Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/334/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717202681
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6717202681.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov

Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne Y. N., narodenej XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom W. 2, Y., proti žalovanému COLORLAK SK, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 37, 974
05 Banská Bystrica, IČO: 36 254 487, právne zastúpenému REKEN & PARTNERS Law Firm s. r. o., so
sídlom Tichá 45, 811 02 Bratislava, IČO: 36 783 188, v konaní o priznanie nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/6/2017-274 z 26. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

I. N e s p á j a na spoločné konanie veci aktuálne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod
sp. zn. 12Co/334/2018 a pod sp. zn. 14CoPr/6/2019.

II. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia náhrady
nemajetkovej ujmy v čiastke 5.000,- za diskrimináciu spočívajúcu v odmietnutí poskytovania

spresnených údajov dôkazov, štatistík a výkonov týkajúcich sa jej práce ako bývalej zamestnankyne,
ktoré boli potrebné pre účely Sociálnej poisťovne na zistenie percenta poškodenia zdravia po pracovnom
úrazeazauvedenienepresnýchanepravdivýchúdajovvprvotnejsnímkeprofesiogramuatýmuvedenie
Sociálnej poisťovne do omylu pri určovaní miery percenta poškodenia jej zdravia. Žalovanému priznal
voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania plnom v rozsahu.

2. Prvoinštančný súd aplikujúc ust. § 307 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 1, § 2

ods. 1 a 2, § 2a ods. 1 až 3, § 3 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1, 2 a 3, § 11 ods. 1, 2 a 3 zákona
č. 365/2004 Z. z. o rovnako zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákona) a článok 9 a § 13 ods. 1, 2, 3, 5 a
6 Zákonníka práce dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žaloba žalobkyne, ktorou
sa domáhala zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v čiastke 5.000,- Eur na ňou uvedenom skutkovom
základe je nedôvodná, pretože zo žaloby ani nevyplýva, aké právo ustanovené osobitnými zákonmi
malo byť konaním žalovaného porušené, aký mal byť dôvod diskriminácie, pričom žaloba neobsahuje

žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne usudzovať, že v súvislosti s konaním žalovaného
k žalobkyni došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania u žalovaného, a teda podľa okresného
súdu aj nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy je neexistujúci, kedy žalobkyňa navyše ani
neuviedla, akým spôsobom bola znížená jej dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenskéuplatnenie. Uvádzajúc všeobecné východiská posudzovania diskriminačného konania okresný súd
uviedol, že zákon poskytuje demonštratívny výpočet antidiskriminačných dôvodov, čo ale neznamená,
že pod takýto antidiskriminačný dôvod iného postavenia možno subsumovať akékoľvek dôvody, lebo je

záujmom zákonodarcu, aby išlo len o prípady, ktoré sú rovnako alebo obdobne závažné, ako dôvody
vyjadrené v zákone expressis verbis a okresný súd zdôraznil, že predpokladom úspešnosti uplatnenia
nárokov podľa § 9 antidiskriminačného zákona je existencia protiprávneho diskriminačného konania,
ujma vzniknutá týmto konaním a príčinná súvislosť medzi nimi. Ak sa potom zamestnanec domáha
voči zamestnávateľovi, aby mu poskytol náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, je povinnosťou

zamestnanca v civilnom konaní tvrdiť a uniesť svoju povinnosť o tom, že bol konaním zamestnávateľa
znevýhodnený v porovnaní s inými zamestnancami toho istého zamestnávateľa a podľa okresného súdu
žalobkyňa tieto skutočnosti v konaní hodnoverne nepreukázala, a to hlavne z dôvodu, že by konaním
zamestnávateľa bola znevýhodnená v porovnaní s inými zamestnancami toho istého zamestnávateľa.
A keďže žaloba potom neobsahovala žiadne skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať na
porušenie zásady rovnakého zaobchádzania u žalobkyne, žalobu ako nedôvodnú okresný súd zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v celom rozsahu úspešnému žalovanému
priznal voči žalobkyni plnú náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením.

