Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/160/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711215757
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7711215757.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu S.. R. V., R., X. X, proti žalovanej KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 3 757,25 € istiny s
prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 8C/144/2011-61 z 5.3.2012 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, a v rozsahu zrušenia v
r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 3 757,25 €
spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 1 807,50 € od 10.3.2010 do zaplatenia a zo sumy 1
749,75 € od 9.3.2011 do zaplatenia, náhradu trov právneho zast. 534,24 € „k rukám“ jeho zást. JUDr.
Radoslava Sotáka a súdny poplatok 225 € za žalobu na účet súdu, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

V odôvodnení reprodukoval podstatný obsah žaloby, písomného vyjadrenia žalovanej z 1.2. a 1.3.2012
a relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody z 21.10.2009, ďalej čo uviedol zást.
žalobcu a čo vypovedal žalobca na pojednávaní, čo oznámila žalobcovi žalovaná podľa oznámenia o
poistnom plnení z 26.2.2010 a z „22.2011“ a z čoho a za aké konanie bol uznaný vinným R. T. podľa
rozsudku 15T/111/2009 z 18.11.2009 Okresného súdu Michalovce. Vychádzajúc z bodu 2 Metodického
usmernenia žalovanej k likvidácii škôd na zdraví spôsobených prevádzkou motorového vozidla (ďalej

len vozidlo),§ 420 ods.1,§ 441,§ 517 ods.1,2,§ 822 a § 823 O. z.,§ 1 (uviedol, ako znie poznámka
pod čiarou k odkazu 1 v ods.2),§ 11 ods.7 a § 15 ods.1 zák.č.381/01 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,§ 3 nar.vl.č.87/95 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (účinného od 1.1.2009,§ 142 O. s.
p.,§ 2 ods.2 prvá veta a § 4 ods.2 písm. ch) zák.č.71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov (ich znenie citoval) konštatoval, že základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 13.5.2009 do 12.4.2011 určená vo výške 1 % a
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná - ako poistiteľ - v prípade poistenia
zodpovednosti R.. T. za škodu, ktorú spôsobil žalobcovi - ako poškodenému -, je povinná mu uhradiť
celú náhradu škody tak, ako ju vypočítala podľa oznámenia o poistnom plnení z 26.2.2010, t.j. 7 230 €
(bolestné) a z 22.2.2011, t.j. 6 999 € (sťaženie spoločenského uplatnenia), že žalobca, ako poškodený, si

uplatnil nárok na náhradu škodu priamo proti žalovanej, ako poistiteľovi, podľa § 15 ods.1 zák.č.381/01
Z. z., pričom žalovaná bola povinná vyplatiť náhradu škody žalobcovi, že podľa § 822 O. z. je však
žalovaná, ako poistiteľ, povinná za poisteného nahradiť škodu, za ktorú poistený zodpovedá, že poistený
R.. T. v tomto prípade zodpovedá poškodenému za spôsobenú škodu v plnom rozsahu a nemôže si
voči nemu uplatňovať pomerné zníženie škody podľa § 441 O. z., nakoľko za túto škodu nezodpovedá
podľa § 420 ods.1 O. z., poškodený totiž škodu nespôsobil porušením právnej povinnosti, keďže nemá

„právny“ predpismi uloženú povinnosť nenastupovať do vozidla, ktorého vodič je pod vplyvom alkoholu,
v jeho konaní teda chýba protiprávnosť jeho konania ako základný predpoklad jeho zodpovednosti zaškodu podľa § 420 ods.1 O. z., že škodu preto nezavinil poškodený ani len čiastočne, a poistený R.. T. ju
znáša v plnej výške sám a keďže poistený zodpovedá v tomto prípade za celú škodu, je aj žalovaná, ako
poistiteľ, povinná nahradiť poškodenému za poisteného celú škodu, keďže podľa § 822 O. z. poistiteľ je

povinný za poisteného nahradiť škodu, za ktorú zodpovedá, z tohto dôvodu žalovaná nebola oprávnená
znižovať poškodenému poistné plnenie o 25 % podľa § 441 O. z. a svojho metodického usmernenia. Z
uvedených dôvodov zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi rozdiel, o ktorý mu neoprávnene znížila poistné
plnenie, teda v prípade bolestného 1 807,50 €, a v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia 1 749,75
€. Vzhľadom „k tomu“, že mal zato, že žalobca neporušil žiadnu právnu povinnosť tým, že nastúpil do

