Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/61/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614204199
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2614204199.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobcu: A. P., nar. XX.XX.XXXX, adresa
trvalého pobytu J., I. X, štátny občan SR, zastúpený advokátom: JUDr. Martin Bartko, adresa sídla
Trenčín, Piaristická 6667, proti žalovanej 1/: A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu R. XXX,
štátnaobčiankaSR,žalovanému2/:E.B.,nar.XX.X.XXXX,adresatrvaléhopobytuR.XXX,štátnyobčan
SR a žalovanej 3/: E. T., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu J., H. XXXX/XX, štátna občianka SR,
všetci zastúpení advokátom: Mgr. Ing. Juraj Trokan, adresa sídla Trnava, Vajanského 10, o zaplatenie
6.133,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica zo 7.3.2019

č.k. 7C 135/2014-228 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovaným trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.).

1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané:

Dňa 26.11.2012 bola uzatvorená Zmluva o kúpe cenných papierov (ďalej len Zmluva) medzi žalobcom
ako predávajúcim a právnym predchodcom žalovaných (H. B., nar. XX.X.XXXX) ako kupujúcim,
predmetom ktorej bola podľa čl. I. kúpa majetkového podielu za nevydaných 50 ks družstevných
podielových listov (ďalej len DPL) v PD Štefanov a 1407 ks DPL emitenta PD Štefanov. Zmluvné strany
sa v čl. II zmluvy dohodli na kúpnej cene vo výške 7 eur za jeden DPL, teda spolu vo výške 10.199 eur
za všetky prevádzané DPL, pričom kupujúci bol povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu najneskôr do
1.4.2013. Ak bude kupujúci v omeškaní so splnením tejto povinnosti po dobu dlhšiu ako 5 pracovných

dní, zmluva sa ruší od začiatku a zmluvné strany sú si povinné navzájom vrátiť plnenia.

1.2.2 Podľa Osvedčenia o dedičstve zo dňa 23.11.2012, č.k. 11D/118/2012, Dnot 280/2012-Do, sa
predávajúci/žalobca stal vlastníkom DPL dedičským konaním po svojom otcovi neb. Ing. D. P., ktorý
zomrel dňa X.XX.XXXX.

1.2.3 Dňa 26.11.2012 udelil právny predchodca žalovaných OTP Banke Slovensko, a.s. príkaz na

registráciu prevodu cenných papierov v počte ks 1407 na seba ako nadobúdateľa. Transakcia bola
potvrdená Zmenovým výpisom OTP Banky Slovensko, a.s. č. 42 zo dňa 26.11.2012.1.2.4 Právny predchodca žalovaných predal následne 1407 ks DPL Poľnohospodárskemu družstvu
Štefanov Zmluvou o kúpe cenných papierov zo dňa 13.3.2013, a to v cene 11,359597 eur za jeden kus.

1.2.5 Dňa 28.3.2013 právny predchodca žalovaných z celkovej dohodnutej kúpnej ceny 10.199 eur
zaplatil žalobcovi sumu 9.849 eur.

1.2.6 Žalovaní 1/ - 3/ sú dedičmi kupujúceho.

1.2.7 Žalobca v konaní skutkovo tvrdil, že po smrti svojho otca zdedil majetkový podiel za nevydaných
50 ks DPL a 1407 ks DPL Poľnohospodárskeho družstva Štefanov. Predtým, než bola kúpna zmluva
uzatvorená, prejednali podmienky predaja za prítomnosti strán sporu, s účasťou brata žalobcu Q. P.,
pánaT.amatkyžalobcu.Dohodlisatak,žekeďprávnypredchodcažalovanýchDPLpredá,takžalobcovi
tieto peniaze dá. Všetko sa to robilo veľmi narýchlo, pretože krátko na to mala byť členská schôdza
družstva,naktorejprávnypredchodcažalovanýchpotrebovalmaťčonajviacejhlasovprihlasovaní,malo

sameniťvedeniedružstvaapretentoúčelzmluvabolauzatváraná.Dohodlisatak,žekeďtocezčlenskú
schôdzu družstva neprejde, tak žalobcovi právny predchodca žalovaných majetkový podiel vráti, ak to
prejde, tak mu zaplatí peniaze. Právny predchodca žalovaných bol strýkom žalobcu, preto mu žalobca
dôveroval. Žalobca spresnil, že rokovania medzi nimi prebehli po smrti otca Ing. D. P., ktorý zomrel dňa
X.XX.XXXX a dedičské konanie sa vybavovalo narýchlo tak, že sa uskutočnilo dňa 23.11.2012, aby sa

všetko do členskej schôdze stihlo.