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala, aby odvolací súd zmenil

napadnutý rozsudok a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej žalovanú nemajetkovú ujmu vo výške
5.000,- Eur. Žiadala tiež, aby bola uložená žalovanému povinnosť ospravedlniť sa jej za krivé obvinenie
z trestného činu prenasledovania jeho osoby (z tzv. stalkingu) a bola jej priznaná náhrada trov konania
v celom rozsahu.

4. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že predmetom prvoinštančného konania bolo zaplatenie
náhrady nemajetkovej ujmy 5.000,- Eur, žalobkyňa počas prvoinštančného konania svoju žalobu
nezmenila, nerozšírila ju o uloženie povinnosti ospravedlnenia a preto odvolací súd v zmysle ust. §
371 CSP sa nemohol zaoberať tým, či boli naplnené podmienky na uloženie nejakého ospravedlnenia,
pretože podľa označeného ustanovenia žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

5.Žalobkyňavodvolanínamietala,žemalazato,ženakoľkosajednaloosporsochranouslabšejstrany,
že jej pomôže pri dokazovaní prvoinštančný súd, avšak nestalo sa tak, pričom je súdom prvej inštancie
trestaná za skutočnosť, že sa snažila súdne domôcť svojich práv a oprávnených nárokov poukázaním
na dlhoročnú diskrimináciu, nerovné zaobchádzanie, neoprávnený postih a šikanovanie zo strany

žalovaného, poukázaním na vedomý a cielený zámer žalovaného ubližovať jej uvedením nepravdivých
a nepresných údajov v profesiograme týkajúcich sa jej práce, na základe ktorého posudkové lekárky
Sociálnej poisťovne určujú výšku percenta poklesu jej pracovnej schopnosti, a to len kvôli tomu, aby
Sociálna poisťovňa neurčila spravodlivú výšku miery percenta poklesu jej pracovnej schopnosti na
základe skutočných úkonov, ktoré v práci vykonala a výkonov, ktoré dosiahla.

6. Podľa žalobkyne bolo v spore preukázané, že zo strany žalovaného došlo k jej diskriminácii,
šikanóznemu a nerovnakému prístupu k nej, k neoprávnenému postihu, keď preukázala, že žalovaný v
profesiograme zo dňa 15. 05. 2015 uviedol nepravdivé a nepresné údaje týkajúce sa výkonu jej práce a
zámerne jej neposkytol doplňujúce dôkazy, doklady, štatistiky výkonov a spresnené údaje potrebné pre

Sociálnu poisťovňu na preukázanie jej nároku na úrazovú dávku a preukázala tiež, že žalovaný odmietol
poskytnúť tieto údaje vedome, zámerne a cielene, aj keď bol z jej strany niekoľkokrát upovedomený, že
zozákonaosociálnompoisteníjepovinnýnajejžiadosťtietoúdajeuviesť,vydaťapotvrdiť.Konaniepred
Sociálnou poisťovňou o úrazovú dávku žalovaný úmyselne od 30. 05. 2016 zdržiava s cieľom poškodiť
ju pri určení výšky percenta poklesu pracovnej schopnosti po pracovnom úraze, úmysel jej poškodiť

preukázala predloženými dôkazmi. Je podľa nej neprípustné, aby mal žalovaný právo v profesiograme
beztrestne uvádzať nepravdivé a nepresné údaje týkajúce sa jej práce, na základe ktorých Sociálna
poisťovňa stanovuje výšku percenta poklesu jej pracovnej činnosti a poškodenia zdravia a tým, že
okresný súd jej žalobu zamietol, umožnil žalovanému bezhraničnú neobmedzenú moc nad ňou a
umožnil mu v novom konaní pred Sociálnou poisťovňou o úrazovú dávku konať bezmedzne podľa

svojej ľubovôle a diskriminačne, šikanózne a amorálnym spôsobom. Žalovanému nič nebude brániť,
aby uviedol čokoľvek vo svojom vyjadrení vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, čo sám uzná za vhodné.
Pred podaním žaloby i po jej podaní sa snažila rôznymi formami a dlhodobo o mimosúdne vyriešenie
veci a opakovane prosila žalovaného, aby sa tieto záležitosti neprejednávali súdne, avšak bezúspešne.Žalovaný ju práve naopak krivo obvinil z trestného činu nebezpečného prenasledovania jeho osoby,
zo stalkingu. Poukázala ďalej v odvolaní na to, že predložila dôkazy o tom, že dosahovala najlepšie
výsledky zo všetkých predajní, že preukazovala žalovanému ako svojmu zamestnávateľovi lojalitu a

nezištnú pomoc a nadmerné pracovné úsilie a preto si nezaslúži diskriminačný prístup a neoprávnený
postih zo strany žalovaného.

