Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. august 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/152/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808899562
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5808899562.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: X. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S.. K. XXX, XXX XX I., zastúpeného JUDr. Miroslavom Sládekom, advokátom, so
sídlom O. S. XX/XX, XXX XX K., proti žalovaným: 1/ COOP Jednota Trstená, spotrebné družstvo, so
sídlom Hattalova 100, 028 01 Trstená, IČO: 36 012 815, 2/ MUDr. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. R.

XXXX/XX, XXX XX I., 3a/ H. O., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. R. XXX/XX, XXX XX I., 3b/ Mgr.
A. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. Q. XX, 3c/ X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. W.
XXX/XX, XXX XX I., 3d/ U. Z., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. V. W. XXX/XX, XXX XX I., 3e/ B. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX I., (žalovaní v rade 3a/ až 3e/ ako právni nástupcovia po
pôvodnom žalovanom X. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom ul. R. XXX/XX, XXX XX I., ktorý zomrel
XX.XX.XXXX), 4/ Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. XX, 5/ B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX I. XXX, 6/ Bc. Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, XXX XX I., 7/ Ing. R. F., nar. XX.XX.XXXX,

bytom W. G. XXXX/XX-XX, XXX XX I., 8/ Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom sídlisko G. XXXX/XX-XX, XXX
XX I., 9/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX K. V., 10/ S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.
XXX/XX, XXX XX K. V., 11/ S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX K. V., 12/ Ing. X. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. G., XXXX/XX-XX, XXX XX I., 13/ Mgr. Q. O., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX/X, XXX
XX I., 14/ Mgr. X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/X, XXX XX I., (žalovaní v rade 6/ až 14/ ako právni
nástupcovia po pôvodnej žalovanej U. J., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. XXX, XXX XX

I., ktorá zomrela XX.XX.XXXX), 15a/ Q. E., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.. K. XXX/X, XXX XX I.,
15b/ X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, XXX XX I., (žalovaní v rade 15a/ až 15b/ ako právni
nástupcovia po pôvodnej žalovanej A. V., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom ul. O. XX/XX,
XXX XX I., ktorá zomrela XX.XX.XXXX), 16/ X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX I., 17/
Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX I., 18/ X. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X,
XXX XX I., 19/ Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX I., 20/ S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. XXX/XX, XXX XX I., (žalovaní v rade 17/ až 20/ ako právni nástupcovia po pôvodnom žalovanom

S. W., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom ul. W. XXX/XX, XXX XX I., ktorý zomrel XX.XX.XXXX), 21a/
B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX I., 21b/ P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
I., K. Ľ. B. XXX/XX, 21c/ Ing. P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I., I. R. XXXX/XX, 21d/ X. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I., G. XXX/XX, 21e/ Mgr. A. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I.,
G. XXXX/XX, 21f/ Ing. S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I., P. X. XXX/XX, (žalovaní v rade 21a/
až 21f/ ako právni nástupcovia po pôvodnom žalovanom S. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G.

XXX/XX, XXX XX I., ktorý zomrel XX.XX.XXXX), 22/ B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Z. XXX, XXX XX
I., 23/ U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. R.. I., 24/ A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX
I., 25a/ Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. P. XXX, XXX XX K., 25b/ B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XXX, XXX XX I., 25c/ E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XXX, 25d/ X. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. I. XXXX/X, XXX XX Q., 25e/ X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. u O. J., XXX XX B. S., 25f/
A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XXX, 25g/ P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX/XX, XXX
XX G., 25h/ B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX I., (žalovaní v rade 25a/ až 25h/ ako

právni nástupcovia po pôvodnej žalovanej V. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. XXX/
X, XXX XX I., ktorá zomrela XX.XX.XXXX), 26/ Mgr. X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, XXX XX
I., 27/ I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX I., 28a/ G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
XXXX/XX, XXX XX I., 28b/ Mgr. Q. E., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. X. Q. XXX/XX, XXX XX I.,
(žalovaní v rade 25a/ až 25h/ ako právni nástupcovia po pôvodnej žalovanej U. J., nar. XX.XX.XXXX,naposledy bytom Q. Y. XXX/X, XXX XX I., ktorá zomrela XX.XX.XXXX), 29/ A. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXX/X, XXX XX I., 31/ Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX I., t. č. Z. XX/X,
XXX XX I., 32/ Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, 33/ B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, Y., 34/

A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.I. XXX/X, XXX XX I., (žalovaní v rade 31/ až 34/ ako právni nástupcovia
po pôvodnej žalovanej Q. Y., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. XXX/X, XXX XX . I., ktorá
zomrela XX.XX.XXXX a tiež ako právni nástupcovia po pôvodnom žalovanom E. Y., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom S. XXX/X, XXX XX I., ktorý zomrel XX.XX.XXXX.), 35/ X. S., nar. XX.XX.XXXX,. bytom
G. XXXX/XX, XXX XX. I., žalovaní v rade 1/, 2/, 3a/ až 3e/, 4/ až 20/, 21/a až 21f/, 22/ až 24/, 26/, 27/,

28a/, 28b/, 29/, 31/ až 35/ zastúpení JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom Y. XXXX, XXX XX
P. S., v konaní o vyslovenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č. k. 1C/47/2008-682 zo dňa 21. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo, č. k. 1C/47/2008-682 zo dňa 21. novembra 2016 p o t v r
d z u j e .

Žalovaní v rade 1/, 2/, 3a/, 3b/, 3c/, 3d/, 3e/, 4/ až 14/, 15a/, 15b/, 16/ až 20/, 21a/, 21b/, 21c/, 21d/, 21e/,
21f/, 22/ až 24/ a 26/, 27/, 28a/, 28b/, 29/, 31/ až 35/
m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalovaní v rade 25a/, 25b/, 25d/, 25e/, 25g/, 25h/ n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv
uzavretých žalovaným v rade 1/ ako kupujúcim s pôvodnými žalovanými, tak ako boli označení v

žalobách vedených pôvodne na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 1C/47/2008, sp. zn. 1C/48/2008
a sp. zn. 1C/51/2008 a žiadal, aby súd určil, že kúpne zmluvy: V 193/2002-118 zo dňa 14.02.2002,
V 193/2002-119 zo dňa 18.02.2002, V 193/2002-120 zo dňa 18.02.2002, V
193/2002-122 zo dňa 11.02.2002, V 193/2002-123 zo dňa 13.02.2002, V 193/2002-124 zo dňa
13.02.2002, V 193/2002-114 zo dňa 11.02.2002, V 193/2002-114 zo dňa 18.02.2002, V 193/2002-115

zo dňa 18.02.2002, V 193/2002-116 zo dňa 11.02.2002, V 193/2002-117 zo dňa 14.02.2002, V
193/2002-118 zo dňa 15.02.2002, V 193/2002-16 zo dňa 12.02.2002, V 193/2002-17 zo dňa 13.02.2002,
V 193/2002-20 zo dňa 13.02.2002, V 193/2002-21 zo dňa 13.02.2002, V 193/2002-22 zo dňa
13.02.2002, V 193/2002-24 zo dňa 18.02.2002, ktorých vklad bol povolený Katastrálnym
úradom v Žiline, Správou katastra Tvrdošín dňa 19.03.2002 sú neplatné.

2. Uznesením Okresného súdu Námestovo č. k. 1C/47/2008-114 zo dňa 13.07.2010 okresný súd spojil
na spoločné konanie veci, ktoré začali na tomto súde pod sp. zn. 1C/47/2008, sp. zn. 1C/48/2008 a sp.
zn. 1C/51/2008. Konanie bolo ďalej vedené na Okresnom súde Námestovo pod sp.
zn. 1C/47/2008.
3. Žalobca počas konania viackrát menil žalobu, z dôvodu úmrtia v žalobe/žalobách označených

žalovaných a podaním doručeným okresnému súdu dňa 14.04.2010 žiadal pripustiť vstup ďalšieho
účastníka do konania - žalovaného v rade 35/ a tiež žiadal pripustiť zmenu žaloby, ktorú s poukazom
na spojenie vecí na spoločné konanie spresnil podaním doručeným okresnému súdu dňa 24.01.2011.
Návrh na pripustenie ďalšej strany do konania na strane žalovaných odôvodnil tým, že
žalovaný v rade 1/ a X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX I., ktorého vstup do konania

žiadal pripustiť, uzavreli kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný v rade 1/ nadobudnuté spoluvlastnícke podiely
na nehnuteľnostiach, na základe kúpnych zmlúv, ktorých neplatnosti sa žalobca dovoláva, odpredal X.
S. , nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX I., ako kupujúcemu. Návrhom na zmenu žaloby
žalobca žiadal určiť, že žalovaní sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXXX k. ú. I., stavba hotel Roháč na parcele č. 555 a č. 556 a nehnuteľností zapísaných na LV

č. XXXX pozemky CKN parc. č. 555 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1357 m2, parc. č. 556 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 392 m2 na X. S. v ním vyčíslenom podiele a že spoluvlastníckypodiel pôvodne zapísaný na neb. U. J., S. W., E. Y., patria do dedičstva po týchto poručiteľoch. Zmenu
žaloby žiadal žalobca pripustiť z dôvodu, že úmyslom uzavretia kúpnej zmluvy ako ďalšieho právneho
úkonu, bolo zmariť právne dôsledky potvrdenia relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv, ktorých sa voči

žalovaným žalobca domáha. Uznesením č. k. 1C/47/2008-316 zo dňa 04.08.2011 súd prvej inštancie
pripustil vstup ďalšieho účastníka v rade 35/ na strane žalovaných a tiež pripustil zmenu žalobného
petitu v zmysle návrhu žalobcu. Dňa 23.03.2015 žalobca opätovne žiadal súd o pripustenie zmeny
žaloby v znení tak, ako boli žaloby pôvodne podané v konaniach vedených pod sp. zn. 1C/47/2008,
sp. zn. 1C/48/2008 a sp. zn. 1C/51/2008, po zistení, že uznesením Okresného súdu Námestovo č. k.

