Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2019

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 5Pc/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6819201678
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Prčová

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2019:6819201678.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou, v právnej veci navrhovateľa Š.A. D., M..

XX.XX.XXXX, A. Q. A., Š. Č.. XXXX/X, A.. Č.. U., Č. Č.. X, právne zast. JUDr. Evou Bornayovou,
advokátkou so sídlom AK Rimavská Sobota, Fučíkova č. 795/15 proti výživou povinnému Š. D., M..
XX.XX.XXXX, A. Q. D. P. Č.. XXX, o zvýšenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti výživného 150,- € mesačne od 06.09.2019 - 08.09.2019 zastavuje.

II. Rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 06.11.2006, č. k. 15C/143/2006 - 18, sa vo
výroku týkajúcom sa vyživovacej povinnosti k Š. D., M.. XX.XX.XXXX mení tak, že výživou povinný je

povinný prispievať na výživu Š. D., M.. XX.XX.XXXX sumou 80,- € mesačne, vždy do 25-teho dňa v
mesiaci vopred k jeho rukám, počnúc dňom 09.09.2019.

III. Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

IV. Zameškané výživné za obdobie od 09.09.2019 do 30.11.2019 vo výške 218 €, je výživou povinný,
povinný zaplatiť v splátkach po 10,- € mesačne, splatných spolu s bežným výživným s tým, že s

omeškaním čo i len s jednou splátkou sa stáva splatným celý dlh zameškaného výživného.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.09.2019 sa navrhovateľ domáhal zvýšenia vyživovacej
povinnosti vo vzťahu k otcovi ako výživou povinnému zo sumy 22,60 € (681,- Sk) na sumu 250,-
€ mesačne. V odôvodnení návrhu uviedol, že naposledy bolo o výške vyživovacej povinnosti otca k
nemu rozhodnuté rozsudkom zo dňa 06.11.2006, č.k. 5C/143/2006. Odvtedy vyživovacia povinnosť
upravovaná nebola. Nakoľko je už plnoletý, od poslednej úpravy sa podstatným spôsobom zmenili

pomery na jeho strane. Je študentom tretieho ročníka vysokej školy - Prešovskej univerzity a štúdiom
sa pripravuje na budúce povolanie. V návrhu špecifikoval jeho výdavky. Uviedol, že počas školského
roka sa zdržiava v Prešove, býva v podnájme, inak žije v Tornali so svojimi starými rodičmi. Uviedol, že
otec sa znova oženil a podľa jeho vedomostí žije s novou manželkou v spoločnej domácnosti. Otec je
vyučený murár a vykonáva stavebné práce. Nevie uviesť či t.č. otec pracuje a nemá vedomosť o jeho
príjmoch. Jeho matka žije v spoločnej domácnosti so svojím terajším partnerom. Po rozvode manželstva
s jeho otcom sa jej narodilo ešte jedno dieťa, o ktoré sa matka v súčasnosti stará. Matka nepracuje, je

evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 134,80 € a prídavky
na dve deti vo výške 48,68 €. Mama prispieva na jeho výživu sumou 50,- € mesačne a vypláca mu aj
prídavky na dieťa v sume 24,34 € mesačne. V návrhu ďalej špecifikoval ostatné výdavky jeho matky.
Uviedol, že otec na jeho výživu prispieva nepravidelne. V roku 2019 v mesiaci január a február výživnéneuhradil,vmarciuhradilcelkovo50,-€,vapríli30,-€,vmáji30,-€,vjúni25,-€,vjúliaaugusteneuhradil
nič. Je mu vyplácané sociálne štipendium vo výške 265,- € mesačne. Zvykne dostať aj jednorazové
motivačné štipendium vo výške 200,- € na školský rok. K návrhu pripojil rodný list, potvrdenie o štúdiu,

rozsudok, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť otca, potvrdenie o poberaní dávky v
hmotnej núdzi zo strany jeho matky a prídavkov na deti a poštové poukážky o úhradách výživného v
r. 2019.

2. Na pojednávaní dňa 24.10.2019 návrh špecifikoval tak, že vyživovaciu povinnosť žiadal zvýšiť odo

dňa podania návrhu, teda od 09.09.2019. Návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti tiež zobral späť
vo výške 150,- € a výživné žiadal zvýšiť len na sumu 100,- € mesačne. Výživou povinný s čiastočným
späťvzatím nevyjadril nesúhlas.

