Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoCsp/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320200609
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4320200609.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobkyne: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenej: JUDr. Peter Vachan, advokát so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010
01 Žilina, proti žalovanej: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 813 02 Bratislava, IČO:
31 340 890, zastúpená: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A,

811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, substitučne: Mgr. Július Meszároš, advokát so sídlom Námestie sv.
Anny 7269/20B, 911 01 Trenčín, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej
proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 17. februára 2020 č.k. 13Csp/3/2020-28, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o výške

ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť
zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2014 voči žalobkyni,
ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere lepšia splátka č.
XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2014 do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde

Banská Bystrica pod sp.zn. 24Up/1293/2019. Žalovanej uložil tiež povinnosť vykonať oznámenie
zamestnávateľovi žalobkyne Cloetta Slovakia s.r.o., so sídlom Ul. Zeppelina 5, 934 01 Levice, IČO: 35
962 488, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy
č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2014 v lehote 3 dní od doručenia tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie po
právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, 3 § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328
ods. 1, § 329 ods. 1, § 333, § 334 Civilného sporového poriadku, § 5a ods. 1 písm. a) zákona 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
1.2. Uviedol, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami sporu a jej povinnosťou bolo osvedčiť základné skutočnosti
odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia. Oboznámil sa s obsahom spisu a zistil, že žalobkyňa
mala postavenie spotrebiteľa nakoľko úverovú zmluvu a dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvárala so
žalovanou, ktorá konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ktorou je okrem iného aj

poskytovanie úverov, a žalobkyňa nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Zároveň úverová zmluva ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy mali formulárový charakter, ich obsah
bol vopred pripravený žalovanou a žalobkyňa ho nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť. Žalovaná
vyzvala zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy, ktoré sa začali realizovať, pričom
neodkladné opatrenie vydané v súdnom konaní vedeným pod sp.zn. 8Csp 54/2018 bolo zrušené. Preto
žalobkyni bezprostredne hrozila možnosť ujmy tým, že prichádzala o svoj majetok na základe dohody o

zrážkach zo mzdy, ktorá umožňovala vykonávať zrážky bez ohľadu na to či nárok žalovanej z úverovej
zmluvy bol dôvodný v celom rozsahu. Vyslovil názor, že žalobkyňa dôvodne spochybňovala nárokžalovanej na dohodnuté úroky a poplatky s poukazom na nesprávne údaje uvedené v úverovej zmluve
v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v dôsledku čoho by bol úver bezúročný a bezpoplatkový.
Vykonal jednoduchý prepočet celkovej sumy, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť žalovanej a zistil, že v

úverovej zmluve bola nesprávne uvedená suma 28.802,42 eura, hoci správne mala byť uvedená
suma 29.040 eur (120 mesiacov x 242 eur). V dôsledku toho bola nesprávne vypočítaná aj RPMN v
neprospech spotrebiteľa. Preto s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. by bol
takýto úver bezúročný a bezpoplatkový.
1.3. Preto nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť zdržať sa použitia dohody

o zrážkach zo mzdy nakoľko táto si prostredníctvom takejto dohody uhrádzala pohľadávku, ktorá
bola sporná a nebola doposiaľ judikovaná. Dospel k názoru, že nariadené neodkladné opatrenie bolo
primerané vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa mala postavenie spotrebiteľa a z jej mzdy boli
vykonávané zrážky, pričom hrozí, že bude zrazená aj suma, ktorá presahuje odôvodnený a zákonný
nárok žalovanej. Okrem toho konštatoval, že možno mať dôvodné pochybnosti o platnosti takejto
dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že bola v rozpore so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka, pretože ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa síce nevylučuje
zabezpečenie záväzku v spotrebiteľských vzťahoch formou dohody o zrážkach zo mzdy avšak len za
predpokladu, ak tá je dohodnutá formou osobitnej zmluvy, spotrebiteľ bol poučený o jej následkoch a
mal možnosť ju odmietnuť. Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy bola síce dojednaná formou osobitnej
zmluvy, bola však vopred pripravená žalovanou a spotrebiteľ mal sťaženú možnosť odmietnuť ju

nakoľko ak chcel získať úver tak musel uzavrieť aj takúto dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom z jej
ustanovení nevyplývalo, že by mal právo odmietnuť ju uzavrieť. Takáto forma zabezpečenia záväzku
tak jednoznačne bola výhodná pre žalovanú nakoľko jej umožnila vymôcť pohľadávku bez preskúmania
súdom, či si neuplatnila aj nároky, ktoré vyplývali z neprijateľných zmluvných podmienok resp. na ktoré
nemala nárok z dôvodu, že zmluva o úvere bola bezúročná resp. bezpoplatková.