1C/47/2008-316 zo dňa 04.08.2011 bola súdom pripustená zmena petitu žaloby na určenie vlastníckeho
práva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam. Návrh na zmenu petitu žaloby žalobca upravil na základe
výzvyprvoinštančnéhosúdu podanímzodňa29.12.2015.Okresnýsúdtútozmenupetitužalobypripustil
uznesením č. k. 1C/47/2008-560 zo dňa 20.01.2016 a uznesením č. k. 1C/47/2008-648 zo
dňa 17.10.2016. V zmysle posledného rozhodnutia súdu o zmene žaloby sa žalobca domáhal určenia
neplatnosti kúpnych zmlúv, ktorých vklad bol povolený Katastrálnym úradom v Žiline, Správou katastra

Námestovo uzatvorených medzi žalovaným v rade 1/ ako kupujúcim a predávajúcimi: žalovanou v rade
2/ dňa 14.02.2002 číslo V 193/2002-118, právnym predchodcom žalovaných v rade 3a/ až 3e/
dňa18.02.2002 číslo V193/2002-119, žalovanýmvrade4/dňa18.02.2002čísloV193/2002-120,
žalovanou v rade 5/ dňa 11.02.2002, číslo V 193/2002-122, právnou predchodkyňou žalovaných
v rade 6/ - 14/ dňa 13.02.2002 číslo V 193/2002-123, právnou predchodkyňou žalovaných v rade 15a/ -

15b/ dňa 13.02.2002 číslo V 193/2002-124, žalovaným v 16/ rade dňa 11.02.2002 číslo V193/2002-114,
právnym predchodcom žalovaných v rade 17/ - 20/ dňa 18.02.2002 číslo V 193/2002-114,
žalovaným v rade 22/ dňa 11.02.2002 číslo V 193/2002-116, žalovaným v rade 23/ dňa
14.02.2002 číslo V 193/2002-117, žalovanou v rade 24/ dňa 15.02.2002 číslo V 193/2002-118, právnou
predchodkyňou žalovaných v rade 25a/- 25h/ dňa 12.02.2002 číslo V 193/2002-16, žalovaným v rade 26/

dňa13.02.2002čísloV193/2002-17,žalovanouvrade27/dňa13.02.2002čísloV193/2002-20,právnou
predchodkyňou žalovaných v rade 28a/ až 28b/ dňa 13.02.2002 číslo V 193/2002-21, žalovanou v rade
29/ dňa 13.02.2002 číslo V 193/2002-22, právnym predchodcom žalovaných v rade
31/ až 34/ dňa 18.02.2002 číslo V 193/2002-24, určenia, že vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich
sa v k. ú. I. zapísaných na LV č. XXXX stavba súp. č. XXX hotel Roháč stojaca na parcele č. 555 a

č. 556 a na LV č. XXXX pozemok K-NC parcela č. 555 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.357
m2, K-NC parcela č. 556 zastavané plochy a nádvoria o výmere 392 m2, pod B 713 na X. S. v podiele
2190396/3225600 účasti je žalovaná v rade 2/ v podiele po 2200/3225600 účasti, žalovaný v rade 4/ v
podiele po 3600/3225600 účasti, žalovaná v 5/ rade v podiele po 1800/3225600 účasti, žalovaný v
16/radevpodielepo5400/3225600účasti,žalovanývrade21/vpodiele6600/3225600účasti, žalovaný

v rade 22/ v podiele po 1290/3225600 účasti, žalovaný v rade 23/ v podiele po 2760/3225600 účasti,
žalovaná v rade 24/ v podiele po 4200/3225600 účasti, žalovaný v rade 26/ v podiele po 4500/3225600
účasti, žalovaná v rade 27/ v podiele po 3200/3225600 účasti, žalovaná v rade 29/ v podiele
po 2200/3225600 účasti, a určenia, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnom predchodcovi
žalovaných v rade 3a/ až 3e/ v podiele po 6840/3225600 účasti, po právnej predchodkyni žalovaných

v rade 6/ až 14/ po 7726/3225600 účasti, právnej predchodkyni žalovaných v rade 15a/
a 15b/ v podiele po 11640/3225600 účasti, právnom predchodcovi žalovaných v rade 17/
až 20/ rade v podiele po 4640/3225600 účasti, právnom predchodcovi žalovaných v rade 21a/-21f/ v
podiele po 6600/3225600 účasti, právnej predchodkyni žalovaných v rade 25a/ až 25h/ v podiele po
11640/3225600 účasti, právnej predchodkyni žalovaných v rade 28a/ a 28b/ v podiele po 6660/3225600

účasti, právnom predchodcovi žalovaných v rade 31/ až 34/ v podiele po 7500/3225600 účasti.
4. Konanie v časti o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, zapísaných na LV č. XXXX a č. XXXX
pre k.ú. I., stavba so súp. č. XXX Hotel Roháč a parc. K-NC č. 555 a č. 556 v prospech pôvodného
žalovaného v rade 21/ bolo zastavené uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 1C/47/2008-680 zo
dňa 21.11.2016.

5. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaní v rade 2/ až 34/, príp. ich právni predchodcovia
špecifikovaní vyššie ako členovia Urbáru Trstená, pozemkové spoločenstvo, boli spoluvlastníkmi
spoločnej nehnuteľnosti Hotela Roháč zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. I. súp. č. XXX na parcele
č. 555 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1357 m2 a parc. č. 556 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 392 m2. Vyššie uvedenými kúpnymi zmluvami pôvodní žalovaní odpredali svoje

spoluvlastnícke podiely v spoločnej nehnuteľnosti žalovanému v rade 1/, pričom žalobcovi, ako jednému
zo spoluvlastníkov, nezaslali písomnú ponuku na odkúpenie týchto spoluvlastníckych podielov, hoci
táto ponuková povinnosť - v prípade prevodu na iné než blízke osoby - im vyplýva z ust. § 853
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca tiež zdôraznil, že sa jedná o spoločné nehnuteľnosti patriacepodielovým spoluvlastníkom, ktorí vytvorili urbárske pozemkové spoločenstvo. Konštatoval, že v zmysle
ust. § 4 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z. z. ide o nedeliteľnú nehnuteľnosť, a preto nemožno zrušiť
a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nej podľa osobitných predpisov. Ustanovenia Občianskeho

zákonníka sa na podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti vzťahujú len vtedy, ak zákon č.
181/1995 Z. z. nemá osobitnú úpravu. Na uvedené vzťahy platia § 141 a § 142
Občianskeho zákonníka, čo je v súlade s ust. § 4 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z. z. Naliehavý právny
záujem na požadovanom určení žalobca odôvodnil tým, že bez tohto určenia je jeho právo ohrozené,
resp. jeho právne postavenie sa stalo neistým.

6. Právny zástupca žalovaných v rade 1/ až 24/ a 26/ až 35/ rade vo svojom písomnom vyjadrení
uviedol, že žalovaný v rade 1/ svoj úmysel odkúpiť spoluvlastnícke podiely od ostatných
spoluvlastníkov oznámil na svojich členských schôdzach, na stretnutí podielnikov Hotela Roháč Trstená,
a aj prostredníctvom zverejnenia výzvy vo forme verejnej vyhlášky, ktorá bola vyvesená na verejnej
tabuli Mesta Trstená. Výzva obsahovala všetky zákonné podmienky pre uplatnenie predkupného práva
v určenej dobe. Žalovaný v rade 1/ zvolil takýto spôsob zverejnenia ponuky z dôvodu veľkého počtu

spoluvlastníkov v čase zverejnenia ponuky, z ktorých 30 % už ani nežilo, títo neboli známi, resp. neboli
známi ich právni nástupcovia. Poukázal pritom na ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorých
právny úkon sa stane perfektným, keď ho vzala na vedomie osoba, ktorej sa právny úkon týka. Žiaden zo
spoluvlastníkov neprejavil záujem o spoluvlastnícke podiely a preto došlo k podpísaniu sporných
kúpnych zmlúv. Žalobca mal vedomosť o úmysle žalovaných prevádzať spoluvlastnícke podiely, pretože

s týmito osobami komunikoval, no napriek tomu neprejavil záujem o ich nadobudnutie a nie je ani
ochotný nadobudnúť spoluvlastnícke podiely, ktoré žalovaní, resp. ich právni predchodcovia previedli na
žalovaného v rade 1/. Žalobca preto nemá na určení neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv naliehavý
právny záujem a aj v prípade pozitívneho rozhodnutia o podanej žalobe sa jeho právne postavenie
nijako nezmení. Na základe takéhoto rozhodnutia nebude možné vykonať zmeny v príslušnej evidencii

nehnuteľností. Poukázal pritom na rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 91/2006 uverejnený v ZSP 83/2007,
podľa ktorého nie je daný naliehavý právny záujem ak sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dotýka
ďalšia právna zmena. Ďalej zdôraznil, že žalovaní spochybňujú spoluvlastníctvo žalobcu a žiadal aby
súd túto otázku vyriešil ako prejudiciálnu. Žalobca totiž svoje spoluvlastníctvo odvodzuje od rozhodnutia
pozemkového úradu, ktorý mu ako oprávnenej osobe spoluvlastnícky podiel vydal v rámci reštitučných

nárokov. Toto rozhodnutie však žalobca nikdy neprevzal z dôvodu, že podľa jeho tvrdenia na prevzatie
tohto rozhodnutia bol splnomocnený X. S.. X. S. však nebol oprávnený na uplatňovanie
nároku na vydanie nehnuteľností, pretože nemal kvalifikované splnomocnenie na takého zastupovanie,
absentoval v ňom zákonom požadovaný súhlas majiteľov väčšiny podielov, a teda menovaný nebol
ustanovený za zástupcu v súlade so zákonom. Predložením písomného prehlásenia

žalovaných, v ktorých žalovaná v 1/ rade, právny predchodca žalovaných v rade 3a/ až 3e/, žalovaní
v rade 5/ a 6/, právna predchodkyňa žalovaných v rade 6/ až 14/, právna predchodkyňa žalovaných
15a/ a 15b/ rade, žalovaný v rade 16/, právny predchodca žalovaných v rade 17/ až 18/, právny
predchodca žalovaných v rade 21a/ až 21f/, žalobcovia v rade 22/ až 24/, právna predchodkyňa
žalovaných v rade 25a/ až 25h/, právna predchodkyňa žalovaných v rade 28a/ a 28b/, žalovaná v rade

29/, právny predchodca žalovaných v rade 31/ až 34/, žalovaní v 25/ a 26/ rade, právny predchodca
žalovaných v 28a/, 28b/ rade, žalovaná v 29/ rade, právna predchodkyňa žalovaných v rade 31/ až
34/ písomne oznámili súdu, že odpredali svoje spoluvlastnícke podiely na základe ponuky Oravského
spotrebného družstva Trstená, zverejnenej na členskej schôdzi tohto družstva, keď kupujúci im oznámil,
že ponuku zverejnil ostatným spoluvlastníkom formou verejnej vyhlášky a v určenej lehote ani jeden zo

spoluvlastníkov na túto ponuku nereagoval. Skutočnosť, že žalovaný v rade 1/ nie je spoluvlastníkom
nehnuteľností preukazoval predložením LV č. XXXX a LV č. XXXX pre k. ú. I., z ktorých súd zistil,
že spoluvlastníkom je žalovaný v rade 35/ vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2190396/3225600.
Z kúpnej zmluvy V 1333/09 zo dňa 27.09.2006 súd zistil, že žalovaný v rade 1/ odpredal všetky ním
vlastniace spoluvlastnícke podiely zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXXX pre k. ú. I. žalovanému v rade

