Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. január 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46Csp/94/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119208190
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5119208190.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobkyne:

E. Č., W.. XX.X.XXXX, M. F. F., M. XXX/X, Š. I. L., právne zastúpená: STEHURA & partners, v.o.s., IČO:
47246863, advokátskou kanceláriou, so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, pracovisko: Dolný val 574/7,
Žilina, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25,
Bratislava,právnezastúpenýAdvokátskoukanceláriouJUDr.AndreaCviková,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, Bratislava, P. O. BOX 41,, o zaplatenie 433,70 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 433,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 433,70 Eur od 2.8.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 22.7.2019 sa žalobkyňa domáhala vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 433,70 EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od podania žaloby do zaplatenia a nahradiť jej trovy

konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o revolvingovom úvere č.
820006604 zo dňa 28.03.2014 na sumu 1.500,- Eur a zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500044631
zo dňa 31.03.2014 na sumu 660,- Eur. Predmetné zmluvy uzatvorila z dôvodu zlej finančnej situácie.
Pri uzatváraní jej zástupca žalovaného predložil zmluvné predtlače, ktoré podpísala bez toho, aby som
bližšie porozumela ich obsahu. Zástupca žalovaného mi jej oznámiť, že sa nemusí obávať, nakoľko ide

o štandardné zmluvy. Žalobkyňa poukázala na tom, že ide o spotrebiteľský vzťah, pričom predmetné
zmluvy musia obsahovať všetky náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch pre daný typ úveru
vyžaduje. Podľa jej názoru predmetné zmluvy neobsahujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z., a to podľa písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť a k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve č. 8200066604 je celková čiastka,

ktorú musí dlžník zaplatiť uvedená vo výške 3.065,40 Eur. V zmluve č. 8500044631 je celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť uvedená vo výške 1.348,92 Eur. Žalovaný pri uvádzaní celkovej čiastky, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť však nepostupoval správne, nakoľko do nej nezahrnul poplatok za možnosť
odkladu splátok úveru vo výške 222,95 Eur (bod 8.1 zmluvy č. 8200066604) a 98,21 Eur (bod 8.1zmluvy č. 8500044631). Na základe uvedeného tak celková čiastka, ktorú žalobkyňa musela zaplatiť
predstavuje pri zmluve č. 8200066604 až 3.288,35 Eur a pri zmluve č. 8500044631 až 1.447,13 Eur.
Žalovaný v predmetných zmluvách uviedol chybne aj údaje o RPMN. V predmetných zmluvách sú

uvedené dva údaje o RPMN, čo už samo o sebe nezodpovedá zákonnej úprave a pôsobí pre mňa ako
spotrebiteľa zmätočne. V zmluve č. 8200066604 je uvedená RPMN vo výške 70,00 % (bod 5 zmluvy)
a 69,03 % (bod 6 zmluvy), pričom v skutočnosti RMPN predstavuje až 96,45 %. Treba zdôrazniť, že pri
ročnej úrokovej sadzbe úrokov vo výške 70,00 % nie je možné, aby RPMN bola nižšia a to vo výške
69,03 %, nakoľko v údaji o RPMN je premietnutá ročná úroková sadzba. V zmluve č. 8500044631 je

uvedená RPMN vo výške 70,02 % (bod 5 zmluvy) a 69,46 % (bod 6 zmluvy), pričom v skutočnosti
RMPN predstavuje až 96,50 %. Treba zdôrazniť, že pri ročnej úrokovej sadzbe úrokov vo výške 70,02
% nie je možné, aby RPMN bola nižšia a to vo výške 69,46 %, nakoľko v údaji o RPMN je premietnutá
ročná úroková sadzba. Vo vzťahu k písm. k) žalobkyňa uviedla, že v zmluve absentuje uvedený údaj,
a tak na základe nedostatku uvedených náležitosti je nutné považovať oba úvery za bezúročné a bez
poplatkov. Preto žalobkyňa tvrdila, že žalovanému bola povinná vrátiť sumy, ktoré som si od žalovaného

požičala. Žalovaný jej na základe zmluvy č. 8200066604 vyplatil sumu 1.277,05 € ( 1.500 € - 222,95
Eur) a na základe zmluvy č. 8500044631 vyplatil sumu 561,79 Eur (660 € - 98,21 €), nakoľko poplatky
uvedené v bode 8.1 predmetných zmluvách si hneď započítal na poskytnuté úvery podľa bodu 8.4 zmlúv.
Celkovo jej tak žalovaný poskytol sumu 1.838,84 Eur, pričom platbami mu žalobkyňa vrátila až sumu
4.025,72 € (zmluva č. 8200066604 suma 2.569,71 € a zmluva č. 8500044631 suma 1.456,01 €). Bez

právneho dôvodu žalovanému zaplatil sumu 2.186,88 Eur. Z dôvodu prípadného premlčania nároku sa
žalovaná domáha zaplatenia len sumy 433,70 €, čo predstavuje platby, ktoré žalovanému zaplatila
počnúc 08.08.2017 až doteraz. Z uvedenej sumy si uplatnila aj nárok na úrok z omeškania odo dňa
podania žaloby do zaplatenia.

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 30.7.2019, voči ktorému
podal dňa 12.8.2019 odpor, a tak súd uznesením zo dňa 22.8.2019 zrušil platobný rozkaz v celom
rozsahu. V podanom odpore (č.l. 41) žalovaný poprel nárok žalobkyne uplatnený titulom bezdôvodného
obohatenia. Uviedol, že tvrdenie o nesprávnej výške RPMN v zmluve neobstojí, nakoľko náklady podľa
dohody o poskytnutí služby nie sú súčasťou celkových nákladov podľa zákona. Uzavretie Dohody

o poskytovaní služieb bolo dobrovoľné (čo nespochybňuje ani žalobca) a nikdy nebolo podmienkou
na získanie úveru, preto ani odplata sa nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver, nakoľko v
zmysle § 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia príslušných je
uvedené:Celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so

zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby,
aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Podľa ust. § 2 písm. i)
zákona č. 129/2010 Z.z. ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa
§ 19. Z ustanovenia písmena g) vyplýva, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítajú náklady,
ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Poskytnutá služba v
zmysle Dohody o jej poskytnutí je voliteľná. Ak by teda žalobca dohodu vôbec nepodpísal, táto by nikdy
nevznikla. Pokiaľ by odplata za poskytnuté služby bola zahrnutá do celkových nákladov, potom by taký

postup bol v rozpore so zákonom. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný vychádzal pri určení
celkovej čiastky na úhradu a pri výpočte RPMN zo správnych vstupných údajov.

4. Žalovaný sa k podanému žalobnému návrhu doručenému do vlastných rúk dňa 18.4.2017 vyjadril v
podaní doručenom súdu dňa 25.4.2017 (č.l. 127). Vo vyjadrení zdôraznil, že žaloba žalobkyne nemá

oporu v právnom poriadku. Vzťah bezdôvodného obohatenia je medzi účastníkmi osobitným vzťahom,
nie vzťahom spotrebiteľským. Na základe uvedené vzniesol námietku miestne nepríslušnosti Okresného
súdu Žilina a žiadal vec postúpiť Okresnému súdu Bratislava II. Vo vzťahu k RPMN žalovaný uviedol,
že tento údaj nie je zmluvnou podmienkou a že RPMN možno určiť až po schválení úveru. Poprel
tiež tvrdenia žalobkyne o nedostatku náležitosti zmluvy podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a zdôraznil,