1.4. Dospel k záveru, že žalobkyni bolo dôvodné poskytnúť neodkladným opatrením bezodkladnú
ochranu a to i za stavu, že skutočný stav veci nebol ešte náležite zistený. Takouto bezodkladnou
úpravou sa neprejudikovali práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi
nimi, obsahom tejto úpravy súd nebude v konaní vo veci samej viazaný a môže rozhodnúť inak.
Nakoľko zo strany žalovanej už došlo k použitiu dohody o zrážkach zo mzdy uplatnením práva na

vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne, uložil žalovanej povinnosť zdržať sa používania dohody o
zrážkach zo mzdy až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorým je súdne konanie
medzi stranami sporu prebiehajúce na upomínacom súde o nároku žalovanej na zaplatenie peňažnej
sumy z titulu úverovej zmluvy voči žalobkyni. Podotkol, že upomínací súd je kauzálne príslušný len
v prípadoch, v ktorých sa rozhoduje o peňažných nárokoch uplatnených spôsobom podľa zákona č.

307/2016 Z. z., pričom takýto súd nie je oprávnený rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktoré navrhnú strany sporu. Z uvedených dôvodov bol oprávnený rozhodnúť o takomto
návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom trvanie neodkladného opatrenia bolo
časovo obmedzené do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uviedol, že o trovách konania
súvisiacich s neodkladným opatrením bude rozhodnuté v konaní vo veci samej.

1.5. Konštatoval, že rozhodnutie vydal ako zastupujúci sudca Mgr. N. v zmysle Rozvrhu práce
Okresného súdu Levice pre rok 2020, pretože zákonná sudkyňa G.. H. L., ktorej bola vec pridelená je
dlhodobo práceneschopná.

2.1. Žalovaná podala v zákonnej lehote odvolanie a navrhovala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej

inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne a prizná
jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dôvodila ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP,
keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
v dôsledku čoho prijal záver, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
2.2. Tvrdila, že dohoda o zrážkach zo mzdy je dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch, právna

úprava tento inštitút povoľuje ako štandardný spôsob zabezpečenia záväzku. Navyše podľa dohody o
zrážkach zo mzdy mala právo na výplatu zrážok vo výške, ktorá korešpondovala s výškou mesačnej
splátky dohodnutej v zmluve, preto na základe dohody o zrážok zo mzdy by došlo k splateniu
rovnakej výšky dlhu, akoby žalobkyňa splácala bez výkonu zrážok. Z rovnakého dôvodu sa zrážkami zo
mzdy sa nezasiahlo do ekonomickej situácie žalobkyne. Takáto dohoda nebola neprimeraná, pretože

zabezpečovala len plnenie zo zmluvy o úvere za podmienok, ktorými žalobkyňa súhlasila pri podpise
zmluvy. Ak by žalobkyňa splácala úver riadne, jej mesačná splátka by zodpovedala výške mesačnej
zrážky zo mzdy. Žalobkyňa mohla zamestnávateľovi oznámiť že dohodu o zrážkach zo mzdy považuje
za neplatnú, čím by zabránila vykonávaním zrážok, čo žalobkyňa nepreukázala.2.3. Namietala voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého inštitút dohody o zrážkach zo mzdy
umožňuje obísť dôležitý prvok únijného, a to ex offo súdnu kontrolnú zmluvných podmienok, či
nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom žalovaná

nepotrebuje súdne rozhodnutie. Poukázala rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 26Co/60/2019.
2.4. Tvrdila, že žalobkyňa svojim podpisom zmluvy potvrdila, že bola oboznámená a súhlasila
dokumentmi uvedenými v zmluve (OP, VOP, reklamačný poriadok) a súhlasila so spôsobom
započítavania platieb, ktorými plnila svoj záväzok. Započítavaniu preto došlo dohodnutým spôsobom,
v dôsledku čoho žalobkyňa ku dňu 25.02.2020 na istinu poskytnutú vo výške 15.000 eur splatila len

