Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/68/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217201217
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2217201217.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci navrhovateľky: R. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom: Z. XXX, Z., proti osobe povinnej platiť výživné (príspevok): B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Z.
XXX, Z., zastúpený: JUDr. Helena Buzgóová, advokátka so sídlom: Alžbetínske námestie 2, Dunajská
Streda,ourčeniepríspevkunavýživurozvedenéhomanžela,oodvolanívýživoupovinnéhoplatiťvýživné
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 5Pc/2/2017-242, zo dňa 19. októbra 2018, vo
vyhovujúcej časti (výrok I.), v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 5Pc/2/2017 - 292 zo dňa 3. septembra
2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom sa v napadnutom výroku I. p o t v r
d z u j e s tým, že príspevok je povinná platiť osoba povinná platiť príspevok k rukám navrhovateľky
vopred vždy do 30 dňa v mesiaci.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie výrokom I. určil príspevok na výživu rozvedenej manželky navrhovateľke v sume
50 eur mesačne počnúc od 25.01.2017. Výrokom II. dlh na príspevku na výživu za čas od 25.01.2017 do
19.10.2018 v sume 1.086 eur povolil bývalému manželovi navrhovateľky zaplatiť v mesačných splátkach

po 20 eur vždy do 30-ho dňa toho ktorého mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku s tým, že
nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh a výrokom III. o trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom vo zvyšku návrh
zamietol.

2. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal zo zákonných ustanovení § 71 ods. 1, 2 a § 72 ods.
1 až 3 Zák. o rodine a mal za to, že na základe zhodného tvrdenia účastníkov, bolo nesporne

preukázané, že príčinou rozvratu manželstva bolo správanie sa bývalého manžela navrhovateľky, ktorý
nezodpovedne hospodáril so spoločnými finančnými prostriedkami, bol závislý na hracích automatoch,
požíval nadmerne alkoholické nápoje, o čom svedčí aj uloženie poriadkovej pokuty za priestupok dňa
10.11.2005, pre jazdu na bicykli pod vplyvom alkoholu, keď mu bolo namerané 1,18mg/l alkoholu.
Zadlžil majetok rodiny, boli nútení odpredať dom, a do dnes ich zaťažujú dlhy, ktoré ,ako zdokladovala
navrhovateľka bral bývalý manžel, ako majiteľ platobnej karty MasterCard, v roku 2010, spoločná
pôžička u B. Z., M. M.. Rodina bola nútená sa presťahovať k príbuzným, keď v roku 2013 vyzvala

navrhovateľka bývalého manžela, aby odišiel zo spoločnej domácnosti, po tom, čo opäť prehral
na hracích automatoch. Jeho výpoveď v tomto smere sa diametrálne rozchádza s tvrdeniami vo
vyjadreniach, kde popiera svoju závislosť, považuje sa za preliečeného od roku 2009. Výpoveď
účastníka je jedným z dôkazov, pričom ak ide o zhodnú výpoveď, tieto tvrdenia súd nemusí v ďalšomdokazovať. Súd považoval za viery hodnú výpoveď bývalého manžela navrhovateľky, ktorý skutočne
oľutoval svoje správanie a potvrdil dôsledky svojho správania sa. Týmto súd považoval za splnenú jednu
z podmienok pre priznanie príspevku pre rozvedeného manžela a to príčinu rozvratu manželstva. Ďalšou

podmienkoujeto,ženeexistujedohodamedzibývalýmimanželmiopríspevku.Bývalýmanželnesúhlasil
s určením príspevku na navrhovateľku, preto k dohode medzi nimi nedošlo. Súd preskúmal majetkové
pomery bývalých manželov a dospel k záveru, že nárok navrhovateľky na stanovenie príspevku na
rozvedenú manželku za čas od podania návrhu 25.01.2016 bol opodstatnený do výšky 50 eur, keď v
roku 2017 príjem navrhovateľky z čiastočného invalidného dôchodku činí 128,10 eura a z príspevku