vozidla, ktoré viedla osoba pod vplyvom alkoholu, nepovažoval za potrebné vo veci vypočuť svedkov
R.. T., D. O. D. L. L., ktorí mali preukázať okolnosti týkajúce sa toho, či žalobca vedel alebo nevedel,
že vodič vozidla bol pod vplyvom alkoholu. Z rovnakého dôvodu nevykonal ani dôkaz pripojením spisu
15T/111/2009avyžiadanímodbornéhovyjadreniaznalcazodborutoxikológia.Zároveňpriznalžalobcovi
úrok z omeškania zo sumy 1 807,50 € vo výške 9 % ročne od 10.3.2010 do zaplatenia, nakoľko od tohto
dňa bola žalovaná v omeškaní, vychádzajúc z toho, že bol povinná poskytnúť poistné plnenie podľa

§ 11 ods.7 zák.č.381/01 Z. z. do 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poskytnúť poistné plnenie, teda od 22.2.2010. Zároveň priznal žalobcovi úrok z omeškania
zo sumy 1 749,75 € vo výške 9 % ročne od 9.3.2011 do zaplatenia, nakoľko od tohto dňa bola žalovaná v
omeškaní, vychádzajúc z toho, že bola povinná poskytnúť poistné plnenie podľa § 11 ods.7 zák.č.381/01
Z. z. do 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné

plnenie, teda od 21.2.2011. Z tohto dôvodu žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 1 807,50 € od 25.2.2010 do 9.3.2010 a v časti úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
1 749,75 € od 25.2.2011 do 8.3.2011 zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.3 O. s. p. a
hoci žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, priznal mu plnú náhradu trov konania, pozostávajúcich
z trov právneho zast. advokátom JUDr. Sotákom vo výške 534,24 €, nakoľko neúspech žalobcu bol „v“

nepatrný v pomere k jeho úspechu. Priznal advokátovi odmenu za 4 úkony právnej služby podľa § 10
ods.1 a § 14 ods.1 písm. a),b) a c) vyhl.č.655/04 Z. z. - prevzatie a prípravu veci, písomné podanie na súd
-žalobuaúčasťnapojednávaní5.3.2012vovýškepo141,07€anepriznalmuodmenuvuvedenejvýške
za písomné podanie protistrane z 13.3.2010, ktorým ju vyzýval na zaplatenie žalovanej sumy, nakoľko
tento úkon bol vykonaný pred podaním žaloby na súd a nebol vykonaný v rámci súdneho konania, za

ktoré priznával žalobcovi náhradu trov. Uzavrel tiež, že podľa § 16 ods.3 cit. vyhl. patrí advokátovi režijný
paušál za 1 úkon 6,95 €, za 1 úkon 7,41 € a za 1 úkon 7,63 €. Podľa § 18 ods.3 cit. vyhl. zvyšoval celkovú
odmenu advokáta a režijný paušál, vo výške 445,20 €, o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, teda o
89,04 €. Vzhľadom „k tomu“, že žalobca je oslobodený od súdnych poplatkov a súd jeho žalobe vyhovel,
podľa § 2 ods.2 zák.č.71/92 Zb. zaviazal žalovanú na zaplatenie súdneho poplatku 225 € za žalobu.

Po oboznámení sa s obsahom rozsudku žalovaná podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie a
uviedla, že - ako vyplýva z obsahu rozsudku - predmetom konania bol nárok žalobcu na doplatenie
poistného plnenia, ktoré bolo znížené o 25 % z dôvodu jeho vedomého nastúpenia do vozidla,
ktoré viedla osoba pod vplyvom alkoholických nápojov a, že žalobca uplatnil svoj nárok dôvodiac, že
vodič nejavil žiadne známky požitia alkoholu a počas jazdy až do nehody si nevšimol na vodičovi

nič nezvyčajné, pričom počas jazdy si vybavoval svoje obchodné záležitosti. Poukázala na to, že v
písomnom podaní z 1.3.2012 navrhla vypočutie svedkov, ktorí mali objasniť správanie vodiča po nehode
a či toto javilo známky požitia alkoholických nápojov, ako aj odborné vyjadrenie k otázke možnosti
rozpoznať požitie alkoholických nápojov v danom prípade, že v zmysle rozsudku OS Michalovce
15T/111/2009 bol vodič R.. T. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1,2 písm. a)