35/. Právny zástupca žalovaných predložil súdu žiadosť žalovaného v rade 1/ zo dňa 10.01.2002, z
ktorej súd zistil, že žalovaný v 1/ rade požiadal Mestský úrad Trstená o zverejnenie výzvy na odkúpenie
spoluvlastníckych podielov nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX, pre k. ú. I..
7. Žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom podaní doručenom súdu dňa 07.08.2013,
žiadali žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení, nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a z dôvodu premlčania možnosti domáhať relatívnej
neplatnosti zmlúv. Poukázali pritom na zmenu žaloby pripustenú uznesením Okresného Námestovo č. k.
1C/47/2008-316 zo dňa 04.08.2011, ako i zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v rade 1/ a žalovaným v
rade 35/, pretože právo domáhať sa neplatnosti kúpnych zmlúv uplynulo v trojročnej premlčacej lehote.Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu namietal premlčanie práva domáhať sa určenia neplatnosti
kúpnych zmlúv podľa pôvodných petitov žaloby z dôvodu, v ktorej časti nikdy nezobral žalobu späť.
Uznesenie Okresného Námestovo č. k. 1C/47/2008-316 mal sa týka len zmeny žaloby, a nie pôvodne

žalovaných nárokov. Návrhom na zmenu žaloby žalobca iba doplnil pôvodné žalobné petity.
8. Z obsahu výzvy zo dňa 10.01.2002 označenej ako „výzva na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu“
okresný súd zistil, že žalovaný v rade 1/ podľa § 140 Občianskeho zákonníka, oznámil spoluvlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX, pre k. ú. I., ponuku na ich odpredaj. V ponuke
bola zverejnená cena nehnuteľností a cena spoluvlastníckeho podielu 1/3225600 účasti, ako i cena za

m2 pozemku s učením lehoty 10 dní na uplatnenie predkupného práva. Prílohou tejto výzvy bol zoznam
spoluvlastníkov.
9. Žalobca vo výpovedi uviedol, že svoj spoluvlastnícky podiel zdedil v roku 1971 po svojej
matke. V rámci reštitúcií sa reštituoval Hotel Roháč, ktorý spravoval urbár. Žalobca chcel zabrániť, aby
boli podiely odpredané žalovanému v rade 1/ a následne jednej osobe, čo sa následne aj stalo. Sám
potvrdil, že na jeho postavení sa nič nezmení v prípade, že budú kúpne zmluvy určené za neplatné,

ale chce, aby nehnuteľnosti boli opätovne v správe urbáru a aby ľudia niečo z toho mali. Podiely boli
odkúpené o jeden rok skôr, ako sa žalobca stal predsedom urbáru. Tvrdil, že neboli žiadne ponuky na
ich odkúpenie, všetko sa urobilo tajne. Žalobca nemal záujem o kúpu podielov a na to, aby ich vykúpil,
by bola potrebná určitá čiastka peňazí. Rozhodnutie o reštitúcii preberal pán X. S.. Žalobca potvrdil,
že bol prítomný na valnom zhromaždení urbáru, nevedel však uviesť, koľko bolo na ňom prítomných

oprávnených osôb.
10. Žalovaní v rade 33/, 34/ a právni nástupcovia Q. Y. sa k veci nevedeli vyjadriť.
11. Žalovaný v rade 25d/ rade ako právny nástupca V. B. sa tiež k predmetnej zmluve nevedel vyjadriť.
Mal vedomosť, že matka svoj spoluvlastnícky podiel odpredala a dostala zaň peniaze. Potvrdil, že podpis
na kúpnej zmluve uzavretej jeho matkou ako odpredávajúcou žalovanému v rade 1/ je jej. Akceptoval

aj to, že žalobca žiadal určiť, aby predmetný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti patril do dedičstva
po poručiteľke.
12. Ostatní žalovaní sa k veci nevyjadrili.

13. Súd prvej inštancie citoval ust. § 137 písm. c) CSP, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 40a, § 140,

§ 605 Občianskeho zákonníka a uviedol, že predmetom tohto konania je platnosť, resp. neplatnosť
kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalovaným v rade 1/ ako kupujúcim a žalovanými v rade 1/ až 34/,
resp. ich právnymi predchodcami ako predávajúcimi. Žalobca tvrdil, že kúpne zmluvy sú relatívne
neplatné z dôvodu porušenia predkupného práva. Žalovaní, zastúpení právnym zástupcom, namietali
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v súdenej veci, keďže žalobca sa podľa ich názoru

nestal spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, pretože v rámci reštitúcií neprevzal osobne rozhodnutie
Pozemkového úradu v Dolnom Kubíne č. R118-I-EI, II/1994, ale toto prevzal X. S., ktorý nebol na jeho
prevzatie riadne splnomocnený. K tejto námietke okresný súd uviedol, že okrem tvrdenia žalovaných,
zastúpených právnym zástupcom, neboli súdu vznesené námietky pôvodných žalovaných, resp. ich
právnych nástupcov vo veci. Splnomocnením inej osoby na uplatnenie nárokov v reštitučnom konaní

a prevzatím rozhodnutia, došlo ku konkludentnému schváleniu konania osoby, ktorá reštitučné nároky
v ich mene uplatnila a následne rozhodnutie pozemkového úradu aj prevzala. Žalobca bol v čase
uzavretia napadnutých kúpnych zmlúv podielovým vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
kúpnych zmlúv (Hotela Roháč a pozemkov špecifikovaných vyššie) a svoj podiel nadobudol na základe
rozhodnutia v súlade s § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade pochybností ohľadom

aplikácie § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka v tejto veci, svedčí záver, že žaloba ako dobromyseľný
držiteľ by svoj podiel nadobudol vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka, pretože bol vnútorne
presvedčený o spoluvlastníctve predmetných nehnuteľností.
14. Žalobca žalobu odôvodňoval porušením jeho predkupného práva pri prevode spoluvlastníckych
podielov na iné osoby, ako na osoby blízke. Žalovaní žiadali zamietnuť žalobu z dôvodu absencie

naliehavéhoprávnehozáujmu napožadovanomurčení,pretožesanajehoprávnompostavenívprípade
úspechu nič nezmení. Prvoinštančný súd zo svojich registrov/evidencie spisov zistil, že na Okresnom
súd Námestovo sa vedie, resp. sa viedlo viacero konaní, predmetom ktorých bolo určenie neplatnosti
kúpnych zmlúv, ktorých predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu totožných nehnuteľností iných
spoluvlastníkov na žalovaného v rade 1/, za tých istých okolnosti, ako aj v prejednávanom prípade.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu poukazoval na rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorými boli
zrušené rozsudky súdu prvej inštancie, ktorými boli žaloby žalobcu zamietnuté (uznesenia Krajského
súdu v Žiline č. k. 7Co/185/2015 zo dňa 30. apríla 2014, č. k. 7 Co/300/2015-270 zo dňa 10. júna
2015, č. k. 7Co/622/2015-420 zo dňa 27. januára 2013). Žalovaní prostredníctvom právneho zástupcunaopak poukazovali na právoplatné rozsudky Krajského súdu v Žiline (č. k. 10Co/578/2015-408 zo dňa
28. apríla 2016, č.k. 8Co/558/2015-370 zo dňa 22. júla 2016, č.k. 5Co/126/2016-414 zo
dňa 29. apríla 2016, 5Co/252/2015-601 zo dňa 28.07.2015, 9Co/648/2015-244 z 17.03.2016), ktorými

odvolací súd potvrdil rozsudky prvoinštančného súdu o zamietnutí žaloby pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení.
15. K zamietnutiu žaloby v aktuálne prejednávanej veci pristúpil súd prvej inštancie z viacerých
dôvodov.Konštatoval,žeakbysúdprísneformalistickyvyložilust.§40aa§140Občianskehozákonníka
tak, že spoluvlastníkom nehnuteľnosti neboli písomne ponúknuté podiely na odkúpenie, postupoval

by nekonformne s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, ktorého obsahom sú všeobecne ustanovenia týkajúce sa
obsahu vlastníckeho práva, rovnakých práv a povinností a ochrany vlastníkov a ust. § 123 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Úmyslom zákonodarcu nebolo pritom obmedziť podielového spoluvlastníka
vo výkone čiastkového oprávnenia previesť svoj spoluvlastnícky podiel na inú než blízku osobu až do
takej miery, že by sa spoluvlastnícky podiel stal (ako v tomto konkrétnom prípade), vzhľadom
na vysoký počet spoluvlastníkov (i neznámeho pobytu, príp. nežijúcich) reálne neprevoditeľným, čím

by v konečnom dôsledku boli spoluvlastníci, ktorí by už nechceli vlastniť svoj spoluvlastnícky podiel,
nútenílenkvôlistriktnémuformálnemuvýkladuzákonaanaprieksvojejnevôlizotrvaťvspoluvlastníckom
vzťahu k nehnuteľnostiam a ich právo nakladať s predmetom ich vlastníctva, by tak bolo neúmerne
obmedzené. Posudzovaná vec je o to špecifickejšia, že žalobca ani nemal záujem
odkúpiť predmetné spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti, ktorého cieľom bola iba obnova pôvodných

spoluvlastníckych vzťahov a zabrániť vstupu tretej osoby do týchto vzťahov. Za týchto okolností súd
nepristúpil k takémuto formalistickému výkladu.
16. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobca mal vedomosť o tom,
že spoluvlastnícke podiely na spoločnej nehnuteľnosti pôvodne označení žalovaní chcú odpredávať a že
ich bude odkupovať žalovaný v rade 1/. Vychádzal pritom z listín založených v súdnom spise, písomných

vyjadrení strán sporu a rozsudkov toho istého súdu vydaných v obdobných veciach, ktoré sú súčasťou
spisového materiálu. Vyplýva z nich, že žalobca o úmysle odkúpiť spoluvlastnícke podiely žalovaným v
1/ rade od pôvodných ostatných žalovaných vedel. V tom čase bol žalobca predsedom Urbáru Trstená,
predtým predsedom revíznej komisie urbáru, ktorého členovia sa na neho obracali s dotazom, ako
reagovať na ponuku žalovaného v rade 1/. Vedomosť žalobcu o odkupovaní podielov žalovaným v 1/

rade nepriamo potvrdzujú aj písomné prehlásenia pôvodných žalovaných, ktorí vedomosť o zverejnení
ponuky potvrdili, ako aj vyhlásenia členov pozemkového spoločenstva spísaného dňa 05.11.2004, ktorý
sa nachádza na č. l. 24 spisu. Žalobca mal teda reálnu možnosť využiť svoje predkupné právo, čo
však neurobil. Podľa jeho vlastného vyjadrenia, ani v súčasnosti nemá záujem o odkúpenie sporných
spoluvlastníckych podielov. Nemenej významnou je aj skutočnosťou je aj veľký počet spoluvlastníkov

predmetnej nehnuteľnosti, čo bolo dôvodom zverejnenia ponuky na úradnej tabuli Mesta Trstená.
Dôkazom toho je aj viacero konaní s obdobným predmetom sporu vedených na Okresnom súde
Námestovo. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa postup žalovaného v 1/ rade pri realizácii
jeho ponukovej povinnosti vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom nehnuteľností javil súdu ako logický.
Okresný súd preto dospel k záveru, že v prejednávanej veci, nezistil porušenie predkupného práva