za opatrované blízkej osoby 147 eur, celkom 275,01 eura. Príjem bývalého manžela navrhovateľky v
roku 2017 u zamestnávateľa v zahraniční do mája 2017 činil 848,33 eura, z ktorého platil výživné 150
eur na jedno dieťa. Po odpočítaní mu ostalo 650 eur. Na domácnosť u sestry mal platiť 100 eur. V
dôsledku zdravotných problémov s ramenom, čo potvrdzuje aj správa od ošetrujúceho lekára, zmenil
zamestnávateľa kde jeho príjem sa znížil na 239,39 eura. Bývalý manžel navrhovateľky napriek tejto
zmene nepožiadal o zníženie výživného na dieťa, ktoré bolo stanovené na sumu 150 eur. Navrhovateľka

sa bránila tým, že u spoločnosti G. s.r.o. dlhodobo vykonávala prácu a zamestnávateľ nevyplácal celú
mzdu na základe dokladov, ale časť tejto mzdy, ktorá zodpovedá výške vyplatenej, vyplatil bez dokladov.
Po zmene zamestnávateľa sa príjem vykazovaný zamestnávateľmi bývalého manžela navrhovateľky
pohyboval od 188 eur do 390 eur. Rovnako nepodal návrh na zníženie výživného na dieťa ani následne,
keď zmenil zamestnávateľa v roku 2018, kde jeho príjem sa pohyboval od 200 eur do 397 eur.

Navrhovateľka preukázateľne po rozchode s bývalým manželom uhrádzala všetky dlhy, ktoré vznikli
počas trvania manželstva, keď v súčasnosti platí len jednu pôžičku M. a.s. po 150 eur.

3. Pokiaľ ide o pracovnú schopnosť navrhovateľky v roku 2018 pracovala u spoločnosti Z. M. s.r.o.,
kde mesiaci jún až august vykazovala celkový príjem 71,74 eura. Navrhovateľka naďalej má zníženú

pracovnú schopnosť a vzhľadom na svoj psychický stav je neschopná vykonávať prácu dlhšie ako
2 hodiny . Je odkázaná na medikamentnú liečbu, pre pretrvávajúce depresie po strate dieťaťa. Jej
obmedzenie pracovnej schopnosti je naďalej nezmenené , schopná výkonu práce v rozsahu 50%.
Súd považoval stanovenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, ktorej príjem a v roku 2018 sa
mierne zvýšil vyplácaním vyššieho príspevku za opatrované 236,47 eura a invalidného dôchodku vo

výške 136,20 eur celkom 372,67 eura. Z toho platí na spoločnú domácnosť 150 eur a splátku na úver
150 eur. Ostáva jej rozdiel 72,67 eura, čo je 2,42 eura na deň. Táto suma nemôže postačovať ani
na krytie nevyhnutných nákladov, vzhľadom aj na zdravotný stav navrhovateľky. Bývalému manželovi
však zanikla vyživovacia povinnosť platiť výživné 150 eur na plnoleté dieťa, ktoré ukončilo štúdia. Súd
nemohol započítať náklady navrhovateľky, súvisiace so vzniknutými dlhmi, len zohľadniť pri vyhodnotení

opodstatnenosti nároku, pri posúdení príčiny rozvratu manželstva.

4. Súd považoval za spravodlivé kompenzovať správanie sa bývalého manžela navrhovateľky počas
trvania manželstva s určením príspevku na rozvedenú manželku sumou 50 euro mesačne počnúc
od podania návrhu, aby sa tým zabezpečil slušný príjem navrhovateľky na krytie jej primeraných

nákladov zahrňujúci nielen nevyhnutné náklady na stravovanie, ale tiež na uspokojovanie ďalších
nevyhnutných potrieb rozvedeného manžela vyplývajúcich z jeho veku, zdravotného stavu, života ( R
45/1986 ) navrhovateľka v dôsledku psychickej traumy, nezvestného dieťaťa, ktoré nevedela spracovať,
trpí ťažkými psychickými problémami, ktoré jej neumožňujú dlhodobo sa zamestnať aspoň v rozsahu
stanovenej pracovnej schopnosti. Je potrebné aby tento rozsah jeho obmedzenia bol určitým spôsobom

kompenzovaný zo strany bývalého manžela, ktorý nesie čiastočne vinu za tento stav navrhovateľky v
čase ich spolužitia.