že na uvedený zmluvný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného
v čase uzavretia zmluvy, t.j. v roku 2014. K nedostatku údaja podľa § 9 ods. 2 písm. f) uviedol, že
údaj o konečnej splatnosti úveru je uvedený v oznámení o schválení úveru a je tiež vymedzený dňom
poslednej splátky úveru. Rovnako tvrdil, že zmluva obsahuje údaj podľa písm. k), t.j. výšku splátky,termín jej splatnosti a počet splátok. Napriek tomu však poukázal na eurokomformný výklad tohto
ustanovenia zákona. Vo vzťahu k neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute konštatoval, že toto tvrdenie
popiera, nakoľko zmluvné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. K Dohode o poskytnutí

služby žalovaný poznamenal, že je dobrovoľná, nepovinná a žalobkyňa sa pre ňu rozhodla sama.
Rovnako sa preto odplata za poskytnutie služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN. V závere žalovaný
vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku z pohľadu uplynutia subjektívnej aj objektívnej
premlčacej lehoty. Vo vzťahu k absencii náležitosti podľa písm. k) poukázal na eurokomformný výklad
uvedeného ustanovenia na základe rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)

v rozsudku z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej a tiež
aktuálnej rozhodovacej činnosti vyšších súdnych autorít, najmä NS SR. Okrem toho žalovaný poukázal
na to, že nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, pretože o nároku žalovaného z oboch zmlúv
o revolvingovom úvere bolo právoplatne rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Tieto rozhodcovské
rozsudky neboli napadnuté žalobou o zrušenie podľa zákona č. 335/2014 Z.z. v zákonom určenej
lehote, ktorá má povahu prekluzívnej lehoty. K tvrdeniu žalobcu, že si uplatňuje len nepremlčaný nárok

žalovaný poznamenal, že ani toto tvrdenie nepovažuje žalovaný za dôvodné. V období 2 a menej rokov
pred podaním žaloby bola v prípade zmluvy č. 8200066604 uhradená suma 106,93 Eur, čiže suma
uplatňovaná nad túto čiastku je premlčanou a žalovaný toto premlčanie namieta. V závere preto žiadal
žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.

5. Dňa 9.9.2019 doručila vyjadrenie k odporu žalovaného vyjadrenie žalobkyňa (č.l. 101), v ktorom
zotrvala na podanej žalobe a uviedla, že konanie žalovaného pri poskytovaní úveru tým, že do celkových
nákladov spotrebiteľa a do výpočtu RPMN nezahrnie všetky poplatky spojené s poskytnutým úverom
(v danom prípade poplatok za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 222,95 Eur a 98,21 Eur) a
tieto poplatky skryje pod samostatnú dohodu o poskytnutí služby, čím mi následne znemožní dosiahnuť

reálnu predstavu o poskytovanom úvere zodpovedajúcu skutočnosti je nutné považovať za mimoriadne
závažnú nekalú obchodnú praktiku. Nezahrnutím poplatku za možnosť odkladu splátok úveru do
celkových nákladov a výpočtu RPMN išlo zo strany žalovaného o nekalú obchodnú praktiku, konanie
v rozpore s dobrými mravmi a konanie bez odbornej starostlivosti s tým, že ide o mimoriadne závažnú
nekalú činnosť, pretože žalobkyňa nemala zabezpečenú reálnu objektívnu možnosť porovnania úverov

z hľadiska výšky RPMN a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Vo vzťahu k
náležitostiam podľa písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. žalobkyňa poznamenala, že citovaný zákon
obsahoval takú úpravu v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorej zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovať najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. K námietke existencie
právoplatného rozhodnutia zaväzujúceho na plnenie žalobkyňa uviedla, že žalovaný poukazuje na

rozhodcovské rozsudky sp.zn. 410/07/16 zo dňa 11.04.2017 a sp.zn. 232/11/16 zo dňa 27.10.2017,
ktoré majú byť záväzné a je ich potrebné rešpektovať. K uvedenému uvádzam, že o predmetných
rozsudkoch nemám žiadnu vedomosť, pričom z ich obsahu vyplýva, že na ich vydanie nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu. Z predmetných rozsudkov vyplýva, že tieto založili svoju právomoc
na základe rozhodcovských zmlúv zo dňa 28.03.2014 a zo dňa 31.03.2014. Podľa ust. § 73 ods. 3

zákona č. 335/2014 Z. z o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v
čase jej uzavretia. Uvedené rozhodcovské zmluvy predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky a v
zmysle § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia sú neplatné. Následkom je skutočnosť, že
rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať

daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale
za nulitný právny akt. Rozhodnutie, vydané orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje
právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné (nulitný právny akt), teda z právneho
hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt sa hľadí tak, akoby neexistoval. K
námietke premlčania žalobkyňa konštatovala, že žalovaného argumentácia o tom, že v prípade zmluvy

č. 8200066604 bola v období 2 a menej rokov pred podaním žaloby zaplatená len suma 106,93 Eur,
neobstojí. Uvedené tvrdenie je však v rozpore s prehľadom platieb, ktoré mi žalovaný zaslal a ktoré
je súčasťou súdneho spisu. Z uvedeného prehľadu platieb vyplýva, že v období od 08.08.2017 do
08.12.2017 bola uhradená suma vo výške 257,31 Eur. Žaloba bola podaná na súde dňa 19.07.2019
teda v rámci tak dvojročnej subjektívnej lehoty ako aj trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Na základe

uvedeného námietku premlčania považovala za nedôvodnú.

6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 27.9.2019 (č.l. 125), v
ktorom zotrval na svojej predošlej argumentácii so zdôraznením, že žalobkyňa uzatvárala dohodu oposkytovaní služieb dobrovoľne, a tak poplatok v nej uvedený nemožno začleniť do celkových výšky
RPMN a celkových nákladov úveru ako tvrdí žalobkyňa.

7. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 23.10.2019 (č.l. 168) zotrvala na podanej žalobe a žiadala
jej vyhovieť.

8. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 13.1.2020, na ktorom vec prejednal a rozhodol
za účasti právny zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a jeho právnej

zástupkyne..Právna zástupkyňa žalovaného ospravedlnila svoju a žalovaného neúčasť na pojednávaní
v podaní doručenom súdu dňa 11.11.2019 a súhlasila s prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného.
Právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe a odkázal na svoje písomné vyjadrenia. Vo
vzťahu k rozhodcovským rozsudkom poukázal na to, že základe rozhodcovských zmlúv, zo dňa
28.03.2014 a zo dňa 31.03.2014, v zmysle § 73 ods. 3 zákona 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní je potrebné tieto rozhodcovské zmluvy posudzovať podľa právnej úpravy účinnej

v čase uzavretia, pričom predmetné rozhodcovské zmluvy podľa nášho názoru boli taktiež všeobecnými
súdmi posudzované a boli vyhodnotené v zmysle § 53 ods. 5 OZ ako neprimerané zmluvné podmienky,
nakoľko v zmysle Smernice rady 93/13 Európskeho hospodárskeho spoločemstva, v podmienkach
spotrebiteľských zmluvách nešlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a taktiež v zmysle
rozhodnutia NS SR zo dňa 30.09. 2015, sp.zn. 5Cdo/237/2013 aj keď rozhodcovská zmluva kvázi

obsahuje alternatívu, v konečnom dôsledku predstavuje neprijateľnú podmienku, nakoľko je podmienka
v neprospech spotrebiteľa. Z tohto dôvodu, keďže je rozhodcovská zmluva, alebo doložka neplatná,
nie daná právomoc rozhodcovského súdu a každé jeho rozhodnutie sa považuje za zdanlivé, nulitné.
Preto žiadal žalobe vyhovieť. Nad rámec žiadal, aby súd pripojil spisy Slovenského arbitrážneho
súdu zriadeného asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, so sídlom Krížna 56, Bratislava, a to

410/07/16 a 232/11/16. Súd na pojednávaní návrh na pripojenie uvedených spisov zamietol s ohľadom
na koncentračnú zásadu. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec
posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

9. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), Neplatný je právny úkon, ktorý

svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

13. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,

nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie.

15. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.17. Podľa § 107 ods. 1 až 3 OZ:
1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa

oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
3)Aksúúčastnícineplatnejalebozrušenejzmluvypovinnínavzájomsivrátiťvšetko,čopodľanejdostali,
prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi

spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií,
daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

22. Podľa § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, celkovou čiastkou, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 9 ods. 2 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

24. Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až l), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

25. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská

zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.29. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

30. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

32. V prvom rade súd konštatuje, že naliehavý právny záujem na podanej žalobe je daný, nakoľko
vyplýva priamo zo zákona. Súd ďalej konštatuje, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania
bezdôvodného obohatenia žalovaným, pričom ako prejudiciálnu otázku mal súd posúdiť bezúročnosť a
bezpoplatkovosť zmlúv o úvere. Žalobkyňa poukázala na rozpor tejto zmluvy zo zákonom č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a tiež všeobecne konštatovala, že konanie žalovaného pri uzatváraní

zmluvy predstavuje nekalé obchodné praktiky. Poukázala najmä na to, že na obe zmluvy je nutné
nahliadať ako na spotrebiteľské zmluvy, ktoré nemajú náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Zb. účinného v čase uzavretia zmluvy, a tak je úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov.

33. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa

31.3.2014 na základe žiadosti žalobkyne zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500044631 na sumu 660,-
Eur (č.l. 7). V zmysle bodu 13 sa žiadosť stáva riadnym vyplnením zmluvou o revolvingovom úvere. Na
základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 660,- Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala
splácať v 36 splátkach po 37,47 Eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 70,02 %, priemernej RPMN 46,30
%, poskytnutej čiastke revolvingu 377,70 Eur, predpokladanej RPMN pri revolvingu 70,02 % a ročnej

úrokovej sadzbe pri revolvingu 68,44 %. Podľa bodu 8 žalobkyňa pristúpila k dohode o poskytnutí služby,
v zmysle ktorej sa zaviazala na úhradu poplatku za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 98,21 Eur.
Titulom tohto úveru žalobkyňa uhradila žalobcovi sumu 1.456,01 Eur, čo vyplýva z prehľadu platieb na
č.l. 10.

34. Ďalej mal súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 28.3.2014 na základe žiadosti
žalobkyne zmluvu o revolvingovom úvere č. 820006604 na sumu 1.500,- Eur (č.l. 8). V zmysle bodu 13
sa žiadosť stáva riadnym vyplnením zmluvou o revolvingovom úvere. Na základe tejto zmluvy žalovaný
poskytol žalobkyni úver v sume 1.500,- Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 36 splátkach po
69,03 Eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 70 %, priemernej RPMN 46,30 %, poskytnutej čiastke revolvingu

858,31 Eur, predpokladanej RPMN pri revolvingu 56,09 % a ročnej úrokovej sadzbe pri revolvingu 68,44
%. Podľa bodu 8 žalobkyňa pristúpila k dohode o poskytnutí služby, v zmysle ktorej sa zaviazala na
úhradu poplatku za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 222,45 Eur. Titulom tohto úveru žalobkyňa
uhradila žalobcovi sumu 2.569,71 Eur, čo vyplýva z prehľadu platieb na č.l. 9.

35. Žalovaný v konaní namietal dôvodnosť žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia z viacerých
dôvodov. V prvom rade konštatoval, že úver nemožno považovať za bezúročný a poplatkov pre
nedostatok náležitosti podľa písm. j) a k), ďalej vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nároku na
zaplateniesumy106,93Eurapoukázalnaprávoplatnérozhodcovskérozsudky.Knáležitostipodľapísm.
j) poznamenal, že nemožno začleniť poplatok v zmysle dohody o službách do celkovej výšky RPMN

uvedenej v zmluve, nakoľko ide o samostatnú dohodu, ktorú žalobkyňa nebola nútená uzavrieť.

36. V prvom rade sa súd zaoberal vytýkaným nedostatkom samotných zmlúv o revolvingovom úvere. Na
základe ich preskúmania súd dospel k záveru, že v prípade zmluvy č. 8500044631 zo dňa 31.3.2014 na
sumu 660,- Eur je uvedená celková čiastka, ktorá má spotrebiteľ zaplatiť v sume 1.348,92 Eur a RPMN

70,02 %. V prípade zmluvy č. 820006604 zo dňa 28.3.2014 na sumu 1.500,- Eur je uvedená celková
čiastka, ktorá má spotrebiteľ zaplatiť v sume 3.065,40 Eur a RPMN 70 %. Súčasťou oboch zmlúv je
dohoda o poskytovaní služieb, ktorá obsahuje ďalší poplatok spojený s poskytnutím úveru, t.j. poplatok
za možnosť odkladu splátok úveru. V prípade zmluvy zo dňa 28.3.2014 ide o poplatok v sume 222,45
Eur a v prípade zmluvy zo dňa 31.3.2014 o poplatok v sume 98,21 Eur. O tieto sumy sa celková čiastka,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť zvýši. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v
súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov;docelkovýchnákladovpatriaajnákladynadoplnkovéslužbysúvisiacesozmluvouoz.Zozneniazákona
jednoznačne vyplýva, že do celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť patria aj náklady na doplnkové
služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Argumentácia žalovaného o tom, že uvedená

dohoda o poskytnutí služieb bola dobrovoľná a úver by žalobkyňa mohla dostať aj bez toho neobstojí.
Ak by totiž nebola súčasťou každej zo zmlúv dohoda o poskytnutí služieb, údaj o RPMN a celkovej
čiastke, ktorú má spotrebiteľ uhradiť, by bol správny. V opačnom prípade, t.j. za podmienok, že dohoda
o poskytnutí služby je súčasťou zmluvy o úvere a priamo na ňu odkazuje a z nej vychádza, mal byť
poplatok za poskytnutie služieb zahrnutý do RPMN ako aj do samotnej výšky celkovej čiastky, ktorú

má spotrebiteľ uhradiť. Navyše, uvedenú žiadosť / zmluvu súd považuje za formulárovú zmluvu, pričom
nejde o individuálne dojednané zmluvné podmienky.

37. Nakoľko ide o nárok vyplývajú zo spotrebiteľského vzťahu súd sa ako predbežnou otázkou
zaoberal platnosťou jednotlivých ustanovení zmlúv o revolvingovom úvere ako aj ich náležitosťami.
Súd konštatuje, že pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu vychádzal z príslušných ustanovení

zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu
na základe predmetnej zmluvy je vzťahom občianskoprávnym a na predmetné zmluvy sa tak hľadí ako
na typové spotrebiteľské zmluvy. Súd má tak za to, že právny vzťah založený úverovými zmluvami je
potrebné kvalifikovať ako vzťah spotrebiteľský. Súd poukazuje na skutočnosť, že zmluvne „dojednaný“
úrok za poskytnutý úver vo výške 70 % za poskytnutý úver ročne je v rozpore s dobrými mravmi, pretože

niekoľkonásobneprevyšujepriemernéúrokovémierypodobnéhoúveruvčaseuzavretiazmluvyoúvere.
Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa
31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej
čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je
ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž

musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom.
Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak
dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Ak
dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39

Občianskeho zákonníka). Z totožného dôvodu súd považuje aj dojednanie o revolving za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 6 OZ, pričom v danom prípade revolving ani nebol čerpaný.

38. Ako teda vyplýva z obsahu spisu úroková miera dohodnutá medzi stranami sporu v spotrebiteľských
zmluvách podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor

s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Zmluvná odmena za poskytnutie oboch úverov a za poskytnutie
revolvingu je neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalobkyňa ako spotrebiteľ
musela z titulu oboch úverov reálne preplatiť viac ako 100 %.