7. Namietala tiež, že vyjadrenie žalovaného, ktoré bolo okresnému súdu doručené vo štvrtok dňa 22.
03. 2018 (t. j. tesne pred pojednávaním nariadeným na pondelok dňa 26. 03. 2018) považuje za cielený

zámer žalovaného znemožniť jej včas reagovať na jeho podanie. I napriek tejto skutočnosti v piatok
dňa 23. 03. 2018 odoslala elektronicky na okresný súd svoje vyjadrenie, o čom upovedomila aj konajúci
súd, ale toto jej elektronické podanie nebolo v deň pojednávania v spise zažurnalizované a podanie
žalovaného zažurnalizované v spise bolo.

8. Namietala ďalej, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že pristupoval k nej korektne a

rovnakýmspôsobom,nepreukázal,žekdiskrimináciiakneoprávnenémupostihuzjehostranyvovzťahu
k nej nedošlo. Podľa nej jednoznačne uniesla svoju procesnú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť o
tom, že konaním zamestnávateľa bola znevýhodnená a poškodená v porovnaní s inými zamestnancami
toho istého zamestnávateľa. Napokon poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 17CoPr/6/2017 zo dňa 28. 11. 2017.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Uviedol, že okresný súd neukrátil žalobkyňu na jej právach, poskytol jej všetku potrebnú súčinnosť

a pomoc. Rozsudok je vecne správny, vychádzajúci z riadne vykonaného dokazovania, náležite
odôvodnený a tým treba považovať odvolanie žalobkyne za nedôvodné. Žalobkyňa sa domáhala
priznania nemajetkovej ujmy v súvislosti s neposkytnutím informácií vo vzťahu ku konaniu na Sociálnej
poisťovni ohľadne úrazovej renty a podľa žalovaného žaloba ani ostatné vyjadrenia a prednesy
žalobkyne neobsahovali skutočnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne usudzovať, že došlo k

porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania z jeho strany voči nej. Voči žalobkyni si splnil všetky
zákonné povinnosti tak počas trvania pracovného pomeru, ako aj po jeho skončení, reagoval na
všetky požiadavky žalobkyne riadne, čím nemohla byť u neho nijakým spôsobom znevýhodnená,
prenasledovaná, šikanovaná, či diskriminovaná, a to už vôbec nie v porovnaní s inými zamestnancami,
keďže u neho žiadny podobný prípad ani nikdy nenastal. Z dokazovania vyplynulo, že aj keď sa jeho

konateľ choval voči žalobkyni slušne a profesionálne, bola to práve ona, ktorá sa z neznámych dôvodov
upla na jeho osobu a následne ho navyše začala obťažovať aj v súkromí. Žalovaný si nie je vedomý,
že by ublížil, resp. poškodil žalobkyňu v konaní pri určení výšky percentuálneho poklesu pracovnej
schopnostiapoškodeniazdraviapripracovnomúraze.Ktvrdeniužalobkyne,ženebolisplnenéprocesné
podmienky, poukázal žalovaný na to, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia sa okresný súd

oboznámil so všetkými podaniami a vyjadreniami žalobkyne, najneskôr priamo na pojednávaní ich
čítaním a z jej vyjadrenia zo dňa 23. 03., resp. 13. 03. 2018 nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, ktorými
by sa súd v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. A ak by aj súd nedal vo svojom rozhodnutí odpoveď
na všetky otázky žalobkyne, išlo o marginálne a pre konanie nepodstatné okolnosti, pričom v zmysle
judikatúryÚstavnéhosúduSRsúarbitrárnelentakérozhodnutia,odôvodneniektorýchjeúplneodchylné

od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti,
takýmto ale nie je napadnutý rozsudok, ktorý podáva zrozumiteľným spôsobom vysvetľujúcu odpoveď
na všetky podstatné otázky.