771,71 eura. Preto sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v situácii, kedy z istiny
úveru bola zaplatená len nepatrná časť a nemožno hovoriť, že žalobkyne realizáciou dohody o zrážkach
zo mzdy hrozila akákoľvek bezprostredná protiprávna ujma. Tvrdila, že výkon zrážok zo mzdy žalobkyne
prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy nebolo možné považovať za rozporný s platnou právnou
úpravou pokiaľ nebola splatená ani len istina poskytnutého úveru. O takejto situácii by bolo možné
uvažovať prípade, ak by sa zrážky zo mzdy vykonávali nad rámec istiny poskytnutého úveru, ale za

predpokladu, keby bolo rozhodnuté o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Keďže
žiadna zo spomenutých situácii zatiaľ nenastala, nevidela potrebu bezodkladne upraviť pomery strán
sporu nariadením neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa neosvedčila ani potrebu
dočasnej úpravy pomerov strán sporu nariadením neodkladného opatrenia. K odvolaniu priložil aktuálny
stav úveru žalobkyne ku dňu 25.02.2020.

3.Žalobkyňavpísomnomvyjadreníkodvolaniuuviedla,žezmluvaoúverejebezúročnáabezpoplatkov,
preto si žalovaná dohodou o zrážke zo si zabezpečuje aj plnenie, na ktoré nemá nárok, a to zmluvný
úrok a poplatky spojené s omeškaním. S poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka bola
dohoda o zrážkach zo mzdy bola neplatným právnym úkonom. Poukázala na viaceré súdne rozhodnutia.

Navrhla aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že žalobkyňa opakovane tvrdí, že zmluva o
úvere je bezúročná a bez poplatkov, hoci o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zatiaľ nebolo právoplatne

rozhodnuté. Zopakovala svoje tvrdenia z odvolania.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385ods.1CSP)vec prejednal.Dospelkzáveru,žeodvolaniežalovanejniejedôvodné,pretonapadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods.1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je v výroku vecne

správne.

7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11.1. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa a žalovaná uzatvorili dňa 26.11.2014 zmluvu o úvere

lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni peňažné prostriedky vo
výške 15.000 eur, ktoré sa žalobkyňa zaviazala vrátiť v 120 mesačných splátkach vo výške 242 eur, s
úrokovousadzbou14,80%ročne,ročnoupercentuálnoumierounákladovvovýške15,96%,priemernou
RPMN vo výške 11,25 % a celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vo výške 28.802,42 eura.Na zabezpečenie pohľadávky z úveru uzatvorili strany toho istého dňa na samostatnom dokumente
Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorej realizácie sa žalovaná u
zamestnávateľa žalobkyne domáhala žiadosťou zo dňa 20.03.2017.

11.2. Žalobkyňa sa návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanej
povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy špecifikovanej v návrhu a vykonať oznámenie
zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy do právoplatného skončenia
súdneho konania, v ktorom sa žalovaná domáha voči žalobkyni zaplatenia sumy 8.042,29 eura.
11.3. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením požadované neodkladné opatrenie nariadil. Na

odvolanie žalovanej je uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predmetom skúmania odvolacím
súdom.

12. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd môže
nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery strán sporu,
alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd

pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal výsluch strán ani si nevyžiadal ich vyjadrenie.
V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a opísané skutočností hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zároveň musí byť z návrhu zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha a pripojené listiny, na ktoré sa odvoláva. Toto

všetko je povinný osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia.

13. V danej veci žalobkyňa preukázala existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu a preukázala aj
to, že tento právny vzťah vyžaduje dočasnú úpravu. Podľa názoru odvolacieho súdu výkonom dohody o
zrážkach zo mzdy žalobkyne v prospech žalovanej mohlo dôjsť k zásahu do práv a právom chránených

záujmov žalobkyne počas prebiehajúceho konania o zaplatenie pohľadávky z úveru, ktorú predmetná
dohoda zabezpečovala. Žalobkyňa preukázala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, pretože
žalovaná požiadala jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo
mzdy, ktoré sa mali vykonávať až do oznámenia žalovanej o uspokojení jej pohľadávky. Žalobkyňa
predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, ale aj zmluvné podmienky úverovej zmluvy spochybnila

namietajúc uvedenie nesprávnej výšky dlžnej sumy, ktorú má v konečnom dôsledku žalovanej zaplatiť.
Súd prvej inštancie jednoduchým prepočtom zistil, že celková suma, ktorú má žalobkyňa zaplatiť
žalovanej uvedená v zmluve o úvere nebola uvedená správne (súčin 120 mesačných splátok po
242 eur mesačne predstavuje sumu 29.040 eur a nie sumu 28.802,42 eura, ktorá je uvedená v
zmluve). Na základe uvedených zistení dospel, že je daná potreba, aby boli upravené pomery strán

sporu požadovaným neodkladným opatrením. Odvolací súd sa s uvedeným záverom stotožnil, preto
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie napadnuté uznesenie v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď
uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd
sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov napadnutého uznesenia

ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že zamestnávateľ je iba
platiteľ mzdy, ktorý môže zrážať iba takú sumu, akú mu oznámi veriteľ, pričom sám nemá možnosť
overiť si správnosť sumy požadovanej veriteľom. Žalovaná sa v odvolaní žiadnym spôsobom nevenuje

tvrdeniu žalobkyne, podľa ktorého bola zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, nakoľko neobsahuje
správny údaj o celkovej výške sumy, ktorú mala, ako dlžníčka, zaplatiť, nevysvetlila, prečo by mala byť
výška celkovej sumy správna, keď matematicky správne v zmluve uvedená nie je. Z tohto dôvodu aj
odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná by si mohla prostredníctvom zrážok zo mzdy zabezpečiť aj
také plnenie, na ktoré nemá nárok.

15.1. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 3 CSP zaoberal podstatnými námietkami žalovanej uvedenými
v podanom odvolaní.
15.2. Odvolací nespochybňuje tvrdenia žalovanej, podľa ktorého dohoda o zrážkach zo mzdy je
dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch, právna úprava tento inštitút povoľuje ako štandardný spôsob

zabezpečenia záväzku. Pokiaľ však bol v súdnom konaní spochybnený záväzok, ktorý takáto dohoda
zabezpečuje, bolo namieste, aby sa realizácia zrážok zo mzdy podľa predmetnej dohody pozastavila.
Pokiaľ žalovaná poukazovala na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 26Co/60/2019, k tomuodvolací súd len dodáva, platnosť dohody o zrážkach zo mzdy z hľadiska jej prijateľnosti, ako zmluvnej
podmienky, bude predmetom súdneho skúmania v konaní vo veci samej.
15.3. S tvrdením žalovanej, že zrážkami zo mzdy sa nezasiahlo do ekonomickej situácie žalobkyne,

keďže podľa dohody o zrážkach zo mzdy mala právo na výplatu zrážok vo výške, ktorá korešpondovala
s výškou mesačnej splátky dohodnutej v zmluve, preto na základe dohody o zrážok zo mzdy by došlo k
splateniu rovnakej výšky dlhu, akoby žalobkyňa splácala bez výkonu zrážok, sa odvolací súd nestotožnil.
Pritom poukazuje na tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého bola zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov,
čo znamená, že medzi stranami sporu bol sporný samotný záväzok zo zmluvy o úvere, respektíve tá

jeho časť, ktorá bola tvorená úrokmi a poplatkami. V prípade výkonu zrážok zo mzdy by potom mohlo
dôjsť k vymoženiu aj takej sumy, na ktorú žalovaná nemala nárok.
15.4. Odvolací súd sa nestotožnil ani s ďalšími námietkami žalobkyne, ktorých podstatou bolo
opakovanie toho, že dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitútom dovoleným, žalovaná s ňou, aj s
obsahom zmluvy o úvere súhlasila, čo potvrdila svojimi podpismi, preto teraz nemôže namietať, že na
istinu bola zaplatená len suma 771,71 eura. Pretože to bola práve nepatrná časť zaplatenej istiny,

ktorou argumentovala žalovaná tvrdiac, že žalobkyňa v takejto situácii nemôže tvrdiť, že realizáciou
dohody o zrážkach zo mzdy by jej hrozila akákoľvek bezprostredná protiprávna ujma. Treba však
uviesť, že v prípade, že poskytnutý úver bude považovaný za bezúročný a bez poplatkov, bude suma
zaplatená na istinu podstatne vyššia, ako suma 771,71 eura a pokračovaním v zrážkach zo mzdy počas
prebiehajúceho súdneho konania by mohla sumu istiny úveru aj prekročiť. Z rovnakých dôvodov sa

odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalovanej, že pokiaľ nebola zaplatená istina úveru, výkon zrážok zo
mzdy nemožno považovať za rozporný s platnou právnou úpravou. Keďže prebieha súdne konanie o
zaplatenie pohľadávky, v ktorom sa bude riešiť aj otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
úveru, bolo namieste, aby sa pozastavil výkon zrážok na základe dohody o zrážkach zo mzdy do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.

16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1, 2 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobkyňa bol v odvolacom konaní
úspešná. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším

súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).