žalobcu, čo bolo dôvodom zamietnutia jeho žaloby.
17. Zamietnutie žaloby však okresný súd odôvodnil aj absenciou naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. V prípade vyhovenia žalobe o určenie neplatnosti právnych úkonov (kúpnych
zmlúv) sa totiž na postavení žalobcu nič nezmení. Žalobca nenadobudne vlastníctvo k predmetu týchto
zmlúv, ktorý v konaní jednoznačne prezentoval, že nemá ani záujem, stať spoluvlastníkom sporných

nehnuteľností.
18. Okrem toho súd zamietol žalobu voči žalovaným, zastúpeným právnym zástupcom (JUDr. Polákom)
z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Sporné kúpne zmluvy boli uzavreté v období od 11.02.2002
do 18.02.2002. Žaloby o neplatnosť týchto kúpnych zmlúv boli podané na súd v dňoch 17.06.2004 a
22.09.2004. Žalobca však zmenil žalobu, ktorou žiadal určiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam podaním

doručeným súdu dňa 14.04.2010 (č. l. 108, 213 a 304 spisu) s upresnením dňa 24.01.2011 (č. l. 315
spisu). Okresný súd zmenu žaloby pripustil uznesením č. k. 1C/47/2008-316 zo dňa 04.08.2011 a v
zmysle takto pripustenej zmeny sa žalobca už nedomáhal vyslovenia neplatnosti kúpnych zmlúv, ale len
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaných, resp. že spoluvlastnícke podiely
na konkrétnych nehnuteľnostiach patria do dedičstva po niektorom zomrelom pôvodnom žalovanom.

Žalobca opätovne žiadal pripustiť zmenu žaloby o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv na pojednávaní
dňa 23.05.2015, ktorú upravil dňa 29.12.2015 (č. l. 558 spisu), ktorá zmena bola pripustená uznesením
Okresného súdu Námestovo č. k. 1C/47/2008-560 zo dňa 20.01.2016. Trojročná premlčacia
lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka na uplatnenie relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv uplynulanajneskôr dňom 18.02.2005, t. j. dňom, ktorý sa dátumom zhoduje s dňom, ktorým bola uzavretá
posledná z napadnutých kúpnych zmlúv. Súd I. inštancie podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka
námietku premlčania vznesenú právnym zástupcom žalovaných označených v záhlaví napadnutého

rozsudku vyhodnotil ako dôvodnú a žalobu vo vzťahu k týmto žalovaným aj z uvedeného dôvodu
zamietol. Neprihliadol pritom na obranu žalobcu, ktorý si myslel, že súd koná o pôvodných žalobách
rozšírených o ďalší petit, pretože uznesenie o pripustení zmeny žaloby bolo právnemu zástupcovi
žalobcudoručenédňa22.08.2011apomárnomuplynutílehotynapodanieodvolaniasatotorozhodnutie
stalo právoplatným dňa 07.09.2011.

19. Následne súd zamietol žalobu žalobcu aj v časti, v ktorej sa žalobca domáhal, že vlastníkmi
nehnuteľnosti v označených spoluvlastníckych podieloch zapísaných na LV č. XXXX
a LV č. XXXX pre k. ú. I. na žalovaného v 35/ rade sú žalobcom označení žalovaní, resp. že tieto
patria do dedičstva po právnych predchodcoch pôvodných žalovaných z dôvodu, že ide o petity priamo
súvisiace s petitom, ktorým sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnych zmlúv z dôvodu porušenia
jeho predkupného práva. Nakoľko v predmetnej časti bola žaloba zamietnutá z dôvodu nedostatku

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a v časti s prihliadnutím na vznesenú námietku
premlčania, súd zamietol žalobu i v tejto časti, ktorá nadväzuje na pôvodnú určovaciu žalobu o relatívnu
neplatnosť kúpnych zmlúv.
20. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 262 ods. 1 CSP a úspešnej
strane sporu priznal v plnom rozsahu právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech

nemal.

21. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie; alternatívne žiadal, aby
odvolací súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel.

22. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a tiež, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Odvolateľ zdôraznil, že
dňa 27.09.2016 písomne predložil do spisu doplnenie a rozšírenie žaloby o nové skutkové a právne
relevantné skutočnosti, na ktoré mu okresný súd v napadnutom rozsudku nedal žiadnu odpoveď.
Okrem toho namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa
názoru žalobcu závery okresného súdu prezentované v napadnutom rozhodnutí nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní. Zdôraznil, že v období, kedy došlo k uzatvoreniu sporných kúpnych zmlúv,
upravoval práva a povinnosti členov pozemkového spoločenstva zákon č. 181/1995 Z. z. Tento zákon
bol k 01.05.2013 zrušený zákonom č. 97/2013 Z. z., ktorý neobsahuje ustanovenie o jeho spätnej

pôsobnosti. V takom prípade je nutné vychádzať zo základnej právnej zásady, že právne normy
nepôsobia spätne, ale upravujú len právne vzťahy, ktoré vznikli po dni účinnosti tejto právnej úpravy.
Pre právne posúdenie otázky porušenia žalobcovho predkupného práva, ale aj ďalších žalobcom
tvrdených porušení zákona (v písomnom podaní z 29.07.2016), je preto v súdenej veci v súvislosti
s nehnuteľnosťami, ktoré tvoria spoločnú nehnuteľnosť, potrebné vychádzať z ust. § 7 zákona č.

181/1995 Z. z. Odvolateľ tiež vytýkal okresnému súdu, že napriek zisteniu/konštatovaniu porušenia
predkupného práva žalobcu, rozhodol v jeho neprospech. Nesúhlasil s úvahami prvoinštančného súdu
o obmedzení vlastníckeho práva žalovaných, nakoľko tieto sú v rozpore so zmyslom a účelom zákonnej
úpravy predkupného práva. V danej spojitosti žalobca poukázal na skutočnosť, že mnohopočetné
spoluvlastníctva nehnuteľností sú v slovenských podmienkach bežným javom. Táto skutočnosť bola

známou už pri príprave a tvorbe zákonov. Napriek tomu bol výkon predkupného práva legislatívne
upravený spôsobom, kedy zákon vyžaduje splnenie formálnych povinností, ktoré sa musia dodržať.
Citoval pritom ust. § 140, § 40a, § 853 a § 602 až § 606 Občianskeho zákonníka. V
prejednávanej veci bolo preukázané, že pôvodní žalovaní (predávajúci) ako podieloví spoluvlastníci boli
povinní ponúknuť podiely žalobcovi ako osobe oprávnenej z predkupného práva k spornej nehnuteľnosti

na odkúpenie. Rovnako bolo preukázané, že žalobca sa relatívnej neplatnosti sporných kúpnych zmlúv
dovolal v súlade s ust. § 40a Občianskeho zákonníka, a to doručením žaloby žalovaným dňa 15.06.2004,
resp. 22.09.2004 so všetkými z toho plynúcimi právnymi dôsledkami. Právny názor okresného súdu
vyslovený na margo relatívnej neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv v odôvodnení jeho rozsudku
žalobca označil za neopodstatnený a v rozpore s platným právom. Odvolateľ tiež namietal skutkové

závery súdu o tom, že žalobca vedel o úmysle žalovaného v rade 1/ odkúpiť predmetné spoluvlastnícke
podiely na nehnuteľnostiach. Jeho vedomosť mala vyplývať z postavenia predsedu Urbáru Trstená, keď
sa na neho obracali členovia urbáru, a tiež nepriamo, čo potvrdzujú písomné prehlásenia pôvodných
žalovaných, ktorí vedomosť o zverejnení ponuky potvrdili na úradnej tabuli Mesta Trstená. Odvolávajúcsa na ust. § 140 Občianskeho zákonníka, žalobca zotrval na tvrdení, že ponukovú povinnosť si mohli
jednotliví žalovaní voči nemu splniť len jemu doručenou písomnou ponukou. Žalovaní však v konaní
doručenie takejto ponuky žalobcovi na predaj spoluvlastníckych podielov nepreukázali. Dôkazy, na ktoré

sa okresný súd odvolával v odôvodnení svojho rozhodnutia, svedčia len o tom, že žalobca sa mohol
dozvedieť o predaji spoluvlastníckych podielov k sporným nehnuteľnostiam, nie však od žalovaných
prevodcov, ale len od iných osôb. Vo vzťahu k tvrdeniu, že žalobca sa mohol dozvedieť
o úmysle previesť spoluvlastnícke podiely od žalovaného v rade 1/, odvolateľ konštatoval, že ani
záujem tretej osoby previesť na seba spoluvlastnícky podiel nie je splnením ponukovej povinnosti

podielových spoluvlastníkov vo vzťahu k ďalšiemu spoluvlastníkovi, ktorému svedčí zákonné predkupné
právo. Rovnako záver okresného súdu o tom, že žalovaný v rade 1/ zverejnil na úradnej tabuli Mesta
Trstená výzvu na odkúpenie spoluvlastníckych podielov na spoločnej nehnuteľnosti, nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. Žalovaní síce poukazovali na to, že žalovaného v rade 1/ splnomocnili, aby v
ich mene realizoval ponukovú povinnosť vyplývajúcu im z ust. § 140 Občianskeho zákonníka, predmetné
splnomocnenie však súdu v tomto konaní nepredložili. Za daných okolností nie je zrejmé, či takéto

splnomocnenie bolo urobené riadne a účinne, aby bolo možné prisvedčiť záveru súdu o možnosti
realizovať takúto ponuku verejnou vyhláškou. Odvolateľ zdôraznil, že okresný súd vo svojom rozhodnutí
nedal odpoveď na otázku, čo možno považovať za písomnú ponuku v zmysle § 605 in fine Občianskeho
zákonníka. Poukázal pritom na teóriu dôjdenia v zmysle ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V
nadväznosti na uvedené zákonné ustanovenia odvolateľ konštatoval, že v konaní nebolo preukázané a

