Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/76/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115226911
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4115226911.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: P. X., nar. XX. XX. XXXX,
bytom R., K. XXX/X, zast. BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie
25, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: Poľnohospodárska Pôda s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská
časť Nové Mesto, Sibírska 55, IČO: 44 138 369, zast. LawService, s.r.o., so sídlom Zvolen, Stráž 3/223,

IČO: 36 861 723, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra zo dňa 29. 01. 2019 č. k. 16C/83/2015-373, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že stranám sa nárok na náhradu
trov konania nepriznáva.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na
náhradu trov prvoinštančného a druhoinštančného konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žalobou zo dňa 04. 09. 2015 sa domáhala určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese N., v obci R., v katastrálnom území

R., parcely registra „C“, zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2
(ďalej len „nehnuteľnosť“). Dôvodil, že žalobkyňu dňa 14. 10. 2016 doručila súdu späťvzatie žaloby a
žiadala konanie zastaviť, nakoľko od podania žaloby došlo na základe protestu prokurátora k zrušeniu
rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. XXXX/XXXX zo dňa 24. 07. 2015 o povolení
vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného, pretože správny orgán dospel
k záveru, že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného platne prevedené. Preto uznesením

zo dňa 07. 08. 2017 č. k. 16C/83/2015-223 konanie zastavil a žalobkyni priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100%. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30. 05. 2018 č. k. 6Co/250/2017-267 jeho
rozhodnutie v časti týkajúcej sa trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom vyslovil
názor, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí o trovách konania neuviedol, či a akým spôsobom
žalovaný zavinil potrebu späťvzatia žaloby a následného zastavenia konania, a tiež sa nezaoberal pri
rozhodovaní o trovách konania možnou aplikáciou ust. § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len

„CSP“). Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 256 ods. 1 CSP a v tomto smere podal rozsiahly
teoreticko právny výklad. Dospel k záveru, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, keď
zobrala žalobu späť bez procesného zavinenia žalovaným, v dôsledku čoho žalovanému patrí nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobkyni. Mal za nepochybné, že žalovaný bol v
čase pred vydaním uznesenia o zastavení konania v konaní zastúpený právny zástupcom, ktorému
preto prináleží odmena za úkony vykonané v konaní. Konštatoval, že na Okresnom súde Nitra je

vedených niekoľko konaní o náhrade trov v súvislosti s výkupom pozemkov pod závodom na výrobu
automobilov značky Land Rover - Jaguar, preto poukázal v otázke náhrady trov konania na nálezÚstavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 03. 2018 č. k. II.ÚS 569/2017-46 a závery vyplývajúce
z odôvodnenia tohto nálezu, z ktorých vychádzal i pri rozhodovaní v danej veci. Dodal, že žalobkyňa v
dôsledku prechodu jej vlastníckeho práva na spoločnosť MH Invest, s.r.o. v období na prelome februára

a marca 2016 na základe kúpnej zmluvy č. XXXXX/XXXX/XXXX/R./XXX/XXXX zo dňa 02. 03. 2016
stratila aktívnu vecnú legitimáciu v konaní a právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti a už v tom okamihu mala vziať svoju žalobu späť, čím by nedošlo k vzniku trov právneho
zastúpenia žalovaného. Za irelevantné považoval tvrdenie žalobkyne, že dôvod, pre ktorý tak neučinila,
bolo podanie správnej žaloby žalovaným na Krajskom súde v Nitre, pretože právny stav približne 7

mesiacov pred späťvzatím žaloby bol taký, že žalobkyňa už nebola vlastníčkou nehnuteľnosti a na tom
nič nezmenilo ani podanie správnej žaloby žalovaným v snahe zvrátiť rozhodnutia Okresného úradu
Nitra o vyhovení protestu prokurátora. Žalobkyňa tak nemohla dôvodne tvrdiť, že jej právne postavenie
bolo neisté a preto nevzala žalobu skôr späť, obzvlášť nie v čase, keď už nebola vlastníčkou predmetnej
nehnuteľnosti. Ustálil, že žalovaný procesne nezavinil späťvzatie žaloby žalobkyňou a keďže v danej
veci neexistovali ani dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúc nepriznanie náhrady trov konania

niektorej zo strán, nebol daný právny dôvod, pre ktorý by žalovaný nemal mať voči žalobkyni nárok na
náhradu trov konania, keď prejednávaná vec nemala taký výnimočný charakter, ktorý by odôvodňoval
aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Naviac ani strany sporu vo svojich vyjadreniach k aplikácii § 257 CSP
neuvádzali žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa a
zhodne tvrdili neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v danom spore.

3. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zmeny a priznania
jej nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a
h/ CSP. Poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 569/2017-46 zo dňa 20.
03. 2018 (ďalej len „Náleze“), v zmysle ktorého stále platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala

späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne
zavinil zastavenie konania. Uviedla, že nárok na náhradu trov konania je procesnoprávnym nárok a
preto je potrebné otázku, kto zavinil zastavenie konania posudzovať z procesného hľadiska, pričom
v konaní kvalifikovane ozrejmila príčinnú súvislosť medzi späťvzatím žaloby a správaním žalovaného,
pre ktoré došlo k zastaveniu konania. Podotkla, že v prípade právneho úkonu, ktorým bolo porušené

predkupné právo štátu podľa zák. č. 175/1999 Zb. ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle
§ 39 OZ, na ktorú súd prihliada. K argumentom súdu prvej inštancie v bode 13. odôvodnenia jeho
uznesenia uviedla, že žalovaný podal dňa 23. 02. 2016 na Okresný súd Bratislava V. (vec následne
postúpená Okresnému súdu Nitra a konanie vedené pod sp. zn. 10C/116/2016) žalobu proti nej o
určenie vlastníckeho práva k identickej nehnuteľnosti a žalovaný ňou obnovené vlastnícke práva k

nehnuteľnosti ďalej spochybňoval aj napriek tomu, že v danej veci bolo rozhodnutím Okresného úradu
Nitra, odboru opravných prostriedkov č. UPo 29/2016-4/To OU-NR-OOp-2016/005701-4 zo dňa 26. 01.
2016, právoplatné dňa 10. 02. 2016 potvrdené rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora, ktoré však
žalovaný napadol žalobou zo dňa 25. 01. 2016 a domáhal sa preskúmania a zrušenia rozhodnutia.
Pokiaľ by správny súd žalobe žalovaného vyhovel, v tomto súdnom konaní by naďalej uplatňovala

nárok na určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom absolútne neplatnej
kúpnej zmluvy so žalovaným. Zastala názor, že neobstojí záver súdu, že v dôsledku právoplatného
rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora mala zobrať žalobu späť hneď, ako sa dozvedela, že
žalovaný podal žalobu, ktorou uvedené rozhodnutie žiadal zrušiť a zároveň určovacou žalobou žiadal
priznať vlastnícke právo. Nesúhlasila tiež so záverom, že zavinila zastavenie konania späťvzatím žaloby

ažalovanýspäťvzatiežalobysvojimsprávanímnezavinil.Akodôvodyuviedla,žežalovanýjuopakovanej
oslovoval a presviedčal na uzatvorenie absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol
prevod jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; žalovaný v snahe získať neprimeraný zisk, navrhol
uzatvorenie absolútnej neplatnej kúpnej zmluvy; žalovaný jej predložil na podpis vopred vypracovanú
absolútne neplatnú kúpnu zmluvy, ktorú prokurátor v záujme zachovania zákonnosti protestoval v

katastrálnom konaní; s protestom prokurátora súhlasila a konanie o návrhu na vklad vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti v prospech žalovaného žiadala zastaviť; žalovaný nesúhlasil s rozhodnutiami
správnychorgánovaobštrukčnýmspôsobomodmietalvrátiťjejvlastníckeprávonadobudnutéabsolútne
neplatnou kúpnou zmluvou. Za extrémne nespravodlivý označila záver, že má znášať nielen svoje trovy
tohto dôvodne začatého konania, keď ochranu jej poskytol iný štátny orgán, ale tiež trovy žalovaného.

Uzavrela, že zastavenie konania v predmetnej veci procesne zavinil žalovaný, a to svojím správaním v
príkrom rozpore so zákonom, v dôsledku ktorého na ochranu jej práv začal konať ďalší orgán ochrany
práva - prokurátor.4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané v

zákonomstanovenejlehote(§359,§362ods.1CSP),prejednalodvolaniežalobkyne,viazanýrozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP,
keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

8. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, práva vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanie právnej veci.

9. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by

bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (čl. 4 ods. 2).