5. Výživné možno priznať len na dobu 5 rokov od podania návrhu na priznanie príspevku na vyššiu
rozvedeného manžela. Nie je rozhodujúce, aká doba uplynula od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode

manželstva do doby podania návrhu na priznanie tohto príspevku (R 48/1972) . Návrh bol podaný dňa
25.01.2017, dlžné výživné 50 eur za obdobie od 25.01.2017 do 19.10.2018 činí 1.086 eur (pomerná
časť výživného za mesiac január: 50 eur : 30 dní, x počet dní v mesiaci január a plná výška zvýšenia
za mesiace február 2017 až septembra 2018).

6. S poukazom na ustanovenie § 232 ods. 4 CSP súd povolil bývalému manželovi navrhovateľky splátky,
vzhľadom na jeho príjem, z toho plynúce výdavky, keď dlžná suma príspevku na výživné navrhovateľky
násobne prevyšuje jeho príjem. Zaplatením dlžného príspevku naraz by ohrozilo existenciu bývalého
manžela, preto povolil zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 20 eur až do vyrovnania. Splátky sú splatnévždy k 30. dňu toho, ktorého mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku, s tým že v prípade omeškania
sa povinného, hoci aj s jednou splátkou sa stáva zročným celý dlh, navrhovateľka môže požadovať
zaplatenie nedoplatku naraz.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Odvolanie proti rozsudku podala osoba povinná platiť výživné (bývalý manžel). Jednoznačne je toho

názoru, že bývalá manželka nie je odkázaná na príspevok na výživu od bývalého manžela, pretože jej
mesačný príjem presahuje jeho mesačný príjem. Od uzavretia manželstva t.j. od 20.02.1988 bol vždy
riadne zamestnaný a do manželstva vstúpil s úsporami a matka mu darovala rodičovský dom, z ktorého
mal neskôr vyrovnať podiel svojej sestry. Manželka nikdy nebola odkázaná na to, aby bola zamestnaná
a nikdy ani nebola a nie je osobou, ktorá by mala záujem sa zamestnať. Krátko po uzavretí manželstva
zistil, dokonca bol upozornený zo strany jej rodičov, že nevie hospodáriť s finančnými prostriedkami a

hospodárenie v rodine by mal prevziať on. Toto však nikdy bývalá manželka nepripustila a po výplate
tretí deň už nikdy nemali peniaze. Sústavne bez jeho vedomia čerpala úvery a pôžičky od nebankových
subjektov, alebo jednoducho bankové úvery a ich povinné réžie nesplácala. Tak sa stalo, že sa zadlžili,
samozrejme, že to bol jej nápad, že dlhy zaplatili jeho nehnuteľnosťou, pre pokoj v rodine s tým súhlasil
a až potom zistil, že ich dlhy sú tak vysoké, že z výnosu odpredaja ich nevedia pokryť. Nie náhodou sa

stalo, že od roku 2013 nežili v spoločnej domácnosti, pretože už nemohol znášať čo bývalá manželka
robila s finančnými prostriedkami. Ona jednoducho si nechcela uvedomiť a tak je to do dnes, že keď
nemá finančné prostriedky tak nekupuje. Aj v čase ich rozchodu, aj v čase rozvodu, aj od tej doby o inom
nehovorí iba o tom, že rozvrat v manželstve nastal kvôli požívaniu alkoholu z jeho strany, a preto ona
je nútená čerpať úvery, pretože on peniaze minie na alkohol, čo vôbec nebola pravda. Svoj príjem vždy

rodine odovzdal a napriek tomu réžia domácnosti a odvody neboli platené a počas celého manželstva
a od rozvodu neustále čerpá úvery. Nemôže sa stotožniť s jej názorom, že až do smrti ju má finančne
podporovať pričom ona sa v ničom neuskromňuje. Úvery, ktoré čerpala za trvania manželstva bez jeho
súhlasu, on od roku 2013 posplácal za pomoci svojej rodiny, ešte aj teraz uhrádza rôzne úvery, ktoré
ani nevie na čo čerpala. Má vedomosti o tom, že opätovne čerpala úver 12.000 eur a úver 8.000 eur a

