Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/233/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118226048
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6118226048.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov

senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu: GAPAcar, s.r.o., so sídlom
Československej armády 10686/3, Martin, IČO: 46 587 527, zastúpeného advokátskou kanceláriou
AZARIOVÁ&RUŽBAŠÁNLawfirms.r.o.,sosídlomKmeťova26,Košice-Starémesto,IČO:47237406,
proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
Bratislava - Staré mesto, IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so
sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava - Staré mesto, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 3 230,65 eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 10C/32/2018-115

zo dňa 03. 10. 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal proti
žalovanému zaplatenia 3 230,65 eur s príslušenstvom (I.) a žalovanému proti žalobcovi priznal právo na
náhradu trov konania v plnom rozsahu (II.). Pokiaľ išlo o vyhodnotenie vecnej legitimácie žalobcu, mal
za to, že uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky je platným dvojstranným právnym úkonom, keďže

strany sú označené ako postupca (E. M.) a postupník (žalobca), pričom postupca v čl. I. ods. 1 presne
špecifikuje pohľadávku voči žalovanej 3 230,65 eur, ktorá predstavuje nezaplatenú časť skutočnej
škody, ktorá vznikla na motorovom vozidle poškodenej postupkyne v dôsledku poistnej udalosti č.
9563899428 a predmetom zmluvy je postúpenie tejto nezaplatenej pohľadávky. Preto na základe ust. §
15 z. č. 381/2001 Z. z. a platného postúpenia pohľadávky je žalobca vecne legitimovaným subjektom.
Pokiaľ išlo o výšku škody na motorovom vozidle spôsobenej pri poistnej udalosti 31. 01. 2017, tak ju
žalobca preukazoval znaleckým posudkom Ing. Petra Wienera č. 1/2018, ktorý vychádzal zo stanovenia

reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla k 31. 01. 2017, ktorá bola stanovená vo výške 8 837,- eur a
nákladov na opravu motorového vozidla, ktoré boli stanovené na 8 949,77 eur, t. j. náklady na opravu boli
vyššie ako reprodukčná obstarávacia hodnota, a preto škoda na motorovom vozidle bola vyhodnotená
ako totálna a výšku skutočnej škody na motorovom vozidle znalec určil tak, že zodpovedá reprodukčnej
obstarávacej hodnote, teda sume 8 837,00 eur. Pokiaľ išlo o náklady, znalec v znaleckom posudku
nevyhodnotil hodnotu zvyškov s poukazom na ust. § 51 ods. 1 z. č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, podľa
ktorého držiteľ motorového vozidla, ak prestane motorové vozidlo používať, stáva sa toto motorové

vozidloodpadomadržiteľtakéhotovozidlajepovinnýodovzdaťkompletnéstarévozidlovautorizovanom
spracovateľskom zariadení určenom na likvidáciu starých vozidiel, vzhľadom na čo držiteľ starého
motorového vozidla nemôže rozpredať použiteľné zvyšky, a preto znalec hodnotu zvyškov určil na
0,- eur. Takéto konštatovanie znalca spochybňuje samotnú hodnovernosť znaleckého posudku, a tovzhľadom na skutočnosť, že v čase spracovania znaleckého posudku a v čase dopravnej nehody a
poistnej udalosti už platil zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, ktorý definuje v § 2 ods. 1 odpad ako
hnuteľnú vec alebo látku, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je v súlade s týmto zákonom

aleboosobitnýmipredpismipovinnýsajejzbaviť.Zuvedenéhoustanoveniajezrejmé,žeodpadommôže
byť aj staré vozidlo, pokiaľ sa ho držiteľ rozhodne zbaviť, pretože zo žiadneho ustanovenia 5.oddielu
(§ 60 a nasl.) citovaného zákona nevyplýva žiadna povinnosť pre držiteľa motorového vozidla, ktoré
bolo poškodené haváriou, jednoznačne sa tohto vozidla zbaviť. Navyše žalujúca strana ani nepredložila
dôkaz o tom, že by poškodená E. M. zvyšky motorového vozidla bola odovzdala osobe vykonávajúcej