1.2.8 Právny predchodca žalovaných v konaní skutkovo tvrdil, že v čase uzatvárania zmluvy bol po
operácii očí, takže nevidel dobre, čo sa v zmluve uvádza, a vôbec si nevšimol, že spolu s 1407 ks
DPL je v zmluve uvádzaný aj majetkový podiel za nevydaných 50 ks DPL. Ak by bol o tom vedel, tak

by bol určite na to upozornil, pretože vie, že majetkový podiel sa predávať nemôže, pretože smrťou
vlastníka majetkového podielu, v tomto prípade to bol otec žalobcu Ing. D. P., ktorý bol členom družstva,
sa jeho majetkový podiel umoril, teda zanikol a dedičia mohli žiadať buď len členstvo v družstve, alebo o
vyplatenie vyrovnacieho podielu. Že to takto platí, zrejme nevedela ani notárka, pretože do osvedčenia
o dedičstve by vôbec tento majetkový podiel nemohla uviesť. Pán T. je zať právneho predchodcu

žalovaných (manžel žalovanej 3/), ktorý mal právneho predchodcu žalovaných doviezť na stretnutie so
žalobcom, či na stretnutí bol prítomný aj brat žalobcu Q. P. si nepamätal. Právny predchodca žalovaných
tiež uviedol, že jeho zať vôbec do rokovania nezasahoval, len ho doviezol a pokiaľ ide o matku žalobcu a
jeho brata, nemyslí si, že by veci rozumeli. Doznal, že kúpa DPL od žalobcu mu priniesla zisk, ale len vo
výške 3 eurá za predaj všetkých DPL, vyplýva to z jeho daňového priznania, pretože mal s vybavovaním

náklady. Zmluvu v písomnej forme vypracovala notárka JUDr. Dostálová a v jej Notárskom úrade v Senici
bola zmluva aj podpísaná stranami.

1.2.9 Listom zo dňa 8.2.2017 označeným ako „Vyrovnací podiel“ adresovaným žalobcovi, PD Štefanov
žalobcovi oznámilo, že Predstavenstvo PD Štefanov na svojom zasadnutí konanom dňa 31.1.2017

uznesením č. 1/2017 rozhodlo o vyplatení zdedeného členského vkladu člena PD. Výška vyrovnacieho
podielu bola vypočítaná podľa Stanov PD Štefanov. Vyrovnací podiel vo výške 63,68 eur bol žalobcovi
uhradený dňa 8.2.2017 na jeho účet uvedený v žiadosti žalobcu o vyplatenie vyrovnacieho podielu.

1.2.10 Následní žalovaní v 1/ až 3/ sa k žalobe, okolnostiam uzatvárania zmluvy a obdobiu

predchádzajúcemu pred smrťou ich manžela a otca vyjadriť nevedeli. O predmete sporu nemajú žiadnu
vedomosť, a takto vyzneli aj ich výpovede.

1.3. Vec právne posúdil ako nárok účastníka zrušenej zmluvy na vydanie úžitku z bezdôvodného
obohatenia sa druhého účastníka zmluvy, ktorý nekonal dobromyseľne podľa § 458 ods. 2, § 457, §

34, § 39 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), § 2 ods. 1 a
ods. 2 písm. p), § 30 ods. 1 ZoCP (zákon číslo 566/2001 Z.z. o cenných papieroch v znení neskorších
predpisov) v a § 409 ods. 1 Ob.z. (zákon č. 514/2003 Z.z. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov) a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť z dôvodu, že
žalobcovinevznikolvočižalovaným nároknavydanieúžitkovzbezdôvodnéhoobohatenia sazískaného

na jeho úkor žalovanými, respektíve ich právnym predchodcom.

