Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218200709
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218200709.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: V. F., D.. XX. X. XXXX,
N. N. XX, N., zast. AK AGM partners, s.r.o., Hlavné námestie 3, Bratislava, proti žalovanému: Basler
Lebensversicherungs - Aktiengesellschaft, Ludwig-Erhard-Str. 22, Hamburg 204 59, Nemecko, Basler
Lebensversicherungs - AG, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Námestie SNP 15, Bratislava,

IČO: 35 951 770, zast. AK SKLEGAL s.r.o., Mostová 2, Bratislava, o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok a vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II z 26. júna 2019 č. k. 7C/5/2018- 240, takto

r o z h o d o l :

Výrok II. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka uvedená v
bode 23.2 Všeobecných poistných podmienok pre investičné životné poistenie EuroInvestRing FLS 07
01.10 v znení: „Vyhradzujeme si právo, v pravidelných intervaloch poplatky preveriť, prípadne stanoviť
ich novú primeranú výšku. O tejto skutočnosti Vás budeme informovať“, je neprijateľná, sa m e n í

tak, že žaloba sa v tejto častiz a m i e t a .
Výrok III. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie určil, že používanie Poistno-matematických
zásad a upozornení, ktoré nie sú súčasťou Poistnej zmluvy EuroInvestRing č. SKL 1.018.454 ani iných
zmluvných dokumentov súvisiacich s poistnou zmluvou a ktoré požadujú od spotrebiteľa úhradu
nákladov je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, sa m e n í tak, že žaloba sa v tejto časti z
a m i e t a .

Výrok IV. napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa používania
podmienok uvedených vo výrokoch II. a III. napadnutého rozsudku alebo podmienok s rovnakým
významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, sa z r u š u j e .

Výrok V. napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
519,60 eur, sa p o t v r d z u j e .

Výrok VI. napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, sa
p o t v r d z u j e .
Žiadnej zo strán sa nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 15,03 eur zastavil (výrok I.),
určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 23.2 Všeobecných poistných podmienok pre investičné
životné poistenie EuroInvestRing FLS 07 01.10 v znení: „Vyhradzujeme si právo v pravidelných

intervaloch poplatky preveriť, prípadne stanoviť ich novú primeranú výšku. O tejto skutočnosti Vás
budeme informovať“ je neprijateľná (výrok II.), určil, že používanie Poistno-matematických zásad a
upozornení, ktoré nie sú súčasťou Poistnej zmluvy I. Č.. Z. X.XXX.XXX ani iných zmluvnýchdokumentov súvisiacich s poistnou zmluvou a ktoré požadujú od spotrebiteľa úhradu nákladov, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou (výrok III.), žalovanému uložil povinnosť zdržať sa používania
podmienok uvedených vo výrokoch II., III. napadnutého rozsudku alebo podmienok s rovnakým

významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi (výrok IV.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni 519,60 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok V.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok
VI.) a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok VII.).
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 21. 12. 2010 uzavreli žalobkyňa a
žalovaný (v tom čase pod obchodným menom Deutscher Ring Lebensversicherung-AG, pobočka

poisťovne z iného členského štátu) poistnú zmluvu I. Č.. Z. X.XXX.XXX. Predmetom zmluvy bolo
investičné životné poistenie pre prípad smrti a pre prípad dožitia so začiatkom postenia 1.1.2011 a
s plánovaným koncom poistenia 1.1.2037. Podľa zmluvy keď sa poistená osoba dožije plánovaného
konca poistenia, vyplatí jej žalovaný finančnú hodnotu poistnej rezervy, ktorej výška závisí od celkovej
hodnoty všetkých pripísaných podielov investičných fondov a ich hodnota bude určená ku dňu konca
poistenia, minimálne bude vyplatená garantovaná suma vo výške 30.144,- eur. V prípade, že k

smrti poistenej osoby dôjde pred plánovaným koncom poistenia, ako garantované poistné plnenie bude
vyplatená výška splatného a zaplateného bežného poistného na hlavné poistenie. V prípade, že 105
% finančnej hodnoty poistnej rezervy prekročí garantované poistné plnenie pre prípad smrti, vyplatená
bude vyššia čiastka. Súčasťou poistnej zmluvy boli: návrh na uzavretie poistnej zmluvy, všeobecné
poistné podmienky pre investičné životné poistenie - EuroInvestRing, poistné podmienky pre úrazové

poistenie, všeobecné poistné podmienky (VPP) pre predbežnú poistnú ochranu v investičnom
životnom poistení EuroInvestRing, osobitné podmienky pre plánované navýšenie investičných životných
poistení (dynamika) bez opätovnej kontroly zdravotného, zmluvné dojednania o platbe poistného v
slovenských korunách, tabuľka poplatkov investičného životného poistenia a dojednania k spracovaniu
dát. Dňa 21.12.2010 uzatvorili žalobkyňa a žalovaný (v tom čase pod obchodným menom Deutscher

Ring Lebensversicherung-AG, pobočka poisťovne z iného členského štátu) poistnú zmluvu I. Č.. Z.
X.XXX.XXX. Predmetom zmluvy bolo investičné životné poistenie pre prípad smrti a pre prípad dožitia so
začiatkom postenia 1.1.2011 a plánovaným koncom poistenia 1.1.2037. Podľa zmluvy keď sa poistená
osoba dožije plánovaného konca poistenia, vyplatí jej žalovaný finančnú hodnotu poistnej rezervy, ktorej
výška závisí od celkovej hodnoty všetkých pripísaných podielov investičných fondov a ich hodnota bude

určená ku dňu konca poistenia, minimálne bude vyplatená garantovaná suma vo výške 30.144,- eur. V
prípade, že k smrti poistenej osoby dôjde pred plánovaným koncom poistenia, ako garantované poistné
plnenie bude vyplatená výška splatného a zaplateného bežného poistného na hlavné poistenie.
V prípade, že 105% finančnej hodnoty poistnej rezervy prekročí garantované poistné plnenie pre prípad
smrti, vyplatená bude vyššia čiastka. Súčasťou poistnej zmluvy boli: návrh na uzavretie poistnej zmluvy,

všeobecné poistné podmienky pre investičné životné poistenie - EuroInvestRing, poistné podmienky
pre úrazové poistenie, všeobecné poistné podmienky pre predbežnú poistnú ochranu v investičnom
životnom poistení EuroInvestRing, osobitné podmienky pre plánované navýšenie investičných životných
poistení (dynamika) bez opätovnej kontroly zdravotného, zmluvné dojednania o platbe poistného v
slovenských korunách, tabuľka poplatkov investičného životného poistenia a dojednania k spracovaniu

dát. Dňa 27.2.2017 žalobkyňa vypovedala poistnú zmluvu. Listom zo dňa 2.3.2017 žalovaný oznámil
žalobkyni, že jej poistenie zanikne uplynutím 6-týždňovej lehoty pred koncom poistného obdobia, t.
j. dňom 1. 5. 2017. Vzhľadom k tomu, že odkupná hodnota je závislá od vývoja podielových fondov,
nemôže žalovaný v danej chvíli presne vyčísliť hodnotu finančného plnenia. Listom zo dňa 4.5.2017
žalovanýoznámilžalobkyni,žejejpoisteniezaniklodňom1.5.2017.Odkupnáhodnotapredstavujesumu

