Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoCsp/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119208190
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5119208190.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobkyne: E. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. F., zastúpenej spoločnosťou: STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022
01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr.

Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie
sumy 433,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
46Csp/94/2019-197 zo dňa 13.01.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 46Csp/94/2019-197 zo dňa 13.01.2020 vo výroku I., v ktorom súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 433,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 433,70 Eur od 02.08.2019 do zaplatenia a vo výroku III. o trovách konania
p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Vo zvyšnej časti, t.j. vo výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, zostáva rozsudok
Okresného súdu Žilina č.k. 46Csp/94/2019-197 zo dňa 13.01.2020 n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 433,70
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 433,70 Eur od 02.08.2019

do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti
žalobu zamietol (výrok II.). Zároveň priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % (výrok III.).
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 22.07.2019 sa žalobkyňa
domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 433,70 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od podania žaloby do zaplatenia a
nahradiť jej trovy konania.

3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa ako dlžník so
žalovaným v postavení veriteľa uzatvorili dňa 28.03.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. 820006604
na sumu 1.500,00 Eur (č.l. 8). Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 1.500,00
Eur,ktorýsažalobkyňazaviazalasplácaťv36splátkach po69,03Eur,priročnejúrokovejsadzbe
70 %, priemernej RPMN 46,30 %, poskytnutej čiastke revolvingu 858,31 Eur, predpokladanej RPMN pri
revolvingu 56,09 % a ročnej úrokovej sadzbe pri revolvingu 68,44 %. Podľa bodu 8. zmluvy žalobkyňa

pristúpila k dohode o poskytnutí služby, v zmysle ktorej sa zaviazala na úhradu poplatku za možnosť
odkladusplátokúveru vovýške222,45Eur.Titulomtohtoúveružalobkyňauhradilažalobcovisumu
2.569,71 Eur. Dňa 31.03.2014 sporové strany rovnakom postavení uzatvorili zmluvu o revolvingovomúvere č. 8500044631 na sumu 660,00 Eur. Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol
žalobkyni úver v sume 660,00 Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 36 splátkach po 37,47 Eur,
pri ročnej úrokovej sadzbe 70,02 %, priemernej RPMN 46,30 %, poskytnutej čiastke revolvingu 377,70

Eur, predpokladanej RPMN pri revolvingu 70,02 % a ročnej úrokovej sadzbe pri revolvingu 68,44 %.
Podľa bodu 8. zmluvy žalobkyňa pristúpila k dohode o poskytnutí služby, v zmysle ktorej sa zaviazala na
úhradu poplatku za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 98,21 Eur. Titulom tohto úveru žalobkyňa
uhradila žalobcovi sumu 1.456,01 Eur.
4. Právne vzťahy vzniknuté medzi zmluvnými stranami posúdil súd prvej inštancie ako vzťahy

spotrebiteľské, založené zmluvami uzatvorenými medzi žalovaným ako dodávateľom a
žalobkyňou ako spotrebiteľom. Na základe toho súd pri rozhodovaní veci aplikoval právnu úpravu
spotrebiteľského práva - ustanovenia Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa na
spotrebiteľské vzťahy (§ 52 a nasl.) a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z.z.“).
5. Posúdením oboch spotrebiteľských zmlúv okresný súd dospel k záveru, že obidva poskytnuté

spotrebiteľské úvery je potrebné považovať za bezúročné a bezpoplatkové v zmysle §
11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. a zároveň konštatoval aj rozpor niektorých zmluvným
dojednaní s dobrými mravmi. Uviedol, že zmluvne „dojednaný“ úrok za poskytnuté úvery vo výške 70
% ročne je v rozpore s dobrými mravmi, pretože niekoľkonásobne prevyšuje priemerné úrokové miery
podobného úveru v čase uzavretia zmlúv o úvere. Takéto zmluvné dojednanie je neplatné pre rozpor s

dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej súd konštatoval, že v zmluve č. 8500044631
zo dňa 31.03.2014 je uvedená celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť v sume 1.348,92 Eur s
hodnotou RPMN 70,02 %. V zmluve č. 820006604 zo dňa 28.03.2014 je uvedená celková čiastka,
ktorá má spotrebiteľ zaplatiť v sume 3.065,40 Eur s hodnotou RPMN 70 %. Súčasťou oboch zmlúv
sú aj dohody o poskytovaní služieb, ktoré obsahujú ďalší poplatok spojený s poskytnutím úveru, t.j.