1.4 Nesporné medzi stranami bolo, že prišlo medzi žalobcom a právnym predchodcom následne
žalovaných 1/ až 3/, dňa 26.11.2012 k uzatvoreniu písomnej zmluvy o kúpe cenných papierov,predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva žalobcu k majetkovému podielu za nevydaných 50
ks DPL v PD Štefanov a 1407 ks DPL emitenta PD Štefanov. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene
vo výške 7 eur za jeden DPL s tým, že kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu najneskôr do

1.4.2013. Nesporné medzi stranami tiež bolo, že kupujúci zaplatil žalobcovi kúpnu cenu v dohodnutom
termíne, a to dňa 28.3.2013, avšak zaplatil kúpnu cenu len za 1407 ks DPL emitenta PD Štefanov spolu
v sume 9.849 eur a doteraz nezaplatil dohodnutú kúpnu cenu za majetkový podiel za nevydaných 50
ks DPL.

1.5 Žalobca v čase prevodu vlastníckeho práva k predmetu kúpnej zmluvy, podľa Osvedčenia o
dedičstve po otcovi Ing. D. P., zomretom dňa X.XX.XXXX, vydaného notárkou JUDr. Emíliou Dostálovou
ako súdnym komisárom v Senici dňa 23.11.2012, mal byť vlastníkom hnuteľností, a to majetkového
podielu za nevydaných 50 ks DPL v PD Štefanov a 1407 ks DPL emitenta PD Štefanov, v skutočnosti
však obchodovateľných, a teda spôsobilých predaja bolo iba 1407 ks DPL emitenta PD Štefanov, čo
mal súd preukázané Zmenovým výpisom č. 42 zo dňa 26.11.2012 a Príkazom na registráciu prevodu

cenných papierov zo dňa 26.11.2012.

1.6 Čo sa týka majetkového podielu za nevydaných 50 ks DPL v PD Štefanov, týchto hnuteľných
vecí sa žalobca nemohol stať vlastníkom, pretože v skutočnosti neexistovali, preto aj majú názov
„nevydaných“. Správne žalobca zdedil po svojom otcovi vyrovnací podiel za majetkový podiel v PD

Štefanov predstavujúci práve týchto 50 ks nevydaných DPL, ktorý majetkový podiel mu bol reálne
družstvom zaplatený ako vyrovnací podiel v sume 63,68 eur, čo mal súd preukázané oznámením PD
Štefanov zo dňa 8.2.2017 zaslaným tiež žalobcovi.

1.7 S poukazom na uvedené potom súd uzavrel, že Zmluva o kúpe cenných papierov zo dňa 26.11.2012

je podľa § 41 O.z. neplatná v časti prevodu hnuteľných vecí, ktorú časť možno oddeliť od ostatného
obsahu zmluvy, vzhľadom na to, že sa jedná o inú povahu predmetu prevodu, t.j. v časti prevodu
majetkového podielu za 50 ks nevydaných DPL ktorých žalobca, nebol a ani nemohol byť vlastníkom a
ktoré sú neobchodovateľné, pretože nespĺňajú kritériá cenných papierov v zmysle § 2 Zákona o cenných
papieroch, keď cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme. Preto

aj potom následne pôvodne žalovaný získal vlastníctvo zápisom v CDCP len k 1407 ks DPL a nie celého
predmetu zmluvy o kúpe cenných papierov.

1.8 Ak žalobca argumentoval tým, že majetkový podiel za nevydaných 50 ks DPL PD Štefanov,
predstavuje majetkovú hodnotu, ktorá bola spôsobilá prevodu, a to aj prevodu za odplatu, k tomuto súd

uvádza, že zmluva, ktorú strany uzavreli bola zmluvou o prevode cenných papierov a nie majetkovej
hodnoty. V skutočnosti bol žalobca vlastníkom vyrovnacieho podielu člena družstva, ktorého členstvo v
družstve zaniklo smrťou, a to podľa § 232 ods. 3 Obchodného zákonníka (cit.: „Dedič, ktorý sa nestal
členom, má nárok na vyrovnací podiel člena, ktorého členstvo zaniklo“). Zmluvou žalobca prevádzal na
kupujúceho vlastnícke práva, ktorých nebol držiteľom. Ak by bol žalovaný zaplatil žalobcovi dohodnutú

kúpnu cenu aj za tieto hnuteľnosti, žalobcovi by bolo vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktorého vrátenia
by sa bol mohol žalovaný domáhať.

