnastrechu.Nadruhýdeňv vskorýchpoobedňajších

hodinách zistil, že zo strechy budovy sneh spadol na jeho auto. Pri vybavovaní škodovej udalosti mu
pomáhala kolegyňa Zuzana Tesarčíková, ktorá hovorila po slovensky. Ešte v ten večer sa obrátili na
zástupcu majiteľa domu, rozprávali s jedným pánom a s jednou ženou. Kolegyňa zistila, do ktorej
poisťovne majú ísť, teda ona zistila o ktorú poisťovňu ide. Spadnutý sneh a ľad mu poškodili predný
nárazník, kapotu motora, predné sklo, stierače, celú strechu auta, zadné sklo auta, zadnú kapotu

batožinového priestoru, možno aj zadný nárazník. V Košiciach nenašiel autorizovaný servis, najbližší
autorizovaný servis bol v Budapešti. V Maďarsku autorizovaným servisom bola vystavená kalkulácia a
neskôr na Slovensku znalec Koteleš vyhotovil znalecký posudok. Domov do Maďarska odviezol auto
na druhý deň po nehode.

11. Svedkyňa J. (predtým Tesarčíková) vo svojej výpovedi uviedla, že poškodený bol jej nadriadeným. Aj
ona dosť často parkovala na predmetnom mieste, nebolo to spoplatnené ani vyhradené pre rezidentov
a žiadny nápis tam nebol ani v papierovej forme, ani kriedou napísané. Hneď za ním i pred ním boli
ďalšie autá. Dosť husto snežilo a potom sa to topilo. On stála hneď na druhej strane. Na tej ulici mali
kancelárie s výhľadom do dvora, nie do ulice. Poistnú udalosť začali hneď (kolo 17.00 hod.) riešiť tak,

že vošli do tej brány, kde ich v zubnej ambulancii odporučili na nejakú domovníčku a tak šli za ňou, ona
ich poslala do poisťovne. Na druhý deň šli do Kooperatívy. Celá predná časť auta bola zdemolovaná -
boli dvere, okno, asi nárazník. Ns otázku, či tá pani im neukazovala nejaký nadpis, svedkyňa uviedla, že
nič im neukazovala. Na streche neboli žiadne záhradky. Oni mali trošku iný dizajn strechy. Poškodený
hovoril maďarsky a anglicky, robila mu prekladateľku. Z poisťovne to prišli hneď nafotiť, hovorili ako to

pôjde hladko, lebo tá bytovka bola poistená. Poškodený si dal auto opraviť v Maďarsku, keďže bol
Maďar. Mal ho čerstvo zrenovované, investoval doňho veľa peňazí. Myslel, že to pôjde z poistky, nechcel
robiť škodu tým ľuďom. S p. Tkáčom nekomunikovali.

12. Podľa výtlačku z katasterportálu zo 17.6.2009 a 16.9.2013 a podľa výpisu z katastra nehnuteľností

z 26.1.2010 - výpis z L. k.ú. Stredné mesto okres Košice I je spoluvlastníkom obytného domu A. na
parcele č. XXX žalovaný v X. rade v podiele priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastníckom podiele k pozemku 468/10000 a výlučným vlastníkom bytu č. 5. Soluvlastníkmi
na spoločných častiach a zariadeniach domu sú aj svedkovia EZ.
13. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca býval oproti, asi na Starej baštovej 4,

v predmetnom období bola kalamita, husto snežilo a asi dva týždne po odmäku začal padať sneh
zo striech. 3-4 dni pred škodovou udalosťou osobne žalobcu po anglicky upozornil, aby sa vyhýbal
strechám, lebo na nich boli previsy snehu. Už v tom čase mali na dome nápis Pozor, padá sneh zo
strechy. O pár dní mu na dverách bytu zazvonila O.vedka.14.SvedkyňaQ.hovozidlabolpán,ktorýmaloprotikanceláriunaprvomposchodí.Vdanúzimuhovidela
tri-štyrikrát parkovať na rôznych miestach, väčšinou oproti. Aj mu v čase nehody ukázala, že predsa zo

svojho okna musel vidieť na ich strechu, že sú tam previsy snehu a že na stene je oznam, že padá
sneh. Tie oznamy na kamennom sokli vo výške očí vodiča a tiež na oboch stranách pod odkvapovými
rúrami. On povedal, že nerozumie po slovensky. Tak mu ukázala, že aj na jeho dome je taký oznam,
prečo sa naň niekoho neopýtal. Bezprostredne po nehode sa vyjadril, že on od vlastníkov bytov nechce
nič, že si je vedomý toho, že mohol tiež zabrániť tejto škode, ale že, ak by bolo možné získať nejaké

plnenie z poistenia, tak aspoň to by chcel. Potom šla s ním a jeho kolegyňou (na lístku mala svedkyňa
poznačené jej meno, išlo o Zuzanu Tesarčíkovú) do poisťovne KOOPERATIVA, keďže mali poistený
dom. V poisťovni im bolo povedané, že by to malo vybavovať bytové hospodárstvo. Takže potom to už
bolo vybavované cez bytové hospodárstvo. Parkovisko patrí mestu a je platené, mesto im povedalo, že
to majú riešiť dávaním oznamu. Na streche majú a mali zábrany, ktoré prislúchajú k ich typu strechy.
S poškodeným rozprávala maďarsky aj anglicky. Na poškodenom vozidle došlo k prasknutiu predného

skla a k zakriveniu vrchnej časti kapoty v blízkosti toho predného skla. Na otázku, či nepovažovali za
potrebné uviesť oznam v maďarčine, keď ste videli, že pred ich domom stojí maďarské auto, svedkyňa
uviedla, že nikdy neuvažovali nad tým, že by ho dávali v inom jazyku, nakoľko ani na dopravných
značkách nezvyknú byť upozornenia v iných jazykoch, na ich ulici nezvyknú stáť vozidlá cudzincov a na
ostatných domoch v ulici boli taktiež názvy v slovenčine.