poplatok za možnosť odkladu splátok úveru - v prípade zmluvy zo dňa 28.03.2014 sa jedná o poplatok
v sume 222,45 Eur a v prípade zmluvy zo dňa 31.03.2014 o poplatok v sume 98,21 Eur, o ktoré sa
celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, logicky zvýši. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí

spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem
notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou. Zo znenia zákona jednoznačne vyplýva, že do celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť,
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace s uzatvorenými spotrebiteľskými zmluvami. Aj v danom
prípade však dohoda o poskytnutí služby tvorí súčasť uzatvorených zmlúv o úvere (zmluvy na dohody

priamo odkazujú dohody vychádzajú z údajov zmlúv), na základe čoho okresný súd dospel k záveru, že
poplatok za poskytnutie služieb mal byť zahrnutý do RPMN, ako aj do samotnej výšky celkovej čiastky,
ktorú má spotrebiteľ uhradiť. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľských úverových zmlúv videl
súd prvej inštancie z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona č.
129/2010 Z.z.. Preskúmavané zmluvy neobsahujú žiaden údaj o tom, kedy sú jednotlivé splátky splatné

(ich frekvenciu), t.j. neobsahujú údaj o tom, kedy je splatná prvá a každá ďalšia splátka. V zmluvách
tiež chýba údaj o dobe ich trvania a o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona
č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia oboch zmlúv. Spotrebiteľ musí pri danej forme
spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy
dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t.j. ktorým dňom. Z uzatvorených zmlúv však

nevyplýva konečná splatnosť úveru a tiež nie je zrejmá ani z inej listiny súvisiacej so zmluvami.
6. Okresný súd sa ďalej zaoberal aj námietkou premlčania vznesenou žalovaným proti nároku
uplatnenému žalobou. Žalovaný tvrdil, že v období dvoch a menej rokov pred podaním žaloby mu
bola v prípade zmluvy č. 8200066604 dlžníkom (žalobkyňou) uhradená suma 106,93 Eur, a teda
suma uplatňovaná nad túto čiastku je premlčanou. Toto svoje tvrdenie však žalovaný v spore nijako

nepreukázal. Naopak, zo žalobkyňou predloženého prehľadu platieb titulom oboch zmlúv je zrejmé, že
žalobkyňa si žalobou v tomto spore uplatnila nárok na uhradenie splátok až za obdobie od 08.08.2017
do 08.12.2017, v rámci ktorého uhradila v prospech žalovaného sumu vo výške 257,31 Eur titulom
zmluvy č. 8200066604 a za obdobie od 08.08.2017 do 06.10.2017, v rámci ktorého uhradila v prospech
žalovaného sumu vo výške 176,39 Eur titulom zmluvy č. 8500044631. Námietku premlčania

vznesenú žalovaným vyhodnotil okresný súd ako nedôvodnú, nakoľko žaloba bola podaná na súd dňa
22.07.2019, t.j. tak v dvojročnej subjektívnej ako aj trojročnej objektívnej premlčacej dobe.
7. Konajúci súd sa ďalej zaoberal námietkou žalovaného, ktorý poukázal na právoplatné rozhodnutia
zaväzujúce žalovanú na plnenie. Z pripojeného rozhodcovského rozsudku sp.zn. 410/07/16 zo dňa11.04.2017 vydaného Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych
súdov, z.z.p.o. a rozhodcovského rozsudku sp.zn. 232/11/16 zo dňa 27.10.2017 Slovenského
arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov z.z.p.o., okresný súd

zistil, že žalobkyňa nimi bola skutočne zaviazaná na zaplatenie istiny s príslušenstvom v prospech
žalovaného, na základe predmetných spotrebiteľských zmlúv. Poukázal však na povinnosť súdu v
prípade rozhodcovských rozsudkov skúmať, či tieto nezaväzujú účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom.
Obidve zmluvy o úvere zo dňa 28.03.2014 a 31.03.2014 uzatvorené medzi

