Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/116/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315220590
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1315220590.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
K. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - J. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. XX, XXX XX D., zastúpená Mgr. Dalmou Belákovou, nar. 10.12.1966, bytom Rebarborová 19/
B, 821 07 Bratislava a otec - C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. 1, XXX XX D., zastúpený Advokátskou
kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08, IČO: 36 731 544, v konaní o návrhu
matky na zvýšenie výživného a na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom a o návrhu otca na

zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom a na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 06.11.2018, č.k. 38P/352/2015-269, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 06.11.2018, č.k. 38P/352/2015-269 zvýšil výživné pre
maloletého K. J., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX eur na sumu XXX eur mesačne, ktoré je otec povinný
zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.09.2017. Zročné výživné za

obdobie od 01.09.2017 do 06.11.2018 vo výške XXX eur otcovi povolil uhradiť v mesačných splátkach vo
výške XX eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti návrh matky
na zvýšenie výživného zamietol. Návrh otca na zníženie výživného rovnako zamietol. Otca oprávnil
stretávať sa s maloletým K. J., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny kalendárny víkend v sobotu a v nedeľu
od 14.00 hod do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky.
Matke uložil povinnosť maloletého na styk s otcom riadne a včas pripraviť. Zmenil rozsudok Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 07.11.2013, č.k. 20P/383/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Bratislave zo dňa 08.07.2014, č.k. 11CoP/10/2014 v časti určenia výživného a úpravy styku otca s
maloletým. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 24 ods. 4, § 25 ods. 2, § 26, § 28 ods. 1
písm. a), § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1
zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), keď mal po oboznámení sa s relevantnými
skutočnosťamiprípaduzapreukázané,ženávrhyrodičovnazmenuúpravystykuotcasmaloletýmakoaj

návrhmatkynazvýšenievýživnéhosúvzhľadomnazmenupomerov,ktoránastalanastranemaloletého,
čiastočne dôvodné. Konštatoval, že styk otca s maloletým bol naposledy upravený rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 08.07.2014, č.k. 11CoP/10/2014, t.j. v čase, keď bol maloletý vo veku 3,5 roka.
Vykonaným dokazovaním zistil, že realizácia styku otca s maloletým bola sprevádzaná problémami,ktoré vyústili až do súčasnej situácie, keď sa ich stretávanie náležite nerealizuje. Prihliadol na závery
znaleckého posudku č. 09/2017 zo dňa 04.01.2018 vypracovaného v konaní ustanoveným znalcom z
odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých N.. K. H., v rámci ktorých znalec

pripustilovplyvňovaniemaloletéhozostranyobidvochrodičov,ktorévšakunichvyhodnotilakočiastočne
neuvedomené. Mal za to, že úprava styku otca s maloletým bez prespatia reflektuje súčasné prežívanie
maloletého a mieru narušenia jeho väzieb s otcom, pričom otec nerozporoval úpravu styku v matkou
navrhovanom rozsahu. Otcom požadovanú úpravu jeho stretávania sa s maloletým vo štvrtok vyhodnotil
ako nesúladnú so záujmom maloletého, keďže medzi rodičmi vznikol spor ohľadom odovzdávania

maloletého. Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného uplynulo časové obdobie 5 rokov, počas
ktorého došlo na strane maloletého k zmene pomerov a túto je potrebné premietnuť do výšky výživného,
keď v čase posledného rozhodovania o výživnom bol maloletý vo veku necelých troch rokov a matka
s ním bola na rodičovskej dovolenke, kým v súčasnosti maloletý navštevuje druhý ročník základnej
školy. Mal za preukázané, že náklady na uspokojovanie odôvodnených potrieb a záujmov maloletého
od posledného rozhodovania súdu vzrástli jeho nástupom na základnú školu, pribudnutím vzdelávacích

a záujmových aktivít ako aj prirodzeným fyzickým vývinom. Vychádzal z matkou vyčíslených nákladov
na výživu maloletého, zároveň vzal do úvahy náklady maloletého spojené s návštevou školy a aktivitami
usporadúvanými školou, a tiež ďalšie výdavky, ktoré nie je možné exaktne vyčísliť, ale ktoré sú obvyklé
u každého dieťaťa, napr. veci bežnej dennej spotreby, hygienické a kozmetické potreby, náklady na
zdravotnú starostlivosť a pod. Na strane otca neprihliadol na jeho úverové zaťaženie, keďže výživné má

prednosť pred inými výdavkami rodičov, a teda pokiaľ sa rodič rozhodne pre hypotekárny úver, nemôže
predpokladať, že uvedené sa premietne do výšky jeho vyživovacej povinnosti. Bolo tiež potrebné,
aby sa vysporiadal s argumentom otca, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene
pomerov aj na jeho strane, keď mu dňa 25.05.2017 pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej I. a
očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa. Napriek tomu, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej I.i je