15. Z výpovede svedka P.o súd zistil, že má v danej bytovke stomatologickú ordináciu od roku 2002. Od
roku 2005 vždy na bloku boli dva oznamy spredu a jeden zboku v takých euroobaloch buď na bielom
alebo žltom papieri, kde bolo upozornenie, že padá sneh. Možno len na pár dní sa stalo, že to strhol
vietor. O nehode nevedel, je možné, že sestričky alebo jeho otec niečo riešili v čakárni, ale on bol vzadu

v ambulancii. Či presne v deň nehody tam visel ten oznam, to si nepamätá. Začiatkom januára 2008
tam mohol byť ten oznam, zvykol fajčiť pred bytovkou a pokiaľ si pamätá, tak tam oznam bol.

16. Svedkyňa EZ. asi 15 rokov. Častokrát sa stáva, že padá sneh zo strechy. Počuje to v byte, lebo je
to rana. Asi pred 3 rokmi aj videla preliačinu na kapote, viackrát sa stalo, že na vozidlá spadol sneh,

ale nikdy ich nikto nežaloval. Zrejme si boli vedomí toho, že je to na ich riziko, keď nerešpektujú tabuľu.
Opatrenia na zamedzenie toho padania snehu robiť nemôžu, lebo pamiatkári im nedovolia, keď chceli
rekonštruovať strechu, nemohli ani zjednodušiť ozdoby na streche. Ten nápis Pozor padá sneh! je na
bielom papieri v euroobale umiestnené pri vchode z obidvoch strán alebo krajov budovy. Aj v januári
2008 visel ten nápis, nikdy nie sú dočasne odstránené tie nápisy. Na streche nesmú byť žiadne zábrany

ani nikto na domoch ich na tej ulici nemá.

17. Podľa svedeckej výpovede N., ktorá tiež býva v predmetnom dome a vykonáva tam funkciu domovej
dôverníčky už 6 rokov, už šiesty rok ona osobne lepí letáky pravidelne z čelnej strany aj bočnej steny
bytového domu a tiež na odkvapy a na tyč s dopravnou značkou. Vyrobili už aj trojnožku, kde dávajú

oznam. Vo vedľajšej bráne píšu aj kriedou na stenu. Ide o oznamy v tom zmysle, že „hrozí zosunutie
snehu, parkujete na vlastnú zodpovednosť“. K predmetnej nehode uviedla, že to vozidlo tam stálo asi
2-3 dni, bolo zapadnuté snehom. Na streche boli zábrany také, aké povolil pamiatkový úrad. Neboli tam
iné autá, na ich strane. V ten deň, keď došlo k preliačine, majiteľ vozidla neprišiel, vyhľadal ju až na
druhý deň ráno. Zabezpečili aj pána Tkáča, ktorý vie anglicky, volali aj pani L.. Odkázali ich na poisťovňu.

Či v predmetný deň bol ten oznam na stene, s istotou svedkyňa nevedela, ale bol určite na dopravnej
značke a na odkvapovej rúre. Slečna, čo bola s poškodeným, len toľko vravela, že on vie anglicky, tam
svedkyňu napadlo, že pán Tkáč vie anglicky, preto išli k nemu.

18. Svedok T. vypovedal, že v predmetnom byte býva od roku 2002, o tejto udalosti sa dozvedel asi po

dvoch týždňoch od pána E. Stáva sa to, že tam padá zo strechy sneh, pretože je to stará štvrť, kde sú
ešte šikmé strechy, pamiatkový úrad nad tým drží ochrannú ruku. Lístky Pozor, padá sneh! na papieri
vo fólii sú tam každú zimu. Svedok ale nevedel uviesť, či presne v ten deň tam bol. Niekedy sa stane,
že to mládež strhne. Zvykne to byť nalepené pri vchode aj trochu ďalej zo západnej aj severnej strany.

19. Podľa výpovede svedkyne KQ.ej, ktorá má v predmetnom dome prevádzku kozmetiky, keď spadol
sneh na auto z Maďarska, bolo tam už dlhšie, asi tri dni, pretože ho už pomaly ani nebolo vidieť.
Poškodený zazvonil, pani Čadilová šla za pánom Tkáčom a sa s ním rozprával, mu pomohol pri
vybavovaní. Bolo prasknuté predné sklo a preliačina na streche. Nevidela tam už iné autá. Vedľajšívchod píše kriedou upozornenia a ich vchod zvykol vylepovať každú zimu po oboch krajoch vchodu, že
Padásneh,aleniktotonerešpektuje.Až keďvidia,žesazosúvasnehzostrechy,takzvyknúpreparkovať
majitelia autá. Či tam bolo to upozornenie aj v tom čase, kedy bolo poškodené to vozidlo, svedkyňa

nevedela s určitosťou povedať. Zvykne to byť nalepené s lepiacou páskou po stranách. Niekedy to
spadne alebo to strhnú mladí.

20. Podľa písomnej zmluvy o výkone správy túto uzavreli dňa 31.12.2007 vlastníci bytov a nebytových
priestorov na ulici Stará baštová 3 v Košiciach so správcom Bytové hospodárstvo, s.r.o. Podľa čl. I

zmluvy vlastníci bytov a nebytových priestorov poverujú správcu zabezpečovaním prevádzky, údržby
a opráv spoločných častí, spoločných zariadení príslušenstva bytového domu na ulici A. a pozemku
prislúchajúcemu k domu, zabezpečovaním plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov
ako aj ďalších služieb za podmienok dojednaných zmluvou. Podľa čl. II ods. 2.2 písm. d) prvá veta
zmluvy, na splnenie svojho záväzku je správca povinný sprostredkovať odstránenie havarijných situácií
v spoločných častiach a zariadeniach domu i v bytoch a nebytových priestorov. Podľa čl. V ods. 5.1

zmluvy vlastníci bytov a nebytových priestorov splnomocňujú správcu na právne úkony v ich mene na
zabezpečenie povinností podľa čl. II ods. 2.2. Z týchto úkonov sú zaviazaní priamo vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome. Podľa čl. V ods. 5.2 prvá veta zmluvy škodu spôsobenú správcom pri
výkone správy v rozpore s touto zmluvou znáša v plnom rozsahu správca.