zber starých vozidiel, alebo spracovávateľovi starých vozidiel. Je na vlastníkovi motorového vozidla,
ktoré podľa prílohy č. 1 znaleckého posudku, kde je uvedená fotodokumentácia, bolo poškodené na
ľavej strane, ale neprestalo byť vecou v právnom slova zmysle, teda vecou, ktorá môže byť predmetom
občianskoprávnych vzťahov, či takéto vozidlo sa nepokúsi, hoci aj s neprimeranými nákladmi opraviť,
prípadne či ho nepredá havarované inej osobe, ktorá je ochotná prípadne s nižšími nákladmi si ho
opraviť alebo s ním bude nakladať ako s odpadom a v takom prípade ho odovzdá subjektu, ktorý má

oprávnenie na zber starých motorových vozidiel. Žalujúca strana neprodukovala dôkaz, že by s vozidlom
ako odpadom bolo naložené, a preto bol názoru, že aj poškodené motorové vozidlo malo svoju hodnotu
a tá nemohla byť (vychádzajúc z fotografií predmetného vozidla v znaleckom posudku) nulová, a preto
znalec si nepočínal v súlade s prílohou č. 6 písm. c/ vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku. Z citovanej vyhlášky vyplýva, že pri výpočte škody znalec

a) musí stanoviť všeobecnú hodnotu vozidla, ako aj reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla pred jeho
poškodením (VŠH1 a ROH1). Tieto hodnoty vypočíta postupom uvedeným v kapitole B tejto prílohy;
pri výpočte uvažuje so známym, alebo s predpokladaným stavom vozidla bezprostredne pred jeho
poškodením;
b/ stanoví náklady na opravu poškodenia vozidla (NO);

c/ porovná náklady na opravu poškodenia vozidla (NO) s reprodukčnou obstarávacou hodnotu vozidla
bezprostredne pred jeho poškodením. Ak sú tieto náklady vyššie, alebo sa rovnajú reprodukčnej
obstarávacej hodnote vozidla bezprostredne pred jeho poškodením, ide o tzv. úplné zničenie vozidla
(totálnu škodu) a znalec postupuje podľa písm. d/ a f/ tohto bodu;
d/ znalec stanoví hodnotu predajných zvyškov vozidla (HZ). Hodnotou predajných zvyškov vozidla sa

rozumie výkupná hodnota týchto zvyškov u predajcu opotrebovaných náhradných dielov po odpočítaní
nákladov na ich demontáž z vozidla a očistenie, prípadne preskúšanie;
f/vprípade,ženákladynaopravusúväčšie,alebosarovnajúreprodukčnejobstarávacejhodnotevozidla
bezprostredne pred jeho poškodením, vypočíta výšku škody podľa vzorca VŠ = (ROH1 + NL) - HZ (€).
NL sú náklady na likvidáciu nepoužiteľného odpadu vzniknutého pri získaní predajných zvyškov vozidla.

Je zrejmé, že znalec takto nepostupoval, pretože znalec nielen že neurčil hodnotu použiteľných zvyškov,
ale neurčil ani náklady na likvidáciu odpadu, hoci s tým rátal v znaleckom posudku, kde ich určil ako
hodnotu nula €. Preto znalecký posudok nepovažoval za hodnoverný podklad pre určenie výšky škody
na motorovom vozidle poškodenej M., a teda za hodnoverné východisko pre určenie výšky pohľadávky
žalobcu na náhradu poistného plnenia podľa ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa ktorého musí svoj
nárok uplatnený priamo proti poisťovni preukázať. Žalobca, na ktorého prešiel nárok na náhradu škody
vo vzťahu voči poisťovni, nepreukázal, že by jeho nárok bol vyšší ako určila poisťovňa v oznámení
o poistnom plnení, ktoré zaslala poškodenej M. listom zo 16. 03. 2017, z ktorého vyplýva, že určila
všeobecnú hodnotu vozidla na 8 096,35 eur a hodnotu použiteľných zvyškov vozidla na 2 490,- eur.