11. V následnom vyjadrení žalobkyňa vytýkala okresnému súdu, že doslovne citoval vyjadrenia

žalovanéhovosvojomodôvodnení,nevysporiadalsaanipodrobne,anidetailnesožiadnymipodstatnými
okolnosťami prípadu a jej žaloba ako aj vyjadrenia k žalobe a ostatné jej prednesy obsahujú
závažné skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že došlo k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania zo strany žalovaného. Len jej po pracovnom úraze boli ponižujúcim spôsobom znížené
prémie z princípu primeranosti za najlepšie dosiahnuté výsledky, len jej bol navýšený plán tržieb v

priebehusezónyalenjejodmietolžalovanýpomocpripráci,leboužnevládalapopracovnomúrazetoľko
pracovať pred plánovaným odchodom na PN a len jej dal výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, nepreplácal
iba jej nadčasy ani neposkytol náhradné voľno za nadčasy, odmietol poskytnúť doplňujúce údaje a
výsledky týkajúce sa jej práce potrebné pre účely Sociálnej poisťovne a len jej uviedol nepravdivéúdaje v profesiograme a odmietal ich opravu a týmto neoprávneným postihom pristupoval ku nej a
nie k žiadnemu inému zamestnancovi. V ďalšom opakovala, že len voči nej postupoval žalovaný
diskriminačne so snahou poškodiť ju pri určení výšky percenta poklesu pracovnej schopnosti po

pracovnom úraze, že žalovaný vo vzťahu k Sociálnej poisťovni nereagoval žiadnym spôsobom na jej
požiadavky, do Sociálnej poisťovne odoslal nepravdivé údaje týkajúce sa výkonu jej práce a tým bola na
svojich nárokoch ukrátená. Práve preto, že nie žalovaný ale ona je účastníčkou konania pred Sociálnou
poisťovňou, žalovaný si dovoľuje zdržiavať, sabotovať a mariť konečné rozhodnutie Sociálnej poisťovne
o určenie percenta poklesu pracovnej schopnosti na jej strane a tým jej nesmierne ubližuje. Zopakovala,

že sa okresný súd neoboznámil s jej vyjadrením zo dňa 23. 03. 2018 a poukázala tiež na § 151 ods.
1 CSP a na to, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazné listiny, ktoré by preukazovali pravdivosť jeho
tvrdení a nepoprel jej tvrdenia žiadnym spôsobom.

12. Podľa žalobkyne je odôvodnenia napadnutého rozhodnutia arbitrárne, extrémne nelogické, cituje
vyjadrenia žalovaného a nevysvetľuje podstatné otázky, je nezrozumiteľné a strohé, ničím nepodložené,

právnezáverysúdusúneodôvodnenévtomzmysle,nazákladečohodospelktomu,žežalobanapísaná
na 24 stranách je nedôvodná a že nepreukázala, že by konaním žalovaného bola znevýhodnená v
porovnaní s inými zamestnancami toho istého zamestnávateľa. Tiež namietala, že nebol uplatnený
dôsledne inštitút obráteného dôkazného bremena a prvoinštančný súd sa s jej dôkazmi zo dňa 23. 10.
2017 a 05. 02., 13. 02. a 12. 03. 2018 v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal.

13. Ďalšie vyjadrenia už v spore strany nepodali.

14.Žalobkyňanávrhomzodňa14.05.2019navrhlaspojenievecívedenýchnaKrajskomsúdevBanskej
Bystrici pod sp. zn. 12Co/334/2018 a na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 7Cpr/1/2018, ktorá je

aktuálne vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 14CoPr/6/2019. Svoj návrh odôvodnila
tým, že boli naplnené podmienky v zmysle § 166 CSP.

15. Na základe odvolania žalobkyne krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal
v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.

1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a
2 CSP potvrdil ako vecne správny.

16. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

18. Po oboznámením sa s odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje, že odvolanie
žalobkyne nebolo dôvodné, pretože okresný súd správne rozhodol, pokiaľ jej žalobu zamietol.
Rozhodnutie je vecne správne a odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2
CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, pričom

sa jasne, zrozumiteľne a logicky vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami
a aspektmi sporu, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

19. Pokiaľ žalobkyňa podala návrh na spojenie vecí, tak je potrebné konštatovať, že neboli naplnené
podmienky v zmysle § 166 CSP, z hľadiska ktorého je určujúcim pre spojenie vecí hospodárnosť konania

a v tomto prípade by takéto opatrenie bolo v rozpore so záujmom oboch strán na rozhodnutí sporu podľa
článku 17 Základných zásad CSP, pretože by viedlo k oddialeniu rozhodnutia o odvolaní v tejto veci.

20. K svojmu procesnému postupu odvolací súd poznamenáva, že rozhodol o odvolaní bez nariadenia
odvolacieho pojednávania. Ust. § 385 ods. 1 CSP určuje, že na prejednanie odvolania nariadi odvolací

sú pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý
verejný záujem. V danom prípade nebolo potrebné opakovať, ani doplniť dokazovanie, pretože skutkový
stavbolokresnýmsúdomzistenýdostatočneaúplneaneboloanizhľadiskaverejnéhozáujmupotrebné,
aby sa vo veci konalo odvolacie pojednávanie. Hoci v tomto prípade išlo o tzv. antidiskriminačný sporprocesne upravený v ust. § 307 a nasl. CSP a v zmysle § 314 CSP je potrebné na prejednanie
takéhoto sporu nariadiť pojednávanie (toto nie je potrebné iba ak s tým žalobca súhlasí), ide o procesnú
úpravu vzťahujúci sa na prvoinštančné konanie. Okresný súd prejednal vec s nariadením pojednávania

za prítomnosti žalobkyne, to znamená postupoval spôsobom uvedeným v ust. § 314 CSP, ktoré
ustanovenie vzhľadom na primerané použitie ustanovení o prvoinštančnom konaní v rámci odvolacieho
konania (§ 378 ods. 1 CSP) ale nemožno použiť na konanie o odvolaní, pretože § 385 ods. 1 CSP je
osobitnou úpravou platnou pre odvolacie konanie. Preto odvolací súd rozhodol o odvolaní žalobkyne
bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

21. Takisto ešte odvolací súd musí uviesť, že vec bola po predložení odvolaciemu súdu pridelená
náhodným výberom na rozhodnutie senátu 12Co, ktorý v danom čase pracoval v zložení JUDr. Ing.
Ján Gandžala, PhD., Mgr. Katarína Katková a Mgr. Janka Benkovičová, pričom sudcom spravodajcom
bol JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD. Dodatkom k rozvrhu práce Krajského súdu v Banskej Bystrici na
rok 2009 došlo od 01. 01. 2019 k zmene v zložení senátu 12Co, ktorý pracoval v zložení predsedníčky

senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej a sudcom
spravodajcom v tejto veci sa stal Mgr. Martin Štubniak, pričom s účinnosťou od 01. 05. 2019 došlo k
zmene Rozvrhu práce Krajského súdu v Banskej Bystrici na rok 2019 a od uvedeného dátumu pracuje
senát 12Co v zložení predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr.
Janky Benkovičovej.

22. Pokiaľ ide o podstatu prejednávanej veci, tak odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného
súdu, že žalobkyňa v žalobe ani počas konania nijak nevysvetlila, v porovnaní s kým a z akého dôvodu
jej odlišného postavenia mala byť diskriminovaná postupom žalovaného, ktorý jej neposkytol podľa jej
názoru zodpovedajúce informácie, resp. súčinnosť vo vzťahu k určeniu percenta poklesu jej zárobkovej

schopnosti v súvislosti s rozhodovaním Sociálnej poisťovne o jej nároku na úrazovú rentu.

