Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Jamrich
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/34/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5317203726
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5317203726.2
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a
členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti o maloletého
N.Y.,nar.XX.I.XXXX,trvalýmpobytomakomatka,zastúpenéhokolíznymopatrovníkomÚradompráce,
sociálnych vecí a rodiny v Čadci, dieťaťa rodičov - matky A. F., trvalým pobytom v W. F. XXX a otca R. Y.,
trvalým pobytom v M. - L. XXX, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Čadca č.k. 10P/26/2017-86 zo dňa 13.10.2017, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 10P/26/2017-86 zo dňa 13.10.2017 z r u š u j e a vec mu v
r a c i a na ďalšie konanie.
Uznesenie Okresného súdu Čadca č.k. 10P/26/2017-100 zo dňa 18.1.2018 z r u š u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. 10P/26/2017-86 zo dňa 13.10.2017 zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca R. Y., k mal. N. Y., nar. X.XX.XXXX (nesprávne je uvedený dátum 1.10.2017), naposledy určenú v
sume 135,- eur mesačne, na sumu 200,- eur mesačne, a to s účinnosťou od 28.04.2017, ktoré výživné
je otec dieťaťa povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa,
pod následkami výkonu rozhodnutia. Zároveň povolil otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od
28.04.2017 do 13.10.2017, vrátane zročného výživného za mesiac október 2017 vo výške 390,-eur
splácaťv20,-eurmesačnýchsplátkach,spolusbežnýmvýživným,podstratouvýhodysplátok,vprípade
nezaplatenia čo i len jednej z nich alebo jej časti. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu
trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že od posledného rozhodnutia o výživnom rozsudkom tamojšieho
súdu sp.zn. 8P/96/2014 zo dňa 24.6.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn.
6CoP/58/2015 zo dňa 28.10.2015 v porovnaní so zisteným skutkovým stavom o pomeroch účastníkov,
z ktorého súd prvej inštancie vychádzal nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletého N.,
ktorá odôvodnila zmenu výživného. Maloletý N. navštevuje Základnú školu pri liečebno-výchovnom
sanatóriu M., zhoršil sa jeho zdravotný stav, čo odôvodnilo zmeniť výšku výživného rodičovi, ktorému
dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Otec maloletého, ktorý je na neho odkázaný svojou
výživou je samostatne zárobkovo činnou osobou, no zárobkovú činnosť nevykonáva, okrem maloletého
N. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Podľa správy Mesta M. samostatne zárobkovú činnosť nevykonáva
cca 5 rokov. Matka maloletého je SZČO. V roku 2016 podala daňové priznanie, v ktorom uviedla úhrn
príjmov vo výške 23.574,40 eur, daňová povinnosť predstavovala 0,00 eur, daňový bonus 256,92 eur.
Naposledy bol otec zaviazaný platením výživného vo výške 135,- eur mesačne, no keďže na strane
maloletého N. došlo k podstatnej zmene pomerov spočívajúcej v tom, že vzhľadom na skutočnosť, že
navštevuje Základnú školu pri liečebno-výchovnom sanatóriu M., s čím má matka zvýšené výdavky na
školné, cestovné, stravné a ošatné a tieto výdavky matka špecifikovala a preukázala listinnými dôkazmi
ako aj prostredníctvom vykonaného šetrenia kolíznym opatrovníkom, podľa názoru súdu je dôvodné
zvýšiť výživné na maloletého N. na sumu 200,- eur mesačne. Okresný súd konštatoval, vzhľadom napredmet činnosti a všeobecný nedostatok pracovnej sily na pracovnom trhu, by otec mal vynaložiť úsilie
smerujúce k zabezpečeniu a získaniu finančných prostriedkov. No otec maloletého si za viac ako 5
rokov nebol schopný nájsť zamestnanie, ktoré by živilo tak jeho a v neposlednom rade aj maloletého
N., ktorý je na neho odkázaný výživou, naviac otec sa s maloletým vôbec nekontaktuje, nepodporuje ho
finančne ani materiálne. Súd hodnotil prístup otca k plneniu vyživovacej povinnosti ako ľahkovážny. Od
posledného rozhodnutia súdu je maloletý N. starší, nastúpil do X. ročníka Základnej školy pri liečebno-
výchovnom sanatóriu v M. čím jeho výdavky nepochybne vzrástli. Preto súd zvýšil výživné na maloletého