Táto suma by mala byť hodnotou poškodeného motorového vozidla, ktoré zostalo podľa vykonaného
dokazovania, keďže iný dôkaz produkovaný nebol, v držbe a vlastníctve E. M.. Tej bolo potom vyplatené
poistené plnenie vo výške 5 606,35 eur ako rozdiel medzi hodnotou použiteľných zvyškov a všeobecnou
hodnotou motorového vozidla. Poisťovňa pripojila k odporu výpočet všeobecnej hodnoty motorového
vozidla, ktorý mal byť spracovaný v súlade s prílohou č. 6 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. o postupoch

stanovenia hodnoty cestných vozidiel, pričom je zrejmé, že rozdiel vo všeobecnej hodnote motorového
vozidla tak, ako ju určil znalec a ako ju určila poisťovňa, je daný tou skutočnosťou, že obaja spracovatelia
vyhádzali z inej východiskovej hodnoty vozidla. V prípade poisťovne je ale zrejmé, že poisťovňa k
stanoveniu jednak koeficientu predajnosti vozidla, ale aj východiskovej hodnoty vozidla vychádzala z
porovnávania 6 obdobných vozidiel s približne rovnakými parametrami na trhu z databázy Agentúra

autodata, s.r.o. Vzhľadom na nižšiu východiskovú hodnotu zistenú poisťovňou (kde ale na rozdiel od
znaleckého posudku je zrejmé, ako poisťovňa k výške východiskovej hodnoty dospela a čo porovnávala)
iprivyššomkoeficientepredajnostibolapoisťovňoustanovenávšeobecnáhodnotavozidlanižšia.Ajkeď
z predloženého výpočtu všeobecnej hodnoty cestného motorového vozidla nie je zrejmé, ako poisťovňadospela k hodnote použiteľných zvyškov, ktorú uviedla v Oznámení o poistnom plnení v liste zo dňa
16. 03. 2017, na druhej strane žalobca znaleckým posudkom, ktorý predložil a o ktorého správnosti mal
súd pochybnosti vzhľadom na vyššie uvedené, neobhájil svoju pohľadávku a nepreukázal, že vôbec

existujevuplatnenejvýške.Ponahliadnutídoznaleckéhoposudkuafotografiípoškodenéhomotorového
vozidla sa nemohol stotožniť s tvrdením, že poškodené motorové vozidlo má hodnotu nula €, čo by
mala byť hodnota použiteľných zvyškov, tak ako ich určil znalec. Dospel k presvedčeniu, že ani znalec
nepostupovalvsúladesvyhláškouč.492/2004Z.z.ostanovenívšeobecnejhodnotymajetku,konkrétne
s prílohou č. 6 písm. c/ tejto vyhlášky a tým žalobca nepreukázal existenciu nároku na poskytnutie

ďalšieho poistného plnenia, čo i len v sume 1 euro, nieto ešte v sume, ktorú uplatňoval, preto jeho
nárok neuznal a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1
CSP a úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu všetkých účelne
vynaložených trov konania.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa

ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP a žiadal ho zmeniť tak, že jeho žalobe bude v celom rozsahu
vyhovené a priznaný mu nárok na náhradu trov celého konania, resp. ho zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že žalovaný od počiatku šetrenia
poistnej udalosti postupoval pri výpočte výšky škody nesprávne a v rozpore s prílohou č. 6 vyhlášky č.
492/2004 Z. z., keď pri hodnotení, či pôjde alebo nepôjde o totálnu škodu, vychádzal z nesprávnych

parametrov, a to všeobecnej hodnoty vozidla, pretože vyhláška presne stanovuje postup na výpočet
výšky škody a pri oceňovaní majetku je nevyhnutné brať na zreteľ práve reprodukčnú obstarávaciu
hodnotu motorového vozidla a nie jeho všeobecnú hodnotu, čím zámerne znížil výslednú výšku
náhrady škody, keďže reprodukčná obstarávacia hodnota je vždy vo vyššej sume, keďže zahŕňa aj
náklady na zaobstaranie motorového vozidla. Naopak znalec pri výpočte výšky škody postupoval

v súlade s vyhláškou, keď určil jednak všeobecnú hodnotu vozidla, ale najmä jeho reprodukčnú
obstarávaciuhodnotu.Žalovanýnepredložilžiadnedôkazy,zktorýchbybolomožnéoveriťhodnovernosť
ním stanovenej východiskovej hodnoty motorového vozidla. Naopak znalec vychádzal z databázy
Autotax Office 6, ktorá je medzi znalcami štandardne používaná. Žalovaný nepostupoval v súlade
s vyhláškou ani pri výpočte jednotlivých koeficientov, ktorých súčin tvorí podľa vyhlášky hodnotu