1.565,89 eur a dlžné poistné 200,- eur. Výška finančného plnenia je teda 1.365,89 eur. Listom zo dňa
10.5.2017 oznámil žalovaný žalobkyni, že na poistnej zmluve bol vykonaný za obdobie od 1. 1. 2011 do
1.5.2017odpočettýchtonákladov:jednorazovétarifnénákladytzv.počiatočnénákladyvsume1.229,28
eur, bežné správne náklady v sume 305,20 eur, inkasné náklady v sume 118,40 eur, administratívne
náklady v sume 96,- eur, rizikové poistné pre prípad akejkoľvek smrti v sume 15,03 eur a jednorazový

stornopoplatok v sume 944,- eur.
3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Samotná žalobkyňa opakovane uvádzala, že
sa nedomáha určenia neplatnosti celej zmluvy, ale len určenia neplatnosti neprijateľných zmluvných
podmienok, ktoré zmluva obsahuje. To je aj v súlade so zásadou, ktorú by mali súdy pri svojom

rozhodovaní uplatňovať a to, že sa má uprednostňovať ponechanie zmluvy v platnosti pred vyslovením
jej neplatnosti. Súd sa preto zameral na posúdenie jednotlivých zmluvných podmienok a to najmä tých,
na ktoré poukázala žalobkyňa. Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou
zmluvou. Žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inejpodnikateľskej činnosti. Žalobkyňa naopak pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na všetky spotrebiteľské zmluvy bez ohľadu
na to, či sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom prípadne Obchodnom zákonníku, sa vzťahujú

ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preto pri posudzovaní toho, či zmluva obsahuje
neprijateľné podmienky je potrebné vždy skúmať, či zmluvné podmienky nie sú v rozpore s
jednotlivými ustanoveniami § 53 OZ a to bez ohľadu na to, aké predpísané náležitosti majú jednotlivé
typy zmlúv, v tomto prípade konkrétne poistná zmluva. Teda aj pre poistnú zmluvu (ako pre všetky
spotrebiteľské zmluvy) platí, že nemôže požadovať od spotrebiteľa plnenie, s ktorým nemal možnosť sa

oboznámiť pred uzavretím zmluvy (§ 53 ods. 4 písm. a/ OZ). Pri výpočte odkupnej hodnoty žalovaný
odpočítal okrem iného bežné správne náklady v sume 305,20 eur, inkasné náklady v sume 118,40 eur a
administratívne náklady v sume 96,- eur. Súd žiadal od žalovaného, aby mu oznámil, na základe ktorých
ustanovení zmluvy, prípadne VPP alebo iných príloh či súčastí zmluvy, boli účtované tieto náklady a
ako bola určená ich výška. Žalovaný iba poukázal na ust. bodu 18.3 VPP, toto ustanovenie však iba
uvádza, že vznikajú ďalšie náklady na správu poistnej zmluvy a príkladmo vymenúva niektoré druhy

nákladov, avšak neuvádza ich výšku ani spôsob určenia ich výšky. Z „Nezáväzného vzorového výpočtu
vývojaVášhoinvestičnéhoživotnéhopoisteniaktorýbolpredloženýžalobkyni,sajednotlivénákladyaich
výška už vôbec nedajú určiť. Súčasťou poistnej zmluvy bola Tabuľka poplatkov investičného životného
poistenia, ktorá však neuvádzala správne náklady, inkasné náklady ani administratívne náklady. Poistno
- matematické zásady a upozornenia súčasťou poistnej zmluvy neboli a žalovaný ani nepopieral, že

žalobkyni neboli predložené. Práve v týchto Poistno - matematických zásadách a upozorneniach sú
však upravené ďalšie poplatky resp. náklady, ktoré mal žalovaný účtovať žalobkyni. Z uvedeného je
možnéuzavrieť,žepokiaľžalovanýúčtovalžalobkynibežnésprávnenákladyvsume305,20eur,inkasné
náklady v sume 118,40 eur a administratívne náklady v sume 96,- eur, išlo o plnenie, s ktorým sa
žalobkyňa nemala možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Jedná sa teda o neprijateľnú zmluvnú

podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. a/ OZ, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v ods. III. výroku
rozsudku. Keďže neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné, zároveň toto plnenie v celkovej sume
519,60 eur (305,20 eur + 118,40 eur + 96,- eur) predstavuje bezdôvodné obohatenie, nakoľko ide o
plnenie z neplatného právneho úkonu (§ 451 ods. 2 OZ), ktoré je žalovaný povinný žalobkyni vydať.
4.S námietkou premlčania uplatnenou žalovaným sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého

rozsudku vysporiadal nasledovne: „Pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd dospel k záveru,
že nie je dôvodná. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a
kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa názoru súdu sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení
najskôr z listu žalovaného zo dňa 10.2017, nakoľko dovtedy nemohla mať o týchto nákladoch a ich

výške vedomosť (z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku). Keďže žaloba bola podaná na
súd dňa 29. 1. 2018, je zrejmé, že bola podaná pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.
Podľa §107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Keďže žalovaný neuviedol, akým spôsobom určil výšku jednotlivých nákladov, a teda ani to, kedy ich

žalobkyni zaúčtoval, dá sa ťažko určiť, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Súd sa však stotožnil
s názorom žalobkyne, že sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie, keďže žalovaný úmyselne
nepredložil žalobkyni Poistno - matematické zásady a upozornenia a neinformoval (neoboznámil) ju teda
pred uzatvorením zmluvy o výške jednotlivých nákladov. Teda pokiaľ by aj boli tieto poplatky účtované
žalobkyni počas celého trvania zmluvy (od 1. 1. 2011) na mesačnej báze, keďže žaloba bola podaná

dňa 29.1.2018, je zrejmé, že bola podaná pred uplynutím desaťročnej objektívnej premlčacej doby. “

5. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v bode 23.2 Všeobecných poistných podmienok pre
investičné životné poistenie EuroInvestRing FLS 07 01. 10 súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol: „Súd dospel k záveru, že aj zmluvná podmienka uvedená v bode 23.2

Všeobecných poistných podmienok pre investičné životné poistenie EuroInvestRing FLS 07 01.10 v
znení: „Vyhradzujeme si právo v pravidelných intervaloch poplatky preveriť, prípadne stanoviť ich novú
primeranú výšku. O tejto skutočnosti Vás budeme informovať“ je neprijateľná. A to z dôvodu, že je v
rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. i/ OZ, keďže umožňuje žalovanému jednostranne zmeniť zmluvné
podmienky (poplatky) bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Bod 23.2 VPP totiž neuvádza žiadne dôvody,

ktoré by mali odôvodňovať takýto postup žalovaného. Na uvedenú zmluvnú podmienku nie je možné
aplikovať ani výnimku uvedenú v § 53 ods. 11 písm. a/ OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy ( teraz
§ 53 ods. 14 písm.a/ OZ ), keďže je zrejmé, že výška jednotlivých nákladov resp. poplatkov, ktoré boli
žalobkyni účtované, nebola ovplyvnená pohybom kurzov a indexov na regulovanom trhu. Zo zneniajednotlivých zmluvných podmienok jednoznačne vyplýva, že ide buď o tzv. paušálne náklady alebo sa
ich výška odvíja (je určená percentom) z plateného poistného, ktorého výška je určená vopred. Ani na
otázku súdu, na ktorú z položiek uvedených v liste žalovaného zo dňa 10.5. 2017 mal vplyv pohyb kurzov

a indexov na regulovanom trhu, toto žalovaný neuviedol. Pokiaľ sa táto zmluvná podmienka mala týkať
len poplatkov uvedených v ust. bodu 23.1 VPP (čo však zo znenia tohto bodu jednoznačne nevyplýva,
nakoľko sa v ňom hovorí o správnych nákladoch a sú tam iba príkladmo vymenované niektoré druhy
poplatkov ), platí to čo bolo uvedené vyššie, že teda ani tieto nemôže žalovaný meniť bez dôvodu
uvedeného v zmluve. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v ods. II. výroku rozsudku. “

6. Výrok IV. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie odôvodnil tým, že keďže niektoré zmluvné
podmienky používané žalovaným boli určené za neprijateľné (ods. II. a III. výroku napadnutého
rozsudku), zároveň bolo potrebné v súlade s § 53a ods. 1 Obč. zák. rozhodnúť o povinnosti
žalovanéhozdržaťsapoužívaniatýchtopodmienokalebopodmienoksrovnakýmvýznamomvzmluvách
so všetkými spotrebiteľmi.

7. Súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že „Tabuľka
poplatkov investičného životného poistenia GBTB 01.10“, ktorá neobsahuje presný a úplný výpočet
nákladov poistnej zmluvy EuroInvestRing číslo SKL 1.018.454 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že nie je nevyhnutne nutné, aby všetky náklady
poistnej zmluvy boli uvedené v jednej tabuľke a to aj keby to bolo pre spotrebiteľa praktickejšie. Podľa

súdu prvej inštancie podstatné je, aby spotrebiteľ mal možnosť sa oboznámiť pred uzavretím zmluvy so
všetkými plneniami, ktoré bude od neho dodávateľ požadovať, pričom nie je nevyhnutné, aby to bolo
uvedené na jednom mieste zmluvy. Nie je teda podľa názoru súdu prvej inštancie v rozpore so zákonom,
pokiaľ sú náklady uvedené vo viacerých častiach zmluvy za predpokladu, že spotrebiteľ mal možnosť
sa s nimi oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

8. Žalobkyňa mala tiež za to, že náklady na uzavretie poistnej zmluvy sú v zmluve neurčité, keďže
ich výšku resp. spôsob výpočtu nie je možné určiť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol: „Podľa bodu 18.1 VPP uzatváranie poistných zmlúv je spojené s
nákladmi. Tieto náklady na uzatvorenie poistnej zmluvy sú paušálne zohľadnené v kalkulácii tarify a
preto nie sú účtované osobitne. Zúčtovanie nákladov na uzatvorenie poistnej zmluvy prebieha v súlade

s pravidlami výkonu dozoru nad poisťovacou činnosťou s ohľadom na platné predpisy účtovania, ktorým
Deutscher Ring Lebensversicherung AG organizačná zložka podlieha. Na základe uvedeného postupu
budú prvé platby poistného určené na krytie časti nákladov na uzatvorenie poistnej zmluvy a predaj,
pokiaľ toto poistné už nebolo určené na krytie nákladov z poistnej udalosti alebo na krytie správnych
nákladov v danom poistnom období. Takýmto spôsobom splácaná suma je ohraničená na 4 % z Vášho,

počas doby platenia splatného poistného. Žalovaný zaúčtoval žalobkyni tzv. počiatočné náklady v sume
1.229,28 eur, čo predstavuje necelé 4 % z celkového poistného, ktoré mala žalobkyňa počas trvania
zmluvyzaplatiť.AjkeďsavpredmetnomustanoveníVPPhovoríočastinákladovnauzatvoreniepoistnej
zmluvy, ktoré majú byť najviac 4 % z celkového poistného, v skutočnosti žalovaný neúčtoval žalobkyni
viac (ale dokonca o trochu menej ), preto v danom prípade nešlo o plnenie, s ktorým by nebola žalobkyňa

oboznámená, nakoľko vyplýva priamo zo zmluvy resp. VPP, ktoré boli súčasťou poistnej zmluvy, teda
žalobkyňa sa mohla pred uzatvorením zmluvy oboznámiť s tým, že žalovaný jej bude tieto náklady
účtovať,akoajsospôsobomichvýpočtu.Žalobkynibolatedaexistencianákladovspojenýchsuzavretím
poistnej zmluvy od začiatku známa (zo zmluvy a jej súčastí). Z VPP tiež vyplýva, že z dôvodu účtovania
nákladov spojených s uzavretím poistnej zmluvy, počas prvých dvoch rokov poistenia nie je k dispozícii