dnes zrejme očakáva, že aj tieto bude za ňu uhrádzať tak ako to bolo doteraz. Vykonával posledných 10
rokov veľmi ťažkú fyzickú prácu, má zdravotné problémy a nie je už schopný ťažko fyzicky pracovať ako
doteraz a už vôbec nie viac ako 8 hodín. Vzhľadom na jeho zdravotný stav sa mu podarilo zamestnať a
jeho príjem je medzi 250 eur a 350 eur mesačne. Neustále uhrádza úver, ktorý čerpala bývalá manželka
sumou 150 eur mesačne a vo veku 56 rokov je odkázaný na bývanie u svojej sestry a výpomoc so

živobytím od jeho rodiny. Z jeho príjmu nie je schopný uhrádzať ešte aj 50 eur navrhovateľke, ktorá má
príjem väčší ako on, pričom v spoločnej domácnosti s ňou žijú dospelé osoby s príjmom. Okrem toho
opätovne obnovila spolužitie so starším veľmi solventným pánom v obci pánom O. O.. Z uvedeného
dôvodu navrhuje rozhodnúť v naznačenom smere.

9. K odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že je odkázaná na príspevok, na výživu, ešte aj z
toho dôvodu, že on jej zničil zdravie, celý život a to aj deťom. Psychicky ju týral, zakázal jej povedať
pravdu o tom, ako im v roku 1998 uhynuli dvaja psy. Pravdou bolo to, že im nemali čo dávať jesť, však
ani sami nemali skoro čo jesť a s čím kúriť.

10. V roku 2014, keď žalovaný B. I. im neposlal už dlho peniaze nemala čo jesť, lebo najprv dávala
deťom jesť a čo potrebujú, potom musela splácať úvery. V ten deň 09.05.2014 dostala záchvat museli
ju zobrať k lekárovi. Jej bývalá švagriná S. Y. a jej mama F. I. ju vyviezli k lekárovi. Zakázali jej povedať
pravdu, že muž jej neposiela peniaze a kvôli tomu nemohla jesť a schudla 7 kg, že preto dostala záchvat,
bola aj psychicky aj fyzicky vyčerpaná. Iba to mohla povedať, že už dlho sa trápi hlavne kvôli synovi,

ktorý sa jej stratil pred rokmi (to bola pravda). A odporca, keď sa to dozvedel, aj on jej zakázal povedať
pravdu. Aj tým ju psychicky týral. Okradol vlastnú dcéru, lebo prídavok na dieťa dostal z Rakúska spätne
(od 2010- 2015), im poslal na dcérku 800 eur a pritom sa sám priznal na pojednávaní dňa: 27.06.2017,
že dostal 2.400 eur, z toho dcérke dal 800 eur a z rozdielu uhradil jeho dlhy. Tie peniaze dostal na
dcéru a nie z toho zaplatiť jeho dlhy. Žalovaný tvrdí v jeho odvolávaní, že nikdy nebola odkázaná

na to, aby bola zamestnaná a že nikdy nemala záujem sa zamestnať. Práve, že bola odkázaná ísť
pracovať. Dcérka mala iba 1,5 rokov a už musela ísť pracovať do Maďarska na tri smeny. Išla na všetky
nadčasy, aby dostala väčšiu výplatu (dcérka sa narodila 07.04.1999 a ona išla pracovať do Maďarska
v roku 24.10.2000). Okrem toho keď aj bola nezamestnaná, stále hľadala prácu. Spravila si aj kurzyaby sa lepšie mohla zamestnať. V Maďarsku pracovala od roku 2000- do 2007. V roku 2005 dostala
záchvat, sestra jej vybavila ísť do Galanty za lekárom a on jej povedal, že aj fyzicky aj psychicky je
úplne vyčerpaná. Odvtedy je chorá, má záchvaty, berie lieky každodenne až do dneška. Keď žalovaný

už pracoval v Rakúsku (od 2010 - do 2015), aj vtedy bola nútená ísť na brigády.