N. na sumu 200,- eur mesačne (v odôvodnení je nesprávne uvedené na sumu 2.000,- eur mesačne).
Súd prvej inštancie konštatoval, že nezistil také prekážky, ktoré by otcovi bránili v plnení jeho zákonnej
vyživovacej povinnosti. Nedoplatok na výživnom povolil otcovi splácať v 20,- eur mesačných splátkach
spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich alebo
jej časti. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku otec maloletého podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní
uviedol, že Okresný súd Čadca mu nedoručil predvolanie na pojednávanie, keď toto predvolanie dostal
až 2 dní po pojednávaní. Týmto bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Uviedol, že so
zvýšením výživného nesúhlasí z dôvodu, že syn N. navštevuje Základnú školu pri ĽS M. a na jeho výžive
sa musí podieľať aj matka, pretože sa o neho osobne nestará. Preto namiesto osobnej starostlivosti sa
musí podieľať na jeho výchove finančne. Pokiaľ on platí mesačne 135,- eur a matka by platila mesačne
135,- eur tak táto suma by postačovala na jeho výživu, pretože spolu by to bolo 270,- eur. Ďalej vytýkal
súdu, že riadne nezdôvodnil svoj rozsudok, keď použil len všeobecné vety, aký je mesačný príjem matky
aakýjemesačnýpríjemotca.Rozsudokpovažujezanepreskúmateľnýaneurčitýapretohožiadazrušiť.
3. Okresný súd uznesením č.k. 10P/26/2017-95 zo dňa 12.12.2017 vyzval otca maloletého na
odstránenie vád podania v zmysle § 373 ods. 1 CSP pod sankciou odmietnutia podania podľa
§ 386 písm. d/ CSP. Zároveň poučil R. Y., že ak v stanovenej lehote nedoručí opravené alebo
doplnené odvolanie, v konaní nebude možné pre tento nedostatok pokračovať a súd podanie odmietne.
Keďže otec maloletého v zmysle výzvy podanie nedoplnil, súd prvej inštancie ho uznesením č.k.
10P/26/2017-100 zo dňa 18. januára 2018 odmietol.
4. Proti tomuto uzneseniu podal otec maloletého odvolanie a krajský súd uznesením sp. zn.
5CoP/16/2018 z 30. apríla 2018 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne. Uviedol, že
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia mal preukázané, že súd prvej inštancie postupoval správne,
keď vyzval žalobcu uznesením č.k. 10P/26/2017-95 na odstránenie vád podania a zároveň ho poučil,
ktoré vady má odstrániť. Nakoľko vady neboli odstránené, podanie zostalo neurčité, nepreskúmateľné
a ako také bránilo postupu súdu, aby mohol v odvolacom konaní pokračovať.
5. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal otec maloletého dovolanie, keď mal za to, že
rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu sú nezákonné, nesprávne a arbitrárne, keď
nesprávnym procesným postupom znemožnili strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že odvolanie bolo dostatočne
určité a odôvodnené a súdy boli povinné jeho podnet vybaviť.
6. Najvyšší súd SR uznesením č.k. 5Cdo/242/2018-134 zo dňa 25. apríla 2019 uznesenie krajského
súdu sp. zn. 5CoP/16/2018 z 30. apríla 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dovolací súd svoje uznesenie podrobne odôvodnil a vyslovil nasledovný právny názor: V prejednávanej
veci vyplýva zo spisu, že sa súdy dopustili porušenia procesných oprávnení dovolateľa majúcich
za následok porušenie práva na spravodlivý proces; obsah spisu dáva podklad pre záver, že súdy
postupovali v rozpore s ust. § 124 ods. 1 CSP v nadväznosti na čl. 11 základných princípov, v zmysle
ktorého sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Preto dovolanie žalobcu bolo dôvodné.