1.9 Keďže má súd za to (v rámci vyriešenia si prejudiálnej otázky), že zmluva bola sčasti uzatvorená
neplatne, ide o absolútnu neplatnosť časti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, t.j.

pre rozpor so zákonom, nakoľko existencia zásady nemo plus iuris je nespochybniteľná. Právnym
následkom neplatnosti by mal byť vznik bezdôvodného obohatenia sa a vyporiadania zmluvných
strán podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ak by nebola nastala situácia, že právnemu
predchodcovi žalovaných 1/ až 3/ a ani žalovaným žiadne bezdôvodné obohatenie nevzniklo, pretože
majetkový podiel za 50 ks nevydaných DPL reálne na žalovaného neprešiel, ani prejsť nemohol,

neobchodoval s ním a naviac žalobcovi bol vyrovnací podiel z družstva za celý majetkový podiel jeho
otca ako člena družstva, už vyplatený dňa 8.2.2017. Pretože žaloba nemá oporu v zákone, súd ju ako
nedôvodnú zamietol.

1.10 O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/ až 3/ priznal voči žalobcovi náhradu trov konania

vo výške 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 C.s.p. a vecne
potrebou priznania plnej náhrady trov konania žalovaným z dôvodu ich plného úspechu v spore.2.1 Takýto rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním žalobca s návrhom na jeho zmenu úplným
vyhovením žalobe, viniac súd prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a v konaní sa dopustil vady, ktorá má za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d), h) a f) C.s.p.).

2.2 Predmetom kúpnej zmluvy nebola len kúpa cenných papierov - 1407 kusov DPL ale aj majetkového
podielu za nevydaných 50 kusov DPL PD Štefanov. Zmluvu je potrebné posudzovať nielen podľa jej
názvu, ako to urobil súd prvej inštancie, ale najmä podľa jej obsahu a samozrejme, aj úmyslu strán, ktoré

danú zmluvu uzatvárajú. Úmyslom právneho predchodcu žalovaných 1/ až 3/ bolo získať čo najväčší
majetkový podiel v družstve tak, aby mohol uplatňovať čo najväčší vplyv na rozhodovanie družstva a
zlepšiť si svoju vyjednávaciu pozíciu vo vzťahu k družstvu.

2.3 Je nesporné, že ako vydané DPL, tak aj majetkový podiel za nevydané DPL majú určitú hodnotu.
Súd prvej inštancie chybne zameral svoju pozornosť na termín "nevydané" DPL namiesto toho, aby

sa zameral na termín "majetkový podiel" (za nevydané DPL), čo by mu lepšie ozrejmilo situáciu pri
uzatváraní kúpnej zmluvy a úmysel strán. Právny predchodca žalovaných mal záujem uplatňovať
majetkové práva voči družstvu a bol toho názoru, že spojením viacerých majetkových práv od viacerých
osôb získa aj pre seba určitú výhodu v podobe silnejšieho postoja pri kúpe, čo sa mu nakoniec aj podarilo
a všetky DPL predal za podstatne vyššiu cenu ako ich pôvodne kúpil.

2.4 Z obsahu zmluvy je úplne zrejmé, že predmetom prevodu je majetkový podiel, teda určitá hodnota
alebo určité právo, ktorého hodnota zodpovedá päťdesiatim kusom nevydaných DPL v PD Štefanov.

2.5 Právna úprava súkromného práva Slovenskej republiky je založená na prakticky absolútnej zmluvnej

voľnosti týkajúcej sa nakladania s majetkovými hodnotami. Predmetom zmluvy tak môže byť akákoľvek
hodnota, ktorú má záujem jedna strana predať a druhá strana kúpiť. Predmetom kúpnej zmluvy tak môže
byť aj majetkový podiel v PD družstve, ktorý naviac môže nadobúdateľ kupovať z rôznych pohnútok.

2.6 Právny predchodca žalovaných súhlasil s tým, že pokiaľ nezaplatí celú dohodnutú kúpnu cenu v

zmysle uzavretej zmluvy, tak táto zmluva sa ruší od počiatku bez ďalších podmienok. Pokiaľ teda právny
predchodca žalovaných nezaplatil celú kúpnu cenu v dohodnutej lehote, zmluva sa podľa článku 2 bod
4 zrušila od počiatku. Nesprávny je záver súdu prvej inštancie, že zmluva je neplatná len sčasti, nakoľko
žalobca mal záujem predať celý majetok svojho otca, ktorý vlastnil v PD Štefanov a takisto právny
predchodca žalovaných mal záujem nadobudnúť všetky jeho majetkové práva v tomto družstve. Ak by

teda bola zmluva neplatná pre nespôsobilý predmet prevodu, tak len jedine ako celok, pretože sa týkala
všetkých majetkových práv v družstve, ktoré žalobca mal a ktoré riadne zdedil. Prípustnosť prevodu
majetkového podielu v družstve na iné osoby odobril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom
rozhodnutí spis. zn. 3Cdo 327/2018.