žalobkyňou a žalovaným vzhľadom na povahu zmluvných strán a čl. 2 písm. b) a c) Smernice
rady 93/13/EHS súd posúdil ako spotrebiteľské, ktorých súčasťou je aj rozhodcovská zmluva vo
formulárovej podobe. Tieto rozhodcovské doložky vyhodnotil prvoinštančný súd ako dojednanie
vytvárajúce neprijateľnú podmienku o možnosti rozhodovania rozhodcovským súdom. Spotrebiteľ sa v
porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj
úroveň informovanosti. V posudzovanom prípade žalobkyňa nemala možnosť podstatným spôsobom

ovplyvniť obsah uzatvorených zmlúv, pričom ich súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky.
Rozhodcovské doložky, ktoré mali založiť legitimitu pre vydanie rozhodcovských rozsudkov znemožňujú
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu orgánom verejnej moci, teda všeobecným súdom
Rozhodcovské doložky si žalobkyňa ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala na výber, vzhľadom
na ich splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami poskytovaných úverov. Mohla len zmluvy ako

celokodmietnuť,alebopodrobiťsavšetkýmzmluvnýmpodmienkam,atedaajrozhodcovskémukonaniu.
Rozhodcovské doložky neboli dojednané v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na
začiatku zmluvného vzťahu. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovských
doložiek v oboch spotrebiteľských zmluvách je nekalou podmienkou, ktorá nie je pre spotrebiteľa
záväzná, a preto na rozhodcovské rozsudky vydané na základe neplatnej zmluvnej podmienky -

rozhodcovskej doložky, neprihliadal, keďže takéto rozhodnutia predstavujú nulitné právne akty, t.j. hľadí
sa na ne, akoby neexistovali.
8. Na základe vykonaného dokazovania a po prijatí právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
uzatvorených spotrebiteľských úverových zmlúv, okresný súd žalobe v časti vyhovel a priznal žalobkyni
voči žalovanému titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1

Občianskeho zákonníka za splátky úverov uhradené za obdobie od 08.08.2017
celkovo sumu 433,70 Eur. Zároveň žalobkyni priznal voči žalovanému v zmysle § 517 ods. 1
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. aj nárok na zákonný
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 02.08.2019 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti
uplatneného nároku za úrok z omeškania za obdobie od 22.07.2019 do

01.08.2019, súd žalobu zamietol. Pre určenie začiatku omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia
je rozhodujúce doručenie výzvy a uplynutie lehoty bez zbytočného odkladu odo dňa, kedy bol dlžník
veriteľom o plnenie požiadaný. Pre začiatok omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia nestačí
vedomosť subjektu o tom, že sa na úkor iného obohatil. Bez kvalifikovanej výzvy na plnenie a na
poskytnutie lehoty na plnenie nemôže začať omeškanie s vydaním bezdôvodného obohatenia. Pre

určenie začiatku omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia je rozhodujúce doručenie výzvy k
vydaniu bezdôvodného obohatenia subjektu, ktorý sa bezdôvodne obohatil a uplynutím lehoty bez
zbytočného odkladu od dátumu, kedy bol o vydanie požiadaný. Žalobkyňa v tomto spore nepreukázala,
že by žalovanému doručila výzvu na plnenie. Na základe toho začína žalovanému plynúť lehota na
plnenie od doručenia žaloby. Len takéto doručenie je možné považovať za kvalifikovanú výzvu na

plnenie. Žalovanému bola žaloba v tomto spore doručená dňa 01.08.2019, na základe čoho bolo
potrebné za preukázanú a kvalifikovanú výzvu na plnenie v prejednávanej veci považovať uvedený deň.
Do omeškania sa tak žalovaný dostal dňa 02.08.2019, t.j. deň nasledujúci po doručení žaloby.
9. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalobkyni, ktorá bola vo veci podanej žaloby úspešná, priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia vo výroku I. o uložení povinnosti plniť žalobkyni a vec v tejto časti vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; alternatívne sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudku
v predmetnej časti zmenil tak, že žalobu zamietne a zároveň prizná žalovanému voči žalobkyni nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
11. Odvolateľ sa nestotožnil s právnym záverom okresného súdu o neexistencii právoplatných
rozhodcovských rozsudkov. Uviedol, že v prejednávanej veci nemohlo dôjsť k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného, pretože o nároku veriteľa (žalovaného) zo zmluvy orevolvingovom úvere č. 8200066604 bolo právoplatne rozhodnuté v rozhodcovskom konaní sp.zn.
410/07/16 pred Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov,
a to rozsudkom zo dňa 11.04. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.09.2017 a vykonateľnosť