3. Výživou povinný na pojednávaní uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí, nakoľko
výživné v takejto výške nie je schopný zaplatiť. Má nepravidelný príjem, len občas chodí na pár dní

niekde niečo vypomôcť, preto nemá každý mesiac k dispozícii toľko peňazí aby vedel výživné v takejto
výške uhrádzať. Uviedol, že keď občas chodí niekde vypomôcť, tak takto zarobené peniaze dá dcére
a vnukom.

4. Dokazovanie súd vykonal výsluchmi navrhovateľa a výživou povinného a listinnými dôkazmi a

to najmä: rodným listom navrhovateľa, potvrdením o návšteve školy, rozsudkom Okresného súdu
Rimavská Sobota zo dňa 06.11.2006, č.k. 15C/143/2006 - 18, potvrdeniami UPSVaR Revúca o
vyplácaní dávky v hmotnej núdzi a prídavkov na deti matke navrhovateľa, poštovými poukážkami o
vyplatení výživného v r. 2019, výsledkami lustrácie výživou povinného v Sociálnej poisťovni, výpisom
zo živnostenského registra výživou povinného a jeho súčasnej manželky, výpisom z LV č. XXX pre kat.

úz. Rimavská Seč, výsledkami lustrácie manželky výživou povinného v katastri nehnuteľností, daňovými
priznaniami podnikateľského subjektu V. D. za r. 2016 - 2018, oznámením ORPZ, ODI na výživou
povinného a jeho manželku, nájomnou zmluvou navrhovateľa, faktúrou O2, pokladničnými bločkami,
mzdovým listom výživou povinného za r. 2018 a 2019, potvrdením UPSVaR v Rimavskej Sobote o
evidencii výživou povinného v evidencii uchádzačov o zamestnanie, odpoveďou UPSVaR Rimavská

Sobota zo dňa 06.11.2019 na žiadosť súdu, odpoveďou Centra právnej pomoci v Rimavskej Sobote
zo dňa 07.11.2019 na žiadosť súdu, správou Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Rimavská
Sobota, oznámením Sociálnej poisťovne Rimavská Sobota zo dňa 11.11.2019, rozsudkami Okresného
súdu Rimavská Sobota zo dňa 02.05.2014, č.k. 2P/87/2014 - 19 a zo dňa 14.04.2008, č.k. 2P/144/2013
- 29, pracovnou zmluvou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou medzi výživou povinným a

jeho manželkou ako dlžníkmi a Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a výsledkami lustrácie
voľných pracovných miest v portály voľných pracovných miest na stránke ústredia práce, sociálnych
vecí a rodiny www.istp.sk a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

5. Z rodného listu mal súd preukázané, že navrhovateľ je synom výživou povinného Š. D., nar.

XX.XX.XXXX.

6. Z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 06.11.2006, č.k. 15C/143/06-18 mal súd
preukázané, že ním bolo manželstvo rodičov navrhovateľa rozvedené. Vtedy mal. deti pochádzajúce
z manželstva, navrhovateľ a J. D.vá, nar. XX.XX.XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti matky a

otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť vo vzťahu k vtedy maloletému navrhovateľovi vo výške 22,60
€ (681,- Sk).

7. Z nesporného tvrdenia navrhovateľa vyplynulo, že vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľovi
odvtedy menená nebola.

8. Z potvrdenia Prešovskej univerzity v Prešove mal súd preukázané, že v akademickom roku 2019/2020
je navrhovateľ študentom 3. ročníka dennej formy štúdia bakalárskeho študijného programu - Učiteľstvo
biológie a pedagogiky.

9. Z výsluchu navrhovateľa a listinných dôkazov ním predložených mal súd preukázané, že navrhovateľ
sa prevažnú časť kalendárneho roka zdržiava v Prešove, kde žije v podnájme. Inak býva u starých
rodičov v Tornali. Jeho mesačné výdavky predstavujú platby nájomného vo výške 150,- € mesačne,
v ktorých sú zahrnuté aj úhrady vody a energií. Navrhovateľ nebýva na internáte, v prvom ročníkusa mu internát získať nepodarilo, preto si našiel podnájom. V ďalších rokoch si už žiadosť o
internát nepodal, pretože sa, podľa jeho vyjadrenia obával, že príde o podnájom. Výdavky na stravu
navrhovateľ deklaroval vo výške cca 300,- € mesačne. Podľa vyjadrenia navrhovateľa výdavky na

raňajky predstavujú priemerne 2,- € denne, výdavky na obed počas pracovného týždňa 1,80 € denne,
pričom navrhovateľ sa stravuje v školskej jedálni a obedy si zakupuje cez isic kartu a cena večere
predstavuje približne 4,- € denne. Večeru si navrhovateľ pripravuje buď sám, alebo si ju objednáva,
večere v školskej jedálni neponúkajú. Pokiaľ navrhovateľ zostáva cez víkend v Prešove, stojí ho
obed približne 5,- €/deň. Medzi ďalšie mesačné výdavky navrhovateľa patria: výdavky na cestovné z

