Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/87/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215220379
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2215220379.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X,
E., adresa na doručovanie: L. E. XXXX/XX, K. D., o zaplatenie sumy 1.928,60 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23. októbra 2018, č.k.
9C/621/2015-97, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu 136,99 eur, kapitalizovaný úrok vo výške 78,78 eur,

kapitalizovanýúrokzomeškaniavovýške1,75euraúrokzomeškaniavovýške8%ročneznezaplatenej
istiny vo výške 136,99 eur a kapitalizovaného úroku vo výške 78,78 eur od 13.6.2014 do zaplatenia a
vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol a o nároku na
náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 78,48%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. k) a § 11 ods. 1
písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., keď uviedol, že prvoinštančný súd vo veci už rozhodol rozsudkom
č.k. 9C/621/2015-39 zo dňa 15. júna 2016, ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.791,61
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.791,61 eur od 13.6.2014 do zaplatenia,
vo zvyšku žalobu zamietol a súčasne určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky. V dôsledku odvolania
žalobcu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, v časti určenie

neprijateľnej zmluvnej podmienky a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Predmetom konania zostala teda len zamietajúca
časť rozsudku v rozsahu istiny 136,99 eur s príslušenstvom. Preskúmaním uzatvorenej zmluvy dospel
prvoinštančný súd k záveru, že zmluva neobsahuje jednu z povinných náležitostí zmluvy, a to výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokmi, sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia, a teda je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom

na to, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, súd zamietol úrok vo výške 99,52 eur, ktorý
bol vyčíslený do dátumu predčasnej splatnosti úveru spolu s úrokmi z omeškania vo výške 1,75 eur,
ktorý vypočítal žalobca do dátumu predčasnej splatnosti úveru, ako aj úrok z omeškania vo výške 8%
ročne s úrokom v sume 99,52 eur od 11.10.2013 do zaplatenia. Keďže sa jedná o úver bez úrokov abez poplatkov (vzhľadom na absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v
spojitosti s § 11 ods. 1 písm. a) zákona), žalovaný je povinný vrátiť iba skutočne poskytnutú sumu, pričom
žalobca nepreukázal platné zosplatnenie spotrebiteľského úveru. Súd nevyhlásil neprijateľné zmluvné

podmienky za neplatné z dôvodu, že spotrebiteľskú zmluvu posudzoval z hľadiska jej platnosti podľa
§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a bol toho názoru, že z neplatného právneho úkonu v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka nie je možné požadovať plnenie. O nároku na náhradu trov konania súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť, a súčasne mu priznať i nárok na
náhradu trov konania. Uviedol, že súd prvej inštancie zamietol žalobu, avšak v odôvodnení rozsudku sa
dôvodmi nezaoberal, pričom sa obmedzil len na konštatovanie, že zmluva je bez úrokov a bez poplatkov
a žalobca nepreukázal platnosť predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Z uvedeného dôvodu
považoval žalobca rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné. Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia

stranám sporu bráni možnosti uplatňovať svoje práva a oprávnené záujmy, pričom v sporovom konaní
musí súd poskytovať materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a záujmov. Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je v rozpore so zásadami spravodlivého
súdneho procesu (č.l. 46 Ústavy SR). Súd prvej inštancie tak zaťažil rozsudok vadou, pre ktorú je
potrebné napadnutý rozsudok zrušiť.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom na nariadenom odvolacom
pojednávaní a zopakovaní vykonaného dokazovania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9C/621/2015 bolo zaplatenie sumy
1.928,60 eur s príslušenstvom. Rozsudkom zo dňa 15.06.2016, č.k. 9C/621/2015-39 súd prvej inštancie
žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 1.791,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne
zo sumy 1.791,61 eur od 13.06.2014 do zaplatenia a nahradiť trov konania titulom súdneho poplatku
vo výške 98,64 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a súčasne určil,

že zmluvná podmienka špecifikovaná vo výroku rozsudku je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. V
dôsledku v zákonnej lehote podaného odvolania zo strany žalobcu odvolací súd uznesením zo dňa 12.
marca 2018, č.k. 11Co/478/2016-76 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, v
časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a v časti trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a súčasne bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania.

8. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo posúdiť, či súd dospel k správnemu právnemu záveru, keď

pri aplikácii ust. § 9 ods. 2 písm. k) v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. ustálil,
že predmetný úver je pre chýbajúce obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

9. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR,

ktorý sa nastolenou otázkou opakovane zaoberal (rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa
22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.04.2018, sp. zn. 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.04.2018, sp. zn.
4Cdo/187/2017 zo dňa 23.04.2018 a pod.), pričom odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na podrobné
dôvody obsiahnuté v týchto rozhodnutiach.

10.Podľačl.10ods.2písm.h)SmerniceEurópskehoparlamentuaRady2008/48/ESzodňa23.04.2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“),
zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadneporadie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia.

11. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i) Smernice, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade
amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z
účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy
o úvere. V tomto ustanovení Smernice vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky

s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i
dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere
môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné
len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o
úvere. Článok 10 ods. 3 Smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i)
Smernice veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne

a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

12. Európsky súdny dvor v rozsudku z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s., proti
Kláre Bíróovej konštatoval, že: čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že
nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom

na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovaťdátumytýchtosplátok(bod50rozsudku),čl.10ods.2písm.h)stanovuje,žezmluvaoúvere
musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné porade, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia (bod 52 rozsudku), z čl. 10 ods. 2 písm. i) Smernice a čl. 10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba

na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať
mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 rozsudku), pričom Smernica nestanovuje povinnosť
zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky, pokiaľ ide o zmluva patriace
do pôsobnosti Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto
Smernica neupravuje, ak táto Smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria

tieto povinnosti (bod 55 rozsudku), čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave (bod 59 rozsudku).

13. Právny poriadok Slovenskej republiky považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon,
ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho
prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k).

15. V úvode všeobecnej časti Dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený
návrh zákona je svojim obsahom úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady

2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľských úveroch a o zrušení Smernice Rady 87/102/
EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh
zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva. V závere všeobecnej časti Dôvodovej správy sa
konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do slovenského právneho poriadku
v plnom rozsahu.

16. V Dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany
spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach
úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzaťcelkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť
zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne
strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom

úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí
byť zrozumiteľne informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si
povinnosti - splácať istinu, úroky a iné poplatky - vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

17. Smernica ako špecifický prameň práva EÚ vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ

sledovaný Smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí
transpozíciu Smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na
tento účel musia byť ustanovenia Smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná
a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je
priamy účinok Smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva
EÚ transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok Smernice nie je

absolútny - eurokonformný výklad zákon nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, v opačnom prípade
by išlo o výklad contra lege. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby
sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom
sledovaným Smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (rozsudok ESD C-212/07).

18. Rozsudok ESD C-42/15 konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva
článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov SR vyskytujú pochybnosti
o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok
spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice)
obsahovo zodpovedá textu „zmluva o spotrebiteľskom úvere...musí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti

Dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Záverom
zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z.z. bolo v rozpore s čl. 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ
vnútroštátny súd pri aplikácii tohto ustanovenia.

19. Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom
prípade nielen možný, ale aj potrebný, je potrebné dospieť k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizáciedlhu,tedarozpissplátokpočastiach(samostatnevoväzbenaistinu,úrokapoplatky).Pokiaľ
ust. § 9 ods. 2 písm. k) uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“, či „termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len
spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z Dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade
nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby toto ustanovenie sprísnilo požiadavku zakotvenú v
Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý
zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia odvolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel

zákona, ktorý je vyjadrený v Dôvodovej správe, ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.
neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice.