39. Žalobkyňa tvrdila, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010

Z.z., t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V prípade tohto argumentu žalobkyne súd konštatuje,
že po vydaní rozhodnutia vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, týkajúcej sa
eurokonformného výkladu smernice došlo k zmene právnej úpravy vo vzťahu k rozčleneniu splátok ich

výšky a splatnosti. Vo vzťahu k uvedenému súd poznamenáva, že v oboch zmluvách je síce určená
výška splátok, no zmluvy neobsahujú ustanovenia o samotnej splatnosti úveru. Je síce pravdou, že
nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). V prejednávanom prípade
však nežiada žalobca, aby zmluva obsahovala presný rozpis splátok. Aktuálna právna úprava rovnako

požaduje v § 9 ods. 2 písm. i), aby zmluva obsahovala výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (upravená bola v zmysle eurokomformného
výkladu). Preskúmavané zmluvy neobsahujú žiaden údaj o tom, kedy sú jednotlivé splátky splatné (ich
frekvenciu), t.j. neobsahujú, kedy je splatná prvá a každá ďalšia splátka. V súvislosti s tým súd poukazuje

na to, že v zmluvách tiež chýba údaj o dobe trvania zmluvy a o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9
ods. 2 písm. f) citovaného zákona účinného v čase uzavretia zmluvy. Navyše súd poznamenáva, že aj
súčasná právna úprava požaduje v zmluvách údaj o dobe trvania zmluvy (písm. d)). Spotrebiteľ (v tomto
prípade žalobkyňa) musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvekmatematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru,
t.j. ktorým dňom. Zo samotnej zmluvy nevyplýva konečná splatnosť úveru a tiež nie je zrejmá ani z inej
listiny súvisiacej so zmluvami. Na základe uvedeného je tak zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje vyššie uvedené povinné náležitosti, ktorých nedostatok zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení
§ 11 ods. 1 sankcionuje tým, že takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

40.Vďalšomsasúdzaoberalnámietkoupremlčaniavznesenoužalovanýmvpodanomodpore,vktorom
tvrdil, že v období 2 a menej rokov pred podaním žaloby bola v prípade zmluvy č. 8200066604 uhradená

suma 106,93 Eur, čiže suma uplatňovaná nad túto čiastku je premlčanou a žalovaný toto premlčanie
namieta. Žalovaný toto svoje tvrdenie nijako neodôvodnil a nepreukázal. Naopak, zo žalobkyňou
predloženého prehľadu platieb titulom oboch zmlúv je zrejmé, že si žalobkyňa uplatňuje nárok na
uhradenie splátok až za obdobie od 08.08.2017 do 08.12.2017 bola uhradená suma vo výške 257,31 Eur
titulom zmluvy č. 8200066604. Titulom zmluvy č. 8500044631 sa domáhala zaplatenia splátok vo výške
176,39 Eur za obdobie od 08.08.2017 do 6.10.2017. Spolu suma bezdôvodného obohatenia predstavuje

433,70 Eur. Námietka premlčania tejto časti uplatneného nároku tak neobstojí, pretože žaloba bola
podaná na súde 22.7.2019, t.j. tak v dvojročnej subjektívnej ako aj trojročnej objektívnej premlčacej
lehote.

41.Nakoľkosúdkonštatoval,žeobezmluvysúbezúročnéabezpoplatkov,jezrejmé,ženárokžalobkyne

na vydanie bezdôvodného obohatenia za splátky uhradené za obdobie od 8.8.2017 v celkovej sume
433,70 Eur je dôvodný. Žalobkyňa s ohľadom na uvedené plnila bez právneho dôvodu, a tak má nárok
na vrátenie toho, o čo sa žalovaný obohatil. Súd preto žalobe v časti uplatnenej istiny vyhovel.

42. K námietke existencie právoplatného rozhodnutia zaväzujúceho na plnenie súd poznamenáva, že

rozhodcovský rozsudok ako výstupný element konania na rozhodcovskom súde možno okrem iného
ponímať aj ako exekučný titul. Podľa ust. § 41 ods.2 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného
poriadku v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok") možno exekúciu vykonať aj na podklade
vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.
Rozhodcovské konanie je alternatívny spôsob vo vzťahu ku klasickému súdnemu konaniu, ktorý sa

v rámci alternatívnych spôsobov v praxi vyskytuje najčastejšie. Klasickému súdnemu konaniu sa v
mnohých aspektoch podobá. Veľmi dôležitým rozdielom je skutočnosť, že rozhodcovský súd nie je v
postavení orgánu verejnej moci. Výstupným elementom rozhodcovského konania je rozhodnutie, čiže
rozhodcovský rozsudok. Rozhoduje sa ním nielen vo veci samej, ale aj v prípade schválenia zmieru
medzi účastníkmi konania. Rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným titulom, za predpokladu,

že nedošlo k jeho zrušeniu. Zákon o rozhodcovskom konaní totiž pripúšťa možnosť preskúmania
rozhodcovského rozsudku (iba tuzemského) civilným súdom. Také konanie možno začať iba na základe
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Prípady, kedy žalobu možno podať taxatívne vymedzuje
ust. § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom všetky prípady možno subsumovať pod
pojem procesné pochybenia. Podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá odkladný

účinok. Z dôvodu, aby sa žalobca prípadnej exekúcii vyhol je potrebné, aby zároveň podal návrh
na odklad vykonateľnosti. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že rozhodcovský rozsudok má
účinky právoplatného rozsudku súdu a je vykonateľný po uplynutí lehoty na plnenie, súd v prvom
rade poznamenáva, že žalovaný netvrdil a nepreukázal, že by podal návrh na začatie exekučného
konania na podklade uvedených rozhodcovských rozsudkov. Z pripojeného rozhodcovského rozsudku

sp.zn. 410/07/16 zo dňa 11.4.2017 Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských
arbitrážnych súdov, z.z.p.o. a rozhodcovského rozsudku sp.zn. 232/11/16 zo dňa 27.10.2017
Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov z.z.p.o. (č.l.
72 až 87), že nimi bola žalobkyňa skutočne zaviazaná na zaplatenie istiny s príslušenstvom. Súd je
povinný v prípade rozhodcovských rozsudkov skúmať, či tieto nezaväzujú účastníka rozhodcovského

konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým
mravom. Súd zmluvy o úvere zo dňa 28.3.2014 a 31.3.2014 uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným
vzhľadom na povahu zmluvných strán a čl. 2 písm. b) a c) Smernice rady 93/13/EHS posúdil ako
spotrebiteľské, ktorých súčasťou je aj rozhodcovská doložka ako súčasťou formulárovej zmluvy a
podľa názoru súdu je jej dojednanie neprijateľnou podmienkou v zmluve o možnosti rozhodovania

rozhodcovským súdom neprijateľnou podmienkou v zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. V
predmetnom prípade žalobkyňa nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej Zmluvy o
úvere ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Rozhodcovská doložka,ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu orgánom verejnej moci, teda štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku
si žalobkyňa ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie

s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Súd preto dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v oboch spotrebiteľských zmluvách
je nekalou podmienkou, ktorá nie je pre spotrebiteľa záväzná, na rozhodcovské rozsudky vydané na

základe neplatnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, neprihliadal, pretože takéto rozhodnutia
predstavujú nulitné právne akty, t.j. hľadí sa na ne akoby neexistovali.

43. Okrem toho si žalobkyňa uplatnila aj nárok na zákonný úrok z omeškania od podania žaloby do
zaplatenia. Pre určenie začiatku omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia je teda rozhodujúce
doručenie výzvy a uplynutie lehoty bez zbytočného odkladu odo dňa kedy bol dlžník veriteľom o plnenie

požiadaný. Pre začiatok omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia nestačí vedomosť subjektu
o tom, že sa na úkor iného obohatil. Bez kvalifikovanej výzvy k plneniu a k poskytnutiu lehoty k plneniu
nemôže začať omeškanie s vydaním bezdôvodného obohatenia. Z konštantnej judikatúry vyplýva, že
pre určenie začiatku omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia je rozhodujúce doručenie výzvy
k vydaniu bezdôvodného obohatenia subjektu, ktorý sa bezdôvodne obohatil a uplynutím lehoty bez

zbytočného odkladu od dátumu, kedy bol o vydanie požiadaný. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému
nebola zo strany žalobkyne doručená výzva k plneniu. V takomto prípade potom začína plynúť lehota
od doručenia žaloby žalovanému, ktorú je možné považovať za kvalifikovanú výzvu. Žalovanému
bola doručená žaloba až spolu s platobným rozkazom zo dňa 30.7.2019. Žalobu prevzal žalovaný
dňa 1.08.2019. Za preukázanú a kvalifikovanú výzvu k plneniu v prejednávanej veci je tak potrebné

považovať žalobu na začatie konania a omeškanie tak začína prvého dňa potom, čo bola žaloba
doručená žalovanému. Do omeškania sa žalovaný dostal dňa 2.08.2019, t.j. deň nasledujúci po doručení
žaloby. Z tohto dôvodu tak súd priznal žalobkyni nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
od 2.8.2019 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti vo vzťahu k úroku z omeškania žalobu zamietol.

44. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

47. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení

s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko
táto bola v konaní plne úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickejpodobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od podania žaloby do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o revolvingovom úvere č.

820006604 zo dňa 28.03.2014 na sumu 1.500,- Eur a zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500044631
zo dňa 31.03.2014 na sumu 660,- Eur. Predmetné zmluvy uzatvorila z dôvodu zlej finančnej situácie.
Pri uzatváraní jej zástupca žalovaného predložil zmluvné predtlače, ktoré podpísala bez toho, aby som
bližšie porozumela ich obsahu. Zástupca žalovaného mi jej oznámiť, že sa nemusí obávať, nakoľko ide
o štandardné zmluvy. Žalobkyňa poukázala na tom, že ide o spotrebiteľský vzťah, pričom predmetné

zmluvy musia obsahovať všetky náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch pre daný typ úveru
vyžaduje. Podľa jej názoru predmetné zmluvy neobsahujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z., a to podľa písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť a k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve č. 8200066604 je celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť uvedená vo výške 3.065,40 Eur. V zmluve č. 8500044631 je celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť uvedená vo výške 1.348,92 Eur. Žalovaný pri uvádzaní celkovej čiastky, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť však nepostupoval správne, nakoľko do nej nezahrnul poplatok za možnosťodkladu splátok úveru vo výške 222,95 Eur (bod 8.1 zmluvy č. 8200066604) a 98,21 Eur (bod 8.1
zmluvy č. 8500044631). Na základe uvedeného tak celková čiastka, ktorú žalobkyňa musela zaplatiť
predstavuje pri zmluve č. 8200066604 až 3.288,35 Eur a pri zmluve č. 8500044631 až 1.447,13 Eur.

Žalovaný v predmetných zmluvách uviedol chybne aj údaje o RPMN. V predmetných zmluvách sú
uvedené dva údaje o RPMN, čo už samo o sebe nezodpovedá zákonnej úprave a pôsobí pre mňa ako
spotrebiteľa zmätočne. V zmluve č. 8200066604 je uvedená RPMN vo výške 70,00 % (bod 5 zmluvy)
a 69,03 % (bod 6 zmluvy), pričom v skutočnosti RMPN predstavuje až 96,45 %. Treba zdôrazniť, že pri
ročnej úrokovej sadzbe úrokov vo výške 70,00 % nie je možné, aby RPMN bola nižšia a to vo výške

69,03 %, nakoľko v údaji o RPMN je premietnutá ročná úroková sadzba. V zmluve č. 8500044631 je
uvedená RPMN vo výške 70,02 % (bod 5 zmluvy) a 69,46 % (bod 6 zmluvy), pričom v skutočnosti
RMPN predstavuje až 96,50 %. Treba zdôrazniť, že pri ročnej úrokovej sadzbe úrokov vo výške 70,02
% nie je možné, aby RPMN bola nižšia a to vo výške 69,46 %, nakoľko v údaji o RPMN je premietnutá
ročná úroková sadzba. Vo vzťahu k písm. k) žalobkyňa uviedla, že v zmluve absentuje uvedený údaj,
a tak na základe nedostatku uvedených náležitosti je nutné považovať oba úvery za bezúročné a bez

poplatkov. Preto žalobkyňa tvrdila, že žalovanému bola povinná vrátiť sumy, ktoré som si od žalovaného
požičala. Žalovaný jej na základe zmluvy č. 8200066604 vyplatil sumu 1.277,05 € ( 1.500 € - 222,95
Eur) a na základe zmluvy č. 8500044631 vyplatil sumu 561,79 Eur (660 € - 98,21 €), nakoľko poplatky
uvedené v bode 8.1 predmetných zmluvách si hneď započítal na poskytnuté úvery podľa bodu 8.4 zmlúv.
Celkovo jej tak žalovaný poskytol sumu 1.838,84 Eur, pričom platbami mu žalobkyňa vrátila až sumu

4.025,72 € (zmluva č. 8200066604 suma 2.569,71 € a zmluva č. 8500044631 suma 1.456,01 €). Bez
právneho dôvodu žalovanému zaplatil sumu 2.186,88 Eur. Z dôvodu prípadného premlčania nároku sa
žalovaná domáha zaplatenia len sumy 433,70 €, čo predstavuje platby, ktoré žalovanému zaplatila
počnúc 08.08.2017 až doteraz. Z uvedenej sumy si uplatnila aj nárok na úrok z omeškania odo dňa
podania žaloby do zaplatenia.

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 30.7.2019, voči ktorému
podal dňa 12.8.2019 odpor, a tak súd uznesením zo dňa 22.8.2019 zrušil platobný rozkaz v celom
rozsahu. V podanom odpore (č.l. 41) žalovaný poprel nárok žalobkyne uplatnený titulom bezdôvodného
obohatenia. Uviedol, že tvrdenie o nesprávnej výške RPMN v zmluve neobstojí, nakoľko náklady podľa

dohody o poskytnutí služby nie sú súčasťou celkových nákladov podľa zákona. Uzavretie Dohody
o poskytovaní služieb bolo dobrovoľné (čo nespochybňuje ani žalobca) a nikdy nebolo podmienkou
na získanie úveru, preto ani odplata sa nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver, nakoľko v
zmysle § 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia príslušných je
uvedené:Celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátane

úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby,
aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Podľa ust. § 2 písm. i)

zákona č. 129/2010 Z.z. ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa
§ 19. Z ustanovenia písmena g) vyplýva, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítajú náklady,
ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Poskytnutá služba v
zmysle Dohody o jej poskytnutí je voliteľná. Ak by teda žalobca dohodu vôbec nepodpísal, táto by nikdy

nevznikla. Pokiaľ by odplata za poskytnuté služby bola zahrnutá do celkových nákladov, potom by taký
postup bol v rozpore so zákonom. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný vychádzal pri určení
celkovej čiastky na úhradu a pri výpočte RPMN zo správnych vstupných údajov.

4. Žalovaný sa k podanému žalobnému návrhu doručenému do vlastných rúk dňa 18.4.2017 vyjadril v

podaní doručenom súdu dňa 25.4.2017 (č.l. 127). Vo vyjadrení zdôraznil, že žaloba žalobkyne nemá
oporu v právnom poriadku. Vzťah bezdôvodného obohatenia je medzi účastníkmi osobitným vzťahom,
nie vzťahom spotrebiteľským. Na základe uvedené vzniesol námietku miestne nepríslušnosti Okresného
súdu Žilina a žiadal vec postúpiť Okresnému súdu Bratislava II. Vo vzťahu k RPMN žalovaný uviedol,
že tento údaj nie je zmluvnou podmienkou a že RPMN možno určiť až po schválení úveru. Poprel

tiež tvrdenia žalobkyne o nedostatku náležitosti zmluvy podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a zdôraznil,
že na uvedený zmluvný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného
v čase uzavretia zmluvy, t.j. v roku 2014. K nedostatku údaja podľa § 9 ods. 2 písm. f) uviedol, že
údaj o konečnej splatnosti úveru je uvedený v oznámení o schválení úveru a je tiež vymedzený dňomposlednej splátky úveru. Rovnako tvrdil, že zmluva obsahuje údaj podľa písm. k), t.j. výšku splátky,
termín jej splatnosti a počet splátok. Napriek tomu však poukázal na eurokomformný výklad tohto
ustanovenia zákona. Vo vzťahu k neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute konštatoval, že toto tvrdenie

popiera, nakoľko zmluvné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. K Dohode o poskytnutí
služby žalovaný poznamenal, že je dobrovoľná, nepovinná a žalobkyňa sa pre ňu rozhodla sama.
Rovnako sa preto odplata za poskytnutie služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN. V závere žalovaný
vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku z pohľadu uplynutia subjektívnej aj objektívnej
premlčacej lehoty. Vo vzťahu k absencii náležitosti podľa písm. k) poukázal na eurokomformný výklad