21. Podľa poistky Y. vystavenej KOOPERATIVOU družstevnou poisťovňou a.s. 31.10.1997 Byt.
hospodárstvu s.r.o. táto bola vydaná ako potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy z 24.10.1997 na
dobu neurčitú. Podľa návrhu poistnej zmluvy pre poistenie z 24.10.1997, prijatý KOOPERATIVOU
družstevnoupoisťovňoua.s.,bolpoistenýnájomnýdom naStarejbaštovej3vKošiciach.Akopoistenýje
uvedené BYTOVÉ HOSPODÁRSTVO s.r.o. Podľa listiny z 20.8.1997 Dozorná rada na ulici A.h súhlasila

s poistením domu v poisťovni Kooperativa s tým, že platba bude prevádzaná z FÚaO. Podľa webstránky
OR SR KOOPERATIVA družstevná poisťovňa a.s. má v súčasnosti názov KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group.

22. Podľa kópie likvidačného spisu intervenienta dňa 10.1.2008 p. Q.ožiadal o náhradu škody, ktorá

vznikla dňa 10.1.2008 na jeho aute zn. JAGUAR X-TYPE ŠPZ: IHE 407 pádom veľkého kusu snehu
zo strechy domu na ul. Stará Baštová 3 v Košiciach, čím došlo k rozbitiu predného skla, poškodeniu
kapoty, strechy a kufra auta. Intervenient listom z 18.1.2008 vyzval žalovaného v 2. rade o predloženie
fotodokumentácie a zápisu o poistnej udalosti z 10.1.2008 týkajúcej sa poškodeného p. Q.. Podľa listu
Ing. ZF.niesť tento týždeň zápis z obhliadky a vyčíslenie škody.

23. Podľa faktúry vystavenej Q.la maďarská mena HUF 100 12,791 devízy.

24. Podľa písomného výpočtu výšky plnenia Kooperatíva poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group z
25.3.2008 k poistnej udalosti 9512480213 z 10.1.2008 pád snehu, k poistnej zmluve XXXXXXXXXX

všeobecná zodpovednosť bolo priznaných 159.699,7 kalkulácia nákladov mínus 27.374,7 zhodnotenie
vozidla, spolu 132.325 Sk a poukázaných na účet v Maďarsku. Cena opravy bola vyčíslená 10.3.2008
Agentúrou AUTO DATA, spol. s r.o. 10.3.2008 a výpočet hodnoty vozidla a výšky škody bola poisťovňou
Kooperativa vyčíslená 14.3.2008.

25. Svedok B. nebola v ich kalkulačnom systéme. Vstupné údaje, tzn. množstvo lakírnického
materiálu atď. sú zadávané podľa kalkulačných systémov vypracovaných AAD. Znalci vyratúvajú podľa
znaleckého štandardu.

26. Svedkyňa I.á zmluva má automaticky dojednané poistenie budovy pre prípad živelnej udalosti, k

zavineniu nemala poisťovňa žiadne výhrady. Mali aj správu polície, v tom čase bolo veľa snehu, mali
niekoľko škôd v tom čase v rámci Košíc. K poškodeniu došlo pádom z budovy, preto to brali tak, že
vlastníci domu sú za to objektívne zodpovední.

27. Podľa znaleckého posudku T.o. sú takmer identické, len v kalkulácii AUTO DATA s.r.o. nie sú

zahrnuténákladynalakýrnickýmateriálvhodnote21.250Skaakbolavšeobecnáhodnotapredmetného
vozidla pred poškodením 549.600 Sk, vykonanou opravou sa znížila na cca 494.640 Sk.28. Z písomnej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Antalom Molnárom a INVESTREAL,
s.r.o. dňa 11.10.2011 a jej prílohy č. 1 súd zistil, že pôvodný žalobca postúpil v tomto spore uplatnenú
pohľadávku na INVESTREAL, s.r.o. Podľa webstránky OR SR Valné zhromaždenie spoločnosti

MIKULTEX TRADE, s r.o. dňa 31.03.2014 rozhodlo o zlúčení obchodnej spoločnosti MIKULTEX TRADE,
s r.o., so sídlom 1. mája 1962/111,031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 409 359 ako nástupníckej
spoločnosti s obchodnou spoločnosťou INVESTREAL, s.r.o. a ďalších firiem na obchodnú spoločnosť
MIKULTEX TRADE, s r.o., ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností vrátane
INVESTREAL, s.r.o.

29. Súdom ustanovený znalec T.obenej na uvedenom vozidle poistnou udalosťou z 10.1.2008 určená na
základe jeho skutočnej opravy predstavuje 6.006 eur, že z hľadiska zistených deformácií a poškodenia
vozidla pokladá popísaný priebeh poistnej udalosti za technicky prijateľný a naopak, popísanému
priebehu poistnej udalosti z 10.1.20008 zodpovedá charakter a rozsah poškodenia predmetného
vozidla. V doplnku znaleckého posudku z 22.6.2015 menovaný znalec opravil výšku skutočnej škody

na predmetnom vozidle spôsobenej poistnou udalosťou z 10.1.2008 na 6.521 eur s prihliadnutím na
všeobecnú hodnotu vozidla po oprave poškodenia, ktorú upravil po konzultácii na USI Žilina. Znalec na
svojom závere zotrval aj vo svojej ústnej výpovedi pred súdom.