11. V Maďarsku, keď pracoval v spoločnosti Z. D. N., dal potvrdenie o tom, koľko zarába. Tvrdil, že
jeho príjem činí 555,072 eura. Mal oveľa vyšší príjem, 848,33 eura. V spoločnosti V. s.r.o. vo O. W.,
kde teraz je zamestnaný tvrdí, že jeho prijem činí 250 eur a 350 eur mesačne. Má vedomosti o tom na

100% že jeho zárobok činí 520 eur + na ruku, spolu okolo 600 eur. O tom, že pije aj teraz a aj pil počas
celého ich manželstva má papier zo dňa: 11.10.2015. Dostal pokutu, lebo mal v sebe alkohol a to už
dali exekútorovi lebo nechcel zaplatiť. Keď žalovaný nevie (nechce) na ňu prispievať mesačne sumou
50 eur, tak odkiaľ má peniaze na sporenie u B. a. s., odkedy nežijú spolu odvtedy to musí mať. A to
najhlavnejšie, odkiaľ on má stále peniaze aj na advokátku, už čoskoro má dokončený dom pre seba z
unimo buniek, aj na to potrebuje nemálo peňazí aj keď to robí, že vraj on sám.

12. S pánom O. O. nikdy nežila a nežije. Odkedy nežijú spolu, už aj zaplatila niekoľko ešte spoločných
úverov a ešte aj stále jej ostalo. Okrem toho bohu žiaľ musí sporiť aj na pohreb jej zavraždeného syna
B. I.. Jej príjmy od 01.01.2019:

- invalidný dôchodok 140,40 eura
- opatrovanie 369,36 eura
Jej rodičia majú až 85 a 83 rokov. Sú veľmi chorí a keď nedaj bože jej zomrú, ona bude mať prijem iba
z invalidného dôchodku, čo je mesačne 140,40 eura. Z jej príjmu platí:
- za úver 121 eur

- rodičom (za plyn, vodu, a za elektrinu) 150 eur
(zvýšili im mesačné splátky, lebo ceny išli hore).
- za jej lieky 20-30 eur + cesta za lekármi + 20 = 50 eur

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 CSP), preskúmal rozsudok súdu I. inštancie v napadnutých výrokoch bez viazanosti rozsahom (§ 65
CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo
doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok je v napadnutom výroku I. a II. vecne správny.

14. Predmetom nároku navrhovateľky bola povinnosť výživou povinného prispievať na výživu
navrhovateľky sumou vo výške 200 eur mesačne počnúc od 12.10.2016 s tým, že súd prvej inštancie
rozhodol tak, že určil príspevok na výživu rozvedenej manželky navrhovateľke v sume 50 eur počnúc
od 25.01.2017, rozhodol o dlžnom výživnom a dopĺňacím rozsudkom vo zvyšku návrh zamietol.

15. Podľa ustanovenia § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť,
môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov, ods. 2 ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na
výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov

medzi manželmi, odsek 3 príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu
piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak
rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť
ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva
zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela,

ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

16. V rámci hierarchie vyživovacích povinností v zmysle výslovnej zákonnej úpravy príspevok na
výživu rozvedeného manžela predchádza plneniu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, z čohomožno vyvodiť aj prednosť pred vyživovacou povinnosťou ostatných príbuzných. Vzájomná vyživovacia
povinnosť manželov spôsobuje zánik nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela. Označením
"príspevok na výživu" chcel zákonodarca zdôrazniť rozdiely vo vzťahu k výživnému medzi manželmi

spočívajúce jednak v podmienkach ich vzniku, ako aj v ich rozsahu (na rozdiel od českej úpravy,
ktorá hovorí o výživnom rozvedeného manžela a umožňuje ho priznať aj v rozsahu, v akom patril za
trvania manželstva). Toto označenie však neznamená, že by sa mala uhrádzať len časť nákladov na
primeranú výživu, ale ide o úhradu všetkých odôvodnených potrieb v bežnom chápaní pojmu výživné,
a to v primeranom rozsahu. Primeraná výživa znamená užší rozsah výživného, ako je to pri vzájomnej

vyživovacej povinnosti počas manželstva. Rozsah tejto vyživovacej povinnosti sa považoval za užší
aj v porovnaní so slušnou výživou, ktorú boli povinné zabezpečiť deti rodičom. Uspokojené majú byť
v primeranej miere aj ďalšie životné potreby rozvedeného manžela ako bývanie, ošatenie, kultúrne
potreby, a to s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, spôsob života, a pod.