miesta bydliska (Tornaľa) do školy (Prešov) vo výške 14,- € mesačne, čo je cena jedného zľavneného
spiatočného lístka. Cestovné na MHD v Prešove vo výške 10,- € mesačne, výdavky na školské potreby
vo výške 30,- € mesačne, ktoré zahŕňajú výdavky na zošity, písacie potreby, tlač a kopírovanie skrípt,
hrebeňové väzby, ďalšie školské pomôcky ako sú štetce, pastelky, farby, ceruzky a pod., výdavky na
hygienické potreby a kozmetiku, ktoré deklaroval vo výške 30,- € mesačne, výdavky na obuv a oblečenie
vo výške 60,- € mesačne, mobil a internet 15,- € mesačne a lieky a vitamíny 15,- € mesačne. Z výpovede

navrhovateľa a potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca mal súd preukázané, že matka
na jeho výživu prispieva sumou 50,- € mesačne. Každý mesiac mu odovzdáva aj prídavok na dieťa, ktorý
na navrhovateľa poberá vo výške 24,34 € mesačne. Matka navrhovateľa je nezamestnaná, evidovaná v
evidencii uchádzačov o zamestnanie a je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, ktorá jej bola vyplácaná
vo výške naposledy vo výške 134,80 € mesačne. Spoluposudzovanými osobami pre účely vyplácania

dávky sú navrhovateľ a maloleté dieťa matky navrhovateľa, V. Y., nar. XX.XX.XXXX.

10. Z výsluchu výživou povinného a listinných dôkazov mal súd preukázané, že od 01.10.2019 je
nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V súčasnosti nemá žiadny stabilný
príjem. Naposledy bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.01.2018 u zamestnávateľa

V. D., ako pomocný pracovník na stavbe budov. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do
30.09.2019. Posledným zamestnávateľom výživou povinného bola jeho manželka, ktorá ako vyplynulo
zo živnostenského registra, bola živnostníčkou s predmetom podnikania, okrem iného: prípravné
práce k realizácii stavby, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, dokončovacie stavebné práce pri
realizácie exteriérov a interiérov. Z výsluchu výživou povinného na pojednávaní dňa 24.10.2019

mal súd preukázané, že hoci manželka výživou povinného mala živnosť vedenú na vlastné meno,
činnosť spojenú s výkonom živnosti fakticky vykonával výživou povinný. S ohľadom na skutočnosť, že
zamestnávateľomvýživoupovinnéhobolavobdobíposledných12-tichkalendárnychmesiacov(aešteaj
pred týmto obdobím) jeho manželka, ktorá je živnostníčkou a na skutočnosť, že faktickú činnosť spojenú
s vykonávaním živnosti uskutočňoval výživou povinný, súd zisťoval aký bol príjem z tejto živnosti. Z

daňových priznaní daňového subjektu V. D. v rokoch 2016 - 2018 vyplynulo, že čistý zisk zo živnosti bol
v r. 2016 3 800,60 €, čo predstavuje 316,66 € mesačne, v r. 2017 5 338,70 €, čo predstavuje 444,90
€ mesačne a v r. 2018 2 502,87 €, čo predstavuje 208,50 € mesačne. Výživou povinný v súčasnosti
pracuje len príležitostne, keď ho niekto zavolá, chodí vypomáhať na stavby. Z takýchto výpomocných
prác má nepravidelný a len minimálny príjem. Z jeho výpovede mal súd tiež preukázané, že mu odo

dňa poslednej evidencie zo strany úradu práce, nebolo ponúknuté žiadne zamestnanie. Výživou povinný
uviedol, že prácu si hľadá sám a to osobne tak, že sa chodí pýtať po známych, či nemajú nejakú robotu
týkajúcu sa stavebných prác, avšak zatiaľ úspešný nebol. Písomné žiadosti o zamestnanie, výživou
povinný zatiaľ nerozposlal. Výživou povinný mal, podľa jeho vlastného vyjadrenia, záujem len o práce
v stavebníctve, o iné druhy prác, najmä o zamestnanie v závodoch sa nezaujímal, pretože mu práca,

kde musí stále pracovať 12 hodín denne nevyhovuje.

