Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mário Karaffa

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318206226
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2318206226.2

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci žalobcov: 1./ A. H., N.. XX.XX.XXXX, A. W.. W. XX/XX, Š., X./. V.
H., N.. XX.X.XXXX, A. V. B. XXX, R. proti žalovaným: 1./ OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova
5, Bratislava, IČO: 31 318 913, 2./ Aukčný Dom, s.r.o., so sídlom Pribinova 462/84, Hlohovec, IČO: 31
318 916, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia za m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu dňa 13.9. 2018 spolu
so žalobou vo veci samej žiadali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému v
1. rade zdržať sa výkonu záložného práva do rozhodnutia a skončenia vo veci samej a žalovanému v
2. rade zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve
žalobcu zapísané na R. Č.. XXXX v k.ú. Š., obec Š., okres Š., zapísané na R. Č.. XXXX a to pozemok

parcela č. XX, výmera 290 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel na pozemku
XXXX/XXXXXX,parc.registra„.,bytvchodČ..XX,1.poschodie,číslobytu7,vbytovomdomeB..Č..XX,
na parc. Č.. XX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXX/XXXXXX.

2. Žalobcovia svoju žalobu skutkovo zdôvodnili tým, že žalobcovia so žalovaným v 1. rade uzatvorili
Zmluvu o OTP REFINANC ÚVERE reg.č. XXX/XXXX/XXSU a dňa 8.8.2014 Zmluvu o zriadení

záložného práva k nehnuteľnosti ZZ1 k ÚZ č. XXX/XXXX/XXSU. Záväzok dlžníka z predmetnej zmluvy
bol zabezpečený záložným právom zriadeným v prospech žalovaného v 1. rade na zabezpečenie
pohľadávky podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, formou predaja zálohu na
dobrovoľnej dražbe založených nehnuteľností bližšie špecifikovaných v žalobe. V žalobe uvádzajú, že
namiesto ústretovosti a snahy banky preklenúť ich náročnú finančnú situáciu, i keď sa chceli dohodnúť
o ďalšom postupe splácania, pretože mali ťažké finančné obdobie, v čom im banka v ústrety nevyšla a

dňa 19.5.2017 prišlo k Vyhláseniu úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného
práva. Banka ich vyzvala k zaplateniu celého dlhu, ktorý ak neuhradia do 10 dní, pristúpi banka k
vymáhaniu niektorým zo spôsobov ustanovených platnými predpismi, teda uplatnením záložného práva
na ich obydlie, ktoré je obývané. Banka nastavila zmluvné podmienky tak, že po zosplatnení úveru
je už platenie v splátkach nezaujíma a bežný spotrebiteľ je odkázaný na bezvýchodiskovú životnú
situáciu, na ktorej konci je strata strechy nad hlavou. Pri podpise úverovej zmluvy banka neskúmala

ich finančnú situáciu. Záložný veriteľ žalovaný v 1. rade začal výkon záložného práva a uplatňuje si
plnenie z neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Žalobcovia
uvádzajú, že nakoľko od prvého dňa nedisponujú výpismi aj napriek niekoľko dňovej urgencie a
snahe im veriteľ odmieta vydať výpisy o platbách. Nevedia uviesť koľko ku dňu 19.5.2017 uhradili.
Preukázateľne sú uhradené vo výške 5.224,78 euro. Súdu dávajú do pozornosti, že žalovaný v 1. rade
pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o

zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 8.8.201 4 na tretiu osobu - žalovaného v 2. rade dňa
29.5.2018 bez právneho dôvodu. Ďalej uvádzajú, že banky majú povinnosť postupovať nielen v súladeso zákonom, bankovou obozretnosťou, ale voči obyčajným spotrebiteľom predovšetkým primerane a
v súlade s odbornou starostlivosťou a dobrými mravmi (§2 písm. u) a§4 ods.8 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa), aby spotrebiteľov nevystavila neprimeranému výkonu záložného práva

a záložné právo má byť výhradne iba „ ultima ratio" spôsobom uspokojenia pohľadávky. Banka
nerešpektovala nič žiadnu primeranosť vo svojom postupe a za každú cenu chce vykonať záložné
právo, neponúkla žiadnu reštrukturalizáciu, odklad splátok, ani nič podobné, a to napriek tomu, že
vedela o ťažkej situácií. Namietajú, že nemôže ponímať súdnu ochranu taký výkon práva, ktorý je
neprimeraný alebo sa prieči dobrým mravom ( §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ústavne konformný