žalovaní v tomto smere ani neuniesli dôkazné bremeno, že splnomocnili žalovaného v rade 1/ na takýto
právny úkon a už vôbec nie, že ponuka formou vývesky sa dostala do sféry žalobcu, t. j. že sa s ňou
oboznámil.
23. Žalobca tiež nesúhlasil so záverom okresného súdu o absencii naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Zdôraznil, že je členom spoločenstva Urbáru Trstená, a preto bol oprávnený

domáhať sa nápravy porušenia podmienok prevodu spoločnej nehnuteľnosti na súde (§ 22 ods. 1
zákona č. 181/1995 Z. z.). Práve táto skutočnosť bola rozhodujúca, prečo podal v tejto veci určovaciu
žalobu o neplatnosť právnych úkonov súvisiacich s prevodom podielov na spoločných nehnuteľnostiach
a nedomáhal sa prevodu scudzených podielov od nadobúdateľa v zmysle ust.
§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca chcel dosiahnuť nápravu protiprávneho stavu, ktorý

sa vytvoril porušením podmienok prevodu spoločnej nehnuteľnosti a v dôsledku toho aj nápravu
protiprávneho stavu, ktorý sa vytvoril následným prevodom týchto nehnuteľností podľa jeho tvrdenia
absolútne neplatnou zmluvou na žalovaného v rade 35/, ktorý sa tak stal
spoluvlastníkom sporných nehnuteľností. Podaním žaloby chcel žalobca dosiahnuť zmenu zápisu na
LV č. XXXX a LV č. XXXX pre k. ú. I. k spoločnej nehnuteľnosti tak, aby sa pôvodní prevodcovia, ktorí

i po prevode tejto časti spoločnej nehnuteľnosti zostali naďalej členmi Urbáru Trstená, stali opätovne
spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti a po zomrelých žalovaných ich právni nástupcovia, dedičia
spoločnej nehnuteľnosti namiesto žalovaného v rade 35/. Tým by sa obnovilo vlastníctvo spoločnej
nehnuteľnosti v prospech členov pozemkového spoločenstva Urbáru Trstená. Tým, že je žalovaný v
rade 35/ v katastri nehnuteľností neplatne vedený na liste vlastníctva, ktoré nadobudol od žalovaného

v rade 1/ neplatnou kúpnou zmluvou, je ohrozené aj právne postavenie žalobcu ako spoluvlastníka
sporných nehnuteľností. V tomto smere odvolateľ poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo 110/2009 zo dňa 25.05.2010 a sp. zn. 4Cdo 136/2009 zo dňa 20.10.2010. Namietal, že
okresný súd sa týmito okolnosťami v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadal.
24. Žalobca zotrval na tvrdení, že v konaní nesporne preukázal, že pôvodní žalovaní ako členovia

pozemkového spoločenstva Urbáru Trstená neplatne previedli svoje podiely na
spoločnej nehnuteľnosti na žalovaného v rade 1/, t.j. v rozpore s § 7 zákona č. 181/1995 Z.
z. o pozemkových spoločenstvách a zmluvou o založení pozemkového spoločenstva Urbáru Trstená.
V konaní bolo nesporne preukázané, že prevodcovia porušili predkupné právo žalobcu podľa § 140
Občianskeho zákonníka, ako aj to, že žalobca sa dovolal relatívnej neplatnosti týchto zmlúv podľa

§ 40a Občianskeho zákonníka doručením žaloby na súd a následne všetkým účastníkom zmlúv.
Žalovaní tiež porušili podmienku nedeliteľnosti spoluvlastníctva spoločnej nehnuteľnosti podľa § 4 ods.
1 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, keď prevádzané nehnuteľnosti sú len
časťou nehnuteľnosti patriacich do spoločnej nehnuteľnosti prevodcov podľa zákona č. 181/1995 Z. z.,
čo vyplýva z LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX pre k. ú. I. a pozemnoknižnej vložky č.

13 pre k. ú. I.. Žalobca teda v konaní nesporne preukázal, že kúpna zmluva, ktorou žalovaný v rade 1/
previedol nehnuteľnosti nadobudnuté od prevodcov na žalovaného v rade 35/, je absolútne neplatná,
a preto nevyvolala žiadne právne následky.25. Odvolateľ tiež nesúhlasil so záverom okresného súdu o premlčaní jeho nároku na
určenie relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv. Uviedol, že po tom, čo žalovaný v rade 1/ previedol
nadobudnuté nehnuteľnosti na základe relatívne neplatných kúpnych zmlúv od

pôvodných žalovaných - prevodcov na žalovaného v rade 35/ počas súdneho konania a za
situácie, keď v katastri nehnuteľností nebola vyznačená poznámka o súdnych konaniach, resp. po tom,
čo pôvodní žalovaní počas konania zomreli, podal návrh na zmenu žalobu a v nich reagoval na zmenu
okolností v prejednávanej veci. Žiadal v nich pripustenie X. S. do konania o vyslovenie neplatnosti
zmluvy, ktorou boli nehnuteľnosti prevedené na X. S. v časti, ktorá sa týkala prevodu nehnuteľností v

predmete relatívne neplatných zmlúv a o zmenu (o rozšírenie pôvodných petitov žaloby), lebo inak by
žalobca stratil naliehavý právny záujem na ďalšom pokračovaní konania a súd by musel bez ďalšieho
rozhodnúť o zamietnutí žaloby. Žalobca zmenou žaloby rozšíril žalobu o ďalšie petity popri pôvodne
žalovaných petitoch, v ktorých žiadal vyslovenie relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv. Táto skutočnosť
vyplýva z jednotlivých žalôb i návrhov zmien žaloby v pôvodných spisoch (sp. zn. 1C/47/2008, sp. zn.
1C/48/2008 a sp. zn. 1C/51/2008), všetky boli učinené dňa 14.04.2010 a pred spojením vecí na spoločné

konanie. Pôvodnú žalobu žalobca nezobral späť. Pokiaľ okresný súd uznesením č. k. 1C/47/2008-316
zo dňa 04.08.2011 pripustil zmenu žaloby podľa návrhu žalobcu, obsahom tohto rozhodnutia nebolo
rozhodnutie súdu o zastavení konania o pôvodne navrhovaných petitoch, keďže navrhovaná zmena
žaloby zo strany žalobcu takéto podanie neobsahovala. Právny názor súdu o premlčaní pôvodne
žalovaných petitoch a následne aj po rozšírených petitoch je preto v rozpore so skutkovým stavom veci.

26. Žalovaní v rade 1/, 2/, 3a/ až 3e/, 4/ až 14/, 15a/, 15b/, 16/ až 24/, 26/ až 35/ vo svojom vyjadrení k
odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Súčasne si uplatnili
voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
27. Zdôraznili, že záver okresného súdu o absencii naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení zodpovedá ustálenej judikatúre (napr. rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR v
uznesení sp. zn. 4Cdo 111/2008 zo dňa 30.06.2009). Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania,
sa súd musí otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe zaoberať už
po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v
čase rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná ust. § 137 písm. c) CSP je preventívneho

charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva
alebo neistoty v právnom vzťahu a zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v
prípadoch, v ktorých určovacia žalobca účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a
povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý
právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej

žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom
prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na
takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke. Pokiaľ ide o
určenie neplatnosti kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalovaným v rade 1/ a pôvodnými žalovanými,

pozitívnym výrokom súdu by sa právne postavenie žalobcu nijakým spôsobom nezmenilo. Žalobca
preto nemá naliehavý právny záujem na tomto určení. Pokiaľ žalobca namieta, že súd sa vo
svojom rozhodnutí nezaoberal absolútnou neplatnosťou zmluvy uzavretej medzi pôvodne žalovanými
prevodcami v čase prevodu nehnuteľností ako členmi pozemkového spoločenstva Urbáru Trstená
a COOP Jednotou, spotrebným družstvom Trstená, toto jeho tvrdenie neobstojí s poukazom na

argumentáciu okresného súdu uvedenú v bode 34. odôvodnenia jeho rozhodnutia, ako aj fakt, že
dôvodom zamietnutia žaloby bola absencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z. z. špecifikom spoluvlastníctva spoločnej nehnuteľnosti bola
nedeliteľnosť podielového spoluvlastníctva spoločnej nehnuteľnosti a predovšetkým nemožno toto
spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať podľa klasického postupu zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva

podľa § 145, resp. podľa § 142 Občianskeho zákonníka. V prípade takejto spoločnej nehnuteľnosti,
teda ak spoluvlastník už nechcel v spoluvlastníctve zotrvávať, nemohol žiadať spoluvlastníctvo zrušiť
a vyporiadať, mohol zo spoluvlastníctva odstúpiť len tým, že svoj spoluvlastnícky podiel previedol na
inú osobu. Zákonodarca, uvedomujúc si takýto stav a svojimi dôsledkami neželateľné obmedzenie
vlastníckeho práva spoluvlastníka čo do práva previesť svoj spoluvlastnícky podiel, v novom zákone č.

97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách už zreálnil pohľad zákona na reálnu ponukovú možnosť
podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti v jeho ust. § 9 ods. 7, keď s účinnosťou od
01.05.2013 v podstate vypustil aplikovateľnosť ustanovení Občianskeho zákonníka o predkupnom práve
na prevod spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Spoluvlastník už nemusí ponúkať svojspoluvlastnícky podiel k spoločnej nehnuteľnosti na predaj všetkým ostatným spoluvlastníkom, ale urobí
túto ponuku voči ostatným spoluvlastníkom prostredníctvom výboru pozemkového spoločenstva ako
výkonnému a štatutárnemu orgánu spoločenstva, a ak o podiel neprejavia záujem ostatní spoluvlastníci,

môže ho predať tretej osobe. Ohľadne tvrdenia žalobcu o potrebe skúmania absolútnej neplatnosti
právneho úkonu žalovaní poukázali na odôvodnenie napadnutého rozsudku a konštatovanie okresného
súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Pokiaľ ide o zmluvy
uzavreté medzi COOP Jednota, spotrebným družstvom Trstená a pôvodne žalovanými - prevodcami
v čase prevodu nehnuteľností ako členmi pozemkového spoločenstva Urbáru Trstená, ktorých určenia

neplatnosti sa žalobca domáhal, v prípade pozitívneho výroku súdu by nebolo možné rozsudok súdu o
určení neplatnosti právneho úkonu z takéhoto konania zapísať do katastra nehnuteľností, nakoľko práva
k príslušným nehnuteľnostiam, pre ktoré sa vedie spor o neplatnosť prevodu nehnuteľností, sa dotýka
ďalšia právna zmena v zmysle § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, pričom výrok rozsudku o neplatnosti
právneho úkonu nie je záväzný aj pre účastníkov následnej zmluvy, t. j. pre žalovaného v
rade 35/, keďže v katastri nehnuteľností nebola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní v zmysle §