2.7 Skutočnosť, že predmetný majetkový podiel predstavoval reálnu majetkovú hodnotu sa v konečnom
dôsledku potvrdilo aj tým, že žalobcovi za tento majetkový podiel bola neskôr družstvom vyplatená
protihodnota vo výške 63,68 eur, ktorá mohla byť vyplatená aj právnemu predchodcovi žalovaných, keby
si ju bol riadne uplatnil.

2.8 Je preukázané, že kúpna zmluva sa v dôsledku neuhradenia kúpnej ceny zrušila od počiatku
postupom podľa článku II ods. 4 zmluvy a preto je žaloba žalobcu dôvodná.

2.9 Vo svojej replike zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.

3.1 Žalovaní vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach a
navrhli odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

3.2 Žalobca odvolanie postavil na právnej konštrukcii, ktorá nemá oporu v zákone. Majetkový podiel
za nevydané DPL nie je samo o sebe spôsobilým predmetom kúpy, navyše ním žalobca vôbec

nedisponoval a disponoval "len" vyrovnávacím podielom, za ktorý bol vyporiadaný (peniazmi vo výške
63,68 eur) až po podaní žaloby, teda na základe uzavretej kúpnej zmluvy, respektíve kúpnou zmluvou
tento "nepreviedol" na kupujúceho - právneho predchodcu žalovaných. Vo svojej duplike zotrvali na
svojich doterajších vyjadreniach.4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
v znení neskorších predpisov), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.),

oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355
ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny.

5.1 Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 6.133,95 eur s 5,75% - ným ročným úrokom
z omeškania počítaným zo sumy 6.133,95 eur od 9.4.2013 do zaplatenia, titulom vydania úžitkov z
bezdôvodného obohatenia sa žalovaných na úkor žalobcu.

5.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom
na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a v
konaní sa dopustil vady, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

7. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním

sanane(§387ods.2C.s.p.).Nakoľkotuvšakbolinesúhlasžalobcu stakýmitodôvodmi,atýmvyvolaná
potrebavysporiadaniasaajstzv.odvolacíminámietkami,preúplnosťodôvodneniarozhodnutiaodvolací
súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

8.1 Pokiaľ námietky smerujú k právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza:

Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval).

8.2 Základnou otázkou bolo, či žalobca bol v čase uzatvárania spornej kúpnej zmluvy vlastníkom
„majetkového podielu za nevydaných 50 ks DPL v PD Štefanov“ a v kladnom prípade či takýto majetkový
podiel mohol platne odplatne previesť na právneho predchodcu žalovaných.

8.3 Pre odvolací súd je záväzný skutkový stav zistený súdom prvej inštancie uvedený v bode 1.2.1 až
1.2.9 tohto rozsudku (§ 383 C.s.p.).

8.4 Podľa § 226 ods. 1, písm. d) Ob.z, stanovy družstva musia obsahovať výšku základného členského
vkladu, prípadne aj výšku vstupného vkladu, spôsob splácania členských vkladov a vyporiadanie

členského podielu pri zániku členstva.

8.5 Podľa článku VI. bod 1. písm. i) Stanov Poľnohospodárskeho družstva Štefanov účinných ku dňu
smrti právneho predchodcu žalobcu, členstvo v družstve zaniká smrťou člena.8.6 Podľa článku VII. bod 2. písm. c) Stanov PD Štefanov, člen družstva má voči družstvu podľa zákona
a týchto stanov právo na vyrovnávací podiel po zániku členstva za trvania družstva.

8.7 Podľa článku X. bod 2. a bod 4. Stanov PD Štefanov, výška základného členského vkladu, ktorého
splatenie ja podmienkou vzniku členstva je 1.659,70 eur. Majetkový podiel priznaný členovi družstva
pri transformácii bývalého RD Dojč podľa zákona číslo 42/1992 Zb.z. zapísaný v súpise majetkových
podielov tvorí prílohu transformačného projektu a pokiaľ dosahuje výšku stanovenú v bode 2. sa do tejto

výšky pokladá za jeho základný členský vklad.

