Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517203109
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8517203109.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Mariany Muránskej, predsedníčky senátu a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcov: D., žalobcovia v 1. - 4. rade
zastúpení JUDr. Ivanom Hricom, advokátom, so sídlom Ing. Kožucha 8, Spišská Nová Ves proti
žalovanému: Y. zastúpený Advokátska kancelária Nicol Hlaváčiková s.r.o., Bodná 10, 040 01 Košice
I, IČO: 51 176 831, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobcov 1-4 proti uzneseniu

Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 6C/81/2017-194 zo dňa 02.05.2019 v spojení s opravným
uznesením z 18.12.2019 č.k. 6C/81/2017 - 231 takto

r o z h o d o l :

MeníuznesenievspojenísopravnýmuznesenímvovýrokuII.tak,žestranámsporunepriznávanáhradu
trov prvoinštančného konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil.
Žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú povinní zaplatiť spoločne a
nerozdielne žalobcovia v 1. až 4. rade, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením. Prevádzkovateľovi systému Slovenská pošta, a.s.,
so sídlom, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124 uložil povinnosť

vrátiť súdny poplatok vo výške 92,80 eur vrátil žalobcovi v 1. rade - Y. F., nar. XX.X.XXXX, bytom M.
XXX, XXX XX M., v lehote 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a uviedol, že konanie zastavil nakoľko žalobca dňa
29.01.2019 zobral žalobu späť v celom rozsahu ešte pred prvým pojednávaním. Poukázal na návrh

žalobcov rozhodnúť o trovách konania v zmysle ust. § 257 CSP a nepriznať náhradu trov konania
protistrane z dôvodu okolnosti sporu, ktoré žalobcovia konkretizovali. Ďalej poukázal na nesúhlas
žalovanéhosnávrhomžalobcovnarozhodnutieotrováchkonaniastým,žemusíísťovýnimočnýprípad,
ktorý musí byť náležite odôvodnený a žalobcovia netvrdia ani nepreukázali žiadne skutočnosti, ktoré by
mohli byť kvalifikované ako hodné osobitného zreteľa.

3. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 256, § 262 ods. 1, 2 CSP a náhradu trov konania
priznal žalovaným, pretože z procesného hľadiska zavinili zastavenie konania žalobcovia späťvzatím
žaloby, pričom z podania nevyplýva, že by dôvodom bolo správanie sa žalovaného. Nevidel dôvody
na použitie ust. § 257 CSP. Dané odôvodnil tým, že žalobcovia sa preukázania dokladov k prevodu
majetku obchodnej spoločnosti pred podaním žaloby nedomáhali. Žalobcovia svoj návrh na použitie §
257 CSP založili na úvahách, pochybnostiach a nepodložených tvrdeniach. Žalobcovia mali vykonateľný

exekučný titul v roku 2015, k prevodu majetku došlo v roku 2014 a teda žalobcovia inicioval šetrenie ažalobu podali so značným časovým odstupom. Z týchto dôvodov priznal nárok na náhradu trov konania
žalovanému.

4. Opravnýmuznesenímč.k.6C/81/2017-231zodňa18.12.2019opravilzáhlavieuzneseniaOkresného
súdu Stará Ľubovňa č. k. 6C/81/2017-194 zo dňa 02.05.2019 v časti označenia žalovaného 2./, tak že
správne znie: 2./ S. V., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX L.

5. V zákonom stanovenej lehote podali proti uzneseniu, a to proti výroku II o trovách konania odvolanie

žalobcovia 1-4. Namietali nesprávne právne posúdenie veci a boli toho názoru, že je potrebné odstrániť
neprimeranú tvrdosť ust. o náhrade trov konania. Poukázali na zvláštne okolnosti, ktoré prechádzali
súdnemu konaniu, a ktoré mali byť zohľadnené. K tomu uviedli, že za prácu vykonanú pre žalovaného
nedostali zaplatené riadne a včas. Žalovaný uznal svoj dlh avšak ten neuhradil, a preto žalobcovia
podali návrh na začatie exekučného konania, ktoré bolo neúspešné pre nemajetnosť spoločnosti.
K prevodu motorových vozidiel zo spoločnosti Y. s.r.o. na jej konateľov došlo v roku 2014 avšak

spoločnosť za prevod majetku nedostala zaplatené, pretože došlo k započítaniu s pohľadávkou konateľa
(aj žalovaného). Takéto konanie je od roku 2015 po zmene legislatívy zakázané. Odvolali sa na princíp
právnej istoty s tým, že v konaní sp. zn. 4C/8/2017 vo veci žalobcov proti otcovi žalovaného rozhodol
Okresný súd Stará Ľubovňa dňa 28.03.2019 tak, že nepriznal náhradu trov žiadnej zo strán, pretože
nezistil zavinenie žiadnej zo strán. Navrhli rozhodnutie zmeniť tak, že žiadnej zo strán sa neprizná

náhrada trov konania.

6. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne vyjadril tak, že rozhodnutie je správne, spravodlivé
a presvedčivo zdôvodnené. Žaloba bola podaná bezdôvodne. Žalobcovia nikdy nežiadali o vysvetlenie
napádaných úkonov, a ak by prejavili záujem, predložili by všetky písomnosti, ktoré museli predkladať v

konaní. Závery znalca z odboru ekonómie preukázali, že obvinenia sú nesprávne. Žalobcovia vzali späť
žalobu uvedomujúc si jej nedôvodnosť. Nie je mysliteľné, aby čelil podaniam žalobcov, bránil sa úspešne
v civilnom i trestnom konaní, avšak oni by mali byť pod rúškom ublížených oslobodení od znášania
zodpovednosti za nesprávne konanie. Ďalej uviedol, že neuhradenie časti ich odmeny za práce v W. nie
je predmetom tohto sporu, a teda nemôže byť vnímané ako výnimočná okolnosť. Rozhodnutia v konaní

sp. zn. 4C/28/2018 sa nemožno dovolávať, pretože bolo riadne napadnuté odvolaním.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle §
34 CSP v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou
oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.

8. Podľa ust. § 256 ods. 1, 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd

prizná náhradu týchto trov protistrane.

9. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

10. Ustanovenie § 257 CSP umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach tohto zákonného
ustanovenia nepriznal náhradu trov konania tomu účastníkovi, ktoré mu inak patrí ich náhrada. Dôvodom
na použitie uvedeného ustanovenia môžu byť len okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré Civilný
sporový poriadok neuvádza ani exemplifikatívne, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na voľnú
úvahu súdu. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, treba prihliadnuť na osobné,

zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný postoj účastníkov, a to na obidvoch stranách
sporu, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, pričom hranice sudcovskej úvahy sú dané
účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len
ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania.

11. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo
určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom konania, alebo
procesnej situácie. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu
konania. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Treba teda
konštatovať, že dôvody osobitného zreteľa možno zhrnúť nasledovne: a) neprimeraná tvrdosť, b) podiel
oboch strán na vzniku a priebehu sporu, c) povaha a okolnosti sporu, d) zložitosť doposiaľ neriešenej

právnej problematiky, e) zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, f) osobné pomery strany
sporu, g) nízky príjem.

12. Vo všeobecnosti platí, že pri späťvzatí žaloby je za zastavenie zodpovedný žalobca, okrem prípadu

ak je preukázané, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovaného. V danom prípade síce došlo
k zastaveniu konania, a to nie pre správanie žalovaného v priebehu konania, avšak súd prvej inštancie
neprihliadol na okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby a samotný dôvod jej podania.

13. Odvolací súd v danom prípade vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce aplikáciu
ust. § 257 CSP na rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania, ktoré spočívajú v samotnom

predmete sporu, v okolnostiach ktoré mu predchádzali ako aj vo vzájomnom postavení strán sporu.
Nebolo sporné, že všetci žalobcovia majú pohľadávku voči spoločnosti Y., s.r.o., ktorej bol konateľom
žalovaný. Predmetné pohľadávky vznikli v súvislosti s vykonaním práce pre túto spoločnosť v apríli
roku 2014, pričom odvtedy sa svojho nároku nemôžu domôcť. Boli preto nútení začať súdne konanie,
kde spoločnosť Y., s.r.o. uznala svoj dlh v plnej výške. Je potrebné dať do pozornosti, že zo zisteného

skutkového stavu vyplýva, že pohľadávka každého zo žalobcov voči žalovanému doposiaľ činí vyše
2.500,- eur. Je vskutku pochopiteľné, že žalobcovia sa snažia domôcť toho čo im patrí. Súd prvej
inštancie skonštatoval, že žalobcovia iniciovali šetrenie majetku žalovaného a žalobu podali so značným
časovým odstupom, avšak nezaoberal sa dôvodom takéhoto správania sa žalobcov. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že žalobcovia v roku 2015 disponovali exekučným titulom (uznesenie

Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 3Cb/125/2014-131 zo dňa 08.04.2015, sp. zn. 3Cb/30/2015-43
zo dňa 08.04.2015, sp. zn. 3Cb/31/2015-43 zo dňa 08.04.2015, sp. zn. 3Cb/32/2015-42 zo dňa
08.04.2015), pričom začatie exekučného konania aj iniciovali. Až dňa 13.06.2017 konajúci súdny
exekútor oznámil ich právnemu zástupcovi, že vzhľadom na nemajetnosť spoločnosti Y., s.r.o. sa ich
pohľadávky javia ako nevymožiteľné. Bola preto dôvodná ich obava, že sa svojho práva nebudú môcť

riadne domôcť, na základe čoho sa pokúsili o zvýšenie majetku spoločnosti Y., s.r.o., z ktorého by bolo
možné ich pohľadávky uspokojiť. Hoci neuhradenie časti odmeny žalobcov nie je predmetom tohto
konania, ako poukázal žalovaný, táto skutočnosť má priamu a úzku súvislosť s predmetným konaním.
Ak by za doterajšie obdobie došlo k riadnemu uhradeniu odmeny, ktorá žalobcom právom patrí, nebol
by dôvod na začatie predmetného konania.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zmenil rozhodnutie v časti trov prvoinštančného konania,
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia v zmysle ust. § 388 CSP.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 262 a § 257 CSP, tak že žiadnej zo strán

nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania, a to v záujme zachovania spravodlivosti rozhodovania
vo veci, nakoľko aj o trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté zhodne.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 2:1 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).