23. Základom každého civilného sporového konania (aj v prípade antidiskriminačného sporu) je pritom
to, že sa začína na základe žaloby, v ktorej musí žalujúci účastník vysvetliť, na základe akých okolností
si svoj nárok uplatňuje (§ 132 ods. 1 CSP). Žalobkyňa toto naplnila, jej žaloba bola prejednateľnou a

tak je potrebné zdôrazniť, že základom skutkového vymedzenia ňou uplatňovaného nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy v čiastke 5.000,- Eur bolo tvrdenie, že bola diskriminovaná zo strany žalovaného
tým, že tento jej odmietol poskytovať spresnené údaje, dôkazy, štatistiky a všetky podrobné podklady
ako svojej bývalej zamestnankyni, ktoré potrebovala pre účely Sociálnej poisťovne, aby bola zistená
percentuálna miera poškodenia jej zdravia po pracovnom úraze, a tiež na uvedení nepresných a

nepravdivých údajov v prvotnej snímke profesiogramu, čím podľa nej mal žalovaný ako jej bývalý
zamestnávateľ uviesť Sociálnu poisťovňu do omylu pri určovaní percentuálnej miery poškodenia jej
zdravia.

24. Takéto bolo základné skutkové vymedzenie podanej žaloby, od ktorého žalobkyňa odvodzovala

svoj nárok na zaplatenie sumy 5.000,- Eur a teda na toto mala zamerať svoju pozornosť a tvrdiť a
preukázať [prípadne i za pomoci okresného súdu (§ 311 CSP) vzhľadom na povahu tohto sporu ako
tzv. antidiskriminačného], že s ňou z určitého dôvodu žalovaný zaobchádzal inak ako s inou osobou v
porovnateľnom postavení. Toto bolo podstatou sporu, pretože podstatou porušenia zásady nerovnakého
zaobchádzania (t. j. diskrimináciou) je zjednodušene povedané poškodzovanie, či znevýhodňovanie

alebo obmedzovanie jednotlivca či skupiny osôb z dôvodu ich určitého odlišného postavenia. Preto
nebolo pre rozhodnutie sporu právne relevantné, či podľa tvrdení žalobkyne jej boli znížené prémie,
navýšený plán tržieb atď. ako to tvrdila v odvolaní - žalovaný nárok nebol založený na takýchto
skutočnostiach.

25. Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní, tzv. antidiskriminačný zákon toto upravuje v
§ 1 takým spôsobom, že predmetom jeho úpravy je uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania
ustanovením prostriedkov právnej ochrany v prípade, že k takémuto porušeniu dôjde. V § 2 ods. 1
potom citovaný zákon hovorí, že dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze
diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania, viery, rasy, príslušnosti k národnej alebo

etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu, rodinného
stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu,
majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskejčinnosti.Totoustanoveniebolokľúčovéprerozhodnutievsporeaokresnýsúdznehosprávnevychádzal
a správne ho vyložil.

26.Anipodľaodvolaciehosúdužalobkyňanezadefinovalaanevysvetlila(atoanivodvolaní),čobolotým
jej odlišným postavením (aká jej vlastnosť, či charakteristika spadajúca pod ust. § 2 ods. 1 cit. zákona),
ktoré malo podľa nej viesť žalovaného k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania spočívajúceho v
poskytovaní nepravdivých podkladov Sociálnej poisťovni.

27. Zásada rovnakého zaobchádzania (ako vyplýva už z jej názvu) znamená, že porušiť ju možno
len vtedy, ak sa s niekým zaobchádza iným spôsobom z určitého zákonom kvalifikovaného dôvodu
(pohlavia, rasy, atď.). Na toto okresný súd zameral správne svoju pozornosť a správne skonštatoval,
že žalobkyňa toto nepreukázala a ak žalobkyňa počas celého konania ani neuviedla zákonom uznaný,
vymedzený dôvod, pre ktorý mala byť diskriminovaná, okresný súd sa nemusel zaoberať tzv. obráteným
dôkazným bremenom (zakotveným v ust. § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z.). Toto neprichádzalo

do úvahy, keďže nevznikla dôvodná pochybnosť o tom, že by k nejakej diskriminácii žalobkyne
došlo zo strany žalovaného. Zo spisu je pritom zrejmé, že celý problém vznikol v dôsledku toho,
že žalobkyňa utrpela u žalovaného v rámci výkonu pracovného pomeru úraz a v súvislosti s ním
sa domáha od Sociálnej poisťovne priznania úrazovej renty, pričom podľa nej nespolupráca, resp.
uvádzanie nepravdivých údajov vo vzťahu k Sociálnej poisťovni (čo majú dokazovať dve zrušujúce

uznesenia Krajského súdu v Prešove, ktorý rozhodoval o odvolaniach žalobkyne voči rozhodnutiam
Sociálnej poisťovne o nepriznaní úrazovej renty) zo strany žalovaného má byť práve tým konaním,
ktorým porušil zásadu rovnakého zaobchádzania. Žalovaný však iba popísal zo svojho pohľadu priebeh,
resp. obsahovú náplň pracovnej činnosti žalobkyne, teda inak než si to táto predstavovala, ale v tom
diskrimináciu bez ďalšieho vidieť nemožno.

