Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. marec 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 15C/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420201091
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križanová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4420201091.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcu: A. J., nar. XX.X.XXXX, bytom G.I. XX, E. Y., proti
žalovanému: A. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. D. XX, E. Y., o nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I.Súd neodkladným opatrením u k l a d á žalovanému, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov
nepribližoval k žalobkyni, okrem súdnych, trestných a správnych konaní.

II.Súd v zostávajúcej časti návrh nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

III.Súd p o u č u j e žalovaného, že je oprávnený podať v právnej veci žalobcu: A. M., nar. XX.X.XXXX,
bytom Z. D. XX, E. Y. proti žalovanému: A. J., nar. XX.X.XXXX, bytom G.I. XX, E. Y., návrh na zrušenie
neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Z. sa neodkladné opatrenie
stane právoplatným a bude vykonateľné, jeho účinky až do jeho zrušenia budú trvať.

IV.Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1./Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.03.2020 domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť jej bezodkladne vydať maloletého
syna do starostlivosti, ktorým by mu zakázal nevstupovať do jej obydlia a na miesta kde sa zdržuje,

ani do jej zamestnania a rovnako, aby mu uložil zákaz priblížiť sa k žalobkyni a jej maloletému synovi
minimálne na vzdialenosť 30 metrov. Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným sa pravidelne
stretávala od 16.10.2016, spolu žili na adrese Pod kalváriou 11, Nové Zámky a 25.05.2018 sa im narodil
syn Antonio Gyulai. Správanie žalovaného sa rapídne zmenilo, začal holdovať alkoholu a omamným
látkam, v dôsledku čoho začal byť nadmieru agresívny, nielen na ňu, ale aj na ich maloletého syna.
Dňa 02.03.2020 žalobkyňu surovo napadol a zbil a tiež sa jej vyhrážal, že ak sa nevráti, neuvidí syna.

Od 02.03.2020 spolu nežijú v spoločnej domácnosti a od toho času jej žalovaný zamedzuje prístup k
ich maloletému synovi. Ďalej uviedla že dňa 03.03.2020 podala trestné oznámenie z dôvodu možného
naplnenia skutkovej podstaty trestného činu v zmysle § 208 a § 306 Trestného zákona v platnom znení.

2./Súd si krátkou cestou zabezpečil prostredníctvom OO PZ Nové Zámky správu o tom, či žalobkyňa
dňa 03.03.2020, prípadne po tomto dátume podala trestné oznámenie. Zo správy OO PZ Nové Zámky

doručenej elektronicky tunajšiemu súdu dňa 06.03.2020 súd zistil, že dňa 03.03.2020 žalobkyňa na OO
PZ Nové Zámky oznámila podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa
§ 49 ods. 1, písmeno d) Zákona o priestupkoch. Uvedené potvrdenie bolo vydané pod spisovou značkou
ORPZ-NZ-OPP3-P-143/2020. V ten istý deň bol pod tou istou spisovou značkou spísaný záznam o
podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 Zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení zákona č. 250/1994 Z.z. podaný žalobkyňou. Súčasťou správy OO PZ Nové Zámky bol aj

nález FNsP Nové Zámky, urgentný príjem prvého typu zo dňa 02.03.2020, podľa ktorého žalovaná ako
pacientka prišla na chirurgickú ambulanciu urgentného príjmu v sprievode svojej krstnej matky a tvrdila,že potrebuje vyšetrenie pretože ju už niekoľko mesiacov bije jej priateľ, zbil ju aj dnes, chce ísť na
políciu podať trestné oznámenie. Rozsah lekárom zistených zranení je uvedený v samotnom náleze z
vyšetrenia žalobkyne zo dňa 02.03.2020 (č.l. 14).

3./Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala

dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

Podľa § 325 ods. 2 písmeno h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala osobe, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,
neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo
podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

4./Zvukový nebo obrazový záznam, který se týká člověka nebo jeho projevů osobní povahy a který byl
pořízen soukromou osobou bez vědomí nahrávané osoby, lze použít jako důkaz v občanském soudním
řízení pouze tam, kde má vést k prokázání skutečnosti, kterou není možné prokázat jinak (pomocí
důkazů, které nezasahují do absolutních osobnostních práv dotčené osoby), a kde i další okolnosti
případu vedou k závěru, že nelze upřednostnit právo na ochranu osobnosti dotčené osoby před právem

na spravedlivý proces toho, komu je použití důkazu zvukovým či obrazovým záznamem týkajícím se
této osoby nebo jejích projevů osobní povahy na prospěch (Rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 14.
8. 2018, sp. zn. 21 Cdo 1267/2018 ).
5./Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie
neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu

nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná

ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie
súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to
povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom
vo veci samej.

6./Neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria
medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb,
ktoré sa ocitnú v pozícii obetí násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe
je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva
nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika

viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických
právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia
páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči
fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Preto v súvislosti
násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou. Z uvedeného dôvodu bolo

sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku,
ktorého účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu
zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením
neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku pretopostačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo
duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje

najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia
a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým
listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

7./Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škodu, mal development a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického
aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia
hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú

integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou
násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete
a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané
spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v
týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt

prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012
zo dňa 15.10.2012). Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska
definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo
narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako
taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným

charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je
zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné
črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického
a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je,
keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí

niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach.
Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické
násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša
slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu
môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou

formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu.
Navyše obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou
integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná
sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa,

že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.
Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v
blízkychvzťahoch,akosúfyzickénásilie,obťažovanie,sexuálnenásilie,prenasledovanie,zastrašovanie
alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej
integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.

Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

8./ Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP slúži ochrane jednotlivých
osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme

rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie,
sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú
vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že
zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená.

9./Za určitých okolností nemusí na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nadväzovať ani podanie žaloby. CSP vyslovene pripúšťa aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§330 ods.2 CSP). Spravidla pôjde o tzv. zdržovacie
nároky, v rámci ktorých môže byť súdna ochrana žalobcovi efektívne poskytnutá už samotnýmiúčinkami vykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Žalobca preto nemusí byť
vždy motivovaný domáhať sa následne svojho nároku aj žalobou vo veci samej. Neodkladné opatrenie
môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude

ohrozená. V prípade neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm. e) CSP je účelom eliminovať
kontakt páchateľa domáceho násilia, alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou.
Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia je potrebné osvedčiť, že žalobcova osobná integrita vykazuje
znaky fyzického alebo psychického násilia. Môže ísť napr. o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné
vyhlásenia tretej osoby a podobne. Pri neodkladných opatreniach podľa § 325 ods.2 písm. h) CSP

ich zákon charakterizuje ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného a sú ex lege
podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť
ohrozená; aj táto skutočnosť však musí byť osvedčená. Kumulácia neodkladných opatrení podľa § 325
ods. 2 písm. e), h) CSP nie je vylúčená.

10./V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný

v časti zákazu uloženému žalovanému, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov približoval k
žalobkyni a tento podľa názoru súdu prvej inštancie v sebe zahŕňa aj žalobkyňou požadovaný zákaz
vstupudojejokolia,miestakdesazdržujeadojejzamestnania.Vdanomprípadebolnávrhžalobkynena
nariadenie neodkladného opatrenia podaný z dôvodov uvedených v § 325 ods.2 písm. e, h) CSP a podľa
svojho obsahu, ako je vyššie uvedené, sa jedná o neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný

s výrokom vo veci samej (§330 ods.2 CSP). Súdom nebola určená ani doba trvania neodkladného
opatrenia, pretože koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a
oprávnených záujmov žalobcu bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody
jeho nariadenia (§334 CSP ). Časové obmedzenie neodkladného opatrenia je preto výnimočným
limitovaním jeho účinkov, ku ktorému pristúpi súd iba v odôvodnených prípadoch, čo nie je možné

konštatovať pre posúdenú vec, pri ktorej nebola zistená existencia žiadnych výnimočných okolností,
ktoré by mali za následok časové obmedzenie neodkladného opatrenia. Z ustanovenia § 324 ods. 3 CSP
vyplýva ďalšia podmienka v tom, že neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V tomto prípade však zabezpečovacím opatrením
v žiadnom prípade nemožno dosiahnuť sledovaný účel, pretože zabezpečovacie opatrenie podľa §

343 CSP slúži na zriadenie záložného práva na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách
dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd
opakuje, že pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm. e ) CSP je postačujúce, ak
je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia a zároveň týmto typom neodkladného opatrenia je účelom
poskytnúť oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia

aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Tieto závery v plnom rozsahu aplikuje na danú
vec. Tvrdené okolnosti prípadu, nevyvolávajú pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe
bezodkladnej úpravy pomerov.

11./Súd prvej inštancie pre úplnosť dodáva, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia,

vo vzťahu k maloletému dieťaťu, bol pripojený k spisu tunajšieho súdu vedeného pod spisovou značkou
7P/39/2020 predmetom ktorého konania je úprava práv a povinností k maloletému Antoniovi Gyulaiovi,
nar. 25.05.2018.

12./Na záver súd udáva, že CSP zaviedol aj tzv. neodkladné opatrenie vo veci samej, teda neodkladné

opatrenie, ktorým by súd vyriešil spor medzi stranami sporu bez potreby podávania žaloby vo veci
samej. Ide o prípady, keď neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami, teda keď predmet neodkladného opatrenia vyčerpáva a usporiada celý spor alebo situáciu,
ktorú je potrebné upraviť, čím neodkladné opatrenie konzumuje vec samu (stáva sa vecou samou).
V danom prípade podľa názoru súdu ide o takýto prípad, preto súd neodkladné opatrenie časovo

neohraničoval a ani neukladal navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej. Zároveň súd ani
nepoučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, pretože v danom prípade ide o zriedkavý
prípad,keďneexistuježalobavovecisamej,ktoroubysazvrátilinásledkytohtoneodkladnéhoopatrenia,
keďže na zvrátenie týchto následkov môže povinný podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia,
ak dospeje k záveru, že pominuli dôvody na jeho zrušenie, v ktorom konaní sa bude skúmať, či tieto

stále trvajú alebo či nie je dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia. Súd preto poučil žalovaného iba
o práve podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia (samozrejme za predpokladu, že neodkladné
opatrenie nariadené súdom nadobudne právoplatnosť).13./O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP k § 255 ods. 1 CSP a
žalobcovi úspešnému v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O konečnej
výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v
takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla
dostať ďalší rovnopis.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.