8.8 Podľa článku XVI. Stanov PD Štefanov, pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen
nárok na vyrovnanie splateného členského vkladu.

8.9 Podľa § 232 ods.1 a 3 Ob.z., členstvo fyzickej osoby zaniká smrťou. Dedič členských práv a

povinností poručiteľa môže požiadať družstvo o členstvo. Zákon alebo stanovy môžu určiť, kedy
predstavenstvo nesmie dedičovo členstvo odmietnuť alebo kedy sa nevyžaduje súhlas predstavenstva
s nadobudnutím členských práv a povinností dedičom (1). Dedič, ktorý sa nestal členom, má nárok na
vyrovnací podiel člena, ktorého členstvo zaniklo (3).

8.10 Podľa § 233 ods. 2 a ods. 3 Ob.z., vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu
doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských
vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva (2). Pre určenie vyrovnacieho
podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej
závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri

určovaní výšky vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to
vyplývazostanov,ajvinýchzabezpečovacíchfondoch.Takistosaneprihliadanavkladyčlenovskratším
ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje.

8.11 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v zmysle vyššie uvedeného, ak zanikne členstvo fyzickej

osobe v družstve smrťou ak dedič, ktorý sa k členstvu neprihlásil (ako to bolo aj v práve prejednávanej
veci) alebo ktorého žiadosť o členstvo bola platne zamietnutá, má nárok na vyrovnací podiel po členovi,
ktorého členstvo zaniklo. Vyrovnacím podielom sa rozumie majetkový nárok bývalého člena, ktorého
členstvo zaniklo za trvania družstva z akéhokoľvek dôvodu, prípadne nárok dediča, ktorý sa nestal
členom družstva. Kritériami na určenie vyrovnacieho podielu sú výška splateného členského vkladu a

počet ukončených rokov členstva. Vyrovnací podiel sa v zásade uhrádza v peniazoch (§ 234 Ob.z.).
Stanovy môžu určiť, že člen môže žiadať vyporiadanie aj iným spôsobom.

8.12 Pokiaľ teda súd prvej inštancie právne posúdil nároky právneho predchodcu žalobcu súvisiace
so zánikom jeho členstva v PD Štefanov v dôsledku jeho smrti v zmysle vyššie uvedených ustanovení,

či už stanov PD Štefanov, alebo Ob.z., jeho právne posúdenie je potrebné považovať za správne,
vrátane správneho právneho záveru, že žalobcovi pri zániku členstva jeho právneho predchodcu v PD
Štefanov vznikol nárok na vyrovnanie splateného členského vkladu (žalovaný totiž uviedol, že o členstvo
v družstve nepožiadal a opak nevyplynul ani z vykonaného dokazovania), teda vyrovnací podiel (ktorý
nárok však nebol predmetom kúpy a predaja podľa spornej kúpnej zmluvy - samotný žalobca následne

totiž požiadal PD Štefanov ako dedič po bývalom členovi o jeho vyplatenie v peniazoch a tento mu aj
bol riadne v peniazoch vyplatený). Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z
vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru, že by či už žalobcovi alebo jeho právnemu
predchodcovi v súvislosti so smrťou právneho predchodcu žalobcu vzniklo či už vlastnícke alebo iné
právo na majetkový podiel v PD Štefanov (za nevydaných 50 kusov DPL v PD Štefanov), ktoré malo byť

predmetom kúpy a predaja v zmysle spornej kúpnej zmluvy. Pokiaľ potom predmetom kúpy a predaja
bolo neexistujúce právo, bol správny aj záver súdu prvej inštancie, že v tejto časti bolo potrebné podľa
§ 39 a § 41 O.z. považovať predmetnú kúpnu zmluvu v časti kúpy a predaja neexistujúcich práv za
neplatnú. Neobstojí preto námietka žalobcu, že predmetom kúpnej zmluvy bol aj majetkový podiel za
nevydaných 50 kusov DPL v PD Štefanov, prípadne, že tento podiel má majetkovú hodnotu, zmluvne