17.Zozneniaustanovenia§72možnovyvodiťnasledujúcehmotnoprávnepodmienky,zaktorýchmožno

priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela:

- manželstvo musí byť právoplatne rozvedené;

Zánik manželstva ako právna skutočnosť zásadne spôsobuje zánik osobných a majetkových práv medzi

manželmi (vo všeobecnosti znamená ukončenie vzájomnej zodpovednosti za uspokojovanie osobných
potrieb a jej individuálne znášanie). V niektorých prípadoch ich existencia pretrváva, bezpodielové
spoluvlastníctvo sa však ďalej netvorí. Ustanovenie § 72 predstavuje špeciálny prípad, keď sa na zánik
manželstva viaže vznik práva. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Dunajská Streda, č. k. 7P/41/2016- 33 zo dňa 29.09.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.10.2016.

- bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku;

Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela, na rozdiel napríklad od vyživovacej povinnosti
rodičov alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, nevzniká zo zákona, ale len na

základe dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu (má to význam aj z hľadiska vzniku
trestnoprávnej zodpovednosti za trestný čin zanedbania povinnej výživy).
Z konania bolo jednoznačne zistené, že sa bývalí manželia nedohodli o platení príspevku.

- jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť a - schopnosti, možnosti a majetkové

pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať;

Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi,
keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa
kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp.

majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak
má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na
príspevokmunevzniká.Súdnapraxzastávastanovisko,žerozvedenýmanželniejepovinnýspeňažovať
svoj nehnuteľný majetok, bytové zariadenie, oblečenie zabezpečujúce primeraný štandard (neplatí to pri
značných majetkových hodnotách, čo by bolo v rozpore so zmyslom predmetnej úpravy) ani majetkovú

podstatu získanú v rámci rozdelenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Neschopnosť sám sa
živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého
zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch
rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku
dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú

pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery.

18. V konaní bolo zistené, že navrhovateľka je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou
poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom výška
priznaného invalidného dôchodku v čase posledného rozhodnutia bola 136,50 eura a poberá príspevok

za opatrovné vo výške 236,47 eura. Žije s deťmi v dome svojich rodičov, ktorí sú už na starobnom
dôchodku, pričom na náklady domácnosti prispieva 150 eur mesačne a spláca úver vo výške 150
eur mesačne. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka bola osobou so zníženoumierou schopnosti vykonávať prácu o 50% už počas manželstva, keď zdravotné problémy sa u nej
prejavili po strate syna.

19. Bývalý manžel (t. č. osoba povinná platiť výživné) žije u svojej sestry, ktorej prispieva na domácnosť
vo výške 100 eur mesačne. Jeho príjem sa v roku 2018 pohyboval od 200 eur do 397 eur, pričom
zárobok má nižší kvôli svojím zdravotným problémom. Spláca aj niekoľko úverov, ktoré vznikli počas
trvania manželstva. Podľa jeho výpovede má navrhovateľka vyšší príjem ako on sám a nie je ochotný
a schopný na ňu prispievať nakoľko dlhy, ktoré navrhovateľka narobila počas manželstva musel riešiť