Najvyšší súd SR zdôraznil, že rozhodovanie o odvolaniach patrí do funkčnej príslušnosti krajských
súdov (§ 34 CSP), preto pokiaľ krajský súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým odmietol
odvolanie otca, krajský súd porušil ustanovenie zákona o funkčnej príslušnosti. Rovnako konštatovanie
odvolacieho súdu o nejasnom podaní otca maloletého je nesprávne. Preto pokiaľ odvolací súd odmietol
odvolanie otca ako nejasné podanie a neposúdil obsah odvolania v súlade s ust. § 124 CSP zaťažil
odvolacie konanie vadou vyplývajúcou z ust. § 420 písm. f/ CSP a nesprávnym procesným postupom
dovolateľovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolanie otca obsahuje okrem všeobecných náležitostípodania (§ 127 ods. 1 CSP) 1/ označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje a označenie
súdu, ktorý ho vydal (rozsudok Okresného súdu Čadca z 13.10.2017 sp. zn. 10P/26/17), 2/ v akom
rozsahu rozhodnutie napadá (celý rozsudok), 3/ v čom rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny (nebol riadne predvolaný na pojednávanie), rozsudok okresného súdu nie je
riadne odôvodnený, použil len všeobecné vety bez uvedenia mesačného príjmu rodičov, pri výške
výživného súd nezohľadnil, že matka sa o maloletého osobne stará), 4/ petit odvolania (rozsudok navrhol
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie).
7. Podľa § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.
8. Keďže rozhodovanie o odvolaní patrí do funkčnej príslušnosti krajského súdu (§ 34 CSP), uznesenie
okresného súdu č.k. 10P/26/2017-100 zo dňa 18.01.2018 odvolací súd zrušil.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 Civilného
mimosporového poriadku s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP), bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Otec maloletého N. v podanom odvolaní predovšetkým vytýkal súdu prvej inštancie, že nebol
riadne predvolaný na pojednávanie, že predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené až dva dni po
pojednávaní.
11. Podľa ust. § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Nevyhnutnosť
nariadenia pojednávania je vyjadrením zásady ústnosti a bezprostrednosti konania. Obe tieto zásady
majú ústavno-právne vyjadrenie. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec
prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch. Pojednávanie sa môže odročiť len na základe rozhodnutia súdu, a to bez
návrhu strany alebo na návrh strany, v obidvoch prípadoch môže byť pojednávanie odročené len z
dôležitých dôvodov.
12. Podľa ust. § 178 ods. 2 CSP predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali
dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.
13. Preskúmaním spisového materiálu mal odvolací súd preukázané, že súd prvej inštancie vytýčil
prvé pojednávanie vo veci na deň 21.09.2017. Keďže otcovi sa nepodarilo doručiť predvolanie na
pojednávanie na deň 21.09.2017, pojednávanie bolo odročené na termín 13.10.2017. Okresný súd
Čadca dňa 26.09.2017 požiadal Obvodné oddelenie PZ SR Turzovka o doručenie súdnej zásielky
obsahujúcej predvolanie na pojednávanie na termín 13.10.2017. Obvodné oddelenie PZ SR Turzovka
prípisom zo dňa 19.10.2017 doručeným Okresnému súdu Čadca 23.10.2017 oznámilo, že R. Y.
bola doručená súdna zásielka dňa 15.10.2017. V zápisnici z pojednávania uskutočneného dňa
13.10.2017 je protokolované, že otec má doručenie predvolania na pojednávanie vykázané a že neúčasť
neospravedlnil. Súd prvej inštancie preto pojednával a na pojednávaní vyhlásil rozsudok.
14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolacia námietka otca, pokiaľ tento
tvrdil, že predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené až 2 dni po pojednávaní, a preto sa nemohol
zúčastniť pojednávania, je dôvodná. Takýmto postupom súdu bola otcovi odňatá možnosť konať pred
súdom. Uvedené tvrdenie otca mal odvolací súd preukázané z návratky poštovej doručenky, na ktorej R.
Y. potvrdil príjem písomnosti (č.k. 10P/26/2017-79, T13/10),s dátumom prevzatia 15.10.2017. Okresný
súd nemal vykázané doručenie predvolania na pojednávanie pre R. Y., ako to nesprávne protokoloval v
zápisnici z pojednávania dňa 13.10.2017, no napriek tomu pojednával v neprítomnosti otca. Okresný súd
týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil otcovi maloletého, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Toto pochybenie
súdu prvej inštancie spôsobilo, že odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok postupom podľa ust.
ň 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd
zrušil rozsudok bez meritórneho preskúmavania veci, a to vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť z
dôvodu, že otec nebol vôbec vypočutý. Pre toto pochybenie už nebolo potrebné sa zaoberať ďalšímiodvolacími námietkami a rozsudok okresného súdu bol zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.
15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.