žiadna odkupná hodnota. “
9. Pokiaľ ide o názor žalobkyne, že účtovanie jednorazového poplatku pri predčasnom ukončení zmluvy
je v rozpore s dobrými mravmi, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol:
„V súvislosti s jednorazovým poplatkom pri predčasnom ukončení zmluvy žalobkyňa uviedla, že
konštrukcia poistného produktu, ktorú zmluva obsahuje je taká, že sa v podstate nejedná o

poistenie, ale o akési ukladanie poistného na účet žalovaného. Poistná funkcia zmluvy je minimálna,
primárnou funkciou bolo investovanie finančných prostriedkov, a preto považuje žalobkyňa pokutu pri
odstúpení od zmluvy za neprijateľnú podmienku, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi. V produktoch
určených na investovanie finančných prostriedkov takýto typ zmluvnej pokuty neexistuje. K tomu už
súd vyššie uviedol, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu plnila aj poistnú funkciu (obsahovala

krytie dvoch poistných rizík). Žiaden právny predpis nestanovuje, aký podiel má mať pri investičnom
životnom poistení poistenie a aký investovanie. Nie je teda dôvod považovať zmluvu uzatvorenú
medzi stranami sporu za produkt určený iba na sporenie alebo investovanie. Súd tiež už uviedol,
že jednorazový poplatok pri predčasnom ukončení zmluvy nemožno nevyhnutne vnímať ako sankciuza predčasné ukončenie zmluvy, ale sa jedná o súčasť výpočtu odbytného (nevyhnutné náklady za
predčasné ukončenie poistenia). Obdobný poplatok si účtujú aj iné poisťovne. Súd sa teda nestotožňuje
s názorom žalobkyne, že by účtovanie tohto poplatku bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Pokiaľ teda ide o náklady spojené s uzavretím poistnej zmluvy ako aj o jednorazový poplatok pri
predčasnom ukončení zmluvy, ich spoločným znakom je, že žalovaný ich účtoval v súlade s VPP,
z ktorých vyplýva aj spôsob určenia ich výšky, ktorý je dostatočne zrozumiteľný aj pre priemerného
spotrebiteľa. Nejednalo sa teda o plnenia, s ktorými by žalobkyňa nemala možnosť sa oboznámiť pred
uzavretím zmluvy. Tieto náklady resp. poplatky sa môžu javiť vysoké iba v prípade, že došlo k ukončeniu

zmluvy po pomerne krátkom čase jej trvania. Pokiaľ ide o jednorazový poplatok pri predčasnom
ukončení zmluvy, tento sa každý rok (resp. každý mesiac) trvania zmluvy znižuje. V danom prípade
zmluva trvala od 1.1.2011 do 1.5.2017, avšak žalobkyňa platila poistné iba za obdobie od 1.1.2011
do 1.3.2014 a od 1.3.2017 do 1.5.2017, teda niečo vyše tri roky (40 mesiacov ). Za uvedené obdobie
vyplatil žalovaný žalobkyni zhodnotenie vo výške 273,80 eur (podľa uvedenia samotnej žalobkyne).
Počiatočné náklady spojené s uzavretím poistnej zmluvy v podstate predstavujú cenu služby resp.

cenu plnenia, ktoré je predmetom zmluvy a ako na také sa teda na ne nevzťahuje ustanovenie o tom,
že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky ),
pokiaľ táto zmluvná podmienka bola vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne, čo v danom prípade podľa
názoru súdu bola. Žalovaný tiež preukázal, že počiatočné náklady (tzv. provízne) ako aj jednorazový

poplatok pri predčasnom ukončení poistnej zmluvy účtujú aj iné poisťovne na našom trhu. Pokiaľ sa teda
žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume rovnajúcej sa aj počiatočným nákladom
(1.229,28 eur) a jednorazovému stornopoplatku (944,- eur), súd v tejto časti jej žalobu zamietol, nakoľko
sa nejednalo o plnenie, s ktorým by sa žalobkyňa nemohla oboznámiť pred uzatvorením zmluvy, ani
o plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ani o plnenie, ktorého vyžadovanie by bolo v

rozpore s dobrými mravmi. “
10. Na záver súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Na záver ešte súd
uvádza, že z celkovej argumentácie žalobkyne je možné vyvodiť, že zásadným dôvodom podania žaloby
bolo najmä to, že po niekoľkých rokoch trvania zmluvy dospela k záveru, že zmluva je pre ňu nevýhodná.
Súd však má za to, že nie je možné spochybňovať prípadne napádať platnosť zmluvy alebo jej častí len

z dôvodu, že sa jednej zo zmluvných strán začne javiť po niekoľkých rokoch od jej uzatvorenia pre ňu
z nejakého dôvodu nevýhodná, najmä pokiaľ sa mala táto zmluvná strana možnosť oboznámiť sa s
podmienkami zmluvy pred jej uzatvorením (čo v tomto prípade žalobkyňa mala, okrem obsahu Poistno
- matematických zásad a upozornení). Naviac v danom prípade sa ani nedá povedať, že by zmluva
bola pre klienta nevýhodná. Ako už bolo uvedené vyššie, výnos z investičného životného poistenia sa

dá určiť len v momente ukončenia zmluvného vzťahu, pričom investičné životné poistenia sa väčšinou
uzatvárajú na dlhšiu dobu ( v danom prípade to bolo na 26 rokov ). Samotná žalobkyňa uviedla, že jej
žalovaný po ukončení zmluvy vyplatil zhodnotenie vo výške 273,80 eur. Aj jeden zo svedkov (M. A.),
ktorých výpovede založila do spisu žalobkyňa (z konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V
pod sp. zn. 56Csp/107/2016) uviedol, že zhodnotenie prostriedkov na tomto produkte bolo možné aj pri

všetkých poplatkoch, ktoré boli v zmluve, a to v prípade, ak by zmluva trvala dlhšiu dobu. “
11. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vyššie. O nároku
na náhradu trov konania súd prvej inštancie vzhľadom na čiastočný úspech a neúspech oboch strán
rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p.
12. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok, ktorým bola žaloba vo

zvyšku zamietnutá. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že predmetná poistná
zmluva neobsahuje krytie žiadnych poistných rizík okrem vrátenia zaplateného poistného v prípade smrti
a teda plní poistnú funkciu iba v zanedbateľnom rozsahu. Podľa žalobkyne nie je správna argumentácia
súdu prvej inštancie, že nie je nevyhnutne nutné, aby všetky náklady poistnej zmluvy boli uvedené

v jednej tabuľke. Táto tabuľka, ktorá sa nachádza na strane 18 VPP neobsahuje žiadne pravidelne
účtované poplatky a nezmieňuje sa ani o existencii nákladov spojených s uzavretím zmluvy. Žalovaný
tak žalobkyňu zavádzal, keď u nej evokoval mylnú predstavu, že táto tabuľka obsahuje výpočet
nákladov poistnej zmluvy. V rozpore s touto domnienkou však tabuľka neponúka spotrebiteľovi
žiadnu relevantnú informáciu o nákladoch spojených s uzavretím, resp. s prevádzkou poistnej zmluvy.