44a O.s.p. Žalobca tiež nemá naliehavý právny záujem ani na určení, že sporné nehnuteľnosti
patria do dedičstva po pôvodných žalovaných, keďže ani v prípade vyhovenia takéhoto návrhu by sa
jeho právne postavenie nijako nezmenilo. Žalobca pritom nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie
takejto žaloby, v ktorej aktívna vecná legitimácia svedčí len dedičom. Záver o neexistencii naliehavého
právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení bol konštatovaný aj v rozsudku Krajského súdu

v Žiline č. k. 8Co/558/2015-370 zo dňa 22.07.2016. Rovnako poukázali na rozsudok Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 5Co/252/2015 zo dňa 28.07.2015, ktorým súd rozhodol o rozsudku Okresného súdu
Námestovo sp. zn. 5C/45/2008 zo dňa 23.03.2015 v skutkovo obdobnej právnej veci, ktorý tiež
napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. Krajský súd v Žiline už v podstate
ustálil svoju rozhodovaciu činnosť v obdobných právnych veciach tak, že rozsudok okresného súdu

o zamietnutí žalôb potvrdzuje v celom rozsahu. Iné rozhodnutie odvolacieho súdu v totožnej právnej
veci by preto bolo v rozpore s princípom právnej istoty. Žalovaní tiež vo svojom vyjadrení zdôraznili, že
odvolateľ nerozlišuje medzi pojmom ústavne konformný výklad a konaním o súlade zákonov s Ústavou
SR,pričomzákladnýminterpretačnýmpravidlomprikonfliktedvochprávnychnoriemjeprednosťprávnej
normy s vyššou právnou silou. Prvoinštančným súdom predostretý výklad § 140 Občianskeho zákonníka

je jediný možný ústavne konformný výklad a zodpovedá čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Ak by sa v prípade
použitia niektorej z interpretačných metód (najčastejšie gramatického výkladu) dosiahol taký spôsob
interpretácie, ktorý je v rozpore s ústavným poriadkom, je potrebné takýto interpretačný záver odmietnuť
a využiť iný. Podľa názoru žalovaných sa prvoinštančný súd dostatočne zaoberal tvrdeniami žalobcu a
vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žepodielovíspoluvlastnícivspoločnejnehnuteľnostiponúkli

spoluvlastnícky podiel na odkúpenie ostatným spoluvlastníkom, (vrátane žalobcu), prostredníctvom
žalovaného v rade 1/, ktorého poverili zabezpečením všetkej potrebnej agendy v súvislosti s predajom
ich spoluvlastníckeho podielu. Vzhľadom na veľmi široký okruh spoluvlastníkov bola táto ponuka
realizovaná formou verejnej vývesky, ktorý spôsob v tom čase účinný Občiansky zákonník nevylučoval a
z hľadiska hospodárnosti to bol najvhodnejší a jediný možný spôsob. Neobstojí preto námietka žalobcu

o tom, že nevedel o zámere ostatných spoluvlastníkov predať ich spoluvlastnícky podiel, a že mu
spoluvlastnícke podiely neboli ponúknuté na odkúpenie. Ako sa totiž on sám niekoľkokrát vyjadril, o
odkúpenie spoluvlastníckych podielov nemal nikdy záujem. Podaním žaloby žalobca sledoval len jediný
cieľ, a to, aby sa spoločná nehnuteľnosť vrátila pod správu Urbárskeho spoločenstva Mesta Trstená.
Uvedené tvrdenie žalobcu vylučuje existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovaných

určeniach. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv uzavretých medzi pôvodnými žalovanými a
žalovaným v rade 1/, pozitívnym výrokom súdu by sa právne postavenie žalobcu nijakým spôsobom
nezmenilo. Nebolo by možné totiž takýto výrok zapísať do katastra nehnuteľností, nakoľko práva k
nehnuteľnostiam, pre ktoré sa vedie spor, sú dotknuté ďalšou právnou zmenou v zmysle § 34 ods. 2
katastrálneho zákona, pričom výrok rozsudku nie je záväzný aj pre účastníkov následnej zmluvy, t. j.

pre žalovaného v rade 35/, nakoľko v katastri nehnuteľností nebola v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní v zmysle § 44a O.s.p. Rozhodnutie súdu by preto bolo
nevykonateľné.
28. Pri výklade zákonov treba sledovať úmysel zákonodarcu a dohliadať, aby striktným formalizmom
nedošlo k šikanóznemu výkonu práva. Úmyslom zákonodarcu nebolo obmedzenie podielového

spoluvlastníka vo výkone čiastkového oprávnenia previesť svoj spoluvlastnícky podiel na inú než blízku
osobu až do takej miery, že by sa spoluvlastnícky podiel stal (ako v tomto konkrétnom prípade)
vzhľadom na vysoký počet spoluvlastníkov, reálne neprevoditeľným, čím by v konečnom dôsledku boli
spoluvlastníci, ktorí by už nechceli vlastniť svoj spoluvlastnícky podiel, nútení zotrvať v spoluvlastníckomvzťahu a ich právo nakladať s predmetom ich vlastníctva by tak bolo zákonom neúmerne obmedzené.
Pokiaľ žalobca namietal, že nebola rešpektovaná zákonná dvojmesačná lehota v § 605 Občianskeho
zákonníka, predkupné právo zaniká aj v prípade, ak spoluvlastník vie o zamýšľanom predaji druhým

spoluvlastníkom tretej osobe, dá však nepochybne najavo, že o vec nemá záujem a že s predajom
súhlasí (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 22Cdo/446/2002.

29. K tomuto vyjadreniu žalovaných v rade 1/, 2/, 3a/ až 3e/, 4/ - 14/, 15a/, 15b/, 16/ až 24/, 26/ až 35/
sa žalobca, žalovaní v rade 25a/ až 25h/ písomne nevyjadrili.

30. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 CSP)
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 379 CSP a
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a
§ 385 ods. 1 a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

31. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
prevažnej miere (až na výnimky uvedené ďalej), sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej
veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobcu a vecne správne rozhodol, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil
v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne,

pričom v jednotlivostiach naň (s výnimkami uvedenými ďalej) poukazuje aj krajský súd.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

32. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalobcu uvedené v jeho opravnom prostriedku a po ich

preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

33. Odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam len zopakoval svoju
argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil so skutkovými a
právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

34. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva

na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania,
rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1
CSP), a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalobcu k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným

súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné Prvoinštančný súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe žalobcu nemožno vyhovieť a ku svojim
záverom dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov.

35. Krajský súd poukazuje na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v

spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

36. V prejednávanej veci žalobca pôvodne podal žalobu o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv uzavretých
medzi žalovaným v rade 1/ ako kupujúcim a pôvodnými žalovanými označenými v záhlaví tohto

rozhodnutia. Následne sa domáhal aj určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech
pôvodného spoluvlastníka, resp. v prípade smrti takéhoto spoluvlastníka, sa domáhal určenia, že
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po ňom. Žalobca svoju žalobu zmenil/rozšíril o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, resp. určenie, že nehnuteľnosti patria dedičstva až po
tom, ako žalovaný v rade 1/ v priebehu konania previedol spornými kúpnymi zmluvami nadobudnuté

nehnuteľnosti na žalovaného v rade 35/. Ide teda o žalobu podľa § 80 písm. c) OSP účinného do
30.06.2016, aktuálne podľa ust. § 137 písm. c) CSP, ktorú zákon považuje za procesne prípustnú len
vtedy, ak je na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho,
že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnejprávnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a
ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ

sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Zmyslom sporového súdneho
konania je totiž vyriešiť/odstrániť existujúci občianskoprávny spor a predísť súčasne reťazeniu súdnych
sporov. Nakoľko dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, je jeho povinnosťou preukázať v konaní, že kladný
určovací výrok súdu konečným spôsobom odstránil medzi stranami konania existujúci stav právnej
neistoty/spornosti.

37. Súdna prax je jednotná v tom, že aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu treba považovať
za určovaciu žalobcu v zmysle § 137 písm. c) CSP, ktorá vyžaduje preukázanie naliehavého právneho
záujmu. Takáto žaloba sa uplatní najmä v prípade, keď určovací výrok je potrebný z hľadiska
občianskoprávnej prevencie (predchádzanie ďalším sporom), alebo v prípade, keď výrok o neplatnosti je
potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť

právomoci inak patriacej súdom (napr. v konaní pred správou katastra nehnuteľností). Právny záujem
musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením
dosiahnuť odstránenie spornosti práva, prípadne neistoty v jeho právnom postavení, a tak dosiahnuť
ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu
žalobcu predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným procesným nástrojom ochrany

jehopráva,t.j.čisažaloboumôžedosiahnuťodstráneniespornostiprávaačisalenzbytočnenevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ďalšie súdne, prípadne iné konanie.

38. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo strany povinného
spoluvlastníka možnosť dovolať sa buď relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a

Občianskeho zákonníka (ak povinný spoluvlastník, prípadne tretia osoba popiera dôvod neplatnosti,
domáhať sa na súde spravidla určenia neplatnosti právneho úkonu), alebo sa domáhať prevodu
scudzeného podielu od nadobúdateľa za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby,
ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe
nahradí prejav vôle nadobúdateľa v zmysle § 229 CSP (predtým § 161 ods. 3 O.s.p.), alebo stav

akceptovať a ponechať si predkupné právo voči nadobúdateľovi tým, že každý nárok sleduje iný cieľ
a že súbežné uplatnenie nárokov podľa § 40a Občianskeho zákonníka a § 603 ods. 3 Občianskeho
zákonníka je z povahy veci vylúčené.

39. Aký prípadný procesný prostriedok ochrany oprávnený spoluvlastník pri porušením jeho

predkupnéhoprávapoužije,závisípredovšetkýmodtoho,akýhmotnoprávnynároksarozhodneuplatniť.
Zámer, ktorý oprávnený spoluvlastník chce v tomto prípade dosiahnuť, je spravidla zrejmý už z toho,
aký hmotnoprávny úkon pri porušení predkupného práva využije. Pri dovolaní sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, aby nastali účinky neplatnosti, stačí aj
mimosúdne oznámenie osoby úkonom dotknutej. V danom prípade tak žalobca učinil podaním žaloby/

žalôb (§ 43 ods. 1 O.s.p.), ktorá bola následne doručená všetkým účastníkom napadnutých kúpnych
zmlúv - pôvodným žalovaným ako predávajúcim a žalovanému v rade 1/ ako kupujúcemu. To platí aj
v prípade, ak predmetom právneho úkonu je nehnuteľnosť a i tam, kde na
základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu, už vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné
právo. Po obsahovej stránke z prejavu vôle musí byť zrejmé jednak to, že relatívnosť

neplatného právneho úkonu sa skutočne uplatňuje a jednak, v čom konkrétna vada právneho úkonu,
ktorá má za následok neplatnosť, spočíva (napr. že predávajúcim spoluvlastníkom bolo pri prevode
spoluvlastníckehopodieluporušenéjehopredkupnéprávopodľa§140Občianskehozákonníka).Účinky
relatívnej neplatnosti právneho úkonu (t.j. jeho neplatnosť) nastávajú okamihom dôjdenia prejavu vôle
do dispozičnej sféry povinných osôb ex tunc, t.j. spätne ku dňu uzavretia právneho úkonu.

Ak povinná osoba uplatnený dôvod relatívnej neplatnosti popiera, prípadne povinné osoby odmietajú
upraviťsvojevzájomnépráva,vznikátumedziúčastníkmiobčianskoprávnychvzťahovspornosťohľadne
neplatnostiprávnehoúkonu.Zhľadiskanaliehavéhoprávnehozáujmujepotompodstatnépredovšetkým
to, či oprávnený spoluvlastník uplatneným procesným prostriedkom môže dosiahnuť odstránenie tejto
spornosti. Ak účelom tohto špecifického oprávnenia úkonom dotknutej osoby je reparácia porušenia

právnej povinnosti, potom z pohľadu naliehavého právneho záujmu je v prípade, ak predmetom
kúpnej zmluvy je nehnuteľnosť a na jej základe už bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech
nadobúdateľa, podstatné aj to, či výrok vyhovujúceho rozsudku môže byť podkladom pre zápis dokatastra nehnuteľností, v ktorom sa obnoví pôvodný vlastnícky stav (z uznesenia NS SR sp.zn. 6Cdo
542/2015 zo dňa 23.01.2017).