dňa 09.09.2017. Rovnako bolo právoplatne rozhodnuté aj o nároku veriteľa (žalovaného) vyplývajúceho
zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500044631, a to v rozhodcovskom konaní sp.zn.
232/11/16 pred Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov,
rozsudkom zo dňa 27.10.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.03.2018 a vykonateľnosť dňa
09.03.2018. Možnosť preskúmať rozhodcovský rozsudok je od 01.01.2015 koncepčne upravená tak, že

túto právomoc má súd len v rámci konania o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Nepodaním tejto žaloby súd nemá právomoc skúmať rozhodcovský rozsudok zo žiadneho z hľadísk,
pre ktoré je možné podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku; v opačnom prípade by právna
úprava ust. § 45 a nasl. zákona č. 335/2014 Z.z. nemala žiadny zmysel. Túto skutočnosť
napokon potvrdzuje aj Exekučný poriadok, ktorý v § 53 ods. 3 písmeno f) určuje, aké
skutočnosti exekučný súd môže skúmať pri rozhodovaní o návrhu na exekúciu vedenú na základe

rozhodcovského rozsudku. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá je jediným prípustným
prostriedkom súdneho prieskumu rozhodcovského rozsudku pred všeobecným súdom, musí byť podľa
zákona č. 335/2014 Z.z. podaná v zákonom určenej lehote, ktorá má povahu prekluzívnej
lehoty. Rozhodcovský rozsudok je rovnocenným rozhodnutím ako rozhodnutie všeobecného súdu,
hoci podmienky jeho vydania, preskúmania a možnosti napadnutia sú podstatne voľnejšie a širšie,

ako v prípade rozhodnutia všeobecného súdu. Ak zákon priznáva takémuto rozhodnutiu vlastnosť
právoplatnosť a vykonateľnosť, potom je ich potrebné rešpektovať. Postup žalobkyne a podanie žaloby
za situácie, kedy existuje právoplatné rozhodnutie, ktoré je pre ňu záväzné, je obchádzaním právnej
úpravyžalobyozrušenierozhodcovskéhorozsudku.Rozhodcovskérozsudkysúprežalobkyňuvzmysle
§ 41 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., záväzné, a teda je povinná ich rešpektovať ako dôsledok ich

právoplatnosti. Podaná žaloba tak nespĺňa zákonný predpoklad, ktorý je uvedený v § 131 Civilného
sporového poriadku, a to ochrana porušeného alebo ohrozeného práva žalobcu.

12. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu označila odvolanie žalovaného za nedôvodné, nakoľko súd vec
správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je vecne správne. Okresný súd v napadnutom

rozhodnutí správne konštatoval, že predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahujú všetky
povinné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a absenciu predmetných náležitostí
zákon sankcionuje tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Žalovaný vo svojom opravnom prostriedku poukazuje na rozhodcovské rozsudky sp.zn. 410/07/16 zo
dňa 11.04.2017 a sp.zn. 232/11/16 zo dňa 27.10.2017, ktoré majú byť záväzné a je ich potrebné

rešpektovať. Žalobkyňa však o predmetných rozsudkoch nemá žiadnu vedomosť, pričom z ich obsahu
vyplýva, že na ich vydanie nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. Z označených rozsudkov
vyplýva, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na základe rozhodcovských zmlúv zo dňa
28.03.2014azodňa31.03.2014,ktorépredstavujúneprijateľnézmluvnépodmienkyavzmysle§53ods.
5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv sú neplatné. V dôsledku toho

jezrejmé, žerozhodcovskýsúd,vzhľadomnaneplatnosťrozhodcovskýchdoložiek,vôbec
nemal právomoc rozhodovať daný spor. Z uvedeného dôvodu vydané rozhodcovské rozsudky nemožno
považovať za spôsobilé exekučné tituly, ale za nulitné právne akty. Rozhodnutie vydané orgánom, ktorý
nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné
(nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce, na

ktorý sa hľadí, akoby neexistoval. O uvedený prípad sa jedná aj v súvislosti so žalovaným uvádzanými
rozhodcovskými rozsudkami.