30. Podľa odborného vyjadrenia IG.5 z 27.7.2015 vo veci opravy vozidla zn. JAGUAR X-TYPE EČ: IHE

407 vykonanou opravou došlo k znehodnoteniu, nakoľko bola použitá tepelná technológia pri výmene
strechy.

31. Súd vo veci vykonal aj kontrolné znalecké dokazovanie. Podľa znaleckého posudku J.., je preto
nesprávny a nepreskúmateľný. Technické znehodnoteniu vozidla v dôsledku vykonanej opravy a

zníženie ceny vozidla v dôsledku vykonanej opravy sú dve rôzne skutočnosti.

32. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len
ZVB) tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov

bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

33. Podľa § 6 ods. ZVB na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu
o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým

družstvom.

34. Podľa § 6 odsek 2 ZVB správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo
spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,

priľahlého pozemku a príslušenstva,
b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
c) vedenie účtu domu v banke,
d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a

nebytových priestorov v dome.

35.Podľa§8ods.5ZVBsprávcazodpovedávlastníkombytovanebytovýchpriestorovvdomezavšetky
škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z
tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy.

36. Podľa § 8b ods. 1 ZVB správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca zastupuje v konaní na súde
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania

podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o
určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome
alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného
práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa vkonaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome.

37. Podľa § 8b ods. 2 ZVB pri správe domu je správca povinný
a) hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou
v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy,
b) dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy
pred vlastnými,

d) vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
k) zabezpečovať všetky ďalšie činnosti potrebné na riadny výkon správy domu v súlade so zmluvou o
výkone správy a s týmto zákonom.

38.Podľa§9ods.2ZVBprávneúkonytýkajúcesadomu,spoločnýchčastídomuaspoločnýchzariadení
domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú

všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

39. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zástupcom je ten, kto je oprávnený konať
za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

40. Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.

41. Podľa § 49 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) strechy stavieb musia zachytávať a odvádzať zrážky a zabraňovať ich vnikaniu do stavebných

konštrukcií.

42. Podľa § 26 ods. 1 prvá veta a 6 vyhl. č. 532/2002 Z.z. strešná konštrukcia musí chrániť stavbu pred
účinkami vonkajšej klímy, zachytávať a odvádzať zrážkové vody, zabraňovať ich vnikaniu do konštrukcií
a zachytávať sneh a ľad tak, aby neohrozovali chodcov a účastníkov cestnej premávky. Šikmá strecha

stavbysosklonomstrešnýchrovínstrmšiaako25stupňovmusímaťzachytávačzosúvajúcehosasnehu.

43. Podľa článku 20 odsek 3 Ústavy SR vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných
alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú

zákonom.

44.Podľa§417ods.1OZkomuškodahrozí,jepovinnýnajejodvráteniezakročiťspôsobomprimeraným
okolnostiam ohrozenia.

45. Podľa § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

46. Podľa § 420 ods. 1 až 3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri

ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

47. Podľa 139 ods. 1 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci

spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

48. Podľa § 511 ods. 1 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak

dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

49. Podľa § 511 ods. 2 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo
účastníkmidohodnutéinak,súpodielynadlhuvšetkýchdlžníkovvovzájomnompomererovnaké.Dlžník,protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinnýbezzbytočnéhoodkladu
upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke.
Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto

rozsahu dlhu inak zbavili.

50. Podľa § 511 ods. 3 ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať
náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne
sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

51. Podľa § 822 OZ z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej
udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

52. Podľa § 823 OZ náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti
poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

53. Podľa § 100 ods. OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

54.Podľa§106ods.1a2OZprávonanáhraduškodysapremlčízadvarokyododňa,keďsapoškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

55. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

56. Podľa § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo
ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť

postihnutá výkonom rozhodnutia.

57. Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

58. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

59. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

60. Podľa ust. § 517 ods. 1 a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

61. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013 výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

62. Podľa § 10c cit. nar. vl. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

63. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 10.1.2008 došlo k pádu snehu zo strechy obytného domu
na ul. A.j poistnej udalosti.64. Žalovaní sa v konaní bránili namietaním nedostatku ich pasívnej legitimácie, tiež spochybňovali
aktívnu legitimáciu právneho nástupcu pôvodného žalobcu. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav
vyplývajúci výlučne z hmotného práva, svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo

povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna - na strane
žalobcu a pasívna - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto,
o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu
v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, je označený
žalovaný.

65. V konaní nebolo sporné, že poškodeným bol p. Q. byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Následne
sa žalobcom podľa § 107 ods. 4 O.s.p. stala spoločnosť MIKULTEX TRADE, s r.o. ako právny nástupca
zaniknutej INVESTREAL, s.r.o.