40. Z ust. § 140 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú
spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osoby podľa § 116 a § 117.

41. Právna teória a judikatúra sa zhodujú v tom, že v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu
k nehnuteľnosti na inú než blízku osobu musí podielový spoluvlastník ponúknuť najskôr svoj podiel

na odkúpenie písomnou formou ostatným spoluvlastníkom (§ 605 ods. 2 Občianskeho zákonníka
citovaného v napadnutom rozhodnutí). V prípade, že podielový spoluvlastník nerešpektuje tento postup,
opomenutý spoluvlastník sa môže domáhať od nadobúdateľa podielu, aby
mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj, alebo mu predkupné právo zostane zachované. Treťou
možnosťou je, že opomenutý spoluvlastník sa bude domáhať relatívnej neplatnosti zmluvy, ktorou
bol spoluvlastnícky podiel prevedený na tretiu osobu, čo mu umožňuje znenie § 40a Občianskeho

zákonníka, ktorý stanovuje, že ak ide o dôvod neplatnosti podľa § 140 Občianskeho zákonníka, považuje
sa právny úkon za platný, pokiaľ sa osoba dotknutá právnym úkonom jeho neplatnosti nedovolá.

42. Napadnutými kúpnymi zmluvami pôvodní žalovaní odpredali svoje spoluvlastnícke podiely na
spoločnej nehnuteľnosti - Hotela Roháč s pozemkami žalovanému v rade 1/. Už z prvotných vyjadrení

pôvodných žalovaných vyplynulo, že títo po formálnej stránke nepostupovali tak, ako to uvádza ust. §
602 a nasl. Občianskeho zákonníka, konkrétne § 605 Občianskeho zákonníka, ktorý určuje, že ak nie
je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť nehnuteľnosť do
dvoch mesiacov po ponuke a ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa má
vykonať ohlásením všetkých podmienok a ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

43. Pôvodní žalovaní (označení v žalobách, t.j. predávajúci zo sporných kúpnych zmlúv) teda nezaslali
písomnú ponuku žalobcovi ako jednému zo spoluvlastníkov, ktorou by mu svoje podiely ponúkli na
odkúpenie. Pri striktne formálnom a čisto gramatickom výklade hore uvedených zákonných ustanovení
by bolo možné dospieť k záveru, že napadnuté kúpne zmluvy sú relatívne neplatnými podľa § 140

Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 40a Občianskeho zákonníka, keďže žalobca ako dotknutý
spoluvlastník, ktorému neboli spoluvlastnícke podiely písomne ponúknuté na odkúpenie, sa podaním
žaloby (§ 41 ods. 3 O.s.p.), ktorá bola následne doručená všetkým účastníkom napadnutých kúpnych
zmlúv - pôvodným žalovaným ako predávajúcim, ako aj žalovanému v rade 1/ ako kupujúcemu,
dovolával relatívnej neplatnosti týchto zmlúv.

44. Takýto zjednodušený výklad je aj podľa názoru odvolacieho súdu z ústavnoprávneho hľadiska
neudržateľný vzhľadom na ostatné skutkové okolnosti prejednávanej veci. Slovenská republika je
právnym štátom v materiálnom ponímaní, a preto aj výklad a uplatňovanie všetkých podústavných
právnych noriem musí byť v súlade s ústavným poriadkom. Právo vlastniť majetok garantuje článok 20

ods. 1 Ústavy SR s tým, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

45. Na ústavnú ochranu vlastníckeho práva v súkromnoprávnej rovine nadväzuje ust. § 123 a
nasl. Občianskeho zákonníka definujúc podrobnejšie tradičný obsah vlastníckeho práva tak, že vlastník
je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať (resp. požívať jeho plody a

úžitky) a nakladať s ním.

46. Ako už bolo uvedené vyššie, v podielovom spoluvlastníctve je právo (spolu)vlastníka nakladať
s vecou v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu do istej miery obmedzené predkupným právom
ostatných spoluvlastníkov. Podľa názoru odvolacieho súdu však úmyslom zákonodarcu pri konštrukcii

predkupného práva nebolo obmedziť podielového spoluvlastníka vo výkone čiastkového oprávnenia (§
123 Občianskeho zákonníka) previesť vec v rozsahu svojho podielu na inú než blízku osobu až do takej
miery, že by sa spoluvlastnícky podiel stal fakticky neprevoditeľným. Zákonodarca len uložil povinnosť
spoluvlastníkovi, ktorý chce svoj podiel scudziť, jasne informovať ostatných spoluvlastníkov o svojom
zámere, aby títo mohli prípadne ponuku odstupujúceho spoluvlastníka akceptovať alebo nie. Z hľadiska

právnej istoty potom zákon stanovil v prípade spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti písomnú formu
ponuky.47. Súčasne zákonodarca v prípade nedodržania predkupného práva spoluvlastníka nezvolil sankciu
ex offo aplikovateľnej absolútnej neplatnosti právneho úkonu porušujúce predkupné právo dotknutého
spoluvlastníka, ale „iba“ neplatnosť relatívnu, ktorej aplikácia je ponechaná na vôľu dotknutej osoby. Už

z toho vyplýva jeho zámer, že právny úkon porušujúci predkupné právo iného spoluvlastníka nemá byť
neplatným vždy „za každú cenu“. Súčasne je treba z ústavnoprávneho hľadiska vo vzťahu k inštitútu
neplatnosti (absolútnej, či relatívnej) zdôrazniť, že neplatnosť je sankciou zasahujúcou do
zmluvnej voľnosti strán, a preto pri posudzovaní každého právneho úkonu z hľadiska jeho platnosti
treba najskôr podrobiť analýze relevantné zákonné ustanovenia z hľadiska ich účelu, významu a zmyslu

a až v prípade, že prevažuje zákonnými ustanoveniami chránená hodnota nad právom, ktoré bude
neplatnosťou dotknuté, bude na mieste konštatovať neplatnosť právneho úkonu.

48. Žalobca v konaní uvádzal, že podiely prevedené napadnutými kúpnymi zmluvami nechcel odkúpiť,
mal len záujem o obnovenie spoluvlastníckych vzťahov tak, ako tomu bolo pred uzavretím predmetných
kúpnych zmlúv. Pokiaľ okresný súd vychádzajúc z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového

materiálu, (konkrétne písomných vyjadrení i rozsudkov okresného i odvolacieho súdu vydaných v
obdobných veciach), dospel k záveru, že žalobca vedel o úmysle žalovaného v rade 1/ odkúpiť
spoluvlastnícke podiely, odvolací súd sa s týmto jeho záverom stotožnil. Z dokazovania vykonaného
prvoinštančným súdom totiž vyplýva, že predmetnom čase bol žalobca predsedom urbáru a predtým
predsedom revíznej komisie urbáru a členovia urbáru sa na neho obracali s otázkami, ako reagovať

na ponuku žalovaného v rade 1/, ktorý napokon predmetné spoluvlastnícke podiely k sporným
nehnuteľnostiam aj odkúpil.

49. Žalobca teda vedel, že spoluvlastnícke podiely na spoločnej nehnuteľnosti budú nielen pôvodne
žalovaní ako jej spoluvlastníci odpredávať a že ich bude odkupovať žalovaný v rade 1/.

50. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, ktorou je veľký počet spoluvlastníkov predmetných
nehnuteľností (niekoľko stoviek). V popísanom kontexte aj podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na
takýto obrovský počet spoluvlastníkov, bolo skutočne nereálnym, aby každý zo spoluvlastníkov majúci
v úmysle previesť svoj spoluvlastnícky podiel adresoval všetkým ostatným spoluvlastníkom, (vrátane

žalobcu), aj vzhľadom na minimálnu veľkosť spoluvlastníckych podielov, písomnú ponuku tak, ako
to vyplýva z ust. § 605 Občianskeho zákonníka. Trvať za popísanej situácie na striktnom dodržaní
zaslania písomnej ponuky ostatným spoluvlastníkom by prakticky spôsobilo absolútnu neprevoditeľnosť
spoluvlastníckych podielov a k tomu zákonná úprava predkupného práva určite nesmeruje, keďže
jej zmyslom je to, aby dotknutý spoluvlastník mohol v prípade záujmu podiel odkúpiť. Aj podľa

názoru odvolacieho súdu žalobca ako predseda urbáru túto možnosť mal, keďže bol informovaný
o odpredaji podielov, no nevyužil ju v tom čase a ani následne tým, že by sa domáhal voči
žalovanému v rade 1/ nahradenia prejavu vôle (namiesto určenia relatívnej neplatnosti kúpnych
zmlúv). S prihliadnutím na popísaný skutkový stav a špecifiká súdenej veci neobstojí ani
argumentácia odvolateľa, ktorý vo svojom opravnom prostriedku poukazoval na porušenie ust. § 45 ods.

1 Občianskeho zákonníka, tzv. teóriu dôjdenia pri pôsobení právneho úkonu. Vedomosť žalobcu ako
podielového spoluvlastníka o zamýšľanom prevode spoluvlastníckych podielov sporných nehnuteľností
ich pôvodnými spoluvlastníkmi v prospech žalovaného v rade 1/ bola totiž v konaní preukázaná.
Naviac samotný žalobca v priebehu celého konania prezentoval svoj nezáujem o nadobudnutie
spoluvlastníckych podielov k predmetným nehnuteľnostiam.