11. Z lustrácie voľných pracovných miest na internetovom portály Ústredia práce, sociálnych vecí a
rodiny www.istp.sk mal súd preukázané, že ku dňu 26.11.2019 bolo v okrese
Rimavská Sobota evidovaných minimálne 110 voľných pracovných miest, z ktorých minimálne desať by

bolo s ohľadom na dosiahnuté vzdelanie a pracovné skúsenosti vhodných pre výživou povinného. Jedná
sa o nasledujúce pracovné miesta: operátor výroby v Malackách - výroba okien, pracovník logistiky v
Bratislave, v Devínskej Novej Vsi, expedient v spoločnosti KORO, s.r.o. s ponúkanou hrobu mesačnou
mzdou 700,- €, technický špecialista spoločnosti TTA, s.r.o. s ponúkanou hrubou mesačnou mzdou 832,-
€, práca robotníka v Lehote nad Rimavicou s ponúkanou hrubou mesačnou mzdou 600,- €, pomocný

pracovník pri spracovaní dreva spoločnosti Vizanob, s.r.o. s ponúkanou hrubou mesačnou mzdou 520,-
€, skladník v spoločnosti Cosmos flowers, s.r.o. za ponúkanú hrubú mesačnú mzdu 520,- €, pracovník
obsluhy strojov v Devínskej Novej Vsi s ponúkanou hrubou mesačnou mzdou 830,- €.12. Ohľadne ďalších majetkových pomerov výživou povinného mal súd preukázané, že je podielovým
spoluvlastníkom rodinného domu a pozemkov, ležiacich v kat. úz. Rimavská Seč, zapísaných na LV
č. XXX spolu so svojou bývalou manželkou, matkou navrhovateľa J. D.. Predmetné nehnuteľnosti

nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na uvedené nehnuteľnosti je na LV
zapísaných množstvo príkazov na vykonanie exekúcie a zriadených množstvo exekučných záložných
práv. Podľa tvrdenia výživou povinného, práve z tohto dôvodu, výživou povinný s predchádzajúcou
manželkou ich bezpodielové spoluvlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam nevyporiadavali (pozn. súdu: v
zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka platí fikcia, že ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo

k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku
vyporiadané rozhodnutím súdu, sú nehnuteľné veci v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov
a ich podiely sú rovnaké). Zo správy ODI Rimavská Sobota mal súd preukázané, že výživou povinný
je vedený ako držiteľ dvoch motorových vozidiel Ford Escort SW a Škoda Favorit 136l. Na uvedených
motorových vozidlách je spolu 24 exekútorských blokácií. Výživou povinný na pojednávaní uviedol, že
uvedené motorové vozidlá už nevlastní. Súčasná manželka výživou povinného je vedená ako držiteľka

motorového vozidla BMW 320d, prívesu BAN - PV. Na uvedených nie sú žiadne exekútorske blokácie.

13. Z výsluchu výživou povinného mal súd preukázané, že žije v spoločnej domácnosti so svojou
súčasnou manželkou a jej synom z predchádzajúceho vzťahu. Žijú v rodinnom dome, ktorý pôvodne
vlastnila jeho manželka. Tento rodinný dom previedla na jej syna, ktorý je v súčasnosti vedený

ako jeho vlastník. Výživou povinný má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. R. W., nar.
XX.XX.XXXX. Vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím Okresného súdu Rimavská
Sobota zo dňa 04.09.2013 vo výške 50,- € mesačne. Následne výživou povinný žiadal o zníženie
vyživovacej povinnosti, pričom jeho návrh bol rozsudkom zo dňa 07.05.2014 , č.k. 2P/87/2014 - 19
zamietnutý. Mesačnými výdavkami výživou povinného sú podľa jeho vyjadrenia bežné výdavky, ktoré

má v súčasnosti v minimálnej výške, pretože si s ohľadom na jeho nepravidelný a nízky príjem nemôže
dovoliťtietovýdavkyvynakladaťvovyššejvýške.Výdavkynadomácnosťvýživoupovinnéhopredstavujú
platby elektriny vo výške 140,- € mesačne, poplatky za vodu vo výške 17 - 20,- € mesačne a splátky
hypotekárneho úveru v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., ktoré podľa zmluvy o úvere predstavujú 291,60 €
mesačne. Tieto výdavky hradia spoločne s manželkou. Manželka v septembri 2019 ukončila živnosť a je

tiež nezamestnaná. Okrem úveru v Prvej stavebnej sporiteľni má súčasná manželka výživou povinného
na svoje meno ďalšie tri úvery, ktoré zobrala na podnikanie a tieto sú tiež uhrádzané zo spoločných
príjmov oboch manželov. V súčasnosti tieto úvery nie sú schopní splácať.