66. Práva a povinnosti (spolu)vlastníkov bytových domov upravuje zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov (ZVB). Správu domu podľa uvedeného zákona vykonáva spoločenstvo
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo správca na základe zmluvy o výkone správy. Do
správy domu v zmysle uvedeného zákona spadá aj zabezpečenie prevádzky, údržby spoločných častí
a zariadení domu i priľahlého pozemku a príslušenstva pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome. Pri správe domu je správca povinný hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome s odbornou starostlivosťou a zabezpečovať všetky ďalšie činnosti potrebné na
riadny výkon správy domu v súlade so zmluvou o výkone správy a s týmto zákonom. Podľa uvedeného
zákona (ale i predmetnej zmluvy o výkone správy) správca vykonáva správu domu samostatne v mene
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet. Právne úkony týkajúce sa domu,
spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú všetkých

vlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdome.Ztohojezrejmé,žesprávcazoZVBkonáakozástupca
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a z tohto zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo
zastúpeným vlastníkom. Správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome (nie
tretím osobám) za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich
povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy. V konaní bolo preukázané,

že vlastníci bytov a nebytových priestorov na ul. Stará baštová 3 v Košiciach dňa 31.12.2007 uzavreli
so žalovaným v 2. rade zmluvu o výkone správy, v ktorej o.i. poverili správcu zabezpečovaním
prevádzky, údržby a opráv spoločných častí, spoločných zariadení príslušenstva bytového domu a
pozemku prislúchajúcemu k domu, pričom bol správca povinný sprostredkovať odstránenie havarijných
situácií v spoločných častiach a zariadeniach domu. Správca bol vlastníkmi splnomocnený na právne

úkony v ich mene na zabezpečenie uvedených povinností.

67. Súd dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade je vo veci pasívne legitimovaný, čo vyplýva z ust. § 9
ods. 2 zákona 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (i z čl. V ods. 5.1 zmluvy o výkone
správy z 31.12.2007), kde sa výslovne uvádza, že právne úkony týkajúce sa domu i spoločných častí

domu zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Z právnej teórie vyplýva,
že táto zodpovednosť sa týka všetkých právnych vzťahov, do ktorých vlastníci vstupujú. Ide pritom
nielen o zmluvné záväzky voči dodávateľom služieb, ale o akékoľvek pohľadávky tretích osôb, ktoré
vzniknú napríklad aj z protiprávnych či iných zmluvných záväzkov z titulu vlastníctva domu napríklad
náhradaškody,bezdôvodnéobohatenie.Právneúkonyvcitovanomustanoveníjepotrebnéinterpretovať

prostredníctvom toho logického judikatúrneho výkladu extenzívne, v dôsledku čoho pod pojmom právne
úkony možno zaradiť aj iné záväzky nemajúce pôvod v zmluvnom základe. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že za záväzok z právneho vzťahu náhrady škody sú zodpovední vlastníci bytov a veriteľ si môže
svoj nárok uplatniť voči ktorémukoľvek z nich, ale aj proti všetkým spoločne (Podľa 139 ods. 1 OZ z
právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne

a nerozdielne. Podľa § 511 ods. 1 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému
veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z
nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.). Uvedený záver vyplýva aj z dôvodovej
správy k § 9 ods. 2 ZVB (ak omietka spadnutá z domu poškodí zaparkované auto za škodu zodpovedajú

všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov spoločne). Vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaný
v 1. rade povinný nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu a následne sa môže vyporiadať s ostatnými
spoluvlastníkmispoločnýchčastídomu(podľa§439OZktozodpovedázaškoduspoločneanerozdielnes inými, vyporiada sa s nimi podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody) a uplatniť si náhradu škody
voči správcovi domu.

68. Naopak, žalovaný v 2. rade vo veci nie je pasívne legitimovaný, keďže ten nezodpovedá ako
(spolu)vlastník za škodu spôsobenú pádom snehu zo strechy - spoločnej časti domu tomu, komu tým
bola škoda spôsobená (aj v ust. § 420 ods. 2 OZ je vyjadrená zásada, že pokiaľ niekto spôsobí škodu
pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám, ale za ňu
zodpovedá ten, za koho túto činnosť vykonával), ale správca zodpovedá (spolu)vlastníkom bytového

domu za škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností
vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy. ZVB i zmluva o výkone správy, ktorú
vlastníci bytov a nebytových priestorov na ul. Stará baštová 3 v Košiciach uzavreli so žalovaným v 2.
rade upravuje len práva a povinnosti správcu bytov pri zabezpečení prevádzky údržby a opráv domu
voči vlastníkom, neupravujú zodpovednosť správcu a vlastníkov bytov voči tretím osobám. Nič na tom
nemení, že v čl. V ods. 5.2 prvá veta zmluvy o výkone správy bolo uvedené, že škodu spôsobenú

správcom pri výkone správy v rozpore s touto zmluvou znáša v plnom rozsahu správca, keďže túto
zmluvu uzavreli len vlastníci a správca a tretie osoby ňou nie sú viazané a ani im nemohol byť známy
obsah tejto zmluvy. V zmysle uvedeného zmluvného ustanovenia však vzniká vlastníkom oprávnenie
domáhať sa následne regresného postihu voči správcovi. Súd dodáva, že nie je možné súhlasiť s
tvrdením žalovaného v 1. rade, že zodpovedným subjektom je ten, kto je za zodpovednosť za škodu

poistený. Samotná skutočnosť, že žalovaný v 2. rade bol poistený pre prípad vzniku zodpovednosti
za škodu (i keď podľa názoru súdu správne malo ísť o poistenie uzavreté v mene vlastníkov bytov a
nebytových priestorov), nezakladá jeho pasívnu legitimáciu vo veci samej. Voči žalovanému v 2. rade
je poškodeným pre porušenie jeho povinností vyplývajúcich zo zmluvy o výkone správy, resp. bude
okamihom náhrady škody žalobcovi, žalovaný v 1. rade.