Osobitné poplatky sú naopak uvedené v Poistno - matematických zásadách a upozorneniach, ktoré -
ako to konštatoval súd prvej inštancie - neboli súčasťou poistnej zmluvy. Táto tabuľka preto predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ ide o jednorazový poplatok žalobkyňa v odvolaní uviedla. „Súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia pod bodom 55 uviedol, že jednorazový poplatok pri predčasnomukončení zmluvy nemožno nevyhnutne vnímať ako sankciu za predčasné ukončenie zmluvy, ale sa
jedná o súčasť výpočtu odbytného (nevyhnutné náklady na predčasné ukončenie poistenia). K tejto
súvislosti žalobca uvádza, že ako už uviedol, dožitie nie je skutočným poistným rizikom. Riziko smrti

stálo za celú dobu poistenia 15,03 eur (voči zaplatenej sume 3.800 eur). Vzhľadom k tomu žalobcovi
nie je zrejmé, aké „nevyhnutné náklady za predčasné ukončenie poistenia" žalovanému vznikli, keď
zmluva skoro žiadne poistenie neobsahovala. Poistnú zmluvu je potrebné posudzovať ako celok, pričom
v tomto prípade ide jednoznačne o pokutu za ukončenie spotrebiteľskej zmluvy. Súd síce konštatoval,
že poistná zmluva obsahovala skutočnosť, že jednorazový poplatok bude žalobcovi účtovaný, ako aj

spôsobjehovýpočtu.Žalobcavšakzastávanázor,žepoistnépodmienkyohľadnevýpočtutohtopoplatku
sú formulované spôsobom, ktorému bežný spotrebiteľ nie je schopný porozumieť, ani určiť na ich
základe skutočnú výšku sankcie, ktorú je povinný uhradiť. Pokuta pri odstúpení od zmluvy zároveň nie je
uvedená v Tabuľke poplatkov investičného životného poistenia. Predmetná zmluva neplní takmer žiadnu
poistnú funkciu, keďže jej primárnym účelom bolo kumulovanie finančných prostriedkov. Účtovanie
jednorazového poplatku, teda pokuty pri odstúpení od zmluvy, je tak jasne v rozpore s dobrými mravmi,

nakoľko jeho výška je neprimeraná a nedôvodná a žalobcovi bol tak jasne účtovaný v jeho neprospech.
Podľa žalobkyne nie je správny ani výrok o nároku na náhradu trov konania, v tejto súvislosti žalobkyňa
v odvolaní uviedla: „Čo sa týka výroku súd o tom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania, žalobca zastáva názor, že pomer úspechu a neúspechu v konaní na strane žalobcu a
žalovaného nebol rovnaký. Žalobca bol v prevažnej časti v spore procesné úspešný, vzhľadom k čomu

mu súd mal priznať voči žalovanému právo na náhradu trov konania. Nakoľko nebola splnená zásada
rovnakých čiastkových úspechov, žalobca súčasne s podaním odvolaním napáda aj výrok súdu,
ktorým súd rozhodol o tom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a požaduje, aby
súd priznal tento nárok voči žalovanému žalobcovi.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie i žalovaný a napadol ním výrok, ktorým bolo

žalobe vyhovené. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku zmenil tak, že žalobu zamietne. V odvolaní uviedol: „Prvostupňový súd ignoroval skutočnosť, že
o celkových nákladoch zmluvy (teda o počiatočných nákladoch, priebežných nákladoch aj výstupných
nákladoch v ich súčte ) bola žalobkyňa informovaná vopred formou vzorového výpočtu vývoja jej IŽP. V
bode 47 odôvodnenia rozsudku prvostupňový súd uviedol, že z tohto vzorového výpočtu sa „jednotlivé

náklady a ich výska už vôbec nedajú určiť“. Prvostupňový súd teda akceptoval argumentáciu žalobcu,
že pre transparentnosť nákladov je potrebné, aby všetky poplatky boli spotrebiteľovi prezentované
rozkľúčované, každý poplatok mal byť prezentovaný jednotlivo, nie len celkový náklad (súčet poplatkov).
Tento názor prvostupňového súdu je však rozpore s ekonomickými pravidlami a praxou na trhu,
ako aj v rozpore s právnymi predpismi. Cena tovaru a služieb sa na trhu neprezentuje rozkľúčovaná

na jednotlivé zložky (náklady na materiálové vstupy, náklady na mzdy, marža j, ale len ako jedna
výsledná suma. Zverejňovanie rozklúčovanej ceny tovaru by bolo v rozpore s predpismi na ochranu
hospodárskej súťaže, pretože by umožnilo konkurentom zosúladiť svoje ceny (kartelové dohody).
Prvostupňový súd nezohľadnil ustanovenie § 53 ods. 12 Obč. zák., podľa ktorého ..neprijateľnosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva

uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na
všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu. Požiadavka na rozkľúčovanie ceny IŽP je umelá
konštrukcia, ktorú vo svojich blogoch prezentoval O.. L.. A. Y. a je ideovým základom už viac ako 15
súdnychsporov,ktoréprotižalovanémuvmenerôznychklientovvedieprávnyzástupcažalobkyne,často
za účasti občianskeho združenia na ochranu spotrebiteľov, v mene ktorého koná pán Y.. Podnikanie

v poisťovníctve je regulované slovenskými právnymi predpismi ako aj právnymi predpismi Európskej
únie. Tieto právne predpisy boli prijaté v ostatných rokoch r e sp. nadobudnú účinnosť až po roku
2020. Ako sme preukázali v prvostupňovom konaní, žiadny z týchto národných alebo európskych
predpisov neobsahuje požiadavku rozkľúčovania poplatkov v IŽP. Práve naopak, tieto právne predpisy
vyžadujú, aby boli spotrebitelia informovaní o celkových (súhrnných) nákladoch IŽP. V

prvostupňovom konaní sme poukázali na smernicu EU č. 2009/138/EHS, ktorá vyžadovala od poisťovní,
aby predkladali spotrebiteľom presne taký vzorový výpočet, aký aj žalovaný poskytol žalobkyni pred
uzavretím zmluvy. Rovnako ďalší predpis, nariadenie EÚ č. 1286/2014 vyžaduje, aby od roku 2018 boli
náklady IŽP prezentované vo forme súhrnných ukazovateľov týchto nákladov v tzv. KID dokumente. V
prvostupňovom konaní sme predložili stanovisko Národnej banky Slovenska v pripomienkovom konaní