14. Z výsluchu výživou povinného a potvrdení Daňového úradu Banská Bystrica a Sociálnej poisťovne

mal súd preukázané, že v súvislosti s predchádzajúcou živnostenskou činnosťou výživou povinného
(živnostníkom bol od 28.07.2008 do 03.09.2013) mu vznikol daňový nedoplatok v súhrnnej výške
8 573,49 € a nedoplatky na povinnom poistnom a príspevkoch do Sociálnej poisťovne vo výške 5
890,32 € a vyrubené penále 949,95 €. Tieto dlhy vznikli z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti
výživou povinného, do ktorej sa dostal, nakoľko mu spoločnosti, pre ktoré vykonával stavebné práce,

neuhrádzali faktúry. Z uvedeného dôvodu výživou povinný prostredníctvom Centra právnej pomoci,
kancelária Rimavská Sobota, podal návrh na osobný bankrot, pričom vec je v štádiu vybavovania.

15. Z výsluchu výživou povinného a potvrdenia jeho ošetrujúcej lekárky mal súd preukázané, že v
poslednom roku došlo k zhoršeniu zdravotného stavu výživou povinného, ktorý je ambulantne liečený

neurológom pre diagnózy: Spaznofilná neuropatia, Tietzov syndróm a Cervikokraniálny syndróm. Podľa
vyjadrenia výživou povinného by s ohľadom na tieto diagnózy nemal dvíhať ťažké predmety, párkrát sa
mu stalo že odpadol, má bolesti, na ktoré však neberie lieky, pretože si ich finančne nemôže dovoliť.
Taktiež má poruchy s pamäťou. Z lekárskeho potvrdenia predloženého výživou povinným nevyplynulo,
či, do akej miery a akým spôsobom zdravotný stav obmedzuje výživou povinného v pracovnej činnosti.

16. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.17. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

18. Podľa § 75 ods. 2 ZR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

19. Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo

dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Navrhovateľ sa domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti od svojho otca ako výživou povinného. Na
základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, navrhovateľ je synom Š. D., M.. XX.XX.XXXX.
Pán Š. D. ako rodič navrhovateľa má v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyživovaciu povinnosť
voči navrhovateľovi, ktorá trvá až do času, kým navrhovateľ nenadobudne schopnosť sám sa živiť.

Navrhovateľ sa v súčasnosti štúdiom na vysokej škole dennou formou sústavne pripravuje na budúce
povolanie, teda schopnosť sám sa živiť ešte nenadobudol. Preto vyživovacia povinnosť otca voči nemu
trvá. Vyživovacia povinnosť otca voči navrhovateľovi bola naposledy určená rozsudkom Okresného
súdu Rimavská Sobota zo dňa 06.11.2006, č.k. 15C/143/2006 - 18, keď mal navrhovateľ 10 rokov.
Od posledného určenia vyživovacej povinnosti sa podstatným spôsobom zmenili pomery na strane

navrhovateľa. Navrhovateľ má v súčasnosti 23 rokov, nadobudol plnoletosť a ako bolo vyššie uvedené,
študuje na vysokej škole mimo miesta svojho bydliska. Tým sa podstatne zvýšili mesačné náklady na
zabezpečovanie životných potrieb navrhovateľa.

21. Navrhovateľ svoje mesačné náklady v konaní deklaroval v celkovej výške 609,- €. Všetky náklady

na zabezpečenie svojich potrieb, ktoré navrhovateľ v konaní uvádzal boli v konaní preukázané, súd
však nie všetky výdavky považoval za odôvodnené a nevyhnutné. S ohľadom na zásadu, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine) bolo potrebné
považovať za odôvodnené len tie náklady navrhovateľa, ktorých uspokojovanie zodpovedá možnostiam
a schopnostiam otca ako výživou povinnej osoby a ktoré sú porovnateľné so životnou úrovňou výživou

povinných osôb. S ohľadom na uvedené súd za odôvodnené náklady navrhovateľa nepovažoval
náklady na bývanie vo výške 150,- € mesačne. Ide o výdavky za podnájom v byte, v ktorom má
navrhovateľ sám k dispozícii jednu izbu a s majiteľom bytu zdieľa kuchyňu a príslušenstvo bytu. U
študentov vysokých škôl je pritom štandardné ubytovanie na vysokoškolskom internáte, cena ktorého je
podstatne lacnejšia (podľa vyjadrenia samotného navrhovateľa platba za internát predstavuje okolo 60,-

€ mesačne). O to viac, ak financovanie drahšej formy ubytovania nie je v možnostiach a schopnostiach
výživou povinného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v predmetnom akademickom roku sa
navrhovateľ ani nepokúsil o získanie lacnejšej formy ubytovania na internáte, hoci mu v tom nebránili
žiadne prekážky. Preto súd za odôvodnené výdavky navrhovateľa na ubytovanie považoval len sumu
zodpovedajúcu cene internátu, teda 60,- € mesačne.