69. Navyše súd nemohol voči žalovanému v 2. rade nárok priznať aj vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania, keďže uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba. Všeobecná premlčacia doba plynie
ododňa,kedysaprávomohlovykonaťpoprvýraz(keďprávobolomožnéodôvodnenevykonaťpodaním
žaloby) a tento okamih je daný objektívne. Subjektívna premlčacia lehota síce začína plynúť od okamihu,

kedy sa dotknutá osoba dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (kto a akým spôsobom porušil jej
práva), ale najneskôr ich môže uplatniť na súde do ukončenia objektívnej premlčacej lehoty, subjektívna
premlčacia lehota totiž môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej lehoty. Poškodený - pôvodný
žalobca sa dňa 10.1.2008 dozvedel o vzniknutej škode na jeho vozidle a z ktorého domu mu na vozidlo
padol sneh aj o poistení predmetného domu. Na druhý deň bol v poisťovni, kde nahlásil poistnú udalosť,

takže musel zistiť, že poisteným je žalovaný v 2. rade. Kalkuláciu nákladov opravy obdržal dňa 8.2.2008.
Najneskôr teda nasledujúcim dňom začala plynúť subjektívna premlčacia doba na uplatnenie si práva
na náhradu škody voči žalovanému v 2. rade a uplynula dňom 9.2.2010. Žalobu o náhradu škody voči
žalovanému v 2. rade (presnejšie návrh na pristúpenie žalovaného v 2. rade) doručil súdu dňa 4.3.2010,
teda po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, preto súd musel na vznesenú námietku premlčania

prihliadnuť a aj z toho dôvodu voči žalovanému v 2. rade žalobu zamietnuť.

70. V zmysle § 420 ods. 1 a 3 OZ predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: vznik škody - ujmy
v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľnej v peniazoch, porušenie právnej povinnosti -
konanie v rozpore s objektívnym právom, priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením

právnej povinnosti a prezumpcia zavinenia. Škoda je podľa výkladu súdnej praxe ujma v majetkovej
sfére poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk, pričom obe tieto formy sú rovnocenné. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje
majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného
a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu,

resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu
nebolo dobre možné alebo účelné. Škoda sa uhrádza v peniazoch. Ak sa škoda vyjadruje porovnaním
majetkového stavu poškodeného pred a po poškodení, potom aj rozsah náhrady v peniazoch musí
zohľadňovať výšku prostriedkov (vyjadrenú v peniazoch) nutnú na obnovenie pôvodného majetkového
stavu. Pri škode vzniknutej na veci použitej a čiastočne opotrebovanej potom musí byť zohľadnená

všeobecná cena veci v čase poškodenia a rozsah poškodenia, pričom od sumy vyjadrujúcej náklady
na opravu veci musí byť odpočítaná suma zodpovedajúca zhodnoteniu vozidla jeho opravou oproti
pôvodnému stavu. Zároveň však nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože
výšku škody nemožno činiť závislú na tom, ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju niekomudaruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodné a bez
súvislosti s príčinou vzniku škody. Ak bola oprava vykonaná, je potrebné zvažovať, či cena bola
stanovená správne, či oprava bola vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej

udalosti. Ak nemajú na určenie výšky náhrady škody vplyv náhodné, so škodovou udalosťou nesúvisiace
okolnosti, nemôže pre neho byť významné ani to, či je poškodený platcom DPH a či si nechal automobil
opraviť, alebo si kúpil nový (k tomu viď rozsudok NS ČR sp.zn. 25 Cdo 977/2007). Na základe už
vyššie uvedeného, predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie
porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a

následkom (vzniknutou škodou). Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť aj preukázaná.
V každom konkrétnom prípade treba skúmať, či medzi protiprávnym úkonom a škodou existuje vzťah
príčiny a následku. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda v zmysle všeobecnej povahy, obvyklého
chodu vecí a skúseností, adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne sa musí preukázať, že
škoda by nebola vznikla bez tejto príčiny. Musí ísť o priamu (nie o sprostredkovanú) príčinu (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 23 Cdo 3337/2007). Občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenie.

Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah
škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto
konania. Je založené na dvoch zložkách: vedomostnej a vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme
vnímanie, t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov,
ktoré subjekt vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností.

Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je
zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná
zložka. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že
jumôžespôsobiťabezprimeranýchdôvodovsaspoliehalnato,žejunespôsobí.Nedbanlivosťmôžebyť
aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje

pomery vedieť mal alebo vedieť mohol. V ustanovení § 420 ods. 3 OZ sa predpokladá nedbanlivostné
zavinenie. Existenciu úmyslu treba dokázať.

71. Súd mal v konaní preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti spoluvlastníka strechy domu za
škodu: vznik škody na vozidle p. Antala Molnára objektívne vyjadriteľnej v peniazoch, porušenie právnej

povinnosti žalovaného v 1. rade ako spoluvlastníka strechy domu a to vyplývajúcej z právnych predpisov
(§ 49 ods. 3 stavebného zákona a § 26 ods. 1 a 6 vyhl. č. 532/2002 Z.z. - keď ako spoluvlastník
spoločných častí stavby zodpovedá za to, aby strecha zachytávala a odvádzala zrážky, zachytávala
sneh a ľad tak, aby neohrozovali chodcov a účastníkov cestnej premávky, aby strecha strmšia ako 25
stupňov mala dostačujúci zachytávač zosúvajúceho sa snehu alebo § 415 OZ, čl. 20 ods. 3 Ústavy SR

- aby zabezpečil v prípade živelnej pohromy odstránenie zo strechy mimoriadneho návalu snehu a tak
zabrániť vznikuškodynaživote,zdravíalebomajetku)ipriamupríčinnúsúvislosťmedzivznikomškodya
porušením uvedenej právnej povinnosti, keď v dôsledku nedostatočnej zábrany na streche došlo k pádu
snehu na vozidlo p. Molnára ako aj nedbanlivostné zavinenie (vedomé, keďže z výpovede žalovaného
v 1. rade vyplynulo, že vedel, že na streche je masa snehu a že táto môže spadnúť a prípadne poškodiť

zaparkované vozidlo).