on. Tu treba uviesť, že nepoprel tvrdenia navrhovateľky v tom, že zamestnávateľ mu určitú časť mzdy
vypláca v hotovosti a nepoprel ani tvrdenia ohľadom príčin jej zdravotného stavu. Nepopierateľná je tá
skutočnosť, že napriek zníženiu jeho príjmu z cca 848,33 eura na 239,39 eura zo zdravotných dôvodov,
nepožiadal o zníženie výživného na dieťa, na ktoré bol zaviazaný prispievať po 150 eur mesačne. Z
uvedeného, ale aj vzhľadom na závery súdu prvej inštancie je potom možné dospieť k záveru, že bývalý
manžel je schopný prispievať na výživu navrhovateľky sumou po 50 eur mesačne, pričom tu odvolací

súd poukazuje na tú skutočnosť, že príspevok na výživu rozvedeného manžela v zmysle ust. § 72 ods.
3 Zák. o rodine možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode. Výnimočne na dlhšie ju súd môže predĺžiť za splnenia podmienok stanovených zákonom. Bolo
preukázané, že navrhovateľka má zdravotné problémy s mierou poklesu zárobkovej činnosti o 50%, nie
je schopná sama sa živiť a vzhľadom k zistenému stavu je odôvodnený záver súd prvej inštancie o

priznaní príspevku na výživu navrhovateľky na 50 eur mesačne.

20. Ďalšími predpokladmi pre určenie príspevku sú - súlad s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie
na príčiny rozvratu);
Hľadisko príčin, ktoré viedli k rozvratu manželstva, možno vyvodiť z podmienky požadovaného súladu

vyživovacej povinnosti s dobrými mravmi (a to prioritne práve takéto hľadisko) v rámci spoločných
ustanovení. Zákon však toto kritérium aj špeciálne upravil priamo v súvislosti s úpravou príspevku
na výživu rozvedeného manžela. Na základe použitej formulácie súdu vzniká obligatórna povinnosť
brať do úvahy príčiny rozvratu. Iné okolnosti, ktoré môžu byť v rozpore s dobrými mravmi (napr.
trestná činnosť, nemorálny život, správanie sa k bývalému manželovi po rozvode), možno posudzovať

v zmysle § 75 ods. 2. Rozpor s dobrými mravmi by pri tomto druhu vyživovacej povinnosti mal byť
vo všeobecnosti zreteľný. Predmetné hľadisko naznačuje prvok sankčnosti tohto druhu vyživovacej
povinnosti. Osobe, ktorá z väčšej miery znáša dôsledky rozpadu manželstva, sa ukladá aj zodpovednosť
za odstránenie nepriaznivých materiálnych následkov rozvodu. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza
do úvahy predovšetkým v prípadoch, ak zavinenie rozpadu manželstva bude možné v prevažnej miere

pričítať jednému z manželov. Aj v prípade, ak sa zistí zavinenie na obidvoch stranách, možno výživné
priznať, keďže ide len o pomocné hľadisko. Prioritným účelom je odstránenie nepriaznivých majetkových
následkov po rozvode, ktoré, ak sú dané, odôvodňujú priznanie výživného. Rozpor s dobrými mravmi
pre určenie príspevku nebol súdom zistený.

21. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že príčinou rozvratu manželstva bolo nadmerné
požívanie alkoholu odporcom a jeho nezodpovedné nakladanie s majetkom, pričom uvedené vyplýva
nielen zo zápisnice o pojednávaní v konaní o rozvod manželstva, ale aj z vyjadrenia odporcu na
pojednávaní v tejto veci dňa 27.06.2017. Priznal, že peniaze minul aj na automatoch a potvrdil tvrdenia
navrhovateľky, že táto sa riadne starala o domácnosť a aj o deti. Preto jeho ďalšie tvrdenia možno

považovať za účelové. Potvrdil tiež tú skutočnosť, že predali rodinný dom na úhradu dlhov. S ohľadom
na uvedené, určenie príspevku na rozvedeného manžela je možné považovať za súladné s dobrými
mravmi a bolo naplnené i toto kritérium pre jeho priznanie.

22. Odvolací súd preto považuje rozsudok súdu I. inštancie (v spojení s dopĺňacím rozsudkom) za vecne

správny a preto ho podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil s tým, že bolo potrebné s ohľadom na jeho
vykonateľnosť doplniť výrok I. v znení tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neurčuje inak.

24. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).