10. V súdenej veci ide už v poradí o druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov

konania strán sporu po tom, čo jeho zastavujúce uznesenie zo dňa 07. 08. 2017 č. k. 16C/83/2015-223,
vo výroku, ktorým bola žalobkyni priznaná náhrada trov konania bolo zrušené uznesením Krajského
súdu v Nitre zo dňa 30. 05. 2018 č. k. 6Co/250/2017-267 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie
pre jeho nepreskúmateľnosť. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, okrem iného, poskytol i
obšírny teoretickoprávny výklad zásad pri aplikácii § 256 CSP v súvislosti s rozhodovaním o trovách

konania, ktoré bolo zastavené, ako i § 257 CSP, predstavujúceho výnimku zo zásady zodpovednosti za
zavinenie, obsiahnutú v § 256 CSP. Keďže odvolací súd i naďalej na týchto svojich záveroch, ako na
stále platných zotrváva, duplicitne ich opakovať nebude a v ďalšom len na ne poukazuje.

11. Z hľadiska skutkového niet sporu o tom, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 04. 09. 2015

domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v kat. úz. R., parcely registra C, zapísanej na LV
č. XXXX ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2. Po podaní žaloby došlo k podaniu protestu
prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu N., katastrálny odbor zo dňa XX. 07. XXXX č. M ktorým
bol povolený vklad vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti v prospech žalovaného na základe kúpnej
zmluvy. Okresný úrad N., katastrálny odbor, protestu prokurátora vyhovel rozhodnutím zo dňa 02.

11. 2015 č. UP 31/2015-9, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor opravných
prostriedkov zo dňa 26. 01. 2016, č. Upo 29/2016-4/To, OU-NR-OOP-2016/005701-4 s právoplatnosťou
dňa 10. 02. 2016. Správny orgán dospel k záveru, že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného
platne prevedené pre absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy a do katastra nehnuteľností opäť bola
zapísaná žalobkyňa ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti. Poukazujúc na tieto skutočnosti žalovaná

dňa 14. 10. 2016 doručila súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby a žiadala konanie zastaviť.

12.Úvodomodvolacísúdpoznamenáva,ženaOkresnomsúdeNitrabolovedenýchmnožstvototožných
konaní, v ktorých sa fyzické osoby domáhali voči žalovanému určenia ich vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam,vyvodzovanéhozneplatnýchkúpnychzmlúvaktorépospäťvzatížalôbbolizastavené,

keď po podaní žalôb došlo na základe protestu prokurátora, k zrušeniu rozhodnutí OÚ NR o povolení
vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného. V súvislosti s rozhodovacou
činnosťou prvoinštančného súdu a trovách týchto konaní pre odvolanie niektorej zo strán sporu, resp.
oboch strán sporu boli na Krajskom súde v Nitre ako odvolacom súde rovnako tak vedených viacero
odvolacích konaní, v ktorých odvolacie senáty prijali odlišné právne názory k otázke náhrady trov

konania v týchto skutkovo obdobných veciach. Táto skutočnosť bola i jedným zo zásadných dôvodov,
pre ktoré Ústavný súd SR svojimi nálezmi rozhodol, že základné právo sťažovateľov (buď konkrétnej
fyzickej osoby ako žalobcu alebo žalovaného) na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdbolo označeným uznesením Krajského súdu v Nitre porušené, toto zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (sp. zn. I.ÚS 153/2018 zo dňa 30. 11. 2017, I. ÚS 168/2018-22 zo dňa 10. 10. 2018, II. ÚS
569/2017-46 zo dňa 20. 03. 2018, III. ÚS 98/2018-38 zo dňa 02. 05. 2018, III. ÚS 298/2018-33 zo dňa

28. 11. 2018, II. ÚS 261/2018-43 zo dňa 10. 01. 2019, II. ÚS 338/2018-30 zo dňa 06. 12. 2018, I. ÚS
222/2019-46 zo dňa 20. 08. 2019, I. ÚS 225/2019-41 zo dňa 20. 08. 2019 a IV. ÚS 614/2018-36 zo dňa
20. 08. 2019). V tomto smere konštatoval, že zmena právneho názoru vysloveného skoršími súdnymi
rozhodnutiami v obdobnej veci bez akéhokoľvek vysvetlenia zo strany súdu sa javí ako arbitrárnosť
(svojvôľa) a je zásahom do princípu právnej istoty ako súčasti právneho štátu, keďže tento princíp

predpokladá, že skutkovo obdobné veci budú obdobne právne posudzované. Preto diametrálne odlišná
rozhodovacia činnosť krajského súdu o tej istej právnej otázke je ústavne neudržateľná, pričom riešenie
tohto problému a zjednotenie rozhodovania je v pôsobnosti krajského súdu. V nadväznosti na závery
ústavného súdu, vyslovené v jeho nálezoch občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Nitre na
svojom zasadnutí dňa 06. 02. 2020 prijalo zjednocujúce stanovisko v znení: „Vo veciach, v ktorých
dôjde k späťvzatiu žaloby z objektívnych dôvodov, ktoré procesne nezavinila žiadna zo strán sporu, je

opodstatnené vysloviť záver, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva“.