22. Za odôvodnené výdavky navrhovateľa súd tiež (s ohľadom na možnosti a schopnosti výživou
povinného) nepovažoval výdavky na stravu vo výške 300,- € mesačne. Forma stravovania a výdavky
na stravu výživou oprávneného musia zodpovedať finančným možnostiam výživou povinnej osoby za
súčasného predpokladu, že potreba stravovania oprávnenej osoby bude uspokojená v primeranom v

rozsahu a v požadovaných nutričných hodnotách. Podľa názoru súdu je v možnostiach navrhovateľa
zabezpečiť si potrebné množstvo nutrične vyváženej stravy aj za nižšiu sumu ako je 300,- € mesačne.
Vo vzťahu k navrhovateľovi je odôvodnená požiadavka, aby si stravu nezabezpečoval prevažne v
reštauráciách, ale vlastnou prípravou, čo je finančne podstatne lacnejšie, prípadne počas pracovného
týždňa v školskej jedálni. Pri takomto spôsobe stravovania je podľa názoru súdu na zabezpečenie

vyváženej stravy postačujúca nasledujúca výška stravných jednotiek: raňajky - 1,50 € denne (t.j. 45,-
€ až 46,50 € mesačne), obedy v školskej jedálni 1,80 € denne (t. j. 36,- 37,80 € mesačne berúc do
úvahy počet pracovných dní), večera 3,- € denne (t.j. 90,- € až 93,- € mesačne), pripočítajúc 30,- €
na zabezpečenie obedov v hodnote približne 5,- € počas víkendov strávených v Prešove. (Z výpovede
navrhovateľa na pojednávaní implicitne vyplynulo, že sa do miesta bydliska v Tornali vracia jedenkrát za

mesiac, keď si cestovné na cestu z miesta bydliska do Prešova uplatnil vo výške 14,- €, čo je cena za
jeden spiatočný lístok. Z toho vyplýva, že tri víkendy v miesiaci, teda 6 víkendových dní strávi v Prešove).
Pri takýchto stravných jednotkách predstavujú odôvodnené výdavky navrhovateľa na stravu v mesiaci
s 30 dňami 201,- € a v mesiaci s 31 dňami 207,30 €.23. Ostatné výdavky uvádzané navrhovateľom na dopravu v súhrnnej výške 24,- € mesačne, školské
potreby vo výške 30,- € mesačne, hygienické potreby a kozmetiku vo výške 30,- € mesačne, oblečenie

a obuv vo výške 60,- mesačne, výdavky na lieky a vitamíny vo výške približne 15,- € mesačne a
výdavkynamobilnýtelefónainternetvovýške15,-€mesačnesúdpovažovalnielenzapreukázanéaleaj
opodstatnené.Zvyššieuvedenéhovyplýva,žesúdzaopodstatnenépovažovalvýdavkynavrhovateľavo
výške približne 444,- € mesačne. Výška odôvodnených potrieb navrhovateľa jednoznačne odôvodňuje
zvýšenie vyživovacej povinnosti výživou povinného otca voči navrhovateľovi.

24. Pri určení výšky výživného súd okrem odôvodnených potrieb dieťaťa prihliadne aj na možnosti,
schopnosti a majetkové pomery výživou povinného rodiča (§ 62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine).
V konaní mal preukázané, že výživou povinný je od októbra 2019 nezamestnaný, evidovaný na Úrade
práce sociálnych vecí a rodiny a je bez pravidelného príjmu. Príjem má len z občasných výpomocných
stavebných prác. Výživou povinný nevlastní žiaden nehnuteľný resp. hnuteľný majetok vyššej hodnoty,

ktorý by mohol speňažniť a z neho plniť vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi. Rodinný dom,
ktorý má v podielovom spoluvlastníctve s bývalou manželkou, matkou navrhovateľa, je prakticky
nepredajný, nakoľko je zaťažený množstvom exekútorských blokácií. Výživou povinný má značné dlhy
z predchádzajúcej podnikateľskej činnosti vo výške nad 15 000,- €. Z tohto dôvodu požiadal o osobný
bankrot. Je opätovne ženatý. Jeho manželka je v súčasnosti tiež nezamestnaná. V novembri 2019

ukončila podnikateľskú činnosť, pretože sa jej v podnikaní nedarilo. Z daňových priznaní manželky
výživnou povinného mal súd preukázané, že v roku 2015 mala z podnikateľskej činnosti čistý mesačný
príjem 316,66 €, v r. 2017 444,90 € a v r. 2018 208,50 € mesačne. Od februára 2018 do konca
septembra 2019 bol výživou povinný zamestnaný na základe pracovnej zmluvy u svojej manželky. V
roku 2018 mal z pracovného pomeru dosahovať priemernú mesačnú mzdu vo výške 410,46 € a v roku