nemôže byt' výkon práva, ktorý je neprimeraný a zasahuje do práva na obydlie. Nie je im jasné,
prečo banka sa nesnažila uplatniť právo prostredníctvom exekúcie. To že sa dražby zneužívajú a
obchádza sa primeranejšia exekúcia potvrdzujú aj súdy. Poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove 6Co 108/2011 zo dňa 22.11.2011.V byte má trvalé bydlisko rodina s maloletými deťmi a napriek
tomu boli ochotní počas ťažkého obdobia splácať aspoň minimálnu čiastku. Zmluva o OTP refinanc
úvere bola uzavretá na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky.

Zmluva bola uzavretá v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, pretože táto smernica platí tiež pre obchody, podnikanie alebo profesie
verejného charakteru a ukladá vypracovanie zmlúv jednoduchou zrozumiteľnou rečou pre spotrebiteľa,
aby mal príležitosť preskúmať všetky podmienky, aby nemal o nich pochybnosti, a rovnako zaväzuje
dodávateľaposkytnúťodbornúpomoc,ktoránebolapriuzatváranízmluvyposkytnutá.Žalovanýv1.rade

pri podpise nepostupoval s odbornou starostlivosťou, neskúmal bonitu klienta. Žalobcovia majú za to, že
podmienky v zmluve sú také ako boli v zmluve podpísané. Do pozornosti dali odpoveď MS SR na žiadosť
o posúdenie spotrebiteľských zmlúv č. XXX/XXXX/XXSU.právne úkony dodávateľa boli v rozpore so
zákonom a priečia sa dobrým mravom. Zmluvný vzťah sa dostal do neudržateľného stavu, pretože
došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Zmluva je formulárová, typová a predtlačená a žalobca nemohol jej obsah ovplyvniť, musel zmluvu
podpísať vcelku jedným podpisom. V zmluve bola dohodnutá splátka pričom splátka nebola rozdelená
na istinu a úrok a tak ide o úver bez úrokov a poplatkov a táto suma sa mala znižovať podľa úrokov
NBS. Splácanie úveru bolo dohodnuté na dobu najneskôr do 20 rokov od termínu jeho dočerpania.
Banka v tomto konaní ako žalovaný v 1. rade predložil úverové podmienky a sadzobník v nesúlade a

v rozpore so zákonom. Týmto žalobca žiada súd, aby tieto podmienky vyhlásil za neprijateľné podľa §
153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý platil v čase keď tieto skutočnosti nastali. Predmetná
Zmluva o úvere obsahuje vyššie uvedené neprijateľné zmluvné podmienky, najmä si však na jej základe
žalovaný v 1. rade uplatňoval zaplatenie toho čo nemožno vnímať' inak, ako úžeru. Podľa ustálenej
súdnej praxe je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, ak si žalovaný v 1. rade účtuje poplatok

za poskytnutie úveru, žiada neprimerane vysoký úrok a neuvádza RPMN. Ide o neprijateľné zmluvné
podmienky. Žalovaný 1. rade vedome, na škodu mnohých spotrebiteľov obchádza zákon v snahe získať'
tak pre seba výhodnejšie postavenie, núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou k takému konaniu, ktoré
nie je povinný vykonať, s cieľom obchádzať ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa
a ďalších predpisov poskytujúcich spotrebiteľskú ochranu. Slovná formulácia zmluvy nemusí priamo

odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ,
aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. Banka vyžaduje podpisom od
spotrebiteľa súhlas so sprístupnením a poskytnutím všetkých údajov o všetkých úveroch a bankových
zárukách poskytnutých dlžníkovi avšak dlžník jej nedáva súhlas so spracovávaním a poskytovaním
osobných údajov tretím osobám. Žalobca uviedol, že žalovaný v 1. rade konal v rozpore so zákonom o

osobných údajoch. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia napokon žalobcovia citujú viaceré
texty súdnych rozhodnutí. Pre uvedené dôvody žalobcovia podávajú návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý je dôvodný z dôvodu, nakoľko je možné sa domnievať, že výkon záložného práva
formou dobrovoľnej dražby je protiústavný. Žiada súd, aby uložil žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu
záložného práva do rozhodnutia a skončenia vo veci samej a žalovanému v 2. rade zdržať sa úkonov

smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu zapísané na LV
č. XXXX v k.ú. Š., obec Š., okres Š., zapísané na R. Č.. XXXX a to pozemok parcela č. 42, výmera
290 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel na pozemku XXXX/XXXXXX, parc.
registra „C“, byt vchod č. 20, 1. poschodie, číslo bytu 7, v bytovom dome súp. č. 58, na parc. č.
42, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXX/XXXXXX. K návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia ako dôkazy pripojil Zmluvu o OTP refinanc úvere zo dňa 8.8.2014,
Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 8.8.2014, dohodu o zrážkach zo mzdy zo
dňa 8.8.2014 pre žalobcu v 1. aj pre žalobcu v 2. rade, poučenie o dôsledkoch uzavretia navrhovanej
rozhodcovskej zmluvy. Vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo dňa 19.5.2017, výzvu na umožnenieobhliadky nehnuteľnosti za účelom vypracovania znaleckého posudku zo dňa 29.5.2018 a prehľad
pohybov na účte. V podaní zo dňa 28.1.2019 žalobcovia namietajú znalecký posudok vypracovaný
znalcom Mgr. Ing. Martinom Kralovičom hlavne to, že stanovil nižšiu hodnotu nehnuteľnosti.

3. Uznesením č.k. 8C/36/2018 - -45 zo dňa 1.10.2018 tunajší súd návrh žalobcov na nariadenie
neodkladného opatrenia odmietol. Voči uvedenému rozhodnutiu podali žalobcovia v zákonnej lehote
odvolanie. Krajský súd v Trnave svojim rozhodnutím č.k. 10Co/263/2018 - 114 zo dňa 13.2.2019
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,

niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr

do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.
10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 3 ods. 1 až 9 Zákona č. 527/2002 Z.z., o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov
(ďalej „ZoDD“), predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná,

súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak bolo navrhnuté ich
vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom. (2) Podľa tohto zákona nemožno
dražiť predmet dražby, s ktorým navrhovateľ dražby alebo dražobník na základe zmluvy, vykonateľného
rozhodnutia súdu alebo vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže nakladať, alebo ak
konanie dražby vylučuje osobitný predpis. (3) Podľa tohto zákona nie je možné dražiť cenné papiere.

(4) Predmetom dražby nemôže byť majetok, ktorý môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo
určených právnických osôb. (5) Dražiť nie je možné nehnuteľné veci, ktorých vlastníctvo je obmedzené
predkupným právom zapísaným v katastri nehnuteľností, a hnuteľné veci, ktorých vlastníctvo je
obmedzené predkupným právom zapísaným v listinách osvedčujúcich vlastníctvo a nevyhnutných na
nakladanie s vecou; to neplatí, ak je navrhovateľom záložný veriteľ. Dražiť nie je možné spoluvlastnícky

podiel k veci; to neplatí, ak je navrhovateľom záložný veriteľ. (6) Dražiť nemožno nehnuteľné veci,
ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o
začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur. (7) Dražiť nie je možné veci, na ktoré bolo
uplatnenézádržnéprávo.(8)Dražiťniejemožnéveci,naktorýchviaznezákonnépredkupnéprávopodľa
osobitných predpisov. (9) Navrhovateľ, ktorý nie je záložným veriteľom, nemôže bez súhlasu záložného

veriteľa navrhnúť dražbu predmetu dražby, ku ktorému bolo zriadené záložné právo.
13. Podľa § 7 ods. 1 ZoDD, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva
záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie
dražby podľa osobitného zákona.
14. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené

ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetudražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

15. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
16. Podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú
pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania

záložného práva určiteľná.
17. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba
úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej,
i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené

aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné
vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy,
ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné

opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane.
Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich
skutočností z priložených dôkazov.
18. Žalobcovia sa domáhajú vydania neodkladného opatrenia, a to uloženia povinnosti žalovanému v
1/. rade zdržať sa výkonu záložného práva a žalovanému v 2/ rade, aby sa zdržal úkonov smerujúcich

k vykonaniu dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností.
19. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalobcovia so žalovaným v 1. rade uzavreli zmluvu
o úvere číslo XXX/XXXX/XXSU dňa 8.8.2014, v zmysle ktorej žalovaný v 1. rade poskytol účelový
spotrebiteľský úver vo výške 32.000 euro a žalobcovia sa zaviazali, že úver použijú na dohodnutý účel
a poskytnutý úver vrátia banke, zaplatia úroky, príslušenstvo a poplatky podľa zmluvy. Následne strany

