Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Pezinok
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michaela Štiglicová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5P/171/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719202151
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Štiglicová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2020:1719202151.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou v právnej veci manželky: T.
T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale W. B. XXXX/XXA, X. - G., zast. HAVRILLA & Co s.r.o., so
sídlom Tallerova 10, Bratislava proti manželovi: H. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X, X., O.. Č..
V. Č. W. X , L..C..X. XX, Č. o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému
dieťaťu: U. T.Á., nar. XX.XX.XXXX , zastúpená v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny v Pezinku, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, takto
r o z h o d o l :
I. Súd manželstvo T. T., rod. T., narodenej XX.XX.XXXX a H. T., narodeného XX.XX.XXXX uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v U. R., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu U. R., vo zväzku X , ročník XXXX,
na strane XX, pod poradovým číslo X rozvádza.
II. Súd zveruje maloletú U., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej
starostlivosti navrhovateľky.
III. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.
IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej U., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 325 EUR,
počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov, ktorú sumu je otec povinný
zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
V. Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje.
VI. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Manželka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.11.2019 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu žiadala, aby súd jej manželstvo s manželom rozviedol, pričom svoj návrh odôvodnila tým, že
po narodení druhej dcéry sa začali objavovať problémy medzi manželmi, ktoré sa postupom času aj pod
vplyvom veľkého vekového rozdielu začali prehlbovať do takej miery, že viac než rok už spolu účastníci
intímne nežijú, čím došlo aj k citovému odcudzeniu a napriek tomu, že sa to manželka snažila riešiť,
nebolo možné o týchto problémoch otvorene komunikovať s manželom, a ich vzťah ostal iba v rovine
profesionálnej, nakoľko je manželka zamestnaná v manželovej obchodnej spoločnosti, prostredníctvom
ktorej sa obaja profesionálne venujú sokoliarstvu. Manželka svojim návrhom zároveň žiadala zaviazať
manžela na plnenie vyživovacej povinnosti k maloletej dcére vo výške 325 EUR mesačne.2. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s predloženými
dôkazmi, správou kolízneho opatrovníka, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd
ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
3. Otec podaním doručeným súdu dňa 22.01.2020 navrhoval pojednávať vo veci v jeho neprítomnosti,
a preto súd v zmysle §31 Civilného mimosporového poriadku pojednával v neprítomnosti manžela.
4. Manželka na pojednávaní uviedla, že manželstvo bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v U. R. z lásky
po 6 ročnej známosti. Z manželstva sa narodili dve deti, J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je dospelá a U., nar.
XX.XX.XXXX. Manželstvo bolo spočiatku harmonické. Prvé nezhody nastali po narodení druhej dcéry.
Nedorozumenia vznikli z dôvodu, že manžel rozhodoval o všetkom, manželka nemohla preberať ani
poštu, nevedeli sa dohodnúť na spoločných financiách, na výchove maloletej. Posledný intímny styk
mali v roku 2018. Už od roku 2014 začal byť ich rozvod témou, o ktorej často hovorili, snažili sa kvôli
deťom ostať spolu, ale problémy boli neodvrátiteľné. Za príčinu rozvratu manželstva manželka považuje
rozdielnosť povahových vlastností, a citovú intímnu vzdialenosť.
5. Počas pojednávania bolo zistené, že manželka je živnostníčka s netto mesačným príjmom 600 EUR.
Manželka vlastní v okrese Dunajská Streda záhradu, ktorú jej darovali rodičia, vlastní tiež auto a sokola,
ktorý ma cenu cca 1000 EUR. Energie a náklady na bývanie manželka vyčíslila na 110 EUR mesačne,
plyn mesačne 222 EUR.
6. Maloletá navštevuje 7. ročník Základnej školy Častá. Je zdravá, manželka s ňou má bežné výdavky
zodpovedajúce výdavkom na maloletých v jej veku, ktoré manželka vyčíslila mesačne nasledovne:
strava 137 EUR, 230 EUR poplatky do školy ročne vrátane doučovania, 128 EUR oblečenie (vrátane
lyžiarskeho), 58 EUR drogéria (má atopický ekzém, zahrnuté aj čistiace prostriedky), voľnočasové
aktivity 150 EUR, telefón 30 EUR (to platí manžel), vreckové 30 EUR. Náklady na dieťa má cca 1020
EUR mesačne, a to nezarátala náklady na naftu.
7. Manželia súdu predložili dohodu o úprave výkonu rodičovských práv, povinností na čas po rozvode a
určení výživného k maloletému zo dňa 15.01.2020, podľa ktorej sa maloletá zveruje do výlučnej osobnej
starostlivosti matky, otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej sumou 325 EUR mesačne a styk
otca s maloletou je neobmedzený, pričom sa rodičia dohodli, že v otázkach zastupovania maloletej a
spravovania jej majetku bude oprávnená matka.
8. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že v prípade rozvodu odporúča súdu zveriť maloletú do
výchovy matky, uložiť otcovi platiť na jej výživu 325 EUR, zastupovať a spravovať sú oprávnení obaja
rodičia a styk otca s maloletou neupravovať.
9. Podľa čl. I zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť
tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v
právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
10. Podľa čl. II zákona o rodine, rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti.
Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.
11. Podľa §100 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ako „Civilný
mimosporový poriadok“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
12. Podľa §18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
13. Podľa §22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.14. Podľa §23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
15. Podľa §23 ods. 3 zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
16. Podľa čl. 3 zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním
ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie
stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen
svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone
rodičovských práv a povinností.
17. Podľa čl. 4 zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa
svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť
zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
18. Podľa čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
19. Podľa §24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
20. Podľa §24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
21. Podľa §24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.
22. Podľa §25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
23. Podľa §25 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
24.Podľa§28ods.1,2zákonaorodine,súčasťourodičovskýchprávapovinnostísúnajmäa)sústavnáa
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
25. Podľa §62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
26. Podľa §62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
27.Podľa§62ods.3zákonaorodine,každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
28. Podľa §62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
29. Podľa §62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
30. Podľa §75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
31. Podľa §76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.
32. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, a s prihliadnutím na
všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov mal súd preukázané, že
manželstvo účastníkov si neplní ani jednu zo spoločenských funkcii tak, ako to vyžaduje zákon o rodine,
manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené, a nemožno od manželov spravodlivo očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Manželia sa citovo aj intímne odcudzili, ich manželstvo je čisto formálnym
zväzkom. Preto súd manželstvo účastníkov rozviedol. Manželia predložili súdu rodičovskú dohodu, pri
ktorej mal súd za to, že je v záujme maloletej a v súlade so zákonnými ustanoveniami zákona o rodine,
a preto rozhodol o zverení maloletej do starostlivosti matky, spravovaní majetku, zastupovaní maloletej,
úprave styku maloletej s otcom a o určení vyživovacej povinnosti otca tak, ako si to navrhli rodičia v
rodičovskej dohode. Vzhľadom na to, že manžel nebol na pojednávaní prítomný, súd nemohol takto
predloženú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností schváliť, nakoľko dohoda je dvojstranným
právnym úkonom, a preto súd rozhodol vo výroku II, III, IV a V tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.
33. Podľa §52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok (§ 357 Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a rozhodne
o ňom Krajský súd v Bratislave.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§364 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§62 ods. Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§62 ods. 2
Civilného mimosporového poriadku)
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Civilného mimosporového poriadku)
V prípade, že niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, je možné vo veci
starostlivosti o maloleté deti navrhnúť na súd výkon tohto rozhodnutia alebo v časti výživného na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods.1 zákona o rodine).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.