13. Žalovaný, ktorému bolo vyjadrenie žalobkyne doručené dňa 23.02.2020, procesne nereagoval.

14. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené/doručené neboli.

15. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie vo výrokoch I. a III. v zmysle

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

16. Vo vzťahu k odvolaním napadnutej časti rozsudku okresného súdu (vrátane odôvodnenia tejto časti
napadnutého rozsudku) krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo vecivznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP.

Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

17. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu

žalovaného formulovanú v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej
apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Krajský súd zároveň poukazuje
na zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s
nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

18. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na

každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej
inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom

rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

19. Žalovaný vo svojom opravnom prostriedku de facto nesúhlasil s právnym záverom prvoinštančného
súdu týkajúcim sa vyriešenia žalovaným vznesenej námietky existencie právoplatných rozhodcovských
rozsudkov, znejúcich na plnenie žalobkyne žalovanému z uzatvorených spotrebiteľských zmlúv, ktorú

odvolaciu argumentáciu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Podstatným pre posúdenie uvedenej
námietky bolo to, či rozhodcovské doložky na základe ktorých rozhodcovský súd vydal rozhodnutia,
sú vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmlúv platné. V posudzovanom prípade však žalobkyňa ako
spotrebiteľka pri podpise zmlúv, a súčasnom podpise rozhodcovských zmlúv, (s prihliadnutím na ich
formulárovú podobu), nemala možnosť vyjednať jej podmienky a nemala ani na výber vzhľadom na

jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami poskytnutia úverových zmlúv. Je teda zrejmé,
že žalobkyňa mohla úverové zmluvy ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým podmienkam
upraveným v zmluve, dodatkovým zmluvám či dohodám podpísaným v deň uzatvorenia tej-ktorej
úverovej zmluvy a VOP. Znenie rozhodcovských doložiek núti žalobkyňu podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu, ak žalovaný podá žalobu na rozhodcovský súd. Odvolaciemu súdu sú z úradnej činnosti

pritom známe iba prípady, keď bol žalobcom v rozhodcovskom
konaní žalovaný, v ktorých prípadné námietky žalovaných ohľadne spotrebiteľského charakteru zmlúv
a potreby aplikácie predpisov na ochranu spotrebiteľa zväčša nie sú žiadnym spôsobom zohľadňované.
Rozhodcovské doložky v znení, v ktorom boli žalobkyni v podstate nanútené, okresný súd správne
vyhodnotilakoneprijateľnúzmluvnúpodmienku.Tietorozhodcovskédoložkyniesúspôsobiléeliminovať

hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Zákon nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských veciach. Ak
má byť ale rozhodcovská zmluva, resp. doložka uzavretá so spotrebiteľom právne akceptovateľným
spôsobom, musí byť individuálne dojednaná, t.j. musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami

a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. V posudzovanom prípade však z obsahu
rozhodcovských zmlúv nevyplýva, že by žalobkyňa vôbec mala možnosť voľby, a ak by ju aj mala
(čo však súd nemal v konaní preukázané), tak z predložených listín nevyplýva, že by jej žalovaný
ako dodávateľ poskytol jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporov v
rozhodcovskomkonaníaakésújehodôsledky.Kprávnemuposúdeniurozhodcovskejdoložkystakýmto