koeficientu predajnosti vozidla, keďže neuviedol, na základe akých výpočtov dospel k ich jednotlivým
hodnotám, pričom vyhláška stanovuje presné vzorce, na základe ktorých sa určujú. Naopak znalec
určil koeficient predajnosti v súlade s vyhláškou a uviedol jednotlivé vzorce, na základe ktorých použitia
dospel k stanoveniu výsledného koeficientu predajnosti. Aj keď súd sám uviedol, že sa má brať na
zreteľ reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla, pri svojom rozhodnutí sa priklonil k nezákonnému

výpočtu výšky škody žalovaného. Znalec podrobne vysvetlil, na základe akých skutočností dospel k
hodnote zvyškov poškodeného vozidla 0,- eur, pričom na správnosti jeho odôvodnenia nič nemení ani
nesprávne číselné označenie zákona, pretože uvedená povinnosť držiteľov starých motorových vozidiel
vyplýva aj zo zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch. Žalovaný neuviedol, na základe akých skutočností
dospel k hodnote zvyšku vo výške 2 490,- eur, túto hodnotu ničím nepreukázal, keď o hodnote

zvyškov mal pochybnosti aj samotný súd, ktorému nebolo zrejmé ako dospel k hodnote použiteľných
zvyškov uvedenej v oznámení o poistnom plnení zo 16. 03. 2017. Rozhodnutie je tak založené na
nepreskúmateľnomanezákonnomdôkazežalovaného.Pokiaľmalpochybnostiosprávnostiznaleckého
posudku, mal vyzvať znalca na doplnenie, prípadne objasnenie sporných skutočností, pretože sám nie
je oprávnený skúmať vecnú správnosť znaleckého posudku, keďže tento predstavuje výsledok vysoko

špecifickej odbornej činnosti slúžiacej na preukázanie odborných, technických skutočností. Posúdenie
hodnoty zvyškov motorového vozidla bolo odbornou otázkou, na objasnenie a doplnenie ktorej bol
oprávnený výlučne znalec, preto sudca na to nemá odborné znalosti. Súd neodstránil pochybnosti o
vecnej správnosti znaleckého posudku, nevyzval znalca na odstránenie sporných skutočností a odmietol
ho ako celok. Znalec v znaleckom posudku určil v súlade s vyhláškou reprodukčnú obstarávaciu

hodnotu poškodeného motorového vozidla 8 837,- eur a takisto určil výšku nákladov na jeho opravu
v autorizovanom servise s použitím originálnych náhradných dielov na sumu 8 950,- eur, pričom
žalovaný takto nepostupoval a závery obsiahnuté v predloženom znaleckom posudku relevantným
spôsobom nevyvrátil, keďže na preukázanie odôvodnenosti ním vyplatenej náhrady škody predložil
výpočet vypracovaný v rozpore so zákonom. Na spochybnenie záverov obsiahnutých v znaleckom

posudku je však nevyhnutné, aby protistrana predložila kvalifikovaný, odborný dôkaz, ktorý by jeho
tvrdenia obsiahnuté v znaleckom posudku vyvrátil. Keďže náklady na opravu boli vo výške 8 950,-
eur, presiahli reprodukčnú obstarávaciu hodnotu motorového vozidla vo výške 8 837,- eur, išlo o
ekonomickú totálnu škodu. V prípade vzniku škodovej udalosti má poškodený nárok buď na úhraduskutočnej škody spočívajúcej vo všetkých účelne vynaložených nákladoch na opravu poškodeného
motorového vozidla, ak sa rozhodne pre jeho opravu alebo v prípade, ak ide o totálnu ekonomickú
škodu, má nárok na náhradu škody v sume, za ktorú by si zaobstaral obdobné motorové vozidlo, aké mal

pred škodovou udalosťou, teda má nárok na úhradu sumy zodpovedajúcej reprodukčnej obstarávacej
hodnote poškodeného motorového vozidla. Aj v prípade totálnej škody tak platí princíp maximálneho
odškodnenia. Keďže majiteľ poškodeného motorového vozidla sa nerozhodol pre jeho opravu, má nárok
na náhradu škody vo výške rovnajúcej sa reprodukčnej obstarávacej hodnote motorového vozidla, t. j. 8
837,- eur. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že nepredložil dôkaz o tom, že by poškodená zvyšky motorového

