Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120201092
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3120201092.2

Uznesenie

Okresný súd Trenčín, v právnej veci žalobcu: U. Z.,nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. F. XXX, proti
nejednoznačne označenému žalovanému, o neúplnom podaní, takto

r o z h o d o l :

Súd podanie žalobcu podané na tunajšom súde 04.02.2020 v spojení s jeho doplnením doručeným
súdu dňa 17.02.2020 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa 04.02.2020 bolo na tunajší súd podané podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že žiada, aby súd
vydal rozhodnutie - príkaz na vymazanie premlčaného záložného práva, ktoré veriteľ odmieta vykonať.
Poukázalnato,že15.05.2019nadobudloprávoplatnosťrozhodnutietunajšiehosúdusp.zn.17C/8/2018,
kde sa konštatuje, že pohľadávka aj záložné právo je premlčané a žiada, aby súd vydal prelomové
rozhodnutie, aby bolo možné rozhodnutím vymazať premlčané záložné právo. Uvedené podanie bolo
neúplné a nejasné, nakoľko z neho nebolo jednoznačne zrejmé, voči komu smeruje, čoho sa ním

žalobca domáha a na základe akých skutočností, teda absentuje jednoznačné označenie žalovaného,
zrozumiteľný a vykonateľný žalobný petit (návrh rozhodnutia) a zrozumiteľné skutkové vymedzenie
nároku. Súd preto žalobcu uznesením č.k. 15C/4/2020-4 zo dňa 10.02.2020 vyzval v zmysle ust. § 129
ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) na odstránenie vád jeho podania nasledovne:

- označením žalovaného, teda toho, proti komu podanie (žaloba) smeruje s tým, že žalobcu poučil, čím

je potrebné označiť žalovaného, ak ním má byť fyzická, právnická osoba, štát alebo štátny orgán,
- zrozumiteľným odôvodnením a opísaním rozhodujúcich skutočností tak, aby súdu bolo zrejmé, z akého
dôvodu žalobca podáva žalobu a jasným vymedzením toho, čoho sa žalobca domáha s tým, že súd
žalobcu poučil, že je potrebné vymedziť, čoho konkrétne sa žalobca žalobou domáha, teda uloženie
akej konkrétnej povinnosti a voči komu má byť predmetom konania; ak sa má konanie týkať záložného
práva, je potrebné označiť v zmysle zápisu na liste vlastníctva, akého záložného práva sa vec má týkať a

tiež je žalobu potrebné zrozumiteľne a jasne odôvodniť tak, aby bolo z obsahu žaloby jasné, na základe
akých skutkových okolností žalobca žalobu podáva a čím ju odôvodňuje,
- pripojením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení; tie dôkazy, ktoré žalobca nemôže pripojiť bez svojej
viny, je potrebné aspoň označiť.

3. Predmetné uznesenie, ktorým bol žalobca vyzvaný na odstránenie vád podania, bolo žalobcovi

doručené do vlastných rúk dňa 13.12.2020. Na toto uznesenie žalobca reagoval podaním doručeným
súdu dňa 17.02.2020, kde uviedol, že si myslí, že všetky skutočnosti už uviedol. V odpovedi záložného
veriteľa sú všetky skutočnosti. Záložný veriteľ 1. Stavebná sporiteľňa odmieta výmaz záložného práva-
všetky údaje sú v odpovedi, ktorú už zaslal súdu, a to napriek tomu, že okresný súd konštatoval
v rozhodnutí 17C/8/2018, že pohľadávka aj záložné právo sú premlčané. Rozsudok je právoplatný.
Podáva určovaciu žalobu „či záložné právo existuje alebo nie“ a žiada, aby súd vydal rozhodnutie, „že

je premlčané“.4. Podľa ust. § 123 CSP, (1) Podanie je úkon určený súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä žaloba,
vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci
vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

5.Podľaust.§127ods.1CSP,Akzákonnapodanienevyžadujeosobitnénáležitosti,vpodanísauvedie,
(a) ktorému súdu je určené, (b) kto ho robí, (c) ktorej veci sa týka, (d) čo sa ním sleduje a (e) podpis.