72. Pri určení výšky škody 2.915,08 eur, ktorú je žalovaný v 1. rade povinný žalobcovi nahradiť,
súd vychádzal z kontrolného znaleckého dokazovania (keďže rozhodnutie záviselo od posúdenia
skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky), ktorým bola zistená škoda na predmetnom vozidle

spôsobená danou škodou udalosťou pozostávajúca z účelných a primeraných (vyúčtovaných) nákladov
na odstránenie následkov poškodenia vo výške 6.481,83 eur a z technického znehodnotenia vozidla
v dôsledku vykonanej opravy vo výške 825,63 eur, spolu vo výške 7.307,46 eur a od ktorej súd
odrátal žalobcovi už uhradenú sumu - časť náhrady škody - vo výške 4.392,39 eur (ktorú aj samotný
žalobca žiadal odpočítať). Súdom ustanovený znalec Ing. Ján Mandelík PhD. vo svojom znaleckom

posudku konštatoval, že z hľadiska zistených deformácií a poškodenia vozidla pokladá popísaný priebeh
poistnej udalosti za technicky prijateľný a naopak, popísanému priebehu poistnej udalosti z 10.1.2008
zodpovedá charakter a rozsah poškodenia predmetného vozidla. Tieto jeho závery neboli spochybnené
pri kontrolnom znaleckom dokazovaní. Príjmovým pokladničným dokladom vystaveným Cél Szervíz
Soroksári úti Hyundai 10.4.2008 bolo preukázané, že Antal Molnár za vykonanú opravu skutočne zaplatil

vyfakturovanú sumu.

73. Súd má za to, že v konaní nebolo preukázané spoluzavinenie poškodeného, ktoré by odôvodňovalo,
aby pomerne znášal škodu. V konaní nebolo jednoznačne preukázané, že práve v čase, kedy tampoškodený pred škodovou udalosťou vozidlo odstavil, tam bol nejaký upozorňujúci oznam na možnosť
pádu snehu (podľa fotografií zo škodovej udalosti ani podľa výpovede svedkyne p. Kaščákovej na
budove žiadne upozornenie nebolo, žalobca tiež poprel, žeby bol o možnosti pádu snehu zo strechy

niekým informovaný). Navyše podľa výpovedí svedkov - obyvateľov predmetného bytového domu,
oznam sa vyvesoval vždy len v slovenskom jazyku bez nejakého obrázku alebo aspoň anglického
prekladu, hoci videli na ulici parkovať aj vozidlo poškodeného so zahraničnou ŠPZ. Taktiež tvrdenie, že
tam v tom čase nestálo žiadne vozidlo nebolo nepochybne preukázané (podľa predložených fotografií zo
škodovej udalosti hneď pred autom žalobcu parkovalo iné auto). Podľa výpovedí svedkov situácia bola

na celej ulici obdobná - obdobné strechy, rovnaké klimatické podmienky, preto žalobca nemal dôvod sa
domnievať, že práve na jeho auto spadne sneh zo strechy, navyše ak mu ani nebol známy jej technický
stav (sklon, stav či množstvo zachytávačov) a nie je obvyklé, aby sa chodci či vodiči pohybovali po ulici
s pohľadom upretým na strechu. Poškodený zaparkoval na štandardnom parkovacom mieste na ulici v
meste. K zavineniu nemala ani poisťovňa žiadne výhrady a nešlo v tom čase o ojedinelý prípad takej
škodovej udalosti.

74. So zaplatením priznanej náhrady škody sa žalovaný v 1. rade dostal do omeškania až dňom
nasledujúcim po doručení mu žaloby, pretože až zo žaloby sa preukázateľne dozvedel, že spôsobil
žalobcovi škodu a v akej výške, t.j. dňom 29.8.2009. Žalobca súdu nepreukázal skoršie doručenie
výzvy na zaplatenie uplatneného nároku žalobcu žalovanému v 1. rade. Sadzba hlavné refinančné

operácie (základná úroková sadzba) Európskej centrálnej banky bola k 30.8.2009 1%. Výška úrokov
z omeškania je potom vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej. Žalobcovi teda vznikol nárok aj na
úroky z omeškania vo výške 9% z priznanej sumy istiny 2.915,08 eur od 30.8.2009 do zaplatenia. Vo
zvyšnej časti je žaloba voči žalovanému v 1. rade nedôvodná. Úroky z omeškania ako príslušenstvo
pohľadávky - istiny sledujú osud pohľadávky.

75. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

76. Keďže žalobca bol v konaní plne procesne úspešný, pokiaľ ide o základ nároku vo vzťahu k

žalovanému v 1. rade, avšak výška plnenia závisela od znaleckého posudku, tak súd v súlade s ust. §
255 C.s.p. priznal síce žalobcovi plnú náhradu trov konania, ale len z prisúdenej sumy. Nemožno totiž ad
absurdum žalobcu zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu
alebo znaleckej činnosti.“ (z komentára CSP nakl. BECK, autori Števček a spol.). Úspech vo veci sa v
takom prípade skúma čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. Tak to zodpovedá

princípom spravodlivosti a rozumnému usporiadaniu procesných vzťahov (čl. 4 C.s.p.).

77. Nakoľko vo vzťahu k žalobcovi bol žalovaný 2. rade plne úspešný, súd mu podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
priznal plnú náhradu trov konania.

78. Podľa ust. § 260 C.s.p. ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade
výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

79. Súd preskúmal predložené vyúčtovania a zistil, že sú v súlade s ust. § 3, 5 a 14 vyhlášky č.
491/2004 Z.z., o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov

a prekladateľov.

80. Podľa ust. § 3 ods. 1 cit. vyhlášky hodinová odmena za jednu aj začatú hodinu výkonu znaleckej
činnosti je 13,28 eura, ak nie je ďalej ustanovené inak.