vozidla odovzdala osobe vykonávajúcej zber starých vozidiel alebo spracovávateľovi starých vozidiel,
keďže podľa § 11 ods. 6 písm. b/ z. č. 381/2001 Z. z. je práve žalovaný povinný preukázať, na
základe akých skutočností a dôkazov mu uhradil vzniknutú škodu v ním určenom rozsahu, t. j. bol
povinný preukázať, na základe akých skutočností dospel k hodnote zvyškov v takej sume, v akej
ju určil v oznámení o poistnom plnení zo 16. 03. 2017. Vychádzajúc z uvedeného zastával názor,
že práve na žalovanom leží dôkazné bremeno ohľadne preukázanej výšky vyplateného poistného

plnenia, resp. náhrady škody, ktorý si svoju povinnosť nesplnil, čo konštatuje aj súd, keď uvádza,
že aj keď z predloženého výpočtu všeobecnej hodnoty cestného motorového vozidla nie je zrejmé,
ako poisťovňa dospela k hodnote použiteľných zvyškov. Súd v časti preukázania hodnoty zvyškov
motorového vozidla sa bez náležitého odôvodnenia a v rozpore s právnou úpravou a judikatúrou priklonil
k tvrdeniam žalovaného, ktoré navyše považoval za sporné a nepreukázané. Je iba na vlastníkovi

motorového vozidla ako s poškodeným automobilom naloží, pričom v žalobe, ani v priebehu konania
netvrdil, že poškodené motorové vozidlo už prenechal osobe vykonávajúcej zber starých vozidiel alebo
spracovateľovi starých vozidiel (§ 63 ods. 1 z. č. 79/2015 Z. z.), pričom nie je možné od neho požadovať,
aby preukázal neexistujúcu skutočnosť (tzv. negatívna dôkazná teória). Keďže nedisponoval potvrdením
o zošrotovanívraku u autorizovaného spracovateľa, nemohol ho konajúcemu súdu ani predložiť. Postup,

podľaktoréhojenevyhnutnébraťdoúvahyhodnotuzvyškov,sauplatníibavprípade,akbynepoužiteľné
zvyšky motorového vozidla boli zlikvidované na šrotovisku a použiteľné zvyšky by bolo možné speňažiť,
pričom však ani k jednej z uvedených skutočností nedošlo, čo znamená, že takýto postup nebolo
možné aplikovať, pretože sám nemôže staré motorové vozidlo rozobrať a rozpredať jeho zvyšky, lebo
v opačnom prípade mu hrozí sankcia (§ 117 ods. 6 cit. zákona). Ak mal žalovaný za to, že zvyšky

motorového vozidla majú hodnotu, a to dokonca vo výške 2 490,- eur, mal náležite odôvodniť, preukázať,
ako dospel k záveru šetrenia škodovej udalosti a stanovenia hodnoty zvyškov v uvedenej sume, avšak
túto povinnosť si nesplnil, čím ju však zároveň preniesol na neho ako žalobcu, za ktorým účelom si
musel zaobstarať vypracovanie znaleckého posudku, čím zároveň nahrádzal žalovaného pri plnení
si jeho zákonnej povinnosti. Žalovaný hodnotu zvyškov určenú znalcom žiadnym právne relevantným

spôsobom nevyvrátil, a preto vo svojom znaleckom posudku správne uviedol a určil hodnotu zvyškov vo
výške 0,- eur. Súd spochybnil aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky, t. j. za predložený znalecký
posudok z dôvodu, že poškodená nemohla zmluvou o postúpení pohľadávky z 22. 01. 2018 postúpiť
na žalobcu tieto náklady za znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný znalcom pred uzavretím tejto
zmluvy a ktorého objednávateľom bol žalobca. Mal za to, že ako servis vykonávajúci opravy motorových

vozidiel prevzal motorové vozidlo poškodenej ako zákazku 24. 02. 2017 a v rámci štandardného postupu
po jeho prijatí bol splnomocnený poškodenou na komunikáciu s poisťovňou a následne aj na výplatu
poistného plnenia na jeho účet. Následne vypracoval kalkuláciu nákladov na opravu, oprava však
nebola uskutočnená, nakoľko ešte nebolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a keď žalovaný informoval
poškodenú o výsledku šetrenia listom zo 16. 03. 2017, poškodená mala pochybnosti o správnosti