LP-2018-163 k návrhu vyhlášky Ministerstva financií SR. ktoré pripravuje vzorový informačný formulár
pre poisťovne, ktorý by mal platiť od roku 2020. NBS zastáva názor, že „najlepšou informačnou
hodnotou pre klienta je informácia o viacerých výkonnostných scenároch (podobne je tomu tak pri
KID dokumente ), ktoré by však boli individualizované na parametre klienta a dávali by mu komplexnýobraz o tom, aký potenciál zisku, ako aj straty, má investičná zložka produktu. Zároveň sme toho
názoru, že uvedené informácie by sa mali predkladať takou formou, aby sa klient s danými informáciami
vedel preukázateľne oboznámiť. Jednou z foriem, ktorá by naplnila tieto požiadavky, je príprava on-

line kalkulačiek zo strany finančnej inštitúcie, kde by obdobné údaje, ako tie z KID dokumentu mohli
byť individualizované na klientove parametre. NBS je aj teraz toho názoru, že najlepšiu informáciu o
nákladovosti produktu poskytuje výkonnostný scenár, čo je obdobný výpočet, aký žalovaný poskytol
žalobkyni už v roku 2011. Prvostupňový súd nezohľadnil tieto právne predpisy a stanoviská regulátorov
poistnéhotrhu,ktorépovažujúzadostatočnetransparentné(tedavyjadrenéurčito,jasneazrozumiteľne)

informácie o súhrnných nákladoch (poplatkoch) uvedené vo forme vzorového výpočtu (výkonnostného
scenára). Žalovaný poskytol žalobkyni presne taký vzorový výpočet, aký v tom čase vyžadovala vyššie
uvedená smernica Európskej únie. Právny záver prvostupňového súdu uvedený v bode 47 odôvodnenia
rozsudku,žežalovanýmalpredložiťžalobkyniinformáciuojednotlivýchpoložkáchpriebežnýchnákladov
(rozkľúčovanie), preto nemá oporu v právnych predpisoch upravujúcich informačnú povinnosť poisťovní
v IŽP. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, že jednostranná zmena poplatkov je neprijateľná (výrok II.

napadnutého rozsudku), žalovaný v odvolaní uviedol: „Prvostupňový súd z vykonaného dokazovania o
obsahu bodu 23 VPP dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že ods. 2 tohto bodu sa vzťahuje na
všetky náklady (poplatky) účtované na ťarchu žalobkyne, teda aj na počiatočné, priebežné a výstupné
poplatky (upravené v bode 18 VPP), u ktorých si podľa bodu 23 ods. 2 VPP mal žalovaný údajne
vyhradiť právo na ich jednostrannú zmenu. Ustanovenie bodu 23 VPP však bol prvostupňový súd

povinný interpretovať spolu s úvodným odsekom 1 tohto bodu, ako aj s nadpisom bodu 23 VPP, z
ktorých je zrejmé, že 23 ods. 2 VPP sa týka len nákladov účtovaných osobitne, t. j. mimo nákladov
upravených v bode 18 VPP. V bode 23 ods. 1 VPP sa výslovne uvádza, že môže žalovaný účtovať
osobitne tie správne náklady, ktoré vznikli z mimoriadnych, klientom zapríčinených dôvodov. Ide najmä
o písomnú upomienku, omeškanie s platbou atď. Tieto poplatky sú uvedené v tabuľke poplatkov tvoriacej

súčasť VPP a mali by platiť desiatky rokov (po dobu trvania poistnej zmluvy). V prípade,
že dôjde k zvýšeniu poštovného alebo mzdových nákladov žalovaného v budúcnosti, je legitímne
účtovať poistníkovi nové zvýšené poplatky. Preto si žalovaný vyhradil právo stanoviť ich novú výšku
(spriemerované skutočné náklady na danú činnosť). Podľa § 53 ods. 4 písm. i/ Občianskeho zákonníka
je neprijateľnou podmienkou taká jednostranná zmena, ktorú urobí dodávateľ bez dôvodu dohodnutého

v zmluve. Avšak tento dôvod je uvedený práve v bode 23.1 VPP (zvýšenie nákladov externých
vstupov). “ K otázke Poistno - matematických zásad žalovaný v odvolaní uviedol: „Prvostupňový súd
učil za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj „zmluvné ustanovenie“, ktoré ani nebolo súčasťou zmluvy.
Poistno-matematické zásady a upozornenia boli interným manuálom žalovaného, nie súčasťou zmluvy.
Prvostupňový súd tento manuál najskôr posúdil ako zmluvné ustanovenie, aby ho následne zakázal

používať aj v zmluvách s inými spotrebiteľmi. Sme toho názoru, že prvostupňový
súd dospel k nesprávnemu skutkovému záveru v tejto veci.“ Podľa žalovaného súd prvej inštancie
nesprávne posúdil aj ním uplatnenú námietku premlčania. V tejto súvislosti žalovaný v odvolaní
uviedol: „Prvostupňový súd pri posudzovaní námietky premlčania žalovaného dospel k nesprávnemu
skutkovému zisteniu, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení (účtovaní priebežných nákladov)

nedozvedela už v čase ich zúčtovania (každý mesiac trvania zmluvy), ale až z vyčíslenia priebežných
nákladov, ktoré jej žalovaný na jej žiadosť zaslal 10.05.2017 (začiatok plynutia subjektívnej lehoty podľa
prvostupňovéhosúdu).Žalobkyňavšakužpriuzatváranízmluvybolaoboznámenáscelkovýminákladmi
účtovanými na jej ťarchu formou vzorového výpočtu. V tomto výpočte sa uvádza hodnota jej investície
po odpočítaní všetkých nákladov (vrátane priebežných nákladov) v každom roku trvania zmluvy.