dňa 8.8.2014 uzavreli Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti evidovaných na LV č. XXXX.
Žalovaný v 1. Rade zaslal žalobcom predčasnú splatnosť úveru a oznámenie o začatí výkonu záložného
práva.
20. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že tak veriteľ, ako aj dražobník
realizujú výkon záložného práva na základe zmluvy uzavretej medzi žalobcami a veriteľom, a to

postupom podľa Zákona o dobrovoľných dražbách. Právnym podkladom tohto výkonu je teda samotná
zmluva medzi účastníkmi konania, ako aj zákonná úprava dobrovoľnej dražby. Súd z podaného návrhu
a pripojených listinných dôkazov má za to, že žalobcovia v danom prípade neosvedčili podmienky
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, teda skutočnosti odôvodňujúce
záver o povinnosti žalovaných zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a súčasne to,

že žalobcom hrozí bezprostredná ujma na ich právach v súvislosti s výkonom dobrovoľnej dražby.
Zabezpečenie úveru záložnou zmluvou je zákonom dovolené a rovnako je dovolené pristúpiť k realizácii
záložného práva v prípade, ak dlžník úver riadne nespláca. Žalobcovia v návrhu uviedli, že vykonaním
dražby by došlo k neprimeranému zásahu do obydlia a do práva na súkromný a rodinný život žalobcov
a tým by bol porušený čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd k tomu

uvádza, že dobrovoľná dražba nehnuteľností slúžiacich na bývanie môže vážnym spôsobom zasiahnuť
do ústavného práva na obydlie podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, čo ale neznamená, že dražba
takýchto nehnuteľností nie je prípustná. Relevantná súdna prax dospela k názoru, že samotná úprava
dobrovoľných dražieb nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a s právom Európskej únie. Tento
záver vyplýva z rozhodovacej praxe ÚS Slovenskej republiky vo veci sp. z. PL ÚS 23/2014 z 24.9.2014.

K námietke žalobcov k odhadu hodnoty nehnuteľností, v ktorom znalec stanovil cenu nehnuteľností
bez skutočného posúdenia súd uvádza, že nemá možnosť pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia si ozrejmiť cenu nehnuteľností uvedenú v znaleckom posudku. Súd nevie určiť,
ktorá cena uvedená v znaleckých posudkoch sa blíži realite.

21. Žalobcovia majú k dispozícii iný možný právny prostriedok odlišný od predmetného návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Zákon o dobrovoľných dražbách podľa citovaného § 21 ods. 2
poskytuje osobe, ktorá tvrdí, že dražbou bola dotknutá na svojich právach, ak spochybňuje platnosť
záložnej zmluvy alebo namieta porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách požiadaťsúd, aby určil neplatnosť dražby. Spornosť pohľadávky nebráni záložnému veriteľovi navrhnúť výkon
záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. V tomto smere Ústavný súd Slovenskej republiky
v uznesení zo dňa 24.9.2014, sp. zn. PL ÚS 23/14 uviedol, že záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť

výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez existencie titulu priznávajúceho mu
zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci a vlastníkovi veci patrí právo na ochranu vlastníckeho
práva podaním žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

22.Zákonvýslovnevyžaduje,abyžalobcoviauviedliopísanierozhodujúcichskutočnostíodôvodňujúcich

potrebuneodkladnejúpravypomerovaleboobavu,žeexekúciabudeohrozená.Splnenieaspoňjedného
zo základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na
základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré žalobcovia uvádzajú. Žalobcovia teda musia
opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme
dosiahnutiaochrannéhoúčelu,ktorýjepretentoinštitútcharakteristický.Topredstavujeajargumentačnú
líniu v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Rozhodujúce skutočnosti musia žalobcovia

náležitým spôsobom osvedčiť. Potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a
nevyhnutnosti. V spojitosti so zákonnou požiadavkou osvedčenia práva je nevyhnutné vysporiadať sa aj
s otázkou zákonnosti hroziaceho zásahu. Neodkladné opatrenie nemôže teda poskytovať ochranu voči
postupu, ktorý je v súlade so zákonom.
23. Súd na základe vyššie uvedeného v zmysle § 329 CSP návrh žalobcov na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie (§ 359 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm.
d/ a § 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 358 CSP, Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 CSP, Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP, Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj

uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 364 CSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.