2019 431, 43 €. Podľa jeho vlastného vyjadrenia však bol reálne vyplácaný podľa toho koľko a akých
mali zákaziek, pričom v roku 2019 ich bolo veľmi málo. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd
prihliadol aj na nevyhnutné mesačné výdavky výživou povinného a to výdavky na bývanie vo výške 80,-
€ (polovica z mesačných zálohových platieb na elektrinu a vodu, ktoré vyplácajú spolu s manželkou) ako
aj ďalšie výdavky na zabezpečenie základných potrieb (strava, oblečenie, obuv, hygiena), ktoré bližšie

nedokazoval, nakoľko sa jedná o skutočnosti všeobecne známe a ktoré ustálil v sume okolo 250,- € a
na vyživovaciu povinnosť voči mal. R. W., ktorú výživou povinný plní vo výške 50,- € mesačne.

25. Pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie
sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové

(prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom
získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (napr. R74/1969, R 76/1968). Napriek tomu,
že výživou povinný dlhšie časové obdobie vedel, že si zo stavebnej činnosti nedokáže zabezpečiť
pravidelný a dostatočný príjem, neurobil žiadne kroky na to, aby si našiel iné zamestnanie. Pritom je
všeobecneznáme,žesituácianatrhuprácevSlovenskejrepublikemuumožňujenájsťsiprácuprakticky

vo všetkých odboroch a bez ohľadu na dosiahnuté vzdelanie. Z vykonaného dokazovania, prehľadom
voľných pracovných miest v okrese Rimavská Sobota, v ktorom má výživou povinný bydlisko vyplynulo,
že v čase rozhodnutia súdu bolo k dispozícii niekoľko pracovných miest zodpovedajúcich dosiahnutému
vzdelaniu a pracovným skúsenostiam výživou povinného, v ktorých mohol dosahovať hrubú mzdu od
520,- do 830,- € mesačne, čo predstavuje približne od 452,50 € do 666,- € mesačne v čistom. Výživnou

povinný v konaní poukazoval na zdravotné problémy s chrbticou, ktoré mu v súčasnosti podľa jeho
vyjadrenia znemožňujú vykonávať prácu v stavebníctve v takom rozsahu, ako predtým. Zo samotných
tvrdení výživou povinného však súd nevedel posúdiť či, akým spôsobom a v akom rozsahu zdravotné
problémy výživou povinného reálne obmedzujú v pracovnej činnosti a či mu znemožňujú reálne pracovať
a akých, aké pracovné činnosti nemôže vykonávať. Uvedené nevyplynulo ani z lekárskeho potvrdenia

ošetrujúceho lekára výživou povinného, ktoré v konaní predložil (potvrdenie obsahovalo len zistené
diagnózy a nevyjadrilo sa k tomu či a akým spôsobom tieto výživou povinného obmedzujú v pracovnej
činnosti). Preto súd na zdravotné problémy výživou oprávneného nemohol prihliadnuť ako na také, ktoré
by mu znemožňovali zamestnať sa na zistených dostupných pracovných miestach.

26. Súd mal za to, že napriek tomu, že je výživou povinný momentálne nezamestnaný, je v jeho
možnostiach a schopnostiach dosahovať čistý mesačný príjem vo výške minimálne 452,50 € až okolo
666,- € a to priamo v mieste jeho bydliska alebo blízkom okolí. Je tiež zrejmé, že pri vycestovaní mimo
miesta bydliska, najmä do okolia Bratislavy alebo Trnavy alebo pri vycestovaní za prácou do zahraničiaby výživou povinný mohol dosahovať aj vyšší mesačný príjem. Je zrejmé, že nepriaznivá finančná
situácia spočívajúca v značnom zadlžení u výživou povinného trvá už niekoľko rokov. Z jeho vyjadrení
tiež vyplynulo, že sa do tejto situácie nedostal vlastným zavinením, ale v dôsledku druhotnej platobnej