Od začiatku poistenia žalobkyňa vedela, aká suma celkových nákladov znižuje hodnotu jej investície
a kto je jej príjemcom Dvojročná subjektívna premlčacia lehota začala preto plynúť každý mesiac
pre príslušnú časť priebežných nákladov účtovaných v danom mesiaci. Aj objektívna trojročná
premlčacia lehota uplynula pred podaním žaloby (okrem priebežných nákladov z poistného splatného
v marci a apríli 2017). Objektívna trojročná premlčacia lehota totiž plynie odo dňa, kedy skutočne

(fakticky) došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Prvostupňový súd však došiel k záveru, že sa
žalovaný bezdôvodne obohatil úmyselne, pretože „ úmyselne neinformoval (neoboznámil) ju teda pred
uzatvorením o výške jednotlivých nákladov“. Preto platí desaťročná objektívna premlčacia lehota. Tento
záver prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia úmyslu pri bezdôvodnom
obohatení. Úmysel sa musí preukázať vo vzťahu k vôli získať bezdôvodné obohatenie, t. j. že žalovaný

vedel a chcel, alebo bol aspoň uzrozumený s tým, že sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacuje.
Údajné „zatajenie“ poplatkového manuálu však samo osebe nemôže preukázať úmysel žalovaného
získať bezdôvodné obohatenie. Žalovaný uzatváral tisícky zmlúv a účtoval priebežné poplatky na
základe svojho manuálu tisíckam svojich klientov s vedomím, že postupuje správne a v súlade správnymi predpismi. Žalovaný chcel účtovaním priebežných poplatkov pokryť svoje skutočné náklady,
nie obohacovať sa na úkor žalobkyne.“ Napokon žalovaný v odvolaní uviedol: „Prvostupňový súd
sa v rozsudku nevysporiadal s argumentáciou žalovaného o tom, že nie je možné

oddeliť údajne neplatné ustanovenie o priebežných nákladoch od ostatného obsahu zmluvy. Podľa §41
Občianskeho zákonníka, „ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou
len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu
došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu“. Súdom zakázané priebežné
poplatky však tvoria súčasť ceny služby. Pretože cena služby poisťovne ovplyvňuje celé poistenie (výšku

poistného, výšku poistného plnenia), nemožno oddeliť „neplatné“ ustanovenie o priebežných poplatkoch
ako súčasti ceny poistenia od ostatných častí poistnej zmluvy. V takom prípade bude celá poistná zmluva
absolútne neplatná.“ Podľa žalovaného nie je správny ani výrok o nároku na náhradu trov konania.
Keďže žalobkyňa mala v konaní neúspech v rozsahu 80 %, súd prvej inštancie mal priznať nárok na
pomernú náhradu trov konania žalovanému.
14. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

odvolaniami napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie, prejednal odvolania bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba sčasti zmeniť a sčasti potvrdiť.
15. Súd prvej inštancie výrokom II. napadnutého rozsudku určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode
23.2 Všeobecných poistných podmienok pre investičné životné poistenie EuroInvestRing FLS 07 01.10
v znení: „Vyhradzujeme si právo, v pravidelných intervaloch poplatky preveriť, prípadne stanoviť ich

novú primeranú výšku. O tejto skutočnosti Vás budeme informovať“ je neprijateľná. Odvolací súd je
toho názoru, že v tejto časti napadnutý rozsudok nie je vecne správny a stotožňuje sa v tejto časti s
odvolacou argumentáciou žalovaného. Bod 23.2 VPP treba skutočne vykladať v spojitosti s bodom 23.1
VPP, takže právo žalovaného v pravidelných intervaloch preveriť poplatky, prípadne stanoviť ich novú
primeranú výšku, sa vzťahuje iba na náklady účtované osobitne, teda mimo nákladov uvedených v bode

18.1 VPP. V bode 23.2 sú tieto osobitne účtované náklady príkladmo vymenované s tým, že ide napr.
písomnúupomienku,resp.výzvunazaplatenieprineplatenípoistného,omeškaniesplatenímpoistného,
vykonanie zmien v poistnej zmluve, využitie možnosti čiastočného výberu a pod. To, že bod 23. 1, 2 VPP
sa netýka bežných nákladov uvedených v bode 18.1 VPP (počiatočné, priebežné, výstupné náklady),
vyplýva už zo znenia bodu 23.1 („Ak z mimoriadnych Vami zapríčinených dôvodov dôjde k dodatočnému

zvýšeniu správnych nákladov, môžeme Vám takto vzniknuté priemerné náklady v primeranej výške
(poplatok ) účtovať osobitne“). Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na zmenu výšky týchto
nákladov (napr. poštovného, mzdových nákladov a pod.) počas existencie poistného vzťahu, ktorý môže
trvať desiatky rokov, nie je možné odňať žalovanému možnosť uvedené osobitné náklady, resp. poplatky
primerane zvýšiť. Tieto osobitné náklady, resp. poplatky sú konkretizované v Tabuľke poplatkov

IŽP. Bolo by v rozpore s potrebami praktického života, ak by žalovaný nemohol primerane reagovať
na zmeny, ku ktorým dochádza počas existencie poistného vzťahu. Vzhľadom na tieto závery nemožno
považovať zmluvnú podmienku uvedenú v bode 23.2 VPP pre IŽP Euro InvestRing FLS 07 01.10 za
neprijateľnú zmluvnú podmienku.
16. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil výrok II. napadnutého rozsudku tak,

že žalobu v tejto časti zamietol.
17. Vo výroku III. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie paradoxne za neprijateľnú zmluvnú
podmienku označil používanie Poistno - matematických zásad a upozornení, ktoré nie sú súčasťou
predmetnej poistnej zmluvy. Už z označenia „neprijateľná zmluvná podmienka“ podľa názoru
odvolaciehosúduvyplýva,žemusíísťosúčasťzmluvnéhovzťahu,tedaozmluvnédojednanie.Akovšak

uvádza žalovaný, Poistno - matematické zásady sú jeho interným manuálom a nie súčasťou zmluvného
vzťahu založeného predmetnou poistnou zmluvou. Okrem toho, ako to uviedol aj súd prvej inštancie v
ods. 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku, suma 519,60 eur účtovaná žalobkyni predstavuje podľa
súdu prvej inštancie bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného nie preto, lebo vyplynula z Poistno
- matematických zásad, ale preto, lebo s týmto plnením žalobkyňa nemala možnosť sa oboznámiť pred

uzavretím predmetnej zmluvy (§ 53 ods. 4 písm. a/ Obč. zák.).
18. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil výrok III. napadnutého rozsudku tak,
že žalobu aj v tejto časti zamietol. Vzhľadom na zmenu výrokov II., III. napadnutého rozsudku musel
odvolací súd zrušiť výrok IV. napadnutého rozsudku.
19. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že pokiaľ žalovaný od odkupnej