prevoditeľnú. Pre rozhodnutie vo veci bolo potom nepodstatným, že uvedením takéhoto „majetkového
podielu“ v zmluve, právny predchodca žalovaných údajne (len podľa názoru žalobcu) získal lepšiu
vyjednávaciu pozíciu pri predaji DPL.9.1 Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že z obsahu kúpnej zmluvy je možné
vyvodiť záver, že v prípade dohody o kúpe a predaji „majetkového podielu za nevydaných 50 kusov
DPL v PD Štefanov“ v účtovnej hodnote 1.659,70 eur, ide o obsahovo oddeliteľnú časť zmluvy, keby aj

kúpna cena v zmysle článku II. zmluvy je dohodnutá vo výške 10.199 eur, ako sedem násobok počtu
(údajne) cenných papierov/DPL (7 x 1457 = 10.199) zohľadniac kúpnu cenu vo výške 7 eur za jeden
družstevný podielnický list. Logickým výkladom zmluvy, ale aj z výpovedí sporových strán pred súdom,
možno dospieť k jednoznačnému záveru, že kúpna cena za 1407 kusov DPL emitenta PD Štefanov
predstavovala (z celkovej dohodnutej kúpnej ceny 10.199 eur) sumu 9.849 eur a táto bola riadne a včas

právnym predchodcom žalovaných žalobcovi vyplatená za kúpené DPL v počte 1407.

9.2 Obdobne neobstojí námietka žalobcu, že zmluva sa zásadne týkala všetkých majetkových práv
žalobcu v PD Štefanov, ktoré žalobca mal a ktoré riadne zdedil v snahe vzbudiť dojem, že predmet kúpy
a predaja a cena tvoria jeden nedeliteľný celok.

9.3 Podľa § 41 O.z., ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

9.4Vtejtosúvislostiodvolacísúddodáva,žepodľaustálenejsúdnejpraxeakjeneplatnosťouzasiahnutá

časť právneho úkonu, súkromné právo vychádza zo zásady, že ostatná časť právneho úkonu nie je
touto neplatnosťou dotknutá (utile non debet per unitule vitiari). Podmienkou pravda je, že po oddelení
neplatnej časti musí zvyšok právneho úkonu sám o sebe právne obstáť a zostať tak platnosti. To, či
neplatnú časť zmluvy možno alebo nemožno oddeliť od jej ostatného obsahu, je potrebné vždy vyvodiť
výkladom prejavenej vôle jej účastníkov, z povahy právneho úkonu, prípadne z okolností, za ktorých

bola zmluva uzavretá, ako aj z jej účelu, ktorý bol sledovaný zmluvnými stranami (tu pozri § 35 ods. 2
O.z.). Nemožno však pritom strácať zo zreteľa zásadu, že otázku deliteľnosti je potrebné posudzovať
podľa obsahu právneho úkonu. Preto je rozhodujúce, či ide o obsahovo oddeliteľnú časť právneho
úkonu. V tejto súvislosti je napokon potrebné ešte dodať, že deliteľnosť alebo nedeliteľnosť právneho
úkonu je potrebné chápať v materiálnom zmysle, teda z hľadiska jeho obsahovej deliteľnosti. V prípade

pochybností, je potom potrebné podľa zásady favor negotii dať prednosť prístupu, ktorý inak zachová
platnosť ostatných častí právneho úkonu.

9.5 Nedeliteľnosť predmetu kúpy samotný žalobca obhajoval tým, že úmyslom oboch zmluvných strán
bolo previesť na právneho predchodcu žalovaných všetky majetkové práva žalobcu v PD Štefanov,

tvoriace jeden celok, ktoré žalobca nadobudol titulom dedenia po svojom právnom predchodcovi. Z
vykonaného dokazovania však takýto úmysel zmluvných strán preukázaný nebol. Z obsahu samotnej
kúpnej zmluvy totiž jednoznačne vyplýva, že jej predmetom bola kúpa a predaj len dvoch samostatných
vecí/práv a to údajného “majetkového podielu za nevydaných 50 kusov DPL“ a 1407 kusov DPL, hoci
žalobcovi vsúvislostisosmrťoujehoprávnehopredchodcuvznikolnárokvočiPDŠtefanovnavyplatenie

vyrovnacieho podielu, ktorý však nebol predmetom zmluvy. Nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu
si žalobca samostatne uplatnil voči družstvu a tento bol aj riadne uspokojený. Okrem toho, z obsahu
samotnej zmluvy nie je žiadnym spôsobom výkladu možné dospieť k záveru, že zmluvné strany mali
záujem či už previesť alebo nadobudnúť v zásade len všetky majetkové práva žalobcu v PD Štefanov
tvoriaceúdajnejedencelokzakúpnucenu10.199euratakneplatnosťprávnehoúkonu bybolopotrebné

vztiahnuť na celú zmluvu.