20. Zákonom č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré

zákony, došlo k zmene ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. v tom zmysle, že sa v ňom s
účinnosťou od 01.05.2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami
„frekvencia splátok“. V Dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskomúverebolonevyhnutnésozreteľomnazáveryvyjadrenévcitovanomrozsudkuSúdneho
dvora. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho

výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho
eurokonformným výkladom.21. S poukazom na vyššie uvedené právne a teoretické východiská, s odkazom na aktuálnu judikatúru,
podľa názoru odvolacieho súdu potom predmetná úverová zmluva obsahuje obligatórnu náležitosť v
zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov a záver súdu prvej inštancie o tom, že predmetný úver sa považuje v
dôsledku absencie tohto údaja za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona,
nie je opodstatnený a dôvodný.

22. Ďalej odvolací súd poukazuje na ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do

31.05.2014, ktoré zakotvuje, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Odplata dohodnutá v zmluve o úvere zo
dňa 06.11.2012 s úrokovou sadzbou 12,9% p.a. je podľa názoru odvolacieho súdu v súlade s ust. § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka, nakoľko položka Nové obchody, domácnosti, spotrebiteľské a ostatné
úvery nad 5 rokov, obdobie 11/12 obsahuje údaj 13,99%.

23.Pokiaľideootázkunárokuveriteľanaúrokzposkytnutéhoúveruzačaspojehozosplatnení,odvolací
súd opierajúc sa už o konštantnú judikatúru vyšších súdov, od ktorej nebol dôvod sa odkloniť, sa stotožnil
s názorom súdu prvej inštancie, že úroky z úveru prináležia veriteľovi len za čas do splatnosti dlhu
a následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť úroky z omeškania. Na zdôraznenie
správnosti uvedeného záveru odvolací súd dopĺňa, že závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v

rozhodnutí R 59/1998 (sp. zn. 4 Obo 143/98) boli prijaté i v potvrdzujúcom rozhodnutí Krajského súdu
v Prešove č.k. 29C/131/2011-127 z 23.11.2011, ktoré úsudky súdov napokon akceptoval i Ústavný súd
SR vo veci sp. zn. IV.ÚS 476/2012 z 18.09.2012.

24. Vyššie uvedený záver nie je v rozpore ani so znením ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa

ktorého od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej
výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona, keď znenie
§ 502 ods. 1 nezakotvuje, že po zosplatnení úveru vzniká nárok na zaplatenie úrokov z úveru i za čas
po tomto zosplatnení.

25. Pri poskytnutí úveru si zmluvné strany dojednávajú ako úroky, tak i lehotu na vrátenie poskytnutých
finančných prostriedkov. Zákon teda umožňuje veriteľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho
predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku prirodzene sledujú úroky
dohodnutú dobu poskytnutia finančných prostriedkov, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo
zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má veriteľ právo splatnosť skrátiť, tu i využitím

práva odstúpiť od úverovej zmluvy. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal
povinnosť zo zákona platiť po ukončení zmluvného úverového vzťahu úroky popri úrokoch z omeškania.
Ak úver nie je po ukončení (po splatnosti) splatený, zákon priznáva veriteľovi za zadržiavanie jeho
finančných prostriedkov sankcie, či už zákonné (napr. úroky z omeškania s kogentne stanoveným
limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta).

26. Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka
zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka evidentne
zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa, vrátane platenia úrokov napriek
ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie

spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi stranami sporu
sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

27. Podľa Občianskeho zákonníka sa zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc) v zmysle § 48 ods. 2
OZ, a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a

povinnosti z porušenia práva. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo na plnenie
príslušenstva pohľadávky aj napriek zrušeniu zmluvy s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od
spotrebiteľskej zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec
povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek
rozšírenie záväzku spotrebiteľa popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami

ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Preto práva a povinnosti zo zmlúv, ktoré sú koncipované
nevýhodnejšie oproti zákonnej úprave, sú neplatné pre rozpor so zákonom (§ 54 ods. 1 OZ).28. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na aplikačnú prax súdov (napr. uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 25.01.2011, sp. zn. 5 M Cdo 20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
23.11.2011, sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013, sp. zn.

6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, ako i nález
Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.06.2013.

29. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že vo výzve na predčasné splatenie úveru zo dňa
18.09.2013 je uvedené: „Žiadame Vás uhradiť celý dlh vo výške 2.073,37 eur s príslušenstvom na

účet č. XXXXXXXXXX/XXXX najneskôr do 10.10.2013.“, na základe čoho bolo namieste ustáliť, že k
predčasnému zosplatneniu došlo v deň nasledujúci po uplynutí lehoty na dobrovoľné splnenie dlhu, teda
k predčasnému zosplatneniu došlo dňa 11.10.2013.

30. Keďže žalobca v žalobe žaloval nezaplatenú istinu 1.928,60 eur, kapitalizovaný úrok 99,52 eur,
kapitalizované úroky z omeškania 1,75 eur, úrok 12,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.928,60

eur od 13.6.2014 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny 1.928,60
eur a nezaplatených úrokov 99,52 eur od 13.06.2014 do zaplatenia, pričom súd prvej inštancie už
právoplatne rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.791,61 eur spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.791,61 eur od 13.06.2014 do zaplatenia, predmetom konania
zostala istina vo výške 136,99 eur, kapitalizovaný úrok 99,52 eur, kapitalizované úroky z omeškania 1,75

eur, úrok 12,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 136,99 eur od 13.6.2014 do zaplatenia, úroky z
omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny 136,99 eur a nezaplatených úrokov 99,52 eur od
13.06.2014 do zaplatenia.

31. Z prehľadu úhrad žalovaného je zrejmé, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.000 eur,

žalovaný splatil na istinu 71,60 eur a na úroky 136,99 eur, pričom rozdiel medzi žalobcom poskytnutým
úverom a splatenou sumou žalovaným na istinu je 1.928,60 eur. Keďže súd prvej inštancie už žalobcovi
rozsudkom čiastočne judikoval istinu, namieste bolo priznať žalobcovi ešte nejudikovanú časť istiny vo
výške 136,99 eur.

32. Taktiež bolo dôvodné žalobcovi priznať kapitalizovaný úrok za obdobie od 19.06.2013 (nakoľko
v zmluve o úvere je ako termín anuitnej splátky uvedený osemnásty deň kalendárneho mesiaca,
bolo nevyhnutné konštatovať, že žalovaný mohol uskutočniť včas úhradu ešte dňa 18.06.2013) do
10.10.2013 (do predčasného zosplatnenia), ktorý predstavuje sumu 78,78 eur.

33. Rovnako žalobcovi vznikol nárok aj na úroky z omeškania a namieste bolo priznať žalobcovi
uplatnené kapitalizované úroky z omeškania 1,75% za obdobie od 26.06.2013 (od dátumu, ktorý určil
žalobca a ktorý je neskorší ako začiatok omeškania) do 10.10.2013 (do predčasného zosplatnenia).

34.Žalobcažiadalpriznaťiúroky12,90%ročneznezaplatenejistinyvovýške1.928,60eurod13.6.2014

(od ním tvrdeného predčasného zosplatnenia) do zaplatenia, ako však už odvolací súd uviedol vyššie,
veriteľ má právo na dohodnuté úroky len do predčasného zosplatnenia.

35. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca žiada uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo
výške 8% ročne z nezaplatenej istiny 1.928,60 eur a nezaplatených úrokov 99,52 eur od 13.6.2014 do

zaplatenia. Keďže súd prvej inštancie už žalobcovi rozsudkom čiastočne judikoval úroky z omeškania,
namieste bolo priznať žalobcovi ešte nejudikovanú časť, teda úroky z omeškania vo výške 8% ročne z
nezaplatenej istiny 136,99 eur a nezaplatených úrokov 78,78 eur od 13.06.2014 do zaplatenia.

36. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

37. O nároku na náhradu trov tohto (prvoinštančného i odvolacích konaní) odvolací súd rozhodol podľa §
396ods.2CSPa§255ods.2CSP,avzhľadomnato,žežiadnazostránnemalaúspechvcelomrozsahu
(žalobca bol síce úspešný čo do istiny v celom rozsahu, nebol však úspešný v časti požadovaného

dojednaného úroku z omeškania, ktorý po vyčíslení k vyhláseniu rozsudku predstavuje sumu takmer
1.600 eur), a preto žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

38. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).