(a obdobným) obsahom už aj Najvyšší súd SR zaujal právne závery v množstve svojich rozhodnutí, v
ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka,
ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo
od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Na neprijateľnosti
tejto zmluvnej podmienky nič nemení ani to, že umožňuje alternatívnu voľbu medzi právomocou

rozhodcovského a všeobecného súdu, nakoľko táto voľba prislúcha iba žalujúcemu a nie
je možné ju následne zmeniť. S prihliadnutím na povahu daného právneho vzťahu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom je preto možné konštatovať, že takáto „voľba“ právomoci je iba formálna, iluzórna a
zodpovedá len záujmom dodávateľa (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 1ECdo 12/2014, 2ECdo 147/2013, 3 Cdo 13/2013, 4 ECdo 92/2014, 5 Cdo 44/2013, 6ECdo 184/2013, 5Cdo/237/2013).
Prvoinštančný súd preto správne vyhodnotil rozhodcovské doložky dohodnuté za vyššie uvedených
okolností spolu s absenciou individuálnosti ich dojednania ako neprijateľné zmluvné podmienky. Ak je

rozhodcovská doložka (zmluva) absolútne neplatná, treba mať na zreteli, že jej absolútna neplatnosť
(negotium, nullum) pôsobí priamo (automaticky) zo zákona (ex lege) a to od počiatku (ex tunc). Na dôvod
zakladajúci absolútnu neplatnosť (každého) právneho úkonu musí súd pritom vždy prihliadnuť, a to aj
bez návrhu (ex officio). Zo skutkového stavu zisteného v prejednávanej veci je zrejmé vo veci rozhodol
orgán (rozhodcovský súd), ktorý na to, nemal právomoc, a preto ani nulitné rozhodnutia ním vydané

nemohli nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť.

20. Na podporu správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS 25/2014-11, ktorý sa stotožnil s argumentáciou krajského
súdu týkajúcu sa právnej otázky prekážky rozsúdenej veci. Okrem iného uviedol, že
„žalovanému treba uznať aj tvrdenie, že právoplatný rozhodcovský rozsudok na plnenie predstavuje

prekážku rozsúdenej veci v konaní o určení, nie však rozsudok žalovaný na neprijateľnej
rozhodcovskej doložke“. V tomto smere má odvolací súd za to, že otázka prelomenia materiálnej
právoplatnosti je už vyriešená v rámci konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie
NS SR sp.zn. 3Cdo/27/2011 zo dňa 29.01.2015). Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť
právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku

veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne konanie znejúce
na plnenie. Krajský súd sa stotožnil aj s názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo/232/2012, podľa ktorého nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúceho sa
od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

21. Žalovaný vo svojom odvolaní poukázal na nemožnosť iného prieskumu rozhodcovského rozsudku,
než v rámci žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle zákona č. 335/2014 Z.z.. V
danej súvislosti odvolací súd poukazuje na povinnosť všeobecných súdov v rámci spotrebiteľských
sporov prihliadať na neprijateľnosť zmluvných podmienok v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka,

vrátane podmienky umožňujúcej, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom
konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom (ods. 4 písm. r) uvedeného
zákonného ustanovenia). V prejednávanej veci si okresný súd vyriešil predbežnú otázku (ne)existencie
prekážky právoplatne rozhodnutej veci týkajúcej sa žalobou uplatneného nároku na základe ustanovení
Občianskeho zákonníka aplikovaných pri spotrebiteľských sporoch a

pre potreby rozhodnutia o žalobe dospel k záveru, že takáto prekážka v konaní neexistuje. Uvedený
právny záver nie je obsiahnutý vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, ktorá je záväzná. Správne
zvoleným postupom okresného súdu v danom prípade nedošlo a ani nemohlo dôjsť k účinkom konania o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, a teda sa nejedná o obchádzanie právnej úpravy žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku tak, ako uviedol odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku.

22. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že žalovaný sa nestotožnil s právnymi závermi okresného
súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a súdu opakovane predkladal
svoje subjektívne právne závery, ku ktorým mal okresný súd v danom prípade dospieť. Odvolací súd
zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd

stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to,
aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami
(I. ÚS 50/04).

23. Nakoľko odvolanie žalovaného v danom prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani

nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, krajský
súd napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutom výroku I. ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1
CSP p o t v r d i l .

24. Krajský súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách

prvoinštančného konania (výrok III.), vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú
odvolaciu argumentáciu, ktorý však plne zodpovedá úspechu sporových strán v konaní pred súdom
prvej inštancie a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.25. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (t.j. vo výroku II.) zostal rozsudok okresného súdu
nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

26.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdpodľa§262ods.1CSPvspojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni ako úspešnej procesnej strane odvolacieho
konania priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému, ktorý vo veci podaného
odvolania úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).