51. Popísaná situácia bola ešte o to špecifickejšia, že sa jednalo o spoločnú nehnuteľnosť podľa v
tom čase účinného zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Ako už bolo uvedené
vyššie, správnym je záver súdu prvej inštancie, že úmyslom zákonodarcu nebolo obmedziť nakladanie
so spoluvlastníckym podielom spoločnej nehnuteľnosti s výnimkou blízkych osôb, predkupným právom

ostatným spoluvlastníkov až do takej miery, aby sa stal spoluvlastnícky podiel reálne neprevoditeľný
pre vysoký počet spoluvlastníkov, resp. spoluvlastníkov s neznámym pobytom a podobne. Rovnako
nebolo úmyslom zákonodarcu v takom prípade nútiť spoluvlastníkov zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu
aj napriek ich vôli. V režime zákona č. 181/1995 Z. z. v prípade spoločnej nehnuteľnosti spoluvlastník, ak
už nechcel v spoluvlastníctve zotrvávať, nemohol žiadať spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať, mohol zo

spoluvlastníctva odstúpiť len tým, že svoj spoluvlastnícky podiel previedol na inú osobu. S prihliadnutím
na veľké množstvo spoluvlastníkov k spoločnej nehnuteľnosti (Hotela Roháč s pozemkami), ktorýkoľvek
zo spoluvlastníkov by sa rozhodol zo spoluvlastníctva (vrátane žalovaných v rade 2/ až 34/) odstúpiť,mal písomne ponúknuť svoj podiel niekoľkým stovkám ostatných spoluvlastníkov, pričom neopomenúť
niektorého z nich bolo podľa názoru odvolacieho súdu prakticky nemožným.
52. Len na pre úplnosť odvolací súd dodáva, že zákonodarca evidentne uvedomujúc si takéto

faktické a svojimi dôsledkami neželateľné obmedzenie vlastníckeho práva spoluvlastníka, čo do práva
previesť svoj spoluvlastnícky podiel, už v novom zákone č. 97/2013 Z. z.
o pozemkových spoločenstvách zreálnil pohľad zákona na reálnu ponukovú možnosť podielových
spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, keď v podstate od 01.05.2013 už vypustil aplikovateľnosť
ustanovení Občianskeho zákonníka o predkupnom práve na prevod

spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Tak ako to bolo prezentované aj žalovanými v
prvoinštančnom konaní, takýto spoluvlastník už nemusí ponúkať svoj spoluvlastnícky podiel k spoločnej
nehnuteľnosti na predaj všetkým ostatným spoluvlastníkom, ale urobí túto ponuku voči ostatným
spoluvlastníkom prostredníctvom výboru pozemkového spoločenstva ako výkonného a štatutárneho
orgánu spoločenstva a ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho
predať tretej osobe.

53. V situácii veľkého počtu minoritných spoluvlastníckych podielov stoviek spoluvlastníkov bol preto aj
podľa názoru odvolacieho súdu logickým postup žalovaného v rade 1/ ako majoritného spoluvlastníka
spoločnej nehnuteľnosti, ktorý postupoval tak, že v mene spoluvlastníkov, ktorí o odpredaj prejavili
záujem, informoval na svojich členských schôdzach, zorganizoval stretnutie spoluvlastníkov o tejto

otázke a dal zverejniť na verejnej tabuli Mesta Trstená písomnú výzvu spoluvlastníkov zo dňa
10.01.2012 všetkým ostatným spoluvlastníkom na odkúpenie podielov spoločnej nehnuteľnosti. To, že
táto písomnosť, obsahujúca zákonné náležitosti, bola na tabuli zverejnená minimálne niekoľko týždňov,
vyplynulo aj z dokazovania vykonaného okresným súdom.

54. Žalobca v konaní ďalej namietal porušenie nedeliteľnosti spoluvlastníctva spoločnej nehnuteľnosti
predávajúcimi zo sporných kúpnych zmlúv podľa § 4 ods. 1 zákona č.
181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, s poukazom na predložené LV č. XXXX, LV č.
XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX pre k.ú. I. a PK vložky č. 13 pre k.ú. I.. V tomto smere
odvolací súd uvádza, že pod pojmom „spoločná nehnuteľnosť“ treba rozumieť súhrn všetkých

dielčích nehnuteľností, t.zn. nehnuteľností s rôznym KN parcelným číslom, poprípade zapísaných na
rôznych listoch vlastníctva patriacich urbárskemu spoločenstvu. Uvedenú skutočnosť, (vrátane prepočtu
spoluvlastníckych podielov nadobúdateľa zo sporných kúpnych zmlúv), bol povinný
žalobca v konaní preukázať nielen predložením listov vlastníctva a výpisom z pozemkovej knihy. Jeho
povinnosťou bolo porušenie nedeliteľnosti spoluvlastníctva spoločnej nehnuteľnosti predávajúcimi zo

sporných kúpnych zmlúv nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Žalobca však v tomto smere neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Okrem odkazu na príslušné zákonné ustanovenia a vyššie
uvedené listinné dôkazy odvolateľ totiž nepreukázal, že by v prejednávanom prípade došlo k porušeniu
vyššie uvedených zákonných ustanovení žalovanými v tomto smere.

55. Vychádzajúc z uvedených skutkových okolností a právnych úvah i odvolací súd dospel k záveru,
že aj keď postup pôvodných žalovaných predchádzajúci uzavretiu sporných kúpnych zmlúv nebol po
formálnej stránke v striktnom súlade s ust. § 605 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na konkrétne
okolnosti prejednávanej veci nebol žalobca ukrátený na svojom predkupnom práve do tej
miery,žebyvôbecnemalmožnosťpredkupnéprávovyužiť.Zhľadiskažalobcompožadovanévyslovenia

(relatívnej) neplatnosti sporných kúpnych zmlúv, odvolací súd potom stál pred otázkou, či v danom
komplexe skutkových a právnych okolností je namieste uprednostniť formálne nedodržanie zákonného
postupu predávajúcich spoluvlastníkov v súvislosti s realizovanými prevodmi ich spoluvlastníckych
podielov pred zmluvnou voľnosťou ako súčasťou ich ústavne garantovaného vlastníckeho práva. Z
hľadiska ústavnej udržateľnosti výkladu dotknutých zákonných ustanovení aj podľa názoru odvolacieho

súdu je potrebné dať prednosť platnosti napadnutých kúpnych zmlúv, nakoľko pre konštatovanie ich
neplatnosti za daných súvislostí odvolací súd nenašiel ústavne akceptovateľný dôvod, keď v danom
prípade by relatívna neplatnosť kúpnych zmlúv predstavovala neprimeraný zásah do vlastníckych práv
pôvodne žalovaných (t.j. pôvodných podielových spoluvlastníkov).

56. Vo vzťahu ku konštatovanému premlčaniu nároku žalobcu na určenie relatívnej neplatnosti kúpnej
zmluvy odvolací súd len dodáva, že keďže samotná kúpna zmluva má iba obligačné účinky (zaväzuje
len jej účastníkov) a jej vecno-právne účinky - nadobudnutie vlastníctva nadobúdateľom - nastanú
až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, trojročná premlčacia doba na uplatneniezákonného predkupného práva podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka začne plynúť
dňom nasledujúcom po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. Až vtedy
sa totiž stane právo osoby z predkupného práva oprávnenej domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu

ponúkol vec ku kúpe, nárokom. V prejednávanom prípade však nemožno akceptovať záver okresného
súdu o premlčaní nároku uplatneného žalobou. Z obsahu spisového materiálu
vyplýva, že žalobca sa voči prevádzajúcim pôvodným žalovaným spoluvlastníkom dovolal relatívnej
neplatnosti právneho úkonu až doručením žaloby každému z nich osobitne (a nie podaním žaloby na
súd). Žalovaní v konaní jeho nárok popierali. Na ďalší prevod spoluvlastníckych podielov na

sporných nehnuteľnostiach zo žalovaného v rade 1/ na žalovaného v rade 35/ realizovaný v priebehu
konania reagoval žalobca zmenou žaloby, spočívajúcou v jej rozšírení, keď sa okrem
pôvodnežalovanéhonároku-určeniarelatívnejneplatnostispornýchkúpnychzmlúv,domáhalajurčenia
vlastníckeho práva jednotlivých dotknutých spoluvlastníkov k predmetným spoluvlastníckym podielom
na nehnuteľnostiach; resp. určenia týchto nehnuteľností do dedičstva po pôvodnom t.č. už zosnulom jej
spoluvlastníkovi. Základ nároku vychádzajúci z relatívnej neplatnosti právneho úkonu však zostal počas

celého konania nezmenený. Tento záver vyplýva z podaní žalobcu, ktorými menil žalobu v priebehu
svojho konania, v ktorých jasne uviedol, že „ mení svoj žalobný návrh tak, že okrem pôvodného návrhu,
žiada určiť ....“. Žalobca teda neučinil vo vzťahu k pôvodne žalovanému nároku žiaden dispozitívny
úkon (čiastočné späťvzatie, a ani ho nenahradil ďalšími doplnenými nárokmi). Neobstojí preto tvrdenie
okresného súdu o premlčaní nároku o určenie relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv konštatované v bode

31. jeho rozhodnutia. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že
pri konštatovaní absencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bolo konštatovanie
okresného súdu o premlčaní nároku žalobcov zastúpených právnym zástupcom nadbytočné.

57. Základom pre rozhodnutie odvolacieho súdu v prejednávanej veci bol záver okresného súdu,

ktorý konštatoval, že predkupné právo žalobcu v danom prípade/prípadoch nebolo porušené, a to z
dôvodov uvedených vyššie. Pokiaľ teda v danom prípade nedošlo k porušeniu predkupného práva
žalobcu ako podielového spoluvlastníka sporných nehnuteľností zo strany predávajúcich podielových
spoluvlastníkov, nemôže byť jeho žaloba, (založená na ním tvrdenej relatívnej neplatnosti právneho
úkonu práve z tohto dôvodu), v celom rozsahu dôvodná. Z uvedených dôvodov už nebolo potrebné

zaoberať sa ďalšími argumentmi žalobcu uvedenými v jeho opravnom prostriedku.

58. Naviac, pokiaľ žalobca žiadal viacerými výrokmi určiť, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva
po pôvodných spoluvlastníkoch spoločnej nehnuteľnosti, odvolací súd poznamenáva, že aktívne
legitimovaný v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, môže byť len ten, kto je poručiteľovým

dedičom, prípadne jeho nástupcom (pozri napr. rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 222/2010 zo dňa
14.03.2011). Na takto požadovaných určovacích žalobách teda žalovaný nemá naliehavý právny
záujem.

59. Okresný súd vykonal dokazovanie v prejednávanej veci náležitým spôsobom a

v potrebnom rozsahu a spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania, umožnil
stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú
aktivitu strán, ako aj meritum veci. Odvolacie dôvody žalobcu vyhodnotil preto krajský súd ako
neopodstatnené, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací
súd prihliada z úradnej povinnosti. Súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení dokazovania

zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim
spôsobom v zmysle ust. § 220 až § 222 CSP aj správne odôvodnil. V dôsledku toho krajský súd rozsudok
okresného súdu v prvej vete výroku ako vecne správny potvrdil.

60. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od

rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (veta druhá výroku), ktorý
plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

61. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovaným v rade 1/, 2/, 3a/, 3b/, 3c/, 3d/, 3e/, 4/ až

14/, 15a/, 15b/, 16/ až 20/, 21a/, 21b/, 21c/, 21d/, 21e/, 21f/, 22/ až 24/ a 26/, 27/, 28a/, 28b/, 29/, 31/ až
35/ ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý vo veci
úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia
vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).62. Vo vzťahu k žalovaným v rade 25a/ až 25h/ rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania
krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že im ako
úspešnej procesnej strane nepriznal nárok na ich náhradu.

63. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovaným v rade 25a/ až 25h/ v aktuálnom
odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre
ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mal rozhodnúť nielen
o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom
rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách

konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na
náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262
ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak
taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto
nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený
výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody

hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z
uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016.

64. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)