6. Podľa ust. § 132 CSP, (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3)
Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.

7. Podľa § 133 CSP: (1) Fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého

pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. (2) Právnická osoba sa v
žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie,
ak je pridelené.

8. Podľa § 134 CSP: Zahraničná právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným

menom, adresou sídla, prípadne iným identifikačným údajom.

9. Podľa § 135 CSP: (1) Ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho
orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. (2) Ak je stranou štátny orgán, v žalobe sa označuje
uvedením názvu tohto štátneho orgánu.

10. Podľa § 129 CSP: (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1

súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí
o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd
podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie
opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty
na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže

rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

11. Vo vzťahu k označeniu žalovaného súdu uvádza, že žalobca v podaní doručenom súdu dňa
04.02.2020 neuviedol, koho mieni touto žalobou žalovať, a preto ho súd vyzval na odstránenie tohto
nedostatku. V doplnení doručenom súdu dňa 17.02.2020 opätovne konkrétne neuviedol, voči komu

chce, aby jeho žaloba smerovala. V texte žaloby sa síce spomína, že záložný veriteľ - 1. Stavebná
sporiteľňa 829 48 Bratislava, Bajkalská 30 odmieta vykonať výmaz záložného práva, a preto je možné
sa len domnievať, že ako žalovaného mienil žalobca označiť túto spoločnosť. Pochybnosti v subjekte,
ktorého chcel žalobca žalovať, ale naďalej ostávajú.

12. Skutkové vymedzenie žaloby spočíva v tom, že záložný veriteľ 1. Stavebná sporiteľňa odmieta
vykonať výmaz záložného práva z katastra, i napriek tomu, že právoplatný rozsudok konštatoval,
že záložné právo je premlčané. Prakticky nič iné žalobca neuviedol, nekonkretizoval ani to, akých
nehnuteľnostíaakéhozáložnéhoprávasažalobatýka,pričomvtejtosúvislostilenodkazujenapripojené
vyjadrenie záložného veriteľa. Súd konštatuje, že podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich

skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Ani skutkové vymedzenie nie je úplné
tak, aby vymedzovalo relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých žalobca vyvodzuje porušenie svojho
subjektívneho práva. Žalobca pre perfektnosť žaloby musí uviesť základné skutočnosti, ktoré súd musí
mať k dispozícii, aby mohol posúdiť, o čom a na akom podklade má rozhodnúť. Tieto skutočnosti slúžia
k individualizácii nároku a musia byť vymedzené v takom rozsahu a takým spôsobom, aby bolo možné

určiť dôvody podania žaloby, identifikovať nárok a aby mal súd jasno v tom, aké skutočnosti žalobcu
viedli k podaniu žaloby a čím žalobca odôvodňuje opodstatnenosť svojho nároku. Skutkové vymedzenie
predostreté žalobcom však uvedené kritériá nespĺňa.13. Napokon však (aj nebyť vyššie uvedených nejasností), žalobca neuvádza riadny žalobný návrh
(žalobnýpetit),tedaniejeznehozrejmé,čohokonkrétnesažalobcadomáha.Vpodanídoručenomsúdu
dňa 04.02.2020 žalobca uvádzal, že 1/ žiada vydať príkaz na vymazanie premlčaného záložného práva.

