Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/206/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718202650
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5718202650.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobkyne: H.
V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. K. M. č. XXXX/X, Y., proti žalovanému: MINIHOTOVOST, SE,
so sídlom nám. T.G. Masaryka 2392/17, Břeclav, IČO : 043 55 211, o určenie neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin,
č.k. 17Csp/46/2018-71 zo 07. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretá
elektronicky 08.08.2017 medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná (výrok I.), žalobkyni priznal voči
žalovanému právo na 100% - nú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením (výrok II.).

2. Vzhľadom k tomu, že žalovaný je česká obchodná spoločnosť, okresný súd sa primárne zaoberal
posúdením, či má právomoc vo veci konať. Vychádzal z tohto, že ide o konanie vo veci spotrebiteľskej

zmluvy a podľa článku 18 ods. 1 Nariadenia EP a Rady č. 1215/2012 si tak mohol založiť právomoc
na konanie v súdenej veci. Ďalej sa zaoberal posúdením, aké rozhodné právo bude vo veci aplikovať
a s poukazom na článok 6 bod 1 písm. a/ a b/ Nariadenia EP a Rady č. 593/2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky ( tzv. Rím I.) ustálil, že danú vec bude posudzovať podľa slovenského právneho
poriadku.

3. Následne sa okresný súd zaoberal posúdením dôvodnosti uplatneného nároku. Uviedol, že aj

keď je predmetom konania určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, nie
je potrebné skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na tomto určení a to
vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách (ďalej „ZoSÚ“), ktoré umožňuje podanie žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, t.j. určenie
neplatnosti hlavného záväzkového vzťahu. Ten je určujúci aj pre vznik zabezpečovacieho záväzkového
vzťahu, ktorý má povahu vedľajšieho (akcesorického) vzťahu a na ktorý je možné práve s prihliadnutím

na jeho akcesorickú povahu aplikovať ustanovenie § 11 ods. 4 ZoSÚ.

4. Na základe výsluchu žalobkyne mal okresný súd preukázané, že táto nebola poučená o následkoch
uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy tak ako to vyžaduje ust. § 5 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. účinnéhodo 26.09.2018. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou ďalších tlačív, ktoré musela žalobkyňa
akceptovať odkliknutím v počítači, nakoľko k uzavretiu základnej zmluvy ako aj dohody o zrážkach zo
mzdy došlo medzi žalobkyňou a žalovaným elektronickou formou. Keďže žalobkyňa nemala možnosť

odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy takáto dohoda ako forma zabezpečenia je v zmysle ust.
§5a ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. bez ďalšieho neprípustná. Na základe posúdenia obsahu predmetnej
dohody okresný súd ustálil, že konečná vymáhaná suma je závislá výlučne od posúdenia žalovaného
ako veriteľa.

5. Okresný súd podrobil súdnemu prieskumu aj samotnú zmluvu o úvere č. 508691 uzatvorenú medzi
žalobkyňou a žalovaným a zistil, že v zmluve stanovená ročná percentuálna miera nákladov ako
2.483,94 % sa prieči dobrým mravom, ale predovšetkým zákonu, a to ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, ktorý upravuje maximálnu výšku odplaty, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4

Nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z.z. pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. V zmluve stanovená
výška ročnej percentuálnej miery nákladov je v rozpore s týmto ustanovením. Vzhľadom na všetky takto
zistené skutočnosti okresný súd rozhodol, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretá
medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom je neplatná. O trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech priznal voči žalovanému právo na

100 % náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby krajský
súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku z dôvodu, že tento sa nevysporiadal s jeho argumentáciou

a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobkyne, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Ďalej
namietal, že určenie neplatnosti právneho úkonu je určenie právnej skutočnosti a žalobou sa možno
takéhoto určenia v zmysle § 137 písm. d/ CSP domáhať iba v prípade, ak to vyplýva z osobitného
predpisu. Žalobkyňa nepreukázala z akého osobitného predpisu vyplýva, že sa môže takéhoto určenia
neplatnosti domáhať. Za takýto právny predpis nemožno považovať zák. č. 250/2007 Z.z., ktorý v