uvedeného ustanovenia na základe rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)
v rozsudku z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej a tiež
aktuálnej rozhodovacej činnosti vyšších súdnych autorít, najmä NS SR. Okrem toho žalovaný poukázal
na to, že nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, pretože o nároku žalovaného z oboch zmlúv
o revolvingovom úvere bolo právoplatne rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Tieto rozhodcovské
rozsudky neboli napadnuté žalobou o zrušenie podľa zákona č. 335/2014 Z.z. v zákonom určenej

lehote, ktorá má povahu prekluzívnej lehoty. K tvrdeniu žalobcu, že si uplatňuje len nepremlčaný nárok
žalovaný poznamenal, že ani toto tvrdenie nepovažuje žalovaný za dôvodné. V období 2 a menej rokov
pred podaním žaloby bola v prípade zmluvy č. 8200066604 uhradená suma 106,93 Eur, čiže suma
uplatňovaná nad túto čiastku je premlčanou a žalovaný toto premlčanie namieta. V závere preto žiadal
žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.

5. Dňa 9.9.2019 doručila vyjadrenie k odporu žalovaného vyjadrenie žalobkyňa (č.l. 101), v ktorom
zotrvala na podanej žalobe a uviedla, že konanie žalovaného pri poskytovaní úveru tým, že do celkových
nákladov spotrebiteľa a do výpočtu RPMN nezahrnie všetky poplatky spojené s poskytnutým úverom
(v danom prípade poplatok za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 222,95 Eur a 98,21 Eur) a

tieto poplatky skryje pod samostatnú dohodu o poskytnutí služby, čím mi následne znemožní dosiahnuť
reálnu predstavu o poskytovanom úvere zodpovedajúcu skutočnosti je nutné považovať za mimoriadne
závažnú nekalú obchodnú praktiku. Nezahrnutím poplatku za možnosť odkladu splátok úveru do
celkových nákladov a výpočtu RPMN išlo zo strany žalovaného o nekalú obchodnú praktiku, konanie
v rozpore s dobrými mravmi a konanie bez odbornej starostlivosti s tým, že ide o mimoriadne závažnú

nekalú činnosť, pretože žalobkyňa nemala zabezpečenú reálnu objektívnu možnosť porovnania úverov
z hľadiska výšky RPMN a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Vo vzťahu k
náležitostiam podľa písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. žalobkyňa poznamenala, že citovaný zákon
obsahoval takú úpravu v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorej zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovať najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. K námietke existencie

právoplatného rozhodnutia zaväzujúceho na plnenie žalobkyňa uviedla, že žalovaný poukazuje na
rozhodcovské rozsudky sp.zn. 410/07/16 zo dňa 11.04.2017 a sp.zn. 232/11/16 zo dňa 27.10.2017,
ktoré majú byť záväzné a je ich potrebné rešpektovať. K uvedenému uvádzam, že o predmetných
rozsudkoch nemám žiadnu vedomosť, pričom z ich obsahu vyplýva, že na ich vydanie nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu. Z predmetných rozsudkov vyplýva, že tieto založili svoju právomoc

na základe rozhodcovských zmlúv zo dňa 28.03.2014 a zo dňa 31.03.2014. Podľa ust. § 73 ods. 3
zákona č. 335/2014 Z. z o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v
čase jej uzavretia. Uvedené rozhodcovské zmluvy predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky a v
zmysle § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia sú neplatné. Následkom je skutočnosť, že

rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať
daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale
za nulitný právny akt. Rozhodnutie, vydané orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje
právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné (nulitný právny akt), teda z právneho
hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt sa hľadí tak, akoby neexistoval. K

námietke premlčania žalobkyňa konštatovala, že žalovaného argumentácia o tom, že v prípade zmluvy
č. 8200066604 bola v období 2 a menej rokov pred podaním žaloby zaplatená len suma 106,93 Eur,
neobstojí. Uvedené tvrdenie je však v rozpore s prehľadom platieb, ktoré mi žalovaný zaslal a ktoré
je súčasťou súdneho spisu. Z uvedeného prehľadu platieb vyplýva, že v období od 08.08.2017 do
08.12.2017 bola uhradená suma vo výške 257,31 Eur. Žaloba bola podaná na súde dňa 19.07.2019

teda v rámci tak dvojročnej subjektívnej lehoty ako aj trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Na základe
uvedeného námietku premlčania považovala za nedôvodnú.6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 27.9.2019 (č.l. 125), v
ktorom zotrval na svojej predošlej argumentácii so zdôraznením, že žalobkyňa uzatvárala dohodu o
poskytovaní služieb dobrovoľne, a tak poplatok v nej uvedený nemožno začleniť do celkových výšky

RPMN a celkových nákladov úveru ako tvrdí žalobkyňa.

7. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 23.10.2019 (č.l. 168) zotrvala na podanej žalobe a žiadala
jej vyhovieť.

8. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 13.1.2020, na ktorom vec prejednal a rozhodol
za účasti právny zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a jeho právnej
zástupkyne..Právna zástupkyňa žalovaného ospravedlnila svoju a žalovaného neúčasť na pojednávaní
v podaní doručenom súdu dňa 11.11.2019 a súhlasila s prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného.
Právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe a odkázal na svoje písomné vyjadrenia. Vo
vzťahu k rozhodcovským rozsudkom poukázal na to, že základe rozhodcovských zmlúv, zo dňa

28.03.2014 a zo dňa 31.03.2014, v zmysle § 73 ods. 3 zákona 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní je potrebné tieto rozhodcovské zmluvy posudzovať podľa právnej úpravy účinnej
v čase uzavretia, pričom predmetné rozhodcovské zmluvy podľa nášho názoru boli taktiež všeobecnými
súdmi posudzované a boli vyhodnotené v zmysle § 53 ods. 5 OZ ako neprimerané zmluvné podmienky,
nakoľko v zmysle Smernice rady 93/13 Európskeho hospodárskeho spoločemstva, v podmienkach

spotrebiteľských zmluvách nešlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a taktiež v zmysle
rozhodnutia NS SR zo dňa 30.09. 2015, sp.zn. 5Cdo/237/2013 aj keď rozhodcovská zmluva kvázi
obsahuje alternatívu, v konečnom dôsledku predstavuje neprijateľnú podmienku, nakoľko je podmienka
v neprospech spotrebiteľa. Z tohto dôvodu, keďže je rozhodcovská zmluva, alebo doložka neplatná,
nie daná právomoc rozhodcovského súdu a každé jeho rozhodnutie sa považuje za zdanlivé, nulitné.

Preto žiadal žalobe vyhovieť. Nad rámec žiadal, aby súd pripojil spisy Slovenského arbitrážneho
súdu zriadeného asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, so sídlom Krížna 56, Bratislava, a to
410/07/16 a 232/11/16. Súd na pojednávaní návrh na pripojenie uvedených spisov zamietol s ohľadom
na koncentračnú zásadu. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec
posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

9. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), Neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

13. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie.

15. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.16. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Podľa § 107 ods. 1 až 3 OZ:
1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

3)Aksúúčastnícineplatnejalebozrušenejzmluvypovinnínavzájomsivrátiťvšetko,čopodľanejdostali,
prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií,
daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

22. Podľa § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, celkovou čiastkou, ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 9 ods. 2 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

24. Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až l), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

25. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.28. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

29. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

30. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

32. V prvom rade súd konštatuje, že naliehavý právny záujem na podanej žalobe je daný, nakoľko
vyplýva priamo zo zákona. Súd ďalej konštatuje, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania

bezdôvodného obohatenia žalovaným, pričom ako prejudiciálnu otázku mal súd posúdiť bezúročnosť a
bezpoplatkovosť zmlúv o úvere. Žalobkyňa poukázala na rozpor tejto zmluvy zo zákonom č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a tiež všeobecne konštatovala, že konanie žalovaného pri uzatváraní
zmluvy predstavuje nekalé obchodné praktiky. Poukázala najmä na to, že na obe zmluvy je nutné
nahliadať ako na spotrebiteľské zmluvy, ktoré nemajú náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010

Zb. účinného v čase uzavretia zmluvy, a tak je úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov.

33. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa
31.3.2014 na základe žiadosti žalobkyne zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500044631 na sumu 660,-
Eur (č.l. 7). V zmysle bodu 13 sa žiadosť stáva riadnym vyplnením zmluvou o revolvingovom úvere. Na

základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 660,- Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala
splácať v 36 splátkach po 37,47 Eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 70,02 %, priemernej RPMN 46,30
%, poskytnutej čiastke revolvingu 377,70 Eur, predpokladanej RPMN pri revolvingu 70,02 % a ročnej
úrokovej sadzbe pri revolvingu 68,44 %. Podľa bodu 8 žalobkyňa pristúpila k dohode o poskytnutí služby,
v zmysle ktorej sa zaviazala na úhradu poplatku za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 98,21 Eur.

Titulom tohto úveru žalobkyňa uhradila žalobcovi sumu 1.456,01 Eur, čo vyplýva z prehľadu platieb na
č.l. 10.

34. Ďalej mal súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 28.3.2014 na základe žiadosti
žalobkyne zmluvu o revolvingovom úvere č. 820006604 na sumu 1.500,- Eur (č.l. 8). V zmysle bodu 13

sa žiadosť stáva riadnym vyplnením zmluvou o revolvingovom úvere. Na základe tejto zmluvy žalovaný
poskytol žalobkyni úver v sume 1.500,- Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 36 splátkach po
69,03 Eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 70 %, priemernej RPMN 46,30 %, poskytnutej čiastke revolvingu
858,31 Eur, predpokladanej RPMN pri revolvingu 56,09 % a ročnej úrokovej sadzbe pri revolvingu 68,44
%. Podľa bodu 8 žalobkyňa pristúpila k dohode o poskytnutí služby, v zmysle ktorej sa zaviazala na

úhradu poplatku za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 222,45 Eur. Titulom tohto úveru žalobkyňa
uhradila žalobcovi sumu 2.569,71 Eur, čo vyplýva z prehľadu platieb na č.l. 9.

35. Žalovaný v konaní namietal dôvodnosť žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia z viacerých
dôvodov. V prvom rade konštatoval, že úver nemožno považovať za bezúročný a poplatkov pre

nedostatok náležitosti podľa písm. j) a k), ďalej vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nároku na
zaplateniesumy106,93Eurapoukázalnaprávoplatnérozhodcovskérozsudky.Knáležitostipodľapísm.
j) poznamenal, že nemožno začleniť poplatok v zmysle dohody o službách do celkovej výšky RPMN
uvedenej v zmluve, nakoľko ide o samostatnú dohodu, ktorú žalobkyňa nebola nútená uzavrieť.

36. V prvom rade sa súd zaoberal vytýkaným nedostatkom samotných zmlúv o revolvingovom úvere. Na
základe ich preskúmania súd dospel k záveru, že v prípade zmluvy č. 8500044631 zo dňa 31.3.2014 na
sumu 660,- Eur je uvedená celková čiastka, ktorá má spotrebiteľ zaplatiť v sume 1.348,92 Eur a RPMN
70,02 %. V prípade zmluvy č. 820006604 zo dňa 28.3.2014 na sumu 1.500,- Eur je uvedená celková
čiastka, ktorá má spotrebiteľ zaplatiť v sume 3.065,40 Eur a RPMN 70 %. Súčasťou oboch zmlúv je

dohoda o poskytovaní služieb, ktorá obsahuje ďalší poplatok spojený s poskytnutím úveru, t.j. poplatok
za možnosť odkladu splátok úveru. V prípade zmluvy zo dňa 28.3.2014 ide o poplatok v sume 222,45
Eur a v prípade zmluvy zo dňa 31.3.2014 o poplatok v sume 98,21 Eur. O tieto sumy sa celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť zvýši. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskýchúveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v
súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov;

docelkovýchnákladovpatriaajnákladynadoplnkovéslužbysúvisiacesozmluvouoz.Zozneniazákona
jednoznačne vyplýva, že do celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť patria aj náklady na doplnkové
služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Argumentácia žalovaného o tom, že uvedená
dohoda o poskytnutí služieb bola dobrovoľná a úver by žalobkyňa mohla dostať aj bez toho neobstojí.
Ak by totiž nebola súčasťou každej zo zmlúv dohoda o poskytnutí služieb, údaj o RPMN a celkovej

čiastke, ktorú má spotrebiteľ uhradiť, by bol správny. V opačnom prípade, t.j. za podmienok, že dohoda
o poskytnutí služby je súčasťou zmluvy o úvere a priamo na ňu odkazuje a z nej vychádza, mal byť
poplatok za poskytnutie služieb zahrnutý do RPMN ako aj do samotnej výšky celkovej čiastky, ktorú
má spotrebiteľ uhradiť. Navyše, uvedenú žiadosť / zmluvu súd považuje za formulárovú zmluvu, pričom
nejde o individuálne dojednané zmluvné podmienky.

37. Nakoľko ide o nárok vyplývajú zo spotrebiteľského vzťahu súd sa ako predbežnou otázkou
zaoberal platnosťou jednotlivých ustanovení zmlúv o revolvingovom úvere ako aj ich náležitosťami.
Súd konštatuje, že pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu vychádzal z príslušných ustanovení
zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu
na základe predmetnej zmluvy je vzťahom občianskoprávnym a na predmetné zmluvy sa tak hľadí ako

na typové spotrebiteľské zmluvy. Súd má tak za to, že právny vzťah založený úverovými zmluvami je
potrebné kvalifikovať ako vzťah spotrebiteľský. Súd poukazuje na skutočnosť, že zmluvne „dojednaný“
úrok za poskytnutý úver vo výške 70 % za poskytnutý úver ročne je v rozpore s dobrými mravmi, pretože
niekoľkonásobneprevyšujepriemernéúrokovémierypodobnéhoúveruvčaseuzavretiazmluvyoúvere.
Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa

31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej
čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je
ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž
musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom.
Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak

dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Ak
dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39
Občianskeho zákonníka). Z totožného dôvodu súd považuje aj dojednanie o revolving za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 6 OZ, pričom v danom prípade revolving ani nebol čerpaný.

38. Ako teda vyplýva z obsahu spisu úroková miera dohodnutá medzi stranami sporu v spotrebiteľských
zmluvách podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor
s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Zmluvná odmena za poskytnutie oboch úverov a za poskytnutie
revolvingu je neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalobkyňa ako spotrebiteľ

musela z titulu oboch úverov reálne preplatiť viac ako 100 %.