a odôvodnenosti žalovaným vyplatenej výšky poistného plnenia a keďže bol ňou splnomocnený na
komunikáciu s poisťovňou pri riešení nárokov vyplývajúcich zo škodovej udalosti, aj na samotnú výplatu
poistného plnenia sám v prospech poškodenej zabezpečil vypracovanie znaleckého posudku. Keďže
náklady na vypracovanie znaleckého posudku vynaložil sám, neboli predmetom postúpenia v zmluve o
postúpení pohľadávky, a preto si ich aj sám uplatnil.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca, konštatuje, že súd prvej inštancievo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné
dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade

nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani žalobca vo svojom odvolaní neuviedol
žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej.

6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu krajský súd
dopĺňa, že žalobca je povinný pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodné skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci odôvodňujúce jeho nárok a podporiť svoje tvrdenia dôkazmi (čl. 8, § 132 ods.
1, § 149, § 150 ods. 1, § 185 CSP), pričom povinnosť preukázať svoj nárok vyplýva aj z ust. § 15 ods. 1
z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla, keďže po postúpení pohľadávky poistencom žalovaného na neho prešli všetky práva, ale aj
uvedená povinnosť (§ 524 OZ).
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca, na strane ktorého je, vychádzajúc z uvedeného, dôkazné bremeno
(nie na strane žalovaného, a to ani podľa ust. § 11 ods. 6 písm. b/ cit. zákona) na preukázanie svojich
tvrdení predložil znalecký posudok č. 1/2018, v ktorom znalec pri totálnej škode výšku skutočnej škody

rovnajúcu sa reprodukčnej obstarávacej hodnote vozidla stanovil na 8 837,- eur, bez toho, aby od
nej odrátal hodnotu predajných zvyškov vozidla (ktorú určil na nulu) v zmysle vyhlášky č. 492/2004
Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, jej prílohy č. 6 časť C o stanovení výšky škody na
cestných vozidlách (VŠ = (ROH1 + NL) - HZ) napriek tomu, že samotný žalobca uviedol, že v žalobe,
ani v priebehu konania netvrdil, že poškodené motorové vozidlo prenechal osobe vykonávajúcej zber

starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel (§ 63 ods. 1 z. č. 79/2015 Z. z. o odpadoch),
t. j. že s ním nakladal ako s odpadom. Pritom z predloženej fotodokumentácie, ktorá je súčasťou
znaleckého posudku, jednoznačne vyplýva, že bolo poškodené na ľavej strane nie v takom rozsahu, aby
jeho hodnota bola nulová, a aby sa jeho vlastník nemohol pokúsiť ho opraviť hoci aj s neprimeranými
nákladmi, prípadne ho predať havarované inej osobe, ktorá je ochotná v prípade s nižšími nákladmi

si ho opraviť. Vzhľadom na uvedené je znalecký posudok nepresvedčivý, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo
vzťahu k zadaniu a k zásadám logického myslenia a ostatným vykonaným dôkazom, tak ako to správne
konštatoval súd prvej inštancie. V súvislosti s uvedeným neobstojí tvrdenie žalobcu, že pokiaľ mal súd
pochybnosti o správnosti znaleckého posudku (ktoré vyjadril pri predbežnom právnom posúdení veci),
mal vyzvať znalca na doplnenie, prípadne objasnenie sporných skutočností, keďže súd môže zásadne

vykonať dôkazy iba na návrh strán a nie z vlastnej iniciatívy, ani ich vykonanie neiniciuje (§ 185 ods.
1, 2 CSP).
Vychádzajúc z uvedeného žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal, že by jeho nárok
bol vyšší ako určila poisťovňa, čo má za následok stratu sporu, a preto súdom prvej inštancie bola jeho
žaloba správne v celom rozsahu zamietnutá vrátane nákladov na vypracovanie znaleckého posudku,

viažucich sa na úspech vo veci náhrady škody.

7. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobcu v
prvoinštančnom, ako aj odvolacom konaní rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
vrátane nároku na náhradu trov konania, ktorý vzhľadom na plný úspech vo veci priznal žalovanému

podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako plne úspešnému v odvolacom konaní ho taktiež
priznal v plnom rozsahu.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).