13. O takýto prípad ide v preskúmavanej veci. Už Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. II
ÚS 569/2017 zo dňa 20. 03. 2018 týkajúcom sa obdobnej veci (len iný žalobca ako vlastník iného
pozemku v analogických súvislostiach) uviedol, že v čase podania určovacej žaloby žalobca nemal inú

právnu možnosť domôcť sa ochrany svojich práv, a preto treba z procesného aspektu urobiť záver,
že žaloba bola podaná dôvodne (hmotnoprávna dôvodnosť žaloby sa v danom prípade neskúma a
neposudzuje).Postojžalovanéhobolpocelýčastrvaniakonanianezmenený,keďsožalobounesúhlasil.
Skutočnosť, že žalobca prestal mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení v dôsledku
zrušenia rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva žalovaného na základe protestu prokurátora nemožno

hodnotiť ako procesné zavinenie žalovaného na potrebe späťvzatia žaloby a následného zastavenia
konania. Zdôraznil potrebu dôsledného rozlíšenia medzi procesným zavinením žalovaného na potrebe
podať žalobu, čo nesporne zavinil s ohľadom na jeho negatívny postoj vo veci samej a jeho procesným
zavinením na potrebe vziať žalobu späť. Dodal tiež, že porušenie žalobcom tvrdeného predkupného
práva štátu v nijakom prípade nemohol zaviniť žalovaný, čo nespochybňuje ani tvrdenie žalobcu, že

o predkupnom práve v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nevedel. Rovnako tak ústavný súd vo svojich
neskorších nálezoch sp. zn. IV. ÚS 614/2018, sp. zn. I. ÚS 222/2019 a sp. zn. I. ÚS 225/2019, všetky
zo dňa 20. 08. 2019 zhodne konštatoval, že z procesného aspektu je potrebné urobiť záver, že žaloba
bola podaná dôvodne, pretože v čase podania určovacej žaloby žalobca (žalobkyňa) nemal inú právnu
možnosť domôcť sa ochrany svojich práv. Zároveň tiež uviedol, že k späťvzatiu žaloby žalobcu viedli

objektívne dôvody - protest prokurátora, na ktorý strany sporu nemali dosah, ale v dôsledku ktorého bola
zabezpečená ochrana vlastníckeho práva žalobcu, čím odpadol predmet žaloby. Je preto opodstatnený
záver, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

14. Posudzujúc danú vec vo svetle týchto záverov, ktoré si odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a

ktoré sa presadia i v tomto konaní, je tak zrejmé, že žalobkyňa v čase podania žaloby zvolila jedinú
právnu možnosť na ochranu svojich práv, a teda z procesného hľadiska jej žaloba bola podaná dôvodne,
pričom k späťvzatiu žaloby pristúpila po tom, čo na protest prokurátora došlo k zrušeniu rozhodnutia o
povolenívkladuvlastníckehoprávaknehnuteľnostivprospechžalovaného.Bolitotakobjektívnedôvody
vedúce ju k späťvzatiu žaloby, ktoré preto nemožno kvalifikovať ako jej procesné zavinenie na zastavení

konania. Rovnako tak odvolací súd na strane žalovaného nezistil jeho procesné zavinenie na potrebe
späťvzatia žaloby a zastavení konania z totožných dôvodov ako u žalobkyne (protest prokurátora). Za
danejsituácie,keďžiadnejzostránnemožnopričítaťnaťarchuprocesnézavinenienazastaveníkonania
je preto namieste záver, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva, ako riešenie, ktoré
nepopiera zmysel a účel ust. § 256 ods. 1 CSP a má na zreteli predovšetkým spravodlivosť osobitne

zvýraznenú v čl. 2 ods. 1 CSP a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
S ohľadom na tento záver do úvahy už neprichádzalo posudzovanie prípadnej aplikácie § 257 CSP na
daný prípad.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388

CSP zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia.16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania s ohľadom na ich
čiastočný úspech v odvolacom konaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).