neschopnosti. Aj keby však samotné zadlženie sa nebolo možné pričítať na ťarchu výživou povinného,
možno mu pričítať skutočnosť, že svoju situáciu dlhodobo neriešil takým spôsobom, že by si našiel
riadne zamestnanie na základe pracovnej zmluvy, hoci pracovných ponúk je na Slovensku a mimo
Slovenska dostatok. Svoju situáciu riešil tak, že sa zamestnal u svojej manželky, kde však prakticky
ďalej pokračoval v tej istej činnosti, ktorá už v minulosti viedla k jeho zadlženiu. Prácu v inej oblasti

u stabilného zamestnávateľa si nehľadal, alebo si ju hľadal nedostatočne. Ako sám na pojednávaní
uviedol, na prácu v závode sa neorientoval, lebo mu práca pri ktorej musí 12 hodín stáť „za pásom“
nevyhovuje. Pritom však opomenul, že má dve vyživovacie povinnosti voči nezaopatreným deťom. Aj
pri najväčšom pochopení náročnej finančnej situácie výživou povinného, súd takýto jeho postoj hodnotí
ako ľahkovážny a nezodpovedný.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené a zohľadniac odôvodnené potreby navrhovateľa ako výživou
oprávneného mal súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach výživou povinného, aby navrhovateľovi
prispieval na výživu sumou 80,- € mesačne.

28. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti sa súd zaoberal aj zistenou skutočnosťou, že navrhovateľ

je poberaním sociálneho štipendia. Sociálne štipendiu navrhovateľa, pre účely rozhodnutia o výživnom,
súd nezohľadňoval ako jeho pravidelný príjem, pretože plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť
pred vyplácaním sociálneho štipendia. Vzťah vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu a sociálneho
štipendia, ktoré sa poskytuje študentom vysokých škôl je taký, že pri určovaní nároku na sociálne
štipendium a výšky sociálneho štipendia sa zohľadňuje výživné, ktoré je rodič povinný plniť, nie naopak.

Existencia a výška vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu, ktoré je študentom vysokej školy sa
neodvíja od skutočnosti, či sa dieťaťu poskytuje alebo nie sociálne štipendium. Podmienky vyplácania
sociálneho štipendia si stanovujú jednotlivé vysoké školy, pričom normatívny základ pre posúdenie
vzniku nároku a výšky sociálneho štipendia je daný zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v
účinnom znení a vykonávacou vyhláškou Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 102/2006 Z.

z. o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl, ktorá upravuje príjem rozhodujúci na
posúdenie nároku na sociálne štipendium, okruh spoločne posudzovaných osôb, hranicu príjmu na vznik
nároku na sociálne štipendium, výšku sociálneho štipendia a ďalšie podrobnosti o priznávaní sociálneho
štipendia študentom vysokých škôl. Podľa ustanovenia § 96 ods. 4 Zákona o vysokých školách pre
priznanie sociálneho štipendia je rozhodujúci príjem študenta a s ním spoločne posudzovaných osôb,

pričom za príjem študenta sa podľa § 2 ods. 2 Vyhlášky považuje príjem ako ho vymedzuje § 4 ods.
1 a 2 zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v účinnom znení, podľa 4 ods. 1 písm. b/ ktorého je za
príjem považované aj výživné podľa Zákona o rodine).

29. Za obdobie od 09.09.2019 do 30.11.2019 vznikol výživou povinnému dlh na výživnom vo výške

218,- € (58 € za obdobie od 09.09.2019 do 30.09.2019, 80,- € za mesiac 10/2019 a 80,- € za mesiac
11/2019), keďže si výživou povinný v tomto období vyživovaciu povinnosť neplnil vôbec. Zameškané
výživné súd v súlade s § 232 ods. 3 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku súd výživou
povinnému umožnil zaplatiť v splátkach po 10,- € mesačne, ktorých splatnosť určil pod sankciou výhody
splátok v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky zameškaného výživného. Zohľadnil pritom

skutočnosť, že výživou povinný je nezamestnaný a v súčasnosti nemá žiadny stabilný príjem. To, že súd
umožnil zameškané výživné výživou povinnému splácať, neohrozí uspokojovanie potrieb navrhovateľa,
ktoré sú v dostatočnom rozsahu uspokojené z výživného, ktoré mu poskytuje matka, vyplácaného
sociálneho štipendia a budú uspokojované aj z bežného výživného, ktoré bude platiť výživou povinný
zvýšeného o splátku zameškaného výživného.

30. V zmysle § 52 v spojení s § 55 Zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku súd
žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nezistil také okolnosti hodné osobitného
zreteľa, ktoré by priznanie trov konania odôvodňovali. Účastníci si nárok na náhradu trov konania
neuplatnili.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.