V doplnení žaloby uvádza, že žiada, aby súd 2/ určil, či záložné právo existuje alebo neexistuje a 3/ aby
vydal rozhodnutie, že je premlčané. Takéto vymedzenie predmetu konania je neurčité, nejasné a na
základe takého formulovaného žalobného návrhu súd nevie, čo presne by malo byť predmetom konania
a o čom má súd konať. V prvom rade nie je zrejmé, či žalobca žiada, aby súd niektorému subjektu
(nevedno presne akému) uložil povinnosť (tj. prikázal) vykonať výmaz záložného práva, ktoré ani bližšie

nekonkretizuje. Následne z doplnenia žaloby nevyplýva, ako by mal znieť navrhovaný určovací petit,
keď sa žalobca domáha, aby súd rozhodol „či záložné právo existuje alebo neexistuje“, pričom musí
byť pritom jednoznačné, či sa žalobca domáha buď určenia jeho existencie alebo určenia neexistencie,
pretože súd si nemôže vybrať či bude rozhodovať o existencii záložného práva alebo o neexistencii
záložného práva, ale je v dispozícii žalobcu, aby presne uviedol, akého konkrétneho určenia sa mieni
domáhať. To, čoho sa žalobca domáha (teda „určenia, či záložné právo existuje alebo neexistuje“), nie

je ani alternatívnym ani eventuálnym petitom. V danom prípade nie je možné petit formulovať ako dve
možné varianty rozhodnutia, práve uvedené robí petit neurčitým. Súd si sám nemôže vybrať z viacerých
možností, o čom konať bude a o čom nie, čo určí, alebo čo nie alebo komu uloží akú povinnosť. Uvedené
je plne v dispozícii žalobcu, ktorý sa sám musí rozhodnúť, koho a o čo mieni žalovať, a to, čo mieni
žalovať, musí aj presne vymedziť, pretože takýmto vymedzením je súd viazaný. Preto kombinácia

uvedených dvoch možností, aby súd určil, či záložné právo existuje alebo neexistuje, robí petit neurčitým
a nevykonateľným, nejednoznačne vymedzujúcim predmet konania. V kontexte tohto celého potom
vyznieva zmätočne aj návrh, ktorým sa žalobca (zrejme súčasne s určovacím petitom) domáha, aby súd
„vydal rozhodnutie, že je premlčané“. Žalobca zrejme má namysli, že záložné právo je premlčané, aj keď
vtextesaspomína,žeajpohľadávkajepremlčaná,alepetitžalobcavychádzajúczkontextužalobychcel

asi žalobca vztiahnuť iba na záložné právo, ale uvedené závery je možné len dedukovať. Z vymedzenia
žalobného petitu musí byť celkom jednoznačne zrejmé, že žalobca chce buď vydať rozhodnutie, že
záložné právo (ktoré je ale treba jednoznačne identifikovať) existuje, alebo či chce vydať rozhodnutie,
že záložné právo (ktoré je ale treba jednoznačne identifikovať), neexistuje, alebo či sa domáha súdneho
určenia, že konkrétne identifikované záložné právo je premlčané (vo vzťahu k čomu súd ale udáva, že

uvedené malo byť konštatované podľa tvrdení žalobcu už skorším právoplatným rozsudkom súdu). Je
povinnosťou žalobcu žalobný návrh presne vymedziť tak, aby súd nad akékoľvek pochybnosti vedel,
čo chcel žalobca učiniť predmetom konania a čoho a voči komu sa domáha. Pokiaľ uvedené z podania
žalobcu jednoznačne nevyplýva, tak, ako v tomto prípade, podanie je neúplné a má takú vadu, pre
ktorú nemožno v konaní pokračovať.

14. Bez toho, aby bolo nepochybne zrejmé, čoho presne a konkrétne sa žalobca domáha, voči komu
konkrétne a na akom jednoznačnom skutkovom základe, nemožno považovať podanie žalobcu za
žalobu so všetkými náležitosťami v zmysle cit. ustanovení CSP. Súd žalobcu pritom výslovne poučil,
aké sú nároky na žalobný návrh, na odôvodnenie žaloby, na označenie žalovaného, ako podanie

treba doplniť. Podľa názoru súdu vyššie popísané nedostatky podania žalobcu sú takou vadou, pre
ktorú nemožno v konaní pokračovať. Z týchto dôvodov súd, pri konštatovaní splnenia podmienok na
odmietnutie podania v zmysle ustanovenia § 129 CSP, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia a podanie odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.