hodnoty odpočítal sumu 519,60 eur (305,20 eur - bežné správne náklady, 118,40 eur - inkasné náklady,
96 eur - administratívne náklady), ide o plnenie, s ktorým žalobkyňa nemala možnosť oboznámiť sa pred
uzavretím zmluvy. Ide tu preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. a/ Obč. zák.
Súčasťou predmetnej poistnej zmluvy bola Tabuľka poplatkov investičného životného poistenia, v ktorejsa však neuvádzajú bežné správne náklady, inkasné náklady a ani administratívne náklady. V bode 18.3
VPPsauvádza,žežalovanémuvznikajúďalšienákladynasprávupoistnejzmluvy,ktorézahŕňajúhlavne
náklady na vedenie poistného kmeňa, správu uloženého kapitálu, spracovanie zaisťovacích zmlúv a

vybavovanie poistných udalostí a zrušení poistných zmlúv. Žalobkyňa sa teda zaviazala platiť aj ďalšie
náklady uvedené v bode 18.3 VPP, ale pred uzavretím poistnej zmluvy nemala možnosť oboznámiť sa s
tým, že v prípade zániku poistnej zmluvy bude povinná uhradiť bežné správne náklady, inkasné náklady
a administratívne náklady spolu vo výške 519,60 eur. Nebola oboznámená ani so spôsobom výpočtu
týchto nákladov (Poistno - matematické zásady neboli súčasťou poistnej zmluvy). Možno povedať, že

žalovaný za takejto situácie mohol ďalšie náklady vyčísliť v podstate ľubovoľnou sumou, keďže tieto
náklady neboli v bode 18.3 VPP špecifikované. Žalovaný v konaní nevysvetlil, ako dospel k sume
305,20 eur z titulu bežných správnych nákladov, k sume 118,40 eur z titulu inkasných nákladov a k sume
96 eur z titulu administratívnych nákladov.
20. Keďže neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné (§ 53 ods. 5 Obč. zák.), žalovaný tým, že pri
výpočte odkupnej hodnoty od nej odpočítal sumu 519,60 eur, sa na úkor žalobkyne v tomto rozsahu

bezdôvodne obohatil. Ide tu o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia spočívajúcu v plnení z
neplatného právneho úkonu (§ 451 ods. 2 Obč. zák.).
21. Predmetná poistná zmluva zanikla dňom 1. 5. 2017. Odvolací súd je toho názoru, že 2-ročná
subjektívna ako aj 3-ročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie predmetného nároku na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniavovýške519,60eur(§107ods.2,3Obč.zák.)nemohlizačaťplynúťskôr,ako

momentom vyplatenia odkupnej hodnoty žalobkyni a toto vyplatenie odkupnej hodnoty muselo časovo
nasledovať po zániku poistnej zmluvy. Vyplatenie odkupnej hodnoty je totiž viazané na zánik poistenia,
ku ktorému nemohlo dôjsť skôr než dňom 1.5.2017. Až momentom vyplatenia odkupnej hodnoty sa
žalobkyňa mohla dozvedieť o tom, že žalovaný od nej neoprávnene odpočítal sumu 519,60 eur a že
sa v tomto rozsahu na jej úkor bezdôvodne obohatil. Odkupná hodnota bola žalobkyni vyplatená dňa

4. 5. 2017 (viď vyjadrenie žalovaného k žalobe z 12. 3. 2018 na č. 1. 55). Dňa 5. 5. 2017 začali plynúť
2-ročná subjektívna a 3-ročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie predmetného nároku. 2-ročná
subjektívna premlčacia doba uplynula dňom 4.5.2019 a 3-ročná objektívna premlčacia doba uplynie
dňom 4. 5. 2020. Žalobkyňa podala žalobu na súd prvej inštancie dňa 29. 1. 2018, teda podala
ju včas ako z hľadiska 2-ročnej subjektívnej, tak aj z hľadiska 3-ročnej objektívnej premlčacej doby.

K argumentácii súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že z hľadiska určenia začiatku plynutia 3-
ročnej objektívnej premlčacej doby nie je rozhodujúce, kedy žalovaný predmetné náklady žalobkyni
„zaúčtoval“. K bezdôvodnému obohateniu totiž došlo až momentom, keď žalovaný sumu 519,60 eur
žalobkyni nevyplatil, ale šiju neoprávnene ponechal.
22. Z uvedeného vyplýva, že výrok V. napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená

povinnosť zaplatiť žalobkyni 519,60 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, je vecne správny.
Preto odvolací súd tento výrok napadnutého rozsudku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
23. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala
určenia, že Tabuľka poplatkov investičného životného poistenia GB TB 01.10 je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, pretože neobsahuje presný a úplný výpočet nákladov poistnej zmluvy. Odvolací súd sa v

celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie obsiahnutou v ods. 52. odôvodnenia
napadnutého rozsudku a na túto argumentáciu súdu prvej inštancie odkazuje. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu nie je v rozpore so zákonom, ak sú náklady uvedené vo viacerých častiach zmluvy,
pokiaľ mal spotrebiteľ možnosť sa s nimi oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Z týchto dôvodov odvolací
súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v tejto

časti zamietnutá.
24. Napadnutý rozsudok je podľa názoru odvolacieho súdu vecne správny aj vo výroku, ktorým súd prvej
inštancie žalobu zamietol v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluvná podmienka vo
VšeobecnýchpoistnýchpodmienkachpreinvestičnéživotnépoistenieEuroInvestRingFLS0701.10pod
bodom 12.2.3 druhý odsek „Pri výpočte odkupnej hodnoty Vám bude zaúčtovaný jednorazový poplatok“

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a určenia, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je zmluvná
podmienka vo Všeobecných poistných podmienkach pre investičné životné poistenie EuroInvestRing
FLS 07 01.10 pod bodom 12.2.4 „Pri poisteniach s povinnou platbou poistného činí tento jednorazový
poplatokpreduplynutím35rokovodzačiatkupoistenie4%zpoistného,ktorébyeštemalobyťzaplatené
za obdobie od výpovede poistnej zmluvy do pôvodne uzatvoreného konca platenia poistného (bez

poistného pre prípad uzatvoreného pripoistenia) maximálne ale len za 35 rokov od začiatku poistenia“.
Odvolací súd sa v tejto časti v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v
ods. 53., 54., 55 a 56. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalobkyňa v odvolaní iba zopakovala svoju
argumentáciu z prvoinštančného konania, s ktorou sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutéhorozsudku dôsledne vysporiadal. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok aj v tejto časti
potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
25. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd vzhľadom na

čiastočný úspech a neúspech strán v spore rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 2 C.s.p.
a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
26. Výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie o zaplatenie 15,03 eur zastavené, nebol
napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.
27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p. ).