28. Pokiaľ základom porušenia zásady rovnakého zaobchádzania je v zmysle § 2a citovaného zákona
diskriminácia vo forme priamej, nepriamej diskriminácie, obťažovania, sexuálneho obťažovania alebo
neoprávneného postihu, tak takéto niečo preukázané nebolo, lebo znovu treba zopakovať, že nijakým
spôsobom žalobkyňa netvrdila a už vôbec nepreukázala, že by žalovaný ako jej bývalý zamestnávateľ

zaobchádzal s ňou inak, či menej priaznivo z určitého dôvodu, ako s inými osobami v postavení jeho
zamestnancov, či bývalých zamestnancov.

29. Opodstatnene teda žalobu žalobkyne okresný súd zamietol, s čím sa odvolací súd stotožňuje a
považuje rozhodnutie okresného súdu za vecne správne, pretože ak žalobkyňa odvodzovala žalovanú

nemajetkovú ujmu 5.000,- Eur od tvrdeného diskriminačného postupu žalovaného za neposkytnutie
relevantných a podľa nej pravdivých údajov v súvislosti s ňou uplatňovanou dávkou zo sociálneho
poistenia, tak nebolo dokázané žiadne také konanie žalovaného ako jej bývalého zamestnávateľa, ktorý
by vo vzťahu k nej porušil povinnosť dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania z určitého zákonom
predpokladaného dôvodu (pohlavia, zdravotného postihnutia, atď.), ako sú tieto dôvody uvedené v § 2

ods. 1 antidiskriminačného zákona, a to či už vo forme priamej alebo nepriamej diskriminácie, či inej
forme (§ 2a ods. 1 až 8 citovaného zákona). Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom okresného
súdu, že nebolo preukázané, že by svojím postupom žalovaný ako zamestnávateľ vo vzťahu k žalobkyni
a Sociálnej poisťovni, žalobkyňu znevýhodnil, či inak postihol v porovnaní s inou osobou.

30. Vzhľadom na podstatu prejednávanej veci a jasné vysvetlenie okresným súdom prijatého záveru
sa nemožno stotožniť so žalobkyňou ani v tom, že by okresný súd nedostatočne zdôvodnil svoje
rozhodnutie. Okresný súd primerane vysvetlil, prečo žalobkyňa nebola v spore úspešná, odôvodnenie
rozsudku sa dostatočne vysporiadava so všetkými právne a skutkovo relevantnými otázkami súvisiacimi
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatneným právom a obranou proti takému uplatneniu a nie je

povinnosťou súdu dávať odpoveď na každú a to aj bezpredmetnú otázku nastolenú sporovou stranou.
V tomto smere odvolací súd uvádza, že ani v podaní zo dňa 23. 03. 2018 žalobkyňa neuviedla nič
podstatnékprejednávanejveci,čobyokresnýsúdprehliadol,okresnýsúdtotopodaniemalkdispozíciia
prihliadal naň ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní okresného súdu zo dňa 26. 03. 2018. Napokon,
pokiaľ ide o poukaz žalobkyne na rozhodnutie tunajšieho odvolacieho súdu sp. zn. 17CoPr/6/2017, tak

jednalo sa síce o antidiskriminačný spor, išlo tam ale o skutkovo úplne odlišnú situáciu aká bola v tejto
veci.31. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd odvolanie žalobkyne za nedôvodné, preto rozsudok
prvoinštančného súdu (vrátane výroku o trovách konania založeného na správnej aplikácii ust. § 255
ods. 1 CSP) potvrdil.

32. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z
ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný a preto mu
odvolacísúdpriznalnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavočižalobkynivrozsahu100%.Ovýške

náhradytrovodvolaciehokonaniarozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).