39. Žalobkyňa tvrdila, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z.z., t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V prípade tohto argumentu žalobkyne súd konštatuje,
že po vydaní rozhodnutia vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, týkajúcej sa
eurokonformného výkladu smernice došlo k zmene právnej úpravy vo vzťahu k rozčleneniu splátok ich
výšky a splatnosti. Vo vzťahu k uvedenému súd poznamenáva, že v oboch zmluvách je síce určená
výška splátok, no zmluvy neobsahujú ustanovenia o samotnej splatnosti úveru. Je síce pravdou, že

nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). V prejednávanom prípade
však nežiada žalobca, aby zmluva obsahovala presný rozpis splátok. Aktuálna právna úprava rovnako
požaduje v § 9 ods. 2 písm. i), aby zmluva obsahovala výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (upravená bola v zmysle eurokomformného
výkladu). Preskúmavané zmluvy neobsahujú žiaden údaj o tom, kedy sú jednotlivé splátky splatné (ich
frekvenciu), t.j. neobsahujú, kedy je splatná prvá a každá ďalšia splátka. V súvislosti s tým súd poukazuje
na to, že v zmluvách tiež chýba údaj o dobe trvania zmluvy a o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9ods. 2 písm. f) citovaného zákona účinného v čase uzavretia zmluvy. Navyše súd poznamenáva, že aj
súčasná právna úprava požaduje v zmluvách údaj o dobe trvania zmluvy (písm. d)). Spotrebiteľ (v tomto
prípade žalobkyňa) musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek

matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru,
t.j. ktorým dňom. Zo samotnej zmluvy nevyplýva konečná splatnosť úveru a tiež nie je zrejmá ani z inej
listiny súvisiacej so zmluvami. Na základe uvedeného je tak zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje vyššie uvedené povinné náležitosti, ktorých nedostatok zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení
§ 11 ods. 1 sankcionuje tým, že takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

40.Vďalšomsasúdzaoberalnámietkoupremlčaniavznesenoužalovanýmvpodanomodpore,vktorom
tvrdil, že v období 2 a menej rokov pred podaním žaloby bola v prípade zmluvy č. 8200066604 uhradená
suma 106,93 Eur, čiže suma uplatňovaná nad túto čiastku je premlčanou a žalovaný toto premlčanie
namieta. Žalovaný toto svoje tvrdenie nijako neodôvodnil a nepreukázal. Naopak, zo žalobkyňou
predloženého prehľadu platieb titulom oboch zmlúv je zrejmé, že si žalobkyňa uplatňuje nárok na

uhradenie splátok až za obdobie od 08.08.2017 do 08.12.2017 bola uhradená suma vo výške 257,31 Eur
titulom zmluvy č. 8200066604. Titulom zmluvy č. 8500044631 sa domáhala zaplatenia splátok vo výške
176,39 Eur za obdobie od 08.08.2017 do 6.10.2017. Spolu suma bezdôvodného obohatenia predstavuje
433,70 Eur. Námietka premlčania tejto časti uplatneného nároku tak neobstojí, pretože žaloba bola
podaná na súde 22.7.2019, t.j. tak v dvojročnej subjektívnej ako aj trojročnej objektívnej premlčacej

lehote.

41.Nakoľkosúdkonštatoval,žeobezmluvysúbezúročnéabezpoplatkov,jezrejmé,ženárokžalobkyne
na vydanie bezdôvodného obohatenia za splátky uhradené za obdobie od 8.8.2017 v celkovej sume
433,70 Eur je dôvodný. Žalobkyňa s ohľadom na uvedené plnila bez právneho dôvodu, a tak má nárok

na vrátenie toho, o čo sa žalovaný obohatil. Súd preto žalobe v časti uplatnenej istiny vyhovel.

42. K námietke existencie právoplatného rozhodnutia zaväzujúceho na plnenie súd poznamenáva, že
rozhodcovský rozsudok ako výstupný element konania na rozhodcovskom súde možno okrem iného
ponímať aj ako exekučný titul. Podľa ust. § 41 ods.2 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného

poriadku v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok") možno exekúciu vykonať aj na podklade
vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.
Rozhodcovské konanie je alternatívny spôsob vo vzťahu ku klasickému súdnemu konaniu, ktorý sa
v rámci alternatívnych spôsobov v praxi vyskytuje najčastejšie. Klasickému súdnemu konaniu sa v
mnohých aspektoch podobá. Veľmi dôležitým rozdielom je skutočnosť, že rozhodcovský súd nie je v

postavení orgánu verejnej moci. Výstupným elementom rozhodcovského konania je rozhodnutie, čiže
rozhodcovský rozsudok. Rozhoduje sa ním nielen vo veci samej, ale aj v prípade schválenia zmieru
medzi účastníkmi konania. Rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným titulom, za predpokladu,
že nedošlo k jeho zrušeniu. Zákon o rozhodcovskom konaní totiž pripúšťa možnosť preskúmania
rozhodcovského rozsudku (iba tuzemského) civilným súdom. Také konanie možno začať iba na základe

žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Prípady, kedy žalobu možno podať taxatívne vymedzuje
ust. § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom všetky prípady možno subsumovať pod
pojem procesné pochybenia. Podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá odkladný
účinok. Z dôvodu, aby sa žalobca prípadnej exekúcii vyhol je potrebné, aby zároveň podal návrh
na odklad vykonateľnosti. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že rozhodcovský rozsudok má

účinky právoplatného rozsudku súdu a je vykonateľný po uplynutí lehoty na plnenie, súd v prvom
rade poznamenáva, že žalovaný netvrdil a nepreukázal, že by podal návrh na začatie exekučného
konania na podklade uvedených rozhodcovských rozsudkov. Z pripojeného rozhodcovského rozsudku
sp.zn. 410/07/16 zo dňa 11.4.2017 Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských
arbitrážnych súdov, z.z.p.o. a rozhodcovského rozsudku sp.zn. 232/11/16 zo dňa 27.10.2017

Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov z.z.p.o. (č.l.
72 až 87), že nimi bola žalobkyňa skutočne zaviazaná na zaplatenie istiny s príslušenstvom. Súd je
povinný v prípade rozhodcovských rozsudkov skúmať, či tieto nezaväzujú účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým
mravom. Súd zmluvy o úvere zo dňa 28.3.2014 a 31.3.2014 uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným

vzhľadom na povahu zmluvných strán a čl. 2 písm. b) a c) Smernice rady 93/13/EHS posúdil ako
spotrebiteľské, ktorých súčasťou je aj rozhodcovská doložka ako súčasťou formulárovej zmluvy a
podľa názoru súdu je jej dojednanie neprijateľnou podmienkou v zmluve o možnosti rozhodovania
rozhodcovským súdom neprijateľnou podmienkou v zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľomnachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. V
predmetnom prípade žalobkyňa nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej Zmluvy o
úvere ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Rozhodcovská doložka,

ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu orgánom verejnej moci, teda štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku
si žalobkyňa ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka nebola

dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Súd preto dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v oboch spotrebiteľských zmluvách
je nekalou podmienkou, ktorá nie je pre spotrebiteľa záväzná, na rozhodcovské rozsudky vydané na
základe neplatnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, neprihliadal, pretože takéto rozhodnutia
predstavujú nulitné právne akty, t.j. hľadí sa na ne akoby neexistovali.

43. Okrem toho si žalobkyňa uplatnila aj nárok na zákonný úrok z omeškania od podania žaloby do
zaplatenia. Pre určenie začiatku omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia je teda rozhodujúce
doručenie výzvy a uplynutie lehoty bez zbytočného odkladu odo dňa kedy bol dlžník veriteľom o plnenie
požiadaný. Pre začiatok omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia nestačí vedomosť subjektu
o tom, že sa na úkor iného obohatil. Bez kvalifikovanej výzvy k plneniu a k poskytnutiu lehoty k plneniu

nemôže začať omeškanie s vydaním bezdôvodného obohatenia. Z konštantnej judikatúry vyplýva, že
pre určenie začiatku omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia je rozhodujúce doručenie výzvy
k vydaniu bezdôvodného obohatenia subjektu, ktorý sa bezdôvodne obohatil a uplynutím lehoty bez
zbytočného odkladu od dátumu, kedy bol o vydanie požiadaný. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému
nebola zo strany žalobkyne doručená výzva k plneniu. V takomto prípade potom začína plynúť lehota

od doručenia žaloby žalovanému, ktorú je možné považovať za kvalifikovanú výzvu. Žalovanému
bola doručená žaloba až spolu s platobným rozkazom zo dňa 30.7.2019. Žalobu prevzal žalovaný
dňa 1.08.2019. Za preukázanú a kvalifikovanú výzvu k plneniu v prejednávanej veci je tak potrebné
považovať žalobu na začatie konania a omeškanie tak začína prvého dňa potom, čo bola žaloba
doručená žalovanému. Do omeškania sa žalovaný dostal dňa 2.08.2019, t.j. deň nasledujúci po doručení

žaloby. Z tohto dôvodu tak súd priznal žalobkyni nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
od 2.8.2019 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti vo vzťahu k úroku z omeškania žalobu zamietol.

44. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

47. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko
táto bola v konaní plne úspešná.