nespochybniteľná, nevyhodnotil ju ako dôvod na pomernú úpravu vyživovacej povinnosti k maloletému.
Boltohonázoru,žerodičsimusíbyťvedomýsvojichmožnostíaschopností,apočetsvojichvyživovacích
povinností korigovať tak, aby u jeho skôr narodených detí nemuselo dôjsť k obmedzeniu nákladov na ich
výživu, čím by došlo k výraznému negatívnemu zásahu do ich života. Ako jedno z kritérií pre posúdenie
výšky výživného zohľadnil aj skutočnosť, že u otca absentovalo plnenie vyživovacej povinnosti nad

rámec súdom určeného výživného. Dospel k záveru, že otec je zdravým, ekonomicky činným jedincom,
zúčastňuje sa pracovného procesu a dosahuje príjem, z ktorého je schopný plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť k maloletému v dostatočnom rozsahu, resp. má možnosti a schopnosti na to, aby dosahoval
príjem, z ktorého by bol schopný plniť si svoje vyživovacie povinnosti. Mal za to, že určená suma
výživného vo výške XXX eur mesačne spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky umožní

uspokojiť odôvodnené potreby a záujmy maloletého tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu jeho zdravého
vývinu. Výživné zvýšil od 01.09.2017, t.j. od nástupu maloletého na povinnú školskú dochádzku, čím
došlo k zvýšeniu nákladov na jeho výživu a výchovu. Výšku výživného neupravil od podania návrhu z
dôvodu, že maloletý v tom čase navštevoval predškolské zariadenie a nevyskytovali sa u neho výdavky,
ktorých pomerná úhrada by nebola pokrytá doposiaľ určeným výživným. Výšku zročného výživného

ustálil na sumu XXX eur, ktorú otcovi povolil uhradiť v mesačných splátkach vo výške XX eur spolu s
bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č.
161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výrokov o zvýšení výživného a o zamietnutí návrhu na zníženie

výživného podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec,
navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti zmenil tak, že výživné pre maloletého zníži na sumu XX eur mesačne. Súdu prvej inštancie vytkol,
že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f)

CSP). S poukazom na pripojený prehľad svojich výdavkov namietal, že súd prvej inštancie opomenul
vziať do úvahy jeho majetkové pomery, a to napriek ich dostatočnému zdokladovaniu z jeho strany,
pričom tieto mu v súčasnosti neumožňujú platiť ani výživné vo výške XXX eur mesačne stanovenej
predchádzajúcim súdnym rozhodnutím. Uviedol, že si je vedomý svojej povinnosti platiť výživné pre
maloletého a vyvíja maximálne úsilie, aby si zadovážil dostatočné prostriedky na jeho úhradu, keď

je pracovne činný a dosahuje pravidelný príjem, avšak napriek tejto snahe jeho dlh na výživnom ku
dňu 06.11.2018 predstavoval sumu XXX eur. Vyjadril sa, že úver si vzal za účelom zabezpečenia
bývania pre seba, svoju partnerku, ich spoločné maloleté dieťa ako aj ďalšie dieťa, ktorého narodenie
iba očakávajú. Výživné vo výške XXX eur mesačne pokladal za neprimerane vysoké, keď preukázalexistenciu objektívnych dôvodov, pre ktoré nie je v jeho silách platiť takto určené výživné. Uvedomoval si,
že bude povinný plniť vyživovacie povinnosti k trom maloletým deťom, avšak tieto by podľa jeho názoru
mali byť úmerné jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom.

4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil,
keďže ho považovala za správne, objektívne a súladné s najlepším záujmom maloletého. Súd prvej
inštancie podľa jej názoru dospel k správnym skutkovým zisteniam, keď vzal do úvahy nielen finančné
možnosti rodičov, ale aj potreby maloletého. Mala za to, že otec sa pokúša o zníženie výšky výživného

bez ohľadu na skutočné potreby maloletého, čím ešte viac poškodzuje ich vzájomný vzťah. Uviedla,
že súdu prvej inštancie preukázala svoje náklady spojené so starostlivosťou o maloletého, výdavky na
bývanie a ostatné relevantné náklady. Jej finančná situácia sa v zmysle jej vyjadrenia od posledného
pojednávania v predmetnej veci nezmenila, avšak momentálne je ohrozená tým, že otec si neplní riadne
a včas svoju vyživovaciu povinnosť, čím sa vedome dopúšťa trestných činov zanedbania povinnej
výživy a marenia výkonu súdneho rozhodnutia. Otcom predložené doklady o výdavkoch podľa jej názoru

reálnenezobrazujújehosúčasnúfinančnúsituáciu,keďžesabuďtýkajúpredchádzajúcichobdobí,alebo
na nich nie je uvedené jeho meno, prípadne ide o výpisy rôznych platieb z účtu, ktoré pokladala sa
zmätočné. Poukázala na skutočnosť, že otec je členom hokejového klubu F. I. v D., kde aktívne hrá
amatérsky hokej na poste brankára, pričom výstroj hokejového brankára stojí rádovo niekoľko XXX eur
za sezónu. Vyjadrila sa, že otec sa okrem toho necháva najímať aj ako brankár pre skupiny hokejových

amatérov, kde sa cena za hodinu výkonu brankára pohybuje od sumy XX eur vyššie.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa

§ 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1
CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca
nie je dôvodné. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia
súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukázal.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať
podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri
rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov
od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky

výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na
zárobkové možnosti, schopnostiam a majetkové pomery rodičov.