Tr. zák. a z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.1 písm. c) Tr. zák., pričom
bolo preukázané, že vozidlo viedol po požití alkoholických nápojov s hladinou 2,11 promile alkoholu
v krvi a, že krátila poistné plnenie podľa bodu 2 svojho Metodického usmernenia z dôvodu spoluviny
poškodeného (žalobcu). Zastávala názor, že - na rozdiel od názoru súdu -, je dané porušenie zákonnej
povinnosti, konkrétne § 415 O. z. (citovala jeho znenie), že porušenie preventívnych povinností môže

byť dôvodom vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 O. z. a reprodukovala časť komentára v
ASPI k § 415 O. z. Citujúc znenie § 441 O. z., preto zastávala názor, že uvedené ust. jej Metodického
usmernenia má oporu v zák. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o tom, že si nevšimol, že vodič bol pod
vplyvom alkoholu, upriamila pozornosť odvolacieho súdu na rozsudok Krajského súdu v Prešove
5Co/52/2007,5Co/41/2007, v ktorom vo vzťahu k skutočnosti, že žalovaný v 1.rade mal v krvi minimálne

2 ‰ alkoholu uviedol: „Úvaha súdu prvého stupňa o tom, že je možné usudzovať, že hladina alkoholu u
žalovaného v 1.rade bola taká vysoká, že žalovaný v 2.rade nemohol mať vážnu pochybnosť o tom, či
žalovaný v 1.rade požíval alkoholické nápoje, zodpovedá pravidlám formálnej logiky. Záver, že požitie
alkoholických nápojov vo výške 2 ‰ musí byť zjavné aj bez dychovej skúške, je tiež na mieste“. Čo satýka skutočnosti, že súd zamietol vykonanie dôkazov ňou navrhnutých s odôvodnením, podľa ktorého
poškodený nespôsobil škodu porušením právnej povinnosti, uviedla, že - podľa jej názoru - nevykonaním
navrhovaných dôkazov je daný odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. c) O. s. p., že vychádzajúc z

uvedeného potom - podľa jej názoru - nemá opodstatnenie názor súdu, podľa ktorého žalobca neporušil
žiadnu právnu povinnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mala za to, že rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. a, že súd nevykonal
navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 205 ods.2 písm. c) O. s. p., a preto
navrhla zmeniť rozhodnutie a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalobcu zaviazať na úhradu trov

konania, resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaná len všeobecne cituje ust. na svoju obranu, avšak
neuviedla žiadnu významnú skutočnosť, ktorá by mohla znamenať zmenu alebo zrušenie rozhodnutia
súdu. Vo veci považoval za potrebné uviesť, že pokiaľ žalovaná uvádza, že mal vedomosť o požití
alkoholu, tak k tomu uviedol, že o tejto skutočnosti nepredložila jediný dôkaz, ide z jej strany len o
domnienku, ktorá nebola ničím preukázaná a, že je to ona, ktorá by mala uniesť dôkazné bremeno o

údajnom jeho spoluzavinení a preukázať vznik zodpovednosti za škodu, t.j. zavinený protiprávny úkon,
vznik škody a príčinnú súvislosť, naopak, on, ešte v čase, keď si neuplatňoval náhradu škody, vypovedal
pred vyšetrovateľom, že si nevšimol, aby vodič vozidla mal požité alkoholické nápoje a vysvetlil to aj
tým, že počas celej jazdy, ktorá v podstate trvala len pár minút si vybavoval svoje obchodné záležitosti,
že záver súdu je preto dostatočne logický a správny, a preto návrhy na dokazovanie správne nevykonal,

že navrhované dôkazy, či svedkovia Zolota a Vojtko, ktorí mali dôjsť na miesto nehody, videli na vodičovi
T.Č. známky požitia alkoholu by nič nové nepriniesli a ani nie sú pre toto konanie podstatné, nakoľko on
jasne uviedol, že s vodičom T. počas jazdy nekomunikoval a vybavoval si svoje záležitosti. Preto navrhol
rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a priznať náhradu trov odvolacieho konania za toto písomné
podanie vo výške 141,07 + Dph a režijný paušál 7,62 € + DPH.

Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol
právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom preskúmavaný.
Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že, nie sú podmienky na potvrdenie rozsudku

(§ 219), ani na jeho zmenu (§ 220), lebo súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, preto rozsudok podľa § 221 ods.1
písm. h),ods.2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého

stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci

boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 205 ods.2 písm. f)

O. s. p.] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú
aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo
aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach účastníkov konania). Keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj

právnejstránkenesprávne,pričompoužitiesprávnehoust.neznamenáibaopísaniejehodikcie,aleijeho
správne priradenie k zistenému skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať,
že súd prvého stupňa nepoužil správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí
také rozhodnutie iba zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Obidva žalovanou uplatnené odvolacie dôvody sú správne.

Súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k právnemu záveru, že R.. T. zodpovedá žalobcovi za
spôsobenúškoduvplnomrozsahuanemôžesivočižalobcoviuplatňovaťpomernézníženieškodypodľa
§ 441 O. z., nakoľko žalobca za túto škodu nezodpovedá podľa § 420 ods.1 O. z., lebo škodu nespôsobil
porušením právnej povinnosti, keďže nemá právnymi predpismi uloženú povinnosť nenastupovať dovozidla, ktorého vodič je pod vplyvom alkoholu, a teda v jeho konaní chýba protiprávnosť jeho konania
ako základný predpoklad jeho zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods.1 O. z. a, že škodu preto
nezavinil ani len čiastočne.

Podľa § 415 O. z. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.
Cit. ust. upravuje situáciu, keď škoda vznikla nielen následkom konania škodcu, ale k jej vzniku prispel aj
samotný poškodený a rozlišuje, či účasť poškodeného bola jedinou príčinou vzniku škody alebo, či bola
iba jednou z viacerých takýchto príčin a v takom prípade, ak účasť poškodeného bola iba jednou z príčin

škody, znáša ju poškodený pomerne, teda vzniká mu povinnosť, aby si hradil vzniknutú škodu, či už na
zdraví alebo na majetku sám a to podľa miery svojej účasti na spôsobení škody a náhrada škody sa v
tom prípade znižuje (o spomenutú mieru jeho účasti), pričom použitie tohto ust. prichádza do úvahy ako
v prípade zodpovednosti založenej na princípe zavinenia, tak aj v prípade objektívnej zodpovednosti.
Pre záver o zavinení poškodeného musia byť dané všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu, t. j. zavinený protiprávny úkon, ktorý - ako je to v prejednávanej veci - môže spočívať najmä

v porušení cit. § 415 O. z., vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. V konaní o náhradu škody je
súd povinný i bez návrhu skúmať, či sú dané dôvody pre obmedzenie zodpovednosti škodcu v dôsledku
spoluzavinenia poškodeného podľa § 441 O. z., preto záver súdu, že žalovaná si nemôže si uplatňovať
pomerné zníženie náhrady škody podľa cit. ust. je nesprávny.
So zreteľom na uvedené, treba preto urobiť záver, že žalobca mal právnym predpisom - § 415 O. z.

- uloženú povinnosť nenastupovať do vozidla, ktorého vodič (R.. T.) bol pod vplyvom alkoholu, lebo
vzhľadom na svoj vek a s ním spojené životné skúsenosti, ako aj svoje vzdelanie, musel si byť vedomý,
že pri riadení vozidla pod vplyvom alkoholu (bez ohľadu na výšku hladiny alkoholu v krvi vodiča vozidla -
R.. T.) môže dôjsť k dopravnej nehode, pri ktorej môže dôjsť aj k ublíženiu na jeho (žalobcovom) zdraví.
V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu - v súlade s vysloveným právnym názorom (§ 226 O. s.

p.) - vykonať žalovanou navrhnuté dôkazy a vo veci opätovne rozhodnúť.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.).
Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť z dôvodu, žeby porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho
súdneho konania (§ 9 ods.1 a § 10 ods.1 O. s. p.), lebo ak by rozhodol, porušil by právo účastníkov
konania na spravodlivý proces, keďže by im odoprel právo namietať správnosť jeho právneho názoru.

Podľa Čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU) ods.1 Ústavy Slovenskej republiky
(uverejnenej pod č.460/92 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov; ďalej len Ústava) každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa Čl.48 ods.2 Ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa Čl.6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.; ďalej len Dohovor) každý
má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach
alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť
vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v
záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu

považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť
konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa Čl.46 ods.1 Ústavy, ako aj právo podľa Čl.6 ods.1
Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie

rozhodnutia,pričomobsahprávanaspravodlivýsúdnyprocesnespočívalenvtom,žeosobámnemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je
i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ak je toto konanie v rozpore s
procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy.
O. s. p., podľa svojho § 1, upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby

bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na
zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem Čl.46 ods.1 Ústavy, Čl. 36 ods.1Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru zabezpečujú a vykonávajú
aj jednotlivé ust. O. s. p. a obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo
účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní.

Súd sa súčasne upozorňuje, že poučenie v písomnom vyhotovení je nesprávne, lebo napadnutý
rozsudok nebol vydaný na základe uznania nároku, ani pre zmeškanie.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.