9.6 Neobstojí ani námietka o nedeliteľnosti dohodnutej kúpnej ceny, nakoľko žalobca na pojednávaní
súdu konanom dňa 3.3.2016 totiž sám uviedol, že dohoda bola taká, že ak by právny predchodca
žalovaných predal DPL napríklad za 5 eur, bol by sa uspokojil aj s 5 eurami. Okrem toho z výpovedí

účastníkov zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany mali vôľu previesť na žalovaného len DPL s ktorými
boli spojené hlasovacie práva v družstve, aby právny predchodca žalovaných získal čo najväčší počet
hlasov, avšak tento nemal záujem o kúpu údajného majetkového podielu za nevydané DPL, nakoľko si
bol vedomý skutočnosti, že majetkový podiel sa predávať nemôže, lebo tento sa umoril, zanikol smrťou
právneho predchodcu žalobcu a žalobcovi vznikol len nárok na vyrovnací podiel, s ktorým nie sú spojené

hlasovacie práva v družstve (nehovoriac o tom, že tento ani zďaleka nemal hodnotu 350 eur, čoho si
bol právny predchodca žalovaných s najväčšou pravdepodobnosťou vedomý). Voči predaju údajného
majetkového podielu nenamietal len z dôvodu, že v čase uzatvárania zmluvy bol po operácii očí, takže
nevidel dobre čo sa v zmluve uvádza, a vôbec si nevšimol, že spolu s 1407 ks DPL je v zmluve uvádzanýajmajetkovýpodielzanevydaných50kusovDPL(tupozrič.l.91spisu).Odvolacísúdsapretostotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie, že posúdiac zmluvu, ako aj okolnosti, za ktorých bola zmluva uzavretá
(podľa interpretačných pravidiel obsiahnutých v § 35 ods. 2 O.z.) je potrebné prijať záver, že jednotlivé

dojednania neboli podľa prejavenej vôle účastníkov natoľko prepojené, že by títo mali mať záujem na
zmluve len s takým obsahom, ktorý nie je postihnutý (ani len čiastočnou) neplatnosťou.

10. Zavádzajúcim je potom aj tvrdenie žalobcu, že to, že predmetný majetkový podiel predstavoval
reálnu majetkovú hodnotu sa v konečnom dôsledku potvrdilo aj tým, že žalobcovi za tento majetkový

podiel bola neskôr družstvom vyplatená protihodnota vo výške 63,68 eur, ktorá mohla byť vyplatená aj
právnemu predchodcovi žalovaných, keby si ju bol riadne uplatnil, nakoľko ako bolo vyššie uvedené,
žalobcovinebolavyplatenáprotihodnotajeho„majetkovéhopodieluza50ksnevydanýchDPLvúčtovnej
hodnote 1.659,70 eur“ - ako základného členského vkladu právneho predchodcu žalobcu (čl. X. bod
2. a 4. stanov PD Štefanov) , ale vyrovnací podiel člena, ktorého členstvo zaniklo, určený pomerom
splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva

k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva (§
232 ods. 2 a 3 Ob.z.).

11.1 Pokiaľ ide o námietku o riadnom neodôvodnení rozsudku odvolací súd uvádza:
Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské

práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť

súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na
okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015
zo 17. marca 2016).

11.2 Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery,ktoréprimerane
vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces

nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník
konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou
a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa nedostatku obsahových
náležitostí napadnutého rozhodnutia, ako i jeho arbitrárnosti, preto nemohla obstáť, rovnako ako ani

argument o porušení práva na spravodlivý proces.

12. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že mu voči žalovaným vznikol nárok na vydanie úžitkov
z bezdôvodného obohatenia sa nedobromyseľným konaním ich právneho predchodcu na jeho úkor,
odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. rozhodol i o náhrade
trov konania.

13.1 Žalovaní boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a vznikol im nárok
na náhradu trov konania.

13.2 Onárokunanáhradutrovrozhodolodvolacísúdpodľaustanovení§369ods.1a§262ods.1C.s.p.

13.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.)

14. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).