81. Podľa ust. § 5 cit. vyhlášky znalcovi patrí paušálna odmena za a) podanie vyžiadaného písomného
stanoviska o stave rozpracovania znaleckého úkonu 6,64 eura, b) prevzatie a prvotné oboznámenie
so spisom 19,92 eura, c) prešetrovanie pri vykonaní znaleckého úkonu 6,64 eura; prešetrovaním sa
rozumie najmä nahliadnutie do registrov alebo archívov s prihliadnutím na § 16 ods. 2 písm. c) zákona.

82. Podľa ust. § 14 ods. 3 cit. vyhlášky znalec a prekladateľ môže od zadávateľa požadovať paušálnu
náhradu za a) každé písomné vyhotovenie znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu vo výške
2,66 eura; rovnaká náhrada sa vzťahuje aj na každé vyhotovenie v elektronickej forme, b) vyhotovenie
jedného čiernobieleho listu písomne podaného znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu vovýške 0,10 eura za formát A4 a 0,20 eura za formát A3, c) vyhotovenie farebného listu s grafickým
obsahom písomne podaného znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu vo výške 0,83 eura za
formát A4 a 1,66 eura za formát A3, d) vyhotovenie jednej fotografie vo výške 0,66 eura, e) vyhotovenie

zvukového záznamu vo výške 0,07 eura za každú jednu sekundu zvukového záznamu, f) vyhotovenie
obrazového záznamu vo výške 0,13 eura za každú jednu sekundu obrazového záznamu.

83. Podľa ust. § 3 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a

preukázateľne vynaložené v súvislosti s vykonávaním činnosti, najmä súdne poplatky, správne poplatky,
cestovné výdavky a telekomunikačné výdavky, paušálne ustanovené náhrady, výdavky za kopírovacie a
tlačiarenské služby, výdavky spojené s činnosťou konzultanta a výdavky za odborné podklady, preklady,
odpisy alebo výpisy z verejných registrov.

84. Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch vyplýva, že znalecký posudok možno

podať písomne a v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci aj ústne do zápisnice. Súd
alebo iný orgán verejnej moci určí formu znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.

85. Podľa ust. § 16 ods. 2 písm. b) a c) zákona č. 382/2004 Z.z. znalec je povinný vykonávať znaleckú
činnosť b) riadne a v určenej lehote, c) účelne, hospodárne.

86. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovanej právnej úpravy súd priznal Znaleckej
organizácii s.r.o. znalečné nasledovne: hodinová odmena - spracovanie znaleckého úkonu 28 hod. po
13,28 eur, celkom 371,84 eur, paušálna odmena - prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom 19,92
eur, hotové výdavky - paušálne stanovené náhrady - písomné vyhotovenie úkonu 5 x 2,66 eur, celkom

13,30 eur, 20% DPH 81,01 eur, spolu vo výške 486,07 eur.

87. V rámci ust. § 258 C.s.p. je upravená otázka, čo a v akej výške sa nahrádza oprávneným osobám.
V rámci úpravy trov konania podľa C.s.p. už trovy konania neznáša štát, preto nová úprava nepozná
ani inštitút náhrady trov konania štátu. Otázku, kto znáša trovy dôkazov, je potrebné posudzovať v

kontexte ust. § 253 a 262 C.s.p. V zásade prichádzajú do úvahy dve riešenia. Trovy dôkazu znáša strana
prostredníctvom preddavkovej povinnosti - v takom prípade rozhoduje súd o priznaní svedočného a
znalečného podľa ust. § 258 C.s.p., t. j. iba v prípade, ak sú trovy dôkazu kryté preddavkom. Druhým
riešením (v prípade absencie preddavku) je priznanie týchto trov podľa ust. § 262 C.s.p. tým spôsobom,
že súd uloží strane, aby tieto trovy nahradila oprávnenej osobe (svedkovi, znalcovi a pod.) Pri znalcoch

je potrebné pri výške náhrady postupovať tiež v spojitosti a v intenciách § 260 C.s.p.

88. Okresný súd Košice I uznesením sp.zn. 39C/407/2009-557 z 2.5.2016 uložil Znaleckej organizácii,
s.r.o., vypracovať znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný a predložený súdu dňa 14.10.2016, spolu
s vyúčtovaním znalečného.

89. Žalovaný v 2. rade zložil na účet Okresného súdu Košice I preddavok na trovy znaleckého úkonu
vo výške 200 eur evidovanú ako D14 preddavky v súdnom konaní pod položkou 19 rok 2016 a žalobca
zložil preddavok vo výške 100 eur evidovaný ako D14 preddavky v súdnom konaní pod položkou 31 rok
2016. Tieto súd teda uložil učtárni poukázať uvedenej Znaleckej organizácii, s.r.o.

90. Nakoľko žalovaný v 1. rade bol v konaní procesne plne neúspešný, uložil mu súd uhradiť zostávajúcu
doposiaľ neuhradenú časť odmeny vo výške 186,07 eur priznanej Znaleckej organizácii, s.r.o. vo výroku
V., t.j. vyjmúc zložené preddavky.

91. Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,

aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.92. Podľa § 253 ods. 1 C.s.p. ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené
výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.

93. Podľa ust. § 259 C.s.p. ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby,
má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

94. V zmysle vyššie uvedeného uplatniac princíp analógie iuris a spravodlivosti, štát má podľa výsledkov
konania proti žalovanému v 1. rade, ktorý bol v konaní plne procesne neúspešný, právo na náhradu trov

konania,ktoréplatil,preto súdštátu priznalvovzťahukžalovanémuv1.radeplnúnáhradutrovkonania.

95. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti výrokom V. až VII. výroku tohto rozsudku nie je prípustné odvolanie (ust. § 355
ods. 2 C.s.p. argumentum a contrario).

Proti výrokom I. až IV. a VIII. tohto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a/ a písm. m/ C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).