žiadnom zo svojich ustanovení, a to ani v § 3 ods. 5 nepripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti.
Zákon iba konštatuje oprávnenie spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojho práva bez toho, aby bližšie
špecifikoval typ žaloby, ktorou sa spotrebiteľ môže domáhať svojho práva proti porušovateľovi na súde.
Naviac v prípade, ak by súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, nedošlo by tým s konečnou
platnosťou k vyriešeniu právnej neistoty medzi sporovými stranami. Definitívne vyriešenie tejto otázky

možno len v konaní o návrhu na plnenie. So žalobkyňou uzatvoril zmluvu o úvere dňa 19.09.2017, na
základe ktorej jej bola poskytnutá suma 300 eur, ktorú sa zaviazala vrátiť o príslušný poplatkov vo výške
85 eur. Žalobkyňa uhradila z tejto sumy iba 120 eur, čo nepredstavuje ani istinu z poskytnutého úveru. Na
základe uvedeného si bude vymáhať aj v prípade určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy sumu
rovnajúcu sa nezaplatenej istine a tým pádom nie je splnený ani predpoklad určovacej žaloby. Žalovaný

namietal, že postup okresného súdu je aj v rozpore s princípmi právneho štátu. V tejto súvislosti však
tvrdil, že žalobkyňa je v omeškaní 8 rokov a zo sumy 350 eur uhradila len sumu 15 eur. Je zrejmé, že
táto časť odvolania nekorešponduje so skutkovým stavom zisteným v súdenej veci a ani sa ho žiadnym
spôsobom netýka.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného aj na túto nezrovnalosť v odvolaní žalobcu
poukazovala ako na nejasnú a s vecou samou nesúvisiacu. Uviedla, že rozsudok okresného súdu
výstižne, logicky, jasne a presvedčivo rozhodol o prejednávanej veci .

8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

(§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) napadnutý
rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

9. Po preskúmaní odvolania žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd konštatuje,
že okresný súd ohľadom určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov vykonal

dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 CSP a
svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného
súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej
a právnymi závermi na strane druhej. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnenímnapadnutého rozsudku, a preto podľa § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov uvedených v
jeho písomnom vyhotovení, na ktoré v podstatných bodoch odkazuje.

10. Žalovaný v rámci svojho opravného prostriedku zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú už v
prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného
súdu tak ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a súdu opakovane predkladal
svoje subjektívne právne závery, ku ktorým mal okresný súd v danom prípade dospieť.

11. V danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.
ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a
práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého

spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

12. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu
žalovaného formulovanú v podanom opravnom prostriedku. Krajský súd zároveň poukazuje na
zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou

odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

13. Zároveň je nutné dodať, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníazostalisporné,alebosúnevyhnutnénadoplnenie

dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej
inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

14. K námietke žalovaného o neprípustnosti žaloby odvolací súd odkazuje na odsek 27.
odôvodnenia napadnutého rozsudku, v rámci ktorého okresný súd poukázal na konkrétne ustanovenie
osobitného predpisu (zákona č. 129/2010 Z.z.), zakladajúce prípustnosť podanej žaloby. Za nesprávnu
považuje krajský súd právnu úvahu odvolateľa o potrebe preukazovania naliehavého právneho záujmu
v súvislosti s podanou žalobou, keď preukazovanie naliehavého právneho záujmu je potrebné pri

určovacej žalobe v zmysle § 137 písm. c) CSP (určení, či tu právo je alebo nie je), pričom žalobkyňa
sa domáhala určenia v súvislosti s právnou skutočnosťou (určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy ako dvojstranného právneho úkonu), pri ktorej žalobe sa naliehavý právny záujem nepreukazuje.
Žalobkyňa sa svojou žalobou domáha určenia neplatnosti právnej skutočnosti, pričom prípustnosť
takejto žaloby je daná osobitným predpisom. Naviac, určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa

odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na
ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve žalobkyňa a jej majetková
sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojím
jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej
výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste práve táto určovacia žaloba.

V opačnom prípade žalovaný výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sám určovať, nebude mať
potrebu nijako revidovať. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z., z čoho jej
taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Tento výklad je v súlade s judikatúrou
Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej

strany (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo 483/2014 zo dňa 18.
11. 2015, prípustnosť takejto žaloby vyplýva i z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 27/2018
zo dňa 28. marca 2019).

15. Odvolacie dôvody žalovaného vyhodnotil krajský súd ako neopodstatnené, pričom zároveň nezistil

ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti. Súd
prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu
vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle § 220 až 222 CSP správneodôvodnil. V dôsledku toho krajský súd rozsudok okresného súdu v meritórnom výroku I. ako vecne
správny potvrdil.

16. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania, vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu
argumentáciu,aktorýzároveňplnezodpovedáúspechusporovýchstránvkonaníposúdenémuvzmysle
zákonných ustanovení v ňom uvedených.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu
v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia
konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.

18. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)