9. Pokiaľ ide o výroky napadnutého rozhodnutia o zvýšení výživného a o zamietnutí návrhu otca na

zníženie výživného, súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletého, resp. o návrhu otca
na zníženie výživného z hľadiska jeho súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností a
možnostírodičov,navýživuktorýchjemaloletýplneodkázaný,atietopotomvzáujmezisteniapodstatnej
zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie

výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Bratislava
V zo dňa 07.11.2013, č.k. 20P/383/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa
08.07.2014, č.k. 11CoP/10/2014.

10. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne ako súd prvej

inštancie toho názoru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane maloletého k zmene
pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane
maloletého, túto súd prvej inštancie správne ustálil, správne určil rozsah zmeny pomerov vyčíslených
matkou. Rovnako správne ustálil aj počiatok zmeny pomerov na strane maloletého porovnaním obdobiaposledného rozhodnutia súdu o výživnom s obdobím školského roka 2017/2018, v ktorom maloletý
nastúpil do 1. ročníka základnej školy, pričom táto skutočnosť ani nebola v konaní sporná. Odvolací súd
dáva do pozornosti otca, že nemožno považovať za sporné zvyšovanie potrieb maloletého dieťaťa jeho

vekom a rastom životných nákladov, pričom v danej prejednávanej veci okrem bežného zvýšenia potrieb
maloletého u tohto došlo aj k výraznej zmene pomerov spojených so zvýšením finančných výdavkov v
súvislosti s jeho nástupom na povinnú školskú dochádzku v školskom roku 2017/2018. Touto okolnosťou
došlo okrem zvýšenia bežných odôvodnených potrieb aj k zmene charakteru výdavkov spojených
s platením priamych poplatkov v škole, nákupom školských potrieb, platenia akcií usporadúvaných

školou či mimoškolských záujmových aktivít a pod. Otec starostlivosť a výchovu maloletého osobne
nezabezpečuje, preto je potrebné povedať, že za takejto situácie osobná starostlivosť matky o
maloletého naďalej čiastočne nahrádza jej povinnosť finančne prispievať na jeho výživu, a rovnako to
znamená, že zvýšenú časť krytia odôvodnených potrieb maloletého musí zabezpečiť otec. Pokiaľ ide
o možnosti a schopnosti otca, tieto súd prvej inštancie správne vyhodnotil a tieto sú aj podľa názoru
odvolacieho súdu spôsobilé na pokrytie zvýšených odôvodnených potrieb maloletého, ktorých rozsah

súd správne premietol do výšky zvýšeného výživného. Vo vzťahu k námietke otca, že určená výška
výživného, s poukazom na jeho ďalšie výdavky, nezodpovedá jeho majetkovým pomerom, odvolací súd
udáva, že zákon o rodine jasne formuluje ako determinujúce kritéria na strane povinného rodiča jeho
schopnosti, možnosti a majetkové pomery a nie jeho skutočne dosahovaný zárobok, resp. iný obdobný
príjem tvoriaci zdroj jeho obživy. Súd prvej inštancie správne pri svojom rozhodovaní neprihliadol na

otcom tvrdené skutočnosti o existencii jeho nesplatených finančných záväzkov, ktoré v žiadnom prípade
nemôžu byť právnou skutočnosťou vyhodnotenou v neprospech maloletého. V súvislosti s námietkou
otca o tom, že súd prvej inštancie v konaní dostatočne nezohľadnil jeho vyživovaciu povinnosť k jeho
maloletej dcére, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri určení výšky výživného pre maloletého
zohľadnil ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca v primeranej miere. Podľa názoru odvolacieho súdu

predmetný záver korešponduje s právom maloletého dieťaťa, ktoré má zo zákona nárok na primerané
výživné zo strany rodičov, pričom ochrana záujmov maloletého dieťaťa je v konaní starostlivosti o
maloleté dieťa zo strany súdu prioritná, a to aj na úkor práv rodičov. V danom prípade, matkou vyčíslené
výdavky na odôvodnené potreby maloletého aj odvolací súd považuje za primerané, na ktorých sa otec
aj pri zvýšenom výživnom bude podieľať iba pomerne. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd uzatvára,

že na skutočnosti uvedené otcom v jeho odvolaní, ktoré pri svojom rozhodnutí súd prvej inštancie
zohľadnil a aj správne vyhodnotil, nemožno prihliadať a považovať ich za dôvody na zrušenie, resp.
zmenu napadnutého rozhodnutia.

11. Určená výška výživného pre maloletého podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného

stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného pre maloleté deti, preto odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).